Está en la página 1de 24

Plan Anual

-GUARANI-
Priorización de aprendizajes del Tercer
ciclo de la EEB
8° grado
Profesor: Gustavo Gonzalez
Perfil del egresado y la egresada de la Educación Escolar Básica
La Educación Escolar Básica tiende a formar hombres y mujeres que:
 Practiquen y promuevan acciones tendientes a la recuperación, el fortalecimiento y la valoración de las manifestaciones culturales, regionales,
nacionales y universales.
 Respeten y defiendan los valores y principios democráticos básicos en su vivencia familiar, comunal y nacional.
 Reconozcan sus capacidades, acepten sus limitaciones y desarrollen sus potencialidades, en lo personal y en lo social.
 Practiquen y difundan los valores y principios establecidos en la Declaración Universal de los Derechos Humanos.
 Actúen con creatividad, iniciativa y perseverancia en las diferentes situaciones que se les presentan en su vida familiar, escolar y comunal.
 Practiquen y promuevan acciones que contribuyan a la preservación, recuperación, enriquecimiento y uso racional de los recursos del medio ambiente
natural y social.
 Apliquen y promuevan hábitos y medios sanitarios que contribuyan a mejorar la salud física, mental y social de su persona, su familia y su comunidad.
 Manifiesten capacidad reflexiva y crítica ante informaciones y mensajes verbales de su entorno, y especialmente los provenientes de los medios de
comunicación social.
 Utilicen eficientemente el español y el guaraní en forma oral y escrita, como instrumento de comunicación, de integración sociocultural regional y
nacional, así como el castellano como instrumento de acceso a las manifestaciones científicas y universales.
 Apliquen conceptos y principios matemáticos y no matemáticos, en la identificación, en el planteo y en la resolución de problemas y situaciones que se
presentan en la vida cotidiana y en las disciplinas del saber humano.
 Acepten su propia sexualidad y asuman relaciones de equidad y complementariedad de género en su desenvolvimiento personal y social.
 Colaboren con su trabajo intelectual, manual y artístico en el mejoramiento de la calidad de vida, personal y social.
 Disfruten de las posibilidades que le ofrecen las artes y los deportes para expresar con libertad y creatividad sus ideas, pensamientos y sentimientos.
 Demuestren habilidades y destrezas en la práctica de la gimnasia, deportes, danzas, juegos y recreación.
 Reconozcan la importancia de la dinámica poblacional en el proceso de desarrollo de su país.
 Participen en actividades que ayuden al desarrollo armónico de su cuerpo, a la coordinación motora, a la formación de hábitos y habilidades deportivo-
recreativas.
MBA’ETÉPA OÑEHA’ÂRÔ TEMIMBO’EKUÉR AGUI OHUPYTY KO
MBO’ESYRÝPE OÑEHEKOMBO’ÉVO ICHUPEKUÉRA GUARANÍ
IÑE’ÊJAPÝRAMO

Área Guaraní Ñe’ê

 Ko mbo’esyrýpe oñeha’ârô temimbo’ekuéragui tomoñe’ê ha toikûmbykuaa moñe’êrâ, ha


tohaikuaa avei opaichagua momarandu oguerekóva ñe’ê ha’e oipurúva ha umi oikuaa
pyahuva’ekue oñemomarandu haĝua opavavéva ndive. Ko’ápe ikatu gueteri temimbo’ekuéra
ojavymimi ha upe ojavyhaguépe oñehekombo’eveva’erâ ichupekuéra.
DISEÑO CURRICULAR PARA LA EDUCACION ESCOLAR BÁSICA

Distribución del tiempo escolar en horas semanales por área para el tercer ciclo
EVALIACION Y
UNIDAD ESTRATEGIAS
CAPACIDADES TEMA INDICADORES MEDIOS DE
TEMATICA METODOLOGICAS
VERIFICACION
INICIO DE ACTIVIDADES
INICIO DE ACTIVIDADES- IMPLEMENTACION DEL PROYECTO VUELTA A CLASES

PRUEBAS DIAGNOSTICAS
PRUEBAS DIAGNOSTICAS DE APRENDIZAJE:
El presente informe muestra la importancia que tienen las pruebas diagnosticas para el buen desarrollo de los aprendizajes de los estudiantes de nuestro salón de clases.
La educación se conoce como un sistema abierto ya que se adapta a las condiciones y necesidades de los estudiantes. por ello la aplicación de pruebas diagnostica es vital para el beneficio de los
alumnos
Las pruebas diagnosticas consisten en aplicar una serie de preguntas que nos ayudan haber que tanto conocimiento tiene el estudiante del año anterior o bien detecta el estado inicial de los
estudiantes en las áreas de desarrollo humano: cognoscitiva, socio afectiva y psicomotriz con el fin de facilitar las estrategias e instrumentos del aprendizajes que utilizara el docente para aplicar
la clase.
Desde el punto de vista del docente la prueba diagnóstica cumple un papel fundamental como un lapso tiempo organizado y coherente con objetivos, etapas y tareas claramente definidas, con el
fin de obtener información cualitativa y cuantitativa relevante sobre la situación integral del estudiante. La información que obtenemos en esta prueba da una descripción de las habilidades y
destrezas o bien de las necesidades de cada niño en forma individual es decir podemos observar de forma más detallada las debilidades y fortalezas.
Se pretende desarrollar con los alumnos algunos contenidos exclusivos del segundo ciclo de la EEB , reforzando las áreas fundamentales se prevé una mejoría en cuanto al desempeño de los
educandos llegando así al nivel que se necesita para el desarrollo de las capacidades del séptimo grado.
Gracias a la información recolectada el docente puede establecer nuevas metodologías de enseñanza que se adapten a los grupos estudiantiles de forma efectiva para lograr los objetivos
propuestos por el docente de no lograse dichos objetivos el docente, tiene el deber de buscar otros recursos que le ayuden a cumplir con las metas propuestas y desarrollar al máximo las
capacidades del estudio de los estudiantes

GUARANI ÑE’Ê
EVALIACION Y
UNIDAD ESTRATEGIAS
CAPACIDADES TEMA INDICADORES MEDIOS DE
TEMATICA METODOLOGICAS
VERIFICACION
RETROALIMENTACION
• Ohai hendaitépe umi
Observación
taikuéra guaranimegua.
• Registro de
• Ohai hendaitépe pe
secuencia del
muanduhe. Pronuncia con claridad y tono de
Oipuru ñe’ê térâ ambue aprendizaje (RSA)
• Ohai hendaitépe umi tyapu voz adecuado.
signokuéra Ñe’ẽguerojera • Lista de cotejo
Ñaikũmby ñahendúva/ tῖgua rechaukaha. Saluda según los momentos o las
oipytyvôva omoñe’êvape (Formación de • Registro anecdótico
Comprensión oral • Ombojoaju hendaitépe situaciones.
oikûmby haĝua pe palabras). • Rúbrica
morfemakuéra guaranimegua. Se expresa con fluidez.
jehaipyrépe he’íva. Prueba
• Ombojoaju hekopete
• Escrita
ijehaipyre.
• Oral
• Hesakã porã pe ijehaípe
• Práctica
heíva.
Omombe’u mba’epa ojapo
ojotoparamo inirũndi.
Observación
• Omombe’u mba’eichapa
• Registro de
onomomaitei ivesinokuera ndive.
secuencia del
• Oikuaa mba’eichapa onomomaitei Pronuncia con claridad y tono de
aprendizaje (RSA)
hogaygua ndive. voz adecuado.
Oikûmby opaichagua jehaipyre • Lista de cotejo
Ñañomongeta Ñañomongeta • Oikuaa mba’eichapa onomomaitei Saluda según los momentos o las
oñeñe’êhápe umi téma rehe • Registro anecdótico
Expresión oral Expresión oral inirũ ndive. situaciones.
ko’áğa rupi herakuâvéva • Rúbrica
• Oikuaa mba’eichagua jehaipyrepa Se expresa con fluidez.
Prueba
ohendu.
• Escrita
• Ohendu hapichakuerape one’˜e
• Oral
jave.
• Práctica
• Oha’aro one’˜e ha˜gua oje’e vove
chupe.
Nane’˜ekuaa / • He’i mba’epa hembiapo ha’e Nanomongeta/ • Oikuaa mba’eichapa Pronuncia con claridad y tono de Prueba
Expresión oral ha hogayguakuera opavave Dialogamos oporomomaiteiva’era ojesarekohape voz adecuado. • Escrita
aravope. (Comenta acerca de mavandipa oĩ. Saluda según los momentos o las • Oral
las actividades que realiza y • Oikuaa mba’eichapa situaciones. • Practica
las que realizan sus familiares oporomomaiteiva’era Se expresa con fluidez.
durante diferentes momentos ojesarekohape moopa oĩ.
del día). • Omone’˜e ha omoĩmba maitei
rehegua.
• Omone’˜e ha omoĩmba
mba’eichapa onomomaitei
hogaygua ndive.
• Oikuaa mba’eichapa onomomaitei
inirũ ndive.
• Ojapo noha’anga inirũ ndive
onomomaiteiramo onondive.
• Omohenda hekopete he’iva.
• Omohenda he’iva oikuaa rupi
mavandipa one’˜e.
• Ojepy’amongeta mba’eichapa
one’˜ejepi ijavegua ha ikakuaa˜gua
ndive.
• Oñembosarái pe
Oikũmby mavamava rehepa
oje’ehaichaite ichupe.
onene’e˜ umi ohenduvape ha
• Oipuru tembipuru
umiva apytepe he’i mava
oje’ehaichaite ichupe.
rehepa onene’˜eve. (Identifica
• He’i máva rehepa oñeñe’ẽ
personajes y personaje Identifica la secuencia de textos .
ichupe.
principal de un texto Pronuncia con claridad y tono de Prueba
• He’i máva rehetépa oñe’ẽve
escuchado). • Jehaipyre voz adecuado. • Escrita
pe ohendúvape.
Naikũmby nahenduva/ Ohechakuaa mba’eichagua jejaporãmbe’u. Saluda según los momentos o las • Oral
• He’i mba’e mba’épa ikatu
Comprensión oral tekovepa pe onene’˜ehahina Ñembosarái (Texto situaciones. • Practica
he’ise umi ñe’ẽ oñehendukáva
umi ohenduvape ha he’i instructivo. Juego). Se expresa con fluidez. Informe
ichupe.
mava ha’e oikuaavapepa • Bitácora
• He’i mba’e téma rehépa
ojogua upeva. (Caracteriza a
oñeñe’ẽ pe ohendúva rehe.
los personajes de un texto
• He’i mba’épa ha’e oñandu pe
escuchado y los compara con
máva rehe oñeñe’ẽha ohendúva.
personas de su entorno).
• Omombe’u mávapa ha’e
oikuaáva upeichaguaha avei.

OIKUMBÝTA MBA’E OHENDÚVA OJE’ÉVA ICHUPE GUARANÍME.


Naikũmby nahenduva/ Oikũmby oje’eva ichupe ohuga Moñe’ërä: «Pohä Omombe’u mba’eichaitepa Identifica la secuencia de textos . Prueba
Comprensión oral ha˜gua, oiporu omondýiva ojejepoheiva’era. Pronuncia con claridad y tono de • Escrita
ha˜gua tembipuru ogapypegua vicho’ikuéra» - Texto: • Oikuaa mba’epa oneikotev˜e voz adecuado. • Oral
ha oikuaa «Repelente de ojejepohei ha˜gua. Saluda según los momentos o las • Practica
ha˜gua mba’eichapa insectos» • Omboysyi mba’epa oneikotev˜e situaciones.
ojapova’era tembi’ukuera ha ojepohei ha˜gua. Se expresa con fluidez.
opaichagua mba’e ijedadpe
˜guara. (Comprende
instrucciones tales como • Oikuaa maerapa ojejepohei
reglas de juego, cómo utilizar py’˜yiva’era.
un electrodoméstico, recetas • Omombe’u mba’eichapa
de cocina y orientaciones para onenangarekova’era nande pore.
la realización de acciones
propias de la edad).
• He’i mba’e ñe’ẽpa ombojoaju
Oikũmby mba’epa oje’ehina
ambue ñe’ẽme, umi ohendúvape. Identifica la secuencia de textos .
ichupe hogapypeguare,
• He’i mba’éichapa ojoapy Pronuncia con claridad y tono de
imbo’ehaoreguare ha Prueba
ñe’ẽ ohendúva. voz adecuado.
Nane’˜ekuaa / ambue mba’e oikova ijere • Ta’angambyry • Escrita
• Omombe’u ojuhúpa ha’e pe Saluda según los momentos o las
Expresión oral rehe. (Comprende situaciones Jepuru (Uso de la TV). • Oral
ohendúvape pe oha’ãrõva’ekue situaciones.
presentadas en el hogar, • Practica
ojuhutaha. Se expresa con fluidez.
escuela y en otros lugares
• He’i mba’éichapa oñandu pe
donde se desenvuelve).
ohendúva.
Oikũmby mavamava rehepa Ohendu mone’˜era herava:
onene’˜e umi ohenduvape ha «Palo sánto»
umiva apytepe he’i mava • Oikuaa mba’eichagua jehaipyrepa
rehepa onene’˜eve. (Identifica umi nanerekombo’eva. Identifica la secuencia de textos .
Prueba
personajes y personaje • Ombosyi mavamava rehepe one’˜e Pronuncia con claridad y tono de
• Escrita
principal de un texto Mombe’upy: «Palo morangu. voz adecuado.
Naikũmby nahenduva/ • Oral
escuchado). sánto» - Leyenda: • Oikuaa mba’epa ohechauka ko Saluda según los momentos o las
Comprensión oral • Practica
• Ohechakuaa mba’epepa «Palo santo» morangu. situaciones.
Informe
ojoavy mba’epora ha mba’evai • Omombe’u mba’eichapa o˜guah˜e Se expresa con fluidez.
• Bitácora
onemombe’uva umi chupe ko morangu.
ohenduvape. (Reconoce • Ohai hekope mba’eichaguapa umi
valores y antivalores presentes guyra oĩva morangupe.
en textos escuchados). • Ohai tekombo’era morangu
Naikũmby nahenduva/ • Ohechakuaa mba’eichagua Mombe’urã: Kyju ha • Ohendu mombe’urã ha he’i Identifica la secuencia de textos . Prueba
Comprensión oral tekovepa pe onene’˜ehahina jaguarete/ mba’éichapa héra. Pronuncia con claridad y tono de • Escrita
umi ohenduvape ha he’i mava El grillo y el tigre • Oikuaa máva rehépa oñe’e voz adecuado. • Oral
ha’e oikuaavapepa ojogua mombe’urãme. Saluda según los momentos o las • Practica
upeva. • Omombe’u mba’éichapa kyju ha situaciones.
(Caracteriza a los personajes jaguarete. Se expresa con fluidez.
de un texto escuchado y los • Ohechakuaa mombe’urãme
mávapa ñe’e gua’u ˜
ha mávapa añetegua.
• Omohenda oikohaguéicha
mombe’urãme.
compara con personas de su
• Ohai ikuatiahaípe mba’eporã ha
entorno).
mba’evai
ojuhúva mombe’urãme.
• Ohai oimo’ãva ohendu rire
mombe’urã
• Omoñe’esyry ñe’ ˜ ereity pericón
rehegua. ˜
• Ohechakuaa mba’épa oje’e
ñe’ereitýpe. ˜
• Ombopuporã taikuéra oĩva
ñe’ereitýpe. ˜
• Oikuaa mavamávapa oñomongeta
•Oikûmby mba’etépa ñe’ereitýpe. ˜
Identifica la secuencia de textos .
he’isehína pe ohendúvape, • Oheka ñe’endýpe mba’épa he’ise
Pronuncia con claridad y tono de
umi ñe’ê ikatúva he’ise mokôi ñe’ ˜ e ndoikuaáiva. Prueba
Naikũmby namone’˜eva/ voz adecuado.
térâ hetave mba’e guaraníme • Ombohovái hekópe porandukuéra • Escrita
Comprensión de textos Ñe’ereity/ Relación Saluda según los momentos o las
(Comprende el significado ñe’ereity ˜ rehegua. • Oral
escritos situaciones.
contextual de lo leído, • Ohesa’˜yijo ha ohai mba’épa he’ise • Practica
Se expresa con fluidez.
considerando homónimos y ambue ñe’erysýi. ˜
parónimos). • Ohechakuaa ñe’ereitýpe umi iñe’ ˜
epujojáva. ˜
• Ohechakuaa ñe’ereitýpe umi ñe’ ˜
ehe’isejojáva ˜
• Ohechakuaa ñe’ereitýpe umi ñe’ ˜
ehe’iseavýva. ˜
• Ohai hemimo’ã mba’e rehépa
jaguerohoryva’erã ñande rekotee.
Naikũmby nahenduva/ Ohechakuaa mba’e rehetépa Paĩ Tavyterã • Ohendu moñe’era hérava: «Paĩ Identifica la secuencia de textos . Prueba
Comprensión oral ha ambue Tavyterã». ˜ Pronuncia con claridad y tono de • Escrita
mba’éguipa avei oñe’ehína • Ombosýi mavamáva rehépe oñe’e voz adecuado. • Oral
umi ohendúva. moñe’ ˜ erãme Saluda según los momentos o las • Practica
(Distingue ideas principales de • Omombe’u mba’éichapa oguah ˜ e situaciones.
otras chupe ko ˜ moñe’erã. Se expresa con fluidez.
secundarias en textos
escuchados).
• Omomba’e hapichakuéra • Omombe’u máva atypeguápa umi
remimo’ã «Paĩ Tavyterã».
ojoavýramo jepe hemimo’ãgui. • Omboysýi mba’érepa oñangareko
(Respeta el umi «Paĩ Tavyterã».
punto de vista de los demás, • Ohai hemimo'ã haipyrére.
aunque difiera
del suyo).
• Ohechauka ohecharamoha
hapicha remimo’ã, ohendúvagui.
• He’i mba’e ñe’ẽpa ombojoaju Identifica la secuencia de textos .
ambue ñe’ẽme, umi ohendúvape. Pronuncia con claridad y tono de
Ombojoja umi mba’e oikóva Marandu: «Mbeju Prueba
• He’i mba’éichapa ojoapy voz adecuado.
Naikũmby nahenduva/ ohendúvape umi tuichavéva» - Noticia: • Escrita
ñe’ẽ ohendúva. Saluda según los momentos o las
Comprensión oral mba’e rehe ha’e oñanduháicha «El mbeju más • Oral
• Omombe’u ojuhúpa ha’e pe situaciones.
oikóva ndive. grande» • Practica
ohendúvape pe oha’ãrõva’ekue Se expresa con fluidez.
ojuhutaha.
• He’i mba’éichapa oñandu pe
ohendúva.

OÑE’EKUAÁTA GUARANÍME.
Naikũmby namone’˜eva/ Ohechakuaa mba’éichapa Jaha taita rógape/ • Oikuaa mba’éichapa Expresa sus actividades en Prueba
Comprensión de textos oporomomaiteiva’erã Vamos a la casa oporomomaiteiva’erã diferentes momentos del día. • Escrita
escritos ojesarekohápe avándipa de los abuelos ojesarekohápe mavándipa oĩ. Emplea vocabulario sobre el uso • Oral
oĩ ha mba’eichahápepa • Oikuaa mba’éichapa horario. • Practica
ojojuhu hikuái. oporomomaiteiva’erã Expresa su opinión con coherencia.
(Identifica formas de saludo ojesarekohápe moõpa oĩ.
teniendo en • Omombe’u mba’emba’épa ojapo
cuenta el interlocutor y el hógape.
contexto). • Omombe’u mba’éichapa
• He’i mba’e hembiapo ha’e ha oñomomaitei hogaygua ndive.
hogayguakuéra • Oikuaa mba’éichapa oñomomaitei
opavave aravópe. (Comenta iñirũ ndive.
sobre las actividades • Omba'eporandu iñirũme:
realizadas por él y sus - Mba’épa ojapo pyharevekue.
familiares durante el día) - Mba’épa ojapóta ose rire
mbo’ehaógui. ˜
- Mba’épa ojaposevéva hógape.
- Mba’épa ojapo iñirũ ndive.
• Ojapo ñoha’anga iñirũ ndive
oñomomaitei jave oñondive.
• Omohenda hekopete he’íva.
• Omohenda he’íva oikuaa rupi
mávandipa oñe’e.
• Ojepy’amongeta mba’éichapa
oñe’ejepi ijavegua ˜
ha ikakuaagua ndive.
Jahaikuaa/ Expresión Ohechakuaa mba’éichapa Ñañomongeta/ • Oikuaa mba’éichapa Describe a los personajes. Observación
Escrita oporomomaiteiva’erã Conversamos oporomomaiteiva’erã Reconoce cualidades de los • Registro de
ojesarekohápe avándipa ojesarekohápe mavándipa oĩ. personajes. secuencia del
oĩ ha mba’eichahápepa • Oikuaa mba’éichapa aprendizaje (RSA)
ojojuhu hikuái. (Identifica oporomomaiteiva’erã • Lista de cotejo
formas de saludo teniendo en ojesarekohápe moõpa oĩ. • Registro anecdótico
cuenta el interlocutor y el • Omombe’u mba’emba’épa ojapo • Rubrica
contexto). hógape. Prueba
• He’i mba’e hembiapo ha’e ha • Omombe’u mba’éichapa • Escrita
hogayguakuéra opavave oñomomaitei hogaygua ndive. • Oral
aravópe. (Comenta sobre las • Oikuaa mba’éichapa oñomomaitei • Practica
actividades realizadas por él y iñirũ ndive.
sus familiares durante el día). • Omba'eporandu iñirũme:
- Mba’épa ojapo pyharevekue.
- Mba’épa ojapóta ose rire
mbo’ehaógui.
- Mba’épa ojaposevéva hógape.
- Mba’épa ojapo iñirũ ndive.
• Ojapo ñoha’anga iñirũ ndive
oñomomaitei jave
oñondive.
• Omohenda hekopete he’íva.
• Omohenda he’íva oikuaa rupi
mávandipa oñe’e.
• Ojepy’amongeta mba’éichapa
oñe’ejepi ijavegua ˜
ha ikakuaagua ndive.
• Oporandu oikuaa ha˜gua Paraguay
ojapova
• Oikuaa mba’epa oporanduva’era
oikuaa
ha˜gua mba’epa oiko: (mavapa…
Onomongeta oiporuhape ne’˜e
moopa… mavandipa…).
oporandu ha˜gua mba’eichapa
• Oporandukuevo oipuru hekope umi
oneĩ tera mba’epa ojejapo
ne’˜e ohechaukava moopa oĩ. Identifica características del los Prueba
(mavapa… moopa… Eikuaamípa Paraguay
• Oporandukuevo oipuru hekope umi records • Escrita
mavandipa…). (Participa en Récord Ginness -
Nane’˜ekuaa/ ne’˜e ohechaukava araka’epa oiko pe Identifica actividades de las • Oral
diálogos en que formule ¿Conoces los Récords
Expresión oral oje’eva. personas que realizan acciones • Practica
preguntas para saber cómo se Guinness de
• Oipuru hekope umi ne’˜e extraordinarias Informe
encuentra o qué se está Paraguay?
ohechaukava mba’epa ojejapo. • Bitácora
haciendo —mávapa…
• Ojechakuaa mba’epa jaikuaava’era
moõpa… mávandipa—).
namombe’u pora ha˜gua marandu.
• Omohenda hekopete he’iva.
• Omohenda he’iva oikuaa rupi
mavandipa one’˜e.
• Ombohete ha omohu’a pe mba’e
omombe’uva.
• Omombe’u mávandipa oñomongeta
hógape.
• Omombe’u mba’érepa oñomongeta
hogaygua ndive.
• Oikuaa mba’épa oguah ˜ e
Identifica personaje del texto.
He’i mba’epa ojapo hogaygua Ysapýpe. ˜
Relaciona los hechos del texto con Prueba
ha inirũnguera ndive. Ysapy ijagua kañy/ El • Omombe’u mba’épa he’i Ysapy
Nane’˜ekuaa/ la cotidianeidad. • Escrita
(Describe actividades que perro de ohechávo ijagua’i.
Expresión oral Responde preguntas relacionadas • Oral
realiza con sus familiares y Ysapy se perdió • Oikuaa mba’éichapa oñomomaitei
con el texto. • Practica
amigos). iñirũ ndive.
• Oikuaa mba’eichagua jehaipyrépa
ohendu.
• Ohendu hapichakuérape oñe’evo.
• Oha’arõ oñe’e ha ˜ gua oje’e vove
chupe.
Naikũmby namone’˜eva/ • He’ijey kũjererã, ñe’enga, Ja’e ñe’enga/ • Omoñe’e ñe’ Identifica el contenido del texto. Prueba
˜ engakuéra hekópe.
• Omombe’u ñe’enga oikũmby
háicha. ˜
• Omombe’u mba’eichagua
pukarã ha hetave ˜ mba’e. jehaipyrépa pe he’ivahína.
(Reproduce trabalenguas, • Ohechakuaa mba’épa oje’e
dichos, chistes y otros). ñe’engápe.
• Omombe’u oikũmbyháicha • Ombohyapu porã ñe’enguéra. ˜ • Escrita
Comprensión de textos Reproduzcamos ˜ Reconoce la estructura del texto.
opaichagua jehaipyre ha • Ohechakuaa ñe’enga ñepyrũmby, • Oral
escritos dichos
jehaipyre’˜yva ohendúva térã imbyte ha ˜ ipaha. • Practica
omoñe’eva. (Reproduce todo • Oñe’e porã, omoñepyrũ, omohypy’ũ
tipo de texto ˜ escuchado o ha upéi ˜
leído) ombyapu’a pe omombe’úva.
• Oiporavo peteĩ ñe’enga
oporombopukavéva ha ˜ he’i jevy.
•Oheka ambue ñe’enga aranduka
térã ˜ internet-pe ha omombe’u jevy
• Oikuaa mba’épa he’ise mombe’urã.
• Omombe’u mombe’urã oikuaáva.
• Omoñe’e mombe’urã «Kyju ha Observación
• Omombe’u oikũmbyháicha
jaguarete». ˜ • Registro de
opaichagua jehaipyre ha
• Omombe’ukuévo mombe’urã secuencia del
jehaipyre’˜yva ohendúva térã
ombohyapu porã umi ñe’enguéra. ˜ Recrea textos escuchados. aprendizaje (RSA)
omoñe’eva. (Reproduce todo
Ka’aguy ipochýrõ • Oikuaa mba’erehépa oñeñe’e Identifica las palabras que indican • Lista de cotejo
Naikũmby namone’˜eva/ tipo de texto ˜ escuchado o
guare/ mombe’urãme. dónde y cuándo suceden los • Registro anecdótico
Comprensión de textos leído).
La rebelión de los • Oikuaa umi ñe’e oipytyvõva omoñe’ hechos. • Rubrica
escritos • Oipuru, oñe’enguévo, umi ñe’
montes ˜ evape ˜ oikũmby hagua pe Se expresa con claridad. • portafolio
˜ e oikuaa” pyahúva ohóvo
jehaipyrépe he’íva. ˜ Prueba
guaraníme. (Utiliza, al
• Oikuaa mba’épa mombe’urã • Escrita
hablar, el vocabulario
ñamombe’úvo jaiporuva'erã. • Oral
aprendido).
• Ogueromandu’a mombe’urã • Practica
karakúre ha omombe’u: iñepyrũ,
hete ha ipaha.
Jahaikuaa/ Expresión • Omombe’u oikũmbyhaicha Mombe’urã/ Cuento • Oikuaa mba’épa he’ise mombe’urã. Observación
escrita opaichagua jehaipyre ha • Ohechakuaa mombe’urã retepy. • Registro de
jehaipyre’˜yva ohenduva tera • Omombe’u mombe’urã ha secuencia del
omone’˜eva. (Reproduce todo hechakuaa hetepy. aprendizaje (RSA)
• Oikuaa mombe’urã rekotevemby
umi.
• Ohechakuaa umi signokuéra
oipytyvõva
tipo de texto escuchado o
omoñe’evape oikũmby ha ˜ gua pe
leído). • Lista de cotejo
jehaipyrépe ˜ he’íva.
• Ombojoaju hemimo’a • Registro anecdótico
• Ohai hekópe peteĩ mombe’urã
one’˜enguevo: omonepyrũ, • Rubrica
tekoha rehegua.
ombohete ha omohu’a pe Prueba
• Ohai porã mombe’urã oñeikũmby
mba’e omombe’uva. • Escrita
haguáicha. ˜
(Secuencia sus ideas al • Oral
• Omoñepyrũ, ombohete ha
expresar sus opiniones o • Practica
ombopaha pe omombe’úva.
posturas).
• Oiporu porã ñe’eteva
hembiaporãme.
• Oiporu porã pu’ae «Y», «Y»
hembiaporãme..
• Omoñe’e jo’ajo’a ñoha’anga, he’i
porã meve umi ˜
ñe’e.
• Omoñe’e hatã térã mbegue umi ñe’
˜ e.
• Oiporavo mávapepa oha’ãta.
Ohechauka ine’˜e rupi,
• Oha’angakuévo omongu’e hete,
mba’epa hembipota
oguata, opuka,
one’˜enguevo (omokangyve,
oñembo’y, oguapy, ipochy, Prueba
ine’˜e pohyi, ha mba’e). (Utiliza Identifica el contenido del texto.
Nane’˜ekuaa/ Ñaha’anga/ oñemondýi gua’u ha mba’e. • Escrita
en sus intervenciones orales Reconoce la estructura del texto.
Expresión oral Dramaticemos • Omombytaite iñakãme umi he’ítava. • Oral
tono, ritmo y volumen
• Oha’angakuévo oipuru hekópe umi • Practica
adecuado de la voz,
ñe’e he’íva.
considerando el contexto y el
• Ojechakuaa mba’épa jaikuaava’erã
contenido del mensaje).
ñaha’anga porã hagua. ˜
• Omohenda hekopete he’íva.
• Omohenda he’íva oikuaa rupi
mávandipa oñe’e.
• Ombohete ha omohu’ã pe mba’e
omombe’úva.
Nane’˜ekuaa/ Omombe’u oikũmbyhaicha Vikipetã jeporu/ Uso • Ohechakuaa Vikipetã jeporu Prueba
rehegua.
opaichagua jehaipyre ha • Oikekuaa Google-pe térã
jehaipyre’˜eva ohenduva tera Aguaratatápe oiporu hagua Vikipetã.
omone’˜eva. (Reproduce todo • Ohai guaraníme umi ohekaséva
tipo de texto escuchado o Vikipetãme. • Escrita
de Wikipedia
Expresión oral leído). • Oike Vikipetãme oheka hagua • Oral
en guaraní
• Oipuru one’˜enguevo, umi mbyja, tetãnguéra, ˜ mba’epu, • Practica
ne’˜e oikuaa pyahuva ohovo tembiasakue, ñe’e ha hetave mba’e
guaranime. (Utiliza, al hablar, oikuaaséva.
el vocabulario aprendido). • Omomba’e Vikipetã jeporu
guaraníme.

OIKŨMBÝTA JEHAIPYRE OMOÑE’ËVA GUARANÍME


Naikũmby namone’˜eva/ Oikũmbyta opaichagua Onepeipirũ ojehecha • Omone’˜esyry marandu herava Identifica características del Prueba
Comprension de textos jehaipyre onene’ehape umi ha˜gua ypykuera Onepeipirũ ojehecha ha˜gua personaje. • Escrita
escritos tema rehe ko’a˜ga rupi rembiapojegua/ ypykuera rembiapojegua Reconoce el lugar donde ocurre la • Oral
herakuaveva. (Comprende Invitan a visitar • Ohechakuaa mba’erepa onene’˜e acción. • Practica
textos que abordan temas de novedosa feria de marandupe. Diferencia hecho y opinión. Informe
actualidad). artesania indigena • Ombopupora taikuera oĩva • Bitácora
• Oikũmby umi marandu marandupe.
onemo˜guah˜eva ichupe kuatia • Omombe’u mba’epa oikota
rupive. (Comprende textos omombe’uva marandupe.
Informativos de los medios de • Ombohovai hekopete
comunicación escritos). porandukuera.
• Ombojoavy umi mba’e • Ombojoavy umi mba’e he’iva
haihara he’iva marandupe ha’e oimo’ahagueicha.
oikovaramoguaicha ha umi • Oikuaa mavapa omyaka umi
he’iva ha’e oimo’ahaicha. ypykuera rembiapojegua jehecha
(Diferencia hecho y opinión). rehegua.
• Omombe’u araka’epa ojejapora’e
ypykuera rembiapojegua jehecha
rehegua.
• Omombe’u moopa oiko ko
tembiapo.
• Ohai mba’e rupivepa oikuaa ko
marandu.
• Ombojoavy oikova tera oje’eva.
• Oikuaa mba’eichapa
omba’eporanduva’era ohesa’˜yijo
ha˜gua marandu.
• Omomba’e hapichakuera remimo’a.
• Omombe’u mba’erepa o˜guah˜e
porapa chupe marandu ypykuera
rembiapojegua jehecha rehegua.
Oikũmby omone’˜eva he’ihape
Omombe’u ho’úvapa chipa so’o.
mba’eichapa ohugava’era,
• Oikuaa mba’éguipa ojejapo chipa
ojapova’era tembi’u,
so’o.
oipuruva’era tembipuru
• Omboysýi ikotevemby ojejapo ha ˜ Identifica la secuencia de textos
ogapypegua ha mba’eichapa
gua chipa so’o. ˜ instructivos.
ojapova’era opaichagua mba’e Prueba
Naikũmby namone’˜eva/ • Omombe’u hekópe mba’éichapa Identifica elementos para el
ijedadpe ˜guara. (Interpreta • Escrita
Comprensión de textos Chipa so’o ojejapo chipa so’o. correcto cepillado de dientes.
instrucciones escritas tales • Oral
escritos • Oikuaa mba’eichagua jehaipyrépa Valora la importancia del cuidado
como reglas de juego, recetas • Practica
pe omoñe’eva. personal
de cocina, cómo utilizar un
• Omboysýi tembiporu réra ojeporúva
electrodoméstico y
chipa so’o apópe.
orientaciones para la
• Omombe’u ñane rembi’utee
realización de acciones
apytépe ho’usevéva.
propias de la edad).
Naikũmby namone’˜eva/ Ohechakuaa mavamávaguipa Karai jepe’a mbo’iha • Ohechakuaa mba’érepa oñe’e Identifica características del Prueba
Comprensión de textos oñeñe’e opaichagua jehaipyre ha ihacha/ El lenador y mombe’upy, ˜ ohechávo ta’anga. personaje. • Escrita
escritos omoñe’evape. ˜ su hacha • Omoñe’esyry mombe’upy «Kapi’i Identifica actividades de los • Oral
(Reconoce los personajes en pochy». distintos momentos del día. • Practica
los textos • Ombopuporã taikuéra omoñe’evo Informe
leídos). mombe’upy. ˜ • Bitácora
• Oikũmby jehaipyrépe • Omombe’u mba’épa ikatu oiko pe
mavamáva rehépa omoñe’evape. ˜
oñeñe’e ha umíva apytéguipa • Ohechakuaa mba’érepa oñe’e
máva ˜ rehe oñeñe’eve. mombe’upy ˜ ohechávo ta’anga.
(Reconoce personajes y ˜ • Oikuaa mba’e rehépa oñeñe’e
personaje principal de un moñe’erãme.
texto). • Omombe’u hemimo’ã
• Ohechakuaa mba’épa oiko mombe’upýre.
jehaipyre omoñe’evape ha • Ohesa’˜yijo marandu oĩva
moñe’erãme.
• Ohechakuaa moñe’erãme mávapa
avateekuéra. ˜
• Ohechakuaa moñe’erãme umi
mba’érepa oiko upéva.
mba’e ikatúva oiko añetehápe ha
(Identifica las causas y sus
umi oje’énteva oñeimo’ãguirei.
efectos en textos
• Omombe’u mba’épa oiko ha
leídos)
mba’érepa oiko mombe’upýpe.
• Ohai hekópe mombe’upy apokytã.
• Omombe’u mba’épa oñandu
omoñe’evo mombe’upy.
• Ohechakuaa mba’érepa oñe’e
mombe’upy, ˜ ohechávo ta’anga.
• Omoñe’esyry mombe’upy «Kapi’i
pochy». ˜
• Ombopuporã taikuéra omoñe’evo
mombe’upy. ˜
• Omombe’u mba’épa ikatu oiko pe
omoñe’evape. ˜
Observación
• Ohechakuaa mba’érepa oñe’e
• Registro de
mombe’upy ˜ ohechávo ta’anga.
secuencia del
• Oikuaa mba’e rehépa oñeñe’e
Oikûmby mba’etépa he’isehína Identifica acento prosódico y aprendizaje (RSA)
moñe’ erãme.
opaichagua gráfico. • Lista de cotejo
Kapi’i pochy/ Paja • Omombe’u hemimo’ã
Haikatu/ Ortografia jehaipyre omoñe’évape, umi Utiliza correctamente el acento • Registro anecdotico
brava mombe’upýre.
ñe’ê guaraníme gráfico y la marca de nasalidad. • Rubrica
• Ohesa’˜yijo marandu oĩva
ikatúva he’ise heta mba’e. Prueba
moñe’erãme.
• Escrita
• Ohechakuaa moñe’erãme mávapa
• Oral
avateekuéra. ˜
• Practica
• Ohechakuaa moñe’erãme umi
mba’e ikatúva oiko añetehápe ha umi
oje’énteva oñeimo’ãguirei.
• Omombe’u mba’épa oiko ha
mba’érepa oiko mombe’upýpe.
• Ohai hekópe mombe’upy apokytã.
• Omombe’u mba’épa oñandu
omoñe’evo mombe’upy.
• Oikuaa ArandukApp jeporu Prueba
rehegua. • Registro de
Oikũmby mavamáva rehépa • Oiporu hendápe ArandukApp secuencia del
oñeñe’e umi ohendúvape ha ohendu hagua ˜ mombe’upy, aprendizaje (RSA)
Identifica sinónimos y antónimos.
Naikũmby namone’˜eva/ umíva apytépe he’i máva ArandukApp jeporu/ mombe’ugua’u, mombe’urã ha • Lista de cotejo
Identifica conectores.
Comprensión de textos rehépa oñeñe’eve. (Identifica Uso de hetave mba’e guaraníme. • Registro anecdótico
Diferencia valor y antivalor.
escritos personajes y ˜ personaje ArandukApp • Omboysýi mba’éichapa oikekuaa • Rubrica
principal de un texto omboguejy hagua ko tembiporu Prueba
escuchado) pyahu hérava ArandukApp. ˜ • Escrita
• Omombe’u mba’emba’épa ohendu • Oral
ArandukAp rupive.. • Practica
Omoñe’esyry kuatiañe’ ˜ e.
• Ohechakuaa mba’érepa oñeñe’e
kuatiañe’ eme.
• Ombopuporã taikuéra oĩva
kuatiañe’eme. Prueba
• Omombe’u mba’épa oiko • Registro de
moñe’erãme. secuencia del
• Ohechakuaa moñe’erãme ñe’ aprendizaje (RSA)
Establece secuencia de ideas.
Naikũmby namone’˜eva/ Ombojoaju umi mba’e ojuhúva ˜ e ogapypegua. ˜ • Lista de cotejo
Aikuaavéma/ Identifica causa-efecto.
Comprensión de textos jehaipyrépe umi • Oikuaa mavamávapa he’i añetéva • Registro anecdótico
Autoevaluación Diferencia fantasía y realidad.
escritos mba’e ha’e oikuaavavoi ndive. ha mávapa • Rubrica
japúva moñe’erãme. Prueba
• Omoñe’e ha omohenda oiko • Escrita
haguéicha. ˜ • Oral
moñe’erãme. • Practica
• Ombohovái hekopete
porandukuéra.
• Omombe’u hemimo’ã oikóvare
moñe’erãme
Naikũmby namone’˜eva/ Ohechakuaa umi mba’e Morangu: «Guasuvira, Oikuaa omone’˜evape Establece secuencia de ideas. Prueba
Comprensión de textos jehaipyre retepype yvu ha leö» - Fábula: mba’erehetepa onene’˜e Identifica causa-efecto. • Escrita
escritos oĩva ohechakuaakuevo. «El venado, el • Ohechakuaa mava rehetepa Diferencia fantasía y realidad. • Oral
(Identifica la organización manantial y el león» onene’˜e hina umi • Practica
correcta de la estructura del jehaipyre omba’emombe’uvape.
texto). Jehaipyre ojoapyha • Ohechakuaa moomoopa oiko ko
hekope. (La organización mombe’ugua’u.
• Ohechakuaa mba’epa oiko
mombe’ugua’upe ha mba’ere oiko.
• Ohechakuaa mombe’ugua’upe
mba’e pora ha mba’evai.
correcta de las ideas. • Ohai hekope ne’˜ejoaju ohova
Coherencia y cohesión). onondive.
• Omombe’u mba’eichapa
mombe’ugua’u avakuera.
• Ohai tekombo’era ohejava ko
mombe’ugua’u

OHAÍTA GUARANÍME
Ohai omombe’uhápe
• Omombe’u mávandipa oñomongeta
hembiapo hogapýpe,
hógape.
imbo’ehaópe ha opa tenda
• Omombe’u mba’érepa oñomongeta
ha’e oikoha rupi. (Escribe un Observación
hogaygua ndive.
texto para contar sus • Registro de
• Oikuaa mba’épa oguah ˜ e
actividades realizadas en la Redacta una tarjeta de felicitación secuencia del
Ysapýpe. ˜
casa, la escuela y su entorno Kuatia’atä’i - Tarjeta atendiendo su estructura. aprendizaje (RSA)
• Omombe’u mba’épa he’i Ysapy
inmediato). de felicitación Redacta el retrato de una persona. • Lista de cotejo
Jahai haçua ohechávo ijagua’i.
Ohechauka ohaikuévo: Ta’angahaiete - Aplica la normativa guaraní sobre • Registro anecdotico
Redacción • Oikuaa mba’éichapa oñomomaitei
oikuaaha umi normatíva Retrato el uso del acento y de la marca de • Rubrica
iñirũ ndive.
ojeporu haçua taikuéra, ojehai nasalidad. Prueba
• Oikuaa mba’eichagua jehaipyrépa
haçua muanduhe ha tyapu • Escrita
ohendu.
tïgua rechaukaha. (Demuestra • Oral
• Ohendu hapichakuérape oñe’evo.
en su redacción que conoce la • Practica
˜
normativa de uso de las letras,
• Oha’arõ oñe’e ha ˜ gua oje’e vove
del acento y de la marca de
chupe.
nasalidad).
Jahaikuaa/ Omombe’uhape hembiapo Ñamba’eporandu • Oikuaa mba’éichapa Utiliza vocabulario adecuado. Observación
Expresión escrita hogapype, imbo’ehaope ha (Entrevista). oporomomaiteiva’erã Fundamenta correctamente su • Registro de
opa tenda ha’e oikoha rupi. ojesarekohápe mavándipa oĩ. respuesta. secuencia del
(Escribe un texto para contar • Oikuaa mba’éichapa Se expresa con fluidez. aprendizaje (RSA)
sus actividades oporomomaiteiva’erã • Lista de cotejo
realizadas en la casa, la ojesarekohápe moõpa oĩ. • Registro anecdotico
escuela y su entorno • Omombe’u mba’emba’épa ojapo • Rubrica
inmediato). hógape. Prueba
• Omombe’u mba’éichapa
oñomomaitei hogaygua ndive.
• Oikuaa mba’éichapa oñomomaitei
iñirũ ndive.
• Omba'eporandu iñirũme:
- Mba’épa ojapo pyharevekue.
• Ohai mba’epa ojapo - Mba’épa ojapóta ose rire
hogaygua, inirũnguera ha mbo’ehaógui. ˜
ambue hapicha ikuaahara - Mba’épa ojaposevéva hógape. • Escrita
ndive. (Describe sus - Mba’épa ojapo iñirũ ndive. • Oral
actividades realizadas con sus • Ojapo ñoha’anga iñirũ ndive • Practica
familiares, amigos y oñomomaitei jave
conocidos). oñondive.
• Omohenda hekopete he’íva.
• Omohenda he’íva oikuaa rupi
mávandipa oñe’e.
• Ojepy’amongeta mba’éichapa
oñe’ejepi ijavegua ˜
ha ikakuaagua ndive..
• Oikuaa mba’épa he’ise ñoha’anga.
• Ojechakuaa ñoha’anga retepy.
Omombe’ujey ohaikuévo • Ohai hekópe peteĩ ñoha’anga
Prueba
mombe’urâ, ñe’êpoty ha ohechakuaávo hetepy. Utiliza volumen de voz adecuado.
• Escrita
mombe’ugua’u omoñe’êva térâ • Oikuaa mba’épa oje’ehína Pronuncia con claridad las
Jahaikuaa/ • Oral
ohendúva. Ñoha’anga/ Teatro ñoha’angápe. palabras.
Expresión escrita • Practica
Oipuru hekopete umi ñe’ê • Oikuaa mba’érepa oñe’e ñoha’anga Recrea cuentos
Informe
omombe’úva mba’épa ojejapo ohenduva’ekuépe.
• Bitácora
ha mba’éichapa oñeî. • Omombe’u hemimo’ã ñoha’anga
rehegua.
• Ohendu hapichakuéra remimo’ã.
Oikuaa pundiekoi jeporu rehegua. Observación
Ohechauka ohaikuevo: Identifica oraciones según la
• Oipurukuaa hekopete pundiekoi • Registro de
oikuaaha umi normativa modalidad de enunciación.
Pundiekoi jeporu/ Uso kuatiarame. secuencia del
Jahaikuaa/ ojeporu ha˜gua taikuera. Redacta correctamente oraciones
de los • Onomongeta ha oipuru ne’˜e aprendizaje (RSA)
Expresión escrita (Demuestra en su redacción según la modalidad de
Dígrafos oguerekova pundiekoi. • Lista de cotejo
que conoce la normativa de enunciación.
• Ohai pora ne’˜e orekova pundiekoi. • Registro anecdótico
uso de las letras).
• Ohai pundiekoi mbojojaha.
• Oikuaa mba’épa he’ise ñe’etéva.
• Ohechakuaa ñe’etéva ñemboaty
Ohechakuaa mba’éichapa aty. ˜
ojepuruva’erã umi • Oikuaa ñe’etéva iñemosusũ rupi. ˜
Observación
ñe’etéva atributivo ha activo. • Ohechakuaa mba’éichapa ñe’etéva
• Registro de
(Identifica el uso correcto de tee.
Identifica posposiciones secuencia del
los verbos atributivo y • Ombojoavy ñe’etéva tee ha ñe’
Ñe’etéva tee/ Verbos monosilábicas y polisilábicas. aprendizaje (RSA)
activo). ˜ etéva oñe’ eva aváre.
Jehai hekopegua propios ˜ Emplea correctamente las • Lista de cotejo
• Ohechauka ohaikuévo: • Ohechakuaa ñe’etéva kuatiahaípe.
Ortografía Ñe’e˜téva oñe’e˜va posposiciones. • Registro anecdotico
oikuaaha umi normatíva • Omoñe’e ha ohaiguy ñe’ ˜ etéva
aváre/ Verbos Planeamiento de los momentos • Rubrica
oñembojoaju hagua ˜ tee.
predicativo didácticos. Prueba
morfemakuéra ojuehe ha • Omoñe’e ñe’
• Escrita
ñe’erapo ndive. ˜ ˜ etéva oñe’
• Oral
(Aplica en sus producciones ˜ eva aváre ñemosusũ.
• Practica
las normativas sobre el uso • Omosusũ hekópe ñe’etéva oñe’
de los morfemas). ˜ eva aváre.
• Ohai peteĩ haipyvo, oiporu ipype
ñe’etéva oñe’ eva aváre.
• Oipuru hekopete umi ñe’e Observación
Oikuaa mba’épa ñe’endýi. ˜
oporombohérava (Utiliza • Registro de
• Omombe’u mba’éichapa
correctamente las palabras secuencia del
oñembyaty ñe’endýi. ˜
nominales). aprendizaje (RSA)
• Oipuru porã ñe’endýi haipyrépe. ˜ Emplea signos que ayudan a la
• Oipuruha ñe’e térã ambue • Lista de cotejo
Jahaikuaa/ Expresion • Ombojoaju ñe’endýi ñe’ ˜ ejoaju oho comprensión.
signokuéra ˜ oipytyvõva Ñendýi/ Interjección • Registro anecdotico
escrita por ãvéva ˜
omoñe’evape oikũmby hagua ˜ • Rubrica
rehe.
pe jehaipyrépe he’íva. (Utiliza Prueba
• Ohekýi ñe’endýi haipyrégui ha
las palabras y signos • Escrita
oiporu ˜
ortográficos que ayudan a • Oral
ñe’ejoajúpe.
comprender el texto) • Practica
Jahaikuaa/ Expresion Ohechakuaa mba’eichagua Mombe’upy mombe’u/ • Ohendu mombe’upy «Suinda» Recrea leyendas Prueba
escrita tekovépa pe oñeñe’ehahína Narración rehegua. Aplica la normativa guaraní. • Registro de
jehaipyre’˜y ohendúvape ha ˜ de leyenda • Omombe’u mba’épa he’íne secuencia del
he’i máva ha’e oikuaávapepa jehaipyrépe ohendu mboyve. aprendizaje (RSA)
ojogua upéva. (Caracteriza a • Oikuaa máva rehépa oñeñe’e • Lista de cotejo
los personajes de un texto mombe’upýpe. ˜ • Registro anecdotico
escuchado y los compara con • Oikuaa moõpa oiko pe • Rubrica
personas de su entorno). oñemombe’úva ichupe. Prueba
• Oikuaa mba’épa oje’ehína pe
• Ohechakuaa jehaipyrekuéra
mombe’upýpe
ohendúvape: Oipuruha
• Ohechakuaa mávapa avatee
hekópe umi ñe’e ombojoajúva
mombe’upýpe.
ambue ñe’eme (upévare,
• Omombe’u mba’épa oñandu
upémarõ, ˜
avatee. • Escrita
upeichahágui…). (Reconoce
• Oikuaa mba’épa he’ise umi ñe’e • Oral
en textos
oje’éva ˜ • Practica
escuchados que utiliza
mombe’upýpe.
adecuadamente los
• Oha’arõ oñe’e ha ˜ gua oje’e vove
conectores tales como: upéva,
chupe. ˜
upémarõ,
• Ohendu hapichakuérape oñe’e
upeichahágui…)
jave.
• Oikuaa pundie «G» jeporu rehegua. Prueba
• Oikuaa pundie « G» jeporu • Registro de
• Ohechauka ohaikuévo: rehegua. ˜ secuencia del
Secuencia las ideas.
oikuaaha umi • Oipurukuaa pundie «G» ha « G» aprendizaje (RSA)
Utiliza conectores, adjetivos
normatíva ojepuru hagua Pundie G ha G jeporu/ kuatiarãme. ˜ • Lista de cotejo
Jahaikuaa/ Expresion calificativos, pronombres,
taikuéra. ˜ Uso de las ˜ • Ohai ha oipuru ñe’e ogueraháva • Registro anecdotico
escrita posposiciones y verbos.
(Demuestra en su redacción consonantes G y G pundie «G» ha ˜ • Rubrica
Presenta un trabajo creativo.
que conoce la « G» kuatiarãme. ˜ Prueba
normativa de uso de las letras) • Ohaikuévo ohechauka oikuaaha • Escrita
umi normatíva • Oral
ojepurúva ojehai hagua taikuéra. • Practica
Jahaikuaa/ Expresion Oipuru hekopete umi ñe’e Tero/téra ijysaja rupi • Oikuaa mba’épa he’ise tero/téra. Secuencia las ideas. Prueba
escrita oporombohérava. (Utiliza Sustantivo según su • Ohechauka mba’éichapa tero/téra Utiliza sustantivos según su forma • Registro de
correctamente las palabras forma ijysaja rupi. Presenta un trabajo creativo. secuencia del
nominales). • Ohechakuaa moñe’erãme tero/téra aprendizaje (RSA)
ijysajakõiva. ˜ • Lista de cotejo
• Ohechakuaa moñe’erãme tero/téra • Registro anecdotico
ijysajaapýva. ˜ • Rubrica
• Ohechakuaa moñe’erãme tero/téra Prueba
ijysajarundýva. • Escrita
• Ombojoavy tero/téra ijysajakõiva, • Oral
tero/téra ijysajaapývagui. • Practica
• Oikuaa mba’eichagua terópa oĩ
ñe’ejoajúpe. ˜
• Ombojoaju hekópe téra/tero oĩva
ñe’ejoajúpe. ˜
• Oipuru hekópe tero/téra ohaikuévo.

También podría gustarte