Está en la página 1de 8

ÑE´Ê APOKUAA: FORMACIÓN DE PALABRAS

El guaraní es un idioma aglutinante y polisintético.


1- La aglutinación (Ñe’êpy): Ha’e mokõi térᾶ hetave ñe’ẽpy oñembojoajúrõ ojuehe
oiko haḡua chugui ´ñe’ẽ pyahu. Es el proceso por el cual dos palabras, inicialmente
distintas, se unen para formar una unidad permanente con un nuevo significado.
Techapyrâ
Sustantivo + sust. Sust. + adj adj+ adj sust. +
verbo
Akâ/ rague akâ / perô he´êro apyka- hai
cabeza- cabello cabeza - pelado dulce- agridulce silla-
escribir

2- La Polisíntesis (Ñe´êky aty puru): Ha’e peteῖ ñe’ẽpýre oñembojoajúrõ heta ñe’ẽky
ikatúva mboyvegua ha upeigua. Es el proceso por el cual una palabra o raíz se
unen a una serie de elementos gramaticales o de relación gramatical (afijos: número,
persona, tiempo, forma, modo, voz, grado).

Techapyrã
Amboguatasetereíkuri

a= Partícula de nro. y persona


mbo = partícula de voz coactiva
guata = raíz
se = partícula de modo volitivo
terei = partícula de grado
kuri = partícula de tiempo pret. reciente

Según la polisíntesis las partículas prefijas (Ñe´êky mboyvegua), las partículas


sufijas (ñe´êky upeigua) y las posposiciones monosilábicas (ñe´êrireguateî) se unen
a la raíz formando con ella una sola palabra ortográfica.
2.1- Las partículas prefijas: Son aquellas que se escriben antes de la raíz de la palabra
(Ñe´êky mboyvegua). Ha’e umi ojehai ha oñembojoajuva´erâ ñe´êpy mboyve ha oiko
chugui peteî ñe´ê año.
Techapyrâ:
Ambopurahéi - les hago cantar: ojesapukái: se grita -ñamba´apo: trabajamos
2.2- Las partículas sufijas: Son aquellas que se escriben después de las palabras, se
unen a
la raíz y forman una sola palabra. (Ñe´êky upeigua).: Ha’e ñe’ê ojehai ha
Oñembojoajuva´erâ ñe´êpy rire ha oiko chugui peteî ñe´ê año.
Techapyrâ:
Karaieta (Señores) Ogakuéra (Casas) Pa´ikue (Ex Sacerdote)

2.3- Ñe´êriregua ipehêteîva: Posposiciones monosilábicas: Ha’e umi oguerekóva


peteî ñe’êpehênte, jahaikuévo ñambojojava’erâ ñe’êre. Las posposiciones son aquellas
que constan de una sola sílaba, al escribir se debe unir a la palabra.
Las posposiciones son las equivalentes a las preposiciones castellanas.

NE’ÊRIREGUA ÑEMOHENDA
a-) Ñe’êriregua iñe’êpehêteîva: (Posposiciones Monosilábicas)
3
Ñe’êriregua
iñe’êpehêteîva España ñe’ême Techapyrâ

Pe, me a – en Ógape, Amáme


Gui De Mbo’ehaógui
Re Por Okêre
Gua De Paraguaygua

(nasal) me En Retâme

(nasal) ỹ Sin Ao’ ỹ

Techapyrã:
PE (ojeipuru ñe’ê jurugua reheve a - en
ME (ojeipuru ñe’ê tĩgua reheve
Kalo ohota Pirivevúipe - Tovatîme oĩ heta mba’aporã

Gui (ojeipuru ñe’ê jurugua ha tîgua reheve) (De)


Che ru ou Karapeguágui - Mi padre viene de Carapeguá
Ho´â kavaju árigui - Se cayó del caballo

Re (ojeipuru ñe’ê jurugua ha tĩgua reheve. (Por)

Amo mitâ oñani tapére - Aquel niño corre por el camino


Oguata ka´aguýre umi kuñataĩ. – Caminan por el bosque esas señoritas.

Gua (Ohechauka moõguápa.)


Ojeipuru ñe’ê jurugua ha tĩgua reheve) (De)

Umi tembimbo’e ha’e Atyragua - Esos alumnos son de Atyrá


Moôguápa nde? - ¿De dónde eres?

Ndi (Ojeipuru ñe’ê jurugua ha tĩgua reheve) (Con)

Vito osê isýndi - Victor sale con su mamá


Lolo okaru Kalo ha itykérandi. - Dolores come con Carlos y su hermano
mayor

Ŷ (Ojeipuru ñe’ê jurugua ha tĩgua reheve) (Sin)


Ha’ekuéra opyta tupa’ŷre. - Ellos / as quedaron sin cama
Hese’ŷ ndaikatúi aiko. - Sin él / ella no puede vivir.

b-) Ñe’êriregua iñe’êpehê’etáva (Posposiciones polisilábicas.

2.4- Ñe’êriregua iñe’êpehê’etáva: Ha’e umi oguerekóva mokõi térâ mbohapy ñe’êpehê
ha nañambojoajúiva’erâ ñe’êpýre. Son aquellas que poseen más de una sílaba. No se
unen
a la palabra, van separadas.

Ñe’ê riregua iñe’êpehê’etáva España ñe’ême Techapyrã

haĝua Para Agueru ja’u haĝua

Ĝuarã Para Ndéve ĝuarã

Rehe Por Nde rehe che mandu’a

Rupi Por Upe rupi ahasa

peve (oral) Hasta A peve ajuta

meve (nasal) Hasta Ko’ê meve ajerokýta

Rire Después Upe rire ajuta roheka

Ndive Con Ne ndivénte aimese

Ári Sobre Mesa ári oĩ yvoty

Vove
Cuando Reju vove rohecháta
Gotyo Hacia Jahápy amo gotyo

Techapyrâ
Peve (Ojeipuru ñe’ê jurugua reheve) (Hasta)
Meve (Ojeipuru ñe’ê tĩgua reheve)

Jajohecha peve - Hasta luego.


Che akâ meve - Hasta mi cabeza

Guive (Ojeipuru ñe’ê jurugua ha tĩgua reheve) (Desde)

Rohecha guive rohayhu - Desde que te he visto te amo.


Aikuaa guive pe oikóva, avy’a. - Desde que supe lo que ocurría estoy
feliz.

Ndive (Ojeipuru ñe’ê jurugua ha tĩgua reheve). (Con)

Nati oguahêta isy ndive. - Natalia llegará con su mamá.


Che aguapy Kame ndive. - Yo estoy sentado / a con Carmen.

Ári (Ojeipuru ñe’ê jurugua ha tîgua reheve) (Sobre)

Umi yvoty oĩ mesa ári. - Esas flores están sobre la mesa.


Tupa ári oî aramboha. - Sobre la cama está la almohada.
Rehe (Ojeipuru ñe’ê jurugua ha tĩgua reheve) (Por)
Rupi (Ojeipuru ñe’ê jurugua ha tĩgua reheve) (Por)

Ore roju Ka’akupe rupi - Nosotros vinimos por Caacupé


Huâ ou tape po’i rehe. - Juan viene por el camino.

Haĝua (Ojeipuru ñe’êtéva reheve) (Para)


Guarâ (Ojeipuru tero reheve)

Ou oke haĝua - Vino a dormir.


Pe yvoty che sýpe ĝuarã. - Esa flor es para mi madre.

Gotyo (Ojeipuru ñe’ê jurugua ha tîgua reheve) (Hacia)

Aháta nde róga gotyo. - Iré hacia tu casa.


Amogotyo opyta mbo’ehao. – Hacia allá queda el colegio.

Vove (Ojeipuru ñe’ê jurugua reheve) Cuando (en el momento de)


Ou vove japurahéita. – Cuando venga cantaremos.
En el momento de llegar
cantaremos.
Ajahu vove chemandu’a. – Cuando me bañaba me acordé.

Mboyve (Ojeipuru ñe’ê jurugua ha tĩgua reheve) (Antes de)


Ñañe’êta ñaĝuahê mboyve ógape. Hablaremos antes de llegar a casa.
Jake ou mboyve. Durmamos antes de que venga.

Rehe’ŷ (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tĩgua reheve) ( Sin )

Ndaikatúi aiko Kalo rehe’ŷ. - No puedo vivir sin Carlos


Kuatia rehe’ŷ ndajapói mba’eve. - Sin papel no hago nada.

JAJAPOHÁPE JAIKUAA. EJERCICIOS TEMBIAPORÂ


Amoñe’ ê Moñe’ êrã
MBA’APO
Petei chokokue heta rire omba’apo oñemity rire oikove aja pukukue ha ndoguerekói mba’eve,
ojepy’amongeta peteῖ árape, ohejaségui ta’yrakuérape katupyryeta ha’e omono’õva’ekue
hekovépe omba’apo aja, ombyatypa ta’yrakuéra ate’ỹ atýra ha he’i chupekuéra:
-Chetujáma ahávo ha ko’erõite ahejamava’erᾶ ko arapy ha nahi’ᾶi chéve poheja mba’eve ỹre.
Ahejase peẽme peteῖ mba’e porᾶ ha hepýva, arekóva heta árama iñongatupy che ñe’ᾶ
kuaitépe.
Mitᾶkaria’ykuéra joyke’y oῖ haguéicha omañajoa ojuehe, noimo’ᾶire hikuáí ituakuéra
oguerekóne haḡua aipo mba’e iñongatupy.
He’i chupekuéra pe karai: -Pehóta peheka amo kokuépe. Umi kogatýre, pe mba’e porᾶ ha’éva
peẽme, che arekóva iñongatupy.
Pejeporeka porᾶmínte hese ha pejuhúta katuete.
He’ipávo upéicha pe karai, ta’yrakuéra ‘’oipovᾶ hikuái hembyre’’, ohua’ῖ ñanime kokue
gotyo. Oñepyrῦ ojeporeka hikuái opaicharei.
Ojo’o pe yvy opa rupirei ha ojeporekaverõ jepe hikuái ndojuhúi mba’eve. Ha katu pe yvy
ojo’o ha ombojerepava’ekue hikuái omongakuaa porᾶiterei ikogakuéra ha upe arýpe
heteitereive ombyaty hikuái mba’erepy ikokuekuéragui.
Ohepyme’ẽmbávo imba’erepykuéra. Ojejuhu hikuái hetaiterei ipirapire, ha upépe ohechakuaa
ha oikumby hikuái itua tujami he’iseva’ekue chupekuéra ‘‘Remba’apo ramo,
nderehasavaichéne.’’
Lino Trinidad Sanabria
A-) AMOÑE’E MOÑE’ERA HA AMBOHOVÁI
1-Mba’ére oñe’ẽ ko moñe’ẽrᾶ?
…………………………………………………………………………………………………
2- Mba’e he’i petei árape chokokue ita’yrakuérape?
………………………………………………………………………………………………….
3-Moõ ohua’ῖ ita’yrakuéra?
…………………………………………………………………………………………………
4- Mba’e ombyaty hetaiterei hikuái?
…………………………………………………………………………………………………
5- Mba’e ohechakuaa ha oikumby hikuái?
………………………………………………………………………………………………….
B-) Amoñe’ẽ jey moñe’ẽrᾶ ha ahaiguy ñe’êriregua iñe’êpehêteîva ha ñe´êriregua iñe
´êpehê´ etáva ha ahaiguyva’ekuégui ajapo ñe’ẽjoaju
a-……………………………………………………………………………………………
b-……………………………………………………………………………………………
c-……………………………………………………………………………………………
4-
…………………………………………………………………………………………………

C-) AIKUAA MBA’ÉPA HE’ISE ÑE’Ê:
Romoñe’ẽ moñe’ẽra ha rohaiguy ñe’ẽ roikumby porᾶ’ỹva, uperire rojapo chugui
ñe’ẽjoaju:
Arapy - joyke’y - kóga - hua’i - kumby
1- ……………………………………………………………………………………………
2- ……………………………………………………………………………………………
3- ………………………………………………………………………………………...….
4- ……………………………………………………………………………………………
5- ……………………………………………………………………………………….……
D-) Amoῖmba haipyvo ñe’ẽme.
Oikumby - arapýpe - kóga - ijoyke’y - ohua’i
Temimbo’e Peru ……………………. mbo’ehaope ikatu haguáicha ………………………
he’íva mbo’ehára.
Ou rire oho oka’api ……………………………… kokuépe …………………………ndive.
Ha’ekuéra oiko pora ko ………………………………………… oñondive.

E-) AMBOJOAJU HU’ÝPE ÑE’Ê HE’ISÉVA NDIVE:


Kóga venir
Joyke’y mundo
Hua’i interpretar
Kumby plantación
Arapy hermano
JAIKUAAVE HAḠUA

1- Ahaiguy ñe’êrapo ha amongora ñe’êpehêtai mboyvegua ha upéigua ha ahechauka


mba’eichaguápa. Subrayo la raíz y encierro la particula prefija y sufija e indico que es.

Ndoguerekói morotĩmi ombyatypa osapukáita ikokue

katupyryeta sapaturã hakãngue omono’õva’ekue ojahuse

reinupãse pekese ombyatypa ta’yrakuéra poheja

aipuruta ndajahuséi aipohãnota nomba’aposéi aguerohorýta

2- Ahai ko´â ñe´êpehêtaime ñe´êrapo. Escribo la raíz a estas partículas:


o……………joa Pe………ta pe……………. O……………. kuaa
Ij........ ñai……… o......................... se i
Ndape...........i ..............hára .................nguéra ........................kuéra
..................ita temi............. ..................hára i......................iterei
i................ete ai kuri tembi a kuri

3- Amoñe´ê ñe´êjoajukuéra, amongora ñe´êriregua ipehêteîva ha ahaiguy ñe´ê iñe´ê´epê


´etáva. Luego de leer las oraciones, encierro en círculo las posposiciones monosilábicas y
subrayo las polisilábicas.

1- Chearamboha ho’a tupágui 2 - Nerovêtame opurahéi Hose

3- Ko mbeju re´u haĝua. 4- Ahákuri Paraguay gotyo

5- Kalo oguata Kokuére 6- Ore roñe´ê mbo´ehára ndive.


7 - Peteĩ jagua ñarô che muña óga peve 8- Chetaita oho kavaju ári Karapegua
peve

9 - Heta yvoty agueru Tupãsýme ĝuarã. 10- Chereindýndi ou mokõi karia´y.

11 - Ndekoty henyhê yvotýgui. 12 - Penderóga rupi ohasáta che irû.

13 - Peru ha Vito ha´e Pirajugua.

14 - Che akâme aguereko heta mba’e, ndaikatúigui aiko nerehe´ŷ.

15 - Mombyry guive ou che machu ha he taitachu, ha’ekuéra ha’e Ka’akupegua

4- Amoîmba ñe´êjoaju ñe´êriregua reheve. Completo estas oraciones con posposiciones:


- Pe karai ou mombyrý........ (de)
- Ha’ekuéra oúta Kalo (con)
- Amo karia’y ohóta nde róga (a)
- Che akã aguereko heta mba’e. (en)
- Karaieta ou Itacurubi (de)
- Amo jagua ojupise apyka (sobre)
- Ha’ekuéra osêva’ekue Arturo (con)
- Nde ha che jaháta mbo’ehao (hasta)
- Mbo’eharakuéra oguapy apyka ............... (sobre)
5. Ahechakuaa ko´ã ñe´êjoajúpe ñe´êriregua, ahaiguy iñe´êriregua ipehêteîva ha
amongora iñe´ê’epêhê’etáva:
1- Nde rógape, oúta heta karai ha kuñakarai, nde sy arambotyhápe.

2- Reho guive Paraguaýpe nde reindykuéra ndovy’avéi.

3- Kuehe ka’aru Tuni heta imandu’a porã nde rehe.

4- Lolo uke’i ha’e Paraguaygua

5- Chive ha Toño ohóta yvy rupi nde róga peve.


6- Nati memby kuimba’e ho’a yvyra rakâgui.

7- Kuehe ka’aru ahasa kalo róga rupi.

8- Chive ogueru Selépe ogueru heta hi’upyrã ojapo haĝua.

9- Lolo oho ojogua yvoty Tupãsyme ĝuarã.

10- Ko’ẽrõ ka’aru pytũ rohóta nde róga gotyo.

11- Reju vove Tava’igui jaháta jahecha Perúpe.

12- Konche he’i imembýpe ou haĝua itúaou mboyve.

13- Nerehe’ỹ ndavy’ái ha upévagui aipota rejujey.

14- Kuehe ka’aru pytũ cherykue che akã meve.

También podría gustarte