Está en la página 1de 108

KAPÍTULO I

INTRODUSAUN

1.1 Antensedente

Edukasaun nu’udar prosesu ida ne’ebé ema bele hatene kona ba siensia,

hodi halo ema sai neon badaen nune’e hatoman ema ou individu husi otas ba otas.

Prosesu ne’e liu husi hanourin, treinamentu ou formasaun, no peskiza. Ho

edukasaun mos bele hasa’e kualidade ema nia matenek, neon nain, personalidade

ema nia-an no kapasidade/skill hodi fo benefísiu ba nia-an rasik no ba ema tomak.

Edukasaun mak fonte hodi forma ema ida-idak iha koñesimento / matenek hodi

sai ema husu nain (kríticu) iha hanoin, Ramadhani, (2003).

Edukasaun mos sai hanesan save ba dezenvolvementu hodi halo mudansa ba

mundu liu husi ema ida-idak nia esforsu no edukadu liliu iha parte rekursu

humanu nian ho nune’e ita mos iha konstituisaun RDTL ne’ebe hakerek artigo

kona ba edukasaun no kultura.

Nasaun Timor-leste hanesan nasaun ida ne’ebe ki’ik maibe nakonu ho

entuziasmu atu desenvolve nia ema sira liliu iha rekursu humanu. Atu haburas ou

habelar liu tan kualidade edukasaun. Edukasaun hanesan save importante ba ema

hotu atu muda ema nia mentalidade no aumenta kapasidade ema ida nian liu husi

prossesu edukasaun atu hodi kontribui ba dezenvolvimentu. Iha konstituisaun

RDTL, artigo 59, koalia kona ba (edukasaun no kultura). Ne’ebe iha alinea

dahuluk hateten katak: “Estadu rekoñese no garante sidadaun hotu nia direitu ba

edukasaun no kultura,nune’e mós hari’i sistema ensinu báziku universal,

1
obrigatóriu no wainhira bele, saugati, tuir lei haruka. No iha alinea daruak :

hateten katak” Ema hotu iha direitu hanesan, ba oportunidade atu eskola no ba

formasaun serbisu/ profisaun nian.

Governu liu husi Ministériu Edukasaun mós serbisu maka’as hodi hasa’e

kualidade edukadór ka mestre/a sira nia hanesan kapasita sira nia abilidade iha

area espesializada, pedagóziku, no avaliasaun. Atu nune’e bele hanorin no hasa’e

kapasidade rekursu umanu liu husi edukasaun.

Ho nune’e mos fó oportunidade ba sidadaun tomak atu bele asesu ba siensia

no edukasaun ne’ebe kualidade. Hodi nune’e aprende na’in ka estudante bele

hetan mudansa ba atitude ka hahalok ho máximu iha atividade edukasaun nian atu

bele dezenvolve nasaun. Durante iha prosesu edukasaun, Mestre nu’udar

komponente ida ne'ebe importante tebes hodi fo susesu ba alunus iha eskola.

Durante iha prosesu edukasaun, Mestre nu’udar komponente ida ne’ebé

importante tebes hodi fo susesu ba alunus iha eskola. Mestre mos hakna’ar-an

nu’udar hanorin na’in ba alunus sira iha eskola liu husi kuríkulu, Syah, (2004).

Mestre/a nu’udar hanorin na’in ne’ebé profesionalismu ho nia kna’ar

prinsipal, hanesan hanorin, orienta, fó hanoin, halo avaliasaun, liu husi formasaun

formal ba alunus ne’ebé ki’ik to’o bo’ot, Usman, (2005).

Mestre/a hakna’ar-an nu’udar orientador iha prosesu aprendizajen. Prepara

ambiente ba alunus sira hodi senti hakmatek hodi hasa’e rezultadu no motivasaun,

Ahmadi, (2005).

Huda, (2013) hateten katak: Aprendizajen hanesan rezultadu husi kapasidade

hanoin “memori” koñesimento, ne’ebe fo influênsia ba koñesimento intelektual.

2
Aprendizajen mos hanesan prosesu transfere informasaun husi hanorin na’in ba

alunus sira.

Mestre/a hakas-an atu modifika hanorin hodi fasilita alunus sira bele kapta

ou komprende matéria tomak husi manorin nain. kapasidade atu hanorin ema

la’os fasil, maibe ho métodu ne’ebe iha hanesan profesionalismu ida nu’udar

manorin na’in hala’o ho efisiensia, no efikásia.

Tuir Joyce & weil, (2018), modelu aprendizajen hanesan planu ida ne’ebé

uza hodi forma kuríkulu ida, kria métodu aprendizajen, no orienta iha sala de aula,

no ambiente aprendizajen. Saefuddin & Berdiati, (2014) hateten modelu

aprendizajen nu’udar formatu konseptual hodi deskreve ho prosesu sistematiku

hodi organisa sistema aprendizajen to’o alkansa objetivu.

Tan ne’e, bainhira mestre/a hanorin presija hili no uza métodu ne’ebé

variasaun ho nune’e alunu/a sira sente iha vontade hodi bele tuir lisaun ka matéria

ne’ebé mestre/a hanorin. Tanba alunu/a sira sai sentru ba aprendizajen. No

mestre/a sira sai fasilitadór hodi fasilita prosesu aprendizajen. Atu sai sentru

mestre/a presija mós uza estratéjia, modelu ka aproximasaun ruma ne’ebé bele

involve alunu/a sira, modelu no aproximasaun iha tipu oi-oin inklui modelu

aprendizajen kooperativu ho tipu Student Team Achievement Division (STAD).

Modelu aprendizajen kooperativu ho tipu STAD hanesan aproximasaun

“Cooperative Learning” estudu kooperativu ne’ebé fo enfase ba atividade ne’ebé

iha interasaun entre alunus sira hodi domina matéria ho máximu, Slavin iha

Noornia, (1997). Modelu aprendizajen kooperativu tipu Student Team Achievment

Division (STAD) fó prioridade ba serbisu hamutuk hodi bele atinje objetivu

3
aprendizajen. Aprendizajen kooperativu (cooperative Learning) forma alunu/a

sira estuda no serbisu hamutuk iha grupu ne’ebé kompostu husi ema na’in tolu

to’o ne’en maibé, heterojéniu atu nune’e sira bele kolabora ba malu, Abdul,

(2014). Modelu aprendizajen kooperativu tipu Student Team achievement Division

(STAD) hanesan parte ida ne’ebé mak simples liu no hanesan modelu

aprendizajen ne’ebé mak di’ak bainhira mestre/a sira uza no sai hanesan faze

dahuluk iha prosesu aprendizajen ba mesre/a sira ne’ebé mak foin hahú uza

modelu kooperativu, Slavin, (2010). Mestre/a sira uza tipu Student Team

Achievement Division (STAD) atu hanorin fó formasaun akadémiku iha eskola ba

alunu/a sira kada semana-semana liu husi aprendizajen verbal (koalia) no mós

hakerek, Ibrahim, Dkk; (2000).

Mestre/a ne’ebé mak fó matéria ba alunu/a sira iha grupu laran garante katak

grupu hotu bele domina matéria ne’e, no iha tempu hala’o teste laiha alunu/a ida

mak ajuda malu, Abdul, (2014). Ho Implementasaun modelu aprendizajen

kooperativu tipu Student Team Achievement Division (STAD) bele fasilita alunu/a

sira atu ativu iha prosesu aprendizajen no espera katak bele hasa’e resultadu

estudu ba alunu/a sira.

Rezultadu estudu hanesan resultadu ne’ebé alunus hetan nune’e halo

mudansa ba alunus sira ida-idak husi atividade estuda hamutuk, Djamarah, (2012).

Iha Esperansa ne’ebé klean liliu iha rezultadu estudu alunu ninian iha esperitu atu

aprende iha métodu oi-oin ne’ebé mak mestri/a sira uza métodu konvensional,

prossesu aprendizajen sei konsentra ba Mestri/a hodi hatu’ur alunu/a hanesan

4
sujeitu ba prosesu aprendizajen no mestri/a funsiona hanesan fasilitador iha

prossesu aprenizajen nia laran.

Resultadu estudu maka abilidade ka rezultadu konkretu ida ne’ebé atinje

husi tempu ka periodu ida. Bazeia ba hanoin hirak ne’e, rezultadu husi peskiza

ida ne’e maka resultadu ida ne’ebé mak atinji ona husi alunu/a sira husi prosesu

aprendizajen. Sasukat ida ne’ebé bele hatene bainhira iha final husi aprendizajen

aplika avaliasaun. Ho avaliasaun ida ne’ebé bele hatene nivel susesu no falansu

husi alunu/a sira, nune’e bele hatene nivel rezultadu estudu ne’ebé alunu/a atinji

Fatór barak ne’ebé afeta ba rezultadu estudu, inklui fatores ne'ebé mak hetan husi

alunu/a ida (fator interna) mak karater biolójiku, intelijénsia, talentu, interese no

motivasaun. Entantu fator husi liur alunu/a sira (esternal) maka fatór família,

sosiedade influénsia husi ambiente, eskola ka métodu aprendizajen ne’ebé aplika

husi mestre/a iha klase laran, ne'ebé utiliza sei afeta ba menus motivasaun estudu

alunu/a sira, ne’ebé tuir mai sei influensiadu ba iha rezultadu estudu alunu/a.

Faktu ne'ebé akontese iha Eskola Ensino Secundáriu Católika Colégio São

Miguel Arcanjo (COSAMAR) Same iha atividade prosesu ensinu aprendizajem

kimika maka mestre/a sempre uza métodu konvensional/babain mak hanesan fó

alunus hakerek e explika no halo exersisiu ho nuneʼe alunu/a sira sente baruk no

la konstrui komprensaun konaba konseitu kímika ne'ebé di'ak. No toʼo agora mós

mestre/a seidauk uza modelu aprendizajen kooperativa atu hasa’e alunu/a sira nia

komprensaun.

5
Bazeia ba observasaun ne'ebé halo husi peskizadora iha Ensinu Secundáriu

Geral Católica Colégio São Miguel Arcanjo (COSAMAR) Same, hatudu katak

mestre/a sira uza métodu ne’ebé lori hanorin la tuir ka la kondiz ho karateristika

materia ne’ebé mak iha, ho ida ne’e halo alunu/a sira sente baruk atu tuir disiplina

kímika iha aula laran tanba modelu aprendizajen ne'ebé aplika husi mestre/a

ladun envolve alunu/a sira iha prosesu ensinu aprendizajen.

Tamba ne’e implementasaun Modelu Aprendizajen Kooperativu Tipu

Student Team Achievement Division (STAD) ne’e espera katak sai hanesan

solusaun ida atu rezolve kestaun menus rezultadu husi alunu/a sira nian. Modelu

aprendizajen ne'ebé uza husi mestre/a sira importante tebes ba iha rezultadu

ensinu aprendizajen. Atu kria prosesu aprendizajen ida ne'ebé bele hamosu

interasaun ne’ebé di’ak , no bele atinji objetivu aprendizajen husi materia kímika

ne’ebé mestre/a prepara planu hanorin, no orienta katak, sentru kuñesimentu ba

materia kimika la’os deit mestre/a maibe foka liu ba alunus sira atu konstrui sira

nia kuñesimentu rasik.

Relasiona ho deskrizaun hirak ne’e mak hakerek na’in iha hanoin atu halo

investigasaun ho tópiku Efetividade Implementasaun Modelu Aprendizajen

Kooperativu Tipu Student Team Achievement Division (STAD) hodi hasae

resultado estudu kimia alunu/a 10O Ano trimestre III ho Tópiku Estrutura da

Matéria Iha Ensinu Secundáriu Geral Católica Colégio São Miguel Arcanjo

(COSAMAR) Same Tinan Hanorin 2021

6
1.2. Formulasaun Problema

Bazeia ba problema ne’ebé mensiona iha leten, maka problemátika iha

peskiza ne’e mak oinsá Efetividade Implementasaun Modelu Aprendizajen

Kooperativu Tipu Student Team Achievement Division (STAD) hodi hasae

resultado estudu kimia alunu/a 10O Ano trimestre III ho Tópiku Estrutura da

Matéria Iha Ensinu Secundário Geral Católica Colégio São Miguel Arcanjo

(COSAMAR) Same Tinan Hanorin 2021. No espesifikamente bele klarifika

hanesan tuir mai ne’e :

1. Oinsá kapasidade mestre/a ida nian hodi maneja atividade ensinu

aprendizajen ho Tópiku Estrutura da Matéria ne’ebé implementa modelu

aprendizajen kooperativu tipu Student Team Achievement Division (STAD) iha

Ensino Secundário Catolica Colégio São Miguel Arcanjo (COSAMAR) Same,

Tinan Hanorin 2021?

2. Oinsá susesu objetivu aprendizajen ne’ebé implementa modelu aprendizajen

kooperativu tipu Student Team Achievement Division (STAD) ba alunu/a ho

Tópiku Estrutura da Matéria?

3. Oinsá atu hasa’e resultadu estudu kimika alunu/a iha prosesu aprendizajen

ne’ebé implementa ona ho modelu aprendizajen kooperativu tipu Student Team

Achievement Division (STAD) ho Tópiku Estrutura da Matéria

4. Oinsá responde alunu/a sira nian kona-ba implementasaun modelu

aprendizajen kooperativu tipu Student Team Achievement Division (STAD) ba

alunu/a tópiku Estrutura da Matéria.

7
1.3 Objetivu Peskiza

Atu hatene no descreve Efetividade Implementasaun Modelu Aprendizajen

Kooperativu Tipu Student Team Achievement Division (STAD) hodi hasa’e

resultadu Estudu kimia alunu/a 10O Ano trimestre III ho Tópiku Estrutura da

Matéria Iha Ensino Secundário Geral Católica Colégio São Miguel Arcanjo

(COSAMAR) Same Tinan Hanorin 2021. Espesifikamente husi peskiza ne’e

mak:

1. Atu deskreve kapasidade mestre/a nian husi maneja atividade ensinu

aprendizajen tópiku Estrutura da Matéria ne’ebé implementa modelu

aprendizajen kooperativu tipu Student Team Achievement Division(STAD) iha

Ensino Secundário Geral Catolica Colégio São Miguel Arcanjo (COSAMAR)

Same, Tinan Hanorin 2021.

2. Atu hatene no deskreve susesaun ka kompletude Objetivu Aprendizajen

ne’ebé implementa modelu aprendizajen Kooperativu tipu Student Team

Achievement Division (STAD) ba alunu/a ho tópiku Estrutura da Matéria.

3. Atu hatene no deskreve rezultadu estudu kimika iha prosesu ensinu

aprendizajen ne’ebé Implementa ona modelu Aprendizajen Kooperativu tipu

Student Team Achievement Division (STAD) tópiku Estrutura da Matéria.

4. Atu hatene no deskreve responde alunu/a sira nian kona-ba implementasaun

modelu aprendizajen kooperativu tipu Student Team Achievement Division

(STAD) ba alunu/a tópiku Estrutura da Matéria.

8
1.4 Benefisiu Peskiza

Benefísiu husi peskiza ne’e mak:

1. Atu aumenta koñesimentu kona-ba implementasaun modelu aprendizajen

kooperativu tipu Student Team Achievement Division (STAD) tópiku

Estrutura da Matéria;

2. Ba mestre/a sira sai hanesan informasaun foun no fó koñesementu kona-ba

implementasaun modelu aprendizajen kooperativu tipu Student Team

Achievement Division (STAD) tópiku Estrutura da Matéria.

3. Ba alunu/a sira atu bele hasa’e rezultadu estudu no fó motivasaun ba alunu/a

sira atu badinas estuda.

4. Ba Eskola Ensino Secundário Geral Catolica Colégio São Miguel Arcanjo

(COSAMAR) Same ho peskiza ne’e bele sai hanesan referénsia ida hodi uza

ba prosesu aprendizajen.

1.5 Asumsaun no Limitasaun

1.5.1 Asumsaun

Iha peskiza ne’e hakerek na’in fó asumsaun hanesan tuir mai ne’e :

1. Implementasaun modelu aprendizajen kooperativu tipu Student Team

Achievement Division (STAD) ne’e sei la’o ho di’ak durante prosesu

aprendizajen, ho nune’e mak alunu/a sira sei hetan rezultadu ne’ebé mak

di’ak.

2. Alunu/a sai hanesan sujeitu ba peskiza iha resposta ba teste ne’ebé mak

peskizadora fó atu resposta ho lolos no iha observasaun direta husi

peskizadora no mestre/a iha eskola refere, ho nune’e rezultadu ne’ebé mak

9
hetan husi alunu/a sira sei hatudu rezultadu ne’ebé mak di’ak durante prosesu

aparendizajen.

3. Alunu/a sira sei hetan rezultadu estudu ne’ebé di’ak hafoin tuir prosesu

aprendizajen.

1.5.2 Limitasaun Problema

Bazeia ba esplikasaun ne’ebé mensiona iha leten hakerek na’in hakarak atu

limita problema mak hanesan tuir mai ne’e :

1. Peskizadora halo deit peskiza ba alunu/a klasse 100 ano Ciência Tecnologia

(CT-2) iha Ensino Secundário Geral Católica Colégio São Miguel Arcanjo

(COSAMAR) Same tinan hanorin 2021.

2. Tópiku ne’ebé atu hanorin mak Estrutura da Matéria.

3. Mestre/a iha peskiza ne’e mak peskizadora ne’ebé implementa modelu

aprendizajen kooperativu tipu Student Team Achievement Division (STAD).

1.6 Definisaun Konseitu

Tuir mai hakerek na’in sei deskreve no esklarese konseitu ne’ebé uza iha

peskiza ida ne’e. Definisaun konseitu mak hanesan :

1. Implementasaun katak realiza ka prátika, Poerdarminta, (2006),

implementasaun iha peskiza ne’e mak implementasaun modelu aprendizajen

kooperativu tipu Student Team Achievement Division (STAD) atu hasa’e

rezultadu estudu alunu/a iha aprendizajen .

2. Modelu aprendizajen kooperativu tipu Student Team Achievement Division

(STAD).

10
3. Student Team Achievement division (STAD) katak estratézia aprendizajen

ne’ebé mak kolabora partisipasaun alunu/a iha grupu ki’ik atu iha interaksaun

ba malu, Nurulhayati, (2002).

4. Rezultadu katak rezultadu estudu ida husi atividade ne’ebé mak hala’o ona,

hamosu, husi individu no mós grupu, Djamarah, (1994).

5. Estuda mak prosesu ba mudansa atitude husi ema ida rezultadu husi esperénsia,

no faktu ne’e akontese tanba iha interaksaun entre individu ho ambiente,

ambiente di’ak no ambiente sosial, Hamalik, (1991)

6. Alunu/a 100 Ano Ciência Tecnologia (CT-2) Ensino Secundário Geral Católica

Colégio São Miguel Arcanjo (COSAMAR) Same, mak alunu/a ne’ebé

peskizadora atu hala’o peskiza no sai sujeitu.

7. Ensino Secundário Geral Católica Colégio São Miguel Arcanjo (COSAMAR)

Same, mak naran Eskola ne’ebé peskizadora atu hala’o peskiza.

8. Estrutura da Matéria mak tópiku husi matéria kímika 100 ano Ciência

Tecnologia ba trimester III nia tuir kurikulum.

11
KAPITULU II

ENKUANDRAMENTU TEORIKA

2.1 Koseitu Jeral Kona-ba Efetividade

Efetividade katak alkansa meta/objetivu ne’ebé halo konkordansia liu husi

servisu hamutuk. Ho liafuan seluk katak kapasidade husi servisu hamutuk hodi

hetan objetivu ne’ebé ema hotu hakarak, mardiasmo, (2017). Efetividade la

hanesan ho efisiensia basá iha signifikadu ne’ebé diferente. Efisiensia iha sentidu

de komparasaun entre kustu no resultadu, nune’e mos efetividade relasiona direita

ho alkansa objetivu, mahmudi, (2010).

Arifin, (2003), Nia explikasaun hateten efetividade signifika sasukat ida ba

hetan tarjeto “ kuantidade, kualidade tempu,” ne’ebé hetan ona. Wiyono,(2007,

hateten katak Efetividade signifika atividade ida ne’ebé hala’o hodi hetan

rezultadu bazeia ba esperansa. David J. Lawless iha Gibson, Ivancevich ho

Donnely, (1997), Efetividade iha etapa tolu mak hanesan;

 Efetividade individual: Efetividade individual bazeia ba prespektiva husi

aspetu individual ne’ebé hanesan trabalhador ou membru husi organizasaun.

 Efetividade iha grupu: iha realidade hateten ema ida-idak ou individu

sempre servisu hamutuk iha grupu.

 Efetividade iha organizasaun: Efetividade iha organizasaun kompostu husi

efetividade individu no grupu liu husi influensia sinerzia, organizasaun,

bele hetan obra ne’ebé ho kuantidade ne’ebé bo’ot kompara ho obra sira

seluk.

12
Sudjana, (2004), Efetividade ba prosesu iha aprendizajen bele iha fator hanesan

tuir mai: Planu de Aula, Motivasaun, Utilizasaun teknolojia multimedia,

Avaliasaun ba alunus sira, Labele halo rasista iha klasse, Ambiente aprendizajen

ne’ebe hakmatek. Ho hanoin hirak ne’e bele konklui katak efetividade ba

aprendizajen buka atu explora kapasidade ne’ebé optimu husi alunus sira.

2.1.1 Aprende

Aprende signifika ”hakas-an hodi hetan matenek ou siênsia”, Baharuddin ho

Esa, (2009), Hateten prosesu humanu hodi hetan kompetensia, kapasidade “Skill”

no atitude. Aprende hahu ita ema moris to’o mate, sentidu aprende Hamalik,

(2001), hateten modifika ou hametin atitude ema nian liu husi esperiensia,

(learning is defined as the modification or strengthening of behavior through

experiencing).

Slameto, (2003), Hateten aprende nu’udar prosesu hodi hadia hahalok

ne’ebé foun hodi hetan mudansa ba hahalok ne’ebé foun, liu husi esperiensia a’an

rasik no ambiente nia hela ba. Djamarah, (2008), Aprende ne’e hanesan totalidade

hodi aktividade isin no klamar hodi hetan mudansa ba hahalok, liu husi

esperiensia individual, nune’e mos liu husi interasaun iha ambiente kona ba

kognitivu, afektivu, no psikomotoriku.

Susanto, (2013), Aprende hanesan aktividade ida ne’ebé halo husi ema ida

ho koñesimento tomak hodi hetan konseitu ida foun iha hanoin, senti, no halo

aksaun. Nune’e mos Hanavy, (2014), hateten aprende hanesan aktividade físiku

no mental ne’ebé rezultadu mudansa foun ba ema ida-idak.

13
Rusman, (2017), hateten Aprende hanesan mudansa ba hahalok husi ema

ida-idak ho ambiente nia hela ba.

2.1.2 Aprendizajen

Aprendizajen hanesan prosesu interasaun entre alunus no mestre/a iha

ambiente estudu nian. Aprendizajen hanesan meius hodi tulun alunus sira atu

hetan siénsia ou koñesimentu.

Aprendizajen nia esensia la’os de’it hato’o mensajen maibe mos aktividade

professional hodi exiji mestre/a nia professionalismu hanorin, nune’e halo

situasaun hakmatek, Mashudi, Toha dkk, (2007). Tanba ne’e iha aprendizajen

mestra/a kria situasaun kondusivu no iha maneira hodi atrai alunus hodi iha sensu

simpátia ba matéria. Aprendizajen ne’ebé ho kualidade depende hodi motivasaun

no kreatividade husi mestre/a. Tarjetu husi aprende nian bele sai sasukat liu husi

mudansa hahalok no kapasidade alunus nian husi prosesu aprendizajen.

Aprendizajen hanesan objetivu ne’ebe manifesta matenek, kapasidade no

komportamentu ne’ebe alunus sira iha, hodi sai sasukat, Daryanto, (2005).

Aprendizajen nu’udar objetivu hodi formula matéria ne’ebé alunus sira atu

simu iha sala laran. Objetivu ne’e jeralmente iha parte 2:

a) Investimentu iha professinalismu “skill”.

b) Investimentu iha valores.

Investimentu iha valores mak hanesan valores humanu, valores espiritual.

2.1.3 Hanorin

Sentidu husi Hanorin, hanorin signifika kapasidade ida ne’ebe iha mestre/a

nia-an, nu’udar hanorin na’in. Kapasidade ne’e sohi de’it wainhira hasoru alunus

14
sira iha sala de aula. Hodi forma sira nia karakter, no kapasidade no vontade oin-

oin.

Hanorin na’in hakas-an hodi akumula ema hotu nia hakarak liu-liu alunus

sira. Hafoin koñese alunus sira nia karakter ida-idak hodi komprende matéria

ne’ebe mestre/a hanorin. Tuir Sudjana, (1989), hateten; hanorin tuir nia essensia

lolos nu’udar prosesu ida, hodi forma, organiza ambiente ne’ebe alunus sira

aprende ba.

Gage,(1978), hateten hanorin hanesan arte ida, wainhira aplika iha pratika

hodi hafutar ho estetika. Exemplu arte iha organiza ambiente halo alunus sira

estuda ho hakarak tomak, hafoin hafanun alunos sira ho motivasaun.

George Picket dan Jhon J. Hanlon, hanorin signifika professionalismu ida

nune’e mos la’os ba ema hotu-hotu, basá ba de’it ema ne’ebe formadu, treinadu,

no experiensia.

2.2 Komprensaun Jeral kona – ba Implementasaun Modelu Aprendizajen

Kooperativu

2.2.1 Komprensaun Kona ba Modelu Aprendizajen

Modelu aprendizajen mak deskripsaun husi ambiente aprendizajen ne’ebe

book a’an husi planeamentu kurríkular, matéria (mata pelajaran), partes sira husi

matéria atu ‘merancang’ matéria aprendizajen, kadernu exersisiu, programa, apoiu

kompetensia ba programa aprendizajen. Ho liafuan seluk, modelu aprendizajen

mak apoiu ekipamentus hirak ne’ebe bele fasilita alunus iha estudu. Ne’e duni,

existensia modelu aprendizajen nia funsaun mak tulun estudante hetan

15
informasaun, ideias, kreatividade, valores, oinsa hanoin no kumpriende saida mak

sira hatudu/halo.

Tuir Syafaruddin, (2005), Kumpreensaun modelu aprendizajen mak planu

ou pola ne’ebe uza hodi halo kurríkulu, orienta matéria aprendizajen no fo

indikasaun ba mestre/a iha sala laran iha setting aprendizajen ou setting sira

seluk.

Aprendizajen hanesan prosesu interasaun entre alunus no mestre/a iha

ambiente estudu nian no meius ida hodi tulun alunus sira atu hetan siénsia ou

koñesimentu. Aprendizajen nia essensia la’os de’it hato’o mensajen maibe mos

aktividade professional hodi exiji mestre nia professionalismo hanorin, nune’e

halo situasaun hakmatek, Mashudi, Toha dkk, (2007).

Tanba ne’e iha aprendizajen mestre/a kria situasaun kondusivu no iha

maneira hodi atrai alunus atu simpátia ba matéria. Aprendizajen ne’ebe ho

kualidade depende ho motivasaun no kreatividade husi mestre/a. Tarzetu husi

aprende atu bele sai sasukat liu husi mudansa hahalok no kapasidade alunus nian

husi prosesu aprendizajen.

2.2.2 Komprensaun kona-ba Modelu Aprendizajen Kooperativu

Aprendizajen kooperativu katak tipu servisu grupu inklui modelu-modelu

aktividade ida ne’ebé iha konselu no akompañamentu husi mestre/a aprendizajen

kooperativu sira no fo prioridade ba servisu hamutuk hodi rejolve problema no tau

iha prátika koñesimentu kreatividade sira hotu hodi to’o ba meta aprendizajen,

Suprijono, (2009). Baze estuda kooperativu mak métodu aprendizajen ida ne’ebé

16
deseña hodi treina kualidade akadémika(academic), kreatividade sosial (social

skill) no kapasidade interpersonal, Riyanto, (2010).

Slavin, (1995), Cooperative Learning “estudu koperativu” signifika alunus

estuda hamutuk iha grupu no halo trabalhu iha grupu hodi alkansa objetivu

hamutuk, ne’ebe presiza responsabilidade iha grupu. Liu husi estudu kooperativu

tulun alunus hodi konstrui konseitu hanoin hodi rezolve dezafius/ difikuldades.

Modelu aprendizajen nu’udar formatu konseptual hodi deskreve ho prosesu

sistematiku hodi organiza sistema aprendizajen to’o alkansa objetivu.

Suprisia, (2009), hateten modelu aprendizajen kooperativu hanesan tipu

traballu ida iha grupu ne'ebé inklui forma atividade ne'ebé orienta no dirije husi

mestre. aprende kooperativa ne'e fó prioridade ba kooperasaun hodi rezolve

problema sira atu aplika koñesimentu no abilidade hodi atinje objetivu

aprendizajen nian.

Slavin, (2010), iha modelu aprendizajen kooperativa ba estudante sira sei

tuur hamutuk iha grupu haat atu domina materiál ne 'ebé mestre/a sira aprezenta

modelu aprendizajen kooperativu ne 'e dezenvolve atu hodi hetan rezultadu

aprendizajen nian ho forma oinsá bele hala'o sira nia kna'ar, toleránsia, aseitasaun

diversidade no dezenvolvimentu abilidade sosiál nian sira, Agus Suprisi, (2010).

Suprijono, (2010), aprendizajen kooperativu hanesan konseitu luan liu

ne'ebé inklui tipu servisu nian hotu-hotu iha grupu, inklui forma barak liu tán

ne'ebé dirije husi profesór sira. Iha jerál, aprendizajen kooperativa konsidera

importante liu ba profesór sira, iha ne'ebé mestre/a sira fó servisu no husu materiál

17
no informasaun ne'ebé mak atu ajuda estudante sira hodi rezolve problema sira ne'

e,be Manorin barak koloka dalan ezame nian iha serbisu nia rohan.

Modelu aprendizajen kooperativu ne'e nu'udar atensaun ida iha aprendizajen

hanesan prosesu diálogu interativu ida. Esperiénsia kooperativu ne 'e hanesan

aprendizajen ida ne'ebé bazeia ba sosiedade, Anita no Suprijono, (2010).

Modelu aprendizajen nian ida ne'e bazeia ba filozofia ne'ebé bele dehan ema

ida de'it. La hanesan ho teoria Darwin nian, filozofia ne'e ko'alia klaru katak

umanu hanesan Kritéria sosiál. Diálogu interativu (interasaun sosiál) ne'e

importante ba moris sosiál tomak. La hó interasaun sosiál, sei la mosu moris

hamutuk.

Ho liafuan seluk, kooperasaun ne'e hanesan nesesidade ida ne' ebé

importante tebes ba sobrevivénsia. Laiha kooperasaun, labele iha ema ida, família,

organizasaun no moris komún seluk. Em jeral, laiha interasaun sosiál sei la mosu

koñesimentu kona-ba Piaget hanesan koñesimentu sosiál.

2.2.3 Karakteristika Modelu Aprendizajen Kooperativu

Husi Signifikasaun Modelu Aprendizajen Kooperativu bele hatene nia

karakteristika hanesan tu’ir mai :

1. Alunu/a sira serbisu hamutuk iha grupu laran atu bele responde ba matéria

ne’ebe mak sira rezolve ka hetan husi mestre/a.

2. Kada ekipa ou forma grupu responsabiliza ba resposta ne’ebé mak sira

estuda no mos kolega grupu ne’e rasik no grupu seluk.

3. Kriteria atu kria ekipa ou forma grupu ida kada alunu/a ida ne’ebé mak iha

abilidade a’as, naton, no ki’ik.

18
4. Depois bele hamosu relasaun amizade entre alunu/a sira iha grupu laran.

5. Iha grupu ne’ebé mak ho karakteristika lahanesan.

2.2.4 Faze-Faze Aprendizajen Kooperativu

Tuir matenek nain Ibrahim, dkk., (2000), iha Abdul Majid (2014) hateten katak

iha modelu aprendizajen kooperativu fahe ba faze ne’en iha tabela tuir mai ne’e:

Faze Indikador Atividade Metre/a


Hato’o objetivu no fó Mestre/a hato’o hotu objetivu aprendizajen hotu

1 motivasaun ba alunu/a ne’ebé hakarak atu atinje husi matéria ne’e rasik,
sira no fó motivasaun ba alunu/a atu estuda.

Mestre/a hato’o informasaun ba alunu/a sira

2 Hato’o informasaun ho dalan demonstrasaun, ka liu husi aprezentasaun


matéria.

Mestre/a fó esplikasaun ba alunu/a sira oinsá atu


Organiza alunu/a sira
3 forma grupu atu estuda no ajuda kada grupu atu
iha grupu atu estuda.
bele halo tranzisaun ho efetivu.
Orienta grupu sira
Mestre/a orienta grupu estuda iha tempu alunu/a
4 atu serbisu hamutuk
sira halo ezersísiu
no estuda hamutuk

Mestre/a fó avaliasaun ba rezultadu estuda kona-

5 Avaliasaun ba matéria ne’ebé mak aprende ona no kada grupu


halo aprezentasaun husi rezultadu serbisu nian.

Mestre/a buka maneira atu fó valorizasaun ba


6 Fó apresiasaun
rezultadu estuda invidu ho mós grupu.

2.2.5 Vantajen no Desvantajen Modelu Aprendizajen Kooperativu

Aprendizajen kooperativu iha benefisiu no vantajen ne’ebé mak bo’ot no fo

oportunidade ba estudantes atu hodi hasa’e abilidade iha atividade aprendizajen

19
kooperativu, eziji estudantes tenki ativu iha estuda liu husi atividade servisu

hamutuk iha grupu

a. Vantajen

Karli no Yuliaria, (2002), aprezenta vantajen modelo aprendizajen

kooperativa hanesan tuir mai ne’e:

1. Bele ativamente envolve alunus sira iha prosesu dezenvolvimentu siénsia,

attitude no kreatividade iha ambiente aprendizajen ne’ebé aberta no

demokrátiku.

2. Bele dezenvolve atualizasaun ba potensia hirak ne’ebé alunus sira iha ona.

3. Bele dezenvolve no treina atitude, valores, no kreatividades sosial oi-oin

ne’ebé iha hodi bele aplika iha vida sosiedade nian.

4. Alunus laos deit hanesan objetu aprendizajen maibe liliu hanesan sujeitu

aprendizajen tanba alunus bele sai nu’udar objetu ne’ebé hanesan ba alunus

sira seluk.

5. Alunus hetan treinamentu atu bele serbisu hamutuk, tanba la’os de’it matéria

mak sira aprende maibe mos exijensia ne’ebe atu optimalmente dezenvolve

potensia hirak ne’ebé iha alunus sira nia a’an ba susesu iha sira nia grupu.

6. Fo oportunidade ba alunus sira atu aprende oinsa hetan no kumprende siénsia

ne’ebé presiza diretamente, atu nune’e saida mak nia aprende bele iha folin

ba nia a’an.

20
b. Desvantajen

Thabrany, (1993), haktuir katak : ”atu grupu sira fahe de’it ba ema na’in 3-5 ka

na’in 7, labele liu husi na’in 7 no di’ak liu membru grupu labele impár tanba iha

grupu balun bele akontese konta istória de’it no iha grupu ne’e labele karak

signifika tenki nakloke ba malu”. Dezvantajen husi modelu aprendizajen

koopearativu mak hanesan tuir mai ne’e :

1. Desvantajen ne’ebé akontese iha estuda grupu mak bele sai fatin tu’ur

hamutuk ko’alia halimar. Ne’e akontese karik membru grupu laiha disiplina

atu estuda, hanesan mai tarde, tu’ur konta istória, no gasta tempu ba buat

ne’ebé la fó valór ba sira.

2. Akontese bebeik iha estuda grupu no la aproveita tempu ho didi’ak.

3. Bele akontese fallansu grupu, karik iha membru grupu esplika konseitu ida no

sira seluk depende hotu ba konseitu ne’e, no realidade konseitu ne’e sala, mak

membru grupu halo sala. Atu hases sala sira ne’e, kada membru grupu tenki

halo revizaun antes.

4. Bainhira membru husi grupu ne’e rasik mak laiha konsiénsia atu serbisu

hamutuk.

2.2.6 Modelu Aprendizajen Kooperativu Tipu STAD

Modelu Aprendizajen Kooperativa tipu Student Team Achievement Division

(STAD) hanesan modelu aprendizajen kooperativa ne'ebé dezenvolve husi Robert

Slavin, ho kolega sira.

21
Slavin (2005) hateten katak, modelu aprendizajen ida ne'e simples no

apropriadu ne'ebé mestre/a sira uza de'it mak hahú uza abordajen aprendizajen

kooperativa nian ida.

Slavin, (2005), esplikasaun kona-ba STAD ne'e hanesan tuir mai. Iha

STAD, alunu/a sira fahe ekipamentu ba ekipa estudu kompostu husi ema na'in

ha’at ho nivel abilidade oin-oin, jéneru no orijen étnika. Manorin tenke hanorin no

alunu/a sira serbisu iha ekipa hodi garante katak nia hatán duni ba kestionáriu sira

kona-ba matéria ne 'e nian, momentu ne'ebé la bele tulun. pontuasaun sira husi

alunus sira iha kestionáriu ne'e kompara ho média ida uluk no ekipa idak-idak sei

simu pontu baze iha nivel progresu alunu sira nian kompara ho rezultadu sira uluk

nian. Husi pontu hirak ne'e, tau hamutuk atu bele hetan pontuasaun husi ekipa, no

fó ekipamentu hanesan ne'ebé hare’e katak kritériu balun sei simu sertifikadu ka

prova sira seluk.

Tuir Trianto (2009), tipu aprendizajen kooperativa STAD ne'e hanesan

modelu aprendizajen kooperativu ne'ebé mak uza grupu ki'ik sira ho númeru

membru ba grupu 4-5 alunus sira nian atu nune'e bele tahan, ne'ebé kahur tuir

nível dezempeñu, siénsia no etnia. Hahú ho entrega objetivu aprendizajen nian

sira, entrega materiál, atividade sira iha grupu, kestionáriu sira no fó Prémiu iha

grupu.

Slavin (2005) fó hanoin katak iha konseitu importante tolu iha aprendizajen

kooperativu tipu STAD nian, hodi fó sai:

1. Foti grupu ne'ebé sei fó grupu ne'e tuir kritériu sira ne'ebé espesifiku tiha ona

iha grupu ne'e.

22
2. Responsabilidade individuál ka susesu husi ekipa ne'e depende ba aprendizajen

individuál husi membru sira hotu husi ekipa halo operasaun.

3. Igualdade mudansa signifika katak alunus hotu-hotu kontribui ba nia ekipa

hodi hadi'a sira-nia dezempeñu relasiona ho ida uluk. Ida ne'e sei garante katak

empriendedór sira nivel a’as nian, médiu no ki'ik sei iha dezafiu atu halo di'ak

liu tán no kontribuisaun husi membru sira hotu ekipa nian sei sai folin teb-

tebes.

Bazeia ba deskrisaun ne'ebé temi iha leten, bele konklui katak ideia prinsipál husi

modelu aprendizajen kooperativa nian husi tipu STAD ne'e motiva alunu/a sira

atu bele apoia no ajuda malu atu nune'e bele aumenta atividade aprendizajen nian

sira, ne'ebé ikus mai bele aumenta rezultadu aprendizajen nian. Iha

implementasaun, alunu/a sira fahe ba grupu ki'ik sira ne'ebé halo serbisu hamutuk

hodi tulun malu, hodi fó atensaun ba rezultadu servisu nian iha grupu no

individuál. Hanesan forma aprendizajen seluk, aprendizajen kooperativa ba tipu

STAD mós ezije preparasaun molok atividade aprendizajen sira realiza. Trianto,

(2009), iha preparasaun 5 ne 'ebé tenke halo. preparasaun hirak ne' e inklui:

1. Ferramentu ba aprendizajen molok hala'o atividade aprendizajen ida ne'e,

presiza prepara ferramenta aprendizajen nian ida, ne'ebé inklui planu

implementasaun aprendizajen nian ida, livru estudante nian, planu no folla

hatán.

2. Formasaun ba grupu kooperativu sira. tanba ne'e, membru grupu ne'e tenta atu

abilidade alunu sira nian iha grupu sira, bele terorizmu no abilidade grupu ida

ba sira seluk atu bele iha relasaun ho jéneru. Karik iha posibilidade, grupu

23
kooperativu sira presiza fó atensaun ba rasa, relijiaun, siénsia no orijen sosiál.

Karik klase ne'ebé hanesan ka otas ne'ebé atu hanesan, formasaun ba grupu sira

bele bazeia ba dezempeñu komemorasaun nian.

modelu aprendizajen hanesan estrutura ida ne'ebé konforma ho konseitu ne'ebé

deskreve prosedimentu sistemátiku ida iha organizasaun esperiénsia

aprendizajen alunu sira nian atu atinje objetivu aprendizajen nian balun no sai

hanesan mata dalan ida ba navegasaun no implementasaun atividade ensinu no

aprendizajen nian.

2.3 Tipu Student Team Achievement Division (STAD)

2.3.1 Definisaun Tipu Student Team Achievement Division (STAD)

Slavin, (2005), hateten Tipu Aprendizajen Kooperativa tipu Student

Team Achievement Division nian hanesan modelu aprendizajen kooperativa

ne'ebé dezenvolve ho kolega sira. Iha STAD, alunu/a sira fahe ekipamentu ba

ekipa estudu kompostu husi ema na'in haat ho nivel abilidade oin-oin, jéneru no

orijen étnika. Manorin tenke hanorin no alunu sira serbisu iha ekipa hodi

garante katak nia hatán duni ba kestionáriu sira kona-ba matéria ne'e nian,

momentu ne'ebé la bele tulun. pontuasaun sira husi alunu sira iha kestionáriu

ne'e kompara ho média ida uluk no ekipa idak-idak sei simu pontu baze iha

nivel progresu alunus sira nian kompara ho rezultadu sira uluk nian. Husi pontu

hirak ne'e, tau hamutuk atu bele hetan pontuasaun husi ekipa, no fó ekipamentu

hanesan ne'ebé hare’e katak kritériu balun sei simu sertifikadu ka prova sira

seluk.

24
Student Team Achievement Division (STAD), nu’udar tipu ida husi

aprendizajen kooperativu ida ne’ebé mak simples, no hanesan tipu ida ne’ebé

mak di’ak iha etapa dahuluk iha prosesu aprendizajen ba mestre/a sira ne’ebé

mak foin hahú uza aproximasaun kooperativu no Student Team Achievement

Division (STAD) hanesan fó motivasaun ba alunu/a sira atu nune’e alunu/a sira

bele apoiu malu no ajuda malu entre ida ho ida seluk hodi bele domina ka

hatene siénsia ne’ebé mak mestre/a sira hanorin, Slavin, (2005).

Implementasaun Modelu Aprendizajen Kooperativu Tipu STAD, Slavin,

(2015), ne'ebé mak kria modelu STAD, aprendizajen ida ne'e mak hanesan

komponente prinsipál lima, atu hatene: aprezentasaun klase, ekipa, siénsia,

avaliasaun, akompañamentu ba progresu individuál no rekoñesimentu atu halo

avaliasaun ne'ebé iha kraik

1. Aprezentasaun Klase.

Aprezentasaun ba materiál ne'ebé maka halo husi mestre/a sira, liu-liu husi

klase aprezentasaun eskrita ka textál ne'ebé enfaze ba konseitu materiál

ne'ebé diskuti ona.

Ne'e duni, hein katak, alunus sira bele hare’e didi'ak importánsia atu fó

atensaun tomak ba aprezentasaun aula nian, tanba ne'e mak sira sei ajuda

halo kestionáriu sira. Hafoin aprezenta materiál, estudante sira servisu iha

grupu hodi konklui asuntu ne'e liu husi kestionáriu ka diskusaun sira.

25
2. Serbisu ho Ekipa

Serbisu ne'e ho ekipa ida ne'ebé importante tebes iha STAD tanba liu husi

ekipa ka grupu kolaborasaun ida tenke hari’i entre alunu/a oin-oin atu

atinje abilidade unilateral ne'ebé hein atu mai.

3. Kestionáriu

Kestionáriu ka ezame individuál ne'ebé aplika ba alunu sira hafoin hala'o

tiha siklu serbisu nian ka aprezentasaun rua iha aula no prátika iha grupu

sira. Alunu/a sira tenke hatene katak pontuasaun sira ne'ebé maka hetan

husi indivídu ida-idak sei akumula ho pontuasaun ida husi grupu ne 'e.

4. Pontuasaun

Pontuasaun ba progresu individual (pontuasaun sira husi melloria

individuál) husi avaliasaun individuál sira ne'ebé útil tebes atu motiva

alunu/a sira serbisu duru atu hetan rezultadu ne'ebé di'ak liu husi rezerva

sira uluk nian. Pontuasaun sira husi progresu individuál sei kalkula ho

baze ba pontuasaun sira husi liña baze nian no teste nian. Pontuasaun

báziku mak valór pontuasaun ikus nian husi teste alunus nian, ka,

pontuasaun husi pré-teste ne'ebé maka hala'o uluk husi mestre/a sira molok

atu halo aprendizajen ba STAD.

5. Rekoñesimentu

Rekoñesimentu husi ekipa ne'e atu fó rekoñesimentu ba ekipa ka

rekoñesimentu husi grupu ne'e liu husi prémiu husi esforsu ne'ebé grupu

ne'e halo ona durante prosesu aprendizajen nian ekipa sira sei simu

sertifikadu ida ka forma seluk hodi simu pontuasaun média husi grupu ne'e

26
atu atinje kritériu balun liu husi kálkulu pontuasaun individuál nian no

pontuasaun sira husi grupu ne' e.

Slavin, (2005), fó hanoin katak iha konseitu importante tolu iha

aprendizajen kooperativu tipu STAD nian, hodi fó sai:

1. Foti grupu, ne'ebé sei fó grupu ne'e tuir kritériu sira ne'ebé espesifika

tiha ona iha grupu ne'e.

2. Responsabilidade individuál ka susesu husi ekipa ne'e depende ba

aprendizajen individuál husi membru sira hotu husi ekipa halo

operasaun.

3. Igualdade jeneru nian signifika katak alunu hotu-hotu kontribui ba nia

ekipa hodi hadi’a sira-nia dezempeñu relasiona ho ida uluk. Ida ne'e sei

garante katak empriendedór sira nivel a’as nian, médiu no ki'ik sei iha

dezafiu atu halo di'ak liu tán no kontribuisaun husi membru sira hotu

ekipa nian sei sai folin teb-tebes.

Bazeia ba deskrisaun ne'ebé temi iha leten, bele konklui katak ideia

prinsipál husi modelu aprendizajen kooperativu nian husi tipu STAD ne'e

motiva alunu sira atu bele apoia no ajuda malu atu nune'e bele aumenta

atividade aprendizajen nian sira, ne'ebé ikus mai, bele aumenta rezultadu

aprendizajen nian. Iha implementasaun, estudante sira fahe ba grupu ki'ik

sira ne'ebé halo serbisu hamutuk hodi tulun malu, hodi fó atensaun ba

rezultadu servisu nian iha grupu no individuál.

27
2.3.2 Faze-Faze Tipu Student Team Achievement Division (STAD)

Rusman (2011) hateten iha faze ualu iha modelu Aprendizajen Kooperativu

Tipu STAD ne'ebé mestre/a sira persiza aplika iha prosesu aprendizajen nian

laran. mak hanesan:

Faze-1. Mestra fó esplikasaun kona-ba objetivo no prosesu modelu aprendizajen

kooperativu tipu STAD.

Faze-2. Mestra hanorin matéria ba alunu/a sira depois de hanorin mestra hato’o

informasaun ba alunu/a sira atu forma grupu no kada grupu iha ema

na’in (3) tolu to’o (6) ne’en.

Faze-3. Mestra hato’o informasaun : fó motivasaun no fasilita serbisu alunu/a sira

iha grupu atu estuda no fó esplikasaun klaru kona-ba materia ne’ebe mak

atu hanorin no esplika mós kona ba modelu aprendizajen ne’ebe mak atu

implementa.

Faze-4. Mestra fó folla atividade estudu bá grupu atu rezolve husi membru grupu

sira.

Faze- 5. Alunu/a ne’ebe mak bele rezolve folla atividade estudu ne’e, bele fó

esplikasaun ba membru husi grupu ne’e atu nune’e membru husi grupu

ne’e bele komprende.

Faze- 6. Mestra fó kuis ou perguntas bá alunu/a sira. Iha tempu atu resposta ba

perguntas ou kuis laiha alunu/a ida mak bele ajuda malu.

Faze- 7. Mestra fó apresiasaun ba grupu.

Faze- 8. Mestra fó avaliasaun.

28
2.3.3 Vantajen husi Tipu Student Team Achievement Division (STAD)

Kurnias no Sani (2015), Deskreve Vantajen sira husi Implementasaun modelu

aprendizajen kooperativu ba tipu STAD mak hanesan tuir mai:

1. Aumenta fiar no abilidade individuál sira.

2. Interasaun sosiál hari’i iha grupu, alunu sira bele aprende ho a’an rasik no

sosializa ninia ambiente (maluk sira),

3. Alunu sira hanorin malu hodi kria kompromisiu iha dezenvolvimentu ba

sira-nia potensiál grupu nian.

4. Hanorin ema seluk atu respeita malu no tau fiar ba malu nu'udar grupu

ne'ebé iha susesu.

5. Papél ativu hanesan tutór baibain atu aumenta liután susesu husi grupu.

2.3.4 Desvantajen husi Tipu Student Team Achievement Division (STAD)

Kurnias no Sani, (2015), Deskreve Desvantajen sira husi Implementasaun

modelu aprendizajen kooperativu ba tipu STAD mak hanesan tuir mai:

1. Bainhira hare’e tiha instalasaun klase nian, asentu ba serbisu iha grupu

ne'e hala'o ho tempu ne'ebé maka'as.

2. Númeru husi alunu barak bele halo nune'e mestre/a sira sei do’ok husi

ideál hodi hare’e atividade aprendizajen sira, tantu iha grupu idak-idak.

3. Mestre/a sira tenke servisu lalais bainhira hala'o servisu ne'ebé liga ba

aprendizajen ne'ebé hala'o ona, inklui korresaun ba servisu alunu sira nian,

kálkulu ba notas dezenvolvimentu nian no kálkulu ba notas husi grupu

média ne'ebé tenke hala'o iha sorumutuk ida-idak nia rohan.

4. Tuir mai sira lori tempu atu prepara lisaun sira.

29
2.4 Konseitu Jeral Kona-ba Rezultadu Estuda

2.4.1 Definisaun Rezultadu Estudu

Djamarah, (1994), hateten” Rezultadu estudu nu’udar rezultadu ida ne’ebé

hetan liu husi memoria ne’ebe fo impaktu ba mudansa sira iha ema ida-idak nia

individu, no mos nu’udar rezultadu ida husi atividade estudu ka

aprendizajen”.Winkel iha Hamdani, (2010), hateten katak “rezultadu estuda ne’e

hanesan resultadu ka susesu ne’ebe alunu/a hetan ka kapasidade estudu nian

durante hala’o aprendizajen iha eskola.”

Asmara, (2009), hateten Rezultadu estudu hanesan forma ida atu atinje

esforsu ema nian iha dominasaun matéria, kreatividade no mós koñesementu

ne’ebé mak hatudu liu husi valór’’. Nune’e mós, Hamalik, (2001), hateten”

rezultadu estudu mak hanesan mudansa atetude no karatér bainhira simu matéria

ka bainhira aprende buat ruma’’.

Tuir Hamdani, (2011) hateten rezultadu estudu ne’e hanesan sasukat ida

atu sukat ka hodi avalia alunu/a sira liu husi fó símbolu, letra no fraze atu dehan

sai katak estudante ida ne’e hakat liu ona periudu estudu ni’an”. Nune’e rezultadu

estudu konsege hetan liu husi prosesu avaliasaun edukativa, atu desenvolve

alunu/a sira nia matenek ba matéria ka lisaun ne’ebe mestre/a sira fó.

Atu koklui de’it katak Rezultadu estudu ne’ebe di’ak depende ba prosesu

aprendizajen ne’ebe hala’o tuir formatu no maneira hanorin husi manorin ida’-

idak no maneira estuda tu’ir estudante ida-idak nia kapasidade ne’ebé kapasita

a’an hanesan alunu/a ida. Prosesu Aprendizajen atu muda ema ida sai ema lolos

liu husi maneira hanorin ka eduka, no liu husi prosesu aprendizajen ne’ebé iha atu

30
muda ema nia hahalok sira, no mos ezersisiu no esperiensia individual ne’ebé

konsege muda ema nia hanoin, halo mudansa ba ema nia a’an iha prosesu estudu

nian.

2.4.2 Fatór ne’ebé mak fó Influênsia ba rezultadu Estudu

Hamdani, (2010), fatór hirak ne'ebé mak fó influénsia ba rezultadu Estudu mak

klasifika ba parte rua:

1. Fatór Iha Parte Laran (Internal)

Fatór internu sira mak fatór hirak ne'ebé mai husi alunu sira. Fatór hirak

ne' e inklui tuir mai.

a. Intelijénsia

Intelijénsia nu'udar abilidade atu aprende ho abilidade atu adapta a’an ba

sirkunstánsia sira ne'ebé maka hasoru iha nivel intelijénsia normál ne'ebé

sempre hatudu abilidade tuir nível dezenvolvimentu iha par sira. Ba dala

uluk, dezenvolvimentu ida ne'e marka ho progresu oi-oin husi labarik ida

ba sira seluk, atu nune'e labarik sira bele hetan ona nível intelijénsia

ne'ebé a’as liu iha sira nia ulun. Tan ne'e, komprende katak fatór

intelijénsia hanesan buat ne'ebé labele husik liu atividade ensinu no

aprendizajen nian.

Abilidade atu aprende ho abilidade hodi adapta a’an ba situasaun sira

ne'ebé hasoru abilidade ida ne'e iha nível intelijénsia baibain ne'ebé

hatudu abilidade tuir nível dezenvolvimentu par sira nian. Ba dala uluk,

dezenvolvimentu ida ne'e marka ho progresu oi-oin husi labarik ida ba

sira seluk, atu nune'e labarik sira bele hetan ona nível intelijénsia ne'ebé

31
a’as liu iha sira nia kakutak. Tan ne'e, komprende katak fatór intelijénsia

hanesan buat ne'ebé labele husik liu atividade ensinu no aprendizajen

nian.

b. Attitude

Hahalok ema nian bele influensia husi fatór koñesimentu, ábitu no fiar

nian sira. Iha alunus sira, tenke iha atitude pozitivu ida (aseitasaun) ba

kolega sira ka ba mestre/a sira.

c. Interese sira.

Interese, tuir psilogu sira, ne'e iha tendénsia ida atu fó atensaun no hanoin

kona-ba buat ruma ne'ebé kontinua fó nafatin. Interese ida ne'e liga liu ba

sentimentu ksolok nian. Bele dehan katak interese ne'ebé mosu tanba

sentimentu haksolok tanba buat ida ne'e.

Interese ne'e iha influénsia bo’ot ida atu ita aprende. Se imi gosta matéria

ida, alunu sira sei aprende ho haksolok no la iha problema.

d. Talentu

Talentu mak kapasidade ema nian atu hetan susesu iha futuru. Mundu

tomak iha talentu atu buka hatene hodi alkansa iha nível ida determinadu

tuir nia kapasidade rasik. Esperiénsia ne'e rasik influensia nivel

realizasaun aprendizajen nian iha kampu estudu balun.

e. Motivasaun

Tanba motivu ida-ne'e mak ema ruma lori buat ruma. Motivasaun sira

bele determina karik la'os ho di’ak atu atinje meta sira ho forma ida ne'ebé

32
bo’ot liu tán hanesan susesu aprendizajen, Forsa no frakeza motivasaun

aprendizajen nian mós afeta susesu aprendizajen nian.

2. Fatór Husi Parte Liur (Eksternal)

a. situasaun família nian

Família ne'e nu'udar instituisaun prinsipál ida tan. Ezisténsia sentimentu

seguransa nian ida iha família, importante tebes ba susesu iha

aprendizajen.

b. situasaun eskola nian

Eskola sira sai nu'udar instituisaun dahuluk ensinu formál nian ne'ebé

importante tebes iha determinasaun susesu aprendizajen alunu sira nian.

c. ambiente komunitáriu

Ambiente mós hanesan fatór ida ne'ebé influensia rezultadu aprendizajen

alunus sira nian iha prosesu implementasaun.

2.5 Karaktéristika Lisaun Kimika

Kimika mak siensia ida husi siensia hirak seluk ne’ebé ho karakter natureza

nian, eziste siensia iha Fizika, geolojia, Astronomia no biolojia nia sorin, kimika

maka siensia ida ne’ebé estuda konaba natureza nia sintoma no foku ba estrutura,

formatu no nia karateristika.

Setor kimika hanesan setor ne’ebé atraidu no estadu ida ne’ebé deit presiza

teb-tebes iha prosesu konstrusaun estadu ida ke di’ak no konfortavel. Jeralmente

aplikasaun setor kimika iha laboratorium, kimika industria ne’ebé uza instrumentu

no tekniku laboratorial husi ida ne’ebé mak simples to’o ida avansadu, teste

kualidade matéria primas no produtu industria kimika nian atu prosesu industrial

33
lao ho di’ak, no oferese produtu ba merkadu ho kualidade di’ak no tuir kriteria

ne’ebé mak hatur tiha ona. Barak liu mak kontribui ka investe nia koñesimentu

iha servisu laboratorial, hanesan analizador ba kontéudu material naturais, tantu

husi ai-horis no minerais. Iha sorin seluk mós ema ne’ebé nia abilidade iha aréa

kimika mós bele sai mestre kimika no sai marketing ba produtu kimiku

sira. Hare’e ba esplikasaun iha leten maka hatur katak kualker Estadu no Nasaun

ida ne’ebé hamrik iha era globalizasaun hanesan Timor Leste, presiza tebes

ezistensia kimika nian hodi asegura prosesu no progresu ba konstrusaun Estadu no

Nasaun nian, tambá labele separa ho mundu nia moris, Moeler, (1989).

Lisaun kimika halo klasifikasun hanesan matéria hanorin ne’ebé difisil hotu

ba estudante sekúndaria balun Kasmadi no Indraspuri, (2010). Dezafiu siensia

kimika ne’e rasik ne’ebé hateten husi, Kean ho Middle Camp, (1985), katak

maioria siensia kimika ho karakteristiku abstratu tamba ne’e presija modelu

aprendijazem ne’ebé di’ak bele halo konkritu konseptu-konseptu abstratu ne’e,

lisaun kimika ne’ebé aprende ne’e hanesan simplifikasaun husi siensia ne’ebé

lolos. Siénsia kimika sai bo’ot lais liu, siénsia kimika la’os deit atu responde

pergunta no todan ba matéria kimika ne’ebé presija atu estuda iha aprendizajen

kímika barak liu.

2.6 Karakterístika Estrutura Matéria

Estrutura matéria jeralmente forma husi partikula ki’ik ida ne’ebé hanaran

átomo, no nia hola parte ka hela iha fatin hotu hanesan iha anin, be’e no rai okos.

No komponente ne’ebé mak iha estrutura da matéria mak proton,neutron eletron,

ne’ebé forma husi partikula ki’ik no eletron husi partikula ne’ebe iha elemento.

34
Iha estrutura matéria propriedade ka termu importante ne’ebé nesesariu iha mundu

mak átomos, molekulas no iões. Átomo hanesan unidade ne’ebé ki’ik iha matéria

ne’ebé mantein ho propriedade elementu kimia nian.

Estrutura matéria hanesan mos komponente sira ne’ebe tau hamutuk materia hodi

tetu,wainhira komponente sira ne’ebé iha karakteristika kimia. Estrutura hanesan

regra ne’ebé organizadu tu’ir elementu-elementu ne’ebé relasiona iha objetu

material ou sistema objetu ne’ebé organizadu.

Koñesimentu kona ba Kimia hanesan siesia ne’ebé aprende kona ba estrutura,

karakteristika, husi eskala átomo no molekula ne’ebé mak mudansa iha enerjia no

mudansa mos iha materia ou substansia, Chang, (2005).

35
KAPITULU III

METODOLOJIA PESKIZA

3.1 Fatin no Tempu Peskiza

3.1.1 Fatin Peskiza

Ha’u nia Peskiza ida ne’e hala’o ona iha Ensino Secundario Geral Católico

Colégio São Miguel Arcanjo (COSAMAR) Same, Postu Administrativu Same,

Municipiu Manufahi.

3.1.2 Tempu Peskiza

Ha’u nia peskiza ida ne’e iha trimestre III tinan hanorin 2021, Durante loron

12 hahu husi data 22 fulan Outubro to’o data 08 fulan Novembro tinan 2021.

3.2 Sujeitu Peskiza

Arikunto, (2002), hateten sujeitu peskiza mak ema ne’ebe ita husu atu fó

esplikasaun kona-ba faktu realidade ka opiniaun ruma. Sujeitu peskiza hanesan

sujeitu ne’ebe hatudu atu análiza husi peskizadora. Tanba ne’e sujeitu peskiza

hanesan ema ne’ebe hetan informasaun klaru bazeia ba realidade iha terenu. Iha

pesquiza ida ne’e Foti alunu/a sira husi klase 10o Ano Ciência Tecnologia ho total

populasaun na’in Tolu nulu (30), ida ne’ebé sai hanesan Amostra ka sujeitu ba

peskiza ida ne’e mak alunu/a klase 10o Ano Ciência Tecnologia (CT-2) ho Total

na’in Sanulu resin lima (15), iha Ensino Secundário Geral Católica Colégio São

Miguel Arcanjo (COSAMAR) Same, Tinan Hanorin 2021.

3.3. Definisaun Operasional ba Karakteristika Peskiza

Iha peskiza ne’e hetan mos tipu oi-oin balun kona-ba definisaun operasional

ba karakteristika nian ne’ebe mak bele observa liu husi:

36
a. Kapasidade mestre/a oinsá atu jere prosesu aprendizajen mak hanesan

valor ne’ebe mak hetan husi mestre/a iha prosesu aprendizajen ho modelu

aprendizajen kooperativu tipu Student Team Achievement Division

(STAD)nian, nomos sukat ho apropriadu mekanismu prosesu aprendizajen

ne’ebe mak hanesan.

b. Resposta alunu/a sira mak hanesan resposta ida ne’ebe hato’o husi alunu/a

sira depois de tu’ir prosesu aprendizajen.

c. Susesu iha aprendizajen mak hanesan proporsaun ne’ebe mai husi

rezultadu teste ne’ebe maka hetan husi alunu/a ida-idak.

3.4 Material ne’ebe utiliza hodi hala’o peskiza

Material ne’ebe utiliza husi peskiza ne’e ba implementasaun modelu

aprendizajen kooperativu tipu Student Team Achievement Division (STAD), mak

hanesan tu’ir mai ne’e:

a. Matéria Hanorin ba Alunus (MHA)

Matéria hanorin hanesan parte importante ida husi prosesu aprendizajen

nomos hanesan mensajen ida iha aprendizajen ne’ebe utiliza hodi hanorin

alunu/a sira durante iha prosesu aprendizajen, hateten husi, Mukyasa (2006).

b. Unidade Hanorin (UH)

Unidade hanorin hanesan parte ida husi planu hanorin nian ne’ebe utiliza iha

prosesu aprendizajen komesa.

c. Planu Hnaorin (PH)

Planu hanorin hanesan lala’ok ida ne’ebe mak atu implementa hodi bele atinji

ba objetivu ida ne’ebe mak determina ona.

37
d. Folla Aktividade Estudante (FAE)

Folla aktividade estudante hanesan teste ne’ebe mak iha nia pergunta ka

trabalhu ho nia resposta ou exersisiu ba teste ne’ebe mak presiza alunu/a sira

halo tu’ir sira nia koñesimentu ne’ebe sira iha.

e. Teste Rezultadu Aprendizajen (TRA)

Teste rezultadu aprendizajen hanesan instrumentu ida ne’ebe mestre/a uza

hodi sukat atu hatene alunu/a sira nia komprensaun ka koñesimentu durante

tu’ir prosesu estuda.

3.5 Instrumentu ne’ebe uza hodi hala’o peskiza

Instrumentu ne’ebe uza hodi hala’o peskiza ne’e mak hanesan tu’ir mai ne’e:

1. Folla Observasaun peskiza ba modelu aprendizajen kooperativu tipu (STAD),

uza hodi halo observasaun kona-ba attitude alunu/a sira nia ativasaun no

partisipasaun durante iha prosesu aprendizajen ba matéria kimika ho modelu

aprendizajen kooperativu tipu STAD.

2. Teste Rezultadu Aprendizajen (TRA)

Teste rezultadu aprendizajen hanesan instrumentu ida ne’ebe mestre/a uza

hodi sukat atu hatene alunu/a sira nia kompreensaun ka koñesimentu durante

tu’ir prosesu estuda.

3. Kestionáriu

Kestionariu hanesan modelu pergunta ida ne’ebe mak iha relasaun ba

problema ba peskiza, no kada pergunta iha nia resposta sempre iha sentidu ka

signifikadu.

38
3.6 Tékniku Halibur Dadus

Tékniku ne’ebe uza atu rekolla dadus ba peskiza ne’e mak hanesan tu’ir mai :

1. Folla Observasaun

Folla observasaun peskiza ba modelu aprendizajen kooperativu tipu (STAD),

uza hodi halo observasaun kona ba attitude alunu/a sira nia ativasaun no

partisipasun durante iha prosesu aprendizajen ba matéria kimika ho modelu

aprendizajen kooperativu tipu (STAD).

2. Teste Rezultadu Aprendizajen (TRA)

Teste rezultadu aprendizajen hanesan instrumentu ida ne’ebe mestre/a uza

hodi sukat atu hatene alunu/a sira nia kompreensaun ka koñesimentu durante

tu’ir prosesu estuda.

3. Kestionáriu

Kestionáriu hanesan modelu pergunta ida ne’ebé mak iha relasaun ho

problema ba peskiza, no kada pergunta iha nia resposta sempre iha sentidu ka

signifikadu.

4. Dokumentasaun

Dokumentasaun ba rekolla dadus iha peskiza ida ne’e ho intensaun maneira

rekolla dadus liu husi estuda no hakerek sai pontu ne’ebé konsidera

importante husi apontamentu ofisial ne’ebé hetan. Iha, Ridwan, (2013),

hateten Estudu dokumentasaun ne’e hamosu hodi buka hatene dadus direita

husi eskola liu husi livru sira, relatório atividade eskola nian ne’ebé relevante

ho peskiza.

39
3.7 Tékniku Análiza Dadus

Tékniku analiza dadus ne’ebé peskizador uza iha peskiza ne’e mak uza

tékniku analiza deskritivu kuantitativu.

Objetivu analiza uza tékniku deskritivu kuantitativu ne’e atu halo deskreve ba

atividade mestre/a no estudante sira nian, durante prosesu aprendizajen nia laran

no rezultadu estuda ba alunu/a sira nian.

3.7.1 Analiza Rezultadu Observasaun ba Prosesu Aprendizajen

Durante atividade aprendizajen kooperativu la’o observadora sei halo

observasaun ba peskizador ho razaun katak hanesan médida ka sasukat ida ne’ebe

atu hatene kuantitativu hodi halo analiza ba rezultado peskiza nian, ne’ebe hato’o

husi observador halo observasaun kona ba kapasidade mestre/a nian hodi

implementa modelu aprendizajen kooperativu tipu student team achievement

division (STAD) ho kriteria observasaun nian mak hanesan tuir mai ne’e:

1,00- 199 : Signifika, ladiak, karik mestre/a implementa ou hala’o atividade

aprendizajen la iha relasaun ho aprendizajen ne’ebé iha.

2,00-2,99: Significa, ladun diak,karik mestre/a implementa ou hala’o atividade

aprendizajen ladun iha relasaun ho aprendizajen ne’ebé iha.

3,00-3,49: Signifika, diak, karik mestre/a implementa ou hala’o atividade

aprendizajen ne’ebé iha relasaun naton ho aprendizajen ne’ebé iha.

4,00-3,50 : Signifika, diak liu, karik mesre/a implementa ou hala’o atividade

aprendizajen tuir(iha relasaun) duni ho aprendizajen ne’ebé iha.

40
3.7.2 Konfiabilidade

Ba konfiansa (konfiabilidade) husi instrumentu peskiza ho modelu

aprendizajen kooperativu tipu STAD ne’e konta ho téknika percentage of

agreement, durante prosesu aprendizajen la’o iha observador nain rua no entre

observador nain rua ne’e uza instrumentu hodi halo observasaun ba mestre/a ho

hanesan.

Formula ne’ebe uza hodi halo kontajen ba konfiabilidade, mak hanesan tuir mai :

A = Frekuénsia aspeito hahalok ne’ebé observa husi observador ida ne’ebé

mak fó frekuénsia ne’ebé a’as.

B = Frekuénsia aspeito atividade ne’ebé observa husi observador ne’ebé

mak fo frekuénsia ne’ebé menus ka tun. Instrumento ida ne’ebé uza

iha aprendizajen nian bele hatene katak diak kuandu koefisiente

realidade nian ≥ 0,65, Borich (1994), iha Gusmao, (2018).

3.7. 3 Analiza Teste Rezultadu Aprendizajen

Analiza teste Rezultadu aprendizajen ne’e uza atu determina hotu finalidade

indikador nian no finalidade rezultadu estuda husi alunu/a sira nian.

Determinasaun instrumentu ne’ebé utiliza mak estudante bele dehan estuda ho

finaliza kuandu proporsaun responde ho lo’os estudante ne’e mak ho valor ≥ 0,65

ka 65% .

41
Sensibilidade ne’e uza atu hatene pontus de exame ne’ebé sai hanesan sasukat ida

ba iha prosesu aprendizajen nian. Pontus de ezame ne’ebé sensitivo mak sei

resposta barak husi estudante sira.

Atu hatene objetivu finalidade / atinji aprendizajen espesifiku nian, maka ita uza

formulasaun hanesan tuir mai ne’e :

Atu hatene Finalidade atinji estuda nian ,uza formula hanesan tuir mai ne’e :

Atu hatene ka halo kalkulasaun ba valor sensibilidade nian sei uza fórmula tuir

mai ne’e

Iha ne’ebe:

S = Indeksaun sensibilidade númeru teste nian

RA = Total Alunu/a ne’ebé hatán lo’os iha teste ezame final nian

RB = Total Alunu/a ne’ebé hatan lo’os iha teste ezame inisial nian

T = Total Alunu/a ne’ebé tuir ezame.

42
KAPITULU IV

REZULTADU PESKIZA NO DISKUSAUN

4.1. Perfil Fatin Peskiza

4.1.1. Istória Eskola Nian

Em jeral iha teritóriu Timor- Leste laran tomak, husi problemas oi-oin

ne’ebé mosu, ikus mai hetan nia razaun ne’ebé baziku no klassiku mak falta de

rekursus humanos. Atu rezolve problema ida ne’e, nu’udar Timor Oan ita presiza

kria posibilidade ba prosesu kapasitasaun,liliu ba jerasaun foun sira. Maneira ida

mak liu husi kriasaun kampu edukasaun formal.

Iha kontextu postu same, kapital do munisipiu Manufahi, iha hanoin atu

hari’i eskola sekundaria katólika ne’e, kleur ona mosu exijênsia real povu no

estudante iha munisipiu ida nian. Maske iha munisipiu Manufahi,espesialmente

postu same, existe ona eskola nivel sekundários 4 (hanesan : Eskola sekundário

públiku 1912 Holarua, Eskola sekúndariu públiku Halibur Betano, Eskola

Tékniku Professional ida ne’ebé agora nia edifisio sei kombina ho Eskola

Agrikultura ka SPP iha komplexu ida deit), maibe ho númeru estudantes ne’ebé

husi tina n ba tinan aumenta maka’as ,ami haree no tetu katak ; escola niveis

sekundárius 4 ne’ebé iha, la sufisiente ba númeru estudantes hirak ne’ebe hakarak

kontinua sira nia estudu ba eskola nivel sekundária iha same. Razaun seluk mak

iha sentru postu same, munisipiu Manufahi até a data presente seidauk existe

eskola nivel sekundáriu ida iha ne’e. Haree ba Kondisaun real ida ne’e, Amo

paroku de Paroquia Nossa Senhora de Assunção Same, Pe. Sabino Pinto de Souza

Gama, iha hanoin depois de konsulta ho parte lubuk ida, konvoka reuniaun ida ho

43
grupu leigus sira ne’ebé enkaregada iha estrutura do konselhu paroquial de

paroquia de Same, hodi haree no tetu hamutuk exijensia real ida ne’e. Ikus mai

deside katak ; iha anu letivu foun ne’ebé sei hahú iha fulan janeiro de 2010,

nesesariu tebes atu harí’i Eskola Nivel Sekundáriu ida, ne’ebé iha orientasaun

forte ba kristaun katóliku nian, iha Same – Sentru kapital iha Munisipiu Manufahi.

Eskola Sekundária Katólika ne’e sei foti“ São Miguel Arcanjo” sai nu’udar nia

padroeiru. Eskola ida ne’e sai nu’udar proprietária privada paroquia Same nian,

ne’ebe hamahan – an iha Fundasaun São Paulo Diocese de Dili. Tamba ne’e

responsavel máximu ba eskola ida ne’e iha paróquia mak pároku atual ou ida

ne’ebé hetan delegasaun offisial no eskrita husi pároku atual.

Atu realiza planu ida ne’e, kondisaun inisiu mak; paroquia Same iha ona

edifisiu provisóriu ida ne’ebé bele utiliza nu’udar fatin ba hala’o prosesu de

aprendizajen. Anteriormente edifisiu ne’e sai nu’udar sede ba grupus movimentos

hirak ne’ebé existe iha paroquia same, hanesan: Akolitus, Eskuteirus, Apostoladu

de orasaun nst. Edifisiu ne’e ho nia sala 1 ba diretor da eskola, sala 1 ba

sekretariadu, sala 1 ba Professores sira, Sala 3 ba estudante sira hodi hala’o

prossesu aprendizajen, e Caza de banho ne’ebe sufisiente ba professores no alunus

sira hotu.

Além de kondisaun físiku ne’ebé iha, ita presiza hare’e mos iha parte non

físiku nian. Tamba ne’e; bazeia ba fundu no razaun ne’ebe iha atu harí’i eskola ida

ne’e, ami presiza aprezenta “livro manual” ida, hodi bele orienta atividades hotu

iha eskola ida ne’e. Regulamentu hirak ne’ebe iha, mak sei determina realizasaun

ba vizaun no misaun; ne’ebé marka ona ba eskola ida ne’e, iha eskola ida ne’e, no

44
husi eskola ida ne’e. Simplesmente ita bele dehan: eskola favoritu buka kaer

metin ba historia tempu passadu, buka hadia-an iha tempu prezente, no prepara

di’ak liu tan hodi la’o ba futuru. Parte hirak ne’ebé iha inisiu eskola ida ne’e

hala’o nia prosesu aprendizajen, inkompletu e ladauk marka eskritamente livru

manual eskola nian. No parte balun ne’ebé bele muda mak; pontus hirak ne’ebé la

adapta ona tuir exijênsia kondisaun atual, Konstrusaun edifisiu no fasilidade

eskola nian : Sekretariadu Edifisiu Tuan, no Edifisiu Foun hanesan iha tabela tu’ir

mai:

Tabela 4.1 Edifisiu eskola nian


Nú Edifisiu Kuantidade Persentajen (%)
edifisiu
1 Sala Professores 1 8,3
2 Sala de Aula 7 58,5
3 Sala de Conselho Estudante 1 8,3
4 Sala de Biblioteca 1 8,3
5 Sala de laboratorium 1 8,3
6 Sala de computador 1 8,3
Total 12 100
Dados administrasaun Eskola 2021

Bazeia ba Tabela 4.1 ne’ebé iha leten hamutuk Sala 12 ; sala 1 ka 8,3

% ba Professsores sira, sala de Aula 7 ka 58,5 % ba estudante sira, Kompleta

ho Kuadro metan 7, no sala 1 ka 8,3 % ba konselho estudante, sala 1 ka 8,3

% ba biblioteca, sala 1 ka 8,3 % ba Laboratorium, sala 1 ka 8,3 % ba

komputador, no iha Caza de banho (6) : 4 ba estudante sira, no 2 ba

professores sira, no iha lixu fatin 1, No parte balun ne’ebé labele muda mak

karateristika prinsipais eskola privada nian hanesan:

45
1. Kaer metin nafatin misaun, vizaun no lema eskola ida ne’e nian.

2. Hakle’an orientasaun ne’ebé forte iha eskola ne’e hodi haburas iha alunus sira

esperitu kristaun katóliku.

3. Eskola ida ne’e sai nu’udar proprietaria privada paroquia same nian, ne’ebé

hamahan a’an iha fundasaun são Paulo diocese Dili nu’udar orgaun lejirítmu ,

4. Buka haburas nafatin liña kordenasaun ho parte hotu iha prosesu

dezenvolvimentu eskola ida ne’e.

5. Responsavel máximu ba eskola ida ne’e iha paroquia mak pároku atual ou ida

ne’ebé hetan delegasaun offisial (eskrita) husi pároku atual, ho koñesimentu

diretor fundasaun de são Paulo Diocese de Dili.

Regulamentu hirak ne’e mak sei sai mata dalan ba eskola no ema hotu iha

eskola ida ne’e atu bele hala’o ida-idak nia kna’ar ho di’ak liu tan. Regulamentu

hirak ne’e mak sei determina realizasaun ba vizaun no misaun eskola ida ne’e

nian. Ne’e katak: “regulamentu determina disiplina, e disiplina determina

sucessu”.

4.1.2 Vizaun, Misaun No Motto

A. Vizaun

Eskola Secundária Geral Católica COSAMAR Same, hari ho vizaun

prinsipal : hala’o formasaun edukativu ne’ebe integrada, kredivel, konfiante; ho

orientasaun própriu: eduka estudantes sira atu sai di’ak (sai ema lolos), ne’ebé iha

ulun atu hanoin (intelejente), no iha fuan atu hadomi (fiar nain),Crf.CIC 795).

46
B. Misaun

1. Partisipa ativu iha dezenvolvementu kampu edukasaun formal

2. Forma estudante sira, sai ema ne’ebé iha futuru útil ba kreda no nasaun.

3. Tulun governu hamenus númeru urbanizasaun estudantes ensinu sekundáriu

ba kapital Dili.

4, Kria posibilidade formasaun kontinua ba estudante COSAMAR sira.

C. Motto

“Ho Fiar Ita Buka Matenek, Ho Matenek Ita Haklaken Fiar”.

4.1.3 Jeográfika Fatin Peskiza

Escola Secundário Geral Católica Colégio São Miguel Arcanjo

(COSAMAR) Same, pertense iha Postu Same, Municipiu Manufahi, Suco

Letefoho, Aldeia Letefoho, iha ninia área ne’ebé pretense ba area eskola nian mak

hanesan baliza ba parte Leste ho komunidade Sarmata ba Oeste nian ho

komunidade Uma forma, no parte Norte ho Eskola Ensinu Básico Central

Cosamar, Komunidade Kamilaran no parte sul nian ho residensia padre sira nian,

Igreja paroquia Nossa senhora de Assunção Same no salão de paroquia Same.

4.1.4 Karakterístika Mestre/a

Karakterístika Mestre/a Sira Iha Ensino Geral Secundário Católica Colégio São

Miguel Arcanjo (COSAMAR) Same haree iha klassifikasaun tuir mai ne’e :

1. Estatutu mestre/a

Estatutu mestre/a iha Ensino Geral Secundário Católica Colégio São Miguel

Arcanjo (COSAMAR) Same Tinan hanorin 2021, hanesan iha tabela tuir mai :

47
Tabela 4.2. Kuantidade Mestre/a bazeia ba Estatutu Funsionáriu.
Nú Estatutu Mestre /a Kuantidade (Na’in) Persentajen (%)
1 Funsionariu Publicu 8 44,4
2 Kontratadu Governu 5 27,8
3 Kontratadu Fundasaun 5 27,8
Total 18 100
Fontes: Dadus Administrasaun Eskola 2021

Bazeia ba tabela 4.2 iha leten, hatudu katak mestre/a ne’ebé hanorin iha

Ensino Secundario Geral Católica Colégio São Miguel Arcanjo Same tinan

hanorin 2021, Mestre/a ho total nain 18 ne’ebé mak kompostu husi na’in 8 ka 44,4

% ho Estatutu Funsionariu Publiku (permanente), Na’in 5 ka 27,8 % ho Estatutu

Funsionariu Kontratadu husi Governu no na’in 5 ka 27,8 % ho Estatutu

Funsionariu Kontratadu husi Fundasaun Eskola nian.

Tan ne’e maka peskizadora hola konkluzaun katak mestre/a sira ne’ebé

hanorin iha Ensino Secundário Católica Colégio São Miguel Arcanjo Same

kompostu husi mestre/a Funsionariu Permanete, Kontratadu Governu no

Kontratadu Fundasaun Eskola nian, Maioria ka persentazen bo’ot liu mak

funsionariu Publiku / Permanente.

2. Sexu

Atu hatene detallu kona-ba sexu mestre/a iha Ensinu Secundário Católica

Colégio São Miguel Arcanjo Same Tinan hanorin 2021 nian haree iha tabela tuir

mai ne’e:

Tabela 4.3 kuantidade Mestre/a bazeia ba sexu


Nú Sexu Mestre/a Kuantidade (Na’in) Persentajen (%)
1 Feto 11 61,1
2 Mane 7 38,9
Total 18 100
Fontes: Dadus Administrasaun Eskola 2021

48
Bazeia ba tabela 4.3 iha leten, nu’udar peskizadora halo konkluzaun katak

mestre/a iha Ensinu Secundário Geral Católico Colégio São Miguel Arcanjo Same

tinan hanorin 2021, ho total ema nain 18 ne’ebe kompostu husi ema na’in 11 ka

61,1 % husi sexu feto no na’in 7 ka 38,9 % husi sexu mane. Ho ida ne’e maka

mestre/a ne’ebé hanorin iha Ensinu Secundária Geral Católica Colégio São

Miguel Arcanjo Same Tinan Hanorin 2021, Maioria ka persentajen bot husi sexu

Feto.

3. Relijiaun

Dadus ne’ebé hetan iha Eskola Ensinu Secundária Geral Católica Colégio

São Miguel Arcanjo Same Tinan hanorin 2021, kona-ba relijiaun mestre/a sira

bele haree iha tabela tuir mai ne’e:

Tabela 4.4 Kuantidade Mestre/a bazeia ba relijiaun


Nú Relijian Kuantidade (Na’in) Persentajen (%)
1 Katólika 18 100
Total 18 100
Fontes: Dadus Administrasaun eskola 2021

Bazeia ba tabela 4.4 iha leten, peskizadora bele hola konkluzaun badak

katak mestre/a sira iha Ensino Secundário Geral Católica Colégio São Miguel

Arcanjo Same Tinan Hanorin 2021, Maioria 100% ka hotu-hotu relijiaun

Katólika.

4. Abilitasaun Literatura ka nivél Edukasaun

Abilitasaun Literatura ka nivél Edukasaun ba mestre/a ne’ebé hanorin iha

Ensinu Secundária Católica Colégio São Miguel Arcanjo Same ba Tinan Hanorin

2021, mak hanesan iha tabela tuir mai ne’e :

49
Tabela 4.5. Kuantidade mestre/a bazeia ba Nivél Edukasaun
Nú Nivél Edukasaun Kuantidade (Na’in) Persentajen (%)
1 Licenciatura (L.Ed) 10 55,6
2 Baxarelato (B. Ed) 4 22,2
3 Secundário-Finalista 4 22,2
Total 18 100
Fontes: Dadus Administrasaun eskola 2021

Tuir tabela 4.5 iha leten kona-ba kuantidade mestre/a bazeia ba nivél

edukasaun hatudu katak mestre/a iha Ensino Secundário Geral Católica Colégio

São Miguel Arcanjo Same, ho Nivél Edukasaun Licensiatura (L.Ed) Na’in 10 ka

55,6 % ; Baxarelatu (B.Ed) na’in 4 ka 22,2% ; no Nivél Secundário-Finalista na’in

4 ka 22,2 %. Entaun mestre/a iha Ensino Secundário Católica Colégio São Miguel

Arcanjo Same ba tinan hanorin 2021 nian, maioria ho nivél edukasaun

Licensiatura (S1).

4.1.5 Karakterístika Respondente ka Aluno/a

a. Idade

Relasiona ho rezultadu prensimentu kestionariu husi respondente (Alunu/a) 10o

Ano Ciéncia Tecnologia (CT-2) katak idade husi respondente sira iha eskola

refere ba tinan hanorin 2021, mak hanesan iha tabela tuir mai ne’e :

Tabela 4.6 kuantidade respondente bazeia ba idade


Nú Idade Kuantidade (Na’in) Persentajen (%)
1 Tinan 14 1 6,7
2 Tinan 15 6 40
3 Tinan 16 6 40
4 Tinan 17 2 13,3
Total 15 100
Fontes: Rezultadu peskiza eskola 2021

Bazeia ba tabela 4.6 iha leten hatudu katak, respondente ne’ebe mak ho

idade tinan sanulu resin haat (14) hamutuk ema na’in 1 ka 6,7%, idade tinan

50
sanulu resin lima (15) hamutuk ema na’in 6 ka 40% , idade sanulu resin ne’en

(16) hamutuk na’in 6 ka 40%, idade sanulu resin hitu (17) hamutuk na’in 2 ka

13,3%. Entaun peskizadora hola konkluzaun katak respondente (alunu /a) 10o ano

ne’ebe maka hanesan sujeitu iha peskiza ida ne’e maioria ho idade tinan 15 no 16

b. Relijiaun

Bazeia ba total prensimentu kestionariu husi respondente (alunu/a) 10O

ano Ciência Tecnologia (CT-2) tuir relijiaun iha eskola refere ba tinan hanorin

2021, bele haree iha tabela tuir mai ne’e :

Tabela 4.7 kuantidade respondente bazeia ba relejiaun


Nú Relijiaun Kuantidade (Na’in) Persentajen (%)
1 Katólika 14 93,3
2 Islam La iha 0
3 Protestante 1 6,7
Total 15 100
Fontes: Rezultadu peskiza eskola 2021

Bazeia ba tabela 4.7 iha leten hatudu katak, respondente (alunu/a) 10o Ano

Ciência Tecnologia (CT-2) ema na’in 14 ka 93,3 % husi relijiaun katólika no

na’in 1 ka 6,7 %, husi relijiaun protestante no relijiaun islam laiha ka 0 % . Entaun

peskizadora halo konkluzaun badak katak respondente (alunu/a) 10o Ano Ciência

Tecnologia (CT-2) iha Ensino Secundária Geral Católica Colegio São Miguel

Arcanjo Same Tinan hanorin 2021 Maioria relijiaun Katolika.

c. Sexu

Bazeia ba rezultadu presimentu kestionariu husi respondente (alunu/a) 10O

Ano Ciência Tecnologia (CT-2) iha Ensinu Secundário Católica Colegio São

Miguel Arcanjo Same Tinan Hanorin 2021, depende ba sexu husi respondente

(alunu/a) ida-idak atu hatene detallu liu bele haree iha tabela tuir mai ne’e:

51
Tabela 4.8 Kuantidade Respondente Bazeia ba Sexu
Nú Sexu Kuantidade(Na’in) Persentajen (%)
1 Feto 13 86,7
2 Mane 2 13,3
Total 15 100
Fontes: Rezultadu Peskiza Eskola 2021

Bazeia ba Tabela 4.8 iha leten hatudu katak, respondente ne’ebé ho sexu

feto hamutuk na’in 13 ka 86,7 % no respondente ne’ebé ho sexu Mane hamutuk

ema na’in 2 ka 13,3% . Entaun respondentes ba peskiza ne’ebé hala’o iha Ensino

Secundário Católica Colégio São Miguel Arcanjo Same, Tinan hanorin 2021,

maioria ho sexu feto.

Iha peskiza ne’e, peskizadora hili alunu/a 10o Ano Ciência Tecnologia

(CT-2) ho total estudante ema na’in 15 ne’ebé kompostu husi feto na’in 13 no

mane 2, estudante refere mak sai hanesan sujeitu ba peskiza ida ne’e. Durante

hala’o peskiza ne’e estudantes refere hotu-hotu marka presenza no laiha ema ida

mak falta ou la mai.

Mestre/a ne’ebé marka presenza ka akompaña peskizadora ba peskiza ida

ne’e maka hanesan tuir mai ; mestra kímika (Libania da Costa Fernandes) no

mestra Geologia (Angelina da Costa Martins) Mestra nain rua mak akompaña

hodi halo observasaun ba peskizadora durante hala’o peskiza to’o remata.

4.2 Material ne’ebé dezenvolve iha peskiza ne’e

Material ne’ebé dezenvolve iha peskiza ne’e mak hanesan : matéria Hanorin

ba Alunus Sira (MHA), Unidade Hanorin (UH), Planu Hanorin (PH), Folha

Actividade ba Alunus Sira (FAA) no Folha Teste Rezultadu Aprendizajen nian

(FTRA). Atu hatene klaru liu tan kona – ba material ka instrumentu peskiza

ne’ebé uza hodi dezenvolve aprendizajen nian bele haree iha kraik ne’e :

52
a. Matéria Hanorin ba Alunu/a sira ( MHA)

Matéria Hanorin hanesan parte ida husi prosesu aprendizajen no mos hanesan

mensajen ida iha aprendizajen ne’ebé utiliza hodi hanorin alunu/a sira durante

iha prosesu aprendizajen, hateten, Mukyasa, (2006) .

b. Unidade Hanorin (UH)

Unidade Hanorin hanesan parte ida husi planu hanorin nian ne’ebé utiliza iha

prosesu aprendizajen komesa.

c. Planu Hnaorin (PH)

Planu Hanorin hanesan lala’ok ida ne’ebé mak atu implementa hodi bele

atinje ba objetivu ida ne’ebé mak determina ona.

d. Folla Atividade Estudante (FAE)

hanesan teste ne’ebé mak iha nia pergunta ka trabalhu ho nia resposta ou

ezersisiu ba teste ne’ebé mak presija estudante sira halo tuir sira nia

koñesimentu ne’ebé sira iha.

e. Teste Rezultadu Aprendizajen (TRA)

Teste rezultadu aprendizajen hanesan instrumentu ida ne’ebé mestre/a uza

hodi sukat atu hatene alunu/a sira nia kompreensaun ka koñesimentu

durante tuir prosesu estuda.

4.3 Implementasaun Matéria Aprendizajen

Implementasaun matéria aprendizajen ne’e funsiona ka hala’o iha Ensino

Secundário Geral Católica Colégio São Miguel Arcanjo (COSAMAR) Same,

ho sujeitu husi peskiza ne’e maka alunu/a sira klase 10o Ano Ciência

Tecnologia (CT-2) , iha Trimestre III tinan hanorin 2021.

53
Téknika ne’ebé utiliza atu halo análizasaun ba rezultadu peskiza ne’e maka

uza modelu deskritivu kuantitativu ne’ebé ho jeralmente atu halo deskrisaun

ba valor total proporsaun no persentajen.

4.3.1 Kapasidade Mestre/a hodi Maneja Atividade Aprendizajen

Rezultadu husi Observadora ne’ebé halo observasaun ba mestre/a durante

iha prosesu aprendizajen hala’o ne’ebé mak utiliza instrumentu iha atividade

aprendizajen ne’e, bele haree iha tabela iha kraik ne’e, no atu klaru liu tan bele

haree anexu iha 6a, 6b, no 6c, pájina 86, 89, 91.

Tabela 4.9 Rezultadu Avaliasaun Prosesu Implementasaun Modelu


Aprendizajen Kooperativu Tipu STAD.
Valór kada
Valór
Nú Aspeto ne’ebe Observa Planu de Aula Kategória
Média
PA 01 PA 02
1 Introdusaun 3,67 4 3,8 Di’ak liu
2 Atívidade Núkleu 3,56 3,75 3,6 Di’ak
3 Ambiente iha Klasse 3,83 4 3,9 Di’ak
4 Organiza Tempu 3 4 3,5 Di’ak
5 Final 3,50 3,75 3,6 Di’ak
Fontes: Rezultadu Peskiza Eskola 2021

Tabela 4.9 iha leten hatudu katak valor totalidade husi kada kategoria

ne’ebé observadora halo observasaun ba mestre/a ba atividade prosesu

aprendizajen ne’ebé hahú husi inísiu; Introdusaun ho valor media= 3,8 Atívidade

Núkleu ho valor média= 3,6 ; Ambiente iha Klasse ho valor media= 3,9; Organiza

Tempu ho valor media= 3,5 ; Final ho valor Média =3,6.

Rezultadu husi observadóra ne’ebé halo observasaun maka, husi tabela 4.9

iha leten hatudu katak, jeralmente kapasidade mestre/a ne’ebé Implementa

Modelu Aprendizajen Kooperativu tipu STAD ho Kategória di’ak. Bainhira

mestre/a iha kapasidade atu maneja hanorin materia no halo esplikasaun ba

54
matéria hanorin ne’e ho di’ak, no alokasaun tempu apár ho planu ne’ebé iha, ida

ne’e mak halo alunu/a sira antuziasmu hodi tuir atividade aprendizajen.

Iha peskiza ne’e observadora nain rua mak halo observasaun; observadora

Primeiro Mestra Química (Libania Da Costa Fernandes L.Ed) no Observadora

Segundu Mestra Geologia (Angelina Da Costa Martins L.Ed). Observadora Na’in

rua ne’e hanorin hotu iha Eskola refere, rezultadu observasaun ne’e bele fo

Konfiansa no kontajen konfiabilidade instrumentu.

Mezmu hanesan ne’e maibé atu haforsa tan argumentu ida ne’e nu’udar

peskizadór nafatin halo análizasaun nível konfiansa husi kapasidade mestre hodi

jere no maneja matéria aprendizajen ho implementasaun kontajen konfiabilidade

instrumentu.

Bazeia ba teoria konfiabilidade katak, se karik koefisiente ba

konfiabilidade mak P> , 0,65 ka > 65% hatudu katak instrumentu ida ne’ebe ho

kategoria di’ak. Analiza Konfiabilidade kona-ba kapasidade mestre ni’an durante

hala’o atividade aprendizajen tuir Planu de Aula PA01 = 98,4% no Planu de Aula

PA02 = 99,24 % .

Rezultadu peskiza reabilidade instrumentu maneja matéria aprendizajen

modelu kooperativu tipu STAD, bele hare’e iha tabela kraik ne’e, nomos atu

hatene klaru liu tan bele hare’e iha anexu 6b no 6c. Pájina 89 no 91.

Tabela 4.10 Konfiabilidade Instrumentu


Konfiabilidade Kada Planu de Aula (%)
Observasaun ba
PA01 PA02
Mestre/a
98,4 % 99,24 %
Fontes: Rezultadu Peskiza eskola 2021

55
Iha tabela 4.10 ne’e hatudu katak ; Rezultadu konfiabilidade Instrumentu

ne’ebé implementa modelu aprendizajen kooperativu ho tipu STAD hatudu katak

iha Planu de Aula 01 ho rezultadu Total Valor 98,4%, no Planu de Aula 02 ho

rezultadu Valor 99,24%, iha teoria konfiabilidade nian ho koefieciente maka P>

0,65 % Katak instrumentu ho Kategoria ne’ebé di’ak.

4.3.2 Teste Rezultadu Estuda

Teste Rezultadu Estudu ne’e utiliza atu deskreve rezultadu alunu/a sira

nian ne’ebé bele sukat husi rezultadu susesu no objetivu aprendizajen.

Bazeia mos ba kurikulum tinan 1994 katak ; se karik objetivu aprendizajen

espesifiku ida atu susesu se karik proporsaun responde nia lo’os mak P> 0,65 ,

(Depdikpud Indonesia 1994 iha ornai 2003; 35), atu hatene klaru liu tan bele haree

iha anexu 7a no 7b. Pájina 93 no 95.

Atu hatene detallu liu ba Analiza Teste Rezultadu Aprendizajen ba (OEA)

haree iha tabela 4.11 tuir mai, nomos bele haree iha anexu 7c.

Tabela 4.11 Susesividade OEA no Sensibilidade Teste Rezultadu Estuda.


Kada
Pergunta

Sensi
Pergunta

Nível Prestasaun klase bi Final


POE
T1 T2 lidade P> 0,65
Depois de Processo Aprendizagem os Alunos Possam:
Explicar a difinição da
1 14 0,60 1,00 0,40 1,00 Susesu
estrutura da Matéria
Classificar os tipos de
2 2 0,53 1,00 0,47 1,00 Susesu
ligação covalente
Compreender a
1 0,33 1,00 0,67 1,00 Susesu
representação dos
simbolos, pontos ou
3
cruzes da notação de 4 0,73 1,00 0,27 1,00 Susesu
Lewis.
Explicar a difinição da
4 ligação covalente 3 0,40 0,93 0,53 0,93 Susesu
simples.

56
Dar o exemplo sobre a 6 0,33 0,87 0,53 0,87 Susesu
ligação covalente
5 12 0,13 0,80 0,67 0,80 Susesu
simples.
Explicar a difinição da
6 5 0,33 1,00 0,67 1,00 Susesu
notação de Lewis.
Dar o exemplo sobre a
7 8 0,20 0,80 0,60 0,80 Susesu
notação de Lewis.
Entender a ligação 9 0,13 0,73 0,60 0,73 Susesu
8 covalente tripla 13 0,20 1,00 0,80 1.00 Susesu
Explicar a difinição de
9 7 0,33 0,93 0,60 0,93 Susesu
electrões Ligantes
Explicar a difinição de
10 10 0,13 0,80 0,67 0,80 Susesu
regra octeto
11 Saber a regra de Octeto 11 0,20 1,00 0,80 1,00 Susesu
Explicar a difinição
12 15 0,40 0,87 0,47 0,87 Susesu
ordem de ligação
0,34 0,91 0,91
Fontes: Rezultadu Análiza Escritor 2021

Tabela 4.11 iha leten hatudu katak objetivu espesifiku Aprendizajen no

Rezultadu Sensibilidade ba rezultadu ho teste Kategoria Susesu hotu, tamba

rezultadu Teste inisiu 0,34 no rezultadu teste final nian husi objetivu espesífiku

0,91 > 0,65 . Husi Sensitividade ba kada teste la hatudu rezultadu mak negativu

ba iha rezultadu estudu objetivu espesífiku ho sucessu tamba tuir duni tempu

ne’ebé determina. No Rezultadu estudu alunu/a individu nian bele haree iha tabela

kraik ne’e : nomos atu detallu liu bele haree iha anexu 7c.

Tabela 4.12 Sucessividade Rezultadu Estudu Alunu/a Individu.


Nú Naran Kompletu Alunus Nian Proporsaun Valor P > 0,65
1 Angelina Antunes Gomes 0,87 Sucessu
2 Artonesia Santa Martins 0,93 Sucessu
3 Auxília Belinha Magalhães 1,00 Sucessu
4 Chifania D. Dos Resis De Deus 0,80 Sucessu
5 Claudia Dos Santos Sarmento 1,00 Sucessu
6 Elesita Dos Santos Silva 0,93 Sucessu
7 Felismina Soares 0,93 Sucessu
8 Fernão Tilman Verdial 0,93 Sucessu
9 Jessie Angel Marçal Zega 0,80 Sucessu
10 Juvitoria Uca Pacheco Tilman 0,93 Sucessu

57
11 Loliana Sarmento Soares 0,87 Sucessu
12 Lucia Dos Santos Da Costa 1,00 Sucessu
13 Menziana Noi Da C. Mesquita 0,80 Sucessu
14 Pedro Da Costa Soares 0,93 Sucessu
15 Sabina Sisca Hornai 1,00 Sucessu
Total Valor Média 0,91 Sucessu
Fontes: Rezultadu Análiza Eskritor 2021

Bazeia ba tabela 4.12 iha leten hatudu katak objetivu aplika modelu

aprendizajen kooperativu tipu STAD ne’e hodi ajuda alunus sira atu bele hetan

susesu ba sira nia rezultadu estudu nian.

Nomós iha tabela laran hatudu katak Teste Rezultadu Aprendizajen husi

alunu/a sira bele dehan susesu tamba ne’e bazeia ba valor média proporsaun

responde lo’os maka ho valor 0,91, signifika katak rezultadu aprendizajen alunu/a

sira 10o Ano Ciência Tecnologia(CT-2) atinje ona ho susesu 0,91 alunu/a sira 10o

Ano Ciência Tecnologia (CT-2) iha valor P > 0,65.

4.3.3 Responde Alunu/a Sira Ba Matéria Aprendizajen.

Ho maneira ida uza kestionáriu hodi hatene resposta ka opiniaun husi

alunu/a sira kona-ba matéria hanorin nian ne’ebé durante sira aprende iha prosesu

aprendizajen hala’o. Atu hatene rezultadu refere bele haree iha tabela 4.13 tuir

mai ne’e, no atu detallu liu haree iha anexu 8a no 8b. Pájina 98 no

Tabela 4.13 Responde Alunu/a sira ba Matéria Aprendizajen bazeia ba


Modelu Aprendizajen Kooperativu tipu STAD.
Nú Deskrisaun Resposta Persentajen (%)
Oinsa ita bo’ot nia opiniaun kona ba Kontenti Liu 53
matéria aprendizajen ne’ebé hanorin ho Kontenti 47
1
aplikasaun métodu aprendizajen tipu Ladun Kontenti 0
STAD. La kontenti Liu 0
Kontenti Liu 53
Oinsa ita bo’ot nia opiniaun kona ba Kontenti 47
2
métodu aprendizajen STAD. Ladun Kontenti 0
La kontenti Liu 0

58
Iha liu Interese 13
Ita bo’ot nia interese matéria iha
Interese 87
3 prossesu aprendizajen ho método
Ladun Interese 0
STAD?
La Interese Liu 0
Difisil liu atu
0
komprende
Difisil atu
Oinsa ita bo’ot nia opiniaun kona ba 0
komprende
4 utilizasaun lingua (Introdusaun ho
Sufisiente atu
Tetun no portugés) ? 27
komprende
Fasil liu atu
73
komprende
Oinsa ita bo’ot nia interasaun kona ba La konkorda liu 0
dedikasaun durante prosesu Ladun konkorda 0
5
aprendizajen? Konkorda 87
Konkorda liu 13
Fontes: Rezultadu Analiza eskritor 2021

Bazeia ba tabela 4.13 iha leten, hatudu katak iha kestionariu nú.1 kona–ba

matéria aprendizajen ne’ebe hanorin ho métodu STAD iha 53% alunu/a sira

kontenti liu no 47% alunu/a sira sente kontenti atu tuir matéria ba prosesu

aprendizajen ne’ebé aplika modelu aprendizajen kooperativu ho tipu STAD. Iha

kestionariu Nú.2 alunu/a opiniaun kona métodu aprendizajen STAD iha 53% husi

alunu/a sira Kontenti Liu no 47% husi alunu/a sira kontenti. Iha kestionáriu nú. 3

alunu/a sira iha interese duni atu tuir matéria iha prosesu aprendizajen ho métodu

STAD iha 13% iha interese no iha 87% husi alunu/a sira iha interese liu.

Husi kestionário Nú.4 alunu/a sira nia opiniaun kona-ba utilizasaun

língua(introdusaun ho Tetun no Portugés) katak ; 27% alunu/a sira hatete

sufisiente atu komprende no 73% husi alunu/a sira fasil liu atu komprende kona

ba linguajen ne’ebe mestre utiliza iha prosesu aprendizajen.

Iha kestionariu Nú.5 alunus sira nia interasaun kona-ba dedikasaun no

orientasaun husi mestra durante iha prosesu aprendizajen iha 87% ne’e hatudu

59
husi alunu/a sira konkorda ho dedikasaun no orientasaun husi mestra ne’ebé

utiliza durante hala’o iha prosesu aprendizajen no 13% husi alunu/a sira konkorda

liu. Bazeia ba rezultadu ne’ebe iha leten nu’udar peskizadora konklui katak

alunu/a sira sente kontenti, interese, fasil atu komprende no konkorda ho modelu

aprendizajen kooperativu tipu STAD ne’ebé mak implementa durante hala’o

prosesu aprendizajen.

4.4. Diskusaun

Bazeia ba implementasaun matérial aprendizajen, ne’e maka rezultadu husi

peskiza ne’e sei aplika klean ba revizaun literatura ne’ebé iha, mak hanesan tuir

mai ne’e :

1. Husi rezultadu Análiza ba implemetasaun modelu aprendizajen kooperativu

tipu STAD, katak prosesu aprendizajen bele hala’o tuir etapa ba etapa.

Implementasaun ne’e bele realiza tanba iha preparasaun ba fasilidade

matérial hanorin no matéria hanorin ne’ebé hodi hanorin prepara ho di’ak,

hodi nune’e bele fasilita mestre/a hodi bele hala’o prosesu aprendizajen ho

di’ak. Bazeia ba esplikasaun ne’ebé iha leten katak; implementasaun

prosesu aprendizajen la’o susesu tanba matérial aprendizajen ne’e preparadu

mak hanesan tu’ir mai : Matéria hanorin ba Alunus (MHA), Unidade de

Aula (UA), Planu de Aula (PA), Follas Atividades Alunus (FAE), no Teste

Rezultadu Estudu (TRE), ida ne’e iha relasaun ne’ebé sita husi Nur, (1999)

iha morreira, (2014), ne’ebé nia hateten sai katak fator ida ne’ebé maka fó

influensia ba kualidade matéria aprendizajen maka presiza prepara matéria

hanorin ne’ebé ho diak.

60
2. Rezultadu husi peskiza ne’e mos bele dehan katak instrumentu hirak ne’ebé

mak utiliza iha peskiza katak instrumentu hirak ne’e efetivu no tama iha

kategoria ne’ebé di’ak.

Instrumentu ba prosesu matéria hanorin nian ne’ebé dezenvolve modelu

aprendizajen kooperativu tipu STAD iha ninia konfiabilidade bo’ot liu 0,65,

ho nune’e mak tuir, Borich, (1994) iha Morreira, (2014) hateten katak tama

kategoria ne’ebé di’ak. Iha Analiza Teste Rezultadu Estudu katak husi

objetivu aprendizajen espesifiku sanulu resin rua (12) ne’ebé mak iha, liu

hotu ka susesu hotu ho razaun tanba ita haree provas ka teste inisial ho valor

proporsaun 0,34 no iha provas ka teste final hatudu katak iha duni mudansa

ka aumenta nivel estudu ho valor proporsaun 0,91.

3. Husi rezultadu analiza deskritivu ba teste inisial ho teste final, iha

kresimentu proporsaun ba resposta alunu/a sira ne’ebé iha teste inisial ho

valor 0,34 no teste final proporsaun resposta husi alunu/a sira valor

proporsaun aumenta ka iha mudansa 0,91, ho ninia valor médiu 0,91.

Entaun signifika katak modelu aprendizajen kooperativu tipu STAD ne’e

di’ak, tamba bele hasa’e alunu/a sira nia rezultadu estudu.

4. Análiza Teste Resultadu Estudu katak objetivu aprendizajen Espesifiku

(OAE), sanulu resin rua (12) susesu/atinji hotu, rezultadu teste final sei iha

mudansa ho valor proporsaun 0,91.

5. Rezultadu resposta husi alunu/a sira ba implementasaun modelu

aprendizajen kooperativu ho tipu STAD, Jeralmente di’ak. Tanba 53%

alunu/a sira iha klasse senti katak kontenti no 47% alunu/a sira senti

61
kontenti liu atu tuir matéria ba prosesu aprendizajen ne’ebe implementa

modelu aprendizajen kooperativu ho tipu STAD nune’e mos 53% husi

alunu/a sira kontenti no 47% alunu/a sira kontenti liu. iha 13% husi alunu/a

sira iha liu interese no 87% iha interese duni atu tu’ir matéria iha prosesu

aprendizajen ho modelu aprendizajen kooperativu tipu STAD tuir mai, ho

razaun tanba liu husi modelu aprendizajen ida ne’e bele fó influensia ba

estudante sira atu ativu atu nune’e bele tuir prosesu aprendizajen. Nune’e

mós 73% husi alunu/a sira hateten katak ba linguajen ne’ebé mestra utiliza

durante iha prosesu aprendizajen fasil liu atu komprende no 27 % no

sufisiente atu komprende.

No ikus liu kona ba maneira ne’ebé mestre uza iha prosesu aprendizajen la’o

hodi halo interasaun, dedikasaun no orientasaun ba alunu/a sira maka 87%

husi alunu/a sira konkorda no 13 % husi alunu/a sira konkorda liu.

62
CAPITULO V

KONKLUZAUN NO SUJESTAUN

5.1 Konkluzaun

Bazeia ba rezultadu husi analiza dadus deskritivu kuantitativa nian ne’ebé

mensiona tiha ona iha leten, maka nu’udar peskizadora hola konkluzaun katak:

1. Efetividade Implementasaun Modelu Aprendizajen Kooperativu ho Tipu

Student Team Achievement Division (STAD), uza material sira ne’ebé maka

prepara ba kategoria relativu no efetivu ho di’ak tanba alunu/a sira husi

klase 10o Ano Ciência Tenologia (CT-2), iha Ensinu Secundário Geral

Católica Colégio São Miguel Arcanjo (COSAMAR) Same, Tinan hanorin

2021, katak sira atinje duni objetivu aprendizajen matéria Química ho

tópiku Estrutura da Matéria. Efetividade Implementasaun Modelu

Aprendizajen Kooperativu ho Tipu STAD, Hanesan mós efeitu ida ne’ebé

hodi bele hasa’e prestasaun estudu Química alunu/a sira ba Tópiku

Estrutura da Matéria.

2. Kapasidade husi mestra ne’ebé hala’o atividade aprendizajen ne’ebé

Implementa modelu aprendizajen kooperativu tipu STAD ba tópiku

Estrutura da Matéria, hatudu ho kategoria di’ak.

Ho razaun tanba haree ba realidade ne’ebé hatudu husi observadóra na’in

rua, ne’ebé halo observasaun iha prosesu aprendizajen iha sala de aula.

Rezultadu husi observadóra sira ba kada Planu de Aula , maka ba Planu de

Aula 01 ho total valor 98,4 % no ba Planu deAula 02 hototal valor 99,24%.

63
3. Iha teste rezultadu inisial ho final hatudu katak alunu/a sira susesu hotu,

tanba iha teste inisiu ho total valor proporsaun 0,34, no iha teste final

realidade ne’ebé hatudu valor proporsaun aumenta ka mudansa ba 0,91,

signifika katak atinje ka kompleta duni P >0,65.

4. Resposta ne’ebé peskizadóra hetan husi Estudante sira bazeia ba

prensimentu kestionariu ne’ebé distribui husi peskizadora katak sira

kontente ho Modelu Aprendizajen Kooperativu tipu STAD ne’ebé aplika iha

Materia Kimika ba Tópiku Estrutura da Matéria.

5.2 Sujestaun

Bazeia ba rezultadu ne’ebé peskizadóra esplika ka rezumu tiha ona iha

leten, tanba ne’e hakarak sujere ba :

1. Mestre/a Kimika hotu-hotu liu-liu ba mestra Kimika ne’ebé hanorin iha

Ensino Secundário Geral Católica Colégio São Miguel Arcanjo

(COSAMAR) Same, klasse 10o Ano Ciência Tecnologia (CT-2), atu bele

implementa modelu aprendizajen kooperativu tipu STAD, tenki tuir

etapa-etapa matéria nian ne’ebé mak iha, liu-liu ba tópiku Estrutura da

Matéria.

2. Enjeral ba mestre/a sira hotu atu hanorin matéria tenki uza maneira ka

métodu oi-oin iha aula laran atu nune’e alunu/a sira bele kompriende

lalais lisaun ne’ebé sira aprende nomós sira bele badinas atu nafatin tuir

prosesu aprendizajen.

64
3. Ba peskizadora tuir mai bele kontinua peskiza uza modelu aprendizajen

kooperativu tipu STAD, hodi nune’e bele hasa’e resultadu estudu alunu/a

sira nian.

4. Estadu /Guvernu atu bele hadi’a no tau-matan ba eskola hotu iha

territóriu Timor laran tomak kona – ba sistema edukasaun.

65
BIBLIOGRAFIA

Ahmadi. A dan Supriyano.W, (1990). Psikologi pendidikan cetakan I.Jakarta: Rineka

Cipta

Abdul Majid,(2014).Stratrategi Pembelajaran

Arikunto, Suharsimi (2006) Prosedur penelitian Suartu Pendekatan Praktis. Edisi

Revisi.Jakarta Rineka Cipta.

Borich, (1994), Observation Skill for Effektive Teaching. New work: Macmillan

Publissing Company.

Djamarah, Syaiful Bahri, 1999, Psikologi Belajar; Jakarta, Rineka Cipta.

Dimyati, mujiono. 2002. belajar dan Pembelajaran .Jakarta ; PT Rineka Cipta.

Drs. Slameto, (2015) Belajar dan Faktor – Faktor Yang Mempengaruhi, Jakarta,

Rineka Cipta

Daryanto dan mudjo Rahardjo,(2012), Model Pembelajaran Inovatif. Yogyakarta:

Gavamedia.

Dalam Implementasi Pembelajaran yang Efektif dan Berkualitas. Jakarta: Kencana

Eggen, paul dan Kauchak,Don.(2012), Strategi dan model pembelajaran.

Gagne , The Cognitive Psychology of School Learning Boston : Little Brown.

https://modelpembelajaran1Wordpress.com/2016/02/20/model-pembelajaran-stad.

https://literaturbook.com/2004/12. pengertian Efetivitas Landasan.htl.

Hamdani, M. A. 2011. Strategi Belajar Mengajar.Bandung: CV pustaka Setia.

Hamalik Oemar.(Proses Belajar Meneger,Bandung. Bumi Askara esperito santo

(2010).

Hasbullah.2005. Pengertian Tentang Pendidikan. Jakarta-Indonesia.

Haryanto.2010.Teori Belajar Behaviorisme.Jakarta: PT Rineka Cipta

66
Kurniasih, Imas dan Sani ,Berlin.(2015).Ragam Pengembangan model pembelajaran

untuk peningkatan professionalitas Guru. Jagarta; Kata Pena.penerbit@gmal.com

file:///Users/HP/Downloads/arikuntu%202006.pdf. Indriantoro, Nur ,dan Bambang

Supomo,1999,metodologi Penelitian dan Bisnis, Yogyakarta: BPFE Yogyakarta.

Konstituisaun Republika Demokratika Timor-Leste.

Joyce dan weil,(2018), Model Pembelajaran, Model-model pengajaran. Jogjakarta.

Saefuddin dan Berdiati,(2014), Model Pembelajaran,Cooperativ Learning.

Manual Qúimica (2012), Estutura da Matéria 10o Ano Secundário,

Majid. A. (2014). Strategi pembelajaran. Bandung, PT Remaja Rosdakarya.

Pedro J. Gusmão, (2018), Implementasaun Modelu Aprendizajen Kooperativa


Tipu Think Pair Share Atu Hasa’e Prestasaun Estudu Alunu Matéria Tabela
Periodica E Dos Elementos Químicos Iha Ensino Secúndario Católica Ave
Maria Suai, Tinan Hanorin 2018,Tese, UNTL.

Riduwan, (2013), Metode dan Teknik Menyusun Tesis.Cet=5. Alfabeta.

Rusman, (2011), Model-model pembelajaran pengembangan profesinalisme guru,

Ryanto, Yatim. 2010. Paradigma Baru Pembelajaran Sebagai Referensi bagi

Pendidik .

Robert E Slavin, (2005) Cooperative Learning, Bandung ,Nusa Media.

Suprijono. A, cooperative Learning: Teori dan Aplikasi PAIKEM, Yogyakarta:

Pustaka Belajar

Slameto, (2003), Belajar dan Faktor-Faktor yang Mempengaruhinya, Jakarta, Rineka

cipta

Sudjana N. (2009), Penilaian Hasil Proses belajar mengajar. Bnadung: PT REMAJA

ROSDAKARYA.

Suprijono, Agus. (2009), Cooperative Learning Teori da Aplikasi Paikem.

Yooryakarta: Pustaka Belajar.

67
Slavin, Robert E. (2010). Coperative Learning Teori, Riset dan Praktik. Bandung:

Nusa Media

Syaful Bahri Djamarah,1994 Prestasi, Belajar dan kompetensi guru.Surabaya Usaha

Nasional.

Teori,Riset dan praktik, (Robert E. Slavin) Winkel, (2011). Prestasi Belajar.

Trianto, (2009) Mendesain Model Pembelajaran Inovatif-Progresif. Jakarta, Kencana

Group.

68
SUJEITU PESKIZA

SEXU
NÚ. NARAN KOMPLETU
FETO MANE
1 ANGELINA ANTUNES GOMES F
2 ARTONESIA SANTA MARTINS F
3 AUXÍLIA BELINHA MAGALHÃES F
4 CHIFANIA DELFITA DOS RESIS DE DEUS F
5 CLAUDIA DOS SANTOS SARMENTO F
6 ELESITA DOS SANTOS SILVA F
7 FELISMINA SOARES F
8 FERNÃO TILMAN VERDIAL M
9 JESSIE ANGEL MARÇAL ZEGA F
10 JUVITORIA UCA PACHECO TILMAN F
11 LOLIANA SARMENTO SOARES F
12 LUCIA DOS SANTOS DA COSTA F
13 MENZIANA NOI DA COSTA MESQUITA F
14 PEDRO DA COSTA SOARES M
15 SABINA SISCA HORNAI F
TOTAL 15

69
MATÉRIA HANORIN

B.2. ESTRUTURA DA MATERIA

Analisadas que estão algumas propriadades dos materiais em termos macroscópio,


é necessário entrar no mundo dos átomos das moléculas e dos iões, para
interpreter melhor essas propriedade.

Materia é qualque substâncias que ocupam lugar no espaço.

Toda matéria é formada de átomos sendo que cada elemento químico possui
átomos diferentes.

B.2.1. As soluções ao nivel sub-microscópico.

As soluções ao nível sub-microscópico é uma solução de dimenção muito


pequenos, deficieis de imaginar.

 Tamanho das particulas do soluto.


Inferior a 1 nm, ou seja, inferior a uma milionésima do milimetro.
 Tipo de partículas do soluto
Iões (ex: agua com cloreto de sodio)
Moléculas (ex: agua com acucar)
 Comportamento em relação a separação
Não se separem por sedimentação sem por filtração.
 Possibilidade de observasão das partículas
Não são visiveís através de nenhuma microscópico
Quando ocorre uma dissolução, as partículas do soluto dispersam-se
unifermemente atraves de solvente. A extensão com que este fenômeno processa
depende da força relativa de três tipos:

 Interasão solvente- solvente.


 Interasão soluto- soluto.
 Interasão solvente-soluto.

70
B.2.2. Ligação covalente e notação de lewis

 Ligação covalente é uma ligação química caracterizada pelo


compartilhamento de um ou mais pares de elétrons entre átomos
 Os exemplos da Ligação Covalente
 O2 cuja fórmula estrutural é O=O, possuindo uma ligação pi e uma
ligação sigma;
 H2O cuja fórmula estrutural é H−O−H, ambas ligações sigmas
 F2 cuja formula estrutural é F−F, uma ligação sigma;
 HF cuja formula estrutural é H−F, uma ligação sigma.

CAMADA QUANTIDADE NIVEL SUBNIVEL PENCHEMENTO


ELECTRONS ÉLETRONICO
K 2 1 S 1S2
L 8 2 S,P 2S2,2P6
M 18 3 S,P,d 3S2,3P6, 3d10
N 32 4 S,p,d,f 4S2, 4P6,4d10 ,4f14
O 32 5 S,p,d,f 5S2, 5P6,5d10 ,5f14
P 18 6 S,P,d 6S2,6P6, 6d10
Q 8 7 S,P 7S2,7P6

 A Ligação covalente podem ser : Ligação simples, dupla e tripla


I. Ligação simples – um par de elétrons compartilhado pelos dois
átomos. A molécula de água tem duas ligações simples.
Exemplo: F2
9 F: 1S2 2S2 2P5

71
II. Ligação Dupla – duas pares de elétrons compartilhados.

Exemplo: O2
8O: 1S2 2S2 2P4

III. Ligação tripla – três pares de elétrons compartilhados.


Exemplo: N2
7N: 1S2 2S2 2P3

 Notação de Lewis é a forma de pontos que representar ligações químicas


entre atomos.

Exemplo:

 Os exemplos de Ligação covalente e Notação de Lewis

72
B.2.2.1. As partículas do átomo envolvidos e a notação de Lewis.

para se comprender as estruturas das molécula é necessario usar uma teoria


interpretativa do modo como-se ligam os atomos dos elementos na molécula, ou
seja, modelo de ligação Química.

A notação de lewis foi estabelecida em 1916 por Gilber Newton Lewis. O que
significa e que utilidade tem esta representação.

Na notação de lewis utiliza se:

 Os simbolos do elemento, que representa o núcleo e os eletrões dos cerne


ou simplesmente o núcleo.
 Pontos ou cruzes, que simbolizan os eletrões de valencia de acordo com a
configuração elertônica. (emparelhados ou desemparelhados)

Exemplo:

1. H2 =

2. H2O =

2.2.2. Como se estabelece a ligação covalente.

Ligação covalente forma-se por partilha de eletrões por ambos os átomos nela
envolvidas(e que pertencem ao ultimo nível de energia); a mólecula adquere um
estado estavel com energia inferior a dos átomos separados.

Energia
libertada.

Energia
absorvida.

73
2.2.3. Como se mantém a ligação covalente.

Os dois átomos envolvidas na ligação são mantidos unidos porque existe uma
equilibrio entre forças de atração e de repulção:

 Atração entre as cargas positivas dos núcleos e as cargas negativas dos


eletrões partilhados;
 Repulção entre as cargas do mesmo sinal (positivos dos núcleos e
negativas dos eletrões).

A molécula H2, resulta, então, de uma ligação covalente simples entre dois
átomos de hidrogenio.

Os eletrões ligantes os eletrões que participam na ligação Química, e os eletrões


não ligantes são os que não participam na ligação Química.

Ex: molécula de N2

 Ordem de ligação é o número de pares de eletrões que assegeram a


ligações entre átomos.
Por exemplo :
Nitrogênio diatômico N≡N a ordem de ligação é 3, enquanto no
Acetileno H-C≡C-H a ordem de ligação entre os dois átomos de
carbono também é 3. A ordem de ligação indica a estabilidade de
uma ligação.
Em resumo:

Dois eletrões ligantes Quatro eletrões ligantes Seis eletrões ligantes


(1 par) (2par) (3 par)
Ligação simples Ligação duplas Ligação tripla

Ordem de ligação 1 Ordem de ligação 2 Ordem de ligação 3

74
Em Molécula poliatomicas, que são formadas por mais de dois átomos, o
racíocino e identico. Vejamos alguns casos.

1. molécula de agua (H2O)

2.2.4. Regra do Octeto

A regra do octeto, fundamentada na chamada teoria do octeto, é


uma regra química simples, segundo a qual os átomos tendem a combinar-se de
modo a ter, cada um, oito elétrons na sua camada de valência, ficando com a
mesma configuração eletrônica de um gás nobres.

A Regra do Octeto ou Teoria do Octeto estabelece que os átomos devem


possui oito elétrons em sua camada de valência de modo a adquirir estabilidade
química.

Exemplos :

Confira alguns exemplos de ligações químicas realizadas com o objetivo de


alcançar os oito elétrons na camada de valência:

O Cloro (Cl) possui número atômico 17 e sete elétrons na camada de valência.


Assim, para que ele se torne estável precisa de um elétron.

Por isso, ele precisa compartilhar um par de elétrons através de ligações químicas.
Uma forma é ligar-se com outro átomo de Cloro e formar a molécula Cl2.

Assim, alcança-se os oito elétrons na camada de valência, satisfazendo a regra do


octeto.

Cl2 :

75
Anexu 4a

UNIDADE DE AULA

ESCOLA :ENSINO SECÚNDARIO COLÉGIO SÃO MIGUEL


ARCANJO (SAME)
MATÉRIA : QUÍMICA
CLASSE : 100 ANO CT-1
TRIMESTRE : III
TEMPO : 6 X 30 MINUTOS

I. OBJECTIVO GERAL
Depois de processo ensino de aprendizagem os alunos possam compreender
o conceito de estrutura da matéria.
II. OBJECTIVO ESPECIFICO
Depois de processo aprendisagem os alunos possem :
1. Explicar a difinição da estrutura da Matéria
2. Classificar os tipos de ligação covalente
3. Comprender a representação dos simbolos, pontos ou cruzes da notação de
Lewis.
4. Explicar a difinição da ligação covalente simples.
5. Dar o exemplo sobre a ligação covalente.
6. Explicar a difinição da notação de Lewis.
7. Dar o exemplo sobre a notação de Lewis.
8. Entender a ligação covalente tripla..
9. Explicar a difinição de electrões Ligantes
10. Explicar a difinição de regra octeto
11. Saber a regra de Octeto
12. Explicar a difinição ordem de ligação electrões Ligantes.
III. MATERIA DE APRENDIZAGEM
a. Tópico :
 Estrutura da matéria
b. Sub-topico:
 As soluções ao nível sub-microscópico.
 Ligação covalente e notação de Lewis.
 As partículas do átomo envolvidas na ligação covalente.

76
 Como se estabelece a ligação covalente.
 Como se mantém a ligação covalente.
 Regra do octeto.
IV. MÉTODO DE APRENDIZAGEM
a. Modelo: Student Team Achievement Division
b. Método de implementação: discussão e apresentação
V. MATERIAL E FONTES DO ESTUDO
1. Material :
 Quadro, Giz, Apagador
2. Fontes do Estudo:
 Química-Manual do aluno10oano de Escolaridade, página 113 até
119
 Resumo da matéria quimica de Estrutura da matéria.
VI. ATIVIDADES DE APRENDIZAGEM
Aula Tempo Objetivo Matéria
Especifico

Estrutura da materia

1. Explicar a difinição da estrutura da Matéria


2. Classificar os tipos de ligação covalente
3. Comprender a representação dos simbolos,
pontos ou cruzes da notação de Lewis.
I 3 x 30 1-6
4. Explicar a difinição da ligação covalente
simples.
5. Dar o exemplo sobre a ligação covalente.
6. Explicar a difinição da notação de Lewis.
1. Dar o exemplo sobre a notação de Lewis.
2. Entender a ligação covalente tripla..
II 3 x 30 7-12 3. Explicar a difinição de electrões Ligantes
4. Explicar a difinição de regra octeto
5. Saber a regra de Octeto

77
6. Explicar a difinição ordem de ligação.

Same, ........../............2021

Pesquizadora

(Leonita de Jesus Mendonça)

Conhecimentos Pelos

Professora Orientadora Docente Orientadora

(Libania da Costa Fernandes L. Ed) (Anna Maria Derozari, M. Pd)

78
Anexu 4b

PLANO DE AULA 01

ESCOLA : ESCG COSAMAR (SAME)


MATÉRIA : QUÍMICA
CLASSE : 100 ANO
TOPICO : ESTRUTURA DA MATÉRIA
SUB-TOPICO : AS SOLUÇÕES AO NÍVEL SUB-MICROSCÓPICO,
LIGAÇÃO COVALENTE E NOTAÇÃO DE LEWIS , AS
PARTÍCULAS DO ÁTOMO ENVOLVIDAS NA LIGAÇÃO
COVALENTE E NOTAÇÃO DE LEWIS.
TEMPO : 3 X 30 MINUTOS
I. OBJETIVO GERAL
Depois de processo ensino de aprendizagem os alunos possam compreender
o conceito da estrutura da matéria, As soluções ao nível sub-microscópico,
Ligação covalente e notação de Lewis, As partículas do átomo envolvidas na
ligação covalente e notação de Lewis.

II. OBJETIVO ESPECIFICO


Depois de terminar a aula os alunos possam:
1. Explicar a difinição da estrutura da Matéria
2. Classificar os tipos de ligação covalente.
3. Comprender a representação dos simbolos, pontos ou cruzes da notação de
Lewis.
4. Explicar a definção da ligação covalente.
5. Dar o exemplo sobre a ligação covalente simples.
6. Explicar a difinição da notação de Lewis.
III. METODO DE APRENDIZAGEM
a. Modelo: Student team avhievement división (STAD)
b. Método de implementação: discussão e apresentação
IV. MATERIAL E FONTES DO ESTUDO
3. Material :
 Quadro, Giz e Apagador
4. Fontes do Estudo:
 Química-Manual do aluno10oano de Escolaridade, página 28 até 32

79
 Resumo a matéria quimica de Estrutura da matéria.
F. AS FASES DOS PROCESSOS DE APRENDIZAGEM

No A FASE ACTIVIDADE DE APRENDIZAGEM TEMPO/MIN

I ACTIVIDADE DE INÍCIO

 Comprimenta

 Escrever o tópico

 Perguntas pré-requísitos

ACTIVIDADE DE NÚCLEO

a. Professora esplika o objetivo e o processo modelo


aprendizagem de cooperative do tipo STAD.

b. A professora ensinar os matérias para os


estudantes e depois de ensinar a professora
apresentam informações aos alunos para formar
grupos de 3 – 6 alunos.

c. A professora fornecem informações : os


professores motivam e facilitam o trabalho dos
alunos em grupo de aprendizagem e explicam
tudo sobre a matéria a ser ministrado e explicam
o modelo de aprendizagem a ser implementado.

d. A professora atribui tarefas aos grupos a ser


realizadu pelos membros do grupo.

e. Os alunos que podem ser fazer tarefa ou


perguntas, explicam aos outros membrosdo grupo
para que todos os membros do grupo entendam.

f. A professora dá o teste ou pergunta a todos os


alunos. Ao responder a um teste ou pergunta, um

80
aluno não tem permissão para se ajudar.

g. A professora dar apresiação para o grupo.

h. A professora dá avaliação.

3 FINAL

 Antes de terminar as aulas professora com os seus


estudantes fazem conclusão da matéria de
aprendizagem.

G. AVALIAÇÃO : Prova escrita

Same, ........../............2021

Pesquizadora

(Leonita de Jesus Mendonça)

Conhecimentos Pelos

Professora Orientadora Docente Orientadora

(Libania da Costa Fernandes L. Ed) (Anna Maria Derozari, M. Pd)

Visto Pelo

Diretór da Escola

(Pe. Sabino Pinto de Sousa Gama)

81
Anexu 4c

PLANO DE AULA 02
ESCOLA : ESGC COSAMAR (SAME)
MATÉRIA : QUÍMICA
CLASSE : 100 ANO
TÓPICO : ESTRUTURA DA MATÉRIA
SUB-TOPICO: COMO SE ESTABELECE A LIGAÇÃO COVALENTE,
COMO SE MANTÉM A LIGAÇÃO COVALENTE,
REGRA DO OCTETO.
TEMPO : 3 X 30 MINUTOS

I. OBJETIVO GERAL
Depois de processo ensino de aprendizagem os alunos possam
compreender o conceito de Como se estabelece a ligação covalente, Como se
mantém a ligação covalente e Regra do octeto.
II. OBJETIVO ESPECÍFICO
Depois de terminar a aula os alunos possam:
1.Dar o exemplo sobre a notação de Lewis.
2.Entender a ligação covalente tripla..
3. Explicar a difinição de electrões Ligantes.
4. Explicar a difinição de regra octeto
5.Saber a regra de Octeto
6.Explicar a difinição ordem de ligação
III. METODO DE APRENDIZAGEM
a. Modelo: Student team achievement división
b. Método de implementação: discussão e apresentação
IV. MATERIAL E FONTES DO ESTUDO
1. Material :
 Quadro, Giz e Apagador
2. Fontes do Estudo:
 Química-Manual do aluno10oano de Escolaridade, página 28 até 32
 Resumo a materia quimica de Estrutura da matéria.
F. AS FASES DOS PROCESSOS DE APRENDIZAGEM
TEMPO/ MIN

82
No A FASE ACTIVIDADE DE APRENDIZAGEM

I ACTIVIDADE DE INÍCIO

 Comprimenta

 Escrever o tópico

 Perguntas pré-requísitos

II ACTIVIDADE DE NÚCLEO

1. Professora esplika o objetivo e o processo modelo


aprendizagem de cooperative do tipo STAD.

2. A professora ensinar os matérias para os estudantes e


depois de ensinar a professora apresentam
informações aos alunos para formar grupos de 3 – 6
alunos.

3. A professora fornecem informações : os professores


motivam e facilitam o trabalho dos alunos em grupo
de aprendizagem e explicam tudo sobre a matéria a
ser ministrado e explicam o modelo de aprendizagem
a ser implementado.

4. A professora atribui tarefas aos grupos a ser realizadu


pelos membros do grupo.

5. Os alunos que podem ser fazer tarefa ou perguntas,


explicam aos outros membrosdo grupo para que
todos os membros do grupo entendam.

6. A professora dá o teste ou pergunta a todos os alunos.


Ao responder a um teste ou pergunta, um aluno não
tem permissão para se ajudar.

83
7. A professora dar apresiação para o grupo.

8. A professora dá avaliação.

III FINAL

 Antes de terminar as aulas professora com os seus


estudantes fazem conclusão da matéria de
aprendizagem.

G. Avaliação : Prova Escrita.

Same, ........../............2021
Pesquizadora

(Leonita de Jesus Mendonça)

Conhecimentos Pelos

Professora Orientadora Docente Orientadora

(Libania da Costa Fernandes L. Ed) (Anna Maria Derozari, M. Pd)

Visto Pelo

Diretór da Escola

(Pe. Sabino Pinto de Sousa Gama

84
Anexu 5a

FOLHAS DE ATIVIDADE DOS ALUNUS (01)

Nome :

Data :

Classe :

A. OBJETIVO GERAL (OG)


Depois do processo aprendizagem os alunos Percebem Compreender,
entender, conhecer, rezolver e saber o conceito de Ligaçao Covalente e
Notação de Lewis.
B. OBJETIVO APRENDIZAGEM ESPESIFICO (OE)
Depois de terminar a aula os alunos possam:
1. Explicar a definição da estrutura da Matéria
2. Classificar os tipos de ligação covalente.
3. Comprender a representação dos simbolos, pontos ou cruzes da notação de
Lewis.
4. Explicar a definção da ligação covalente simples.
5. Dar o exemplo sobre a ligação covalente.
6. Explicar a difinição da notação de Lewis.
C. LEIAS AS MATÉRIAS DE APRENDIZAGEM NA PÁGINA E
DEPOIS RESPONDER QUESTÕES SEGUINTES :

1. O que é a definição de estrutura de matéria ?


2. A ligação covalente divide-se em quantos partes?
3. A notação de lewis utiliza-se quantos Partes?
4. O que é a definição da ligação covalente simples?
5. Dá um exemplo sobre á ligação covalente?
6. O que é a definição de notação de lewis?

85
Anexu 5b

FOLHAS DE ATIVIDADE DOS ALUNUS (02)

Nome :

Data :

Classe :

A. OBJETIVO GERAL (OG)


Depois do processo aprendizagem os alunos Percebem Compreender,
entender, conhecer, Rezolver e saber o conceito de Ligaçao Covalente e Notação
de Lewis.
B. OBJETIVO APRENDIZAGEN ESPESIFICO (OE)

Depois do processo de ensino aprendizagem os estudantes possam:

7. Dar o exemplo sobre a notação de Lewis.


8. Entender a ligação covalente tripla..
9. Explicar a difinição de electrões Ligantes.
10. Explicar a difinição de regra octeto
11. Saber a regra de Octeto
12. Explicar a difinição ordem de ligação
C. LEIAS AS MATÉRIAS DE APRENDIZAGEM NA PÁGINA E
DEPOIS RESPONDER QUESTÕES SEGUINTES :

1. Dá duas exemplo sobre a notação de lewis?

2. Analizar molécula de N2 (Nitrogénio), cuja configuração elétronica


fundamental representa ligação covalente da formula estrutural e notação
de lewis!

3. O que é a definição de eletrões ligantes?

4. O que é a difinição de regra octeto?

5. Dá uma exemplo de Regra do Octeto?

6. O que é a ordem de ligação?

86
Anexu 6a

FOLHA OBSERVASAUN MÉTODO APRENDIZAJEN KOOPERATIVO

TIPO STUDENT TEAM ACHIEVEMENT DIVISION (STAD).

Escola : ESGC Colégio São miguel Arcanjo (COSAMAR) Same.

Classe / Trimestre : 10° Ano CT1 / III.

Tópico : Estrutura da Matéria

Pesquizadora : Leonita de Jesus Mendonça

Matadalan : Iha kraik ne’e hodi fo rezistu ba aspetu prosesu aktividade


ensinu aprendizajen ne’ebe hala’o husi pesquizadora no aluno iha aula laran . Fo
Avaliasaun ho maneira tau símbolo ida (  ) ba koluna apropriado.

Hala’o Valor Avaliasaun

Nú Aspéto sira ne’ebe atu observa Sim Não 1 2 3 4

Introdusaun

 Mestra Komprimenta alunu/a sira

I  Mestra Hakerek tópiku ne’ebé atu hanorin

 Pergunta pré-requezitus

Atividade Núkleu

1. Mestra fó esplikasaun kona-ba objetivo no


prosesu modelo aprendizajen kooperativo tipu
STAD.

2. Mestra hanorin matéria ba alunu/a sira depois


de hanorin mestra hato’o informasaun ba aluno/a
sira atu forma grupu no kada grupu iha ema nain
(3) tolu to’o (6)ne’en.

3. Mestra hato’o informasaun : fó motivasaun no

87
II fasilita serbisu alunu/a sira iha grupu atu estuda
no fó esplikasaun klaru kona-ba materia ne’ebe
mak atu hanorin no esplika mós kona ba modelo
aprendizajen ne’ebe mak atu implementa.

4. Mestra fó folla atividade estudu bá grupu atu


rezolve husi membru grupu sira

5. Alunu/a ne’ebé mak bele rezolve folla


atividade estudu ne’e, bele fó esplikasaun ba
membru husi grupu ne’e atu nune’e membru
husi grupu ne’e bele komprende.

6. Mestra fó kuis ou perguntas bá alunu/a sira.


Iha tempu atu resposta ba perguntas ou kuis laiha
alunu/a ida mak bele ajuda malu.

7. Mestra fó apresiasaun ba grupu.

8. Mestra fó avaliasaun.

Ambiente klasse

1. Mestra sempre kontrola ambiente klasse iha


aula laran durante prosesu aprendizajen STAD
III
hala’o

2. Antuziasmu husi mestre/a

3. Antuziasmu husi alunu/a

Organiza tempu

IV 1. Mestra sempre kontrola tempu durante


prosesu aprendizajen STAD.

88
Final

1. Mestra motiva alunu/a sira atu ativa iha aula


laran.
V
2. Mestra konklui ho alunu/a sira halo rezumu ba
material.

Total

Kontabilidade iha porsentu (%)

Same, .........../........./2021

Observasaun:

1. La Di’ak

2. Ladun di’ak

3. Di’ak naton

4. Di’ak Liu

Observador I (.................................) Observador II(.................................)

89
Anexu 6b

SURA KONFIABILIDADE MÉTODU APRENDIZAJEN KOOPERATIVU


TIPU STUDENT TEAM ACHIEVEMENT DIVISION (STAD).
Planu de Aula
X Kategoria
01
Nú Aspéto sira ne’ebé atu observa
01 02 Total
Introdusaun
4 4 4
 Mestra Komprimenta alunu/a sira
I  Mestra Hakerek tópiku ne’ebé atu
4 4 4 DI’AK
hanorin 3,67
 Pergunta pré-requezitus 3 3 3
Atividade Núkleu
1. Mestra fó esplikasaun kona-ba
objetivo no prosesu modelo 4 4 4
aprendizajen kooperativo tipu
STAD.
2. Mestra hanorin matéria ba
alunu/a sira depois de hanorin
II mestra hato’o informasaun ba
4 4 4
aluno/a sira atu forma grupu no
kada grupu iha ema nain (3) tolu
to’o (6) ne’en.
3. Mestra hato’o informasaun : fó
motivasaun no fasilita serbisu
alunu/a sira iha grupu atu estuda no
3,56
fó esplikasaun klaru kona-ba
4 4 4
materia ne’ebé mak atu hanorin no
esplika mós kona ba modelo
aprendizajen ne’ebé mak atu
implementa.
4. Mestra fó folla atividade estudu 4 4 4

90
bá grupu atu rezolve husi membru
grupu sira
5. Alunu/a ne’ebé mak bele rezolve
folla atividade estudu ne’e, bele fó
esplikasaun ba membru husi grupu 3 3 3
ne’e atu nune’e membru husi grupu
ne’e bele komprende.
6. Mestra fó kuis ou perguntas bá
alunu/a sira. Iha tempu atu resposta
2 2 2
ba perguntas ou kuis laiha alunu/a
ida mak bele ajuda malu.
7. Mestra fó apresiasaun ba grupu. 4 4 4
8. Mestra fó avaliasaun. 4 3 3,5
Ambiente klasse
1. Mestra sempre kontrola ambiente
4 3 3,5
III klasse iha aula laran durante
prosesu aprendizajen STAD hala’o
3,83
2. Antuziasmu husi mestre/a 4 4 4
3. Antuziasmu husi alunu/a 4 4 4
Organiza tempu
IV 1. Mestra sempre kontrola tempu
3 3 3 3
durante prosesu aprendizajen
STAD.
Final
1. Mestra motiva alunu/a sira atu 4 3 3,5
V ativa iha aula laran.
2. Mestra konklui ho alunu/a sira 3,50
3 4 3,5
halo rezumu ba materia.
Total 62 60
Kontabilidade iha porsentu (%) 98,4 %

91
Anexu 6c

SURA KONFIABILIDADE MÉTODO APRENDIZAJEN KOOPERATIVO


TIPO STUDENT TEAM ACHIEVEMENT DIVISION (STAD).
Planu de Aula 02
Nú Aspéto sira ne’ebé atu observa X Kategoria
01 02 Total
Introdusaun
4 4 4
 Mestra Komprimenta alunu/a sira
 Mestra Hakerek tópiku ne’ebé atu 4 DI’AK LIU
4 4 4
I hanorin
 Pergunta pré-requezitus 4 4 4
Atividade Núkleu
1. Mestra fó esplikasaun kona-ba
objetivo no prosesu modelo 4 4 4
aprendizajen kooperativo tipu
STAD.
2. Mestra hanorin matéria ba
alunu/a sira depois de hanorin
mestra hato’o informasaun ba
4 4 4
aluno/a sira atu forma grupu no
kada grupu iha ema nain (3) tolu
to’o (6)ne’en.
3. Mestra hato’o informasaun : fó
motivasaun no fasilita serbisu
DI’AK
alunu/a sira iha grupu atu estuda
II 3,75
no fó esplikasaun klaru kona-ba
4 4 4
materia ne’ebé mak atu hanorin no
esplika mós kona ba modelo
aprendizajen ne’ebe mak atu
implementa.
4. Mestra fó folla atividade estudu
4 4 4
bá grupu atu rezolve husi membru

92
grupu sira
5. Alunu/a ne’ebé mak bele rezolve
folla atividade estudu ne’e, bele fó
esplikasaun ba membru husi grupu 3 3 3
ne’e atu nune’e membru husi grupu
ne’e bele komprende.
6. Mestra fó kuis ou perguntas bá
alunu/a sira. Iha tempu atu resposta
3 3 3
ba perguntas ou kuis laiha alunu/a
ida mak bele ajuda malu.
7. Mestra fó apresiasaun ba grupu. 4 4 4
8. Mestra fó avaliasaun. 4 4 4
Ambiente klasse
1. Mestra sempre kontrola
ambiente klasse iha aula laran 4 4 4
durante prosesu aprendizajen DI’AK LIU
III STAD hala’o 4
2. Antuziasmu husi mestre/a 4 4 4
3. Antuziasmu husi alunu/a 4 4 4
Organiza tempu
1. Mestra sempre kontrola tempu
IV 4 4 4 DI’AK LIU
durante prosesu aprendizajen 4
STAD.
Final
1. Mestra motiva alunu/a sira atu 4 3 3,5
ativa iha aula laran. DI’AK
V 2. Mestra konklui ho alunu/a sira 3,75
4 4 4
halo rezumu ba material.
Total 66 65
Kontabilidade iha porsentu (%) 99,24 %

93
Anexu 7a

KISI-KISI/CHAVE RESPOSTA DO TESTE RESULTADO

Nú de perguntas
Objectivo especifico

Scala máximo
Classificação

(C1, C2, C3)

Chave de
resposta
Depois de processo aprendizagem os
estudantes/alunos possam

1. Explicar a difinição da estrutura da Matéria 14 C1 C 1

2. Classificar os tipos de ligação covalente 2 C1 B 1

3. Compreender a representação dos simbolos, 1,


C1, C2 C, D 1, 1
pontos ou cruzes da notação de Lewis. 4

4. Explicar a difinição da ligação covalente


3 C1 A 1
simples.

5. Dar o exemplo sobre a ligação covalente 6,


C2, C2 A, A 1, 1
simples. 12

6. Explicar a difinição da notação de Lewis. 5 C1 D 1

7. Dar o exemplo sobre a notação de Lewis. 8 C3 A 1

9,1
8. Entender a ligação covalente tripla C3, C3 D, C 1, 1
3

9. Explicar a difinição de electrões Ligantes 7 C1 B 1

10. Explicar a difinição de regra octeto 10 C1 B 1

11. Saber a regra de Octeto 11 C2 D 1

12. Explicar a difinição ordem de ligação 15 C1 A 1

Klassifikasaun : C1 = Conhecimento
C2 = Compreenção
C3 = Aplicação

94
Anexu 7b

TESTE REZULTADO ESTUDANTE


Nome :........................................................................................................

Data :........................................................................................................

Disciplina :........................................................................................................

As perguntas para utilizados no Teste inicio ou final de Aprendizagem.

Escolha Múltipla na opção a,b,c e d que são Correta !

1. A representação de Notação Lewis utiliza-se . . . . .

a. Grupo de ião c. Os Simbolos do Elemento e Pontos ou Cruzes

b. Eletrões ligantes d. ordem de ligação

2. A ligação covalente divide-se em . . . . partes


a. 1 parte c. 2 partes
b. 3 partes d. 4 partes
3. Uma ligação química caracterizada pelo compartilhamento de um ou mais
pares de elétrões entre atómos é: . . . .

a. Ligação Covalente simples c. Ligação Tripla

b. Ligação de Lewis d. Ligação do Elementos

4. A representção de formula seguinte é a notação de………

a. Covalente c. Ions

b. Eletrões d. Lewis

5. As Formas de pontos que representam os ligações quimicas entre átomos é a


definição de…..
a. Notação de Lowry b. Notação de Archenius
c. Ligação Covalente d. Notação de Lewis

95
6. A ligação covalente simples pode acontecer no composo. . . . . .
a. HF c. O2
b. CO2 d. N2
7. Os eletrões que participam na ligação química é a definição de. . . . . .
a. Eletrões não Ligantes c. Ligação Covalente

b. Eletrões Ligantes d. Ligação Simples

8. A molécula de dioxido de carbono no estado fundamental tem configuração


de 2 eletrões desemparelhadas, notação de lewis correto seguintes é. . . . . .
a. O̲̅ : :C: :O̲̅ c. ‫׀‬O ̶ C ̶ O‫׀‬
b. O = C = O

9. Analizar a molécula de N2 , (ou di-Nitrogénio), Cuja Configuração eletrónica


fundamentalmente representa Ligação Covalente e Notação de Lewis , correto
é. . . . . .
a. N=N c. ։Ny = Nx
b. N ̶ N d.
10. Representações de lewis de cada elemento de estrutura eletronica do gás
nobre mais próximo,ou seja cada átomo fica rodeado oito eletrões, esta
condição é chamada de . . . . . . .
a. Regra configuração eletrónica c. Regra de ligaçõs
b. Regra de octeto d. Regra de estrutura.
11. A regra de octeto estabelece que os átomos devem possui….
a. 5 Eletrões c. 7 Eletões
b. 6 Eletões d. 8 Eletões
12. A ligação do element F2 / Fx · Fx é como uma ligação de. . . . . .
a. Covalente Simples c. Covalente Dupla
b. Covalente Tripla d. Todos os certo

13 . Os elétrões compartilhados de C2H2 Cuja Configuração eletrónica e notação

de lewis , ; a ligação entre os dois cartões é. . . . .


..

96
a. Ligação Simples c. Ligação Tripla
b. Ligação Dupla d. Ligação Ionica
14. Toda matéria e formada de átomos sendo que cada element químico possui
átomos diferentes é a definição de . . . . . .
a. Regra Octeto c. Estrutura da Materia

b. Ligação Covalente d. Ligação Ionica

15. O número de pares de eletrões que asseguram a ligação entre átomos é a


definição de . . . . . .
a. Ordem de Ligação c. Ligação Covalente Tripla
b. Ligação Química d. Eletrões Ligantes

97
Anexu 8a

KESTIONARIU BA ALUNU/A KONA BA MODELU APRENDIZAJEN


(STAD)

Eskola : ESGC Colégio São Miguel Arcanjo (COSAMAR)


Same.
Klasse/Turma : 100 Ano CT1
Tópiku : Estrutura Da Matéria
Data :
Data Nascimento :
Nome Aluno/a :

Hili opsaun ida entre opsaun a, b, c, no d iha kraik ne’e tuir ita bo’ot sira nia
opiniaun kona ba hahalok hanorin ho Aplikasaun Métodu Aprendizajen
Kooperativu Tipu student team achievement division (STAD).
1. Oinsa ita bo’ot nia opiniaun kona ba matéria aprendizajen ne’ebe hanorin
ho aplikasaun método aprendizajen tipo STAD.

a. Kontente liu c. Ladun kontente

b. Kontente d. La kontenti liu

Fo sujestaun: .........................................................................................................

...............................................................................................................................

2. Oinsa ita bo’ot nia opiniaun kona ba método aprendizajen STAD.

a. Kontenti liu c. Ladun kontenti

b. Kontenti d. La kontenti liu

Fo sujestaun: .........................................................................................................

...............................................................................................................................

3. Ita bo’ot nia interese matéria iha prossesu aprendizajen ho método STAD?

a. Iha liu interese c. Ladun interese

98
b. Interese d. La interese liu

Fo sujestaun: .........................................................................................................

...............................................................................................................................

4. Oinsa ita bo’ot nia opiniaun kona ba utilizasaun lingua (Introdusaun ho


Tetun no portugés) ?

a. Difisil liu atu komprende c. Sufisiente atu komprende

b. Difisil atu komprende d. Fasil liu atu komprende

Fo sujestaun: .........................................................................................................

...............................................................................................................................

5. Oinsa ita bo’ot nia interasaun kona ba dedikasaun durante prosesu


aprendizajen?

a. La Koncorda liu c. Koncorda

b. Ladun Koncorda d. Koncorda Liu

Fo sujestaun: .........................................................................................................

...............................................................................................................................

99
FOTOGRAFIA PESQUIZA

Pesquizadora Aprezenta a’an

100
Pesquizadora fó teste inisiu hafoin esplika kona ba oinsa atu resposta

101
Pesquizadora kontrola hela estudante sira teste inisiu

102
Pesquizadora hakerek tópiku no husu pergunta pré- rekizitus

Pesquizadora esplika modelo/método aprendizajen ne’ebe prepara atu


hanorin

103
Pesquizadora distribui folha atividade ba aluno/a sira.no sira halo
diskusaun

104
105
Iha pesquiza ne’e akompanha mos husi Observadora na’in rua no
Orientadora Professora Anna Maria Derozari M, Pd

Pesquizadora foti foto hamutuk ho estudante ne’ebe sai hanesan sujeitu


pesquiza nomos Observadora na’in rua, iha liman los Professora Angelina
da costa Martins L. Ed no iha liman Karuk Professora Libania Fernandes
L.Ed no Hamrik iha klaran Liman los Orientadora Professora Anna Maria
Derozari M, Pd no hamrik iha klaran liman karuk Pe. Bernardo
Domingues Paiva Conselheiro da Escola.

106
Pesquizadora fo teste final

107
Pesquizadora esplika hela maneira oinsa atu prense kestionariu

108

También podría gustarte