Está en la página 1de 15

m í n

io
ter ra
ed
a
Gu
In
TEMA Mbo’ehára: Gudelia M.
TERARÃNGUE GUARANÍME –
PRONOMBRE EN GUARANI)

HE’ISÉVA (concepto)

TERARÃNGUE ÑEMOHENDA ( clasificación de los pronombres)


HE’ISÉVA (concepto)
Ha'e ñe'ẽ omyengoviáva térape. Ñe’ẽ rekovia jaipurúva,
hendaguépe.
Es la palabra que sirve para reemplazar, sustituir, reproducir o
representar al nombre
Techapyrã: Ejemplos
Ha'e oho Chive ndive
Terarãngue ñe’ẽtéva tero Moĩmbaha Opaichagua Moirũguáva

Peru oho Chive ndive


Tero ñe’ẽtéva tero Moĩmbaha Opaichagua Moirũguáva

Jajesarekoporãrõ, jahechakuaáta “ha’e” (terarãngue) omyengoviáva Perúpe (tero).


TERARÃNGUE ÑEMOHENDA
Clasificación de los PRONOMBRES
 Terarãnguete (pronombres personales)
 Terarãngue Techaukarã (Pronombres demostrativos)
 Terarãngue Mba'éva (Pronombres posesivos)
 Terarãngue Kuaa'ỹva (pronombres indefinidos)
TERARÃNGUETE (PRONOMBRES
PERSONALES)
Terarãnguete teroñe'ẽramo(Pronombres Personales como Sujeto)

Terarãnguete moĩmbaha mbohasapyrévaramo (Pronombres Personales


como Complemento Directo)

Terarãnguete moĩmbaha mbohasapyre'ỹvaramo (Pronombres Personales


como Complemento Indirecto)

Terarãnguete moĩmbaha opaichaguávaramo (Pronombres Personales como


Complemento Circunstancial)
Terarãnguete Teroñe'ẽramo (Pronombres
Personales como Sujeto)
Papyteĩ Papyeta
Che = Yo Ñande = Nosotros incluyente
Nde = Tú Ore = Nosotros excluyente
Ha'e = Él Peẽ = Vosotros
Ha'ekuéra = Ellos
Techapyrã: Ejemplos
Che aju Ñande jaju

Nde reguata Peẽ peho


TERARÃNGUETE MOĨMBAHA MBOHASAPYRÉVARAMO:
( PRONOMBRES PERSONALES COMO COMPLEMENTO
DIRECTO)
Héra he’iháicha, ko’ãvagui oiko ñe’ẽjoajukatúpe moĩmbaha
mbohasapyréva. Ojepuru avaite peteĩha ha mokõiháme, papyteĩ ha
papyetápe. Como su nombre lo indica ofician de complemento directo en la
Techapyrã: Ejemplos
oración sólo se construyen en la primera y segunda persona del singular y plural.
Papyteĩ Papyeta
Che = Me Ñande-Ñane = Nos
Nde-Ne-Ro= ‘’Te’’ Ore = Nos
Pende-Pene = os

Nde cherenói / Me llama Ha'e ndejuhu / El te encuentra Ha'e ñanenupã / El te pega


Terarãnguete Moĩmbaha Mbohasapyre'ỹvaramo
Héra he’iháicha, ko’ãvagui oiko ñe’ẽjoajukatúpe moĩmbaha
mbohasapyre’ỹva. Ofician de complemento Indirecto en la oración

Techapyrã: Ejemplos
Papyteĩ Papyeta
Chéve = A mí Ñandéve = a Nosotros
Ndéve = A tí Oréve = a Nosotros
Ichupe = a él Peẽme= a Vosotros
Ichupekuéra = a Ellos
Ogueru chéve
Ogueraha ndéve
Ojerure oréve
Terarãnguete Moĩmbaha Opaichaguávaramo
Terarãnguete moĩmbaha opaichagua
tendaguávaramo (de lugar)
Terarãnguete moĩmbaha opaichagua
moirũguávaramo (de compañía)
Terarãnguete Moĩmbaha Opaichagua
Tendaguávaramo
Papyteĩ Papyeta
Chepype Ñandepype
Ndepype Orepype
Ipype Pendepype
Ipypekuéra
Techapyrã: Ejemplos

Mborayhu oĩ ndepype
Terarãnguete Moĩmbaha Opaichagua
Moirũguávaramo
Papyteĩ Papyeta
Chendive Ñanendive
Nendive Orendive
Hendive Penendive
Hendivekuéra

Techapyrã: Ejemplos
Ha'e ou orendive
TERARÃNGUE TECHAUKARÃ:
Ko’ãva heñói ñambojoapývo teroja moteĩva techaukarãre ñe’ẽpehẽtai upeigua “va”. Ñe’ẽjoajukatúpe,
oiko chuguikuéra teroñe’ẽ. Upéicha avei oiko umi teroja moteĩva techaukarã tovake’ỹguágui. Se
construye con los adjetivos determinativos demostrativos de presencia o ausencia, más el
sufijos.’’va’’
Papyteĩ Papyeta
Kóva Ko'ãva
Péva Ãva
Amóva Umíva

Techapyrã: Ejemplos
Kóva oguata porã Ãva okaru pya'e
Péva ijyva puku Umíva opurahéi ñandéve
Upéva ou jey
Amóva hova apu'a
Aipóva oguerúta ama ko’ërö
Ko'ãva oguata mombyry
TERARÃNGUE MBA'ÉVA: +
Ko’ãva heñói ñambojoapývo teroja moteĩva
mba’évare, ñe’ẽpehẽtai upeigua "mba'e". Se forman
agregando a los adjetivos determinativos posesivos el
sufijo ‘’mba’e’’
Papyteĩ Papyeta
Chemba'e =mío,a, Ñanemba'e = nuestro ,a, os,as
Nemba'e = tuyo,a Oremba'e = ,a, os,as
Imba'e suyo,a, Penemba'e = Vuestro, a os.as
Imba'ekuéra: suyos, as

Techapyrã: Ejemplos
Pe apyka chemba'e (Esta silla es mío)

Ko'ã kavaju ñanemba'e( esos caballos son de nosotros


TERARÃNGUE KUAA'YVA:
Ko’ãva avei heñói ñambojoapývo teroja moteĩva kuaa’ỹvare
ñe’ẽpehẽtai upeigua “va”

Techapyrã: Ejemplos
maymáva / algunos
oimeraẽva / cualquiera
Techapyrã: Ejemplos
.

Maymáva ohóta ko'ẽrõ nendive

JESAREKOPYRÃ observacion
Umi terarãnguete teroñe’ẽramo oĩva, terarãnguete mba’éva
ha terarãnguete kuaa’ỹva, ombojoapy sapy’apy’a ñe’ẽpehẽtai
kokatuguigua
UYJ E
AG

También podría gustarte