Documentos de Académico
Documentos de Profesional
Documentos de Cultura
RA I O
UA E D
G RM
T E
IN TEMA I
TERO
Mbo’ehára: GudeLIA m.
TERO GUARANÍME (SUSTANTIVO EN GUARANI)
He’iséva (concepto)
Tero ñemohenda (clasificación)
Tero arapuru (forma utente)
Tero moambueha (accidentes)
HE’ISÉVA CONCEPTO
Ha'e ñe'ẽ ombohérava ava, mymba, ka'avo térã mba'e. Es la
palabra que sirve para nombrar o nominar persona, animal,
vegetal o cosa.
Techapyrã: (Ejemplos)
Kalo - jagua - Tajy - apyka.
TERO ÑEMOHENDA .CLASIFICACION DE LOS
SUSTANTIVOS
1.1 Iñe'ẽpu'andu rupi (por su fonética
1.2. Ijysaja rupi (por su morfología)
1.3. Hetepy rupi (por su estructura)
1.4. He'iséva rupi (por su significación)
1.5. Ipysokue rupi (por su extensión)
1.1. Tero ñemohenda iñe’ẽpu’andu
rupi .Clasificación de los sustantivos por su
fonética
Techapyrã: (ejemplos)
Mandyju
Petỹ
Tañykã
1.2. Tero Jurugua:Ha'e umi tero oguerekóva pu'ae jurugua (a - e- i - o - u – y), térã
pundie jurugua (ch - g - h - j - k - l - p - r - rr - s - t - v - puso) ipype.Son los sustantivos que
contienen en su estructura vocales orales y consonantes orales.
Techapyrã:(ejemplos)
Apyka
Ao
Juru
Yvága
2. TERO ÑEMOHENDA IJYSAJA RUPI
CLASIFICACION DE LOS SUSTANTIVOS SEGÚN SU
MORFOLOFIA
Techapyrã:(ejemplos)
Ysaja'ypy: Ta'ýra - Tajýra - Túva - Tykéra
Techapyrã:(ejemplos)
Ysaja'ypy: Tova - Tetyma – Tañykã - Óga
Techapyrã:(ejemplos)
Techapyrã:(ejemplos)
Po – Py – Ara- Apyka- Jasy-
Yvy
3.2. TEROETA: SUSTANTIVOS COMPUESTOS Ha’e umi tero
oguerekóva ipype mokõi térã hetave ñe’ẽ. Peteĩ ñe’ẽme ojojuhu ha oñomopeteĩ
mokõi térã hetave ñe’ẽrapo, ha ojoajukatúvo ombohérava hikuái peteĩ mba’e
pyahu. Peteĩ ñe’ẽntema oiko chuguikuéra.Son aquellos sustantivos que contienen
dos o más palabras en su estructura; Pero que unidas en una sola, tienen
significación diferente y equivalen a un sustantivo
Techapyrã:(ejemplos)
Apykahai
Tupãmba’ejára
Ararundy
Yvypora
4. Tero ñemohenda he’iséva rupi
Clasificación Sustantivo por su
significación
3.1. Tero Ijysajakuaáva (sustantivos
concretos)
3.2. Tero Ijysajakuaa'ỹva (sustantivos
abstractos)
4.1. TERO IJYSAJAKUAÁVA: SUSTANTIVOS
CONCRETOS Ha’e umi tero ñañandúva, jahecháva,
hetéva, añeteguáva, ikatúva ñaha’ã ipohyikue, isa’y
térã ijysaja. Son aquellos sustantivos que tienen forma
definida son reales, están corporizados. Se los puede
reconocer por su forma color, forma etc.
Techapyrã:(ejemplos)
Jagua / apyka / óga / yvyra / Itá / kavaju
4.2. TERO IJYSAJAKUAA’ỸVA:SUSTANTIVOS
ABSTRACTOS Ha’e umi tero nañañandúiva, jahe-cha’ỹva,
añetegua’ỹ, ha noñembohetéiva. Ikatu’ỹva ñaha’ã ipoh-yikue, isa’y
térã ijysaja.Son aquellos sustantivos que no tienen formas, Son
inrreales, ficticios, no están corporizados
Techapyra:(ejemplos)
Tupã / Yvága / Py'aguapy / Tekojoja
5. Tero ñemohenda ipysokue rupi]
Clasificación de los sustantivos por su
extensión
Techapyra:(ejemplos)
Chive / Paraguay / Kanindeju
5.2. Teratee’ỹva:(sustantivos comunes) Ha'e umi téra oñeme’ẽva ava, mymba, ka'avo
térã mba'e aty ojojoguáva térä ojueheguáva ha ojojaveguávape. Son llamados también
apelativos o genéricos, sirven para designar atodo los seres de una misma clase.
Techapyra:(ejemplos)
Kuña / Guyra / Táva
JESAREKOPYRÃ OBSERVACIONES
1) Guarani ñe’ẽtépe ndajajuhumo’ãi tero
ñemohenda heñoi rupi Castellano-peguáicha.
Guaraníme ñe’ẽrapo naiñambuéi. Castellano-pe
katu iñambue.
Aipórõ, ha jepémo upéicha, Guaraníme
jajuhukuaa avei tero ñemohenda heñói rupi (por
su orígen), kóicha:
6.1. Tera’ypy (sustantivo primitivo).
Noñemoñáiva ambue ñe’ẽgui.
Techapyrã:(ejemplos)
Aguaity / Ñanandy /
OBSERVACION
1-La clasificación de los sustantivos por su Orígen (Primitivos o derivados) que se señala
en la Morfología Castellana, no existe en Guaraní, porque en los vocablos guaranísticos
no existe derivación.
2-La clasificación de los sustantivos por su fonética(orales y nasales), y por su
Morfología Uniformes ,Biformes ,Triformes y cuatriformes que se señalan en la
morfología guaraní, no existen en la Morfología Castellana, pues la fonética no incide en
las palabras castellanas, en cuanto a la clasificación por su morfología podemos decir
que en castelllano tienen una sola forma para su uso. En guaraní, la clasificación de los
sustantivos por su fonética es importantísimo pues según el vocablo sea oral o nasal
agregará antes o después afijos diferentes .
7-TERO ARAPURU:FORMA UNTENTE DE LOS
SUSTANTIVOS
Ñemohenda;Clasificacion
Ysaja Arapuru Ağagua (forma utente presentiva)
Ysaja Arapuru Mboyvegua (forma utente preteritiva)
Ysaja Arapuru Upeigua (forma utente futuritiva)
Ysaja Arapuru Mo'ãva (forma utente frustrativa)
7.1. Arapuru Agagua: Ha’e pe oñandukáva tero puru agaite-voi.Forma
utente presentiva indica el momento mismo de uso, presencia o poseción del
sustantivo. Sin particula o afijo
Techapyrã:(ejemplos)
ao (che ao) /
akã (iñakã) /
7.2. Arapuru Mboyvegua: Forma utente preteritiva
Ha’e pe oñandukáva tero puru ange, kuehe térã yma
(hi’arejepéva). Kóicha jave oñembojoapyva’erã teróre
ñe’ẽpehẽtai upeigua: kue, ngue, re.Indica un tiempo anterior
del uso, presencia o posecion del sustantivo se distingue
mediante los afijos “kue”
Techapyrã:(ejemplos)
ao (che aokue) /
akã (iñakãngue) /
7.3. Arapuru Upeigua: FORMA UTENTE FUTURITIVA
Ha’e pe oñandukáva tero puru upeigua, tenonderã gotyo.
Kóicha jave oñembojoapyva’erã ñe’ẽpehẽtai upeigua:
rã.Indica un tiempo posterior por venir en cuando al uso,
presencia o posesión del sustantivo se distingue mediante
el afijo ”rã”
Techapyrã:(ejemplos)
ao (che aorã) /
rembireko (ne rembirekorã) /
Pa'i (mbohapy pa'irã) /
7.4. Arapuru Mo'ãva: FORMA UTENTE
FRUSTRATIVA
Ha’e pe oñandukáva tero puru mo’a. Opurutava’ekue ha
ojepuru’ỹva. Kóicha jave oñembojoapyva’erã ñe’ẽpehẽtai
upeigua: rãngue. Denota un tiempo fallido o frustrado
respecto al uso, presencia o posecion del sustantivo. Se
distingue mediante el afijo “rãngue”
Techapyrã:(ejemplos)
ao (Che aorãngue) /
rembireko (ne rembirekorãngue) /
Pa'i (Mbohapy Pa'irãngue) /
8-TERO MOAMBUEHA ACCIDENTES
DE GENEROS DE LOS SUSTANTIVOS
4.1 Meña (género
4.2. Papapy (número)
4.3. Kokatu (grado
1. MEÑA
1.1. Kuimba'e Meña (género masculino)
1.2. Kuña Meña (género femenino)
1.3. Meña'ỹva (género neutro)
1.4. Meñajoja (género común)
1.5. Meñakuaa'ỹva (género epiceno)
1. KUIMBA'E MEÑA. GENERO MASCULINO
Ko’ápe ija umi tekove heko-kuimba’éva. Upévare avei heta jey oñembojoapy
teróre ñe’ẽ: “kuimba'e”, péicha jave oikóva ñe’ẽpehẽtai upeiguárõ. Ojepu-rukuaa
avei ñe’ẽpehẽtai upeigua: "me", oñemomeña kuimba’e hagua peteĩ tero. Kóva
ojepuru umi téra hekokuña añóva ndive; ja’eporãsérõ, oguereko’ỹva kuimba’e
meña. Son todos aquellos géneros sustantivos que reúnen las características
del hombre, varon o macho. En algunos casos se recurre a la palabra kuimba e
que en carácter de sufijo, y unida a otra palabra configura el genero masculino.
En guarani se dispone además del sufijo Me que sirve igualmente para formar el
masculino de algunos vocablos que solo conciben en su forma original
Techapyrã:(ejemplos)
karai /
kavaju /
mitãkuimba'e /
vakame /
ryguasume /
2. KUÑA MEÑA. GENERO FEMENINO
Ko’ápe katu ija umi tekove hekokuñáva. Upévare avei heta jey oñembojoapy
teróre ñe’ẽ: “kuña”, péicha jave oikóva ñe’ẽpehẽtai upeiguárõ.Corresponde a este
genero todos aquellos seres sustantivos que reúnen las características de la
mujer o de la hembra. En algunos casos tambien se recurre a la palabra kuña
que en carácter de sufijo. Se une a otra palabra para indicar que la misma es
de genero femenino
Techapyrã:(ejemplos)
Kuñataĩ /
vaka /
Kame /
mitãkuña /
jaguakuña /
.3. MEÑA'YVA.GENERO NEUTRO:Ko’ápe ija umi mba’ehekove’ỹva; ja’eporãsérõ, ndahekokuimba’é’ ỹ
ha hekokuñá’ỹva. Amo hapó-pe, imeña’ỹva A este genero corresponden todas aquellas cosas u objetos
no sexuados , que al no poder ser identificados como varon (macho) o mujer ( hembra), pasan ser de
este genero. En castellano, empero, cualquier objeto o cosa puede ser masculino o femenino, ya que los
artículos, o bien los abjetivos permiten identificarlos( la columna), esa columna, el cuaderno 8ese
cuaderno).En guaranin ese fenómeno no sucede ya que, en primer lugar, no existen articulo y por otra
parte , los abjetivos tienen una sola forma para su uso, es decir no señalan gebnero ni masculino ni
femenino
Techapyrã:(ejemplos)
Apyka / Tesa /
Yvytu / Yvága /
Tekojoja / Táva /
4 MEÑAJOJA. GENERO COMUN
Ko’ápe katu ija umi tero ojoavy’ỹva, ojepurukuaáva kuimba’e ha kuñáramo.
Ko’ãva rehe, oñembojoa-vy hagua, oñembojoapy ñe’ẽpehẽtai upeiguárõ:
“kuimba'e” ha “kuña”, peicharõ añoite oñembohekokuimba’e ỹrõ katu oñem-
bohekokuña.A este genero pertenecen aquellos seres sustantivos cuyos
nombres se aplican es distantemente a masculinos y femeninos pero que
mediante el uso de palabras en posición sufijas como kuimba e o kuña,
permiten luego, clasificar las palabras en masculinas o femeninas
Techapyrã:(ejemplos)
“Mitã” (kóva jaipurukuaa kuimba’e ha kuñarõ. Ñambojoavysérõ,
ñambojoajúmanteva’erã hesekuéra: “kuimba’e” / mitã-kuimba’e;
ha “kuña” / mitãkuña). Se aplican a niñas o niños indistitivamente
hasta tanto se diga a mitakuimba e para el masculino y mitãkuña
al femenino .Memby se aplica a hijos varones a mujeres etc.
5- MEÑAKUAA'YVA. Genero epiceno
Ko’ápe ija umi mymba mirĩmimi, michĩgui ndojekuaáiva ha’épa
kuimba’e térã ha’épa kuña.Corresponden a este genero todos
aquellos seres o animales pequeños, inferiores o menores que
teniendo sexo a simple vista no se le reconoce sexo masculino o
femenino
Techapyrã:(ejemplos)
tahýi / ñati'ũ /
lembu / tarave /
9. PAPAPY
9.1. Papykõi (número genérico)
9.2. Papyteĩ (número singular)
9.3. Papyeta (número plural)
9.1. PAPYKÕI. número genérico
Guaraníme niko tero ndaipapapyjekuaái ha’eño jave; ja’eporãsérõ,
noĩri papyteĩme ha noĩrinte avei pap-yetápe. Upévare ja’e upe jave
tero ipapykõiha. Se da cuando el sustantivo no posee ninguna palabra
(Adjetivos determinativos, posesivos, numerales e indefinidos o afijos de número
(particulares) anexo que lo identifique como de número singular o plural
Techapyrã:(ejemplos)
Techapyrã:(ejemplos)
Tero opáva Pu'ae'atãme: jaguaita - apykaita -
ogaita. Tero opáva Pu'ae kangýpe: kavajueta -
10 KOKATU
10.1 Kokatu'ypy (grado positivo)
10.2 Kokatu Mbojojáva (grado comparativo)
10.3 Kokatu Tuicháva (grado superlativo)
10.4 Kokatu Tuichavéva (grado supersuperlativo)
10.5 Kokatu Tuichaitéva (grado superlativísimo)
10.6 Kokatu Tuichaitevéva (grado ultrasuperlativo)
10.7 Kokatuvusu (grado excelso)
10.1. KOKATU'YPY. (GRADO POSITIVO) Kóva niko oñanduka
tero ha’etéva, heko-petéva, ndahekoambuéiva. Nombojoapýiva
hese mba’eveichagua ñe’ẽpehẽtai. .Es el grado natural o
primitivo de los sustantivos no denota alteración de los
mismos. En guaraní no tiene partícula(sufija) que lo
identifican. Techapyrã:(ejemplos)
yvoty / mitã /
karia'y / kuimba'e /
10.2 KOKATU MBOJOJÁVA:
(GRADO COMPARATIVO)
10. 2.1 Kokatu Mbojojáva Mbotuicháva
(comparativo de superioridad)
.2 Kokatu Mbojojáva Moñondivéva
(comparativo de igualdad)
.3 Kokatu Mbojojáva Momichĩva
(comparativo de inferioridad)
10.3 KOKATU MBOJOJÁVA MBOTUICHÁVA.
(COMPARATIVO DE SUPERIORIDAD)
Kóvape katu peteĩ tero, mokõigui, oñembotuicha
ñe’ẽpehẽtai upeigua "ve" rupive; ja’eporãsérõ, tuichave
ambuégui. Denota idea de superioridad entre uno de dos o
más objetos. Se identifica mediante el sufijo ve.
Techapyrã:(ejemplos)
Chive ikaria'yve Luchígui / Silverio es más hombre que
Luciano
Kóva ijyvotyve amóvaicha / Éste tiene más flor que aquel.
10.5 KOKATU MBOJOJÁVA MOÑONDIVÉVA. .
(COMPARATIVO DE IGUALDAD)
Kóva oñan-duka mokõi térã hetave tero ojojaha,
ndojoavyiha ojoehegui. Pe-varã peteĩvare
oñemboajúva’erã katuete ñe’ẽpehẽtai upeigua
"icha".Denota idea de igualdad o semejanza entre
dos o más objetos. Se identifica mediante el sufijo
‘’icha’’
Techapyrã:(ejemplos)
Luchi ikaria'y Lakúicha /
Kóva ijyvoty amóvaicha /
10.6 KOKATU MBOJOJÁVA MOMICHĨVA.
(COMPARATIVO DE INFERIORIDAD)
Kóvape katu pe-teĩ tero, mokõigui, oñemomirĩ
ñe’ẽpehẽtai upeigua "ive" rupive; ja’eporãsérõ,
imirĩve ambuégui. Denota idea de inferioridad o
pequeñez entre el uno de dos más objetos. Se
identifica mediante el sufijo ‘’ive’’
Techapyrã:(ejemplos)
Luchi ikaria'y 'ive Lakúgui / Luís es menos calidad que Laku
Kóva ijyvoty'ive amóvagui / Este tiene menos flor que aquel
10.7 KOKATU TUICHÁVA.
(GRADO SUPERLATIVO)
Kóva ha umi ambue kokatu ñahe-sa’ỹijótava oñanduka tero
ñemongakuaakuaave, ñembo-tuichatuichave. Ko kokatu ombojoaju
teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "ite", tero ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u -
ũ - y - ỹ); ha “ete”, tero opárõ pu’ae atãme (a - ã - e - ẽ - o - õ). Este
grado al igual que los otros siguientes denota ideas de
superioridad ( sustantivos).Utiliza los afijos ‘’ite’’con sustantivos
terminados en vocales débiles i-ï- u-ü- y-ÿ
Techapyrã:(ejemplos)
karia'yete /
karaiete /
mitãite /
9.8 KOKATU TUICHAVÉVA. .
(GRADO SUPERSUPERLATIVO)
Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua "iterei", tero ijapýrõ
pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “eterei”, tero opárõ pu’ae
atãme (a - ã - e - ẽ - o - õ). ). Se reconoce mediante los sufijos ’’
iterei’’ con sustantivos terminados en en vocales fuertes( a-ä- ë-
e – ö- o) y ‘’eterei’’ con sustantivos terminados en vocales
débiles i-ï- u-ü- y-ÿ
Techapyrã:(ejemplos)
karia'yeterei /
karaieterei /
mitãiterei /
9.9 KOKATU TUICHAITÉVA. . (GRADO
SUPERLATIVÍSIMO)
Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai
upeigua "rasa". ".Se reconoce mediante el
sufijo ‘’rasa’’
Techapyrã:(ejemplos)
karia'yrasa /
mitãrasa /
10.10. KOKATU TUICHAITEVÉVA: (GRADO
ULTRASUPERLATIVO)
: Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua
"itereirasa", tero ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ -
y - ỹ); ha “etereirasa”, tero opárõ pu’ae atãme (a - ã
- e - ẽ - o - õ). Se identifica mediante a través de las partículas
sufijas ‘’itereirasa’’con sustantivos terminados en vocales fuertes
( a-ä- ë-e – ö- o) y ‘’etereirasa’’ con sustantivos terminados en
vocales débiles i-ï- u-ü- y-ÿ.
Techapyrã:(ejemplos)
karia'yetereirasa /
mitãitereirasa /
10.11 KOKATUVUSU:GRADO EXCELSO
Kóva ha’ehína kokatukuéra ruvicha, upe tuichavéva,
ijojaha’ỹva. Kóva ombojoaju teróre ñe’ẽpehẽtai
upeigua "pavẽ".Se identifica mediante las particulas
"pavẽ".
Techapyrã:(ejemplos)
Karia'ypavẽ /
Mburuvichapavẽ /
JESAREKOPYRÃ Ko’ã ñe’ẽpehẽtai kokatuguigua jaipurúva
tero ndive, ha’e avei umi jaipurútava teroja, ñe’ẽtéva ha
ñe’ẽteja ndive. Estas partículas que señalan los accidentes
de grados de los Adjetivos, Adverbios y Verbos .
UYJ E
AG PROf. GUDE