Está en la página 1de 128

“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 1


GUARANI
5

17/01/2017 15:08:50
El libro Guarani 5, para el quinto grado de la colección El Libro del Estudiante del Grupo Editorial Atlas, ha
sido elaborado de acuerdo con los CONTENIDOS CURRICULARES de la Reforma Educativa Nacional, bajo la
responsabilidad de la autora.

EQUIPO EDITORIAL ATLAS S. A.:

Dirección General: Diseño de Tapa:


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Lic. Pedro A. Moreira L. Jorge A. Leguizamón R.

Dirección Editorial: Ilustración de Tapa:


Abg. Juan José Moreira Espínola Prof. Marcos Agustín Cubas Cano

Dirección de Proyectos: Diseño Editorial:


Lic. María Teresa Contrera Moreira Eduardo José Molinas Viedma

Dirección Administrativa y Financiera: Diagramación:


Lic. Ninfa Concepción Velázquez Colmán Blás Cabrera Enciso

Autoría: Ilustraciones:
Lic. Rosalba Otazú Melgarejo Prof. Néstor Fabian Guerrero Soto

Edición Técnica: Asesoría Legal:


Lic. Vilma Mariela Otazú Melgarejo Abg. Carlos Martínez Díaz

Coordinación de Corrección: Fotografías:


Prof. Karen Rocío Cuenca Rodríguez Banco de Imágenes Atlas Representaciones®
Banco de Imágenes Shutterstock, Inc
Corrección:
Lic. Esteban Bonifacio Ortega Ojeda

*GRUPO EDITORIAL ATLAS*


Derechos Reservados. Es propiedad del Editor. Esta publicación no puede ser reproducida total y/o parcialmente ni archivada
o transmitida por ningún medio electrónico, mecánico, de grabación, de fotocopia, de microfilmación o en otra forma, sin
permiso previo del Editor.

ISBN: 978-99967-40-89-3

498
OTAg

Otazú Melgarejo, Rosalba


Guarani 5. Quinto Grado. -- Rosalba Otazú Melgarejo.-- Asunción: Grupo Editorial Atlas, 2017.
128 págs.; ilus.; 27,5 cm x 21 cm. (El Libro del Estudiante; Ñane ñe’ë 5).
ISBN: 978-99967-40-89-3
1. Lengua Guaraní 2. Expresión oral 3. Comprensión de textos orales 4. Comprensión de textos escritos 5. Expresión escrita.
I. Tít.

Grupo Editorial Atlas: Mcal. López 4561 casi Bélgica • Tel.: (021) 623 019 (R. A.)

www.grupoeditorialatlas.com
2

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 2 17/01/2017 15:08:50


Índice
Presentación ............................................................................................................................................ 7
Así es el libro ...........................................................................................................................................8-9
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Unidad 1
Ñañemosarái haçua - Consignas de juegos ..................................................................................... 10
Capacidades y temas .......................................................................................................................... 10
Ñañomongeta - Expresión oral: Ñe’ëpoty: «Mitãguéra hetia’e» – Poesía:
«Mitãguéra hetia’e»............................................................................................................................... 12
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Ñembosarái:
«Tuka’ë kañy» – Juego:«Tuka’ë kañy» ....................................................................................................... 13
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Ñembosarairã – Consignas de juegos .............................. 15
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëpehëtai – Morfemas ......................................................................... 18
Jehai hekopegua - Ortografía: Pundie «H» ha «J» jeporu - Uso de las consonantes «H» y «J» ...... 20
Jahai haçua - Redacción: Ñembosarairä: «Espejo paje» – Consignas: «Espejo paje» .................. 22
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ...................................................................................................... 23

Unidad 2
Káso ñemombe’u ................................................................................................................................. 26
Cuentacuentos ..................................................................................................................................... 26
Capacidades y temas .......................................................................................................................... 26
Ñañomongeta - Expresión oral: Káso ñemombe’u: «Ñakyrã’i ha ñakyrã
guasu» – Cuentacuentos: «Ñakyrã’i ha ñakyrã guasu» ..................................................................... 28
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Mombe’urä: «Tahýi rekove» – Cuento: «Tahýi
rekove» ..................................................................................................................................................... 30
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Mombe’urä: «Cedro rehegua» - Cuento: «Cedro
rehegua» .................................................................................................................................................. 32
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Tero ijysaja rupive – Sustantivo según su morfología............................. 34
Jehai hekopegua - Ortografía: Pundie «K - k» jeporu - Uso de la «K - k» ......................................... 36
Jahai haçua - Redacción: Mombe’urã/káso jehai - Redacción de cuento ................................ 38
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ...................................................................................................... 41
3

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 3 17/01/2017 15:08:50


Unidad 3

Che rekoha - Ta’angahai ..................................................................................................................... 42


Mi comunidad - Descripción ............................................................................................................... 42
Capacidades y temas .......................................................................................................................... 42
Ñañomongeta - Expresión oral: Che rekoha, che vy’aha - Mi comunidad .................................. 44
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Ta’angahai:


«Ysyry» – Descripción: «Ysyry» ............................................................................................................... 46
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Ta’angahai:
Yvotyty ka’avokua - Descripción: Jardín Botánico............................................................................. 48
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Teroja papapýva - Adjetivo numeral .................................................... 51
Jehai hekopegua - Ortografía: Pundie «V - v» jeporu – Uso de la consonante «V - v» .................. 53
Jahai haçua - Redacción: Ta’angahai – Descripción ....................................................................... 54
Jahai haçua - Redacción: Kuatiañe’ë – Carta ................................................................................. 55
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ...................................................................................................... 57

Unidad 4
Ñe’ëpoty................................................................................................................................................. 58
Poesía ..................................................................................................................................................... 58
Capacidades y temas .......................................................................................................................... 58
Ñañomongeta - Expresión oral: Ñe’ëpoty – Poesía ........................................................................... 60
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Ñe’ëpoty: «Mbarakaja ha
kuarahy» – Poesía: «Mbarakaja ha kuarahy» ..................................................................................... 62
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Ñe’ëpoty: «Yvoty ryakuã» – Poesía: «Yvoty ryakuã» 64
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëtéva mosusü - Conjugación del verbo (Ñe’ëpehetai – Morfema) ...........66
Jehai hekopegua - Ortografía: Muanduhe ojehaíva ha ojehai’ÿva - Acentuación gráfica y
fonética .................................................................................................................................................... 68
Jahai haçua - Redacción: Ñe’ëpoty: Jasy rendy – Redacción de poesía ................................... 69
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ...................................................................................................... 70

Unidad 5
Maravichu. Mombe’ugua’u ................................................................................................................. 72
Adivinanzas - Mitos ............................................................................................................................... 72
Capacidades y temas .......................................................................................................................... 72
Ñañomongeta - Expresión oral: Maravichu maravichu - Adivina, adivinador ............................... 74
4

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 4 17/01/2017 15:08:50


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Mombe’ugua’u:
«Pombéro» – Mito: «Pombéro» ................................................................................................................ 76
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Mombe’ugua’u: «Jasy Jatere» – Mito: «Jasy Jatere» ........... 78
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëteja - Adverbio .................................................................................. 80
Jehai hekopegua - Ortografía: Pundie «S - s» jeporu - Uso de la consonante «S - s» ..................... 82
Jahai haçua - Redacción: Mombe’ugua’u jehai jey – Reescritura de mito .................................. 83
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ...................................................................................................... 85
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Unidad 6
Morangu ................................................................................................................................................. 86
Fábulas ................................................................................................................................................... 86
Capacidades y temas .......................................................................................................................... 86
Ñañomongeta - Expresión oral: Küjererä - Trabalenguas .................................................................. 88
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Morangu:
«Mborevi ha Jaguarete» - Fábula: «Mborevi ha Jaguarete»............................................................. 90
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Morangu: «Tapiti ha ju’ikuéra» - Fábula:
«Tapiti ha ju’ikuéra» ................................................................................................................................. 92
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëtéva mosusü ysaja moneíva ha mbotovéva - Conjugación del
verbo forma afirmativa y negativa ...................................................................................................... 94
Jehai hekopegua - Ortografía: Ñe’ëpehë apo guaraníme - Silabación en guaraní ................... 96
Jahai haçua - Redacción: Marangu jehai - Redacción de fábula ................................................. 97
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ...................................................................................................... 98

Unidad 7
Mombe'upy .......................................................................................................................................... 100
Leyenda ............................................................................................................................................... 100
Capacidades y temas ........................................................................................................................ 100
Ñañomongeta - Expresión oral: Mombe’upy: «Lago Ypakarai» - Leyenda: «Lago Ypacaraí» ............... 102
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Mombe’upy: «Ka’aguy jarýi» - Leyenda:
«Ka’aguy jarýi»....................................................................................................................................... 104
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Mombe’upy: «Chahã» – Leyenda: «Chahã» ........... 106
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëjoaju: teroñe’ë ha teroñe’ëje’e – Oración:
sujeto y predicado................................................................................................................................ 108
Jehai hekopegua - Ortografía: Pundie puso «’» jepuru - Uso del puso «’»..................................... 110
Jahai haçua - Redacción: Jerurehai – Solicitud ............................................................................... 111
Ñandekatupyryve haçua - Repaso .................................................................................................... 112
Recortables .......................................................................................................................................... 115
Bibliografia ........................................................................................................................................... 127
5

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 5 17/01/2017 15:08:50


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 6


17/01/2017 15:08:50
Presentación
Querido niño, querida niña del 5.° grado:

Para el Grupo Editorial Atlas es una gran alegría poner en tus manos este
libro para que lo explores y así logres aprendizajes que te ayudarán en tu
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

formación como persona de bien para nuestra sociedad.

Este libro ha sido elaborado con mucho cariño por un equipo de


reconocidos profesionales del país, quienes han puesto sus conocimientos,
sus experiencias y su afecto hacia ti para construir este material pensando
en tus necesidades e intereses.

Cuando hagas el recorrido por las páginas de tu libro encontrarás


interesantes textos que te motivarán a la lectura, hallarás ejercicios
que te ayudarán a desarrollar con mayor ahínco las actividades que
tu maestra o maestro te propone, descubrirás también muchos datos e
informaciones que, correctamente usados, te permitirán participar con
conocimiento de causa en las conversaciones que se produzcan tanto
en la escuela como en otros lugares en los que concurres.

Tu maestra o maestro te ayudará a desarrollar lo que en este libro se


propone, además contarás con el valioso apoyo de tus compañeras
y compañeros quienes, al igual que tú, lo aprovecharán también para
descubrir y aprender. Asimismo, algunos ejercicios del libro los resolverás
con ayuda de tus familiares. No dudes en consultar con ellos, tampoco
dudes en comentar sobre su contenido, aquello que leíste y llamó tu
atención. De esa manera, todo tu entorno se enriquecerá con los aportes
del libro.

Desde nuestra editorial te alentamos a que este libro se convierta para


ti en un compañero más y, como tal, cuídalo y dedícale mucho tiempo.
Recuerda que el libro es un amigo y como tal debes tratarlo.

Disfruta de su compañía, disfruta de lo que te ofrece tu libro.

Con afecto,

Grupo Editorial Atlas

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 7 17/01/2017 15:08:50


ASÍ
GUARANI

5
Páginas de apertura
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Número de la unidad Unidades temáticas

Unidad
Expresión oral, Comprensión de textos
orales, Comprensión de textos escritos y
Expresión escrita.

Nombre de Tuka’ë kañy, tuka’ë guapy,


trompo jeroky,
la unidad Ñañemosarái hagua
äva aha’ä,
añembosarái,
Consignas de juegos heta avy’a,
che mbo’ehaópe
ñembosaraikuéra
Capacidades Capacidades aikuaave haçua.

Expresión oral Temas


• He’i jey jey ñe’ëpoty (Reproduce poesía).

Comprensión de textos orales Ñañomongeta - Expresión oral


Actividades
Temas • Oikümby oje’éva ichupe ohuga haçua, oiporu haçua tembiporu
ogapypegua ha oikuaa haçua mba’éichapa ojapova’erä
opaichagua mba’e ijedádpe çuarä. (Interpreta instrucciones
• Ñe’ëpoty: «Mitãnguéra hetia’e»

Ñahendu haçua - Comprensión


previas de la
unidad
orales tales como reglas de juego, cómo manipular un de textos orales
objeto o utilizar un electrodoméstico y orientaciones para la
realización de acciones propias de la edad). • Tuka’ë
• Ohechakuaa jehaipyrekuéra ohendúva: ojoapyha hekópe ha
he’iha pe oñeha’aröva ichugui. (Reconoce en textos escuchados Ñamoñe’ë haçua - Lectura
las palabras relacionadas entre sí y el mensaje del texto). comprensiva
• Trompo ñembosarái
Comprensión de textos escritos

Unidades • Oikümby omoñe’ëva he’ihápe mba’éichapa ohugava’erä,


mba’éichapa oiporuva’erä tembiporu ogapypegua ha
mba’éichapa ojapova’erä opaichagua mba’e ijedádpe çuarä.
Ñe’ëtekuaa - Gramática
• Ñe’ëpehëtai – Morfema: kuéra –

temáticas
(Interpreta instrucciones escritas tales como reglas de juego, nguéra; ita – eta
cómo manipular un objeto o utilizar un electrodoméstico y
orientaciones para la realización de acciones propias de la Jehai hekopegua - Ortografía
edad).
• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi normatíva ojepuru • Pundie «H - h» ha «J - j» jeporu
haçua taikuéra. (Comprende las reglas ortográficas en guaraní).
• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha pe normatíva oñembojoaju Jahai haçua - Redacción
haçua morfemakuéra ojuehe. (Aplica las normativas sobre el • Ñembosarairã: «Espejo paje»
uso de los morfemas).
Ñandekatupyryve haçua -
Expresión escrita Repaso
• Ohai omombe’uhápe hembiapo hogapýpe ha imbo’ehaópe.
(Escribe sus actividades en la casa y la escuela).

10 11

Ñañomongeta

Ñañomongeta -’e»Expr– Poesía: «Mitãnguéra hetia’e»


esión oral
Expresión oral ra hetia
Ñe’ëpoty: «Mitãgué hikuái. Observo y cuento
pa oñembosarái
ha amombe’u mba’é
1. Amaña ta’anga rehe
o.
lo que están jugand

Nombre
del tema
Leo el poema.
2. Amoñe’ë ñe’ëpoty.
Mitã hetia’e
Opo opo opopo,
mokõi mitã sã apÿi
Oike peteï, mokõi,
ojoko.
mbohapy…
Actividades de
preintervención oral,
.
pya’e pya’eve opopo
, hy’ái chororo.
Mitã ovy’a hetia’e
¡Cháke! opyrüma katu.

intervención oral y
py…
Osë peteï, mokõi, mboha de los
es
Describo las accion
otýpe ha amoïmba.
va umi mitã ñe’ëp
3. Amombe’u ojapó completo.

postintervención oral
la poesía y luego
niños según
Mokõi mitã ojoko
mbohapy
Oike peteï, mokõi,
Mitã ovy’a
memorizar.
a leer el poema para
aikuaa haçua. Vuelvo
4. Ha’ejey ñe’ëpoty co.
la cual me identifi
Marco la carita con
ichapa añeñandu.
5. Ahechauka mba’é

Ficha de 6. Ahechauka mbo’e


hárape che rembi
apo. Muestro a la profe mi trabajo
.

evaluación
oï poräiterei
oï porä

de la He’ikuaa ñe’ëpoty
Oikuaa ñe’ëndy.
.

expresión 12 Guarani 5.º

oral
8

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 8 17/01/2017 15:08:51


Ñahendu haçua Ñamoñe’ë haçua
Comprensión de
Comprensión textos escritos
Ñahendu haçua -
texto oral
Comprensión de
«Tuka’ë kañy»
’ë kañy» – Juego:
de textos orales
Ñembosarái: «Tuka y digo dónde se
hikuái. Observo el dibujo
ha ha’e moõpa okañy
- Comprensión de textos escritos
Ñamoñe’ë haçua nas de juegos
1. Amaña ta’anga rehe
esconden. 6. Ambosa’y che trompo
. Coloreo mi trompo.
irã – Consig
Trompo ñembosara
3. Amoñe’ëmba rire y describo.
trompo jeroky e’u ahecháva. Observo

Nombre
trompo comple
to. rehegua amoïm
ba. Luego de leer 1. Ajesareko ha amomb
las consignas del
Peteĩ mitãkuimba’e
trompo rehe olia
isä.

del tema
Oñekarama isã
o
apÿigui ha jaity hatã porã.

Nombre
Complet
hapa oñeñembosarái tuka’ë.
ju ha ahechakuaa mba’éic Omaña trompo
rehe mba’éichapa
2. Amoïmba ñe’ëjoa
s para comprender
el juego de taka’ë. ojere, ojeroky, opyryrÿ
i.
las oracione

guýpe – ryepýpe
– kupépe – ári 4. Ambohovái. Respond
- Mávapa oha’ã
trompo.
o.
del tema ñembo jeroky. El juego de
trompo en tres pasos.

1º. José Luis oipapa


yvyra Ñe’ëndy - 2. Jaikuaami trompo trompo ha inimbo
(trompo sã).
Vocabulario trompo tekotevë: 7. Aikytĩ
Ñambojeroky haçua kuatia ha amboj
a opaichagua
2º. Miguel okañy okë rã isã. trompo ñeha’ä
kañy: esconderse 1.º Trompo rehe jailiava’e pego las distintas
formas del juego
del trompo.
. (togue…). Recorto
y
3º. Micaela oike mesa kupépe: detrás de (pág….)

guýpe: debajo de trompo kora


4º. Ale ojasuru peteï mba’yru ryepýpe: dentro de
- Mba’épa oikotev
ë oha’ã haçua trompo. Ñe’ëndy -
trompo ka’ygua
éma oho oipapa ári: sobre Vocabulario
Valentina-pe ha ha’ehait
5º. José Luis ojuhu
ha oheka iñirüngué
rape. ojere: gira
ojeroky: gira
bailando?
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

tenonde gotyo. opyryrÿi: gira ligero


ty. Escucho el poema. - Mba’épa ojapo 2.º Jaity hatã porã
3. Ahendu ko ñe’ëpo trompo.
sã: cuerda, liña
inimbo: hilo, cuerda
Tuka’ë tekotevë: se trompo arasa
oñani
hapicha hapykuéri necesita trompo jehupi
e jave
Pyhare, jasyrendy hesakãv ndaipóri mitã, moõ
okañy
opavave
mitãnguéra osë isaraki Tuka’ë, cheropyty. 5. Ambosa’y oĩ porãva
pa cherupyty . Pinto la respuesta
séle, séle, jahechá correcta.
ojere, ojeroky, opyryrÿi.
tuka’ë, cherupyty. María Eva Mansfeld
rembiapokue
japoi isã apÿigui ha
péicha trompo
3.º Ani
Mitã ojaivy, opo okañy
trompo
oguata
rái hagua 13 ojeroky opyryrÿi
Unidad 1: Ñañemosa tuicha
sã 8. Ñañomongeta trompo
ojelia trompo rehe jehuga rehe. Convers
po’i puku amos sobre el juego
ijy del trompo.
ojere Ombohovaikuaa
porandu.
hatã Ohechauka mba’éicha
mbegue Unidad 1: Ñañemosa
rái hagua 15 oiko umi mba’e.
sã Oikuaa ñe’ëndy.

Actividades de Unidad 1: Ñañemos

preaudición, audición
arái hagua
17
16 Guaran
i 5.º

y postaudición Actividades de prelectura,


lectura y postlectura

Ñe’ëtekuaa
2. Amoñe’ë ha amboh
eta tero aiporú
Jahai haçua
utilizando morfem vo ñe’ëpehëtai.
as.

Ñe’ëtekuaa - Gramática
Leo y pluralizo
los sustantivos

-kuéra
-nguéra
-ita
Ñe’ëpehëtai – Morfem
as temimbo’e -eta
y uno con flecha.
Observo los dibujos
aju ha’anga rehe.

Expresión escrita
ambojo
1. Ajesareko porã ha
jagua

Jahai haçua - Reda – Consignas: «Espejo paje»


mitäkuña
cción
pykasu
jo paje»
tajy Ñembosarairä: «Espe
Leo cómo se juega el «Espejo paje».
ñaha’ä «Espejo paje».
1. Amoñe’ë mba’éichapa
ba’e omaña ojováre.
ha peteĩ mitãkuim
3. Amoĩmba ñe’ëjo 1.º Peteĩ mitãkuña’i
aju ba’e.
mitänguéra aiporukuévo: kuéra, ojapo avei mitakuim
yvotyeta kuéra, nguéra,
ita, eta. nguéra, eta, ita. 2.º Mitãkuña’i ojapóva
Completo las oracion avei.
es con: rãi ha mitãkuimba’e

Nombre
- Che róga jerére
oveve panambi 3.º Mitãkuña’i oñakãka
bikuéra.
- Mitãng
nguéra
uéra oñembosarái 4.º Mokõivéva opuka.
korapýpe. los dibujos y describo sus
ojapo hikuái. Observo
ha ahai mba’épa

del tema
re
- Guyrait
ita
a opuraheipa ko’ëmb 2. Ajesareko ta’angá
ávo. acciones.
- Mbo’ehára ogueru
yvotyeta.
yvoty
- Yvaita
ita oï mesa ári.

yvaita panambikuéra

Marandu
o
- Morfemas del sustantiv Ñe’ë jeporu hekopetép
Ñe’ëpehëtai tero rehegua
e.
s de dos o más cosas. Oiporukuaa ñe’ëpehëtai. ba ñe’ëjoaju.
de los sustantivos):
se da cuando hablamo 3. Amohenda ha amoĩm
Tero papyeta (Plural se utilizan morfema
s o par- ba’e
co discriminativo): s 1.º Peteĩ mitäkuña’i
ha peteï mitäkuim
ýva (Plural específi y -nguéra con palabra
Papy ha’etéva mbojoav s orales: kuatiakuéra, aokuéra
con palabra
tículas sufijas -kuéra
mitängu éra, kuñanguéra. s su- 2.º
nasales: morfemas o partícula
de multitud): se utilizan usa -ita: ogaita, yvaita,
(Plural específico
Papy ha’etéva aty fuerte (a – e – o) se

Actividades de
ie- 3.º
o termina en vocal u – y) se usa -eta: panamb
fijas. Cuando el sustantiv en vocal débil (i –
el sustantivo termina
ka’avoita y cuando 4.º
.
ta, sapatueta, yvotyeta a.

preescritura, escritura y
mi trabajo a la profesor/
árape che rembiapo. Presento
4. Ahechauka mbo’eh
Unidad 1: Ñañemos
arái hagua
Guarani 5.º
19 oï poräiterei

postescritura
18
oï porä

Contenidos Ohai hekopeté pe


ñembosarairä.

y actividades
Oiporu porä ñe’ëndy.

Guarani 5.º
22

gramaticales

Jehai hekopegua Ñandekatupyryve haçua

- Ortografía
Jehai hekopegua- Uso de las consonantes «H - h» y «J - j» haçua - Repaso
Ñandekatupyryve
Retroalimentación
y escribo el
sarái héra. Observo la imagen
- j» jeporu
Pundie «H - h» ha «J 1. Ajesareko ta’angá
re ha ahai ko ñembo

Contenidos y
el abecedario. nombre del juego.

de la unidad
1. Amoñe’ë achegety.
Leo

– n – nd –
j – k – l – m – mb
–g–ç–h–i–ĩ–

actividades
a – ã – ch – e – ë u–ũ–v–y–ÿ–
‘.
– p – r – rr – s – t –
ng – nt – ñ – o – õ

Jaikuaa
hagua –
Para sab
er
sobre la
ortografía
o.
a la J del castellan
sonido aspirado, parecido
La H en guaraní tiene
haiha – hesa
ra – mbogueha – consonante.
Ejemplos: mbo’ehá esta funciona como
castellano, cuando
sonido de la Y del
La J en guaraní tiene
mbarakaja – juru.
Ejemplos: jagua -

el crucigrama.
los dibujos y completo
amoïmb a crucigrama. Observo Héra: tikichuéla
2. Amaña ta’angáre ha borrador, lápiz, gato, profe)
perro,
(pistas: dibujos de os con morfema
s:
Pluralizo estos sustantiv
mb aiporúvo ñe’ëpe
hëtai.
2. Amboheta ko’ã ñe’ë
eta.
kuéra, nguéra, ita,

mbejueta

mbokajakuéra
Actividades para
mitänguéra consolidar los
conocimientos
mymbaita

s estas palabras.
ko’ã ñe’ë. Utilizo en oracione
3. Aiporu ñe’ëjoajúpe
Mitãnguéra:

Hapichakuéra:

20 Guarani 5.º
Unidad 1: Ñañemosa
rái hagua 23

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 9 17/01/2017 15:08:53


U n i d a d
Ñañemosarái hagua
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Consignas de juegos

Capacidades
Expresión oral Temas
• He’i jey jey ñe’ëpoty. (Reproduce poesía).

Comprensión de textos orales Ñañomongeta - Expresión oral


• Oikümby oje’éva ichupe ohuga haçua, oiporu haçua tembiporu • Ñe’ëpoty: «Mitãnguéra hetia’e»
ogapypegua ha oikuaa haçua mba’éichapa ojapova’erä
opaichagua mba’e ijedádpe çuarä. (Interpreta instrucciones Ñahendu haçua - Comprensión
orales tales como reglas de juego, cómo manipular un de textos orales
objeto o utilizar un electrodoméstico y orientaciones para la
realización de acciones propias de la edad). • Tuka’ë
• Ohechakuaa jehaipyrekuéra ohendúva: ojoapyha hekópe ha
he’iha pe oñeha’aröva ichugui. (Reconoce en textos escuchados Ñamoñe’ë haçua - Lectura
las palabras relacionadas entre sí y el mensaje del texto). comprensiva
• Trompo ñembosarái
Comprensión de textos escritos
• Oikümby omoñe’ëva he’ihápe mba’éichapa ohugava’erä,
Ñe’ëtekuaa - Gramática
mba’éichapa oiporuva’erä tembiporu ogapypegua ha
mba’éichapa ojapova’erä opaichagua mba’e ijedádpe çuarä. • Ñe’ëpehëtai – Morfema: kuéra –
(Interpreta instrucciones escritas tales como reglas de juego, nguéra; ita – eta
cómo manipular un objeto o utilizar un electrodoméstico y
orientaciones para la realización de acciones propias de la Jehai hekopegua - Ortografía
edad).
• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi normatíva ojepuru • Pundie «H - h» ha «J - j» jeporu
haçua taikuéra. (Comprende las reglas ortográficas en guaraní).
• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha pe normatíva oñembojoaju Jahai haçua - Redacción
haçua morfemakuéra ojuehe. (Aplica las normativas sobre el • Ñembosarairã: «Espejo paje»
uso de los morfemas).
Ñandekatupyryve haçua -
Expresión escrita Repaso
• Ohai omombe’uhápe hembiapo hogapýpe ha imbo’ehaópe.
(Escribe sus actividades en la casa y la escuela).

10

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 10 17/01/2017 15:08:54


Expresión oral, Comprensión de textos
orales, Comprensión de textos escritos y
Expresión escrita.

Tuka’ë kañy, tuka’ë guapy,


trompo jeroky,
äva aha’ä,
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

añembosarái,
heta avy’a,
che mbo’ehaópe
ñembosaraikuéra
aikuaave haçua.

11

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 11 17/01/2017 15:08:55


Ñañomongeta - Expresión oral
Ñe’ëpoty: «Mitãguéra hetia’e» – Poesía: «Mitãnguéra hetia’e»
1. Amaña ta’anga rehe ha amombe’u mba’épa oñembosarái hikuái. Observo y cuento
lo que están jugando.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Amoñe’ë ñe’ëpoty. Leo el poema.


Mitã hetia’e
Opo opo opopo,
mokõi mitã sã apÿi ojoko.
Oike peteï, mokõi, mbohapy…
pya’e pya’eve opopo.
Mitã ovy’a hetia’e, hy’ái chororo.
¡Cháke!, opyrüma katu.
Osë peteï, mokõi, mbohapy…

3. Amombe’u ojapóva umi mitã ñe’ëpotýpe ha amoïmba. Describo las acciones de los
niños según la poesía y luego completo.
Mokõi mitã ojoko
Oike peteï, mokõi, mbohapy
Mitã ovy’a

4. Ha’ejey ñe’ëpoty aikuaa haçua. Vuelvo a leer el poema para memorizar.

5. Ahechauka mba’éichapa añeñandu. Marco la carita con la cual me identifico.

6. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro al profe mi trabajo.

oï porä oï poräiterei

Declara la poesía.
Prende el vocabulario.

12 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 12 17/01/2017 15:08:55


Ñahendu haçua - Comprensión de texto oral
Ñembosarái: «Tuka’ë kañy» – Juego: «Tuka’ë kañy»
1. Amaña ta’anga rehe ha ha’e moõpa okañy hikuái. Observo el dibujo y digo dónde se
esconden.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Amoïmba ñe’ëjoaju ha ahechakuaa mba’éichapa oñeñembosarái tuka’ë. Completo


las oraciones para comprender el juego de tuka’ë.

guýpe – ryepýpe – kupépe – ári

1.º. José Luis oipapa yvyra


Ñe’ëndy -
2.º. Miguel okañy okë Vocabulario
3.º. Micaela oike mesa kañy: esconderse
kupépe: detrás de
4.º. Ale ojasuru peteï mba’yru
guýpe: debajo de
5.º. José Luis ojuhu Micaela-pe ha ha’ehaitéma oho oipapa ha ryepýpe: dentro de
oheka iñirünguérape. ári: sobre

3. Ahendu ko ñe’ëpoty. Escucho el poema.

Tuka’ë
Pyhare, jasyrendy hesakãve jave hapicha hapykuéri oñani
mitãnguéra osë isaraki opavave ndaipóri mitã, moõ okañy
séle, séle, jahechápa cherupyty Tuka’ë, cheropyty.
tuka’ë, cherupyty.
Mitã ojaivy, opo okañy María Eva Mansfeld rembiapokue

Unidad 1: Ñañemosarái hagua 13

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 13 17/01/2017 15:08:57


4. Ambojoaju hekópe. Uno con flechas adecuadamente.

pyhare se esconde

jasyrendy noche

cherupyty se agacha
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

okañy claro de luna/luz de luna

ojaivy me alcanza

5. Ahendujey ñe’ëpoty ha amombyta che akãme. Vuelvo a escuchar el poema y memorizo.

6. Amoñe’ë ha amohenda mba’éichapa tuka’ë ñembosarái. Leo y ordeno la secuencia


del juego.

Ha upéi oheka iñirünguérape. ( 4.º )

Mitänguéra oheka moöpa okañýta. ( 2.º )

Peteï mitã opyta yvyra térä óga kupépe oipapa. ( 1.º )

Pe mitä ojuhúvo peteïvape, ha’ehaitéma oho oipapa. ( 3.º )

7. Amongurusu ñembosarái che gustavéva. Marco con una X el juego de mi preferencia.

Juega con entusiasmo.


Sigue las instrucciones del juego.

14 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 14 17/01/2017 15:08:58


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Trompo ñembosarairã – Consignas de juegos
1. Ajesareko ha amombe’u ahecháva. Observo y describo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Jaikuaami trompo ñembojeroky. El juego de trompo en tres pasos.


Ñambojeroky haçua trompo tekotevë: trompo ha inimbo (trompo sã).
1.º Trompo rehe jailiava’erã isã.

Ñe’ëndy -
Vocabulario
ojere: gira
ojeroky: gira
2.º Jaity hatã porã tenonde gotyo. bailando
opyryrÿi: gira ligero
sã: cuerda, liña
inimbo: hilo, cuerda
tekotevë: se
necesita

3.º Ani japoi isã apÿigui ha péicha trompo ojere, ojeroky, opyryrÿi.

Unidad 1: Ñañemosarái hagua 15

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 15 17/01/2017 15:08:58


3. Amoñe’ëmba rire trompo jeroky rehegua amoïmba. Luego de leer las consignas del
trompo completo.

Peteĩ mitãkuimba’e trompo rehe olia isä.

Oñekarama isã apÿigui ha jaity hatã porã.

Omaña trompo rehe mba’éichapa ojere, ojeroky, opyryrÿi.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

4. Ambohovái. Respondo.
- Mávapa oha’ã trompo.

- Mba’épa oikotevë oha’ã haçua trompo.

- Mba’épa ojapo trompo.

5. Ambosa’y oĩ porãva. Pinto la respuesta correcta.

trompo oguata ojeroky, opyryrÿi tuicha

sã ojelia trompo rehe po’i puku ijy

ojere hatã mbegue sã

16 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 16 17/01/2017 15:08:58


6. Ambosa’y che trompo. Coloreo mi trompo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

7. Aikytĩ kuatia ha amboja opaichagua trompo ñeha’ä (Togue 115). Recorto y


pego las distintas formas del juego del trompo (Pág. 115).

8. Ñañomongeta trompo jehuga rehe. Conversamos sobre el juego del trompo.

Responde preguntas.
Determina la secuencia de los hechos.
Conoce el vocabulario desarrollado.

Unidad 1: Ñañemosarái hagua 17

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 17 17/01/2017 15:08:58


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëpehëtai – Morfemas
1. Ajesareko porã ha ambojoaju ha’anga rehe. Observo los dibujos y uno con flecha.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

yvotyeta mitänguéra

yvaita panambikuéra

Marandu
Ñe’ëpehëtai tero rehegua - Morfemas del sustantivo

Tero papyeta (Plural de los sustantivos): se da cuando hablamos de dos o más cosas.

Papy ha’etéva mbojoavýva (Plural específico discriminativo): se utilizan morfemas o par-


tículas sufijas -kuéra con palabras orales: kuatiakuéra, aokuéra y -nguéra con palabras
nasales: mitänguéra, kuñanguéra.

Papy ha’etéva aty (Plural específico de multitud): se utilizan morfemas o partículas su-
fijas. Cuando el sustantivo termina en vocal fuerte (a – e – o) se usa -ita: ogaita, yvaita,
ka’avoita y cuando el sustantivo termina en vocal débil (i – u – y) se usa -eta: panambie-
ta, sapatueta, yvotyeta.

18 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 18 17/01/2017 15:08:59


2. Amoñe’ë ha amboheta tero aiporúvo ñe’ëpehëtai. Leo y pluralizo los sustantivos
utilizando morfemas.

-kuéra -nguéra -ita -eta

temimbo’e

jagua
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

mitäkuña

pykasu

tajy

3. Amoĩmba ñe’ëjoaju aiporukuévo: kuéra, nguéra, eta, ita. Completo las oraciones con:
kuéra, nguéra, ita, eta.

- Che róga jerére oveve panambi .

- Mitã oñembosarái korapýpe.

- Guyra opuraheipa ko’ëmbávo.

- Mbo’ehára ogueru yvoty .

- Yva oï mesa ári.

Usa apropiadamente los términos.


Pluraliza sustantivos utilizando morfemas.
Aplica correctamente los morfemas.

Unidad 1: Ñañemosarái hagua 19

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 19 17/01/2017 15:08:59


Jehai hekopegua - Ortografía
Pundie «H - h» ha «J - j» jeporu - Uso de las consonantes «H - h» y «J - j»
1. Amoñe’ë achegety. Leo el abecedario.

a – ã – ch – e – ë – g – ç – h – i – ĩ – j – k – l – m – mb – n – nd –
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

ng – nt – ñ – o – õ – p – r – rr – s – t – u – ũ – v – y – ÿ – ’.

– Para saber
Jaikuaa hagua
La H en guaraní tiene sonido aspirado, parecido a la J del castellano.
Ejemplos: mbo’ehára – mbogueha – haiha – hesa.
La J en guaraní tiene sonido de la Y del castellano, cuando esta funciona como consonante.
Ejemplos: jagua - mbarakaja – juru.

2. Amaña ta’angáre ha amoïmba crucigrama. Observo los dibujos y completo el crucigrama.

mb

20 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 20 17/01/2017 15:08:59


3. Amoĩmba ñe’ëjoju ñe’ë aikuua pyahúvagui. Completo las oraciones con las palabras
estudiadas.

Mbo’ehára opukavy.

Che areko mbohapy haiha.

Mbarakaja hesa vera.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Jagua morotĩ ha hũ.

4. Ahaiguy ñe’ë ojehai porãva. Subrayo las palabras bien escritas.

purajhéi jarýi tayy yagua

mbarakaha kuarahy mbo’echára sa’yju

5. Ahai porã ko’ã ñe’ë. Escribo correctamente estas palabras.

purajhéi tayy yagua mbarakaha

purahéi tajy jagua mbarakaja

Utiliza correctamente de las letras «J - j» y «H – h».


Aplica el vocabulario estudiado.

Unidad 1: Ñañemosarái hagua 21

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 21 17/01/2017 15:08:59


Jahai haçua - Redacción
Ñembosarairä: «Espejo paje» – Consignas: «Espejo paje»
1. Amoñe’ë mba’éichapa ñaha’ä «Espejo paje». Leo cómo se juega el «Espejo paje».
1.º Peteĩ mitãkuña’i ha peteĩ mitãkuimba’e omaña ojováre.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2.º Mitãkuña’i ojapóva ojapo avei mitakuimba’e.

3.º Mitãkuña’i oñakãkarãi ha mitãkuimba’e avei.

4.º Mokõivéva opuka.

2. Ajesareko ta’angáre ha ahai mba’épa ojapo hikuái. Observo el dibujo y describo sus
acciones.

3. Amohenda ha amoĩmba ñe’ëjoaju. Ordeno y completo las oraciones.

1.º Peteĩ mitäkuña’i ha peteï mitäkuimba’e

2.º

3.º

4.º

4. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Presento mi trabajo al profe.

oï porä oï poräiterei

Escribe correctamente consignas de juego.


Utiliza vocabulario adecuado.

22 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 22 17/01/2017 15:08:59


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Ajesareko ta’angáre ha ahai ko ñembosarái réra. Observo la imagen y escribo el nombre
del juego.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Héra: tikichuéla

2. Amboheta ko’ã ñe’ë aiporúvo ñe’ëpehëtai. Pluralizo estos sustantivos con morfemas:
kuéra, nguéra, ita, eta.

mbejueta

mbokajakuéra

mitänguéra

mymbaita

3. Aiporu ñe’ëjoajúpe ko’ã ñe’ë. Utilizo en oraciones estas palabras.


Mitãnguéra:

Hapichakuéra:

Unidad 1: Ñañemosarái hagua 23

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 23 17/01/2017 15:08:59


Mbokajaita:

Jerutieta:
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

4. Amoĩ ko’ã ñe’ëme «h» ha amoñe’ë. Completo las palabras con «h» y leo.

Mitãnguéra niko hesãi ramo, iñakãhatã, ijuru e, hetia’e, hory ha oñembosarái hapichakuéra

ndive. Hasy ramo katu ndo’uséi hembi’u ha hovasy.

5. Amoĩ ko’ã ñe’ëme «j» ha amoñë’ë. Completo las palabras con «j» y leo.
j aj apova’erã mbej u j a’u haçua, ho’ysã j avérõ, ka’ay he’ë mbokaj áre, j aj epe’emive

haçua.

6. Amyesakã ñe’ë ha upéi aiporu ñe’ëjoajúpe. Busco el significado de palabras y utilizo en


oraciones. Actividades que el alumno debe realizar.

hesãi

iñakãhatã

hetia’e

ka’ay he’ë

mbokaja

mbeju

24 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 24 17/01/2017 15:08:59


7. Ajesareko porã ta’angáre ha ambohéra. Observo las imágenes las nombro.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

ka’ay he’ ë

mbeju

mbokaja

Unidad 1: Ñañemosarái hagua 25

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 25 17/01/2017 15:09:00


U n i d a d
Káso ñemombe’u
2
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Cuentacuentos

Capacidades
Expresión oral Temas
• Omombe’u oikümbyháicha mombe’urä ohenduva’ekue.
(Reproduce el contenido de textos escuchados).
Ñañomongeta - Expresión oral
• Oñomongeta oiporuhápe ñe’ë oporandu haçua ha he’i haçua
• Káso ñemombe’u: «Ñakyrã’i ha
mba’éichapa oñeñandu: ovy’a térä omba’embyasyha. (Dialoga
usando las palabras para preguntar y expresar sus estados de ñakyrã guasu»
ánimo: alegría o tristeza).
Ñahendu haçua - Comprensión
Comprensión de textos orales de textos orales
• Omombe’ukuaa oikümbyháicha mombe’urä ohenduva’ekue. • Mombe’urã: «Tahýi rekove»
(Cuenta aquello que comprendió de lo escuchado).
• Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ë ha mávarepa avei Ñamoñe’ë haçua - Lectura
oñeñe’ëhína umi ohendúvape. (Identifica los personajes de comprensiva
un texto escuchado).
• Mombe’urã: «Cedro rehegua»

Comprensión de textos escritos


Ñe’ëtekuaa - Gramática
• Ohechakuaa mavamáva rehepa oñeñe’ë umi mombe’uräme.
(Reconoce los personajes en los textos leídos). • Tero ijysaja rupi
• Ohechakuaa jehaipyrekuéra ohendúva oipuruha hekópe
umi ñe’ë ombojoajúva ambue ñe’ëme (upévare, upévagui, Jehai hekopegua - Ortografía
upémarö…). (Reconoce en textos escuchados conectores • Pundie «K - k» jeporu
tales como upévare, upévagui, upémarö y otros).
Jahai haçua - Redacción
Expresión escrita • Mombe’urã jehai
• Omombe’u jey ohaikuévo mombe’urä omoñe’ëva térä
ohendúva. (Recrea un texto narrativo leído o escuchado).
• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi normatíva ojehai Ñandekatupyryve haçua -
haguä taikuéra. (Aplica normas acerca de uso de letras). Repaso
• Ohai porä oñekümby porä haçua he’iséva. (Aplica normas
de coherencia en la producción de textos escritos).

2626 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 26 17/01/2017 15:09:01


Expresión oral, Comprensión de textos orales, Comprensión
de textos escritos y Expresión escrita.

Mombe’upyre, mombe’upyrã ymaite guive ñande jaikuaa


ñande sy, ñande ru ha ñande jarýi kásonte voi omombe’use.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Unidad 2: Káso ñemombe’u


2727

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 27 17/01/2017 15:09:02


Ñañomongeta - Expresión oral
Káso ñemombe’u: «Ñakyrã’i ha ñakyrã guasu» – Cuentacuen-
tos: «Ñakyrã’i ha ñakyrã guasu»

1. Ñañembyaty ha ñamombe’u káso. Formamos grupos y narramos cuentos.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Amombe’úta
peëme káso,
pehendusépa…

Che ahenduse....

Che aikuaa
peteï káso ka’i
rehegua…

2. Ajapysaka mbo’ehára rehe omombe’úvo káso. Escucho cuando el profe narra el cuento.

Ñakyrã’i ha ñakyrã guasu


Rita korapy ningo tuicha, oĩ ipype tajy, aguacate, yvapovõ, arasa ha peteĩ kyha sã
mbuku. Kuarahy’ã porã, upépe ovy’a jeruti, saijuvy, pitogue ha mainumby. Asaje pyte,
aguacate rakãre ou peteĩ ñakyrã’i opurahéi hatãite, upéi oúma avei ñakyrã guasu
opurahéi hatãve ha oheja ipirekue upépe. Rita ojuhu ha hoy’u ipype ha upévare ha’e
iñe’ëngatu ha opurahéi porã.

28 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 28 17/01/2017 15:09:03


3. Mavamáva rehepa oñeñe’ë kásope. Ahai héra. ¿De quiénes se habla en el cuento? Escribo
sus nombres.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

4. Ambosa’y oikóva mombe’uräpe. Coloreo lo que sucede en el cuento.

Rita korapýpe oĩ jatyta heta yvyra heta ysyry

Korapýpe ovy’a guyra’ikuéra tahýikuéra jagua

Korapýpe opurahéi pitogue ñakyrã’i ha ñakyrã guasu Korachive

Ñakyrã pirépe hoy’úva opurahéi vai iñakãhatã opurahéi porã ha iñe’ëngatu

5. Ahechakuaa amombe’u porä haçua mombe’urä térä káso tekotevë: Para narrar bien
un cuento es necesario:
- Jaheka peteï káso igustovéva.

- Jaguapy peteĩ korápe.

- Ñakirirĩmbaite ha jajapysaka porä káso mombe’uháre.

- Omombe’úva káso oñe’ë poräva’erä ha omoñe’ë hatä.

6. Aheka ambue káso ha amombe’u hekopete. Busco otro cuento y narro en grupo.

7. Amongurusu mba’éichapa añeñandu. Marco con una X cómo me siento.

8. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Presento mi trabajo al profe.

oï porä oï poräiterei

Presta atención.
Ordena sus ideas.
Se expresa con claridad.

Unidad 2: Káso ñemombe’u 29

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 29 17/01/2017 15:09:03


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Mombe’urä: «Tahýi rekove» – Cuento: «Tahýi rekove»
1. Amaña ta’anga rehe ha amoĩmba. Observo el dibujo y completo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

yvyra mata – tahýi rupa – tahýi ojoapykueripa

2. Ahendu ko mombe’urã. Escucho el cuento.

Ñe’ëndy - Vocabulario
Tahýi rekove
Kuehe ka’aru heta tahýi oho ojoapykuéri peteĩ
tape po’i rehe. Ogueraha yvyra rogue tuichavéva
ojoapykuéri: uno detrás
ichuguikuéra. Oho oñongatu hikuái haitýpe, ro’ýpe de otro
hembi’urã. Ha’ekuéra oñopytyvõ ha omba’apo oñopytyvõ: se ayudan
oñondivepa. Ka’aru pytü oike hikuái haitýpe opytu’u. oñongatu: guardan
Kuarahy osëma, guyra’i oñe’ë, yvytu oipeju kangy oñondivepa: todos
ha tahýi ohóma hembi’urã reka. juntos

3. Aheka ñe’ëryrúpe mba’épa he’ise ko’ã ñe’ë. Busco en el diccionario significado de estas
palabras.
kuehe: ayer
ka’aru: de tarde
tahýi: hormiga
yvyra: árbol
haity: nido
hembi’urã: alimento

30 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 30 17/01/2017 15:09:03


4. Ahendu jey mombe’urã ha ambohovái. Escucho nuevamente el cuento y contesto.
- Mávamáva rehepa oñe’ë mombe’urãme. ¿De quiénes se habla en el cuento?
Oñeñe’ë tahyikuéra rehe

- Moõpa oñongatu hikuái hembi’urã. ¿Dónde guardan su alimento?


Oho oñongatu hikuái haitýpe.

- Mba’épa ojapo hikuái. ¿Qué hacen?


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ha’ekuéra oñopytyvõ ha omba’apo oñondivepa.

5. Aikytĩ kuatia, amohenda ha amboja ta’anga oikohaguéicha mombe’uräme


(Togue 123). Recorto, ordeno y pego según la secuencia (Pág. 123).

6. Ahechauka ambosa’ykuévo ñe’ëtemiandu. Señalo coloreando la imagen sensorial


correspondiente.

Ojehecháva Oñehendúva Oñeñandúva Oñeikümbýva Oñehetüva

Tahýi ojaopykuéri

Guyra’i oñe’ë

Yvytu oipeju

Oñongatu hembi’urã

Identifica el personaje del texto.


Narra cómo y qué sucede en el cuento.

Unidad 2: Káso ñemombe’u 31

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 31 17/01/2017 15:09:04


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Mombe’urä: «Cedro rehegua» - Cuento: «Cedro rehegua»
1. Ajesareko ta’angáre ha mba’érepa oiméne oñeñe’ëta mombe’uräme. Observo la
imagen y digo de qué creo se hablará en el cuento.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Amoñe’ë ko mombe’urã. Leo el cuento.

Cedro rehegua
Peteĩ ka’aruete ho’a yvytu atã. Rocío ha hogayguakuéra oguapy óga guýpe ha ohe-
cha hikuái mba’éichapa oveve yvyra rogue. Yvytu oturuñe’ë, opu’ã yvytimbo ha umi
yvyra máta tuichavéva opururupa. Yvytu hatã hatãve, ombojero’a cedro mata, ombo-
hapo soro ha oity. Upéi yvytu okirirĩ ha oky ko’ëmba peve. Are rire cedro hakã pirupa ha
upémarõ karai Federico, Rocío ru, oikytĩ ha ojapo ichugui poste korarã. Heta jasy ohasa
rire upe poste —cedro rakängue— hoky jey, upévare ndaje karai Federico oikove arete.
Ko’áça çuarã pe póstegui oiko yvyra mata kakuaa, hovyũ asy ha iñotÿhare yvatégui
omaña hese ha opukavy. Ha’e he’iva’ekue oñeñangareko porã haçua cedro máta
rehe.

3. Ambojoaju he’isévare. Uno con flechas adecuadamente.


yvytu atã inclinar

ombojero’a vuelve a brotar

hakã pirupa sembrador

yvytimbo viento fuerte/tormenta

hoky jey rama seca

iñotÿhare polvo

32 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 32 17/01/2017 15:09:04


4. Ajapo ñe’ëjoaju ñe’ë aikuaa pyahúvagui. Empleo en oraciones las palabras aprendidas.

5. Amoñe’ëjey káso ha amohenda oiko haguéicha. Vuelvo a leer el cuento y ordeno


secuencialmente.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

( 2 ) Yvytu hatã, ombojero’a cedro mata, ombohapo soro ha oity.


( 4 ) Karai Federico, Rocío ru, oikytĩ ha ojapo ichugui poste korarã.
( 1 ) Peteĩ ka’aruete ho’a yvytu atã.
( 3 ) Are rire cedro hakã hokypa.

6. Ambosa’y oĩ porãva. Pinto la respuesta correcta (personajes del cuento).

Personajes

Avatee Cedro yvytu atã ka’aruete

Avatee’ÿ karai Federico yvytimbo Rocío

Avatee’ÿ Óga hogayguakuéra hakã piru

7. Amoha’anga cedro hokyjeyva’ekue. Dibujo el cedro que volvió a brotar.

8. Ñañomongeta ñande rekoha rehe. Conversamos sobre nuestro medioambiente.

Identifica el significado de las palabras en guaraní.


Reconoce al personaje del texto leído.

Unidad 2: Káso ñemombe’u 33

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 33 17/01/2017 15:09:04


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Tero ijysaja rupive – Sustantivo según su morfología
1. Ajesareko ha upéi amoñe’ë. Observo y leo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

che resa nde resa hesa

Tero ijysaja rupi (Sustantivo por su morfología)


Tero ijysajateĩva (Sustantivo uniforme): tiene una sola forma de uso: sy.
Tero ijysajakõiva (Sustantivo biforme): tiene dos formas de uso: túva – ru; tajýra – rajy. Las
formas posesivas de estos sustantivos se construyen de la siguiente manera:

túva – ru: padre

1.° pers. che ru 1.° pers. ñande ru, ore ru


Papyteï Papyeta
2.° pers. nde ru 2.° pers. pende ru
(singular) (plural)
3.° pers. itúva 3.° pers. itúva

Tero ijysajaapýva (Sustantivo triforme): tiene tres formas de uso: tesa – resa – hesa; tova
– rova – hova. Las formas posesivas de estos sustantivos se construyen de la siguiente
manera:

tesa – resa – hesa: ojo

papyteï papyeta

1.° pers. che resa 1.° pers. ñande resa, ore resa

2.° pers. nde resa 2.° pers. pende resa

3.° pers. hesa 3.° pers. hesa

34 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 34 17/01/2017 15:09:04


2. Ambosa’y oĩ porãva. Coloreo lo correcto.

Che esa resa hesa Ñande tape rape hape

Nde tova rova hova Ore tupa rupa hupa

Ha’e óga róga hóga Pende téra réra héra


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ha’ekuéra oke roke hoke

3. Amoĩmba ñe’ëjoaju. Completo las oraciones.

róga – rembi’u – hesa – rupa – tova

María hesa hovy asy.

Nde róga tuicha ha iporã.

Ñande rupa tuicha.

Ore rembi’u heterei.

4. Ajapo ñe’ëjoaju ko’ã terógui. Formulo oraciones con estos sustantivos.

jagua – mitã – kyha – tape – ru

Identifica la clasificación de los sustantivos según su forma.


Utiliza correctamente la forma de los sustantivos.

Unidad 2: Káso ñemombe’u 35

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 35 17/01/2017 15:09:04


Jehai hekopegua - Ortografía
Pundie «K - k» jeporu - Uso de la «K - k»

1. Amoñe’ë ko’ä ñe’ë. Leo las siguientes palabras.

kavure ka’i ka’ygua ka’a


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Pundie «K - k» jeporu (Uso de la «K - k»).


Los sonidos ca - que - qui - co - cu del castellano, en guaraní se escriben con «K - k». Ejemplos:
ka’a - oke - kirirï - korapy - kururu - kyha
akã - okë - ñokï - mokõi - kũ - akÿ

2. Ahai ñe’ë oñekotevehápe. Completo los espacios en blanco.

Che jarýi oguereko peteĩ kambuchi.

Botánico-pe ahecha karumbe.

Kuarahy osë ha tahýi omba’apo.

3. Ahai porã ko’ã ñe’ë ha upéi amoïmba ñe’ëjuajúpe. Corrijo las palabras y luego completo
con ellas las oraciones.

ca’aru carai cuejhe curatũ co’ë


Ka’aru karai kuehe kuratü ko’ë

Karai omba’apo hógape.

Roque ou kuehe Paraguaýgui.

Che sy omoĩ tembi’úpe kuratü

Ko’ë mbotávo oñe’ë guyra’ikuéra.

Che irũ oúta ka’aru che rógape.

36 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 36 17/01/2017 15:09:04


4. Ajuhu ñe’ë oguerekóva «K - k» ha ambosa’y. Hallo palabras con «K - k» y coloreo sopa de
letras).

korapy – kyha – oke – kuatia – koty – kuña – mokõi – kuehe


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

k õ v k y h a o k e

o k u e h e v u o o

r v m o k õ i t k a

a ng h s r v j v e e

p u v k u ñ a r o t

y ñ mb a d k o t y i

u ã a r e v nd r u ñ

j y k u a t i a s a

Reconoce las reglas ortográficas en guaraní.

Unidad 2: Káso ñemombe’u 37

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 37 17/01/2017 15:09:04


Jahai haçua - Redacción
Mombe’urã/káso jehai - Redacción de cuento

1. Ajesareko ta’angáre ha upéi amoñe’ë mombe’urã. Observo la imagen y leo el cuento.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Juan ha Luján oho oguatávo ha ohecha


hikuái yvy iperõ ha ijy’uhéiva.

Upéi ojuhu hikuái peteĩ yvyrara’y


michïmíva ha’eñomi, ndovy’ái ha
hasëhína. Mitãnguéra omaña
hese ha ombyasyeterei ichupe.

Upémarõ ohupi ha ogueraha ichupe


hikuái hóga korapýpe oñangareko
haçua hese. Ko’áça çuarä tuicha,
hogue porã ipoty, hi’apa ha ovy’a.

38 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 38 17/01/2017 15:09:05


2. Ambosa’y oĩ porãva guive. Coloreo la opción correcta.

oguata yvy ijy’uhéiva

Juan ha Luján osë opurahéi Mitãnguéra ohecha yvy iperõ


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

oñembosarái yvy iporä

ha’eñomi ndovy’ái

Yvyra ra’y ñúme ovy’a Yvyra ra’y korapýpe ipoty hi’a

hasë ovy’a

3. Ahai peteĩ haipyvo ñe’ë ambosa’yva’ekuégui. Escribo en un párrafo las expresiones


coloreadas.

Unidad 2: Káso ñemombe’u 39

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 39 17/01/2017 15:09:05


4. Ajesareko yvyra ra’angáre ha ambohéra. Observo el árbol y completo sus partes.

hogue, ipoty, hi’a, hakä, imáta, hapo


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ordena sus ideas.


Se expresa con claridad.

40 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 40 17/01/2017 15:09:05


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoĩ pundie «K - k» ipa’ũhame ha upéi amoñe’ë. Coloco la consonante «K - k» en los
espacios y luego leo.

Mitãnguéra ohupi ha ogueraha yvyra ra’y, oñotÿ hikuái hóga


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

korapýpe. Upépe oñangareko hese. Ko’áça çuarä tuicha, hogue


porã, ipoty, hi’apa ha ovy’a.

2. Aiporu ñe’ëjoajúpe ko’ã ñe’ë. Utilizo en oraciones estas palabras.


korapy

oñangareko

ko’ága

3. Ambojoaju he’iséva rehe. Uno con flecha con su significado.


ta’ýra, ra’y casa

togue, rogue, hogue hijo, crío, pequeño

óga, róga, hóga hoja

4. Amoĩmba ñe’ëjoaju ñe’ë aikuaa ramóvape. Completo las oraciones con las palabras
recién aprendidas.

Yvapovõ máta tuicha ha hogue porã.

Che róga jerére oĩ heta yvoty.

Che ru oñotÿ heta tajy ra’y.

Unidad 2: Káso ñemombe’u 41

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 41 17/01/2017 15:09:05


U n i d a d
Che rekoha - Ta’angahai
3
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Expresión escrita
Mi comunidad - Descripc • Ohai porä oñekümby porä haçua he’iséva.
ión (Aplica normas de coherencia en la
producción de textos escritos).
• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi
normativa ojeporu haguä taikuéra.
(Comprende las reglas ortográficas en
guaraní).
Capacidades
Expresión oral
• Oñomongeta oiporuhápe ñe’ë oporandu haçua Temas
ha he’i haçua mba’éichapa oñeñandu: ovy’a térä
imba’embyasyha. (Dialoga usando las palabras para
Ñañomongeta - Expresión oral
preguntar y expresar sus estados de ánimo: alegría o
tristeza). • Che rekoha, che vy’aha

• Omohenda porä pe he’íva oikuaa rupi mávandipa ha


Ñahendu haçua - Comprensión
mba’eichahápepa oñe’ë hína. (Secuencia correctamente
sus ideas de acuerdo con su interlocutor y el contexto). de textos orales
• Oiporu, oñe’ënguévo, umi ñe’ë pyahu guaraníme. (Utiliza, • Ta’angahai: «Ysyry»
al hablar, el vocabulario aprendido).
Ñamoñe’ë haçua - Lectura
Comprensión de textos orales comprensiva
• Ohechakuaa mba’e rehetépa ha ambue mba’éguipa avei • Ta’angahai: «Yvotyty ka’avokua»
oñe’ëhína umi ohendúva. (Distingue ideas principales de
otras secundarias en textos escuchados). Ñe’ëtekuaa - Gramática
• Ombojoja umi mba’e oikóva ohendúvape umi mba’e
• Teroja papapýva
oikóva hekoha rupi. (Compara hechos que ocurren en
textos escuchados con situaciones de su entorno).
Jehai hekopegua - Ortografía
Comprensión de textos escritos • Pundie «V -v» jeporu - Uso de la «V
- v»
• Ombojoaju umi mba’e ojuhúva jehaipyrépe umi mba’e
ha’e oikuaávavoi rehe. (Relaciona el texto con sus
conocimientos previos). Jahai haçua - Redacción
• Omyesakä umi ñe’ë nahesakä poräiva térä oikuaa’ÿva • Ta’angahai
oiporuhápe ñe’ëryru. (Aclara el significado de las • Kuatiañe’ë
palabras de difícil comprensión o desconocidas usando
el diccionario). Ñandekatupyryve haçua -
Repaso

4242 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 42 17/01/2017 15:09:06


Expresión oral, Comprensión de textos
orales, Comprensión de textos escritos y
Expresión escrita.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Che rekoha iporä,


upépe che avy’a
heta mba’e ahecha,
che irünguéra ndive ahuga.

Upéicha aikuaa oïha,


heta tenda iporä poräva
jaha haçua jaguata.
Unidad 2: Káso ñemombe’u
4343

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 43 17/01/2017 15:09:07


Ñañomongeta - Expresión oral
Che rekoha, che vy’aha - Mi comunidad
1. Amaña ta’angáre amombe’u mba’éichapa parque. Observo la imagen y describo el
parque.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

tuicha michï iporã ipotï

2. Ha’e umi mba’e oïva parque-pe. Digo qué hay en el parque.

kyha apyka oga’i jagua

3. Amoñe’ë ko ñomongeta mbykymi. Leo el breve diálogo.

Mba’éichapa Fede, Mba’éichapa


avy’aiterei hína aháta Carmen,
che sy ndive, ma’éna jeko che
parque-pe, jahána. ndaikatumo’äi aha.

Ani embyasýtei,
Guille, upéi Oïma, aháta ahecha
jahajeýta. che rymba jagua,
hasy çai hína.

44 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 44 17/01/2017 15:09:07


4. Añomongeta che irü ndive ko’ä mba’ére. Converso con mi compañero sobre estos temas.
- Moöpa reho rehuga haçua.
- Aha…
- Oïpa parque nde róga ypýpe.
- Hëe / Nahániri.
- Mávandipa reho.
- Che aha…….............ndive.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Mba’éicha javépa revy’a. / Mba’épa nembovy’a.


- Revy’ápa reho jave parque-pe rehuga.
- Hëe, avy’a. / Nahániri ndavy’ái.
- Mba’éicha javépa reñembyasy.

5. Amombe’u ha amoha’anga mba’éichapa parque oïva che rekohápe. Comento y


dibujo cómo es el parque de mi comunidad.

6. Ahaiguy mba’éichapa añeñandu parque-pe. Subrayo cómo me siento estando en el


parque.

avy’a ndavy’ái añembyasy

7. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Presento mi trabajo al profe.

oï porä oï poräiterei

Expresa su estado de ánimo.


Emplea adecuadamente el vocabulario aprendido.

Unidad 3: Che rekoha, che vy’aha 45

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 45 17/01/2017 15:09:07


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Ta’angahai: «Ysyry» – Descripción: «Ysyry»

1. Amaña ta’angáre ha ahaiguy ahecháva. Observo la imagen y subrayo lo que veo.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

ysyry yvyku’i ita kapi’ipe yvyra máta

2. Ahendu ko ta’angahai Ysyry rehegua. Escucho la descripción del Ysyry.

Ysyry
Y osyry, ochororo ita ári, hesakã, ipotï porã ha ho’ysã asy. Mombyry oho ha araka’eve
niko ndopytu’úi. Ysyry ári hysýi yvyra, yva inga, pakuri, taruma aju… Nambréna! Yguýpe
kuarahy’ã iporo’y ha ombogue ára haku. Peteï guyra’i oveve karape ha oguejy omyakÿ
ijuru avei ysyrýpe.
Yvate kuarahy omimbi, ojajái, hakueterei. Péicha javérõ mitãnguéra ohose oñembopiro’y
ysyrýpe.
Upéi ka’aruete ho’a yvytu kangy, oike kuarahy, pyhare oçuahë, okepáma guyra ha opu-
rahéima ju’i, kururu ha kyju. Ysyry katu ndopytái, ndokéi. Ha’e oho, oho… yguasúpe ho’a.

3. Ambojoaju he’iséva rehe. Uno con flechas adecuadamente.


hesakã nunca, jamás

ho’ysã asy en fila, en hilera

araka’eve transparente, límpido

hysýi fresco, bien fresco

kuarahy’ã moja el pico

omyakÿ ijuru sombra

46 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 46 17/01/2017 15:09:07


4. Ahendujey ha mbohovái oñeporandúva. Vuelvo a escuchar y respondo las preguntas.
- Rehechávapa péichagua ysyry.

Ñe’ëndy -
- Oïpa nde rekoha rupi ysyry ha mba’éichapa.
Vocabulario

kuaarapoite: idea
principal
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

kuarapoyke: idea
secundaria
- Rehóvapa rejahu ysyrýpe.

- Mba’épa oï avei nde rekohápe.

5. Amongurusu kuaarapoite térä kuaarapoyke. Marco con una la idea principal o se-
cundaria.

kuaarapoite kuaarapoyke
Ysyry reko ra’angahai.

Kururu, ju’i ha kyju purahéi.

6. Ahaiguy mba’érepa oñe’ë ta’angahai. Subrayo de qué se habla en la descripción.


Ysyry ára hakúpe rehe. Kuarahy aku rehe. Yvytu kangy rehe.

7. Ahechauka ambosa’ykuévo ñe’ëtemiandu. Señalo coloreando la imagen sensorial corres-


pondiente.

Ojehecháva Oñehendúva Oñeñandúva Oñeikümbýva Oñehetüva

Y hesakã

Y ho’ysã asy

Ju’i oñe’ë

Taruma aju

Identifica idea principal y secundaria.


Relaciona los hechos acontecidos en el texto con los que ocurren en la realidad.

Unidad 3: Che rekoha, che vy’aha 47

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 47 17/01/2017 15:09:08


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Ta’angahai: «Yvotyty ka’avokua» - «Descripción: Jardín Botánico»
1. Jajesareko ta’angárare ha jahugami «veo, veo» guaraníme. Observamos la imagen
y jugamos el «veo, veo» en guaraní.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Péicha ñañepyrüta:
—ahecha ahecha… —mba’e rehecha
—peteï mymba… —mba’éichagua mymba…
—ovevéva… —tukä
— ndaha’éi… —gua’a
—upéva ha’e…

—ahecha ahecha… —mba’e rehecha


—peteï mymba… —mba’éichagua mymba
—otyryrýva… —jakare
—ndaha’éi… —mbói
—upéva ha’e…

Ha péicha jahuga ja’epa peve umi mymba oïva ta’agápe…

2. Amoñe’ë. Leo.

Jardín Botánico
Jardín Botánico ningo peteï yvotyty ka’avokua oïva Paraguaýpe. Iporã jaha haçua ñan-
de rogayguakuéra ndive jaguata térã ñañembosarái haçua. Tuicha 110 hectáreas ha
oï ipype heta yvyramáta porã Paraguái peguáva voi: tajy, yvyramáta, pytã, guatambu,
yvyraro, timbo…

48 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 48 17/01/2017 15:09:08


Upépe oï avei opaichagua mymba, michïva ha
tuicháva. Ovevéva apytépe jatopa: pykasu, tu’ï,
gua’a pytã, gua’a hovy, ñakurutü, tukã umíva.
Mymba oguatáva: jaguarete, aguara, tagua, kure
ka’aguy, kapivara, jurumi, ka’i, karaja, umíva. Mym-
ba otyryrýva: mbói, kuriju, teju, jakare, karumbe
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

umíva. Mymba ho’ytáva: pira, mbusu…


Oï avei peteï museo, hérava: Museo de Historia Na-
tural y la Casa López, upéva ningo Carlos Antonio López rogakue. Jahamíkena jahecha.

Jaikuaave haçua Botánico rehegua, ikatu reike ha ejesareko ko página web-pe: www.asuncion.gov.py/
gestion-ambiental/el-jardin-botanico-y-zoologico-de-asuncion

3. Aheka ñe’ëryrúpe ñe’ë hesakã’ÿva. Busco en el diccionario palabras desconocidas.

opaichagua: de toda clase

yvotyty: jardín

ka’avo: plantas

mymba: animal

4. Ambohovái. Respondo.

- Moöpa oï Jardín Botánico. ¿Dónde queda el Jardín Botánico?


- Jardín Botánico opyta Paraguaýpe (Asunción – pe).
Ñe’ëndy - Vocabulario
- Mba’épa oï upépe. ¿Qué hay allí?
- Opaichagua mymba ha ka’avokuéra… mymba ovevéva: aves
mymba hetyma
irundýva: cuadrúpedos
- Máva rogakue piko upéva. ¿La casa de quién fue? mymba otyryrýva:
- Upéva ningo Carlos Antonio López rógakue. reptiles

- Reikuaápa Jardín Botánico. ¿Conoces el Jardín Botánico?


- Respuesta libre.

Unidad 3: Che rekoha, che vy’aha 49

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 49 17/01/2017 15:09:08


5. Aikytĩ kuatia ha amboja (Togue 119). Recorto y pego (Pág. 119).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

6. Ambohovake che rembiapo che irü ndive ha amyatyrõ tekotevëramo. Comparo mi


trabajo con el de mi compañero y lo corrijo.

7. Jaha jaguatávo Jardín Botánico-pe. Organizamos una excursión al Jardín Botánico.

Aclara el significado de las palabras de difícil comprensión.


Emplea vocabulario aprendido.

50 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 50 17/01/2017 15:09:09


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Teroja papapýva - Adjetivo numeral
1. Ajesareko ta’angáre ha upéi amoñe’ë. Observo las imágenes y leo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

peteĩ mesa mbohapy apyka heta haiha

2. Amaña ha ambosa’y ñe’ë oï poräva. Observo y coloreo la palabra correcta.

Carmen Flora
Mabel
4.0 Pablo

2.0
1.0
Fede

5.0
3.0

Carmen oçuahë: peteïhápe moköihápe mbohapyhápe


Flora oçuahë: peteïhápe moköihápe irundyhápe
Fede oçuahë: peteïhápe moköihápe mbohapyhápe
Mabel oçuahë: peteïhápe irundyhápe moköihápe

– Para saber
Jaikuaa hagua
Teroja papapýva (Adjetivos numerales): son las palabras que indican cantidad, orden o su-
cesión en forma precisa. Ejemplos: peteï (uno), moköi (dos), mbohapy (tres), irundy (cuatro),
po (cinco); peteïha (primero/primera), moköiha (segundo/segunda), mbohapyha (tercero/
tercera), etc.
Teroja kuaa’ÿva (Adjetivos indefinidos): son las palabras que determinan a los sustantivos en
forma general, sin especificar. Ejemplos: maymáva (todos), oimeraëva (cualquiera), opava-
ve (todos), opaichagua, heta.

Unidad 3: Che rekoha, che vy’aha 51

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 51 17/01/2017 15:09:09


2. Ahai teroja papapýva ko’ã terópe. Escribo los numerales al lado de los sustantivos.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

moköi tomate irundy mandarina heta yva

3. Amaña óga ijyvy jo’a (piso) hetávare ha amoïmba ñe’ëjoaju aiporúvo teroja papapy.
Observo el edificio de varios pisos y completo oraciones con adjetivos numerales ordinales.

- Óga yvate ijyvy jo’a (piso) hetáva:

- peteïha sa’yju.

- mokõiha hovy. - irundyha narä.

- mbohapyha pytä. - poha hovyngy.

- poteïha lila. - poköiha verde.

Identifica adjetivos numerales.


Usa correctamente adjetivos numerales.

52 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 52 17/01/2017 15:09:09


Jehai hekopegua - Ortografía
Pundie «V - v» jeporu – Uso de la consonante «V - v»
1. Amoñe’ë ñe’ëpoty pehëngue. Leo el fragmento de la poesía.

Mbo’ehára
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ko ysyry satï yvyku’i ári ojapajeréiva


ojohéi ohóvo jerovia ikyruiva ohecha omimbi
hi’ãgui chupe hapykuéri ohove arai ryjúicha
oveve yvytúre omosarambívo kuaapy mimbi.
Sabino Giménez Ortega rembiapokue

2. Anohë ñe’ë oguerekóva «V» ñe’ëpotýgui ha ha’e mba’éichapa ipu. Entresaco


palabras con «V» del poema y pronuncio.

yvyku’i – ohóvo – jerovia – ohove – oveve – yvytúre

– Para saber
Jaikuaa hagua
En guaraní se escribe siempre con «V» los sonidos «B» y «V» del castellano.
Ejemplos: áva - veve - viru - voko - yvu – yvy – mo’ã - vy’apavë - pytyvõ.
La «B» sola no existe en guaraní, sino en combinación con la «M». Se forma de esa manera el di-
grama «MB», asociado e inseparable.

3. Ñambojoajumi oñondive ñe’ëpehë, jajapo haçua ñe’ë ha jahai ijykére. Uno con
flecha para formar palabras y la escribo.

y vecha yvoty
ka vaju kavara
o vara ovecha
ka voty kavaju

4. Ahai porä ñe’ë oraháva «V» ojehai vaíva. Corrijo las palabras mal escritas.
Ysyry ári oï ybyra ha heta yba inga, pakuri, taruma aju…
Peteï guyra’i obebe karape ha oguejy abei ysyrýpe.
Ybate kuarahy omimbi, ojajái, hakueterei.
Ka’aruete ho’a ybytu kangy ha oike kuarahy.
yvyra yva oveve avei yvate yvytu

Utiliza correctamente de la consonante «V - v».


Utiliza vocabularios adecuados en la redacción.

Unidad 3: Che rekoha, che vy’aha 53

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 53 17/01/2017 15:09:10


Jahai haçua - Redacción
Ta’angahai – Descripción
1. Ambosa’y tajy oïva ñane retãme. Coloreo los tipos de lapacho que hay en nuestro país.
(pytãngy – morotï – sa’yju – hovy)
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Aiporavo peteï tajy ahayhuvéva ha ambosa’y ñe’ë ohóva guive hese. Elijo el lapacho
que más me gusta y coloreo las palabras que lo describen.

tajy pytängy morotï hovy sa’yju


imáta tuicha michï ipoguasu ipo’i
hakã guasu ichara ivai iporã
hogue hovyü heta sa’i pytã
ipoty hü sa’yju pytangy morotï

3. Ajapo peteï tajy ra’angahai aiporu umi ñe’ë ambosa’ývagui. Redacto una descripción del
tajy con las palabras coloreadas.

4. Amoñe’ë che irünguérape, tomomba’e hikuái che rembiapo. Leo mi trabajo en clase
para que me evalúen.

5. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Presento mi trabajo al profe.

oï porä oï poräiterei

Redacta descripciones.
Utiliza vocabularios adecuados en la redacción.

54 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 54 17/01/2017 15:09:11


Jahai haçua - Redacción
Kuatiañe’ë – Carta
1. Amoñe’ë kuatiañe’ë ha ajesareko hetepýre. Leo la carta y atiendo su estructura.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Paraguay, 25 jasyrundy 20….-me (tenda ha arange – lugar y fecha)

Temimbo’e 5.º poha mbo’esyrypegua (mávape ojehai - destinatario)

H
Maitei temimbo’ekuéra (mávape ojehai- destinatario)
e
Amombe’usemi peëme oïha heta guyra iporäporäva ikatúva hína opa ohóvo t
ñane retä Paraguáipe, ojejukarei rupi, ojeporu haçua haguekue, ojeityparei rupi e
yvyramáta, térä katu ojererahágui tetä ambuépe. -
C
Umi guyra apytépe oï hína gua’a hovy, guyra campana, kaninde térä gua’a u
sa’yju, taguato hovy, apiratĩ o águila coronada, loro vinoso, jakutinga, mbiguatĩ o e
pato serrucho ha hetave. Upévare ajerure peëme ha opa tapicha kuérape ñan- r
garekomi haçua guyrakuérare ha yvyramáta kuérare. Upéicharö ñande rekoha p
hesäi, iporä ha javy’áta ipype. o

Aguyjevete peëme. (mávape ojehai - destinatario)

Yvypóra (téraguapy - firma)

2. Jajapo tokorre. Hagamos viral este mensaje.

Jaikuaave haçua guyrakuéra rehegua ikatu jaike ko’ä página web-pe:

http://guyra.org.py/
http://www.ultimahora.com/las-10-aves-mas-amenazadas-la-deforestacion-paraguay-n975426.html

Unidad 3: Che rekoha, che vy’aha 55

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 55 17/01/2017 15:09:11


Kuatiañe’ë (Carta): es un escrito utilizado para comunicar una idea, noticia, sentimien-
tos, que una persona (remitente) envía y a otra (destinatario).
Opaichaigua kuatiañe’ë ojehaikuaa: ogayguápe guarã ikatu ojehai maitei, vy’apavë,
techaga’u, jekuaayka, aguyje, mborayhu terã ñembyasy rehegua.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

3. Ahai peteï kuatiañe’ë che rogayguápe çuarã ha ahechakuaa hetepy. Escribo una
carta a un familiar atendiendo su estructura.

Tenda ha arange (lugar y fecha)

Mávape ojehai (Destinatario)

Mávape ojehai (Destinatario)

Hete (Cuerpo)

Aguyjevete peëme

Teraguapy (firma)

Identifica la estructura de la carta.


Redacta correctamente una carta.

56 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 56 17/01/2017 15:09:11


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë. Leo.

Ka’aruete
Ka’aruete oipeju yvytu vevúi, kuarahy pytã oikepotaite, pyhare oçuahë, okepáma gu-
yra ha ova mbyja mombyry mbyry. Ararapópe iñapysë jasy morotï ohesape kangymi.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Ambojoaju mba’éichapa. Uno con flecha con sus características.


kuarahy pytã

yvytu morotï

mbyja mombyry mbyry

jasy vevúi

3. Amoñe’ë ñe’ëjoaju ha ahaiguy teroja papapýva. Leo las oraciones y subrayo los
adjetivos numerales.
- Oho hikuái peteĩ ykua rembe’ýpe.

- Heta yvyramáta porã ahecha.

- Opaichagua mymba oï Botánico-pe.

- Che aime poha mbo’esyrýpe.

4. Ahai ñe’ë ojehai vaíva. Escribo correctamente las palabras.


Jardín Botánico ningo peteï ybotyty ka’abokua oïba Paraguaýpe. Iporã jaha haçua
ñande rogayguakuéra ndibe jaguata térã ñañembosarái haçua.

5. Kuatiarã. Dictado

Che poyvi
Che poyvi pytã Che michï ramo jepe
morotï hovy ahechárõ reveve
ajépa neporãite hi’ãnte chéve añete
nembovevérõ yvytu. ne kuarahy’ãma aime.

Unidad 3: Che rekoha, che vy’aha 57

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 57 17/01/2017 15:09:11


U n i d a d
Ñe’epoty
4
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Poesía

Capacidades
Temas
Expresión oral
• He’i jey küjererä, ñe’ëpoty, purahéi ha hetave mba’e.
Ñañomongeta - Expresión oral
(Reproduce trabalenguas, poesías y canciones).
• Omombe’u oikümbyháicha ñe’ëpoty umi ohendu • Ñe’ëpoty
térä omoñe’ëva’ekue. (Comenta la interpretación de
la poesía). Ñahendu haçua - Comprensión
de textos orales
Comprensión de textos orales • Ñe’ëpoty: «Mbarakaja ha kuarahy»
• Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ë ha mávarepa
oñeñe’ë avei umi ohendúvape. (Identifica personajes Ñamoñe’ë haçua - Lectura
principal y secundario). comprensiva
• Ñe’ëpoty: «Yvoty ryakuã»
Comprensión de textos escritos
• Oikümby ñe’ëpoty oñeñe’ëhápe umi tema rehe Ñe’ëtekuaa - Gramática
ko’áça rupi herakuävéva. (Comprende poesías que
tratan sobre temas actuales).
• Ñe’ëtéva mosusü - Ñe’ëpehëtai –
Morfema (ra’e – kuri)
• Ohechakuaa mavamáva rehepa oñeñe’ë umi
ñe’ëpotýpe (Identifica de quién se habla en la poesía).
• Oikümby umi normativa ojeporúva ojehai porä haçua Jehai hekopegua - Ortografía
guaraníme. (Comprende las reglas ortográficas en • Muanduhe ojehaíva ha ojehai’ÿva
guaraní).
• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha pe normativa Jahai haçua - Redacción
oñembojoaju haçua morfemakuéra ojuehe. (Aplica • Ñe’ëpoty: «Jasy rendy»
las normativas sobre el uso de los morfemas verbales
ra’e - kuri). Ñandekatupyryve haçua -
Repaso
Expresión escrita
• Omombe’ujey ohaikuévo ñe’ëpoty omoñe’ëva térä
ohendúva. (Recrea la poesía escuchada o leída).

5858 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 58 17/01/2017 15:09:12


Expresión oral, Comprensión de textos
orales, Comprensión de textos escritos y
Expresión escrita.

¡Pehendu che ñe’ë!


Péina ápe
aheja che ñe’ë.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Toveve,
toipykúi
tekove
rape...
Felix de Guarania rembiapokue

Unidad 3: Che rekoha, che vy’aha


5959

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 59 17/01/2017 15:09:13


Ñañomongeta - Expresión oral
Ñe’ëpoty – Poesía
1. Añomongeta che irü ndive ñe’ëpotýre. Converso con mi compañero sobre la poesía.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Mba’épa he’ise Ñe’ë iporãva


ñe’ëpoty… yvotýicha.

Mávapa oikuaa Che aikuaa,


ñe’ëpoty. ha’éta peteï…

2. Amoñe’ë ñe’ëpoty. Leo el poema.

Sy
Ahai nde resa
ha mitänguéra oma’ë.
Ahai nde juru
ha mitänguéra opuka.
Ahai nde réra
ha mitänguéra oñe’ë.

Ñe’ëpoty iporävéva
ojeporavova’ekue
ko yvy ape ári.

Cristian D. López mba’e

3. Ha’e jey ñe’ëpoty. Repito la poesía.

4. Amombyta che akäme ha ha’e ñe’ëpoty. Memorizo la poesía y luego lo declamo.

60 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 60 17/01/2017 15:09:13


5. Amombe’u aikümbyháicha ko ñe’ëpoty. Comento según comprendí la poesía.
- Máva rehepa oñe’ë ñe’ëpotýpe.

- Ñe’ëpoty oñe’ë…

- Mávape çuaräpa ojehai.

- Ojehai sýpe çuarä.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Mávapa ohai.

- Ohai Cristian D. López.

6. Amongurusu mba’éichapa añeñandu. Marco con una X cómo me siento.

7. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro al profe mi trabajo.

oï porä oï poräiterei

Pronuncia correctamente las palabras.


Comenta su interpretación de la poesía.

Unidad 4: Ñe’epoty 61

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 61 17/01/2017 15:09:13


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Ñe’ëpoty: «Mbarakaja ha kuarahy» – Poesía: «Mbarakaja ha kuarahy»

1. Amoñe’ë ahecháva. Observo y leo.

Osë kuarahy ha opáy mbarakaja .


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Pyhare mbaraja ohecha anguja .

Anguja oñani oho oike yvyrakuápe.

2. Aikytï kuatia ha amboja ta’anga hendaçuame (Togue 121). Recorto y pego


en donde corresponde (Pág. 121).

3. Ahendu ñe’ëpoty. Escucho la poesía.

Mbarakaja ha kuarahy
Mbarakaja oipe’a hesa Upévare pyharekue
ha oike pype kuarahy. opáy jave mbarakaja
Mbarakaja omboty hesa ohecha iñypytũhápe
ha opyta ipype kuarahy. hesa jajáiva anguja.
Ida Genes rembiapokue

62 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 62 17/01/2017 15:09:14


4. Aheka ñe’ëryrúpe mba’épa he’ise ko’ã ñe’ë ha ajapo ñe’ëjoaju. Busco en el
diccionario significado de palabras y utilizo en oraciones.

omboty: cierra
oipe’a: abre
opyta: se queda
oike: entra
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

opáy: se despierta

5. Ambojoaju ñe’ë he’isejoavýva rehe. Uno con flecha las palabras con sus antónimos.
omboty osë
oipe’a oke Ñe’ëndy - Vocabulario
opyta oipe’a
he’isejojáva: sinónimo
oike omboty
he’isejoavýva: antónimo
opáy oho

6. Ambosa’y oï porãva. Pinto la respuesta correcta.

Marakaja oipe’a hesa oguata oke

Kuarahy pytu opáy oike mbarakaja resápe

Anguja hesa jajái omboty hesa oike pype

Pyhare hesaka pytü oguapy

7. Amoha’anga máva rehepa oñe’ë ko ñe’ëpoty. Dibujo de quiénes se habla en la poesía.

8. Ahendujey ñe’ëpoty ha ahaiguy mba’e rehepa oñe’ë ko ñe’ëpoty. Vuelvo a escuchar


y subrayo el tema de la poesía.

Anguja ha mbarakaja rehe.

Mbarakaja ha kuarahy rehe.

Identifica de quién se habla en el texto escuchado.


Identifica el significado de las palabras en guaraní.

Unidad 4: Ñe’epoty 63

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 63 17/01/2017 15:09:14


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Ñe’ëpoty: «Yvoty ryakuã» – Poesía: «Yvoty ryakuã»
1. Amongora oï porãva. Rodeo en círculo la respuesta correcta.
arapoty invierno verano primavera

ára jere estación otoño arroyo


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Ambohéra ko’ã yvoty, ambosa’y ha ha’e mba’e rehevaichápa oñeñe’ëta. Nombro


las flores, pinto y predigo de qué se hablará.

3. Amoñe’ë ko ñe’ëpoty. Leo el poema.

Yvoty ryakuã
Yvoty apytépe péina ojeroky Ñe’ëndy - Vocabulario
panambi para, mainumby hovy…
ahecha porã oipytepaite yvoty rykue. ñe’ëporä haipyre: figuras
literarias
Pe ovetã guýpe ipoty jera rosa pytãite,
mbo’aváva:
enramada ári ku mburukuja iporãiteve
ha okë rovái hyakuãvurei jasmín Paraguái.
personificación
je’e jey: repetición
Péicha mainumby yvágaicha hovýva ha mbojoguáva: metáfora
umi yvoty iporã porãva omombe’u mbojojáva: comparación
oçuahëmaha jarohoryetéva pe arapoty.
Ohai Rosalba Otazú

4. Ambojoaju he’iséva rehe. Uno con flechas adecuadamente.

panambi para al pie de la ventana


mainumby hovy aroma de flor
yvoty ryakuã mariposa colorida/multicolor
ovetã guýpe abrirse los pétalos
ipoty jera colibrí azul/azulado

64 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 64 17/01/2017 15:09:14


5. Ahaiguy ñe’ëporähaipyre. Subrayo las figuras literarias.

Péina ojeroky panambi para Umi yvoty iporã porã

je’e jey mbo’aváva mbo’aváva je’e jey

mainumby yvágaicha hovýva

mbojojáva je’ejey
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

6. Aikytï kuatia ha amboja mavamáva rehepa oñeñe’ë ñe’ëpotýpe (Togue


121). Recorto y pego de quiénes se habla en el poema (Pág. 121).

7. Ahechauka ambosa’ykuévo ñe’ëtemiandu. Señalo coloreando la imagen sensorial corres-


pondiente.

Ojehecháva Oñehendúva Oñeñandúva Oñeikümbýva Oñehetüva

yvoty rykuã

panambi para

oipyte yvoty rykue

mainumby hovy

8. Ahaiguy mba’e rehepa oñe’ë ko ñe’ëpoty. Subrayo el tema de la poesía.

Panambi ha mainumby rehe.

Oçuahëma arapoty rehe.

Identifica el tema de la poesía.


Identifica recursos literarios.
Reconoce de quiénes se habla en el poema.
Aclara el significado de las palabras de difícil comprensión.

Unidad 4: Ñe’epoty 65

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 65 17/01/2017 15:09:15


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëtéva mosusü - Conjugación del verbo (Ñe’ëpehetai – Morfema)
1. Ajesareko porä ha amoñe’ë. Observo y leo.

Hëe, ohókuri.
Lucas piko ohóra’e
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

mbo’ehaópe.

– Para saber
Jaikuaa hagua
Ára mboyvegua ramo (Pretérito reciente afirmativo y negativo): expresa una acción realiza-
da recientemente, lleva el morfema o partícula sufija «kuri». Ejemplos: ahasákuri, rema’ëkuri,
rosëkuri.
Ára mboyvegua ndaje (Pretérito indefinido interrogativo): expresa una acción realizada del
pasado que denota interrogación, lleva el morfema o partícula sufija «ra’e»: reguatára’e,
opytára’e.
Observación: Cuándo se pregunta con «ra’e» se responde con «kuri».
Ejemplo: -Repytápara’e nde rógape. -Hëe, apytákuri che rógape.

2. Ñamoñe’ë oñondivepa. Leemos.


(a)hecha: ver (ai)ke: entrar
Che ahechákuri Che aikéra’e
Nde rehechákuri Nde reikéra’e
Ha’e ohechákuri Ha’e oikéra’e
Ñande jahechákuri Ñande jaikéra’e
Ore rohechákuri Ore roikéra’e
Peë pehechákuri Peë peikéra’e
Ha’ekuéra ohechákuri Ha’ekuéra oikéra’e

66 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 66 17/01/2017 15:09:15


3. Amoĩmba ko’ã ñe’ëjoaju. Completo estas oraciones.
- Panambi para ovevé kuri.
veve

- Mainumby hovy ojeroky ra’e.


jeroky
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Ha’ekuéra opuka kuri heta.


puka

4. Ambohasa ñe’ëtéva ára upéigua ramóme. Paso estos verbos al tiempo pasado reciente.
Ahaíkuri nde resa
ha mitãnguéra oma’ëkuri.
Ahaíkuri nde juru
ha mitãnguéra opukákuri.
Ahaíkuri nde réra
ha mitãnguéra oñe’ëkuri.

5. Ambohovái aiporúvo «ra’e» térä «kuri». Respondo con «ra’e» o «kuri».


- Reguatápara’e kuehe ka’aru. Hëe, aguatákuri kuehe ka’aru.

- Repáypara’e voi pyhareve. Hëe, apay voi kuri.

- Pembotýpara’e okë. Hëe, rombotýkuri.

- Mika ha Vale piko opytára’e oñondive. Mika ha Vale, opytákuri oñondive.

- Oipe’ápara’e hesa mbarakaja. Hëe, oipe’ákuri.

Utiliza verbos en el tiempo pasado reciente.


Identifica los tiempos pretéritos reciente e indefinido.

Unidad 4: Ñe’epoty 67

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 67 17/01/2017 15:09:15


Jehai hekopegua - Ortografía
Muanduhe ojehaíva ha ojehai’ÿva - Acentuación gráfica y fonética
1. Amoñe’ë hatãve pu’ae pytãva. Cargo la voz sobre las vocales pintadas.
Yvoty ryakuã
Yvoty apytépe péina ojeroky
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

panambi para, mainumby hovy…


ahecha porã oipytepaite yvoty rykue.

– Para saber
Jaikuaa hagua
Muanduhe ojehaíva (Acento gráfico o tilde): cuando la vocal tónica no es vocal final lleva
acento gráfico o tilde. Ejemplos: óga - téra - mbói.
Muanduhe ojehai’ÿva (Acento fonético o no gráfico): cuando la vocal tónica es final, no se
pinta acento. Ejemplos: kyha - kuarahy – ao.

2. Ñamoñe’ë oñondivepa ha jahechakuaa pu’ae atä. Leemos e identificamos las vocales tónicas.
eirete – chipa – mbo’ehára – sapukái – kuña – typói – piru.
ka’aru – péina – yvoty – óga – jasy – mbarakaja – ao

3. Amohenda ñe’ënguéra imuanduhe rupi. Clasifico las palabras según su acentuación.


muanduhe ojehaíva muanduhe ojehai’ÿva
mbo’ehára eirete – chipa – kuña – piru
sapukái ka’aru – yvoty – jasy – mbarakaja
typói ao
péina
óga

4. Amoĩ muanduhe tekotevëhápe. Coloco la tilde correctamente.


- Mbo’ehara oiko Paraguaype.
- Mitãnguera ojapo hembiapo.
- Rohokuri kuehe nde rogape
- Che iru héra Juan Carlos.

Reconoce las reglas ortográficas en guaraní.


Utiliza correctamente las reglas para escribir en guaraní.

68 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 68 17/01/2017 15:09:15


Jahai haçua - Redacción
Ñe’ëpoty: Jasy rendy – Redacción de poesía
1. Amaña ta’angáre ha ahaiguy ahecháva. Observo la imagen y luego subrayo lo que veo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

jasy óga jagua yvyramáta kuarahy ovetã


pyhare mitã tape arai mbyja kora

2. Aheka mba’épa he’ise ñe’ënguéra. Busco el significado de las palabras.


jasy: luna
óga: casa
yvyramáta: árbol
ovetä: ventana
kora: cercado
tape: camino
pyhare: noche

3. Aiporavo ñe’ë oïva ta’angápe ha amoĩmba ñe’ëpoty. Selecciono las palabras que
aparecen en la imagen y completo el poema.

Jasy rendy
morotĩ ohesape yvate.
Jasy ykére oï heta
Tape ári jahecha ha
Iporã

Se expresa con claridad.


Ordena sus ideas.
Utiliza adecuadamente las palabras.

Unidad 4: Ñe’epoty 69

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 69 17/01/2017 15:09:16


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Ajesareko porã ta’angáre ha ambohéra. Observo las imágenes y las nombro.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Amoĩmba ñe’ëjoaju ha ambosa’y pu’ae ogueraháva muanduhe. Completo las


oraciones y pinto las vocales tónicas.

- Che rymba jagua héra Capullo.

- Che ru oho kavaju ári kuehe.

- Gallo osapukái voi.

- Ýpe ho’yta ype.

70 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 70 17/01/2017 15:09:16


3. Amoĩ ko’ã ñe’ëme muanduhe ha amoñe’ë. Coloco la tilde a las palabras y leo.

…Upevare pyharekue opay jave mbarakaja

ohecha iñypytũha pe hesa jajaiva anguja.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

4. Ambohovái aiporúvo «ra’e» térä «kuri». Respondo con «ra’e» o «kuri».

- Reñe’ëpara’e nde ru ndive. Hëe, añe’ëkuri.

- Rehecha piko ra’e nde sýpe. Hëe, ahechákuri.

- Pehópara’e mbo’ehaópe kuehe. Hëe, ahákuri.

5. Amoñe’ë ñe’ëpoty pehëngue ha ahai ambue haipyvo. Leo el fragmento del poema y
le agrego otra estrofa.

Arapoty
Korapy iko’ë

hyakuã porãite

pytã, sa’yju

morotĩ, hovy

ipotypaite.
María Elvira M. de Campos rembiapokue

Unidad 4: Ñe’epoty 71

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 71 17/01/2017 15:09:16


U n i d a d
Maravichu - Mombe’ugua’u
5
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Adivinanzas - Mitos

Capacidades
Expresión oral


He’i jey maravichu. (Reproduce adivinanzas).
Oiporu, oñe’ënguévo umi ñe’ë pyahu guaraníme. (Utiliza, al
Temas
hablar, el vocabulario aprendido).
Ñañomongeta - Expresión oral
Comprensión de textos orales • Maravichu, maravichu…
• Ohechakuaa jehaipyrekuéra ohendúvape:
- He’iha pe oñeha’aröva ichugui. (Reconoce en textos Ñahendu haçua - Comprensión
escuchados las palabras relacionadas entre sí y el mensaje de textos orales
del texto). • Mombe’ugua’u: «Pombéro»
- Ohechakuaa jehaipyrekuéra ohendúvape: marandu
oikuaava voi ha oñemohypy’üva ohóvo. (Reconoce Ñamoñe’ë haçua - Lectura
textos escuchados que comienzan con información comprensiva
ya conocida sobre la cual se va profundizando). • Mombe’ugua’u: «Jasy Jatere»

Comprensión de textos escritos Ñe’ëtekuaa - Gramática


• Ombojoavy umi mba’e ikatúva oiko añetehápe umi
• Ñe’ëteja
ndaikatumo’äivagui oiko añetehápe. (Diferencia fantasía
y realidad).
• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi normativa ojeporu Jehai hekopegua - Ortografía
haçua taikuéra. (Comprende las reglas ortográficas en • Pundie «S - s» jeporu
guaraní).
Jahai haçua - Redacción
Expresión escrita • Mombe’ugua’u jehaijey
• Omombe’u jey ohaikuévo mombe’ugua’u omoñe’ëva térä
ohendúva. (Recrea un mito leído o escuchado). Ñandekatupyryve haçua -
• Oiporuha ñe’ë térä ambue signokuéra oipytyvöva Repaso
omoñe’ëvape oikümby haguä pe jehai pyrépe he’íva. (Utiliza
las palabras y signos que ayudan a comprender el texto).

7272 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 72 17/01/2017 15:09:17


Expresión oral, Comprensión de textos
orales, Comprensión de textos escritos y
Expresión escrita.

Maravichu ha mombe’ugua’u
ohechauka ñande rekotee,
ñamyasäi ha ñamombe’uva’erä
ñane ñemoñarépe.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Unidad 5: Maravichu - Mombe’ugua’u


7373

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 73 17/01/2017 15:09:18


Ñañomongeta - Expresión oral
Maravichu, maravichu - Adivina, adivinador
1. Ñaha’ä mávapa oikuaáve maravichu. Jugamos quién adivina más.

Maravichu,
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Chipa… kuarahy…
maravichu
Jasy ra’y
mba’émotepa…Ñu
hovy mbytépe kesu
pehëngue.

2. Ñañembyaty ha ñamombe’u maravichu. Formamos grupos y contamos adivinanzas.

Maravichu maravichu, mba’émotepa…


Oveve ha ndaipepói, huguái ha ndaha’éi guyra.
Pandorga

Maravichu maravichu, mba’émotepa…


Reñapytï ha oho, rojora ha opyta.
Sapatu

Maravichu maravichu, mba’émotepa…


Ejopy hyépe ha opuka.
manduvi

74 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 74 17/01/2017 15:09:19


3. Amombe’u ha amoha’anga ko’ä maravichu. Cuento y dibujo estas adivinanzas.

Maravichu maravichu, mba’émotepa…


Epo’ë hesápe ha okaru. Jetapa
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Maravichu maravichu, mba’émotepa…


Okuarúva ipepo rupi. Óga

Maravichu maravichu, mba’émotepa…


Moköi kuñataï oguapy ojoykére ha araka’eve ndakatúi ojoecha. tesa

4. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo a mi profe.

oï porä oï poräiterei

Reconoce adivinanzas.
Se expresa en guaraní.
Valora nuestra identidad.

Unidad 5: Maravichu - Mombe’ugua’u 75

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 75 17/01/2017 15:09:19


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Mombe'ugua'u: «Pombéro» - Mito: «Pombéro»
1. Ajesareko ko’ä ta’anga ñe’ëpotýpe ojeporúvare ha ahai iguýpe herakuéra. Observo
las imágenes utilizadas en la poesía y escribo sus nombres.

eíra
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

ryguasu rupi’a

petÿ

2. Ahendu ko mombe’ugua’u. Escucho el mito.

Pombéro
Pombéro ningo peteĩ karai karape, hi’avuku ha haguepáva. Oikóva pe óga jerére
oturuñe’ë po’i pyhare pyte. Ára vai ramo oike ogakue guýpe terã tatakuápe okañy oha-
sa peve ára pochy. Oguata pya’eterei ndaje, ndaipóri ohupitýva ichupe, yvytúicha voi
oiko hatã. Oha’ãkuaa ryguasu ra’y ñe’ë, opaichagua guyra’i, kavaju, kavara umívape.
Pombéro ndaje ipaje voi upéicha rupi ha’e ikatu oiko oimeraë mba’éramo. Sapy’ánte
oiko mbopi, guyra, yvyra rapokue térã yvyra matakue ramo ha mba’e.

Jajehayhuka haçua karai Pombérope ndaje ñamoĩva’erã ichupe tatakuápe: eíra, ry-
guasu rupi’a, petÿ ha kañami pyharekue. Péicharõ ha’e ovy’a oñangareko porã upe
tapicha ha hogayguakuéra rehe.

3. Aheka ñe’ëryrúpe mba’épa he’ise ko’ã ñe’ë. Busco en el diccionario el significado de estas
palabras.

hi’avuku: pelilargo
hupity: alcanzar
oimeraë: cualquiera
ñangareko: cuidar

76 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 76 17/01/2017 15:09:19


4. Amohenda oiko haguéicha mombe’ugua’u Pombéro rehegua. Ordeno en secuencia las
ideas del mito del Pombéro.

( 2 ) Oha’ãkuaa ryguasu ra’y ñe’ë, guyra’i, kavaju, kavara umívape.


( 4 ) Pombérope ñamoĩva’erã tatakuápe: eíra, ryguasu rupi’a, petÿ ha kañami.
( 3 ) Sapy’ánte oiko mbopi, guyra, yvyra rapokue térã yvyra matakue ramo.
( 1 ) Pombéro ningo peteĩ karai karape, hi’avuku ha haguepáva.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

5. Amoĩmba ñe’ëjoaju. Completo las oraciones.

óga jerére oturuñe’ë po’i.


Pombéro oiko ogakue guýpe. Mombe’ugua’u (Mito): son
tatakuápe. relatos de hechos imagina-
rios que se atribuyen a per-
ryguasu ra’ýpe. sonajes fabulosos, dioses o
Pombéro oha’ã kavajúpe. semidioses que no tienen
existencia real. A través de
kavarápe.
estos relatos, los pueblos ex-
plican muchos hechos y fe-
mbopi. nómenos naturales o sobre-
Pombérogui oiko naturales relacionados con
su historia, que de otros mo-
dos no podrían explicar.

6. Ambohovái. Respondo. Respuesta libre


- Rehendúva piko Pombéro rehegua. ¿Sueles escuchar narración sobre el pombéro?
- Máva piko omombe’u ndéve. ¿Quién te narra?
- Rehechávapa Pombérope. ¿Alguna vez viste al pombéro?
- Rehendúva piko oturuñe’ë ramo, moõpa. ¿Escuchaste su silbido, dónde?

7. Aikytĩ kuatia ha amboja Pombéro ra’anga (Togue 123). Corto y pego la figura del
Pombéro (Pág. 123).

Establece secuencias de ideas.


Comenta los hechos de su entorno relacionado con lo ocurrido en el texto.

Unidad 5: Maravichu - Mombe’ugua’u 77

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 77 17/01/2017 15:09:19


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Mombe’ugua’u: «Jasy Jatere» – Mito: «Jasy Jatere»
1. Amongora oï porãva. Rodeo en círculo la respuesta correcta.
mba’ekuaa pájaro mano mágico

ka’a rakã bastón cabello madera


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Amoñe’ë ko mombe’ugua’u. Leo el mito.

Jasy Jatere
Jasy Jatere niko peteĩ mitã’i yvágaicha hesa hovy asýva ha kuarahy mimbícha iñakãra-
gue sa’yju.
Oçuahëvo asaje pyte osë omosarambi yvoty ropéicha mborayhu eirete. Oje’e hese opí-
vo oikoha opa rupiete ha ipópe oguerekoha peteĩ ka’a rakã pehëngue ome’ëva ichu-
pe mba’ekuaaita.
Jasy Jatere ningo ovy’a mitãnguéra ndive, oike haçua ijapytepekuéra oiko guyra’i
ramo imánso ha ikunu’ũeterei gua’u oja peve hese peteĩva mitã. Upéi ndaje guyra’i
ova ova oho mombyry ha mitã hapykuéri ka’aguy rehe, upeichahápe ha’e hesarái opa
mba’égui. Mombyry porã oike rire hikuái, Jasy Jatere ojehechauka ha’ehaichaite ha
ombovy’a haçua mitãme ojapo opaichagua vy’arã iporã porãvéva. Omoï ndaje ichu-
pe ikamisa ruguáipe guavira aju, pakuri, arasa ha yvapurũ aju. Upéi Jasy Jatere oiko
panambi ramo, mainumby ramo ombopuka haçua mitãme; ojupi hikuái mborevi, térã
jaguarete ári, ÿrö katu otorore hikuái ysypo rehe. Omboja ika’a rakã guyra’i rupi’a rehe
ha ojapaite, omboja yvoty rehe ha ipoty jerapaite…
Áça katu Jasy Jatere ohetũ ramo mitãme ijurúpe, péva opyta itavy.

3. Ambojoaju he’isévare. Uno con flecha.


asaje pyte pétalo de flor
Jaikuaamive
omosarambi miel Guavira, pakuri,
arasa, yvapurü son
yvoty rope plena siesta
árboles frutales
eirete magia/poder autóctonos del
Paraguay.
mba’ekuaa esparce

78 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 78 17/01/2017 15:09:19


4. Amoĩmba ko’ã ñe’ëjoaju. Completo estas oraciones.
- Jasy Jatere oguereko ipópe peteĩ ka’ã rakã ome’ëva ichupe mba’ekuaaita.

- Asaje pyte osë omosarambi yvoty ropéicha mborayhu eirete.

- Jasy Jatere ovy’a mitãnguéra ndive.

- Omoï mitãme ikamisa ruguáipe guavira aju, pakuri, arasa ha yvapurũ aju.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Jasy Jatere ohetũ ramo mitãme ijurúpe péva opyta itavy.

5. Ambojoavy oikóva añetehápe ha ndoikóiva añetehápe ha upéi amohenda. Diferencio


realidad de fantasía y luego clasifico.

Omboja ika’a rakã guyra’i rupi’a rehe ha ojapaite. Ñe’ëndy - Vocabulario


( añetegua’ÿ ) mbojoajuha: conectores
Omboja yvoty rehe ha ipoty jerapaite. ( añetegua’ÿ ) ÿro katu: o sino
áça katu: sin embargo
Otorore hikuái ysypo rehe. ( añetegua ) upéi: después, luego
añetegua: realidad
Ojupi hikuái mborevi, térã jaguarete ári. ( añetegua’ÿ )
añete’ÿgua: fantasía
Jasy Jatere ha’e peteĩ mombe’ugua’u. ( añetegua )

añetegua (realidad) añetegua’ÿ (fantasía)


Upéi guyra’i ova ova ohóvo. Jasy Jatere oiko panambi ramo.

5. Ahechakuaa mba’éichapa Jasy Jatere ha ambosa'y ha’anga. Caracterizo a Jasy Jatere


y coloreo su figura. (Jasy Jatere niko peteĩ mitã’i yvágaicha hesa hovy asýva ha kuarahy mimbícha
iñakãrague sa’yju, ipópe oguerekoha peteĩ ka’a rakã.)

Aclara el significado de las palabras de difícil comprensión.


Diferencia fantasía y realidad.

Unidad 5: Maravichu - Mombe’ugua’u 79

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 79 17/01/2017 15:09:19


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëteja - Adverbio
1. Amaña ta’angáre ha amoñe’ë ko’ä ñe’ëjoaju. Observo las imágenes y leo las oraciones.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Opuka heta mitänguéra.

Mitäkuña oguata pya’e. ñe’ëteja

ñe’ëteja

Karumbe oguata mbegue ohóvo.

ñe’ëteja

– Para saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ëteja (Adverbio): es la palabra invariable que modifica a un verbo, a un adjetivo o a
otro adverbio. Expresan modo, lugar, tiempo, cantidad, afirmación, negación e interro-
gación. Ej.: José Luis oime mombyry.

80 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 80 17/01/2017 15:09:21


2. Ajesareko mba’éichapa oñemohenda ñe’ëteja. Observo la clasificación de los adverbios.

Ñe’ëteja ñemohenda – Clasificación de adverbio


Tekoguáva – de modo porã vai pya’e mbegue hatã
Tendaguáva – de lugar açui mombyry yvate okápe karape
Araguáva – de tiempo kuehe ka’aru ko’ëro angete aje’i
Papyguáva – de cantidad heta michĩ sa’i tuicha mbovy
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Moneïva – de afirmación hëe añete péicha néi avei


Mbotovéva – de negación nahániri ne’irã ani anive tove
Porandúva – de interrogación moõpa marãpa mba’éichapa mba’e

3. Amoĩmba ã ñe’ëjoaju ñe’ëtejápe. Completo las oraciones con adverbios.

Che mbo’ehao ko’águi. (Ñe’ëteja tendaguáva)

Rohóta nde rógape . (Ñe’ëteja araguáva)

Temimbo’e omba’apo . (Ñe’ëteja papyguáva)

, ha’ekuéra oúta oñondive. (Ñe’ëteja moneĩva)

Mbo’ehára oçuahë. (Ñe’ëteja mbotovéva)

nde ka’aru che irü. (Ñe’ëteja porandúva)

4. Ko’ã ñe’ëjoajúpe ahechauka ñe’ëteja ha amohenda. En las siguientes oraciones reconozco


los adverbios y luego los clasifico.

Ñe’ëteja
Ñe’ëjoaju
tekoguáva tendaguáva araguáva papyguáva
Pombéro oturuñe’ë po’i po’i
Oguata pya’eterei.
Opuka heta hese.
Ova oho mombyry.
Yvytúicha oiko
pyharekue.

Identifica la clasificación de los adverbios.


Clasifica correctamente los adverbios.
Utiliza correctamente los adverbios.

Unidad 5: Maravichu - Mombe’ugua’u 81

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 81 17/01/2017 15:09:22


Jehai hekopegua - Ortografía
Pundie «S - s» jeporu - Uso de la consonante «S - s»
1. Amoñe’ë ko’ä ñe’ëjoaju. Leo las oraciones.

- Pombéro osë oporomondýi pyhare.

- Jasy Jatere yvágaicha hesa hovy asýva.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

En el alfabeto guaraní solo se usa la «S» para representar los sonidos sa, se, si, so, su,
sy; y no se usa la «Z» ni la «C». Ejemplos: sái - sevói - mbusia - so’o - sunu – sy; sã - osë -
korasõ - apasusũ - sÿi.

2. Ahai porã ko’ã ñe’ëjoaju. Escribo correctamente estas oraciones.


Utiliza adecuadamente las palabras.

3. Ambohasa guaraníme ko’ã ñe’ë ha upéi aiporu ñe’ëjoajúpe. Traduzco al guaraní


estas palabras y luego las empleo en oraciones.

siesta madre gallina lombriz ojos

asajekue sy ryguasu sevo’i tesa

4. Ajuhu ñe’ë oguerekóva s ha ambosa’y. Hallo palabras con s y las coloreo. (Sopa de letras).
(korasõ, vosa, mesa, sevói, sa’yju, hesa, kyse, sapatu)

K õ v K y s e v ó i
O k o E h e s a o o
R v s O k õ i t k a
A ng a S a ’ y j u e
S k v L u ñ a r o t
Õ e mb A s a p a t u
U s a ‘ e v nd r u ñ
J u k Y a t m e s a

Usa correctamente la consonante «S - s».


Utiliza correctamente las reglas para escribir en guaraní.

82 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 82 17/01/2017 15:09:22


Jahai haçua - Redacción
Mombe’ugua’u jehai jey – Reescritura de mito
1. Amaña ta’angáre ha ambojovake Jasy Jatere ha Pombéro. Observo y comparo Jasy
Jatere con Pombéro.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Ambosa’y ñe’ë ohóva guive Jasy Jatere rehe. Coloreo las palabras que describen al Jasy
Jatere.

kuñataĩ iñakãrague hesa


ha’e peteĩ mitã’i sa’yju hovy yváicha
karia’y hü para porã
Jasy Jatere
guyra’i panambi jagua
ningo oiko ichugui
mbarakaja tapiti mainumby

guavira piña pakuri


ome’ë mitãme
pakova arasa yvapurũ

3. Ambosa’y ñe’ë ohóva guive Pombéro rehe. Coloreo las palabras que describen al Pombéro.

karai yvate iperõ


ha’e peteĩ kuñakarai karape iporã
mitã michĩ haguepáva

Pombéro ndaje óga jerére kosináme tatakuápe


oiko
tupao jerére ogakuépe kotýpe

ryguasu ra’ýpe kavajúpe guyra’ípe


oha’ã
kurépe jaguápe kavarápe

Unidad 5: Maravichu - Mombe’ugua’u 83

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 83 17/01/2017 15:09:22


4. Ahai umi ñe’ë ambosa’yva’ekue amombe’u haçua mba’éichapa: Escribo las palabras
coloreadas para caracterizar a:

Jasy Jatere Pombéro


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ordena sus ideas.


Utiliza adecuadamente las palabras.

84 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 84 17/01/2017 15:09:22


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë mombe’ugua’u. Leo el mito.

Mbói Tu’ĩ
Péva ndajeko peteĩ mymba ivai ha tuichaiteréiva. Hete ojogua mbóipe ha iñakã katu
ha’ete tu’ĩ. Oguerekóje ipo guýpe karugua guasu, tuju ha ysyry ojepysóva umi ñúre.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Mbói Tu’ĩ oñangareko umi mymba oikóva yvy ári, ha ýpegua rehe. Upéicha avei, ysapy,
yvyty ha yvotykuéra oĩva ñu rerekua, ha’e Mbói Tu’ĩ.

2. Aheka ñe’ëryrúpe mba’épa he’ise ko’ã ñe’ë. Busco en el diccionario el significado de


estas palabras.

karugua: estero/pantano
tuju: barro/lodo
ysapy: rocío
yvyty: cerro
rerekua: cuidador/ protector

3. Amoñe’ëjey mombe’ugua’u Mbói Tu’ĩ rehegua ha amoĩmba ñe’ëjoju. Vuelvo a leer la


leyenda y completo.

Mbói Tu’ĩ ha’e peteĩ .


Oguereko ipo guýpe .
Oñangareko umi .
Mbói Tu’ĩ ha’e rerekua.

4. Amoñe’ë ko’ã ñe’ëjoaju ha ahaiguy ñe’ëteja. Leo las oraciones subrayo los adverbios.
- Mbói Tu’ĩ oñagareko porã umi mymba rehe.
- Pombéro oiko hatã yvytúicha.
- Jasy Jatere osë asajekue.
- Pombéro oiko mombyry.

5. Ahai porã ñe’ë ojehai vaíva. Escribo correctamente las palabras.

Mombe’ugua’u ningo ha’e umo kázo oñembombe’úva ñande apytépe ha


ndaha’éiva oikova’ekue katuete. Mitãnguéra ohenduce ha omombe’uze avei ko’a
kázo. Oihina Jacyjatere, Ao Ao, Luizõ, Teju Jagua, Mbói Tu’ĩ ha Kurupi umíva rehegua.

Unidad 5: Maravichu - Mombe’ugua’u 85

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 85 17/01/2017 15:09:23


U n i d a d
Morangu
6 Expresión escrita


Ohai porä oñekümby porä haçua he’iséva.
(Aplica normas de coherencia en la
producción de textos escritos).
Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

normativa ojeporu haçua taikuéra.


(Comprende las reglas ortográficas en
guaraní).
Fábulas • Oiporu ohaikuévo umi ñe’ë ombojoajúva
ambue ñe’ëme (upéva, upéi, upévo,
upémarö, upévo, jahechápa, ÿro katu, áça
katu…). (Usa en su redacción conectores
tales como upéva, upéi, upévo, upémarö,
jahechápa, ÿrökatu, áçakatu…).

Capacidades
Expresión oral Temas
• He’i jey küjererä. (Reproduce trabalenguas).
• Oiporu, oñe’ënguévo, umi ñe’ë pyahu guaraníme. (Utiliza, al
hablar, el vocabulario aprendido). Ñañomongeta - Expresión oral
• Küjererä
Comprensión de textos orales
• Ohechakuaa mba’épa oiko jehaipyre omoñe’ëvape ha Ñahendu haçua - Comprensión
mba’érepa oiko upéva. (Identifica las causas y sus efectos).
de textos orales
• Ohechakuaa jehaipyrekuéra ohendúva:
• Morangu: «Mborevi ha Jaguarete»
- Oiporu hekópe umi ñe’ë. ombojoajúva ambue ñe’ëme.
(Upévare, upévagui, upémarö…).
- He’iha pe oñeha’aröva ichugui. Ñamoñe’ë haçua - Lectura
• (Reconoce en textos escuchados: conectores tales como comprensiva
upévare, upévagui, upémarö y otros; y el mensaje del texto).
• Ohechakuaa mba’eporä ha mba’evai omombe’úva umi
• Morangu: «Tapiti ha ju’ikuéra»
ohendúvape. (Reconoce valores y antivalores presentes en
textos escuchados). Ñe’ëtekuaa - Gramática
• Ñe’ëtéva mosusü ysaja moneïva ha
Comprensión de textos escritos mbotovéva
• Ohesa’ÿijo umi jehaipyre retepýpe oïva ohechakuaakuévo:
-Jehaipyre ojoapyha hekópe. Jehai hekopegua - Ortografía
-Jehaipyre he’iha pe oñeha’äröva ichugui. - Umi ñe’ë térä
ambue signokuéra oipytyvöva omoñe’ëva pe oikümby haguä
• Ñe’ëpehë
pe jehaipyrépe he’íva. (Reconoce los recursos contenidos
en el texto: palabras y signos que ayudan a comprender el Jahai haçua - Redacción
texto). • Morangu jehai
• Ohechakuaa umi jehaipyre omoñe’ëvape máva rehetépa
oñeñe’ë ha mávarepa avei oñeñe’ë. (Reconoce personaje
principal y secundario).
Ñandekatupyryve haçua -
Repaso

8686 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 86 17/01/2017 15:09:24


Expresión oral, Comprensión de textos orales,
Comprensión de textos escritos y Expresión escrita.

Morangu ñanembo’e jajepy’amongeta haçua


umi mba’eporä ha mba’evai jajuhúva ipype rehe,
jahechakuaa oñondivepa mba’éichapa jaiko
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

porävéta.
Ñahendu, jaikuaa ha ñamombe’u jey…

Unidad 6: Morangu
8787

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 87 17/01/2017 15:09:26


Ñañomongeta - Expresión oral
Küjererä - Trabalenguas
1. Ñaha’ä mávapa he’i pya’eve küjererä. Jugamos quien dice más rápido el trabalenguas.

Che aikuaa heta


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ñambojere ñane küjererä.


kũ.

Che amoñepyrüta:
Perere tereho
tereru terere.

3. Aheka ambue küjererä ha ha’e che irünguéra ndive. Busco otros trabalenguas digo con
mis compañeros.

Jaguarete para Tapiti porã pititi


ojere, ojere opo opo ha häimbiti.
pya’evéna ere
pe ne kũ tojere. Aju aje’i ju’i
aheka aheka
ndajuhúi ju’i.

88 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 88 17/01/2017 15:09:26


Aha aha’ã Ña Leme olla laja.
ha ha’a. Ña Leme olla laja.
Apyka puku kupépe
aguapy apuka puku.

Aheka ambue küjererä ha ha’e che irünguéra ndive. Busco otros trabalenguas digo con
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

3.
mis compañeros.

4. Ahechakuaa amoñe’ë porä haçua ha’ekuaava’eräha küjererä. Identifico la importancia


de la práctica de los trabalenguas para la lectura.

- Küjererä ñanembo’e ñañe’ë porä haçua. Enseña para la buena dicción.


- Ja’e pya’eva’erä ikatu haçua syryrýpe ñamoñe’ë. Se dice rápido para ayudar a la fluidez
de la lectura.
- Jehecha mávapa he’i poräve küjereräkuéra. Vemos quién pronuncia mejor los
trabalenguas

5. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo a mi profe.

oï porä oï poräiterei

Pronuncia con fluidez el trabalengua.

Unidad 6: Morangu 89

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 89 17/01/2017 15:09:26


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Morangu: «Mborevi ha Jaguarete» - Fábula: «Mborevi ha Jaguarete»

1. Ambohéra ko’ä mymba ra’anga ha ha’e mba’ére vaichapa chéveramo çuarä


oñeñe’ëta jehaipyrépe. Nombro estos estos animales y predigo de qué se hablará en el texto.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Mborevi ha jaguarete
Mborevi jeko oiko oguata peteï ka’aguy rehe. Upéi ojapysaka porä ha ohendu peteï ipyahëva; oñemboja
oikuaa haçua mba’épa ha ojuhu peteï jaguarete ipopa’äva peteï ita guýpe. Ndaikatuvéi ojei upégui.
Jaguarete ojerure asy mborevípe oipytyvömi haçua ichupe osë haçua upe ita guýgui ha, upéicharö, he’i
ichupe ha’etaha iñangirü omanoite peve.
Upémarõ mborevi oipe’a ita ojopýva jaguaretépe. Ovy’aiterei jaguarete ha oho oñondive oguata pe
ka’aguy rehe.
Upeichahágui, jaguarete opo mborevi renonderäme ha oma’ë hendy hese. He’i chupe jaguarete: —Irundy
áramako ndakaruvéi, che vare’aiterei.
Mborevi, oikuaáma mba’épa jaguarete ojapose hese, oma’ë ápe ha pépe ha ohechami aguarápe ha
ohenói ichupe.
—Nde, aguara, ejumína, nde piko akóinte karai juez ko ka’aguýpe.
—Upeichaite —he’i ichupe aguara.
—Jaguarete niko ipopa’ãkuri peteï ita guýpe ha aipytyvõkuri chupe osë haçua upégui. Upérõ he’i chéve
akói che angirütaha, ha péina ko’áça chejukaséma, che’u haçua.
Upévare —he’i aguara— jaha jahecha moöitépa oikora’e upe mba’e.
Ha oho hikuái, jaguarete oñemoï jey ita guýpe ha osë he’i aguara:
—Peichaitépa oïra’e jaguarete.
—Peichaite —ombohovái mborevi.
—Ha upéi reguenohë rire ichupe pégui ndejukase —oporanduve aguara.
—Upeichaite —he’i jey mborevi.
—Néi, eheja ichupe upéicharö ko ita guýpe.
Ñanembo’e: Ha upéicha jeko jaguarete itie’ÿségui, opyta iñembyahýi upe ita guýpe.

3. Ambohovái. Respondo.
- Mba’épa ojehu jaguaretépe. ¿Qué le pasó al tigre?
Ipopa’ä peteï ita guýpe. (Se trancó de una pata debajo de una piedra).

- Mávapa oipytyvö jaguaretépe osë haçua ita guýgui. ¿Quién le ayudó al tigre para salir
debajo de la piedra?
Mborevi oipytyvö jaguaretépe. (El tapir lo ayudó).

- Mávapa karai juez pe ka’aguýpe. ¿Quién es el juez en ese bosque?


Aguara niko karai juez pe ka’aguýpe. (El zorro es el juez del bosque).

90 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 90 17/01/2017 15:09:26


- Moõpa opyta iñembyahýi jaguarete. ¿Dónde se quedó pasando hambre el tigre?
Jaguarete opyta iñembyahýi upe ita guýpe. (El tigre se quedó bajo la piedra pasando hambre).

- Mba’érepa aguara ohojey umi moköi mymba ndive pe jaguarete ipopa’ä haguépe. ¿Por
qué el zorro regresó con los dos animales en el lugar donde estuvo trancado el tigre?
Ha’e ohechaukase jaguaretépe hembiapo vaikue. (Porque él quiere que el tigre reconozca
su error).

4. Ahaiguy mba’éichapa ko’ã mymba morangúpe he’iháicha. Subrayo sí o no según lo que


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

expresa las oraciones.


Mborevi Jaguarete Aguara
Iñaña ha ijapu. Ivare’a ha ijapu Oiko ysyrýpe.
Imba’eporã hapicha ndive. Oñangareko iñirü rehe. Tuicha ha iporã
Ho’use jaguaretépe. Oke ka’aguýpe. Hekojoja ha imarangatu

5. Ambosa’y hëe térä nahániri oje’éva ñe’ëjoajúpe. Subrayo las características de los animales
según la fábula.
- Oï poräpa mborevi rembiapo. hëe nahániri
- Oï poräpa jaguarete rembiapo. hëe nahániri
- Oï poräpa aguara rembiapo. hëe nahániri

6. Amoñe’ëjey morangu ha amoïmba mba’ére oiko. Vuelvo a leer la fábula y completo el efecto.

Mba’e oiko Mba’ére oiko


Jaguarete ipopa’äva peteï ita guýpe.

7. Amongurusu mba’épa ñanembo’e ko morangu. Escribo la moraleja de la fábula.


X Ha upéicha jeko jaguarete itie’ÿségui, opyta
iñembyahýi upe ita guýpe. Ñe’ëndy -
Vocabulario
Néi, eheja ichupe upéicharö ko ita guýpe.
mbojoajuha: conectores
upéicharö: así, entonces
upémarõ: entonces
Ñe’ëjoajuha (Conectores): son elementos que unen upévare: por eso
palabras, ideas o frases entre sí. En guaraní: upévare, peichaite: así mismo
upémarö, upéicharõ, upévagui, jahechápa, ÿro katu,
áça katu…

8. Ahaiguy ñe’ëjoajúpe upe ñe’ëjoajuha. Subrayo los conectores en las oraciones.


Upéicharö ha’etaha iñangirü omanoite peve.
Upémarõ mborevi oipe’a ita ojopýva jaguaretépe.
Upévare —he’i aguara — jaha jahecha moöitépa oikora’e upe mba’e.

Distingue causa y efecto.


Identifica conectores. Unidad 6: Morangu 91
Reconoce valores y antivalores.

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 91 17/01/2017 15:09:26


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Morangu: «Tapiti ha ju’ikuéra» - Fábula: «Tapiti ha ju’ikuéra»
1. Aikytÿ kuatia ha amboja ko’ä mymba ra’anga (Togue 123). Recorto y pego las
imágenes (Pág. 123).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Amoñe’ë morangu «Tapiti ha ju’ikuéra». Leo la fábula.

Tapiti ha Ju'ikuéra
Peteĩ jey ojotopa tapitikuéra ka’aguýpe ha oñomongeta hikuái.
Jaiko asy ko yvy ape ári, he’i ndaje hikuái. Ka’aguýpe heta oï leõ, jaguarete umíva oka-
ruséva ñande rehe.
Marãpa péicha jaikovese, kyhyje pópe tapia. Iporãvénte ñamanomba ani jaiko péicha,
he’ije hikuái.
Oñomongeta rire oho hikuái peteĩ ykua rembe’ýpe. Upépe ojuhu hikuái heta ju’i ojepe’e
joáva hína kuarahýpe.
Ju’ikuéra ohechávo umi tapitípe ojepoipaite anga y ky’ápe. Upévo peteĩ tapiti he’i ha-
pichakuérape: —Pemañamína, oï ningo oiko asyvéva ñandehegui ko yvy ape ári.
Ñanembo’e: Jaropu’aka haçua jaiko asýramo jepe, jahechárõ oïha oiko asyvéva ñan-
dehegui.

3. Ambojoaju he’isévare. Uno con flecha.


jaiko asy a orillas del manantial
kyhyje pópe en el mundo/sobre la tierra
ykua rembe’ýpe vivimos mal
yvy ape ári para soportar/sobrellevar
jaropu’aka haçua con miedo

92 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 92 17/01/2017 15:09:27


4. Ambohovái. Respondo.
- Moöpa ojotopa tapitikuéra. ¿En dónde se encuentran los conejos?
- Ojotopa ka’aguýpe hikuái.
- Mba’érepa oñe’ë hikuái. ¿De qué hablan?
- Oiko asyha yvy ape ári.
- Moöpa ojepe’e ju’ikuéra. ¿Dónde se solean las ranas?
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Ojepe’e hikuái ykua rembe’ýpe.

Morangu (Fábula): es una narración breve, en prosa o en verso, con la intención didáctica
o crítica, frecuentemente, manifestada en moraleja final. En la mayoría de los casos, sus
personajes son animales o seres inanimados con características humanas.

5. Amoïmba mba’épa oiko. Completo la causa.


Mba’épa oiko Mba’érepa oiko
Ju’ikuéra ohechávo umi tapitípe ojepoipaite anga y ky’ápe.

6. Amoñe’ë jey ha ahai mba’épa ñanembo’e. Vuelvo a leer y transcribo la moraleja.


Jaropu’aka haçua jaiko asýramo jepe, jahechárõ oïha oiko asyvéva ñandehegui.

7. Aheka avatee morangupegua, ambosa’y ha ahai héra. Busco los personajes de la fábula,
pinto y escribo sus nombres.

Identifica personaje de la fábula.


Distingue causa y efecto.

Unidad 6: Morangu 93

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 93 17/01/2017 15:09:27


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëtéva mosusü ysaja moneïva ha mbotovéva - Conjugación
del verbo forma afirmativa y negativa
1. Ñamoñe’ë oñondivepa. Leemos.
Ysaja moneĩva (Forma afirmativa) Ysaja mbotovéva (Forma negativa)
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

japo: hacer ñe’ë: hablar

Che ajapo añe’ë ndajapói nañe’ëi

Nde rejapo reñe’ë nderejapói nereñe’ëi

Ha’e ojapo oñe’ë ndojapói noñe’ëi

Ñande jajapo ñañe’ë ndajajapói nañañe’ëi

Ore rojapo roñe’ë ndorojapói noroñe’ëi

Peë pejapo peñe’ë ndapejapói napeñe’ëi

Ha’ekuéra ojapo oñe’ë ndojapói noñe’ëi

– Para saber
Jaikuaa hagua

Ñe’ëtéva ysaja (Formas de los verbos)

Ysaja moneïva (Forma afirmativa): denota una afirmación en la acción verbal, no lleva
partícula. Ejemplo: akaru, asë.

Ysaja mbotovéva (Forma negativa): denota una negación en la acción verbal, lleva las
partículas prefija y sufija que se añaden a la raíz verbal. Ejemplos: ndakarúi (verbo oral),
nama’ëi (verbo nasal).

ndakarúi nama’ëi

partícula prefija partícula sufija partícula prefija partícula sufija


de negación de negación de negación de negación

94 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 94 17/01/2017 15:09:27


2. Amoĩmba ko’ã ñe’ëjoaju ñe’ëtéva ysaja moneïvape. Completo las oraciones con verbos
en forma afirmativa.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Mitãnguéra ha Peë heta mymba.


puka vy’a hecha

Ñande oñondive.
guata

3. Ambohovái aipurukuévo ñe’ëtéva ysaja mbotovéva. Respondo utilizando verbos en forma


negativa.

- Reguatápa kuehe ka’aru. Nahániri, ndaguatái kuehe ka’aru.

- Repyta piko mbo’ehaópe. Nahániri,

- Nde sy piko oke asajekue. Nahániri,

- Ka’i piko oñe’ë ndéve. Nahániri, noñe’ëi.

Reconoce los verbos en formas afirmativas y negativas.


Emplea adecuadamente los verbos en formas afirmativas y negativas.

Unidad 6: Morangu 95

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 95 17/01/2017 15:09:31


Jehai hekopegua - Ortografía
Ñe’ëpehë apo guaraníme - Silabación en guaraní
1. Amoñe’ëpehë ko’a ñe’ë. Separo en sílabas estas palabras.
tapiti ta – pi – ti
jaguarete
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

mborevi
ju’i
aguara

En guaraní la silabación es directa, es decir, la sílaba se forma con una consonante más
vocal (p + o = po) o vocal sola (y).

Características
Los digramas son consonantes inseparables (ch – mb – nd – ng – nt – rr): Ejemplos: my –
mba; ty – py – cha

La consonante puso (’) forma sílaba con la vocal que le sigue: ka – ’a – guy; sa – py – ’a

2. Amoñe’ë ha aiguyhai ñe’ë oguerekóva pundiekõi ha puso. Leo y subrayo las palabras
con digramas y puso.

Jaropu’aka haçua jaiko asy ramo jepe, jahechárõ oïha oiko asyvéva ñandehegui.

Ha upéicha jeko jaguarete itie’ÿségui, opyta iñembyahýi upe ita guýpe.

3. Aguenohë ñe’ë oguerekóva puso ha pundiekõi ha amoñe’ëpehe. Entresaco las palabras


con puso y digramas y separo en sílabas.

Reconoce las reglas ortográficas de silabación en guaraní.

96 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 96 17/01/2017 15:09:31


Jahai haçua - Redacción
Morangu jehai - Redacción de fábula
1. Amoñe’ë morangu ha ajesareko hetepýre. Leo la fábula y atiendo su estructura.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Pykasu ha Tahýi Avatee (personajes)


Peteĩ ka’aru Ára (tiempo)
Ysyrýpe Tenda (lugar/espacio)
H
Tahýi haimete ojahoga ysyrýpe ha upémarö pykasu oity ichupe peteĩ yvyra e
rogue ha tahýi ojesalva. Upéi tahýi ohecha peteĩ tapicha ojapiséva hína
T
pykasúpe ha upevó oisu’u ichupe ipytápe.
e

Upe aja, pykasu oveve ha oho. Paha: desenlace/final

2. Ahai ñanembo’éva ko morangu. Redacto la moraleja de la fábula.

3. Amoha’anga ñanembo’éva morangu. Dibujo la moraleja de la fábula.

4. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo a mi profe.

oï porä oï poräiterei

Usa los conectores necesarios.


Redacta con coherencia.

Unidad 6: Morangu 97

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 97 17/01/2017 15:09:31


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë jey ko morangu pehëngue. Vuelvo a leer el fragmento de la fábula.

Tapiti ha ju’ikuéra
Peteĩ jey ojotopa tapitikuéra ka’aguýpe ha oñomongeta hikuái.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Jaiko asy ko yvy ári, he’i ndaje hikuái. Ka’aguýpe heta oï leõ, jaguarete umíva okaruséva
ñanderehe.
Marãpa péicha jaikovese, kyhyje pópe tapia. Iporãvénte ñamanomba ani jaiko péicha,
he’íje hikuái.
Oñomongeta rire oho hikuái peteĩ ykua rembe’ýpe. Upépe ojuhu hikuái heta ju’i
ojepe’ejoáva hina kuarahýpe.

2. Amoambue morangu paha ha ahai. Cambio el final de la fábula y escribo.

3. Amoñe’ëpehë ko’ã ñe’ë. Separo en sílabas las palabras.


ka’aguýpe: oñomongeta:

he’i: ndaje:

ñanderehe: rembe’ýpe:

4. Ahai peteï küjererä aiporukuévo tapiti ha ju’i. Escribo un trabalenguas utilizando las palabras
tapiti y ju’i.

98 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 98 17/01/2017 15:09:31


5. Amoĩmba ñe’ëjoaju ñe’ëtévape moneĩvape. Completo las oraciones con los verbos
conjugados en forma afirmativa.

Tapiti ka’aguýpe.
ñani

Umi temimbo’e morangu.


moñe’ë
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ñande guaraníme
ñe’ë

6. Ahaiguy ñe’ëtéva ijysaja mbotovéva. Subrayo los verbos conjugados en forma negativa.

Mbo’ehára ndopytái hógape.

María ha nde ndapehói ysyrýpe.

Che ndakéi asajekue.

Nde ndereguatái pyharekue.

7. Ahaiguy ñe’ë ombojoajúva ajuhúva. Subrayo los conectores en las oraciones.

- Néi, eheja ichupe upéicharö ko ita guýpe.

- Ha upéicha jeko jaguarete itie’ÿségui, opyta iñembyahýi upe ita guýpe.

- Tahýi haimete ojahoga ysyrýpe ha upémarö pykasu oity ichupe peteĩ yvyra rogue.

Unidad 6: Morangu 99

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 99 17/01/2017 15:09:31


U n i d a d
Mombe'upy
7 Expresión escrita
• Ohechauka ohaikuévo omoñepyrüha
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

hembiapo oikuaamavavoígui ha
omohypy’ü ohóvo pe omombe’uséva.

Leyenda (Redacta aplicando informaciones


conocidas para profundizar el tema).
• Omombe’ujey ohaikuévo mombe’upy.
(Recrea el texto escuchado o leído).
• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi
normativa ojepiru haçua taikuéra.
Capacidades (Redacta aplicando las reglas ortográficas
en guaraní).

Expresión oral
• Ombojoaju hemimo’ä oñe’ënguévo: omoñepyrü, ombohete

Temas
ha omohu’ä pe mba’e omombe’úva. (Secuencia sus ideas al
expresar sus opiniones o posturas).
• Oiporu, oñe’ënguévo, umi ñe’ë pyahu guaraníme. (Utiliza, al
hablar, el vocabulario aprendido).
Ñañomongeta - Expresión oral
Comprensión de textos orales • Mombe’upy: «Lago Ypakarai»
• Ohechakuaa mba’eichagua tekovépa pe máva
oñeñe’ëvehahína ohendúvape. (Caracteriza a los Ñahendu haçua - Comprensión
personajes de un texto escuchado). de textos orales
• Ombojoja umi mba’e oikóva ohendúvape umi mba’e
• Mombe’upy: «Ka’aguy Jarýi»
oikóva hekoha rupi. (Compara hechos que ocurren en
textos escuchados con situaciones de su entorno).
Ñamoñe’ë haçua - Lectura
comprensiva
Comprensión de textos escritos
• Ombojoaju umi mba’e ojuhúva jehaipyrépe umi mba’e • Mombe’upy: «Chahã»
ha’e oikuaáva voi ndive. (Relaciona el texto con sus
conocimientos previos). Ñe’ëtekuaa - Gramática
• Ohechakuaa umi jehaipyre omoñe’ëvape máva • Ñe’ëjoaju: teroñe’ë ha teroñe’ëje’e
rehetépa oñeñe’ë ha mávarepa avei oñeñe’ë. (Identifica
personaje principal y secundario de un texto). Jehai hekopegua - Ortografía
• Ohechakuaa mavamá rehepa oñeñe’ë umi mombe’upy • Puso jeporu «’»
omoñe’ëvape. (Reconoce los personajes en los textos leídos).
• Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikovaramoguáicha ha
Jahai haçua - Redacción
umi he’íva ha’e oimo’äháicha. (Diferencia fantasía y realidad).
• Oiporu ñe’ë térä ambue signokuéra oipytyvöva • Jerurehai
omoñe’ëvape oikümby haçua pe jehaipyrépe he’íva.
(Utiliza las palabras y signos que ayudan a comprender Ñandekatupyryve haçua -
el texto). Repaso

100 Guarani 5.º


100

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 100 17/01/2017 15:09:32
Expresión oral, Comprensión de textos orales, Comprensión
de textos escritos y Expresión escrita.

Mombe’upy, mombe’upyre,
mombe’upyrã…
Ñamoñe’ë, ñahendu ha ñamombe’u jey
ñande rapichakuérape
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

ko’ä mombe’upy iporäva.

Unidad 7: Mombe’upy 101


101

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 101 17/01/2017 15:09:33
Ñañomongeta - Expresión oral
Mombe’upy: «Lago Ypakarai» - Leyenda: «Lago Ypacaraí»
1. Amaña ta’angáre ha amombe’u umi ahecháva. Observo la imagen y la describo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Péva Lago Ypakarai, ñamombe’umi hesegua mombe’upy. Es el Lago Ypacaraí, narramos


la leyenda.
Upéi mokõi
Péva ndajeko kuñakarai oikovai
peteĩ ykua hese, upévare
michĩmíva ipochy Tupã.
raka’e…

Ha pe ykua
oñepyrü okakuaa,
okakuaa
tuichaiterei…

102 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 102 17/01/2017 15:09:34
3. Ñañembyaty ha ñañomongeta umi mombe’upy Lago Ypakarai rehegua. Formamos
grupo y conversamos sobre el desenlace la leyenda del Lago Ypacaraí.

Tuicha ndaje raka’e oñemondýi umi tapicha, ha upémarõ ohenói hikuái peteï pa’ípe.
Ha’e ou ohovasa ha upépe opyta upe y, ndokakuaavéi. Ha péicha oime ko’áça peve
lago Ypakarai.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

4. Amombe’u hatã ha ha’e: Narro oralmente teniendo en cuenta:

Mombe’upy réra: Lago Ypacarai


Avateekuéra: moköi kuñakarai, Tupä, pa’i…
Moõpa oiko mombe’upy: Lago Ypacaraípe

5. Che mandu’a che irü ndive oïha avei purahéi Lago Ypakarai rehegua. Recuerdo con mi
compañero que hay una guarania del Lago Ypacaraí.

- Rehendúva piko guarania Recuerdos de Ypacarai.

- Reikuaa mávapa ohai pe purahéi.

- Reikuaápa mba’éichapa ko’áça Lago Ypakarai.

- Araka’e piko jaháta jahechami.


Respuesta libre.

6. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo a mi profe.

oï porä oï poräiterei

Ordena sus ideas.


Se expresa con claridad.

Unidad 7: Mombe’upy 103

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 103 17/01/2017 15:09:34
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Mombe’upy: «Ka’aguy jarýi» - Leyenda: «Ka’aguy jarýi»

1. Aikytĩ kuatia ha amboja kuñataĩ ra’anga (Togue 125). Recorto y pego la silueta de
una señorita, luego completo: cabello, cara, cuerpo y piernas como ka’aguy jarýi (Pág. 125).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Ahendu mombe’upy. Escucho la leyenda.

Ka’aguy jarýi
Peteĩ kuñataĩ neporãmba jepéva oiko ka’aguýpe. Ha’e ikarape ha iñakãrague apopë
mbuku, hyakuã yvotýicha. Oñangareko oĩva mymba rehe ani ojejukareipa; oñanga-
reko y rehe ani oñemongy’a ha oñembyai; oñangareko avei ka’aguy rehe ani oñekytĩ
yvyra hekope’ÿ.
Oĩ ramo tapicha ojukareíva mymba, térã oikytĩreíva yvyra, térã omongy’áva y, ha’e
katuete oikuaa ha osë ichupe hapépe peteĩ tekove iky’a, ipyapë mbuku ha iñakãcha-
ráva, péva tuichaiterei omondýi ichupe.
Yvypóra ojapóramo Ka’aguy jarýi oipotáva katu ha’e oñangareko hese ha osë porãmba
opaite mba’e ichupe.
Péicha Ka’aguy jarýi oñangareko tekoha rehe, ha’e oipota opavave tapicha ahayhu,
oñangareko ha omomba’e ñande rekoha.

3. Aheka ñe’ëryrúpe mba’épa he’ise ko’ã ñe’ë ha aiporu ñe’ëjoajúpe. Busco en el


diccionario significado de estas palabras utilizo en oraciones.

iñakãrague:
oñangareko:
oñembyai:
tekoha:
omomba’e:

104 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 104 17/01/2017 15:09:34
4. Ahendu jey ha ahaiguy avatee ha avatee’ÿ ajuhúva mombe’upýpe. Vuelvo a escuchar
y subrayo los personajes principales y secundarios de la leyenda.

Avatee Avatee’ÿ
Tekoha Mymba, yvyra ha y
Ka’aguy Jarýi tekoha Jasy ha ysyry
Mymba Jagua ha mbarakaja
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Mombe’upy (Leyenda): es una narración fantástica sobre un hecho que alguna vez
aconteció, en tiempos muy remoto, pero que de alguna manera tiene relación con el
tiempo presente. No tiene autor conocido, es decir, anónimo. Los protagonistas suelen
ser personas, animales o también cosas.

5. Amoĩmba mba’éichapa Ka’aguy jarýi. Completo con las características de Ka’aguy Jarýi.

Peteĩ kuñataĩ neporãmba jepéva.


Ka’aguy jarýi

Ñe’ëndy - Vocabulario
ñepyrü: introducción
mba’épa oiko/mbyte: nudo
mba’éichapa opa/paha: desenlace
avatee: personaje principal
avatee’ÿ: personaje secundario

6. Ahechauka mombe’upy retepy. Vuelvo a leer la leyenda e identifico su estructura.


Ñepyrü:

Mba’épa oiko/mbyte:

Mba’éichapa opa:
Péicha Ka’aguy Jarýi oñangareko tekoha rehe […]

Describe las características de los personajes.


Identifica personaje principal y secundario.

Unidad 7: Mombe’upy 105

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 105 17/01/2017 15:09:34
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Mombe’upy: «Chahã» – Leyenda: «Chahã»
1. Amaña ta’angáre, ahai héra iguýpe ha ha’e mba’ére vaichapa chéveramo çuarä
oñeñe’ëta. Observo las imágenes, escribo sus nombres abajo y predigo de qué se hablará.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Amoñe’ë mombe’upy. Leo la leyenda.

Chahã
Peteĩ kuñataĩ ha peteĩ mitãmi ndaje ojerure hikuái mokõi kuñakarai ojohéiva hína ao y
rembe’ýpe ome’ëmi haçua ichupekuéra y hoy’u haçua imemby. Umi mokõi kuñakarai
katu ombohasa ichupe y ky’a.
Upévare ipochy Tupã ha omoheñói upépe peteĩ yvu iporãtereíva, hoy’u haçua mitãmi.
Ohechávo upéva oñemondýi tuichaiterei umi mokõi kuñakarai, ha osë oho hikuái upé-
gui jaha, jaha he’ihápe. Ikatu’ÿ rehe oho mamove, iñakuruchĩ mbaitéma hikuái ha oiko
ichuguikuéra guyra oñe’ë asýva y rembe’yha rupi: chahã, chahã, chahã.
Pe kuñataĩ ha pe mitãmi nimbo Tupãsy ha Niño Jesús ra’e.
Ida Genes rembiapokue

3. Ambojoaju he’iséva rehe. Uno con flechas adecuadamente.

y rembe’ýpe se asusta

omoheñói sin poder

oñemondýi a orilla del arroyo

Ikatu’ÿ rehe encogerse/se encogió

iñakuruchĩ hizo brotar/nacer

106 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 106 17/01/2017 15:09:35
4. Amoï papapy ha amohenda oikohaguéicha. Ordeno la secuencia del texto.

( ) Pe kuñataĩ ha pe mitãmi nimbo Tupãsy ha Niño Jesús ra’e.

( ) Upévare ipochy Tupã ha omoheñói upépe peteĩ yvu iporãtereíva.

( ) Peteĩ kuñataĩ ha peteĩ mitãmi ojerure hikuái y mokõi kuñakaraípe.

( ) Umi moköi kuñakarai iñakuruchĩ mbaitéma ha oiko ichuguikuéra chahä.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

( ) Umi mokõi kuñakarai katu ombohasa ichupe y ky’a.

5. Amoñe’ëjey mombe’upy ha ambosa’y umi oĩ porãva. Vuelvo a leer la leyenda y coloreo lo


correcto.

Kuñataĩ ha mitãmi Umi kuñakarai


Ojerure porã y mitãmi hoy’u haçua. Imba’eporã ha imarangatu.
Ojerure vai y umi kuñakaraípe. Iñaña ha nome’ëi y kuñataĩme.

6. Amongurusu añetegua térä añetegua’ÿ. Marco con una cruz si es fantasía o realidad.

añetegua kuaarapoyke
Peteĩ kuñataĩ ha mitãmi ojerure y moköi kuñakaraípe.
Mokõi kuñakarai iñakuruchï ha oiko ichuguikuéra guyra.

7. Ahai avatee ha amoha’anga. Escribo y dibujo al personaje principal.

Ñe’ëndy - Vocabulario
añetegua: realidad
añetegua’ÿ: fantasía

Diferencia fantasía y realidad.


Identifica personaje del texto.
Establece secuencia.

Unidad 7: Mombe’upy 107

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 107 17/01/2017 15:09:35
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëjoaju: teroñe’ë ha teroñe’ëje’e – Oración: sujeto y predicado

1. Ajesareko ha amoñe’ë. Observo y leo.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Peteĩ chahã oguejy yvyra rakã rehe. Peteĩ mitãkuña ho’u sandia.

– Pa ra saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ëjoaju (Oración): es la unidad de comunicación con sentido completo, generalmen-
te, se forman por la unión de un sujeto (teroñe’ë) y un predicado (teroñe’ëje’e).

Peteĩ chahã oguejy yvyra rakã rehe.

teroñe’ë teroñe’ëje’e

2. Ahechakuaa teroñe’ë ha teroñe’ëje’e ñe’ëjoajúpe oïva. Identifico el sujeto y predicado en


la oración.

Mávarepa oñeñe’ë. ¿De quién se habla? Mba’épa ojapo. ¿Qué hace?

Peteï mitäkuña (teroñe’ë) ho’u sandia. (teroñe’ëje’e)

108 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 108 17/01/2017 15:09:35
3. Amoñe’ë ko’ã ñe’ëjoaju ha ambosa’y teroñe’ë ha ahaiguy teroñe’ëje’e. Leo las oracio-
nes y pinto sujeto y subrayo el predicado.

Mokõi kuñakarai ojohéi ao ysyrýpe. // Mbo’ehára omoñe’ë mombe’upy.

Ka’aguy jarýi oñangareko tekoha rehe.// Kuñataĩ ndoguatái ka’guy rehe.

4. Ambojoaju teroñe’ë teroñe’ëje’e rehe oï porä haçuáicha. Uno con flecha los sujetos
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

con sus predicados correspondientes.

Yvoty porä ojapo chipa.

Che sy oï heta yvotytýpe.

Mitãnguéra ñamoñe’ë mombe’upy.

Ñande ohuga heta korapýpe.

5. Ahai irundy ñe’ëjoaju ha ahechauka teroñe’ë ha teroñe’ëje’e. Formulo cuatro oraciones y


marco sujeto y predicado.

1.

2.

3.

4.

Identifica las partes de la oración.


Reconoce sujeto y predicado.

Unidad 7: Mombe’upy 109

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 109 17/01/2017 15:09:35
Jehai hekopegua - Ortografía
Pundie puso «’» jepuru - Uso del puso «’»
1. Amoñe’ë ko mombe’upy. Leo la lenyeda.

Ka’i ha Karaja
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Peteĩjey osë Ka’i tembi’u reka. Tapére ojuhu Karajápe ha oporandu


ichupe:
—Mba’éiko rejapo che ryke’y.
—Ha ápe apurahéi aína, he’i Karaja. —Ha nde.
—Aheka tembi’u ajuka haçua vare’a, he’i ichupe Ka’i.
—Áça rejuhu vove ejujey japurahéi, he’i Karaja.
—Mba’erã piko, nde ningo repurahéi porã voi neaño, he’i ichupe Ka’i.

– Pa ra saber
Jaikuaa hagua
El puso «’» es una consonante glotal que siempre se usa entre vocales para cortar mo-
mentáneamente el sonido, y forma sílaba con la vocal que le sigue. Ejemplos: ka’i se
separa ka-’i; ho’u se separa ho-’u.

2. Anohë mombe’upýgui po ñe’ë oguerekóva puso «’» ha amoñe’ëpehë. Entresaco de


la leyenda cinco palabras con puso «’» y separo en sílabas.

tembi’u: te – mbi – ’u

3. Ahendu kuatiarä ha ahai porã. Escucho el dictado y escribo correctamente.

Usa correctamente la consonante puso «’».


Reconoce las reglas ortográficas en guaraní.

110 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 110 17/01/2017 15:09:36
Jahai haçua - Redacción
Jerurehai – Solicitud
1. Amoñe’ë ko jerurehai ha ajesareko hetepýre. Leo la solicitud y observo su estructura.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Paraguay, 20 Jasypoapy 20….-pe. arange (fecha)

Kuñakarai sãmbyhyhára
Mbo’ehára Katia Montiel mávape oho (destinatario)
Mbo’ehao Defensores del Chaco- pegua h
Nde koty mba’apohápe e
t
Temimbo’ekuéra poha mbo’esyry pegua oñemboja nerendápe, ko kuatia rupive, e
ojerure haçua ndéve ikatúpa osë hikuái mbo’ehaógui, áça arapoapy oúvape oho haçua -
Biblioteca Nacional-pe ojapóvo peteĩ tembiapo Feria de Ciencia-pe çuarã. c
Temimbo’ekuéra oha’arõite remoneĩ hembijerurekuéra, ha omoçuahë avei ndéve u
hi’aguyje. e
r
Nemomaitei roryete p
o
Temimbo’ekuera 5.° pegua teraguapy (firma)

2. Ahai peteï jerurehai che mbo’ehárape çuarã ha ahechakuaa hetepy. Redacto una
solicitud al profe atendiendo su estructura.

Tenda ha arange (lugar y fecha)

Mávape ojehai (Destinatario)

Hete (Cuerpo)

Teraguapy (firma)

Identifica la estructura de la solicitud.


Redacta correctamente una solicitud.

Unidad 7: Mombe’upy 111

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 111 17/01/2017 15:09:36
Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë mombe’upy. Leo esta leyenda.

Ka’i reko ypykue


Ka’i ndajeko ymaite mitã raka’e.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Peteĩjey peteĩ kuñakarai ou imemby ijyva ári ha ohecha heta mitã pindo rakãre. Oje-
rure ndaje ichupekuéra oity haçua imembýpe pindo aju, ha ha’ekuéra oity ichupe
ha’ÿingue.
Ha upévo oikopaite ichuguikuéra ka’i, iñaña rehe hikuái.

2. Aheka ñe’ëryrúpe mba’épa he’ise ko’ã ñe’ë. Busco en el diccionario el significado de


estas palabras.

yma:
ijyva ári:
pindo:
aju:
ha’ÿi:

3. Amoñe’ë jey mombe’upy ka’i rehegua ha amoĩmba. Vuelvo a leer la leyenda y completo.
Ñepyrü:

Mba’e oiko:

Mba’éichapa opa:

112 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 112 17/01/2017 15:09:36
4. Anohë mombe’upýgui ñe’ë oguerekóva puso ha amoñe’ëpehë. Entresaco de la
leyenda palabras con puso y separo en sílaba.

5. Ambosa’y teroñe’ë ha ahaiguy teroñe’ëje’e. Pinto el sujeto y subrayo el predicado.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Peteĩ kuñakarai ou imemby ijyva ári.

- Heta mitã ojupi pindo rakãre.

- Ha’ekuéra ndoitýi pindo aju ichupe.

- Che ha’use opaichagua yva.

6. Amoha’anga mombe’upýpe oïva avatee ha ahai héra. Dibujo el personaje principal de


la leyenda y escribo su nombre.

Unidad 7: Mombe’upy 113

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 113 17/01/2017 15:09:36
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

114 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 114 17/01/2017 15:09:36
7. Aikytĩ kuatia ha amboja opaichagua trompo ñeha’ä (Togue 17). Recorto y
pego las distintas formas del juego del trompo (Pág. 17).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

trompo kora trompo ka’ygua

trompo arasa trompo jehupi

115

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 115 17/01/2017 15:09:37
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

116 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 116 17/01/2017 15:09:37
5. Aikytĩ kuatia, amohenda ha amboja ta’anga oikohaguéicha mombe’uräme
(Togue 31). Recorto, ordeno y pego según la secuencia (Pág. 31).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

1. Tahýi oñongatu 2. Tahýi oho hembi'urä


hembi'urä haitýpe. ijapére.

3. Kuarahy osë ha tahýi


oho jeýma
omba’apo.

117

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 117 17/01/2017 15:09:38
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

118 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 118 17/01/2017 15:09:38
5. Aikytĩ kuatia ha amboja (Togue 50). Recorto y pego (Pág. 50).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Mymba ovevéva Mymba otyryrýva

Mymba hetyma irundýva

119

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 119 17/01/2017 15:09:39
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

120 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 120 17/01/2017 15:09:39
2. Aikytï kuatia ha amboja ta’anga hendaçuame (Togue 62). Recorto y pego
donde corresponde (Pág. 62).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

mbarakaja resa vera anguja ruguái puku

kuarahy mimbi

6. Aikytï kuatia ha amboja mavamáva rehepa oñeñe’ë ñe’ëpotýpe (Togue 65).


Recorto y pego de quiénes se habla en el poema (Pág. 65).

121

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 121 17/01/2017 15:09:40
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

122 Guarani 5.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 122 17/01/2017 15:09:40
7. Oikytĩ kuatia ha omboja Pombéro ra’anga (Togue 77). Corto y pego la figura del
Pombéro (Pág. 77).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

1. Aikytÿ kuatia ha amboja ko’ä mymba ra’anga (Togue 92). Recorto y pego las
imágenes (Pág. 92).

tapiti ju’i

123

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 123 17/01/2017 15:09:41
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 124


17/01/2017 15:09:41
1. Aikytĩ kuatia ha omboja kuñataï ra'anga (Togue 104). Recorto y luego pego la silueta
de una señorita, luego completo: cabello,cara, cuerpo y piernas como Ka'aguy jarýi (Pág. 104).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

125

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 125 17/01/2017 15:09:41
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 126


17/01/2017 15:09:41
Bibliografia
• Aguilera Jiménez, D. A. (2013). Folklore paraguayo. Asunción: Servilibro.
• Ayala, J. V. (1996). Gramática guaraní. Buenos Aires: Ministerio de Educación de la Nación.
• Baker, C. (1997). Fundamentos de educación bilingüe y bilingüismo. Madrid: Editorial Cáte-
dra.
• Benítez Ojeda, E. M. (2012). Lengua guaraní 5. Quinto grado. Asunción: Grupo Editorial Atlas.
• Benítez, E. (2010). Gramática de la lengua guaraní. Asunción: Atlas Representaciones S. A.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

• Contrera Moreira, M. T. y Gómez Santacruz, S. C. (2007). Evaluación en el segundo ciclo de la


EEB. Asunción: Atlas Representaciones S. A.
• De Guarania, F. (2010). Cuentos de animales y fábulas de Esopo. Asunción: Atlas Representa-
ciones.
• De Guarania, F. (2010). Diccionario de la lengua guaraní. Asunción: Atlas Representaciones.
• De Guarania, F. (2014). Atlas diccionario escolar bilingüe. Asunción: Grupo Editorial Atlas.
• De Guarania, F. (2014). Diccionario escolar bilingüe. Asunción: Grupo Editorial Atlas.
• De Martínez, M. E. C. (2010). Diccionario de sinónimos, antónimos, parónimos y polisemia en
guaraní. Asunción: Atlas Representaciones S. A.
• Encina Ramos, P. y Tatajyva. (1997). Las cien mejores poesías en guaraní. Asunción: Imprenta
Salesiana.
• González Torres, D. (2007). Folklore del Paraguay. Asunción: Servilibro.
• Guasch, A. (1983). El idioma guaraní. Gramática y antología de prosa y verso. Asunción: Lo-
yola.
• Guasch, A. y Ortiz, D. (1986). Diccionario castellano-guaraní, guaraní-castellano. Sintáctico,
fraseológico, ideológico. Asunción: CEPAG.
• Krivoshein de Canese, N. (1983). Gramática de la lengua guaraní. Asunción: Colección Ñe-
mity.
• Melià, B. y otros. (2007). Guarani ñe’ë paraguái - Gramática pedagógica. Asunción: Fe y
Alegría.
• Paraguay: Ministerio de Educación y Cultura. (2000). La educación bilingüe en la reforma
educativa paraguaya. Asunción: MEC.
• Paraguay: Ministerio de Educación y Cultura. (2009). Evaluación del aprendizaje en la Edu-
cación Escolar Básica: primer y segundo ciclo. Asunción: MEC.
• Paraguay: Ministerio de Educación y Cultura. (2014). Programa de estudio 1.º. Educación Es-
colar Básica. Asunción: MEC.
• Vera, Fátima Re y otros. (2002). Guaraní 5. Asunción: Atlas Representaciones.
• Vega de Gómez, A. y Sena de González, B. (2005). Comprensión lectora. Quinto grado. Asun-
ción: Atlas Representaciones.
• Zarratea, T. (2013). Gramática elemental del guaraní paraguayo. Asunción. Servilibro.

Bibliografía 127

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 127 17/01/2017 15:09:42
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

128 Lengua Guaraní 4.º

Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 128 17/01/2017 15:09:42

También podría gustarte