Documentos de Académico
Documentos de Profesional
Documentos de Cultura
17/01/2017 15:08:50
El libro Guarani 5, para el quinto grado de la colección El Libro del Estudiante del Grupo Editorial Atlas, ha
sido elaborado de acuerdo con los CONTENIDOS CURRICULARES de la Reforma Educativa Nacional, bajo la
responsabilidad de la autora.
Autoría: Ilustraciones:
Lic. Rosalba Otazú Melgarejo Prof. Néstor Fabian Guerrero Soto
ISBN: 978-99967-40-89-3
498
OTAg
Grupo Editorial Atlas: Mcal. López 4561 casi Bélgica • Tel.: (021) 623 019 (R. A.)
www.grupoeditorialatlas.com
2
Unidad 1
Ñañemosarái haçua - Consignas de juegos ..................................................................................... 10
Capacidades y temas .......................................................................................................................... 10
Ñañomongeta - Expresión oral: Ñe’ëpoty: «Mitãguéra hetia’e» – Poesía:
«Mitãguéra hetia’e»............................................................................................................................... 12
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Ñembosarái:
«Tuka’ë kañy» – Juego:«Tuka’ë kañy» ....................................................................................................... 13
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Ñembosarairã – Consignas de juegos .............................. 15
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëpehëtai – Morfemas ......................................................................... 18
Jehai hekopegua - Ortografía: Pundie «H» ha «J» jeporu - Uso de las consonantes «H» y «J» ...... 20
Jahai haçua - Redacción: Ñembosarairä: «Espejo paje» – Consignas: «Espejo paje» .................. 22
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ...................................................................................................... 23
Unidad 2
Káso ñemombe’u ................................................................................................................................. 26
Cuentacuentos ..................................................................................................................................... 26
Capacidades y temas .......................................................................................................................... 26
Ñañomongeta - Expresión oral: Káso ñemombe’u: «Ñakyrã’i ha ñakyrã
guasu» – Cuentacuentos: «Ñakyrã’i ha ñakyrã guasu» ..................................................................... 28
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Mombe’urä: «Tahýi rekove» – Cuento: «Tahýi
rekove» ..................................................................................................................................................... 30
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Mombe’urä: «Cedro rehegua» - Cuento: «Cedro
rehegua» .................................................................................................................................................. 32
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Tero ijysaja rupive – Sustantivo según su morfología............................. 34
Jehai hekopegua - Ortografía: Pundie «K - k» jeporu - Uso de la «K - k» ......................................... 36
Jahai haçua - Redacción: Mombe’urã/káso jehai - Redacción de cuento ................................ 38
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ...................................................................................................... 41
3
Unidad 4
Ñe’ëpoty................................................................................................................................................. 58
Poesía ..................................................................................................................................................... 58
Capacidades y temas .......................................................................................................................... 58
Ñañomongeta - Expresión oral: Ñe’ëpoty – Poesía ........................................................................... 60
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Ñe’ëpoty: «Mbarakaja ha
kuarahy» – Poesía: «Mbarakaja ha kuarahy» ..................................................................................... 62
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Ñe’ëpoty: «Yvoty ryakuã» – Poesía: «Yvoty ryakuã» 64
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëtéva mosusü - Conjugación del verbo (Ñe’ëpehetai – Morfema) ...........66
Jehai hekopegua - Ortografía: Muanduhe ojehaíva ha ojehai’ÿva - Acentuación gráfica y
fonética .................................................................................................................................................... 68
Jahai haçua - Redacción: Ñe’ëpoty: Jasy rendy – Redacción de poesía ................................... 69
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ...................................................................................................... 70
Unidad 5
Maravichu. Mombe’ugua’u ................................................................................................................. 72
Adivinanzas - Mitos ............................................................................................................................... 72
Capacidades y temas .......................................................................................................................... 72
Ñañomongeta - Expresión oral: Maravichu maravichu - Adivina, adivinador ............................... 74
4
Unidad 6
Morangu ................................................................................................................................................. 86
Fábulas ................................................................................................................................................... 86
Capacidades y temas .......................................................................................................................... 86
Ñañomongeta - Expresión oral: Küjererä - Trabalenguas .................................................................. 88
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Morangu:
«Mborevi ha Jaguarete» - Fábula: «Mborevi ha Jaguarete»............................................................. 90
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Morangu: «Tapiti ha ju’ikuéra» - Fábula:
«Tapiti ha ju’ikuéra» ................................................................................................................................. 92
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëtéva mosusü ysaja moneíva ha mbotovéva - Conjugación del
verbo forma afirmativa y negativa ...................................................................................................... 94
Jehai hekopegua - Ortografía: Ñe’ëpehë apo guaraníme - Silabación en guaraní ................... 96
Jahai haçua - Redacción: Marangu jehai - Redacción de fábula ................................................. 97
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ...................................................................................................... 98
Unidad 7
Mombe'upy .......................................................................................................................................... 100
Leyenda ............................................................................................................................................... 100
Capacidades y temas ........................................................................................................................ 100
Ñañomongeta - Expresión oral: Mombe’upy: «Lago Ypakarai» - Leyenda: «Lago Ypacaraí» ............... 102
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Mombe’upy: «Ka’aguy jarýi» - Leyenda:
«Ka’aguy jarýi»....................................................................................................................................... 104
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Mombe’upy: «Chahã» – Leyenda: «Chahã» ........... 106
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëjoaju: teroñe’ë ha teroñe’ëje’e – Oración:
sujeto y predicado................................................................................................................................ 108
Jehai hekopegua - Ortografía: Pundie puso «’» jepuru - Uso del puso «’»..................................... 110
Jahai haçua - Redacción: Jerurehai – Solicitud ............................................................................... 111
Ñandekatupyryve haçua - Repaso .................................................................................................... 112
Recortables .......................................................................................................................................... 115
Bibliografia ........................................................................................................................................... 127
5
Para el Grupo Editorial Atlas es una gran alegría poner en tus manos este
libro para que lo explores y así logres aprendizajes que te ayudarán en tu
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Con afecto,
5
Páginas de apertura
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Unidad
Expresión oral, Comprensión de textos
orales, Comprensión de textos escritos y
Expresión escrita.
temáticas
(Interpreta instrucciones escritas tales como reglas de juego, nguéra; ita – eta
cómo manipular un objeto o utilizar un electrodoméstico y
orientaciones para la realización de acciones propias de la Jehai hekopegua - Ortografía
edad).
• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi normatíva ojepuru • Pundie «H - h» ha «J - j» jeporu
haçua taikuéra. (Comprende las reglas ortográficas en guaraní).
• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha pe normatíva oñembojoaju Jahai haçua - Redacción
haçua morfemakuéra ojuehe. (Aplica las normativas sobre el • Ñembosarairã: «Espejo paje»
uso de los morfemas).
Ñandekatupyryve haçua -
Expresión escrita Repaso
• Ohai omombe’uhápe hembiapo hogapýpe ha imbo’ehaópe.
(Escribe sus actividades en la casa y la escuela).
10 11
Ñañomongeta
Nombre
del tema
Leo el poema.
2. Amoñe’ë ñe’ëpoty.
Mitã hetia’e
Opo opo opopo,
mokõi mitã sã apÿi
Oike peteï, mokõi,
ojoko.
mbohapy…
Actividades de
preintervención oral,
.
pya’e pya’eve opopo
, hy’ái chororo.
Mitã ovy’a hetia’e
¡Cháke! opyrüma katu.
intervención oral y
py…
Osë peteï, mokõi, mboha de los
es
Describo las accion
otýpe ha amoïmba.
va umi mitã ñe’ëp
3. Amombe’u ojapó completo.
postintervención oral
la poesía y luego
niños según
Mokõi mitã ojoko
mbohapy
Oike peteï, mokõi,
Mitã ovy’a
memorizar.
a leer el poema para
aikuaa haçua. Vuelvo
4. Ha’ejey ñe’ëpoty co.
la cual me identifi
Marco la carita con
ichapa añeñandu.
5. Ahechauka mba’é
evaluación
oï poräiterei
oï porä
de la He’ikuaa ñe’ëpoty
Oikuaa ñe’ëndy.
.
oral
8
Nombre
trompo comple
to. rehegua amoïm
ba. Luego de leer 1. Ajesareko ha amomb
las consignas del
Peteĩ mitãkuimba’e
trompo rehe olia
isä.
del tema
Oñekarama isã
o
apÿigui ha jaity hatã porã.
Nombre
Complet
hapa oñeñembosarái tuka’ë.
ju ha ahechakuaa mba’éic Omaña trompo
rehe mba’éichapa
2. Amoïmba ñe’ëjoa
s para comprender
el juego de taka’ë. ojere, ojeroky, opyryrÿ
i.
las oracione
guýpe – ryepýpe
– kupépe – ári 4. Ambohovái. Respond
- Mávapa oha’ã
trompo.
o.
del tema ñembo jeroky. El juego de
trompo en tres pasos.
preaudición, audición
arái hagua
17
16 Guaran
i 5.º
Ñe’ëtekuaa
2. Amoñe’ë ha amboh
eta tero aiporú
Jahai haçua
utilizando morfem vo ñe’ëpehëtai.
as.
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Leo y pluralizo
los sustantivos
-kuéra
-nguéra
-ita
Ñe’ëpehëtai – Morfem
as temimbo’e -eta
y uno con flecha.
Observo los dibujos
aju ha’anga rehe.
Expresión escrita
ambojo
1. Ajesareko porã ha
jagua
Nombre
- Che róga jerére
oveve panambi 3.º Mitãkuña’i oñakãka
bikuéra.
- Mitãng
nguéra
uéra oñembosarái 4.º Mokõivéva opuka.
korapýpe. los dibujos y describo sus
ojapo hikuái. Observo
ha ahai mba’épa
del tema
re
- Guyrait
ita
a opuraheipa ko’ëmb 2. Ajesareko ta’angá
ávo. acciones.
- Mbo’ehára ogueru
yvotyeta.
yvoty
- Yvaita
ita oï mesa ári.
yvaita panambikuéra
Marandu
o
- Morfemas del sustantiv Ñe’ë jeporu hekopetép
Ñe’ëpehëtai tero rehegua
e.
s de dos o más cosas. Oiporukuaa ñe’ëpehëtai. ba ñe’ëjoaju.
de los sustantivos):
se da cuando hablamo 3. Amohenda ha amoĩm
Tero papyeta (Plural se utilizan morfema
s o par- ba’e
co discriminativo): s 1.º Peteĩ mitäkuña’i
ha peteï mitäkuim
ýva (Plural específi y -nguéra con palabra
Papy ha’etéva mbojoav s orales: kuatiakuéra, aokuéra
con palabra
tículas sufijas -kuéra
mitängu éra, kuñanguéra. s su- 2.º
nasales: morfemas o partícula
de multitud): se utilizan usa -ita: ogaita, yvaita,
(Plural específico
Papy ha’etéva aty fuerte (a – e – o) se
Actividades de
ie- 3.º
o termina en vocal u – y) se usa -eta: panamb
fijas. Cuando el sustantiv en vocal débil (i –
el sustantivo termina
ka’avoita y cuando 4.º
.
ta, sapatueta, yvotyeta a.
preescritura, escritura y
mi trabajo a la profesor/
árape che rembiapo. Presento
4. Ahechauka mbo’eh
Unidad 1: Ñañemos
arái hagua
Guarani 5.º
19 oï poräiterei
postescritura
18
oï porä
y actividades
Oiporu porä ñe’ëndy.
Guarani 5.º
22
gramaticales
- Ortografía
Jehai hekopegua- Uso de las consonantes «H - h» y «J - j» haçua - Repaso
Ñandekatupyryve
Retroalimentación
y escribo el
sarái héra. Observo la imagen
- j» jeporu
Pundie «H - h» ha «J 1. Ajesareko ta’angá
re ha ahai ko ñembo
Contenidos y
el abecedario. nombre del juego.
de la unidad
1. Amoñe’ë achegety.
Leo
– n – nd –
j – k – l – m – mb
–g–ç–h–i–ĩ–
actividades
a – ã – ch – e – ë u–ũ–v–y–ÿ–
‘.
– p – r – rr – s – t –
ng – nt – ñ – o – õ
Jaikuaa
hagua –
Para sab
er
sobre la
ortografía
o.
a la J del castellan
sonido aspirado, parecido
La H en guaraní tiene
haiha – hesa
ra – mbogueha – consonante.
Ejemplos: mbo’ehá esta funciona como
castellano, cuando
sonido de la Y del
La J en guaraní tiene
mbarakaja – juru.
Ejemplos: jagua -
el crucigrama.
los dibujos y completo
amoïmb a crucigrama. Observo Héra: tikichuéla
2. Amaña ta’angáre ha borrador, lápiz, gato, profe)
perro,
(pistas: dibujos de os con morfema
s:
Pluralizo estos sustantiv
mb aiporúvo ñe’ëpe
hëtai.
2. Amboheta ko’ã ñe’ë
eta.
kuéra, nguéra, ita,
mbejueta
mbokajakuéra
Actividades para
mitänguéra consolidar los
conocimientos
mymbaita
s estas palabras.
ko’ã ñe’ë. Utilizo en oracione
3. Aiporu ñe’ëjoajúpe
Mitãnguéra:
Hapichakuéra:
20 Guarani 5.º
Unidad 1: Ñañemosa
rái hagua 23
Consignas de juegos
Capacidades
Expresión oral Temas
• He’i jey jey ñe’ëpoty. (Reproduce poesía).
10
añembosarái,
heta avy’a,
che mbo’ehaópe
ñembosaraikuéra
aikuaave haçua.
11
3. Amombe’u ojapóva umi mitã ñe’ëpotýpe ha amoïmba. Describo las acciones de los
niños según la poesía y luego completo.
Mokõi mitã ojoko
Oike peteï, mokõi, mbohapy
Mitã ovy’a
oï porä oï poräiterei
Declara la poesía.
Prende el vocabulario.
12 Guarani 5.º
Tuka’ë
Pyhare, jasyrendy hesakãve jave hapicha hapykuéri oñani
mitãnguéra osë isaraki opavave ndaipóri mitã, moõ okañy
séle, séle, jahechápa cherupyty Tuka’ë, cheropyty.
tuka’ë, cherupyty.
Mitã ojaivy, opo okañy María Eva Mansfeld rembiapokue
pyhare se esconde
jasyrendy noche
cherupyty se agacha
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
ojaivy me alcanza
14 Guarani 5.º
Ñe’ëndy -
Vocabulario
ojere: gira
ojeroky: gira
2.º Jaity hatã porã tenonde gotyo. bailando
opyryrÿi: gira ligero
sã: cuerda, liña
inimbo: hilo, cuerda
tekotevë: se
necesita
3.º Ani japoi isã apÿigui ha péicha trompo ojere, ojeroky, opyryrÿi.
4. Ambohovái. Respondo.
- Mávapa oha’ã trompo.
16 Guarani 5.º
Responde preguntas.
Determina la secuencia de los hechos.
Conoce el vocabulario desarrollado.
yvotyeta mitänguéra
yvaita panambikuéra
Marandu
Ñe’ëpehëtai tero rehegua - Morfemas del sustantivo
Tero papyeta (Plural de los sustantivos): se da cuando hablamos de dos o más cosas.
Papy ha’etéva aty (Plural específico de multitud): se utilizan morfemas o partículas su-
fijas. Cuando el sustantivo termina en vocal fuerte (a – e – o) se usa -ita: ogaita, yvaita,
ka’avoita y cuando el sustantivo termina en vocal débil (i – u – y) se usa -eta: panambie-
ta, sapatueta, yvotyeta.
18 Guarani 5.º
temimbo’e
jagua
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
mitäkuña
pykasu
tajy
3. Amoĩmba ñe’ëjoaju aiporukuévo: kuéra, nguéra, eta, ita. Completo las oraciones con:
kuéra, nguéra, ita, eta.
a – ã – ch – e – ë – g – ç – h – i – ĩ – j – k – l – m – mb – n – nd –
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
ng – nt – ñ – o – õ – p – r – rr – s – t – u – ũ – v – y – ÿ – ’.
– Para saber
Jaikuaa hagua
La H en guaraní tiene sonido aspirado, parecido a la J del castellano.
Ejemplos: mbo’ehára – mbogueha – haiha – hesa.
La J en guaraní tiene sonido de la Y del castellano, cuando esta funciona como consonante.
Ejemplos: jagua - mbarakaja – juru.
mb
20 Guarani 5.º
Mbo’ehára opukavy.
2. Ajesareko ta’angáre ha ahai mba’épa ojapo hikuái. Observo el dibujo y describo sus
acciones.
2.º
3.º
4.º
oï porä oï poräiterei
22 Guarani 5.º
Héra: tikichuéla
2. Amboheta ko’ã ñe’ë aiporúvo ñe’ëpehëtai. Pluralizo estos sustantivos con morfemas:
kuéra, nguéra, ita, eta.
mbejueta
mbokajakuéra
mitänguéra
mymbaita
Hapichakuéra:
Jerutieta:
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
4. Amoĩ ko’ã ñe’ëme «h» ha amoñe’ë. Completo las palabras con «h» y leo.
Mitãnguéra niko hesãi ramo, iñakãhatã, ijuru e, hetia’e, hory ha oñembosarái hapichakuéra
5. Amoĩ ko’ã ñe’ëme «j» ha amoñë’ë. Completo las palabras con «j» y leo.
j aj apova’erã mbej u j a’u haçua, ho’ysã j avérõ, ka’ay he’ë mbokaj áre, j aj epe’emive
haçua.
hesãi
iñakãhatã
hetia’e
ka’ay he’ë
mbokaja
mbeju
24 Guarani 5.º
ka’ay he’ ë
mbeju
mbokaja
Cuentacuentos
Capacidades
Expresión oral Temas
• Omombe’u oikümbyháicha mombe’urä ohenduva’ekue.
(Reproduce el contenido de textos escuchados).
Ñañomongeta - Expresión oral
• Oñomongeta oiporuhápe ñe’ë oporandu haçua ha he’i haçua
• Káso ñemombe’u: «Ñakyrã’i ha
mba’éichapa oñeñandu: ovy’a térä omba’embyasyha. (Dialoga
usando las palabras para preguntar y expresar sus estados de ñakyrã guasu»
ánimo: alegría o tristeza).
Ñahendu haçua - Comprensión
Comprensión de textos orales de textos orales
• Omombe’ukuaa oikümbyháicha mombe’urä ohenduva’ekue. • Mombe’urã: «Tahýi rekove»
(Cuenta aquello que comprendió de lo escuchado).
• Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ë ha mávarepa avei Ñamoñe’ë haçua - Lectura
oñeñe’ëhína umi ohendúvape. (Identifica los personajes de comprensiva
un texto escuchado).
• Mombe’urã: «Cedro rehegua»
Amombe’úta
peëme káso,
pehendusépa…
Che ahenduse....
Che aikuaa
peteï káso ka’i
rehegua…
2. Ajapysaka mbo’ehára rehe omombe’úvo káso. Escucho cuando el profe narra el cuento.
28 Guarani 5.º
5. Ahechakuaa amombe’u porä haçua mombe’urä térä káso tekotevë: Para narrar bien
un cuento es necesario:
- Jaheka peteï káso igustovéva.
6. Aheka ambue káso ha amombe’u hekopete. Busco otro cuento y narro en grupo.
oï porä oï poräiterei
Presta atención.
Ordena sus ideas.
Se expresa con claridad.
Ñe’ëndy - Vocabulario
Tahýi rekove
Kuehe ka’aru heta tahýi oho ojoapykuéri peteĩ
tape po’i rehe. Ogueraha yvyra rogue tuichavéva
ojoapykuéri: uno detrás
ichuguikuéra. Oho oñongatu hikuái haitýpe, ro’ýpe de otro
hembi’urã. Ha’ekuéra oñopytyvõ ha omba’apo oñopytyvõ: se ayudan
oñondivepa. Ka’aru pytü oike hikuái haitýpe opytu’u. oñongatu: guardan
Kuarahy osëma, guyra’i oñe’ë, yvytu oipeju kangy oñondivepa: todos
ha tahýi ohóma hembi’urã reka. juntos
3. Aheka ñe’ëryrúpe mba’épa he’ise ko’ã ñe’ë. Busco en el diccionario significado de estas
palabras.
kuehe: ayer
ka’aru: de tarde
tahýi: hormiga
yvyra: árbol
haity: nido
hembi’urã: alimento
30 Guarani 5.º
Tahýi ojaopykuéri
Guyra’i oñe’ë
Yvytu oipeju
Oñongatu hembi’urã
Cedro rehegua
Peteĩ ka’aruete ho’a yvytu atã. Rocío ha hogayguakuéra oguapy óga guýpe ha ohe-
cha hikuái mba’éichapa oveve yvyra rogue. Yvytu oturuñe’ë, opu’ã yvytimbo ha umi
yvyra máta tuichavéva opururupa. Yvytu hatã hatãve, ombojero’a cedro mata, ombo-
hapo soro ha oity. Upéi yvytu okirirĩ ha oky ko’ëmba peve. Are rire cedro hakã pirupa ha
upémarõ karai Federico, Rocío ru, oikytĩ ha ojapo ichugui poste korarã. Heta jasy ohasa
rire upe poste —cedro rakängue— hoky jey, upévare ndaje karai Federico oikove arete.
Ko’áça çuarã pe póstegui oiko yvyra mata kakuaa, hovyũ asy ha iñotÿhare yvatégui
omaña hese ha opukavy. Ha’e he’iva’ekue oñeñangareko porã haçua cedro máta
rehe.
iñotÿhare polvo
32 Guarani 5.º
Personajes
Tero ijysajaapýva (Sustantivo triforme): tiene tres formas de uso: tesa – resa – hesa; tova
– rova – hova. Las formas posesivas de estos sustantivos se construyen de la siguiente
manera:
papyteï papyeta
1.° pers. che resa 1.° pers. ñande resa, ore resa
34 Guarani 5.º
3. Ahai porã ko’ã ñe’ë ha upéi amoïmba ñe’ëjuajúpe. Corrijo las palabras y luego completo
con ellas las oraciones.
36 Guarani 5.º
k õ v k y h a o k e
o k u e h e v u o o
r v m o k õ i t k a
a ng h s r v j v e e
p u v k u ñ a r o t
y ñ mb a d k o t y i
u ã a r e v nd r u ñ
j y k u a t i a s a
38 Guarani 5.º
ha’eñomi ndovy’ái
hasë ovy’a
40 Guarani 5.º
oñangareko
ko’ága
4. Amoĩmba ñe’ëjoaju ñe’ë aikuaa ramóvape. Completo las oraciones con las palabras
recién aprendidas.
Expresión escrita
Mi comunidad - Descripc • Ohai porä oñekümby porä haçua he’iséva.
ión (Aplica normas de coherencia en la
producción de textos escritos).
• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi
normativa ojeporu haguä taikuéra.
(Comprende las reglas ortográficas en
guaraní).
Capacidades
Expresión oral
• Oñomongeta oiporuhápe ñe’ë oporandu haçua Temas
ha he’i haçua mba’éichapa oñeñandu: ovy’a térä
imba’embyasyha. (Dialoga usando las palabras para
Ñañomongeta - Expresión oral
preguntar y expresar sus estados de ánimo: alegría o
tristeza). • Che rekoha, che vy’aha
Ani embyasýtei,
Guille, upéi Oïma, aháta ahecha
jahajeýta. che rymba jagua,
hasy çai hína.
44 Guarani 5.º
oï porä oï poräiterei
Ysyry
Y osyry, ochororo ita ári, hesakã, ipotï porã ha ho’ysã asy. Mombyry oho ha araka’eve
niko ndopytu’úi. Ysyry ári hysýi yvyra, yva inga, pakuri, taruma aju… Nambréna! Yguýpe
kuarahy’ã iporo’y ha ombogue ára haku. Peteï guyra’i oveve karape ha oguejy omyakÿ
ijuru avei ysyrýpe.
Yvate kuarahy omimbi, ojajái, hakueterei. Péicha javérõ mitãnguéra ohose oñembopiro’y
ysyrýpe.
Upéi ka’aruete ho’a yvytu kangy, oike kuarahy, pyhare oçuahë, okepáma guyra ha opu-
rahéima ju’i, kururu ha kyju. Ysyry katu ndopytái, ndokéi. Ha’e oho, oho… yguasúpe ho’a.
46 Guarani 5.º
Ñe’ëndy -
- Oïpa nde rekoha rupi ysyry ha mba’éichapa.
Vocabulario
kuaarapoite: idea
principal
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
kuarapoyke: idea
secundaria
- Rehóvapa rejahu ysyrýpe.
5. Amongurusu kuaarapoite térä kuaarapoyke. Marco con una la idea principal o se-
cundaria.
kuaarapoite kuaarapoyke
Ysyry reko ra’angahai.
Y hesakã
Y ho’ysã asy
Ju’i oñe’ë
Taruma aju
Péicha ñañepyrüta:
—ahecha ahecha… —mba’e rehecha
—peteï mymba… —mba’éichagua mymba…
—ovevéva… —tukä
— ndaha’éi… —gua’a
—upéva ha’e…
2. Amoñe’ë. Leo.
Jardín Botánico
Jardín Botánico ningo peteï yvotyty ka’avokua oïva Paraguaýpe. Iporã jaha haçua ñan-
de rogayguakuéra ndive jaguata térã ñañembosarái haçua. Tuicha 110 hectáreas ha
oï ipype heta yvyramáta porã Paraguái peguáva voi: tajy, yvyramáta, pytã, guatambu,
yvyraro, timbo…
48 Guarani 5.º
Jaikuaave haçua Botánico rehegua, ikatu reike ha ejesareko ko página web-pe: www.asuncion.gov.py/
gestion-ambiental/el-jardin-botanico-y-zoologico-de-asuncion
yvotyty: jardín
ka’avo: plantas
mymba: animal
4. Ambohovái. Respondo.
50 Guarani 5.º
Carmen Flora
Mabel
4.0 Pablo
2.0
1.0
Fede
5.0
3.0
– Para saber
Jaikuaa hagua
Teroja papapýva (Adjetivos numerales): son las palabras que indican cantidad, orden o su-
cesión en forma precisa. Ejemplos: peteï (uno), moköi (dos), mbohapy (tres), irundy (cuatro),
po (cinco); peteïha (primero/primera), moköiha (segundo/segunda), mbohapyha (tercero/
tercera), etc.
Teroja kuaa’ÿva (Adjetivos indefinidos): son las palabras que determinan a los sustantivos en
forma general, sin especificar. Ejemplos: maymáva (todos), oimeraëva (cualquiera), opava-
ve (todos), opaichagua, heta.
3. Amaña óga ijyvy jo’a (piso) hetávare ha amoïmba ñe’ëjoaju aiporúvo teroja papapy.
Observo el edificio de varios pisos y completo oraciones con adjetivos numerales ordinales.
- peteïha sa’yju.
52 Guarani 5.º
Mbo’ehára
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
– Para saber
Jaikuaa hagua
En guaraní se escribe siempre con «V» los sonidos «B» y «V» del castellano.
Ejemplos: áva - veve - viru - voko - yvu – yvy – mo’ã - vy’apavë - pytyvõ.
La «B» sola no existe en guaraní, sino en combinación con la «M». Se forma de esa manera el di-
grama «MB», asociado e inseparable.
3. Ñambojoajumi oñondive ñe’ëpehë, jajapo haçua ñe’ë ha jahai ijykére. Uno con
flecha para formar palabras y la escribo.
y vecha yvoty
ka vaju kavara
o vara ovecha
ka voty kavaju
4. Ahai porä ñe’ë oraháva «V» ojehai vaíva. Corrijo las palabras mal escritas.
Ysyry ári oï ybyra ha heta yba inga, pakuri, taruma aju…
Peteï guyra’i obebe karape ha oguejy abei ysyrýpe.
Ybate kuarahy omimbi, ojajái, hakueterei.
Ka’aruete ho’a ybytu kangy ha oike kuarahy.
yvyra yva oveve avei yvate yvytu
2. Aiporavo peteï tajy ahayhuvéva ha ambosa’y ñe’ë ohóva guive hese. Elijo el lapacho
que más me gusta y coloreo las palabras que lo describen.
3. Ajapo peteï tajy ra’angahai aiporu umi ñe’ë ambosa’ývagui. Redacto una descripción del
tajy con las palabras coloreadas.
4. Amoñe’ë che irünguérape, tomomba’e hikuái che rembiapo. Leo mi trabajo en clase
para que me evalúen.
oï porä oï poräiterei
Redacta descripciones.
Utiliza vocabularios adecuados en la redacción.
54 Guarani 5.º
H
Maitei temimbo’ekuéra (mávape ojehai- destinatario)
e
Amombe’usemi peëme oïha heta guyra iporäporäva ikatúva hína opa ohóvo t
ñane retä Paraguáipe, ojejukarei rupi, ojeporu haçua haguekue, ojeityparei rupi e
yvyramáta, térä katu ojererahágui tetä ambuépe. -
C
Umi guyra apytépe oï hína gua’a hovy, guyra campana, kaninde térä gua’a u
sa’yju, taguato hovy, apiratĩ o águila coronada, loro vinoso, jakutinga, mbiguatĩ o e
pato serrucho ha hetave. Upévare ajerure peëme ha opa tapicha kuérape ñan- r
garekomi haçua guyrakuérare ha yvyramáta kuérare. Upéicharö ñande rekoha p
hesäi, iporä ha javy’áta ipype. o
http://guyra.org.py/
http://www.ultimahora.com/las-10-aves-mas-amenazadas-la-deforestacion-paraguay-n975426.html
3. Ahai peteï kuatiañe’ë che rogayguápe çuarã ha ahechakuaa hetepy. Escribo una
carta a un familiar atendiendo su estructura.
Hete (Cuerpo)
Aguyjevete peëme
Teraguapy (firma)
56 Guarani 5.º
Ka’aruete
Ka’aruete oipeju yvytu vevúi, kuarahy pytã oikepotaite, pyhare oçuahë, okepáma gu-
yra ha ova mbyja mombyry mbyry. Ararapópe iñapysë jasy morotï ohesape kangymi.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
yvytu morotï
jasy vevúi
3. Amoñe’ë ñe’ëjoaju ha ahaiguy teroja papapýva. Leo las oraciones y subrayo los
adjetivos numerales.
- Oho hikuái peteĩ ykua rembe’ýpe.
5. Kuatiarã. Dictado
Che poyvi
Che poyvi pytã Che michï ramo jepe
morotï hovy ahechárõ reveve
ajépa neporãite hi’ãnte chéve añete
nembovevérõ yvytu. ne kuarahy’ãma aime.
Poesía
Capacidades
Temas
Expresión oral
• He’i jey küjererä, ñe’ëpoty, purahéi ha hetave mba’e.
Ñañomongeta - Expresión oral
(Reproduce trabalenguas, poesías y canciones).
• Omombe’u oikümbyháicha ñe’ëpoty umi ohendu • Ñe’ëpoty
térä omoñe’ëva’ekue. (Comenta la interpretación de
la poesía). Ñahendu haçua - Comprensión
de textos orales
Comprensión de textos orales • Ñe’ëpoty: «Mbarakaja ha kuarahy»
• Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ë ha mávarepa
oñeñe’ë avei umi ohendúvape. (Identifica personajes Ñamoñe’ë haçua - Lectura
principal y secundario). comprensiva
• Ñe’ëpoty: «Yvoty ryakuã»
Comprensión de textos escritos
• Oikümby ñe’ëpoty oñeñe’ëhápe umi tema rehe Ñe’ëtekuaa - Gramática
ko’áça rupi herakuävéva. (Comprende poesías que
tratan sobre temas actuales).
• Ñe’ëtéva mosusü - Ñe’ëpehëtai –
Morfema (ra’e – kuri)
• Ohechakuaa mavamáva rehepa oñeñe’ë umi
ñe’ëpotýpe (Identifica de quién se habla en la poesía).
• Oikümby umi normativa ojeporúva ojehai porä haçua Jehai hekopegua - Ortografía
guaraníme. (Comprende las reglas ortográficas en • Muanduhe ojehaíva ha ojehai’ÿva
guaraní).
• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha pe normativa Jahai haçua - Redacción
oñembojoaju haçua morfemakuéra ojuehe. (Aplica • Ñe’ëpoty: «Jasy rendy»
las normativas sobre el uso de los morfemas verbales
ra’e - kuri). Ñandekatupyryve haçua -
Repaso
Expresión escrita
• Omombe’ujey ohaikuévo ñe’ëpoty omoñe’ëva térä
ohendúva. (Recrea la poesía escuchada o leída).
Toveve,
toipykúi
tekove
rape...
Felix de Guarania rembiapokue
Sy
Ahai nde resa
ha mitänguéra oma’ë.
Ahai nde juru
ha mitänguéra opuka.
Ahai nde réra
ha mitänguéra oñe’ë.
Ñe’ëpoty iporävéva
ojeporavova’ekue
ko yvy ape ári.
60 Guarani 5.º
- Ñe’ëpoty oñe’ë…
- Mávapa ohai.
oï porä oï poräiterei
Unidad 4: Ñe’epoty 61
Mbarakaja ha kuarahy
Mbarakaja oipe’a hesa Upévare pyharekue
ha oike pype kuarahy. opáy jave mbarakaja
Mbarakaja omboty hesa ohecha iñypytũhápe
ha opyta ipype kuarahy. hesa jajáiva anguja.
Ida Genes rembiapokue
62 Guarani 5.º
omboty: cierra
oipe’a: abre
opyta: se queda
oike: entra
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
opáy: se despierta
5. Ambojoaju ñe’ë he’isejoavýva rehe. Uno con flecha las palabras con sus antónimos.
omboty osë
oipe’a oke Ñe’ëndy - Vocabulario
opyta oipe’a
he’isejojáva: sinónimo
oike omboty
he’isejoavýva: antónimo
opáy oho
Unidad 4: Ñe’epoty 63
Yvoty ryakuã
Yvoty apytépe péina ojeroky Ñe’ëndy - Vocabulario
panambi para, mainumby hovy…
ahecha porã oipytepaite yvoty rykue. ñe’ëporä haipyre: figuras
literarias
Pe ovetã guýpe ipoty jera rosa pytãite,
mbo’aváva:
enramada ári ku mburukuja iporãiteve
ha okë rovái hyakuãvurei jasmín Paraguái.
personificación
je’e jey: repetición
Péicha mainumby yvágaicha hovýva ha mbojoguáva: metáfora
umi yvoty iporã porãva omombe’u mbojojáva: comparación
oçuahëmaha jarohoryetéva pe arapoty.
Ohai Rosalba Otazú
64 Guarani 5.º
mbojojáva je’ejey
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
yvoty rykuã
panambi para
mainumby hovy
Unidad 4: Ñe’epoty 65
Hëe, ohókuri.
Lucas piko ohóra’e
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
mbo’ehaópe.
– Para saber
Jaikuaa hagua
Ára mboyvegua ramo (Pretérito reciente afirmativo y negativo): expresa una acción realiza-
da recientemente, lleva el morfema o partícula sufija «kuri». Ejemplos: ahasákuri, rema’ëkuri,
rosëkuri.
Ára mboyvegua ndaje (Pretérito indefinido interrogativo): expresa una acción realizada del
pasado que denota interrogación, lleva el morfema o partícula sufija «ra’e»: reguatára’e,
opytára’e.
Observación: Cuándo se pregunta con «ra’e» se responde con «kuri».
Ejemplo: -Repytápara’e nde rógape. -Hëe, apytákuri che rógape.
66 Guarani 5.º
4. Ambohasa ñe’ëtéva ára upéigua ramóme. Paso estos verbos al tiempo pasado reciente.
Ahaíkuri nde resa
ha mitãnguéra oma’ëkuri.
Ahaíkuri nde juru
ha mitãnguéra opukákuri.
Ahaíkuri nde réra
ha mitãnguéra oñe’ëkuri.
Unidad 4: Ñe’epoty 67
– Para saber
Jaikuaa hagua
Muanduhe ojehaíva (Acento gráfico o tilde): cuando la vocal tónica no es vocal final lleva
acento gráfico o tilde. Ejemplos: óga - téra - mbói.
Muanduhe ojehai’ÿva (Acento fonético o no gráfico): cuando la vocal tónica es final, no se
pinta acento. Ejemplos: kyha - kuarahy – ao.
2. Ñamoñe’ë oñondivepa ha jahechakuaa pu’ae atä. Leemos e identificamos las vocales tónicas.
eirete – chipa – mbo’ehára – sapukái – kuña – typói – piru.
ka’aru – péina – yvoty – óga – jasy – mbarakaja – ao
68 Guarani 5.º
3. Aiporavo ñe’ë oïva ta’angápe ha amoĩmba ñe’ëpoty. Selecciono las palabras que
aparecen en la imagen y completo el poema.
Jasy rendy
morotĩ ohesape yvate.
Jasy ykére oï heta
Tape ári jahecha ha
Iporã
Unidad 4: Ñe’epoty 69
70 Guarani 5.º
5. Amoñe’ë ñe’ëpoty pehëngue ha ahai ambue haipyvo. Leo el fragmento del poema y
le agrego otra estrofa.
Arapoty
Korapy iko’ë
hyakuã porãite
pytã, sa’yju
morotĩ, hovy
ipotypaite.
María Elvira M. de Campos rembiapokue
Unidad 4: Ñe’epoty 71
Adivinanzas - Mitos
Capacidades
Expresión oral
•
•
He’i jey maravichu. (Reproduce adivinanzas).
Oiporu, oñe’ënguévo umi ñe’ë pyahu guaraníme. (Utiliza, al
Temas
hablar, el vocabulario aprendido).
Ñañomongeta - Expresión oral
Comprensión de textos orales • Maravichu, maravichu…
• Ohechakuaa jehaipyrekuéra ohendúvape:
- He’iha pe oñeha’aröva ichugui. (Reconoce en textos Ñahendu haçua - Comprensión
escuchados las palabras relacionadas entre sí y el mensaje de textos orales
del texto). • Mombe’ugua’u: «Pombéro»
- Ohechakuaa jehaipyrekuéra ohendúvape: marandu
oikuaava voi ha oñemohypy’üva ohóvo. (Reconoce Ñamoñe’ë haçua - Lectura
textos escuchados que comienzan con información comprensiva
ya conocida sobre la cual se va profundizando). • Mombe’ugua’u: «Jasy Jatere»
Maravichu ha mombe’ugua’u
ohechauka ñande rekotee,
ñamyasäi ha ñamombe’uva’erä
ñane ñemoñarépe.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Maravichu,
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Chipa… kuarahy…
maravichu
Jasy ra’y
mba’émotepa…Ñu
hovy mbytépe kesu
pehëngue.
74 Guarani 5.º
oï porä oï poräiterei
Reconoce adivinanzas.
Se expresa en guaraní.
Valora nuestra identidad.
eíra
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
ryguasu rupi’a
petÿ
Pombéro
Pombéro ningo peteĩ karai karape, hi’avuku ha haguepáva. Oikóva pe óga jerére
oturuñe’ë po’i pyhare pyte. Ára vai ramo oike ogakue guýpe terã tatakuápe okañy oha-
sa peve ára pochy. Oguata pya’eterei ndaje, ndaipóri ohupitýva ichupe, yvytúicha voi
oiko hatã. Oha’ãkuaa ryguasu ra’y ñe’ë, opaichagua guyra’i, kavaju, kavara umívape.
Pombéro ndaje ipaje voi upéicha rupi ha’e ikatu oiko oimeraë mba’éramo. Sapy’ánte
oiko mbopi, guyra, yvyra rapokue térã yvyra matakue ramo ha mba’e.
Jajehayhuka haçua karai Pombérope ndaje ñamoĩva’erã ichupe tatakuápe: eíra, ry-
guasu rupi’a, petÿ ha kañami pyharekue. Péicharõ ha’e ovy’a oñangareko porã upe
tapicha ha hogayguakuéra rehe.
3. Aheka ñe’ëryrúpe mba’épa he’ise ko’ã ñe’ë. Busco en el diccionario el significado de estas
palabras.
hi’avuku: pelilargo
hupity: alcanzar
oimeraë: cualquiera
ñangareko: cuidar
76 Guarani 5.º
7. Aikytĩ kuatia ha amboja Pombéro ra’anga (Togue 123). Corto y pego la figura del
Pombéro (Pág. 123).
Jasy Jatere
Jasy Jatere niko peteĩ mitã’i yvágaicha hesa hovy asýva ha kuarahy mimbícha iñakãra-
gue sa’yju.
Oçuahëvo asaje pyte osë omosarambi yvoty ropéicha mborayhu eirete. Oje’e hese opí-
vo oikoha opa rupiete ha ipópe oguerekoha peteĩ ka’a rakã pehëngue ome’ëva ichu-
pe mba’ekuaaita.
Jasy Jatere ningo ovy’a mitãnguéra ndive, oike haçua ijapytepekuéra oiko guyra’i
ramo imánso ha ikunu’ũeterei gua’u oja peve hese peteĩva mitã. Upéi ndaje guyra’i
ova ova oho mombyry ha mitã hapykuéri ka’aguy rehe, upeichahápe ha’e hesarái opa
mba’égui. Mombyry porã oike rire hikuái, Jasy Jatere ojehechauka ha’ehaichaite ha
ombovy’a haçua mitãme ojapo opaichagua vy’arã iporã porãvéva. Omoï ndaje ichu-
pe ikamisa ruguáipe guavira aju, pakuri, arasa ha yvapurũ aju. Upéi Jasy Jatere oiko
panambi ramo, mainumby ramo ombopuka haçua mitãme; ojupi hikuái mborevi, térã
jaguarete ári, ÿrö katu otorore hikuái ysypo rehe. Omboja ika’a rakã guyra’i rupi’a rehe
ha ojapaite, omboja yvoty rehe ha ipoty jerapaite…
Áça katu Jasy Jatere ohetũ ramo mitãme ijurúpe, péva opyta itavy.
78 Guarani 5.º
- Omoï mitãme ikamisa ruguáipe guavira aju, pakuri, arasa ha yvapurũ aju.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
ñe’ëteja
ñe’ëteja
– Para saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ëteja (Adverbio): es la palabra invariable que modifica a un verbo, a un adjetivo o a
otro adverbio. Expresan modo, lugar, tiempo, cantidad, afirmación, negación e interro-
gación. Ej.: José Luis oime mombyry.
80 Guarani 5.º
Ñe’ëteja
Ñe’ëjoaju
tekoguáva tendaguáva araguáva papyguáva
Pombéro oturuñe’ë po’i po’i
Oguata pya’eterei.
Opuka heta hese.
Ova oho mombyry.
Yvytúicha oiko
pyharekue.
En el alfabeto guaraní solo se usa la «S» para representar los sonidos sa, se, si, so, su,
sy; y no se usa la «Z» ni la «C». Ejemplos: sái - sevói - mbusia - so’o - sunu – sy; sã - osë -
korasõ - apasusũ - sÿi.
4. Ajuhu ñe’ë oguerekóva s ha ambosa’y. Hallo palabras con s y las coloreo. (Sopa de letras).
(korasõ, vosa, mesa, sevói, sa’yju, hesa, kyse, sapatu)
K õ v K y s e v ó i
O k o E h e s a o o
R v s O k õ i t k a
A ng a S a ’ y j u e
S k v L u ñ a r o t
Õ e mb A s a p a t u
U s a ‘ e v nd r u ñ
J u k Y a t m e s a
82 Guarani 5.º
2. Ambosa’y ñe’ë ohóva guive Jasy Jatere rehe. Coloreo las palabras que describen al Jasy
Jatere.
3. Ambosa’y ñe’ë ohóva guive Pombéro rehe. Coloreo las palabras que describen al Pombéro.
84 Guarani 5.º
Mbói Tu’ĩ
Péva ndajeko peteĩ mymba ivai ha tuichaiteréiva. Hete ojogua mbóipe ha iñakã katu
ha’ete tu’ĩ. Oguerekóje ipo guýpe karugua guasu, tuju ha ysyry ojepysóva umi ñúre.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Mbói Tu’ĩ oñangareko umi mymba oikóva yvy ári, ha ýpegua rehe. Upéicha avei, ysapy,
yvyty ha yvotykuéra oĩva ñu rerekua, ha’e Mbói Tu’ĩ.
karugua: estero/pantano
tuju: barro/lodo
ysapy: rocío
yvyty: cerro
rerekua: cuidador/ protector
4. Amoñe’ë ko’ã ñe’ëjoaju ha ahaiguy ñe’ëteja. Leo las oraciones subrayo los adverbios.
- Mbói Tu’ĩ oñagareko porã umi mymba rehe.
- Pombéro oiko hatã yvytúicha.
- Jasy Jatere osë asajekue.
- Pombéro oiko mombyry.
•
Ohai porä oñekümby porä haçua he’iséva.
(Aplica normas de coherencia en la
producción de textos escritos).
Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Capacidades
Expresión oral Temas
• He’i jey küjererä. (Reproduce trabalenguas).
• Oiporu, oñe’ënguévo, umi ñe’ë pyahu guaraníme. (Utiliza, al
hablar, el vocabulario aprendido). Ñañomongeta - Expresión oral
• Küjererä
Comprensión de textos orales
• Ohechakuaa mba’épa oiko jehaipyre omoñe’ëvape ha Ñahendu haçua - Comprensión
mba’érepa oiko upéva. (Identifica las causas y sus efectos).
de textos orales
• Ohechakuaa jehaipyrekuéra ohendúva:
• Morangu: «Mborevi ha Jaguarete»
- Oiporu hekópe umi ñe’ë. ombojoajúva ambue ñe’ëme.
(Upévare, upévagui, upémarö…).
- He’iha pe oñeha’aröva ichugui. Ñamoñe’ë haçua - Lectura
• (Reconoce en textos escuchados: conectores tales como comprensiva
upévare, upévagui, upémarö y otros; y el mensaje del texto).
• Ohechakuaa mba’eporä ha mba’evai omombe’úva umi
• Morangu: «Tapiti ha ju’ikuéra»
ohendúvape. (Reconoce valores y antivalores presentes en
textos escuchados). Ñe’ëtekuaa - Gramática
• Ñe’ëtéva mosusü ysaja moneïva ha
Comprensión de textos escritos mbotovéva
• Ohesa’ÿijo umi jehaipyre retepýpe oïva ohechakuaakuévo:
-Jehaipyre ojoapyha hekópe. Jehai hekopegua - Ortografía
-Jehaipyre he’iha pe oñeha’äröva ichugui. - Umi ñe’ë térä
ambue signokuéra oipytyvöva omoñe’ëva pe oikümby haguä
• Ñe’ëpehë
pe jehaipyrépe he’íva. (Reconoce los recursos contenidos
en el texto: palabras y signos que ayudan a comprender el Jahai haçua - Redacción
texto). • Morangu jehai
• Ohechakuaa umi jehaipyre omoñe’ëvape máva rehetépa
oñeñe’ë ha mávarepa avei oñeñe’ë. (Reconoce personaje
principal y secundario).
Ñandekatupyryve haçua -
Repaso
porävéta.
Ñahendu, jaikuaa ha ñamombe’u jey…
Unidad 6: Morangu
8787
Che amoñepyrüta:
Perere tereho
tereru terere.
3. Aheka ambue küjererä ha ha’e che irünguéra ndive. Busco otros trabalenguas digo con
mis compañeros.
88 Guarani 5.º
Aheka ambue küjererä ha ha’e che irünguéra ndive. Busco otros trabalenguas digo con
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
3.
mis compañeros.
oï porä oï poräiterei
Unidad 6: Morangu 89
Mborevi ha jaguarete
Mborevi jeko oiko oguata peteï ka’aguy rehe. Upéi ojapysaka porä ha ohendu peteï ipyahëva; oñemboja
oikuaa haçua mba’épa ha ojuhu peteï jaguarete ipopa’äva peteï ita guýpe. Ndaikatuvéi ojei upégui.
Jaguarete ojerure asy mborevípe oipytyvömi haçua ichupe osë haçua upe ita guýgui ha, upéicharö, he’i
ichupe ha’etaha iñangirü omanoite peve.
Upémarõ mborevi oipe’a ita ojopýva jaguaretépe. Ovy’aiterei jaguarete ha oho oñondive oguata pe
ka’aguy rehe.
Upeichahágui, jaguarete opo mborevi renonderäme ha oma’ë hendy hese. He’i chupe jaguarete: —Irundy
áramako ndakaruvéi, che vare’aiterei.
Mborevi, oikuaáma mba’épa jaguarete ojapose hese, oma’ë ápe ha pépe ha ohechami aguarápe ha
ohenói ichupe.
—Nde, aguara, ejumína, nde piko akóinte karai juez ko ka’aguýpe.
—Upeichaite —he’i ichupe aguara.
—Jaguarete niko ipopa’ãkuri peteï ita guýpe ha aipytyvõkuri chupe osë haçua upégui. Upérõ he’i chéve
akói che angirütaha, ha péina ko’áça chejukaséma, che’u haçua.
Upévare —he’i aguara— jaha jahecha moöitépa oikora’e upe mba’e.
Ha oho hikuái, jaguarete oñemoï jey ita guýpe ha osë he’i aguara:
—Peichaitépa oïra’e jaguarete.
—Peichaite —ombohovái mborevi.
—Ha upéi reguenohë rire ichupe pégui ndejukase —oporanduve aguara.
—Upeichaite —he’i jey mborevi.
—Néi, eheja ichupe upéicharö ko ita guýpe.
Ñanembo’e: Ha upéicha jeko jaguarete itie’ÿségui, opyta iñembyahýi upe ita guýpe.
3. Ambohovái. Respondo.
- Mba’épa ojehu jaguaretépe. ¿Qué le pasó al tigre?
Ipopa’ä peteï ita guýpe. (Se trancó de una pata debajo de una piedra).
- Mávapa oipytyvö jaguaretépe osë haçua ita guýgui. ¿Quién le ayudó al tigre para salir
debajo de la piedra?
Mborevi oipytyvö jaguaretépe. (El tapir lo ayudó).
90 Guarani 5.º
- Mba’érepa aguara ohojey umi moköi mymba ndive pe jaguarete ipopa’ä haguépe. ¿Por
qué el zorro regresó con los dos animales en el lugar donde estuvo trancado el tigre?
Ha’e ohechaukase jaguaretépe hembiapo vaikue. (Porque él quiere que el tigre reconozca
su error).
5. Ambosa’y hëe térä nahániri oje’éva ñe’ëjoajúpe. Subrayo las características de los animales
según la fábula.
- Oï poräpa mborevi rembiapo. hëe nahániri
- Oï poräpa jaguarete rembiapo. hëe nahániri
- Oï poräpa aguara rembiapo. hëe nahániri
6. Amoñe’ëjey morangu ha amoïmba mba’ére oiko. Vuelvo a leer la fábula y completo el efecto.
Tapiti ha Ju'ikuéra
Peteĩ jey ojotopa tapitikuéra ka’aguýpe ha oñomongeta hikuái.
Jaiko asy ko yvy ape ári, he’i ndaje hikuái. Ka’aguýpe heta oï leõ, jaguarete umíva oka-
ruséva ñande rehe.
Marãpa péicha jaikovese, kyhyje pópe tapia. Iporãvénte ñamanomba ani jaiko péicha,
he’ije hikuái.
Oñomongeta rire oho hikuái peteĩ ykua rembe’ýpe. Upépe ojuhu hikuái heta ju’i ojepe’e
joáva hína kuarahýpe.
Ju’ikuéra ohechávo umi tapitípe ojepoipaite anga y ky’ápe. Upévo peteĩ tapiti he’i ha-
pichakuérape: —Pemañamína, oï ningo oiko asyvéva ñandehegui ko yvy ape ári.
Ñanembo’e: Jaropu’aka haçua jaiko asýramo jepe, jahechárõ oïha oiko asyvéva ñan-
dehegui.
92 Guarani 5.º
Morangu (Fábula): es una narración breve, en prosa o en verso, con la intención didáctica
o crítica, frecuentemente, manifestada en moraleja final. En la mayoría de los casos, sus
personajes son animales o seres inanimados con características humanas.
7. Aheka avatee morangupegua, ambosa’y ha ahai héra. Busco los personajes de la fábula,
pinto y escribo sus nombres.
Unidad 6: Morangu 93
– Para saber
Jaikuaa hagua
Ysaja moneïva (Forma afirmativa): denota una afirmación en la acción verbal, no lleva
partícula. Ejemplo: akaru, asë.
Ysaja mbotovéva (Forma negativa): denota una negación en la acción verbal, lleva las
partículas prefija y sufija que se añaden a la raíz verbal. Ejemplos: ndakarúi (verbo oral),
nama’ëi (verbo nasal).
ndakarúi nama’ëi
94 Guarani 5.º
Ñande oñondive.
guata
Unidad 6: Morangu 95
mborevi
ju’i
aguara
En guaraní la silabación es directa, es decir, la sílaba se forma con una consonante más
vocal (p + o = po) o vocal sola (y).
Características
Los digramas son consonantes inseparables (ch – mb – nd – ng – nt – rr): Ejemplos: my –
mba; ty – py – cha
La consonante puso (’) forma sílaba con la vocal que le sigue: ka – ’a – guy; sa – py – ’a
2. Amoñe’ë ha aiguyhai ñe’ë oguerekóva pundiekõi ha puso. Leo y subrayo las palabras
con digramas y puso.
Jaropu’aka haçua jaiko asy ramo jepe, jahechárõ oïha oiko asyvéva ñandehegui.
96 Guarani 5.º
oï porä oï poräiterei
Unidad 6: Morangu 97
Tapiti ha ju’ikuéra
Peteĩ jey ojotopa tapitikuéra ka’aguýpe ha oñomongeta hikuái.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Jaiko asy ko yvy ári, he’i ndaje hikuái. Ka’aguýpe heta oï leõ, jaguarete umíva okaruséva
ñanderehe.
Marãpa péicha jaikovese, kyhyje pópe tapia. Iporãvénte ñamanomba ani jaiko péicha,
he’íje hikuái.
Oñomongeta rire oho hikuái peteĩ ykua rembe’ýpe. Upépe ojuhu hikuái heta ju’i
ojepe’ejoáva hina kuarahýpe.
he’i: ndaje:
ñanderehe: rembe’ýpe:
4. Ahai peteï küjererä aiporukuévo tapiti ha ju’i. Escribo un trabalenguas utilizando las palabras
tapiti y ju’i.
98 Guarani 5.º
Tapiti ka’aguýpe.
ñani
Ñande guaraníme
ñe’ë
6. Ahaiguy ñe’ëtéva ijysaja mbotovéva. Subrayo los verbos conjugados en forma negativa.
- Tahýi haimete ojahoga ysyrýpe ha upémarö pykasu oity ichupe peteĩ yvyra rogue.
Unidad 6: Morangu 99
hembiapo oikuaamavavoígui ha
omohypy’ü ohóvo pe omombe’uséva.
Expresión oral
• Ombojoaju hemimo’ä oñe’ënguévo: omoñepyrü, ombohete
Temas
ha omohu’ä pe mba’e omombe’úva. (Secuencia sus ideas al
expresar sus opiniones o posturas).
• Oiporu, oñe’ënguévo, umi ñe’ë pyahu guaraníme. (Utiliza, al
hablar, el vocabulario aprendido).
Ñañomongeta - Expresión oral
Comprensión de textos orales • Mombe’upy: «Lago Ypakarai»
• Ohechakuaa mba’eichagua tekovépa pe máva
oñeñe’ëvehahína ohendúvape. (Caracteriza a los Ñahendu haçua - Comprensión
personajes de un texto escuchado). de textos orales
• Ombojoja umi mba’e oikóva ohendúvape umi mba’e
• Mombe’upy: «Ka’aguy Jarýi»
oikóva hekoha rupi. (Compara hechos que ocurren en
textos escuchados con situaciones de su entorno).
Ñamoñe’ë haçua - Lectura
comprensiva
Comprensión de textos escritos
• Ombojoaju umi mba’e ojuhúva jehaipyrépe umi mba’e • Mombe’upy: «Chahã»
ha’e oikuaáva voi ndive. (Relaciona el texto con sus
conocimientos previos). Ñe’ëtekuaa - Gramática
• Ohechakuaa umi jehaipyre omoñe’ëvape máva • Ñe’ëjoaju: teroñe’ë ha teroñe’ëje’e
rehetépa oñeñe’ë ha mávarepa avei oñeñe’ë. (Identifica
personaje principal y secundario de un texto). Jehai hekopegua - Ortografía
• Ohechakuaa mavamá rehepa oñeñe’ë umi mombe’upy • Puso jeporu «’»
omoñe’ëvape. (Reconoce los personajes en los textos leídos).
• Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikovaramoguáicha ha
Jahai haçua - Redacción
umi he’íva ha’e oimo’äháicha. (Diferencia fantasía y realidad).
• Oiporu ñe’ë térä ambue signokuéra oipytyvöva • Jerurehai
omoñe’ëvape oikümby haçua pe jehaipyrépe he’íva.
(Utiliza las palabras y signos que ayudan a comprender Ñandekatupyryve haçua -
el texto). Repaso
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 100 17/01/2017 15:09:32
Expresión oral, Comprensión de textos orales, Comprensión
de textos escritos y Expresión escrita.
Mombe’upy, mombe’upyre,
mombe’upyrã…
Ñamoñe’ë, ñahendu ha ñamombe’u jey
ñande rapichakuérape
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 101 17/01/2017 15:09:33
Ñañomongeta - Expresión oral
Mombe’upy: «Lago Ypakarai» - Leyenda: «Lago Ypacaraí»
1. Amaña ta’angáre ha amombe’u umi ahecháva. Observo la imagen y la describo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Ha pe ykua
oñepyrü okakuaa,
okakuaa
tuichaiterei…
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 102 17/01/2017 15:09:34
3. Ñañembyaty ha ñañomongeta umi mombe’upy Lago Ypakarai rehegua. Formamos
grupo y conversamos sobre el desenlace la leyenda del Lago Ypacaraí.
Tuicha ndaje raka’e oñemondýi umi tapicha, ha upémarõ ohenói hikuái peteï pa’ípe.
Ha’e ou ohovasa ha upépe opyta upe y, ndokakuaavéi. Ha péicha oime ko’áça peve
lago Ypakarai.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
5. Che mandu’a che irü ndive oïha avei purahéi Lago Ypakarai rehegua. Recuerdo con mi
compañero que hay una guarania del Lago Ypacaraí.
oï porä oï poräiterei
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 103 17/01/2017 15:09:34
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Mombe’upy: «Ka’aguy jarýi» - Leyenda: «Ka’aguy jarýi»
1. Aikytĩ kuatia ha amboja kuñataĩ ra’anga (Togue 125). Recorto y pego la silueta de
una señorita, luego completo: cabello, cara, cuerpo y piernas como ka’aguy jarýi (Pág. 125).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Ka’aguy jarýi
Peteĩ kuñataĩ neporãmba jepéva oiko ka’aguýpe. Ha’e ikarape ha iñakãrague apopë
mbuku, hyakuã yvotýicha. Oñangareko oĩva mymba rehe ani ojejukareipa; oñanga-
reko y rehe ani oñemongy’a ha oñembyai; oñangareko avei ka’aguy rehe ani oñekytĩ
yvyra hekope’ÿ.
Oĩ ramo tapicha ojukareíva mymba, térã oikytĩreíva yvyra, térã omongy’áva y, ha’e
katuete oikuaa ha osë ichupe hapépe peteĩ tekove iky’a, ipyapë mbuku ha iñakãcha-
ráva, péva tuichaiterei omondýi ichupe.
Yvypóra ojapóramo Ka’aguy jarýi oipotáva katu ha’e oñangareko hese ha osë porãmba
opaite mba’e ichupe.
Péicha Ka’aguy jarýi oñangareko tekoha rehe, ha’e oipota opavave tapicha ahayhu,
oñangareko ha omomba’e ñande rekoha.
iñakãrague:
oñangareko:
oñembyai:
tekoha:
omomba’e:
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 104 17/01/2017 15:09:34
4. Ahendu jey ha ahaiguy avatee ha avatee’ÿ ajuhúva mombe’upýpe. Vuelvo a escuchar
y subrayo los personajes principales y secundarios de la leyenda.
Avatee Avatee’ÿ
Tekoha Mymba, yvyra ha y
Ka’aguy Jarýi tekoha Jasy ha ysyry
Mymba Jagua ha mbarakaja
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Mombe’upy (Leyenda): es una narración fantástica sobre un hecho que alguna vez
aconteció, en tiempos muy remoto, pero que de alguna manera tiene relación con el
tiempo presente. No tiene autor conocido, es decir, anónimo. Los protagonistas suelen
ser personas, animales o también cosas.
5. Amoĩmba mba’éichapa Ka’aguy jarýi. Completo con las características de Ka’aguy Jarýi.
Ñe’ëndy - Vocabulario
ñepyrü: introducción
mba’épa oiko/mbyte: nudo
mba’éichapa opa/paha: desenlace
avatee: personaje principal
avatee’ÿ: personaje secundario
Mba’épa oiko/mbyte:
Mba’éichapa opa:
Péicha Ka’aguy Jarýi oñangareko tekoha rehe […]
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 105 17/01/2017 15:09:34
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Mombe’upy: «Chahã» – Leyenda: «Chahã»
1. Amaña ta’angáre, ahai héra iguýpe ha ha’e mba’ére vaichapa chéveramo çuarä
oñeñe’ëta. Observo las imágenes, escribo sus nombres abajo y predigo de qué se hablará.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Chahã
Peteĩ kuñataĩ ha peteĩ mitãmi ndaje ojerure hikuái mokõi kuñakarai ojohéiva hína ao y
rembe’ýpe ome’ëmi haçua ichupekuéra y hoy’u haçua imemby. Umi mokõi kuñakarai
katu ombohasa ichupe y ky’a.
Upévare ipochy Tupã ha omoheñói upépe peteĩ yvu iporãtereíva, hoy’u haçua mitãmi.
Ohechávo upéva oñemondýi tuichaiterei umi mokõi kuñakarai, ha osë oho hikuái upé-
gui jaha, jaha he’ihápe. Ikatu’ÿ rehe oho mamove, iñakuruchĩ mbaitéma hikuái ha oiko
ichuguikuéra guyra oñe’ë asýva y rembe’yha rupi: chahã, chahã, chahã.
Pe kuñataĩ ha pe mitãmi nimbo Tupãsy ha Niño Jesús ra’e.
Ida Genes rembiapokue
y rembe’ýpe se asusta
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 106 17/01/2017 15:09:35
4. Amoï papapy ha amohenda oikohaguéicha. Ordeno la secuencia del texto.
6. Amongurusu añetegua térä añetegua’ÿ. Marco con una cruz si es fantasía o realidad.
añetegua kuaarapoyke
Peteĩ kuñataĩ ha mitãmi ojerure y moköi kuñakaraípe.
Mokõi kuñakarai iñakuruchï ha oiko ichuguikuéra guyra.
Ñe’ëndy - Vocabulario
añetegua: realidad
añetegua’ÿ: fantasía
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 107 17/01/2017 15:09:35
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëjoaju: teroñe’ë ha teroñe’ëje’e – Oración: sujeto y predicado
Peteĩ chahã oguejy yvyra rakã rehe. Peteĩ mitãkuña ho’u sandia.
– Pa ra saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ëjoaju (Oración): es la unidad de comunicación con sentido completo, generalmen-
te, se forman por la unión de un sujeto (teroñe’ë) y un predicado (teroñe’ëje’e).
teroñe’ë teroñe’ëje’e
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 108 17/01/2017 15:09:35
3. Amoñe’ë ko’ã ñe’ëjoaju ha ambosa’y teroñe’ë ha ahaiguy teroñe’ëje’e. Leo las oracio-
nes y pinto sujeto y subrayo el predicado.
4. Ambojoaju teroñe’ë teroñe’ëje’e rehe oï porä haçuáicha. Uno con flecha los sujetos
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
1.
2.
3.
4.
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 109 17/01/2017 15:09:35
Jehai hekopegua - Ortografía
Pundie puso «’» jepuru - Uso del puso «’»
1. Amoñe’ë ko mombe’upy. Leo la lenyeda.
Ka’i ha Karaja
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
– Pa ra saber
Jaikuaa hagua
El puso «’» es una consonante glotal que siempre se usa entre vocales para cortar mo-
mentáneamente el sonido, y forma sílaba con la vocal que le sigue. Ejemplos: ka’i se
separa ka-’i; ho’u se separa ho-’u.
tembi’u: te – mbi – ’u
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 110 17/01/2017 15:09:36
Jahai haçua - Redacción
Jerurehai – Solicitud
1. Amoñe’ë ko jerurehai ha ajesareko hetepýre. Leo la solicitud y observo su estructura.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Kuñakarai sãmbyhyhára
Mbo’ehára Katia Montiel mávape oho (destinatario)
Mbo’ehao Defensores del Chaco- pegua h
Nde koty mba’apohápe e
t
Temimbo’ekuéra poha mbo’esyry pegua oñemboja nerendápe, ko kuatia rupive, e
ojerure haçua ndéve ikatúpa osë hikuái mbo’ehaógui, áça arapoapy oúvape oho haçua -
Biblioteca Nacional-pe ojapóvo peteĩ tembiapo Feria de Ciencia-pe çuarã. c
Temimbo’ekuéra oha’arõite remoneĩ hembijerurekuéra, ha omoçuahë avei ndéve u
hi’aguyje. e
r
Nemomaitei roryete p
o
Temimbo’ekuera 5.° pegua teraguapy (firma)
2. Ahai peteï jerurehai che mbo’ehárape çuarã ha ahechakuaa hetepy. Redacto una
solicitud al profe atendiendo su estructura.
Hete (Cuerpo)
Teraguapy (firma)
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 111 17/01/2017 15:09:36
Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë mombe’upy. Leo esta leyenda.
Peteĩjey peteĩ kuñakarai ou imemby ijyva ári ha ohecha heta mitã pindo rakãre. Oje-
rure ndaje ichupekuéra oity haçua imembýpe pindo aju, ha ha’ekuéra oity ichupe
ha’ÿingue.
Ha upévo oikopaite ichuguikuéra ka’i, iñaña rehe hikuái.
yma:
ijyva ári:
pindo:
aju:
ha’ÿi:
3. Amoñe’ë jey mombe’upy ka’i rehegua ha amoĩmba. Vuelvo a leer la leyenda y completo.
Ñepyrü:
Mba’e oiko:
Mba’éichapa opa:
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 112 17/01/2017 15:09:36
4. Anohë mombe’upýgui ñe’ë oguerekóva puso ha amoñe’ëpehë. Entresaco de la
leyenda palabras con puso y separo en sílaba.
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 113 17/01/2017 15:09:36
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 114 17/01/2017 15:09:36
7. Aikytĩ kuatia ha amboja opaichagua trompo ñeha’ä (Togue 17). Recorto y
pego las distintas formas del juego del trompo (Pág. 17).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
115
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 115 17/01/2017 15:09:37
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 116 17/01/2017 15:09:37
5. Aikytĩ kuatia, amohenda ha amboja ta’anga oikohaguéicha mombe’uräme
(Togue 31). Recorto, ordeno y pego según la secuencia (Pág. 31).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
117
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 117 17/01/2017 15:09:38
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 118 17/01/2017 15:09:38
5. Aikytĩ kuatia ha amboja (Togue 50). Recorto y pego (Pág. 50).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
119
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 119 17/01/2017 15:09:39
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 120 17/01/2017 15:09:39
2. Aikytï kuatia ha amboja ta’anga hendaçuame (Togue 62). Recorto y pego
donde corresponde (Pág. 62).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
kuarahy mimbi
121
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 121 17/01/2017 15:09:40
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 122 17/01/2017 15:09:40
7. Oikytĩ kuatia ha omboja Pombéro ra’anga (Togue 77). Corto y pego la figura del
Pombéro (Pág. 77).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
1. Aikytÿ kuatia ha amboja ko’ä mymba ra’anga (Togue 92). Recorto y pego las
imágenes (Pág. 92).
tapiti ju’i
123
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 123 17/01/2017 15:09:41
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
125
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 125 17/01/2017 15:09:41
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Bibliografía 127
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 127 17/01/2017 15:09:42
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Lengua Guarani 5to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 128 17/01/2017 15:09:42