Documentos de Académico
Documentos de Profesional
Documentos de Cultura
(INTRODUCCIÓN)
Tavarandu térâ tetâkuaa, ha’e kuaaty (disciplina, ciencia) tetâ rembikuaaguigua. Upe ñe’ê
omoheñoiva’ekue peteî karai katupyry hérava Willians John Thoms, ary su poapysa irundypa
poteîme; ha ojepuru oñehenói haĝua umi mba’e chae, jeroviapy (creencias), jepokuaa (costumbres),
mombe’ugua’u, mombe’upy, ñe’êarandu (proverbios), ñe’ênga (refranes, decires, sentencias,
comparaciones), tetâygua rembiapokuéva. Upe ñe’ê ojepuru mayma tetâme, yvy ape ári oîva.
HETEPY
(DESARROLLO)
a- Ñe'ẽjovake (Relaciones):
Ñe’êjovake niko ñe’êpotymimi joguaha ja’éva ojupe, ha ñane irû ombohovakekuaáva ñandéve.
Son versos que se dicen a la pareja, y que pueden tener respuestas de la otra parte, especialmente en el
pericón (pericón con relación).
b- Ñe'ẽñemiguerojera (Adivinanzas):
Techapyrâ:
1- Ao Ao Rehegua
Ao Aópe ndajeko Mba'epochy voi ombou raka'e yvy ape ári ha upéicha
rupi ha'e ndaikatúi voi heko porãvo. Hague vai guasu ndaje, ojogua nunga
ovechápe ha ipyapẽ akua; ipuku voi ku cháiraicha la ipyapẽ. Okaru ndaje
kritiáno ro'óre ha la oporojuka haguã oiporu ipyapẽ, upevape omongu'i ojuhúva
hapépe. Hasy voi jajesalva haguã ichugui, otopa porãrõ ñanderehe. Rei voi
jaikese yvyguýpe terã jajupise yvate mba'e chugui. Ka'aguy mbytérente voi
ndaje ovy'a, ha ha'e oikohápe ndoikéi voi tymba ka'aguykuéra. Ha sapy'ánte,
iñembyahyipa jave ichugui ita'yrakuéra ndaje, osẽmbaite hikuái tekoha rehe
ohekávo ho'uva'erã. Upéicha jave, máva ojuhu raẽva rapykuérintema ojepota
hikuái, opersegi omonake’õ meve. Ha péva ojupiséramo chuguikuéra yvyra
rakãre, lo Ao Ao oñemongora hese ha sapukái pópe ojo'óma la yvyra máta, ha sapy'aitépe ombohapo
soro. Ha ho'ávo ikorapekuéra la prójimo, ojopýma hikuái ichupe ha pya'e pya'e oñomboja'opámane
katu hese hikuái. Ha upéicha ãga ojapopa porã rire la ikalaguíchi hikuái, oje'ói jey hekohapekuéra,
okañymba.
Ao Aógui ndaje kkatu jajesalva jajupíramo chugui pindo mátare añoite. Oikéramo pindo guýpe
ndaje, ikangypáma, ndaikatuvéima ojo'o. Pe yvyra ningo tuicha ikurundu, ha oime mba'érepa: ymaite
Ñandejára oikovépe voi ndaje heta mba'épe ideprovécho raka'e chupe. Aipo Niño Jesú
ojepersegíramo guare ndaje, Tupãsy omongaru raka'e chupe pindo aju rehe. Ha upéi Ñandejára
ojejukátaramo guare, pe.
2- Jasy Jatere
Kóva hina Tau ha Kerana ñemoñare irundyha. Ko mitâ’i yvágaicha hesa hovy
hasy ha kuarahy mimbícha iñakârague sa’yju. Oĝuahêvo asajepyte ndaje osê omyasâi
mborayhu. Oje’e hese opívo oguataha ha oguerekoha ipópe ka’a rakâ pehêngue
ome’êva ichupe imba’ekuaaita.
d- Mombe'upy (Leyendas):
Mombe’upy niko oñeha’â ombohovái mba’eicharupíva oî yvy ape ári umi hekomymbáva,
hekoka’avóva ha mba’ehekotee’ÿva. Son relaciones de sucesos que tienen más de tradicionales o
maravillosos que de históricos o verídicos. Es relación fabulosa. Intenta explicar la presencia de los
elementos naturales (animales, vegetales o minerales).
Techapyrâ:
1- Ka’a
Osẽre upégui ndaje, José oho voi derécho okumplívo la ipromésa. Oho ogueru la
iñerramientakuéra ha oity la yvyra isalvahare ha oñepyrũmane voi ojapo ichugui peteĩ Tupãsy
ra'ãnga iporãmba jepéva.
Ha upéva hína Tupãsy ko'ãgaite peve oñemomorãva Caacupépe, ko'ýte hi'ára oguahẽ jave.
Niko umi ñemombe’u iñasâiva ñane retâpýre ha ñande rapicha omombe’úva imandu’akuévo
hembiasakue térâ ambue hapicha rembiasakuére. Opaichagua káso niko oî, péicha, ñahendukuaa
póra, pombéro, pláta yvyguy, paje, Pychâichi ha Perurima umíva rehegua. Oî avei omombe’úva
mba’éichapa heñóikuri tavakuéra, ÿramo oñe’êva guyra, mymba, térâ ka’avokuéra rehe. Oî itie’ŷva,
avei ñanembopukáva, ñanemongyhyjéva ha opaichaguáva. Upeichavérô jepe, maymáva
ñanerekombo’e ohechaukágui ñandéve pe ñande rekoite; avei oguerekógui upe arandu ka’aty oje’eha.
Ko’áĝa rupi ae oñembyaty ha mbeguekatúpe ojehai ohóvo. Avei oñemomba’eguasúve ha
ojehechakuaaramojey. Son relatos, narraciones, o sucedidos folklóricos. En el Paraguay, son de
naturaleza oral, por eso se conocen con el nombre de káso ñemombe’u, y son contados en rueda de
amigos o de familiares, con el fin de divertir, entretener o moralizar. Se diferencian de los cuentos
universales (Gulliver, La Bella Durmiente del Bosque, Pulgarcito, etc.), precisamente por el hecho de ser
nacionales y folklóricos, referentes al Póra, Pláta Yvyguy, Perurima, Pychâi, etc., personajes o fenómenos
solo concebidos en el marco de la Cultura Popular Paraguaya. Tienen valor y agradan preferentemente
al interior del Paraguay, y a su creador -casi anónimo- el paraguayo.
Techapyrâ:
Péicha ndaje, peteî ko’ê, ojuhu hikuái juky iñasâiva hóga jerére. Osê ha
ohohápente, hóga jerére, juky mante ojuhu. Oñemondýivoi ha’ekuéra. Oñembo’e avei, ha upéi ohypýi
ykaraipyrépe. Ña Carmen -Hilario rembireko- oitypeíkuri ha ombyatypa peteî vosápe, ha’e….
ka’arupytû jave oñotŷkuri -iména ndive- kuarahy reike gotyo.
Upeichavérô jepe, upe ára guive nosêporâvei mba’eve chupekuéra. Ña Carmen jeko oúkuri
hasykatuetévoi. Hilario katu ojuhúkuri irundy hymba vaka oñekarâi ha huguypáva, upéi
omanombava’ekue ichugui. Ha’e oñangareko aja hembireko ha umi hymba vakáre, ysokuéra
oñemohyĝuatâkuri imandyjutýpe. Upeichaite jekoraka’e ojehúkuri. Vaípeko ojehecha hikuái.
Iñambuepaite hekovekuéra. Peteî pohânohára chae he’íkuri chupekuéra: “Mba’evai niko ojejapo
penderehe. Ndaha’éi vyrorei. Che ndachepu’akamo’âi hese. Pehayhúramo pende rekove ha pene
ñemoñare, pehova’erâ ko’águi ha pya’e ave. Pepytáramo ko’ápe ikatu pemanomba; pehóramo ikatu
peñakârapu’âjey”.
Mbohapy ára ohasa rire jeko Hilario osêkuri ohopa heseve Brasil-pe, ha upépe ohepyme’êkuri.
Heta pirapire ndaje oñeme’êkuri chupe. Upégui ou rire, ojoguákuri hogarâ Paraguaýpe. Ko’aĝaite peve
oiko ko’ápe. Ipirapire heta jepiveguáicha; ha’e… kakuaa omba’apo. Añetémbora’e upe he’iva’ekue
chupekuéra pohânohára chae: “Pehóramo ikatu peñakârapu’âjey”. Ha añetehápe, upeichaite oiko
hesekuéra. Mba’e vai rire, mba’e porâ manteva’erâ, péicha niko oje’evavoíjepi…
… ha upépe opa.
2- Kachíke Imitãvéramo Guare Ita'ýragui
Kachíkengo ogueraha ita'ýra ypykue oanotaka haguã husgádope, ogueraha haguã cuartélpe
opresenta. Upópe la hue oporandu chupe:
f- Jeroviapy (Creencias):
Jeroviapy niko umi mba’ekuaa jaguerekóva, jepémo ñe’êrei, upeichavérô jepe ojepuru tapiáva
oparupiete oñembohováivo mba’e hesaka’ŷva. Son falsas nociones naturales o suposiciones ilógicas
aceptadas tradicionalmente sin análisis, porque sí, sin intervención de la razón ni de la voluntad; son
expresadas en forma de enunciados o de juicios breves, elementales.
3- Chavurro hasêramo, okýta (El burro que rebuzna, anuncia lluvia próxima)
g- Jeroviakatu (Religión):
Ñane retãygua omomba'eguasu opa mba'e ijáva jeroviakatúpe, taha'e ha'eháicha. Péicha
opavave jaguereko peteĩ térã hetave ñangarekohára: San Blas (ahy'o rerekua), San Roque (jagua ha
imeg̃ uáva rerekua); Santa Lucía (ohecha'ỹva rerekua); San Ramón (hyeguasúva ha imembyramóva
rerekua); San Isidro (ñemitỹhára rerekua), San Cayetano (mba'apohára rerekua); Santo Tomás
(oñemoarandúva ha iñarandúva rerekua); Santa Cecilia (puraheihára rerekua); San Antonio
(ojohayhúva rerekua); San Judas Tadeo (imba'ehasýva ha apañuãi rerekua).
Paraguáype -héra Guaraní reheve- jahechakuaa gueterei: tupãnói, óga ñemongarai; jepokuaa
ha jerovia póra rehegua (upéva jeko hekovaiva'ekue, iñangaipa hetava'ekue), ha Estacionero
opurahei'asýva kurusu árape ha Arapokõindy Marangatúpe (Samana Santa).
Algunas manifestaciones de esa religiosidad son, por ejemplo, la creencia en los Santos
Protectores. Así, San Blas (patrono de las enfermedades de la garganta, ahy’o rerekua), San Roque
(patrono de los perros e inválidos; jagua ha imeĝuáva rerekua); Santa Lucía (patrona de los ciegos,
ohecha’ŷva rerekua); San Ramón (de las parturientas y embarazadas; hyeguasúva ha imembyramóva
rerekua); San Isidro (de los agricultores; ñemitŷhára rerekua), San Cayetano (de los trabajadores;
mba’apohára rerekua); Santo Tomás (de los estudiantes e intelectuales; oñemoarandúva ha iñarandúva
rerekua); Santa Cecilia (de los músicos; puraheihára rerekua); San Antonio (de los enamorados;
ojohayhúva rerekua); San Judas Tadeo (de los casos difíciles y desesperados; mba’ehasýva ha apañuâi
rerekua), etc.
Entre las devociones populares encontramos, por ejemplo, el tupânói (pedir la bendición), la
bendición de las casas (óga ñemongarai) cuando se inauguran o son nuevas; las costumbres relativas a
los póra (upéva jeko hekovaiva’ekue, iñangaipa hetava’ekue), etc. También forma parte de la
religiosidad, los cantos religiosos, entre ellos los realizados por los famosos Estacioneros de Semana
Santa.
Iporã avei ja'e, mba'asykuéra oĩháicha heraha avei Guaraníme. Techapyrãrõ: ohéo térã haru;
py'aruru; tavardillo; kambyrujere; mitãreterasy; isípula; topepireko ha ambuéva.
Algunas “enfermedades folklóricas”, a criterio del vulgo, son: ohéo (especie de hidrocefalia);
py’aruru (especie de hepatitis); tavardillo (fiebre puerperal); kambyrujere (gastroenteritis aguda en los
recién nacidos sobretodo); mitâreterasy (dolores musculares del recién nacido); isípula (erisipela);
topepireko (orzuelo), etc.
Pohãramo ojepuru ko'ãva: ka'ahái, ka'arẽ; guavirami, taperyva; arasa, yvapurũ; tapekue;
tarope, jaguarundi; amba'y, kumanda yvyra'i, mamóne; kokũ, jaguareteka'a; karaguata, mba'ysyvo;
ka'arurupe, ka'apiky'i; kalaguala ha ambuéva.
Algunas plantas medicinales usadas por nuestro pueblo, son por ejemplo para la disentería:
ka’ahái, ka’arê; anticatarrales, como guavirami, taperyva; antidiarreicos, como arasa, granada,
yvapurû; desinfectantes, como aromita, arasa rogue, tapekue; febrifugos, como tarope, jaguarundi;
abortivos, como ruda, ápio, ka’apeva; espectorantes, como amba’y, kumanda yvyra’i, malva blanca y
mamón; hepáticos, como kokû, jaguareteka’a; purgantes, como rosa mosqueta, karaguata, mba’ysyvo;
refrescantes, como ka’arurupe y ka’apiky’i; reumatismo, como kalaguala, palo santo.
Ipúva ñehendúka, mbaraka, kampána térã taha’eha’éva Ipúva oporomomarandu hag̃ ua.
Arekóva iñongatuhápe
amo che anga ruguápe
che sy ne mborayhumi
avave noguahêi hendápe
ha pe kuarahy ratáicha
ohesapéva ha omimbi.
Letra y música:
Mauricio Cardozo Ocampo
2- La última letra
A ti flor de mi vida, selvática azucena,
ko roheja kuetévo adiós ndéve ta´e;
la más triste palabra que en mi labio suena
ko´agã rehendúta ipahaite.
Letra:
Emiliano R. Fernández
Ñe’ênga niko ohechauka ava arandu ka’aty, ñe’ê’apesâ rupive. Son expresiones que reflejan el
pensamiento del hombre común acerca de los cosas del mundo, y que en forma consuetudinaria se vuelve
tradicionales.
Techapyrâ:
1- Te amaré a diario… he’i 2- Japuka mba’e… he’i hãi 3- Javy’a ko mundo’i
canillita ojegustárõ. de órova. apu’ápe… he’i tarave
ka’yguápe.
b- Jehero (Apodos):
Jehero niko teratee’ŷva jaipurúva ogapýpe térâ angirû apytépe. Comúnmente llamados
“marcantes”, es el nombre que se suele poner a alguien tomando algún defecto o particularidad del
mismo.
Techapyrâ:
Chiquitín, Pancho, Aguara’i, Avión Koli, Anguja, Kavaju Rembe, Kururu, Gállo Perô, Guyra Tavy,
Jaguarete, Jatevu, Jagua’i Pakéte, Ka’i, Jagua Perô, Vaka resa.
Niko ha'e umi mba'e ñaha'ãkuaáva ñande rapichakuéra ndive. Ã mba'e ñaikotevẽ ñande
rekohápe ha upehaguére ndaikatúi hese'ỹkuéra. Umi ojekuaavéva apytépe jaguereko: tuka'ẽ, kuäirũ
kañy, tevi trápo, valíta, tikichuéla; partído; calesita, carrera vosa, kambuchi jejoka, paila jeheréi, tata
ári jehasa, yvyrasỹi, tóro ñemoñarõ, toro kandil, trompo arasá ha ambuéva.
d- Trajes tradicionales y populares:
Sombrero piri.
Pañuelo al cuello con forma triangular.
Camisa blanca de aopo’i con bordados en la parte delantera, en los puños y en el
cuello.
Pantalón recto color blanco o negro.
Faja ancha en la cintura, confeccionada con hilos de algodón en negro o en colores,
con flecos en los extremos.
Poncho de un solo color o de sesenta listas (opcional en algunas danzas).
Pies descalzos o zapatos negros comunes.
Ko'ápe oĩ:
a- Óga (Vivienda):
Oñemopu'ãvo oñemohendava'erã tekotevẽháicha ani hag̃ua yvytu vai ojeity hi'ári. Oĩ óga
ojejapóva mbokaja yguégui ha oñemo'ã kapi'íva; ha upéicha avei ojogapóva ipyahuveháicha,
oipurúmava yvy'atã (ladrillo) ha yvyrajegua. Óga oñemboja'o kóicha: tataypy, ñaimeha térã jahuha,
kotykeha, kotykaruha ha guataha. Ogapypegua katu ko'ãva: tupa kochõ ha aramboha; kyha,
karameg̃ ua, tataindyrenda, lampiũ, tataindy; mesa, apyka, apykape, apykapuku, kambuchi,
tembipuru; angu'a, ña'ẽmbe, yrupẽ, ajaka, y'uha, hy'a, yrenda ha kanéka. La casa cuenta con
dormitorios (kotykeha), comedor (kotykaruha) y uno o más corredores (guataha). Entre los muebles y
enseres encontramos: el catre de lona, trama y tejido metálico; la cama y su colchón (tupa ha kochô),
almohadas (aramboha) y cobijas; también la hamaca (kyha), el baúl (karameĝua), candeleros
(tataindyrenda), lámparas a alcohol y kerosén (lampiû), velas (tataindy), algún nicho con imágenes de
barro y cuadros de santos; mesas (mesa), sillas (apyka), silletas (apykape), bancos (apykapuku),
cántaros (kambuchi), alacenas para guardar utensilios (tembipuru); el mortero (angu’a), platos
(ña’êmbe), cedazo (yrupê), cestas y canastos (ajaka), jarros (y’uha), calabazas para agua (hy’a), una
batea (yrenda) y palanganas (kanéka), etc.
Tembi'u apópe ojepuru ko'ãva: aramirõ, avati, kure ñandy, kamby, kesu, ryguasu rupi'a,
mymba ro'o opaichagua. Mboheha (condimento) apytépe jajuhukuaa: áho, sevói, ky'ỹi, asuka, juky,
laurel rogue ha limõ. Tembi'u Paraguáy apytépe oĩ: huitĩ maimbe, rora, kavure, mbeju, chipa, so'o
jukysy, so'o josopy, so'o apu'a, so'o chyryry, so'o ka'ẽ, puchéro, vífe koy'gua, chamuchína, asado de
carnes, guiso, pajagua maskáda, chatáka, votifarra, mbusia, kumanda, lókro, saporo, jopara, ipokue,
iñakãngue yvyguy, chicharõ, chipa guasu, mbaipy, kiveve, kosereva, kaguyjy, kamby-arro, arapaho,
alóha, terere, guari, chícha ha ambuéva. Entre los ingredientes encontramos el almidón (aramirô),
harina de maíz (avati), grasa de cerdo (kure ñandy), leche (kamby), queso (kesu), huevo de gallina
(ryguasu rupi’a), carnes varias (mymba ro’o opaichagua), etc. Entre los condimentos sobresalen el ajo,
cebolla (sevói), locote (ky’ŷi), azúcar (asuka), sal (juky), hoja de laurel, limón, etc. Entre los platos y
bebidas típicas encontramos: hu’itî maimbe, rora, kavure, mbeju, chipa, so’o jukysy, so’o josopy, so’o
apu’a, so’o chyryry, so’o ka’ê, puchéro, vífe ko’ygua, chamuchína, asado de carnes, guiso, pajagua
maskáda, chastáka, embutidos (botifarra, chorizo, longaniza, mbusia), kumanda, lókro, saporo, jopara,
ipokue, iñakângue yvyguy, chicharô, tortílla, chipa guasu, mbaipy, kiveve, kandial, pónche, kosereva,
kaguyjy, kamby-arro, arapaho, alóha, terere, káña (guari), kleriko, chicha, etc.
c- Ñemitÿ ha mymba ñangarekoguigua (Calendario de actividades agrícolas y ganaderas):
Jasyteĩ (Enero): yvavakuéra hi'aju. Oĩ yva (frutas): sandia, merõ (melón), avakachi, arasa
(guayaba);
Jasykõi (Febrero): Oñemono'õ mandyju (algodón) ha oñekytĩ yvyrakuéra (corte de árboles);
Jasyapy (Marzo): Oñembyaty avati (maíz), oñembosako'i yvy oñeñemitỹ hag̃ ua; avei, oiko kure
ñemongyra (engorde de cerdos);
Jasyrundy (Abril): Ojehapo'o mandi'o (mandioca). Oñeñotỹ opaichagua temitỹ, ojeguerova yvyra
ha ka'avokuéra (hortalizas);
Jasypo (Mayo): Oñemopotĩ kokue. Oĩma heta yva hykuéva: narã, limõ hamba'e. Oñeñitỹ petỹ
(tabaco);
Jasypoteĩ (Junio): Oĩma kumanda (poroto) ha takuare'ẽ (caña de azúcar);
Jasypokõi (Julio): Oñembosako'i yvy ambue temitỹme g̃ uarã. Oñeñotỹ mandi'o (mandioca), jety
(batata), kumanda (poroto), manduvi (maní), sandia (sandía), merõ (melón), kurapepẽ (zapallo),
arro (arroz). Oñekytĩ ka'a (yerba mate);
Jasypoapy (Agosto): Oñeñangareko mymbakuérare: kure (cerdo-chanco), kavaju (caballo), vaka
(vaca), ovecha (oveja), kavara (cabra);
Jasyporundy (Setiembre): Oñeñotỹ mandyju (algodón), manduvi (maní), arro (arroz), kumanda
(poroto), jety (batata), merõ (melón), kurapepẽ (zapallo), andai (calabaza), pakova (banana),
mandi'o (mandioca). Oñeñapĩ ovecha (oveja);
Jasypa (Octubre): Oĩma trigo;
Jasypateĩ (Noviembre): Oĩ ñepyrüma avatiky (choclo), sandia (sandía), merõ (melón) ha piña;
Jasypakõi (Diciembre): Hetáma avati (maíz), merõ (melón) ha sandia (sandía). Oñemba'apóma avei
petỹ (tabaco) ha mba'eysyvóre (tártago).
Mba'echae (tradicional). Péva niko he'ise pe mba'e tavarandugua (hecho folklórico) -taha'e
ha'éva- ohasaha sy ha túvagui, ñemoñarépe. “Tuka'ẽ” jaipuru ko'ag̃ aite peve ñembosaráirõ, ñande
sy ha ñande ru ombohoságui ñandéve ha upekuévo omyesakãgui ñandéve mba'éichapa
ñaha'ãva'erã
Tetãygua rembiapokue (vulgar). Ápe katu oje'e ñandéve pe mba'e tavarandugua ikatuha heñói
oimeraẽ hendápe. Natekotevẽi jaha ñañemoarandu upevarã térã ñaime peteĩ mbo'ehaópe heñói
hag̃ ua tavarandu. Péicha peteĩ jehero (marcante) oimeraẽva omoheñoikuaa.
Ijapoharekuaa'ỹva (anónimo). Avei oje'e mba'e tavarandugua ijapoharekuaa'ỹha. Techapyrárõ,
avave ndoikuaái mávapa oipuru'ypýkuri pe ñe'ẽ “amóntema”
Purupyrã (útil). Mba'e tavarandugua niko ojekuaa, ojepuru aja. Ndojepurúiramo, ndojekuaái ha
upe mba'e pya'e omano. Terere, vorivori, chipa, tatapỹi ári jehasa umíva ha'égui purupyrã, hekove;
ha oĩ gueterei ñande apytépe ko'ag̃ aite peve
Heñoisapy'áva (espontáneo). Péva he'ise mba'e tavarandugua noikotevẽiha ñembosako'i arére.
Oimeraẽ hendápe, heñoita jave, heñói. Techapyrãrõ, ja'ekuaa “yvyrasỹi” heñoihague peteĩ ára.
Hoky peteĩ ñande rapicha apytu'ũme (heñoisapy'a) ha péva oikuaaukávo hapichápe, ojekuaa ha
ojepurúmakatu.