Está en la página 1de 2

UNIVERSIDAD NACIONAL DE ASUNCIÓN – FILOSOFÍA – PSICOLOGÍA

COMUNICACIÓN GUARANÍ

Tembiaporâ
“Ahendu porä jey mombe’upyrusu “Kalaito Pombéro” Capítulo II, upéi ajapo tembiapokuéra”
1- Ahechakuaa mba’épa he’ise ñe’ênguéra moñe’êrâme, upéi amyengovia he’isejojávare
(sustituir por um sinónimo)

Ovy’ápa térä ndovy’ái – pukahárö – iñakärapu’ämíta – rapykuere – oñeha’ämiva’erä –


rejagua’i

Kalaito, anivéke rejatapy orerehe rejagua’i


Iñirünguéra niko oguerekómi toryjárö pukahárö
Iporä Che ra’y, kuimba’éko ojetyvyromiva’erä voi oñeha’ämiva’erä
Ikaria’ývo Kalaíto rováre opyta tekoasyeta räimbore rapykuere
Há’e niko oï ñandeapytépe oï’ÿröguáicha, ndereikuaái voi niko Ovy’ápa térä ndovy’ái
imbyry’áipa terá iro’y

2- Ambohovái mba’eporandukuéra (Respondo las preguntas)


- Mávarepa oñe’ë ko moñe’ërä. Mba’éichapa ojogueraha hapichakuéra ndive. Mba’érepa.
Oñe’ë Kalaíto Pombéro rehe. Ojogueraha vai. Ha’ekuéra oñembohory hese.
Moöpa oiko oñemombe’úva moñe’ëräme. Mba’érepa.
Oiko okaháre. Mbatovípe.
3- Amoñe’ë jey moñe’ërä, upéi ahechakuaa mba’éichapa Kalaito rekove ha hekoñemoirû
(Caracterizo a Kalaito y a su contexto social)
KALAITO REKOVE (describir la vida de Kalaito)
- Máva ndivépa oiko - Mba’éguipa ikuerái.
- Mávapa oñembohory hese. - Mba’éichapa oiko.
- Mávapa oipytyvö chupe. - Mba’épa ojopy chupe.

Oiko isy ha ityvyrakuéra ndive. Oñembohory hese hapichakuéra. Oipytyvö chupe ipaíno. Ikuerái
po’a’ÿgui, ñembohorýgui, temikotevëgui ha otïma omba’ejerure haçua. Oiko asy, nosëporäi chupe
mba’eve. Temikotevënguéra.

REKOÑEMOIRÛ (describir la sociedad de Kalaito)


- Moöpa ojeiko ha mba’épepa oñemba’apo - Mba’éichapa tapichakuéra rekotee
- Tembi’ukuéra imandu’aha Jepokuaapy ha jeroviapy (costumbres y
creencias)
Ojeiko okaháre, táva Mbatovípe. Oñemba’apo kokuépe, oñemongakua mymbakuéra. Saporo,
Mandi’o mimói, naranja aku, mbokaja. Oï tapicha omba’apóva, hekoporäva, avei hekovaíva ha heko
tajasúva.
Ojepokuaa hikuái okaru saporo, mandi’o mimói, ha yvakuéra, Kuiemba’e oñeha’äva’erä osë haçua tenonde. Orovia
hikuái oikoha Karai pyhare.

4- Aguenohë moñe’ërägui tekoporä ha tekovairape (valores y antivalores)

Tekoporä rape (valores) Tekovai rape (antivalores)


Ñepytyvö (solidaridad) – Mba’apo (trabajo) Ñembohory (Burla) japu (mentira) Tekoasy
Ñeha’ä (Esfuerzo) (sufrimiento) - Kotevë’asy (necesidades básicas)
5- Ahechakuaa mba’éichapa Kalaito rogapy, he’iháicha moñe’ëräme (Analizo el hogar de Kalaito
según el texto)

- Mba’érepa he’i: “Heta oï heindy ha ityvyrakuéra ha’éicha avei mitärei memete”


Ha’ekuéra ha’e mitäreimemete itúva jekuaa’ÿre.

- Mba’emba’épa oiméme umi Kalaito ha ityvyrakuéra remikotevënguéra.


Tembi’u porä, ao, mborayhu, túvare, virumi, ñepohäno, ogapy iporäháicha.

- Mba’éichapa oiméne ojehecha Kalaito sy omongakuaa haçua imembykuéra.


Omba’apo heta oimeháicharei omongaru haçua imembykuérape.

6- Ahai haçua che remiandu ha che rembiecha oje’évare moñe’ëräme (Escribo mis sentimientos y
opinión acerca de los siguientes puntos).

Ko jehaipy héra “Kalaito Pómbéro”


- Mba’érepa ojehero péicha. Ojoguánepa mitäkaria’y Pombérope?
Ojogua chupe hete ha avei héra (Calixto Romero)

- Agueroviápa oikoneha Pombéro. Mba’érepa.


Oï ndogueroviáiva, avei oï oroviáva.

- Mba’épa aikuaa Pombéro rembiasakuére. Ahaimi mbykymi.


Ha’e oiko pyharekue. Oñemoï chupe tatakuápe, ka’a, petÿ ha guaripóla oñangareko haçua nderehe.
Oñembosarái ndohayhúivare.

- Ohupi hembiapo ára ojerurehápe chupe – Entrega en tiempo establecido. 1p.


- Ojapo hembiapo ojejerureháicha chupe – sigue la consigna del trabajo. 1p.
- Ojopo tembiapo iporä haçuáicha – Creatividad en la presentación del trabajo. 1p.

También podría gustarte