Documentos de Académico
Documentos de Profesional
Documentos de Cultura
y el participante
Guaraní Ñe` ẽ ha
Iñe’ ẽpor ãhaipyre
2º Nivel
Coordinación general
María de la Paz Bareiro Dourron
Coordinación técnica
María Inés Flecha Villalba
Coordinación pedagógica
Erminda Cardozo Domínguez Consultoría Externa
Redacción
Maria Cristina Invernizzi de Santos
Equipo de apoyo
César Gustavo Rojas Álvarez
Nora Lucila Benítez Núñez
María Lucía Centurión Morales
Edición
Lauro Gabriel Velázquez Martínez
Diseño y diagramación
Diosnel Cuellar
Índice
Presentación........................................................................................................ 9
Ñe’ëñepyrü......................................................................................................... 11
Ta’angakuéra he’iséva........................................................................................ 12
Temimbo’ekuéra ikatupyryve haçua nivel 2ha................................................... 13
Mbo’epy aty 1ha
Ñe’ëporãhaipyre................................................................................................. 17
Jahechajeyrä jaikuaa puyahúva......................................................................... 45
Mbo’epy aty 2ha
Omba’apóva isosiedáre...................................................................................... 53
Jahechajeyrä jaikuaa puyahúva......................................................................... 66
Mbo’epy aty 3ha
Ñemorandu jehaipyre ñeikümbýpe..................................................................... 69
Jahechajeyrä jaikuaa puyahúva......................................................................... 87
Ñamyesakävo ñe’ënguéra ojepurúva ko módulo apópe.................................... 95
Bibliografía......................................................................................................... 97
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
PRESENTACIÓN
La Dirección General de Educación Permanente del Ministerio de Educación y Cul-
tura, en el marco de las políticas de equidad, de las actualizaciones y del mejora-
miento continuo del Sistema Educativo Nacional, y en respuesta a las aspiraciones
de la sociedad paraguaya plasmadas en las inquietudes y expectativas de todas las
personas que conforman esta modalidad; ha gestionado conjuntamente con todo
el equipo técnico que responde a su gerencia la elaboración de este material para
apoyar la formación de las personas jóvenes y adultas de la Educación Media.
La elaboración estuvo a cargo de profesionales docentes especialistas en el área
académica; para la validación didáctica-pedagógica de los módulos de aprendizaje
se contó con el apoyo de personas que conforman el equipo técnico de la Dirección
General y de una consultoría externa contratada para el efecto.
El material tiene como finalidad facilitar el aprendizaje de las personas participantes
en la disciplina durante todo el año lectivo.
La Dirección General de Educación Permanente espera que este material sea apro-
vechado y valorado al máximo.
Ñañepyrü katu ha ñamombarete Guarani ñe’ë.
¡ÉXITOS!
9
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñe’ëñepyrü
Temimbo’ekuéra:
Ko tembiapo oñemotenonde ndekatupyry haçua ñe’ë guaraníme, remba’apóta
ñe’ëpoty rehe, ha reñepyrüta reikuaa mba’éichapa ojeipuruva’erã ñe’ë Guaraní.
Ko tembiapo rupi ojehupytyséva niko teremoñe’ëkuaa avei terehai neremimo’ä,
neremiandu ha reikuaaykasemíva guive. Upevarä reíkuaava’erä taikuéra ryapu,
mba’éichapa ojehai ha ojoaju oiko haçuáicha chugui ñe’ë. Oï tembiapo rejapova’erã
atýpe ha avei neañónte.
Emohendáke nde aravo remba’apo haçua py’aguapýpe.
Ñañopytyvõmína ha ñaçuenohë tenonde katupyry ñe’ë Guaraníme.
yy Eipuru ko ñe’ë reikuaa ha reikuaauka haçua opa mba’e nde rekoha rehegua,
reñemoaranduve haçua, remba’apohápe ha regueraha poräve haçua nde ra-
pichakuéra ndive.
yy Rehecharamo ha rejapokuaa haçua opaichagua ñe’ëporä guaraníme,
reñe’ënguévo térä rehaikuévo.
yy Ehechakuaa ko ñe’ëme hetaiterei kuaapy ohechaukaha, ñande paraguaiguáva
rekove ha ñane remiandu rehegua.
yy Reñeha’ämbaite reipytyvö ojepuruve haçua ohóvo ko ñe’ë opa hendárupi.
11
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
TA’ANGAKUÉRA HE’ISÉVA
Ko’ã ta’anga nepytyvõta rejapo haçua ne rembiapo hekoitépe. Ejesareko porãke
hesekuéra, rehechahápe ta’anga peteïva he’ise:
Para Traba
saber mas en gr
Ñamba’apo Ñamba’apo Jahechajeyrä
ñane añomi oñondivepa jaikuaa pyahúva
bajo Para
trabajo solo ValoroTrabajo
lo trabajo solo
Expresamos Valoro lo E
grupo saber mas aprendido
en grupo nuestras aprendido
ideas
Para Trabajo trabajo solo Valoro lo Expres
saber mas en grupo aprendido nues
ide
12
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
13
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Omohenda porä iñe’ë hesakä haçua pe he’iséva oñe’ëvo umi mba’e rehe
ko’ägä rupi herakuäitéva, taha’e iporäva térä ivaíva.
Oñangareko ipu porä haçua oñondive umi ñe’ë ñane tï rupi osëva.
14
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
15
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Oipuru hekopete umi moköi ñe’ë he’iséva peteï mba’énte ha umi ñe’ë ojua-
vyetéva voi he’isévape.
Oipuru hendápe porä umi ñe’ë ombojoajúva ambue ñe’ë ojepurúva ojogue-
raha porä haçua oñondive pe oje’eséva (upévare, upevarä ha katu, avei).
16
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñañepyrü haçua
Ñe’ëporãhaipyre ohechauka tekovë remiandu ha oiko ñande retepýpe, upéicha rupi
omboveve ñane apytu’ü roky, ñanembovy’a ha ohechauka ñandéve heta mba’e porã
oguerekóva ñande rekove. Ja´e porãsérõ ñe’ëporãhaipyre ha’e opavave mba’e, áça
oï avei ndohechakuaáiva peteï ñe’ëpoty porã, peteï mombe’urã, mombe’upyrusu
terá ñoha’anga kyre’ÿ.
Ñañeha’ãta jajepy’amongetami ñe’ëporãhaipyrére, ñañe ñamindu’úmi ha ja-
hechakuaáta mba´éichagua jehaipyrépa pe ñamoñe’ëva, avei jahesa’ÿijóta
ñe’ëporãhaipyre.
Ñamohendata ha jahesa’ÿijota mombe’upyre. Ñañeha’ãta jahai guaraníme
mombe’urã, ñe’ëpoty, mombe’ugua’u.
Remoñe’ë ramo opáichagua moñe’ërã ro’eva ndéve ikatuva’erã rehai porã
remohu’ãvo ko mbo’epy.
17
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Ñamba’apo oñondivepa
1. Ñahendúvapa ñe’ëpoty porã, mombe’upy téra káso kyre’ÿñemombe’u?
2. Ñamoñe’ëvapa arandukápe ýrõ kutiahaipyrépe morangu, mombe’ugua’u,
mombe’upyrusu?
3. Ñandevepa jahaíva ñe’ëpoty?
Trabajo trabajo solo Valoro lo Expresamos
mas en grupo aprendido nuestras
ideas
18
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Mba’épa
ñe’ëporãhaipyre
Ñe’ëpoty
Opaichagua
Morangu
jehaipyre
Ñ Ñoha’anga
E
’ Moñe’ë ha hesa’ÿijo
Ë
P Mombe’urã
O
Mombe’upyre ñe-
R Mombe’upy
mohenda
Ã
Mombe’upyrusu
H
A
I Ñe’ëtemiandu
P
Mbojojáva
Y
R Ñe’ëjepuru Mbojoguáva
E
Ñemboavareko
Ñe’ë jey
Añetegua
Añetegua´u
19
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Ñañepyrü haçua
Jaikuaami mba´épa he’ise ñe’ëporãhaipyre.
Ñe’ëporãhaipyre niko ha´ehína umi mba’e oje’e térã ojehaiva´ekue ohechaukáva
tetãygua remiandu. Ipype otytýi tetã arandu he´iháicha mbo´ehára Feliciano Acosta.
Oï avei he’iva ha’eha pe ñe’ë porã ojehaíva térã oñehendúva.
Oï hetaichagua ñe’ëporãhaipyre nde reikuaámava voi ñe’ëpoty, morangu,
mombe’urã, mombe’upy, mombe’ugua’u, mombe’upyrusu térã ñeha’anga.
Guaraníme niko ojekuaa oïha ymaite guive ñe’ëporãhaipyre oúva ñandéve ñande
ypykuéragui, upéva niko ohasa túvagui ta’ýrape ñe’ë rupínte, ndojehaíri, heta ára oñe-
moyke, sa’i oñembyaty, upévare sa’i ojekuaa. Heta karai arandu ojepy’apyva´ekue
ha ombyaty ñande ypykuéra rembiapokue, umíva apytépe oï: kurt Minuendaju
Unkel, Juan Francisco Recalde, León Cadogan, Bartomeu Meliá ha hetave.
20
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñahendu ñande cd
“Maino’i reko ypykue” (pehengue)
II II
III III
21
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Ñe’ëporãhaipyre guaraní:
Ha’e umi ñande ypykue mba’éva: Mbya, Ava Chiripa, Pãi Tavyterã, Guajaki ha Guarajo.
Umi iñe’ëpoty, ipurahéi, hemiandu, ijerovia ohasa túvagui ta’ýrape ñomongeta rupi,
hikuái ndohaíriva’ekue.
Sa’i ojekuaa oñembyaty ha ojejeporeka hese.
Umi iñe’ëpoty, purahéi, mito kosmogónikokuéra ohasakuri ñe’ë rupivénte túvagui
ta’yrakuérape. Ha umi antropológo ha etnólogo alemán, inglés, frances, paraguayo
ha ambueve tetãmegua oiko rupive hendivekuéra ikatúkuri ombyaty umi ijeroviapy,
ipuraheikuéra ha ambue.
“Guaraní oñembo’e” he’i Cadógan. Pe iñembo’e ha’e purahéi, jeroky ha pumbasy.
Umi ombyatyva’ekue apytépe ha hembiapokuerakue ha’e:
y Kurt Nimuendaju Unkel: “Leyenda de la creación y juicio final del mundo
como fundamento de la religión de los Apapokúva Guaraní”, 1914.
y León Cadógan: “Ayvu Rapyta” – Textos míticos de los Mbya-Guaraní del Guai-
ra. 1959.
y Marcial Samaniego: “Textos míticos guaraníes” – Pãi Tavyterã. 1968.
y Bartomeu Melía y Georg Friedl Grumberg: “Etnografía Guaraní del Para-
guay contemporáneo: Los Pãi Tavyterã. 1976.
y Miguel Alberto Bartolomé: “Shamanismo y religión entre los Ava-Katuete
(con texto chiripa). 1976
y Munzel Christine, Meliá, Miraglia, Luigi: “La agonía de los Aché-Guajaki”
Historia y canto. 1973.
22
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Tembiaporä 1
A) Embohovái ã porandu:
a- Mba’épa hína ñe’ëporãhaipyre?
ajo _________________________________________________________________
trabajo solo Valoro lo Expresamos
upo ã- Mávapa umi ñe’ëporãhaipyre
aprendido reikuaáva?
nuestras
_________________________________________________________________
ideas
ch- Guaranímepa ko’áça ae oï ñe’ëporãhaipyre?
_________________________________________________________________
B) Emoñe’ë ko’ãva ñe’ëporãhaipyre ha emoï ijykére mba´éichaguápa.
Mba´éiko pe rerekóva
Che reindy che ã raháva
Porãgui rejajaipáva
Nde paje piko añete,
Ajeverõ peichaite
Aimemi ramo nde ypýpe,
Che akã guive che pýpe,
Che pirïmba katuete.
Gumersindo Ayala Aquino
Kure Ka´aguy ha Aguara
Peteï jevy ndaje kure ka’aguy ohãimbe’ehína hãi mbuku yvyra rakã pa’üme.
Upeichahágui iñapysë sapy’a aguara ha ñemondyikuere he’i kure ka’aguýpe:
-¡Mba’éiko che irü rejaporeikóni!
-Ha péina ahãimbe’eaína che raï.
-Marã piko upéva! -oporandu kyhyje vai aguara:
-Ha... sapy’arei oikoteverõ çuarãnte -ombohovái kure ka’aguy.
-Upéva añete! -he’i aguara ha okañy kure ka’aguy resa renondégui.
Moñe’ëpyrã: Iporã akóinte ñañembosako’i opa mba’erã.
Esopo
23
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Graciela aramboty
Karai Rogelio rógape oiko jeroky, tajýra Graciela omboty haguére papo ary hekové-
pe.
Graciela ko tajýra peteïete oguerekóva karai Rogelio ha hembireko Rosalía, upéare
oñeha’ã voi hikuái ojapo peteï vy’a guasu oñemomba’e haçuáicha. Ka’arupytü gui-
ve oñehendúma mba’epu porã pe hógape, mokõi koty oñemonandi ojejeroky haçua
ha peteïme katu, mesa puku ári, hysýi hi’upyrã opáichagua.
Korapy avei oñembojeguapa ha ojehesapepa.
Pyhare vove oçuahë çuahë ohóvo Graciela angirükuéra hóga jere rupigua ha upéi
katu ou hendápe iñirünguéra mbo’ehaopegua avei. Ha peichahágui ñemomaitei
oñehendu manterei:
- Mba’éichapa Graciela?
- Iporãnte ha nde
- Iporãnte avei. Vy’apavë ne arambotýre!
- Aguijevete ndéve.
Upéi katu mitãkuña ha mitãrusukuéra oñepyrüma ojeroky, ojekuaa ha ojekua’ÿva
ha sapy’aitepe ovy’apáma oñondive. Peichahápe, jerokyha rupi ha jeroky pa’ü rupi
oñehendu opáichagua ñemongeta:
- Che cheréra Antonio Paredes.
- Ha che katu Josefina Rodríguez.
- Che róga opyta «calle Colón ha Piribebúipe».
- Che róga opyta «Avenida Carlos Antonio López N° 912-pe».
- Ikatu piko aha romomaitei nde rógape sapy’a py’a... térã oï ipochýtava
- Ndaipóri ipochyva’erã... tereho katu!
Ambue atyhápe katu oñehendu péicha oñemongetáva:
- Upéicha ramo piko nde reju ramo tetã ambuégui
- Mba’éicha piko rehechakuaa ?
- Ha ne ñe’ëre. Mba’éicha pako nde réra ?
- Roberto Rojas.Che ko aju ramo Argentina-gui, Buenos Aires-pe aha añemoaran-
duve haçua.
- Ha reju sapy’ánte piko ?
- Heë, peteï che tio niko omano ramo ha aju iñembo’ehápe.
- Piko. Ambyasyete nendive upéicha ramo
24
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñe’ëpoty
Ñe’ëpoty: ñe’ë porävopyre oñongatúva temiandu ñande py’a raháva ha ohechaukáva
mba’eporã oguerekóva kuimba’e ikorasõ ruguaitépe.
• Ñe’ëpoty angapypegua (Poesía lírica): haihára ohechauka ipype hi’angapy,
hemimo’ã térã hemiandu.
• Ñe’ëpoty mombe’úva (Poesía épica): omombe’u ha omomba’eguasu tembia-
sakue.
Poesía épica
Poesía épica (ou griégogui “epos” he’iséva narración) ha’e pe omombe’úva te-
chakuaapy okáguio. Ikatu oñe’ë kuña térã kuimba’e rembiapóre. Ñandejára reko ha
hembiasa rehe, tekoha rehe ha tembikuaaty rehe.
Omomba’e guasu guarani rembiapokue térã mba’e ymaite oikova’ekue. Ojehe-
chakuaa purahéi puku guarani térã mba’e guasu marandeko rehegua. Haihára no-
moïri térä sa’ieterei omoï pype hemiandu.
Oipuru vérso omombe’u téra ohechauka haçua pe oikova’ekue térä iñakãme oúva.
Guaraníme heta oï ñe’ëpoty kóva rehegua, ojehaiveva’ekue Ñorairõ Guasu aja ha
Ñorairõ Cháko pegua. Ha pe ohaiveva’ekue ko ipahapeguápe ha’e Emiliano R. Fer-
nandez.
Ko’ãva apytépe oï: Rojas Silva rekávo, 13 Tuyuti, Marzo ko’ëme, Pitiantuta, Piribe-
buy, Ñe’ë apytïguemi Acosta Ñu rehegua, Heñóivo Táva Guasu ha ambueve.
25
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Ñahendu ñande cd
Ha emoñe’ëmi ko ñe’ëpoty, “Rojas Silva rekávo”
Jaku’éke Paraguái oçuahëmako la hora Hi’ä péicharõ ñande ñanetïndýtante jaikóvo.
Jahamívo jaheka Rojas Silva retekue.
Ñaimo’ã jareko’ÿva suficiente korasõ.
Ñavengáne katuete umi cobarde ojapóva,
Anichéne guaikuru opuka ñande rehe. Ma’erãpa mbokaita jaipota rei aipórõ.
Taheja che ru, che sy, taheja opa ahejáva Ñaimo’ã katu mitã, cháke kukúpente jaiko.
Ko che patria rayhupápe tamano jepe chave;
Kóicha oïramo en peligro seriamente Tekotevëntema ñañuenói jaikuáva el pa-
amenazada trimonio, Ñambopyahu jevy haçua ku
pikáda ymaguare.
Aipota voi che renói aservi haçua ichupe.
Naiporãi esa amenaza, sapukái en la Ikatu ñaimemimi heredado de heroísmo,
frontera, Aníchene ñamotï ku Guaran ñande
ypykue.
Umi cobarde asesino guaikurúpe herapy
Jaipyso katu en el Chako tricolor ñane Ipochýne umi tuja “Lopekue” opyta reirõ,
bandera, Amoite Sorpresa ñúme, pe tuguy
Ha iguýpe jaje’ói umi intruso ñamyendy. oñehëva’ekue.
Jajapi sorpresa lado, Rojas Silva upépe Iporãnte jaje’ói ha pya’e ave ikatúrõ,
oiméne
Jajuhúne gueteri Rojas Silva ruguykue.
Ñane hermano infortunado ojejukáva rei-
te. Ivengávoko jaháta, ñaçuahëne, Orerenói katu hermanos, para este sacrficio,
ñaçuahëne ha jarúne ave ko’ápe más Orejyva naikangýi, si es la Patria oikotevë.
que sea ikanguekue.
Roimeháicha paraguayos, rohura a su
Paraguáire ojapo umi indigno ko ojapóva servicio
Ohechavarã avei ikastigo umi Ava
Ñaçuahëne aipo La Pazpe, tosoro la Como nieto de los López romanóvo hendive.
osoróva Viva!… Viva!… El Paraguay legendario y
Jahapýne umi salvaje, Rojas Silva ña- soberano
venga.
Viva!…Viva!…Oh! Mártir Rojas Silva nde-
Aretéma umi pombéro ñande ape rehe oikóva, rekamóma roju.
Ñande’ao cada ko’ë ñanepichãi manterei. Muera!… indigno! Asesino boliviano
Ha ko’áça ombojo’a con el crimen ojapóva Pepu’ã peñorairõ, pee salvaje guikuru.
Ñane hermano oasesina ñande yvýpe
katui.
Ohai: Emiliano R. Fernández
26
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
- Jaipyso katu en el Chako tricolor ñane bandera, ha iguýpe jaje’ói umi intruso ñamyendy.
_________________________________________________________________
27
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
E- Ejepymongetami ha embohovái.
- Mba’érepa ñe’ëpapára ohainera’e ko ñe’ëpoty?
- Ma’erãpa haihára ohai ãichagua ñe’ëpoty?
- Máva piko Rojas Silva ra’e?
- Mba’érepa oikonera’e pe ñoräirõ Chákope?
- Mba’épa reikuaa Emiliano R. Fernández-gui?
Ë- Ehaimi haçua
- Ehai neremiandu ñe’ëpotýre.
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
- Mba’épa repensa ha reñandu ñorãirõre.
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
- Ehai ñe’ëpoty ñane retã térã ñane retãyguápe
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
G- Jajeporeka haçua
- Ñe’ëpapára Emiliano R. Fernández rembiasakue.
- Heta ñe’ëpoty épica ha ohaiva’ekue rehe.
- Umíva apytégui eiporavo peteï térã mokõi ha ehesa’ÿijo.
Ñamoñe’ë ñane rembiapo ne irünguéra ha pytyvõhárape ohepyme’ë haçua ndéve.
28
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñamba’apo oñondivepa
Poesía lírica
Poesía lírica (ou griégo “lira”-gui”) heñoiva’ekue umi jehaipyre oñemoirü-va’ekue
upe instruménto pumbasy ryapu ndive.
ra Ha’e Trabajo trabajoosëva
pe omombe’úva temiandu solo angapýgui,
Valoro lo
omomba’éva Expresamos
haihára remiandu
ber mas en grupo
ha hemino’a. aprendido
Ko ñe’ëpoty rupi haihára ohechauka: nuestras
mborayhu, mborayhu’ÿ, kyre’ÿ,
ñembyasy, vy’a, vy’a’ÿ, pore’ÿ ha ambueve.
ideas
Ñahendu ñande cd
Rohechaga’u
Hi’ãnte chéve aveve Añenórõ ake haçua
Aguejymi nerendápe Ne ñe’ë che myangekói
añe’ëmi ndeapysápe Hi’ãvaicha cherenói
che angapyhy peve Nendive aimemi haçua
29
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
30
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Rehaimi haçua
- Ehai reñandúva reikümbypa rire ñe’ëpoty.
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
- Ehaimi ne reremiandu mborayhu rehe.
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
- Ehai ñe’ëpoty ehechaukahápe ne remiandu téra ne remimo’a.
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
Ñamba’apo oñondivepa
Jajeporeka
- Ñe’ëpapára Marcelino Perez Martínez rekovekuére.
- Ñe’ëpoty angapypegua ha ihaiharakuéra.
ra - Ehesa’ÿijo
Trabajomokõi ñe’ëpoty.
trabajo solo Valoro lo Expresamos
ber mas en grupo aprendido nuestras
Emoñe’ë ne irünguéra ha mbo’ehárape ohepyme’ë haçua ndéve ne rembiapo.
ideas
Poesía dramática
Poesía dramática ha’e pe omombe’u rängue pe oikóva ñe’ëpoty épika ha nové-
laicha ha’e omoha’angagua’u oikóva tapichakuéra renondépe aktorkuéra rupi ha
oikotevëva ojehecha ha oñemomba’e.
Ohasávo ohóvo ko ára pe dramática tuicha iñambue pe iñepyrü ypy guive opytágui
ohóvo peteï género ha’éva expresión audiovisual ramo ha’éva hína pe Teatro.
Temática Guaraní
Basílides Brítez Fariña he’i Ñe’ëpoty Guaraní ojapyhyha téma opaichaguáva, pe sy
mborayhu pypuku guive upe deklarasión pasional peve.
31
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Ñamba’apomína
1. Jajeporeka jehaipyrére eikuaave haçua ñe’ëpoty rehegua.
32
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Tembiaporä 3
Ñamoñe’ë ko ñe’ëpoty
Pomberi
Mitã’i churi
Rovaky’ami
Yvytu ro’ysã
Nemoakuruchï
Pomberi...
Voiete nemoiri tekotevë.
Eipysóna chéve
Nde pomi oikuaáva
teko’asy.
Jaguata ojoykére.
Ñañomongeta.
Ñañembyasarái
ñembyasyetáitegui.
Ko’ëramoitéko
Nde rape ypytü overa
hendýta
Ha tekotevë
ivevuimivéta
Mitã’i churi
Rova ky’ami.
Feliciano Acosta
33
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Jaikuaave haçua
Ñe’ëpoty ojehai ñe’ërysýipe, avei oguereko ñe’ëpujoja
Oñehesa’ÿijo haçua ñe’ëpoty rehechava’erã:
- haihára Ikatu oguereko avei: Ñe’ëtemiandu:
- haihára rekove - Mbojojáva - Ojehecháva
- ñe’ëpoty réra - Mbojoguáva Para
- Oñehendúva Trab
- mba’ére oñe’ë - Mbotuicháva saber mas
- Oñehetüva en g
- mba’éichapa oñe’ë haihára - Mbo’aváva - Pireandúva
- Ñe’ë jey jey
34
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Morangu
Morangu niko peteï mombe’u mbykymi, ndahasýiva ojejapóva oñembo’e haçua.
Ikatu rejuhu morangúpe tekove, mymba ÿrõ opa mba’e oñemboavarekóva.
Morangu ohejava’erã katuete peteï mbo’erã, ohechaukáva teko potï ha mba’e porã
ikatúvajagueraha ñande rekovépe çuarã.
Tembiaporä 4
Ñamoñe’ë ko morangu
Ryguasu kyra ha ipirúva
Peteï kora guasúpe oiko heta ryguasu. Oï ikyra ha iporãva. Avei oï ipiru ha ivaíva.
Umi ryguasu kyra, ojehecha ramoite ha upeváre oñepyrü oñembohory umi hapicha
piru ha ivaivévare.
Peteï jey oikóta karu guasu ojeguerohory haçua peteï arete guasu. Mba’épa oja-
po ogajára, oike korápe ha oiporavo umi ryguasu ikyravéva omoka’ë haçua. Umi
ryguasu kyra oikuaávo mba’épa ojehúta chupekuéra oñepyrü ojepy’apy hikuái ha
oñembyasy ikyra hagüere.
Moñe’ëpyrä: Ani reñembohory umi ikangyvévare. Ndereikuaái mba’épa nera’ärö
nde rekovépe.
35
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Mombe’upy
Mombe’upy ha’e peteï mombe’u ojehaíva ñe’ësyry térã ñe’ërysýipe omombe’úva
ymaite guare oñembojehe’ahápe añetegua ha añetegua’ÿ, amo hapópe oïva’erã
peteï mba’e oikova’ekue añetehápe, áça oñemombe’ukuévo oñemoï ohóvo heta
mba’e gua’úva.Kuimba’e niko oguereko hetaiterei mba’e iñakãme omoïva ohóvo
omombe’úvo oikova’ekue. Mombe’upy oñeha’ã omombe’u moõguipa ou ypy umi
mba’e, Paraguáipe jaguereko techapyrã ramo: Tupãsy Ka’akupe, Karaü, Ñanduti,
Yrupë, Ypaka’a, Ka’a.
36
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñahendu ñande cd
Ehendu nde CD pe ha emoñe’ë ko mombe’upy:
Yrendy
Yma ndaje Parana rembe’y pukukuére, ka’aguy ypytüme, hysýiva’ekue ñande
ypykuéra. Upe rupi jeko ha’ekuéra oikova’ekue sasõ, vy’a ha teko porãme.
Ndaipóriva’ekue mba’eve oipy’apýva chupekuéra.
Upéinte iñambue chuguikuéra ko’ë. Ára jajái pa’ügui ojepo’o mba’e apu’a rendy ta-
rovápe oúva oúvo yvy gotyo.
Avakuéra tuichaite py’andýi reheve oïhaguéicha osëmba oma’ë hese. Itarendy oúva
yvágagui ojejoso yvýre, ombojuru tuicha ha oñotÿ ipype hetaite ñande ypykuéra.
Pe yvy juru henyhë ýgui, opupúva, otïmbóva ha oheja pytünguýpe ijere heta ára.
Peteï ko’ëme osëvo kuarahy ha’ete ku tatarendy opoñýva y rova ári. Upévare nda-
jeko ava guaraníkuéra ohenoiraka’e yno’õ guasu opytava’ekue, Yrendy.
Feliciano Acosta
Tembiaporã 5
37
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Ch) Embohovái
1. Moõpa oiko’akue ñande ypykuéra?
_________________________________________________________________
2. Mba’éichapa oikova’ekue hikuái?
_________________________________________________________________
3. Mba’épa oiko upéi?
_________________________________________________________________
4. Mba’épa ojapo itarendy?
_________________________________________________________________
5. Mba’éichápa ñande ypykuéra ohenói yno’õ guasúpe?
_________________________________________________________________
E) Emoïmba
1. Ko mombe’upy héra: _ _____________________________________________
2. Ohaiva’ekue: _____________________________________________________
3. Omombe’u: ______________________________________________________
4. Yvy juru: ________________________________________________________
5. Peteï ko’ëme: ____________________________________________________
Ë) Enohë mombe’upýgui:
Añetegua: _________________________________________________________
Añetegua’ÿ: ________________________________________________________
38
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñoha’ãnga
Ñoha’ãngahína tekove ra’änga, tekove gua’u ohechaukáva ñandéve umi
oporoha’ãva. Ojekuaa opa hendápe ha opaite hendápe oñepyrü Ñandejára térã
umi mba’e jeroviaha jehecha ramógui.
Ñoha’ãnga ñane mba’éva –he’i Tadeo Zarratea– niko hakã mokõi, ko ñane retã
iñe’ë mokõigui. Oï karaiñe’ë ha guaranímeguáva.
39
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Tembiaporä 6
40
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Jaikuaave haçua
Ñe’ëporãhaipyre ohechauka tetãygua remiandu.
Ñe’ëporãhaipyre apytepe oï:
y Ñe’ëpoty
y Morangu
Para
y Ñoha’ãnga Trabajo trabajo solo Valoro lo Expresam
y Mombe’urã
saber mas
y Mombe’upy en grupo aprendido nuestr
y Mombe’ugua’u ideas
y Mombe’upyrusu
Ojehesa’ÿijo haçua ñe’ëpoty ikatu reipuru ko techapyrã:
Ñe’ëpoty ojehai ñe’ërysýipe, avei oguereko ñe’ëpujoja, ñe’ërysýi ha ñe’ërysýi aty.
- haihára
- haihára rekove
- ñe’ëpoty réra
- mba’ére oñe’ë
- mba’éichapa oñe’ë haihára
Ikatu oguereko avei:
- Mbojojáva
- Mbojoguáva
- Mbotuicháva
- Mbo’aváva
- Ñe’ë jey jey
Ñe’ëtemiandu:
- Ojehecháva
- Oñehendúva
- Oñehetüva
- Pireandúva
- Kümbyandúva
41
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
42
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñe’ëndy
- Ñe’ëporãhaipyre: literatura
- Arandu: sabiduría
- Morangu: fábula
- Mombe’urã: cuento
- Ñe’ëpoty: poesía
- Ñe’ërysýi: verso
- Ñe’ërysýi aty: estrofa
- Ñe’ëpujoja: rima
- Mombe’upy: leyenda
- Mombe’ugua’u: mito
- Mombe’upyrusu: novela
- Ñoha’ãnga: teatro
- Ñe’ëpapara: poeta , autor
- Mborayhu: amor
- Techaga’u: añoranza
- Pore’ÿ: ausencia
- Tekoasy: sufrimiento
- Temiandu: sentimiento
- Tekove: ser, persona
- Moñe’ëpyrã: moraleja
- Mbo’erã: enseñanza
- Teko potï: buena vida
- Mba’e porã: buenos sentimientos
- Ñembyasy: tristeza
- Py’apy: preocupación
- Ñembohory: burlarse
- Ã: alma
- Jajái: resplandeciente
- Tembiasakue: historia
43
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Ñamba’apo oñondivepa
Ñamba’apomína Proyecto rehe.
ProyectoRéra:
Mba’érepa jajapóta:
Trabajo
Jehupytyrã: trabajo solo Valoro lo Expresamos
mas en grupo
Tembiaporã aprendido nuestras
Mavamávapa ojapóta ideas
Araka’etépa oikóta
Mávape çuarãpa:
Moõitépa ojejapóta
Tapicha omba’apova’erã
Mba’emba’épa ojeporúta
Mba’emba’épa ojehepyme’ëva’erã
Jahecháke mba’éichapa oguata ñane rembiapo
Mba’épa ikatu ñenemosysanga térã ñandejoko
44
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
1- Ndahupytýi
2- Ahupyty’imi
Jahechajeyrä jaikuaa pyahúva 3- Ahupytyvéma
4- Ahupyty porã
Mba’éichapa rehechakuaáta nde katupyrymaha rehóvo 5- Ahupyty porãiterei
Guaraní Ñe’ëme
Emongurusu umi mba’e rehupyháicha.
Ko’ä mba’e mbo’ehára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.
45
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Ko’ä mba’e pytyvõhára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.
46
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
47
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Mbohovái
1. Heë, upeichaite ñe’ëporãhipyre ohechauka tetãyguaremiandu
2. Heë, ñande ypykuéra ymaite guive oguerekoñe’ë porãhaipyre
3. Nahániri, ojekuaáma voi ymaite guive
4. Heë, ahendúva ñe’ëpoty, purahéi ha káso ñemombe’u
5. Heë, iporã ojehayhuka chupekuéra ñane mba’etee
6. Heë, ahendúva pukoe rupi.
7. Heë, ko’aça peve oï ñoha’ãnga guaraníme, ako kuehetente
aha ahecha «Plata yvyguy rekávo» Teatro Municipalpe.
8. Heë, ikatuva’erã ahai mbykymi jepeve.
9. Nahániri, oheko mbo’e porã katu
10. Nahániri, michïmínte ojehai
48
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Tembiaporä mbohovái
Tembiaporä 1
A) Embohovái ã porandu:
a- Ha’ehína umi mba’e oje’ë térã ojehaiva´ekue ohechaukáva tetäygua remiandu.
ã- Ñe’ëpoty, morangu, mombe’urä, mombe’upy, mombe’ugua’u, mombe’upyrusu,
káso, ñoha’anga.
ch- Nahániri, ymaite guivema oï guaraníme ñe’ëporãhaipyre.
Tembiaporä 2
Ko tembiaporã participante háicha pe japota peteïteïchaite
Tembiaporä 3
A) Emoïmba
Pomberi
Feliciano Acosta
angapypegua
teko’asy, ñembyasy, tekotevë
Ã) Mba’épa he’ise:
Niño vagabundo
Cara sucia
Muy pronto te acompañó la necesidad
Tus manitos que conocen el sufrimiento
Tu camino oscuro resplandecerá
49
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Tembiaporä 4
A) Mba’épa he’ise:
1 Tristeza
2 Dueño de casa
3 Preocupación
4 Burlarse
5 Prójimo
Ä) Embohovái:
1 Ryguasu ikyrá ha ipirúva.
2 Iporã ha ikyrava ha ipiru ha ivaiva.
3 Oiporavo umi ryguasu iporãveva.
4 Oñeñandu vai.
5- Ñañembohoryiva’erã ñande rapicháre.
50
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Tembiaporä 5
A) Mba’épa he’ise:
1 Pueblo
2 Día
3 Tierra
4 Cielo
5 Enterrar
6 Susto
7 Antepasados
8 Agua encendida
9 Perforó
51
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
CH) Embohovái
1. Paraná rembe’ypukukuère
2. Sasö, vy’a ha tekoporäme.
3. Ara jajái pa’ügui ojepo’o mba’eapu’a rendy
4. Itarendy oúva yvagagui, ojejoso yvýre
5. Ohenói yrendy
E) Emoïmba
1. Yrendy
2. Feliciano Acosta
3. Oikóva’ekue ymaite
4. Henyhë ýgui
5. Osëvo kuarahy ha’ete ytatarendy opoñyva y rova ári.
Ë) Enohë mombe’úpýgui:
• Ñande ypykuéra oiko y Paraná rembe’ýpe.
• Pe yvy juru henyhë y opupúva.
Tembiaporä 6
A) Embohovái
1. Pablo ha María
2. Paraguaýpe
3. Ojotopa Pablo ha María
4. Pablo ha María
5. Ohayhuha chupe.
52
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñañepyrü haçua
Ejepy’añemongetamína umi tembiapo ojejapóva ne komunidápe rehe ha ere
mba’épa ojapo hikuái
- Kuñakarai: ______________________________________________________
- Karai: __________________________________________________________
- Mitãkuña: _______________________________________________________
- Mitãrusu: ________________________________________________________
- Juez: ___________________________________________________________
- Escribano: ______________________________________________________
53
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
- Mba’épa rehecha?
_________________________________________________________________
- Mba’épa ojapo hikuái?
_________________________________________________________________
- Mba’épa oikóne?
_________________________________________________________________
54
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
55
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Peteïva umi ñoha’ãnga yma guare iporãitereíva niko héra “Preso sambuku”,
ohaiva’ekue Don Antonio Escobar Cantero.
Jaikuaave haçua
Antonio Escobar Cantero rekove
Hi’arareñói Paraguaýpe ary 1944-pe. Ha’e mo’ãhára (abogado).
Omba’apova’ekue Juez de Primera Instancia ha Juez de Paz ramo.
Teatro Estudio Libre-pe 1960 guive 1970 omba’apova’ekue ñoha’angápe Rudi
Torga ndive. Upéi oñepyrü ohai ñoha’anga ñe’ëpoty.
Para Trab
Hembiapokuépe jahecha kuimba’ereko, tekojoja’ÿ, okaraygua ijyvy’i téra
ijyvy’ÿva. saber mas en g
Hembiapokue:
Ñe’ëpoty: Vy’arire
Ñoha’anga: Tekojoja, La Creciente, Preso Sambucu, Ñorairõ opa rire.
Omano 1994- pe.
56
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñahendu ñande cd
Ñahendúmita nde CD reikuaave haçua Ko Ñoha’anga hérava “Preso sambuku”
rehegua. Remoñe’ëta avei rehóvo.
Personahekuéra
Brígido: Campesino 25, 30 áño rupi omboguata.
Ña María: çuãiçuimi sy, okaraygua.Anciana,
Konche: Kuñatãi porã Brígido ykeregua.
Peíto: Campesino. Brígido angirü
Pa’i Ramõ: pa’i tujami ikatólikova.
57
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Brígido: Upea katu nahániri (pequeña pausa) Nde mamita pe ñande plata hetárõ
niko nañanderopehýiri voi ra’e. Ajevénte upe almacenero gringo oïva amo tape
mboypýri ndokéi voi…. Oje’e niko hese iplátaha.
Ña María: Mba’e plata hetágui katu piko ndokéi upe ñarõ. Upéa niko ndokéi opesca
haçua mitã kuña rehe… ha ohode haçua “iprójimo”.
Brígido: Ha… avápe piko iplata hetárõ ndogustamoãi la kuña…. Chéta véi niko!
Ña María: Aníkena upéicha che memby, ha nde ry’ái repykue rehojeýma hína re-
mombopa rei upérupi. Upe año ohasa va’ekuéma che mandu’a reka’u ha upéicha-
hápe ojepe’apa va’ekue ndehégui.
Brígido: Ja’úpy ka’ay, mamita
Ña María: (ogueru jey ka’ay) Na’ápe agüeru ñandéve ka’ay haku porãva che memby.
Konche: (ombohasa peteï jarro yndi) Na’ápe Peíto rejerureva’ekue chéve.
Peíto: Néi (ho’u ka’ay)
Pa’i Ramõ: (opu’a) Dio se lo pague. Ñandejára topaga peëme. Jaha Peíto.
Peíto: Jaha Pa’i
Pa’i Ramõ: Ajukuévo ajujeýta áça.
Ña María: Néi, pa’i
(Mutis el Pa’i Ramo con Peíto en dirección de donde vino este, apagándose lenta-
mente las luces de la escena)
De la calle de fondo llega apresuradamente Peíto con la ropa totalmente maltrecha y
jadeante.
Peíto: Che maitei
Ña María: Nde piko Peíto. Moõgui reju karai…ha Brígido (con ansiedad).
Konche: Moõ piko oime Brígido. Nderehechái piko chupe.
Peíto: Aãa.... angepyhare tuichaiterei aka’u… na che mandu’ái
Ña María: Mba’e piko nanemandu’ái… moõ piko oime Brígido.
Peíto: Che nachemandu’a porãi….. Ko ko’ëmba jave oñondive roho ha oiko trensa
serenatahápe amo táva rembe’ýpe…ha…
Ña María: Anichéne Brígido niko mitã marangatu..Ndaikatúi oiko hese mba’eve,. Hesu…
Ñandejára.
Konche: Ha’e niko ni ndaikyséi ohóvo angepyhare. Mba’ére!
58
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Jaikuaave haçua
Ñe’ëndy
Anga: alma
Borriquera: Kasõmbuku volsíllo, ojepurúva oñeñongatu haçua viru ha ambue mba’e.
Mboypýri: Mba’e jerére
Ñarõ: Ikatúva oporosu’u térã oipe’a hapichágui imba’éva.
Para T
Mbaipy: Tembi’u paraguái ojejapóva hu’itïgui, avati mongu’i pyrégui.
saber mas e
Damajuana: Mba’eyru ñañongatuha víno téra ambue ñamboy’úva.
Sãmbuku: Sã ipukúva oguerekóva ijapýra.
Kátre: tupa ojapóva yvyra ha vakapirégui
Marangatu: Imba’e porãva, iguénova
59
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
60
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñamba’apo oñondivepa
Ñamoñe’ë porãmi ñoha’anga ha ja’e mba’éichapa ko’ã personaje
- Brígido: _________________________________________________________
-Ña María: ________________________________________________________
ra Trabajo
- Konche: trabajo solo Valoro lo Expresamos
________________________________________________________
ber mas en grupo
- Peíto: aprendido nuestras
__________________________________________________________
ideas
- Pa’i Ramõ: ______________________________________________________
Ñambohovái
61
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
1-
2-
3-
- -
- -
- -
62
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñamba’apo oñondivepa
Ñamba’apo haçua oñondivepa Proyecto Investigación
Proyecto: Mba’éichapa ñande reko ogapýpe
Mba’éicha jajapóta
ra Trabajo trabajo solo Valoro lo Expresamos
Ñane pytyvõhára Guaraní Ñe’ë rehegua oñe’ëta umi pytyvõhára Lengua y Litera-
ber mas en grupo aprendido nuestras
tura Castellana, Ciencias Sociales, ha ambue ikatúva ñande pytyvõ ndive.
ideas
- Ñande jajapóta aty’í ha ñamohenda ñanerembiapo: Mba’éichapa ha mávamáva-
pa ojejapóta.
Jahai mba’épa ñaporandúta.
a) Mba’épa umi ñane costumbre: - mba’emba’épa jajapo oúramo ñane pehën-
gue mombyrýgui ñande rógape?
- Mba’éichapa oñeñandúne umi ndojeguerohory guasúiva oguahëvo?
- Ñañemoïva’era peteï ñe’eme mboýpepa ñaporandúta.
b) Mba’éicha ikatu ñamba’apo ñamombarete haçua umi oï porãva ha ñamoï-
porã haçua umi noïporãmbáiva?
- Jajapóta cronograma jajapo pya’ e haçua ko tembiapo.( Ára, arange, áravo)
- Jaháta ñamoñe’ë jovake (entrevista) umi mbo’ehára ha karai, kuñakarai
jaiporavova’ekue.
- Jahaíta ñanerembiapo ha jahechauka pytyvõhárape.
- Jaikuaaykáta ñane irünguérape ha ñamohenda ñanemurálpe.
63
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
64
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñamba’apo oñondivepa
Emba’apomína Proyecto rehe.
Proyectoréra:
Mba’érepa jajapóta:
ra Trabajo
Jehupytyrã: trabajo solo Valoro lo Expresamos
ber mas en grupo
Tembiaporã aprendido nuestras
Mavamávapa ojapóta ideas
Araka’etépa oikóta
Mávape çuarãpa:
Moõitépa ojejapóta
Tapicha omba’apova’erã
Mba’emba’épa ojeporúta
Mba’emba’épa ojehepyme’ëva’erã
Jahecháke mba’éichapa oguata ñane rembiapo
Mba’épa ikatu ñenemosysanga térã ñandejoko
65
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
1- Ndahupytýi
2- Ahupyty’imi
3- Ahupytyvéma
4- Ahupyty porã
Jahechajeyrä jaikuaa pyahúva 5- Ahupyty porãiterei
Ko’ä mba’e pytyvõhára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.
66
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ko’ä mba’e mbo’ehára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.
67
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
68
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñañepyrü haçua
Jaiko aja ko yvy ape ári ñahendu umi mba’e oikóva opaite
henda rupi ha ñande jerére. Hetave jevy ndajaikuaaporäi
umi mba’e ha jaheka manteva’erä hesegua, aranduka,
internet ha opaite kuatiahaipyrépe, ikatu upéicha hesakä
ha jaikuaa.
Ko mbo’epy aty ñepyrüräme ñanderekombo’éta
mba’éichaitépa aranduka retepy, mba’épa he’ise
ñemoñe’ë ha mba’éichapa jaipuruva’erä aranduka
kuatiañe’ëndápe.
Avei ñahesa’yijomíta mba’eichaitépa jaipuruva’erä upe
tenda oñeñongatuhápe umi aranduka “kuatiañe’ënda”.
Miguel de Cervantes Kuatiañe’ëndápe jajuhúta katuete kuatia’i ojepurúva oñe-
Saavedra mohenda ha ojejuhu pya’eve haçua opaichagua aran-
duka, ñe’ëryru ha opaite kuatiahaipyre oñeñongatúva
upe tendápe.
Hi’äite ningo ñamohu’ä rire ko’ä tembiapo, ikatu jaha ha jaipuru aranduka ñaiko
tëvéva upe tenda oñeñongatuhápe hetaite
kuaapy.
Ko’ä mbo’epyräme reipuruva’erä katuete ñe’ëryru, ani
nderesarái upévagui.
Emoñe’ë ha ejepy’amongetami ko’ä ñe’ëtemiandúre.
“Olee hetáva ha oiko hetáva, ohecha hetave mba’e ha
iñarandueteve”
(Miguel de Cervantes Saavedra)
“Óga ndaiporihápe peteï aranduka, ha’ete pe ñande rete
hi’ängue’ÿva”
(Cicerón) Cicerón
69
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Mba’épa reikuaa
- Mba’ére he’i Cervantes oïha iñaranduvéva?
- Mba’ére ombojoja Cicerón óga ndaiporihápe aranduka?
- Nde, mba’éichagua aranduka emoñe’ëva jepi?
Mba’épa reikuaáta
Ikatu haçua jahupyty oñondive ko mbo’epy atýpe oñe’ëme’ëtava reikuaava’erä
mba’éichaitépa aranduka retepy, avei mba’emba’épa repokuaava’erä ikatu haçua
remoñe’ë poräve arandukakuéra.
Upekuévo, rehechakuaava’erä mba’e mba’épa rejapova’erä reipuru porä haçua
ñe’ëryru ha kuatiañe’ënda. Hesakämarö ndéve, reikuaava’erä avei mba’eichaitépa
ojepuru kuatia’i oñemohendáva kuatiañe’ëndápe.
Reikumby porä rire katuete remomba’éta ha reipuruséta ñe’ëryru, kuatiañe’ënda, ha
kuatia’i ñemohenda.
70
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
A Hetepy
r Aranduka
a
Jepuru
n
d
Ñe’ëryru
u
k Maeräpa ojepuru
a
Kuatiañe’ënda Ñemohenda
j
Mba’éichapa ojepuru
e
p
u
r Mba’éicha ojepuru
u Kuatia’a
Ñemohenda
71
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Ñañepyrü haçua
Aranduka
Ñande rekove pukukue jave jaikuaasevérö heta mba’e, katuete jajeporekava’erä
opaite hendápe, aranduka ituja tujavévape, térä internet rupive.
Tembiapo rejuhútava ndeipytyvöta, nderesape’áta ikatu haçua reikuaa arandukakué-
ra retepy, rehesa’ÿijóta mba’e mba’épa rejapova’erä remoñe’ë poräve haçua aran-
dukakuéra.
Tembiaporä 1
72
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
73
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
74
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Asunción Paraguay.
TEXTO EVANGELIOS
español.
Héetor Servián
ASISTENTE DE DISEÑO
Irene Argüello
CORRECCIÓN
Esteban Acevedo
ILUSTRACIONES
Jaikuaave haçua
Mbo’ehaópe katuete ñamoñe’ëva’erä
heta aranduka. Hetave umi mba’e opomoarandúva
arandukarupive. Upévare, ñamoñe’ëkuaava’erä.
Para Tra
saber mas75 en
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Tembiaporä 2
A) Emoïmba nde kuatiahaípe ohechaukáva aranduka ra’anga.
- Ojepyty’u ojevy’a haçua: ojepytu’u aja, opukaséva ha’eño, térä hapicha ndive
ojuhúta olee hagua äichagua aranduka.
76
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Tembiaporã 3
77
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Ñe’ëryru
Mitänguéra ha karia’ykuéra ohóva mbo’ehaópe omomarandu haçua iñirünguérape
oipuru pumbyry, upépentema ohai vaivai.
Ñe´ëryru oipurúva iñaranduve, ohaikuaave ha ohaiporäve ñe´ënguéra
Tembiaporä 4
A) Embohovái ko’ä ñeporandu
a) Mba’e rehecha ko’ä ta’angápe?
_________________________________________________________________
ä) Mba’épe ojoavy hikuái?
________________________________________________________
Jaikuaave haçua
Ehechakuaaháicha ñe’ëryru oï maymávape guarä: pohanohára, mbo’ehára,
ogaapohára.....
Ñe’ëryrúpe ñe’ënguéra oñemohenda achegety rupive.
Ñe’ëryrúpe jajuhúta ñe’ë he’iséva, mamóguipa ou, mba’éicha ojepuruva’erä.
Techapyrä:
Para Trab
a) ä)
saber mas en g
Juky Akärapu’ä: Máva osëva teko’asýgui oiko poräve haçua.
Jukyty
Tembiaporä 5
Ñamba’apo ñane añomi
A) Emohenda achegety rupive ko’ä ñe’ë upe rire eheka ñe’ëryrúpe
ha upéi ehai nde kuatiahaípe.
78
CH) Eheka internet, térä Encarta pe mba’épa he’ise ñe’ëryru, moögui ou upe ñe’ë,
mba’éichagua oï.
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
79
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
80
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Tembiaporä 6
Ñamba’apo Oñondivepa
Avei ñamoñe’ë rire aranduka ñamombykykuaa peteï kuatia’ípe. Jahechauka peëme
mba’épa oïkuaa ipype.
81
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
82
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñe’ëryru
Ñe’ëryru oipurúva iñaranduve, ohaikuaave ha ohaiporäve ñe’ënguéra.
Ñe’ëryru oï maymávape guarä: pohanohára, mbo’ehára, ogaapohára...
Ñe’ëryrúpe jajuhúta ñe’ë he’iséva, mamóguipa ou, mba’éicha ojepuruva’erä.
Umi aranduka oñemohenda jevy péicha: ijapohare réra rupive, aranduka’rera ru-
pive ha oñeme’ëtava rupive.
Arandukakuéra ojeikuaa haçua heseguakuéra oïva’erä kuatia’ípe, umívape oïva’erä:
- Terajoapy ha téra (ijapoharégui)
- Aranduka réra.
- Tenda ojeikuauka haguépe.
- Mboy jevýma oñeguenohë.
- Ary.
- Togue
83
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
84
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñe’ëndy
- Achegety: Abecedario
- Araka´épa héra moï: Registro
- Aranduka ojeipuruva´ekue: Bibliografía
- Haipyvo: Párrafo
- Hetepy - oñeme´ëtava: Cuerpo – Desarrollo
- Kuatia ñepyrürä: Portada
- Kuaarapoite: Idea central
- Kuatia jeroviaha: Documento
- Ñe´ëtenondegua: Prefacio – introducción
- Pyenda: Registrar – eslabón
- Techaukaha: Índice.
85
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Ñamba’apo oñondivepa
Emba’apomína Proyecto rehe.
ProyectoRéra:
Mba’érepa jajapóta:
Trabajo
Jehupytyrã: trabajo solo Valoro lo Expresamos
mas en grupo
Tembiaporã aprendido nuestras
Mavamávapa ojapóta
ideas
Araka’etépa oikóta
Mávape çuarãpa:
Moõitépa ojejapóta
Tapicha omba’apova’erã
Mba’emba’épa ojeporúta
Mba’emba’épa ojehepyme’ëva’erã
Jahecháke mba’éichapa oguata ñane rembiapo
Mba’épa ikatu ñenemosysanga térã ñandejoko
86
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
1- Ndahupytýi
2- Ahupyty’imi
3- Ahupytyvéma
Jahechajeyrä jaikuaa puyahúva 4- Ahupyty porã
Mba’éichapa rehechakuaáta nde katupyrymaha rehóvo 5- Ahupyty porãiterei
Guaraní Ñe’ëme
Emongurusu umi mba’e rehupyháicha.
Ere haçua reikümbyha moñe’ërã rehendúva, rehechakuaava’erä
1 2 3 4 5
ndejehe ikatuha:
Ko’ä mba’e mbo’ehára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.
87
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
Ko’ä mba’e pytyvõhara ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.
88
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
89
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
90
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Tembiaporä mbohovái
Tembiaporä 1
A)
a) Ahecha Biblia ra’anga.
b) Ajuhukuaa aranduka ryepýpe hetaiterei mba’e aikuaaséva.
Tembiaporä 2
Kuatiañepyrürä
Tembiaporä 3
A)
Peteï ára mymbañangarekohára oñepia’ä oraha haçua peteï kavara isägui.
Kavarara´y katu opopo’i upe jerére ha isy ndohejareiséigui imemby, oñemombarete
upépe.
Peteï karai tujami ohechávo oikóva, oñemboja ha he´i mitäkaria´ýpe:
Eheja pe kavara, ehupínte kavarara´y nde apére, ha anive rejepy´apyve
mba´evére.
Mitärusu iñe´ërendu chupe ha upéicha ojapo. Upéi, omañávo hapykue gotyo, ohe-
cha mba´éichapa kavara oho hapykuéri py´aguapýpe.
91
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
a)
Ñe’ërendu: obediente
Ñepia’ä: procurar, esorzarse
Py’aguapy: tranquilidad
A)
a) Ahecha mbohapy ñe´ëryru
c) Ojavy ijapépe ha avei katuete hyepýpe ojehaiva’ekuépe avei.
Tembiaporä 4
A)
a) Ahecha mbohapy ñe´ëryru
Tembiaporä 5
A)
Mainumby: picaflor, colibrí.
Ména: esposo, marido, consorte.
Mitä: miño, niña, ndaitujáiva
Mohenda: colocar
Mona: juntar, pegar, encolar.
Moña: máva membyre
Muasë: hacer llorar.
Mymba: animal doméstico.
92
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ä)
a) Che sy che moña ome’ë haçua chéve pohä.
ä) Che Ña Huana ñemoñare.
ch) Ahenói hetaite amo mitäme
e) Che sy imitä ha iporä.
Tembiaporä 6
Techapyrä
Apohare: Juan Antonio Ortellado
Aranduka réra: Jagua ha mburúkuja
Oñeikotëvéva: Paraguaýpe
Haipyvo: Guaraní UH Katypyry
oguenoheva’ekue
Ä)
Apohare: Ernesto Baquer ha Judith Vanoli
Téra: Leer y mucho más.
Tenda: España.
Oguenohëva’ekue: Editorial Popular
Mboy jevýma oñeguenohë: 1
Ary: 2000
Togue: 19
CH)
Apohare: Ernesto Baquer ha Judith Vanoli
Aranduka réra: Leer y mucho más.
Oñeikotëvéva: Omoñe’ëva
Haipyvo: Mokõiha
93
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Ñamyesakävo ñe’ënguéra
ojepurúva ko módulo apópe.
Área: Conjunto de disciplinas que guardan relación y conexión lógica y psicológica
determinada.
Eje vertebrador: Tema alrededor del cual se organizan las disciplinas que integran
un área académica.
Téysto: Peteï térä heta ñe’ë jaipurúva jaikuaauka haçua ñane remiandu térä ñane
remimo’ä. Umi ñe’ë ikatu ja’e ñañe’ë térä jahaikuévo.
96
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre
Bibliografía
Melia, B. Sj. (2006) Equipo de Educ. Intercultural Fe y Alegría. “Guaranía ñe’ë para-
guái” gramatica pedagógica. Asunción: Editora Litocolor.
Newmark, P. (1987) Manual de traducción. Madrid: Edic. Cátedra.
Pérez Grajales, H. (1995) “Comunicación Escrita”. Bogotá: Editorial Aula Abierta.
Peralta Heisecke, M. J. (2002) (Editora); Melia, Bartomeo; Bacsh, Marcela et al.
“Lengua y Literatura 9”. Asunción: Santillana Paraguay.
Richards, J. & Rodgers, T. (1997) Enfoques y métodos en la enseñanza de idiomas.
Silva, R. R. (1990) “Arandu Ka’aty aty” Ediciones Taller. Asunción: Imprenta sale-
siana.
Zarratea, T. (2002) “Gramática elemental de la lengua guaraní”. Asunción: Editora
y Gráfica Marben.
98