Está en la página 1de 98

Módulo para la participante

y el participante

Guaraní Ñe` ẽ ha
Iñe’ ẽpor ãhaipyre

2º Nivel

Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas


ISBN 978-99953-72-60-6
© Dirección General de Educación Permanente del Ministerio de Educación y
Cultura
Dirección: Av. Eusebio Ayala Km. 4 ½
Teléfono: 512-304/5, 506-794/5
Sitio web: www.educacionpermanente.edu.py
Impreso y hecho en:
1º edición: año 2011
Tirada:
Material de distribución gratuita. Prohibida su comercialización.
REPÚBLICA DEL PARAGUAY
MINISTERIO DE EDUCACIÓN Y CULTURA
Fernando Lugo Méndez
PRESIDENTE DE LA REPÚBLICA DEL PARAGUAY

Víctor Ríos Ojeda


MINISTRO DE EDUCACIÓN Y CULTURA

Francisco Javier Giménez Duarte


VICEMINISTRO DE EDUCACIÓN PARA EL DESARROLLO EDUCATIVO

Diana Carolina Serafini Fernández


VICEMINISTRA DE EDUCACIÓN PARA LA GESTIÓN EDUCATIVA

Nancy Oilda Benítez Ojeda


DIRECTORA GENERAL DE CURRÍCULUM, EVALUACIÓN Y ORIENTACIÓN

María de la Paz Bareiro Dourron


DIRECTORA GENERAL DE EDUCACIÓN PERMANENTE
CODIRECTORA NACIONAL PRODEPA KO’Ë PYAHU

Nilsa Elizabeht Fretes Yegros


DIRECTORA DE ALFABETIZACIÓN, EDUCACIÓN BÁSICA Y MEDIA

Antonio María Gómez Iruela


DIRECTOR DE ALFABETIZACIÓN DE ADULTOS EN PARAGUAY, MINISTERIO
DE EDUCACIÓN DE ESPAÑA
CODIRECTOR ESPAÑOL DE PRODEPA KO´Ë PYAHU

Cristina Aldama Calles


COORDINADORA DE LA AGENCIA ESPAÑOLA DE COOPERACIÓN PARA EL
DESARROLLO (AECID) EN PARAGUAY

Luis María Scasso


DIRECTOR GENERAL DE COOPERACIÓN Y EDUCACIÓN PERMANENTE DE
LA ORGANIZACIÓN DE ESTADOS IBEROAMERICANOS
Módulo para la participante y el Participante
Guaraní Ñe`ë ha Iñe’ëporãhaipyre
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas
2º Nivel

Coordinación general
María de la Paz Bareiro Dourron

Coordinación técnica
María Inés Flecha Villalba

Coordinación pedagógica
Erminda Cardozo Domínguez Consultoría Externa

Redacción
Maria Cristina Invernizzi de Santos

Equipo de apoyo
César Gustavo Rojas Álvarez
Nora Lucila Benítez Núñez
María Lucía Centurión Morales

Fotos gentileza de:


Secretaría Nacional de Turismo Antonio Gómez Iruela
Secretaría de Acción Social Paraguay en Fotografías
Hipermercado Luisito María Teresa Zaldivar Rolón

Edición
Lauro Gabriel Velázquez Martínez

Diseño y diagramación
Diosnel Cuellar
Índice
Presentación........................................................................................................ 9
Ñe’ëñepyrü......................................................................................................... 11
Ta’angakuéra he’iséva........................................................................................ 12
Temimbo’ekuéra ikatupyryve haçua nivel 2ha................................................... 13
Mbo’epy aty 1ha
Ñe’ëporãhaipyre................................................................................................. 17
Jahechajeyrä jaikuaa puyahúva......................................................................... 45
Mbo’epy aty 2ha
Omba’apóva isosiedáre...................................................................................... 53
Jahechajeyrä jaikuaa puyahúva......................................................................... 66
Mbo’epy aty 3ha
Ñemorandu jehaipyre ñeikümbýpe..................................................................... 69
Jahechajeyrä jaikuaa puyahúva......................................................................... 87
Ñamyesakävo ñe’ënguéra ojepurúva ko módulo apópe.................................... 95
Bibliografía......................................................................................................... 97
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

PRESENTACIÓN
La Dirección General de Educación Permanente del Ministerio de Educación y Cul-
tura, en el marco de las políticas de equidad, de las actualizaciones y del mejora-
miento continuo del Sistema Educativo Nacional, y en respuesta a las aspiraciones
de la sociedad paraguaya plasmadas en las inquietudes y expectativas de todas las
personas que conforman esta modalidad; ha gestionado conjuntamente con todo
el equipo técnico que responde a su gerencia la elaboración de este material para
apoyar la formación de las personas jóvenes y adultas de la Educación Media.
La elaboración estuvo a cargo de profesionales docentes especialistas en el área
académica; para la validación didáctica-pedagógica de los módulos de aprendizaje
se contó con el apoyo de personas que conforman el equipo técnico de la Dirección
General y de una consultoría externa contratada para el efecto.
El material tiene como finalidad facilitar el aprendizaje de las personas participantes
en la disciplina durante todo el año lectivo.
La Dirección General de Educación Permanente espera que este material sea apro-
vechado y valorado al máximo.
Ñañepyrü katu ha ñamombarete Guarani ñe’ë.
¡ÉXITOS!

María de la Paz Bareiro


Directora General de Educación Permanente

9
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñe’ëñepyrü
Temimbo’ekuéra:
Ko tembiapo oñemotenonde ndekatupyry haçua ñe’ë guaraníme, remba’apóta
ñe’ëpoty rehe, ha reñepyrüta reikuaa mba’éichapa ojeipuruva’erã ñe’ë Guaraní.
Ko tembiapo rupi ojehupytyséva niko teremoñe’ëkuaa avei terehai neremimo’ä,
neremiandu ha reikuaaykasemíva guive. Upevarä reíkuaava’erä taikuéra ryapu,
mba’éichapa ojehai ha ojoaju oiko haçuáicha chugui ñe’ë. Oï tembiapo rejapova’erã
atýpe ha avei neañónte.
Emohendáke nde aravo remba’apo haçua py’aguapýpe.
Ñañopytyvõmína ha ñaçuenohë tenonde katupyry ñe’ë Guaraníme.

Mba’eräpa oñembo’éta Guaraní Ñe’ë Educación Mediape


Umi mbo’epy Guaraní Ñe’ëme oñeme’ëtava nepytyvöva’erä ikatu haçuáicha:

yy Eipuru ko ñe’ë reikuaa ha reikuaauka haçua opa mba’e nde rekoha rehegua,
reñemoaranduve haçua, remba’apohápe ha regueraha poräve haçua nde ra-
pichakuéra ndive.
yy Rehecharamo ha rejapokuaa haçua opaichagua ñe’ëporä guaraníme,
reñe’ënguévo térä rehaikuévo.
yy Ehechakuaa ko ñe’ëme hetaiterei kuaapy ohechaukaha, ñande paraguaiguáva
rekove ha ñane remiandu rehegua.
yy Reñeha’ämbaite reipytyvö ojepuruve haçua ohóvo ko ñe’ë opa hendárupi.

11
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

TA’ANGAKUÉRA HE’ISÉVA
Ko’ã ta’anga nepytyvõta rejapo haçua ne rembiapo hekoitépe. Ejesareko porãke
hesekuéra, rehechahápe ta’anga peteïva he’ise:

Ñañepyrü Ejesarekomína Ñahendu Jaikuaave


haçua ta’angakuéra rehe ñande cd haçua

Para Traba
saber mas en gr
Ñamba’apo Ñamba’apo Jahechajeyrä
ñane añomi oñondivepa jaikuaa pyahúva

bajo Para
trabajo solo ValoroTrabajo
lo trabajo solo
Expresamos Valoro lo E
grupo saber mas aprendido
en grupo nuestras aprendido
ideas
Para Trabajo trabajo solo Valoro lo Expres
saber mas en grupo aprendido nues
ide

12
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

MBA’ÉPA OÑEHA’ÄRÖ TEMIMBO’EKUÉRAGUI


OMOHU’ÄVO EDUCACIÓN MEDIA

Oikümby opa mba’e ohendu térä omoñe’ëva oñeme’ëva ichupe


térä ojuhúva upe rupi, oñe’ë ha ojapo jehaipyre omyesakä porähápe
opa mba’e hypy’üva oguerojeráva iñakägui ikatuva’eräichagua oi-
puru opaite henda rupi avei. Upéicha, ha’e oñemoarandu ha oporo-
moarandukuaa hogapy, imbo’ehao ha hekoha rupi.

KO’Ä MBO’EPY OIPYTYVÖTA TEMIMBO’EKUÉRAPE


IKATUPYRYVE HAÇUA NIVEL MOKÖÏHAPE
TEMIMBO’E
IKATUPYRYVÉTA TEMIMBO’EKUÉRA OJAPOVA’ERÄ KO’Ä MBA’E
KO’Ä MBA’ÉPE

Ohechakuaa mba’epahína pe ohendúva ha mba’éichapa upéva oñe-


mohenda.
Oikümby mavamáva rehepa oñeñe’ë jehaipyre ohendúva ha umíva
apytépe he’i máva rehepa oñeñe’ëve.
Ohesa’ÿijo mba’e rehetépa oñeñe’ë pe ohendúvape ha, avei,
mba’emba’épa oñemombe’u upéva jere rehe.
Ohesa’ÿijo mba’éicha rupípa oiko umi mba’e ohendúva ha mba’épa
ogueru umíva hapykuéri.
Oikümbýta mba’e
ohenduva oje’e Ohechakuaa mba’épepa ojoavy mba’eporä ha mba’evai oñemombe’úva
ichupe guaraníme jehaipyre ohendúvape.
Ohechakuaa oñemoñepyrüha pe marandu ojekuaavaguivoi ha
oñemohypy’üha ohovo.
Ohechakuaa jehapyre ohendúva:
y Ojoapyha hekope.
y Oipuruha hekope umi ñe’ë ombojoajuva ambue ñe’ëme.
Ohechakuaa ñande rekotee ñe’ëporã paraguaiguápe.
Ohechakuaa ñande rekotee ñe’ëporã paraguaiguápe.

13
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Omombe’u ha’e oikümbyhaguéicha ha oñanduháicha umi marandu ohen-


du térä omoñe’ëva’ekue.
Omoñepyrü, ombohete ha omohu’ä iñe’ë he’i haçua hemimo’ä ha hemian-
du.

Ombojoaju ojuehe iñe’ënguéra opyta porä haçua oñondive: omoïve haçua


marandu, ombojoavy haçua pe he’íva ohóvo, omboapu’a haçua iñe’ë térä
omombyky haçua pe he’íva.
Omohenda hekópe porä iñe’ë oikuaágui mba’eapohándipa oñe’ë: hoga-
pypegua ndive, iñirü mbo’ehaopegua ndive, ikakuaagua ndive, huvicha ndi-
ve térä ambue ndive.
Oñe’ëkuaáta
guaraníme Oipurumeme oñe’ënguévo umi ñe’ë oikuaa pyahúva ohóvo.

Omohenda porä iñe’ë hesakä haçua pe he’iséva oñe’ëvo umi mba’e rehe
ko’ägä rupi herakuäitéva, taha’e iporäva térä ivaíva.
Oñangareko ipu porä haçua oñondive umi ñe’ë ñane tï rupi osëva.

Oipuru hekopete umi ñe’ë oporombohérava.

Oipuru hekopete umi ñe’ë omombe’úva mba’épa ojejapo ha mba’éichapa


oñeï.
Oipuru hekopete umi ñe’ë ohechaukáva moöpa oï ha araka’épa oiko pe
oje’éva.Ohechakuaa mba’éichapa opomomaitei ojesarekohápe avándipa
oï ha mba`eichahápepa ojojuhu hikuái.

14
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ohesa’ÿijo mba’e rehetépa oñe’ë pe jehaipyre ha, avei, mba’emba’épa


oje’e upéva jere rehe.
Oikümby opáichagua jehaipyre oñeñe’ëhápe umi téma rehe ko’áça
rupi herakuävéva.
Ohesa’ÿijo mba’emba’épa oiko pe jehaipyrépe oñemombe’uháicha,
mba’éicha rupípa umíva oiko ha mba’épa umíva ogueru hapykuéri.
Ohechakuaa mavamávaguipa oñeñe’ë opaichagua jehaipyre
omoñe’ëvape.
Ohechakuaa umi mba’e jehaipyre retepýpe oïva ohechakuaakuévo :
yy Jehaipyre ojoapyha hekópe.
yy Jehaipyre he’iha pe oñeha’äröva ichugui.
Oikumbýta yy Umi ñe’ë térä ambue signokuéra oipytyvöva omoñe’ëvape oi-
jehaipyre kümby haçua pe jehaipyrépe he’íva.
omoñe’ëva
guaraníme. Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikovaramoguáicha ha umi he’íva
ha’e oimo’äháicha.
Ombohesakä umi ñe’ë nahesakä poräiva térä oikuaa’ÿva oiporuhápe
ñe’ëryru, ñe’ëhe’isejojáva ha he’isejoavýva

Ohechakuaa mba’éichapa pe jehaipyre omoñe’ëvape oñemoñepyrü


pe oje’eséva, mba’éichapa oñembohete upéva ha mba’éichapa
oñemohu’ä.
Ohesa’ÿijo mba’éichapa pe oñe’ëva ombojoaju ojuehe iñe’ënguéra
opyta porä haçua oñondive: omoïve haçua marandu, ombojoavy
haçua pe he’íva ohóvo, omboapu’a haçua iñe’ë térä omombyky haçua
pe he’íva.

Ohesa’ÿijo mba’eicharäpa haihára oipuru umi ñe’ë omoporävéva hem-


biapo (metáfora, comparación, personificación).

15
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ohai ha’e oikümbyhaguéicha ha oñanduháicha umi marandu ohendu


térä omoñe’ëva’ekue.

Omoñepyrü hendápe porä pe ohaíva, ombohete ha omohu’ä pe he’iséva

Ombojoaju hendaitépe umi morfemakuéra ñe’ërapo rehe.

Ombojoaju ojuehe iñe’ënguéra opyta porä haçua oñondive: omoïve haçua


marandu, ombojoavy haçua pe he’íva ohóvo, omboapu’a haçua iñe’ë térä
omombyky haçua pe he’íva.
Omohenda ijehaipy ohechakuaágui mávapa omoñe’ëta hembiapokue:
hogayguápa, iñirü mbo’ehaopeguápa, imburuvichápa, ikakuaaguápa, ha
mba’e.
Ohaíta guaraníme
Omohenda hekopete iñe’ë opyta porä haçuáicha omombe’úvo mba’éichapa
ha’e ohecha umi mba’e herakuäitéva ko’áça rupi: taha’e iporäva térä ivaíva.
Oipuru hekoitépe umi signokuéra oipytyvötava ichupe omyesakäve haçua
hemimombe’u (comilla, paréntesis, puntos suspensivos, punto, coma, pun-
to y coma).
Ombojoaju hendaitépe umi morfemakuéra ñe’ërapo rehe.

Oipuru hekopete umi moköi ñe’ë he’iséva peteï mba’énte ha umi ñe’ë ojua-
vyetéva voi he’isévape.

Oipuru hendápe porä umi ñe’ë ombojoajúva ambue ñe’ë ojepurúva ojogue-
raha porä haçua oñondive pe oje’eséva (upévare, upevarä ha katu, avei).

16
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

MBO’EPY ATY 1 HA ÑE’ËPORÃHAIPYRE

Ñañepyrü haçua
Ñe’ëporãhaipyre ohechauka tekovë remiandu ha oiko ñande retepýpe, upéicha rupi
omboveve ñane apytu’ü roky, ñanembovy’a ha ohechauka ñandéve heta mba’e porã
oguerekóva ñande rekove. Ja´e porãsérõ ñe’ëporãhaipyre ha’e opavave mba’e, áça
oï avei ndohechakuaáiva peteï ñe’ëpoty porã, peteï mombe’urã, mombe’upyrusu
terá ñoha’anga kyre’ÿ.
Ñañeha’ãta jajepy’amongetami ñe’ëporãhaipyrére, ñañe ñamindu’úmi ha ja-
hechakuaáta mba´éichagua jehaipyrépa pe ñamoñe’ëva, avei jahesa’ÿijóta
ñe’ëporãhaipyre.
Ñamohendata ha jahesa’ÿijota mombe’upyre. Ñañeha’ãta jahai guaraníme
mombe’urã, ñe’ëpoty, mombe’ugua’u.
Remoñe’ë ramo opáichagua moñe’ërã ro’eva ndéve ikatuva’erã rehai porã
remohu’ãvo ko mbo’epy.

Para Trabajo trabajo solo Valoro lo Expres


saber mas en grupo aprendido nues
ide

17
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo oñondivepa
1. Ñahendúvapa ñe’ëpoty porã, mombe’upy téra káso kyre’ÿñemombe’u?
2. Ñamoñe’ëvapa arandukápe ýrõ kutiahaipyrépe morangu, mombe’ugua’u,
mombe’upyrusu?
3. Ñandevepa jahaíva ñe’ëpoty?
Trabajo trabajo solo Valoro lo Expresamos
mas en grupo aprendido nuestras
ideas

Ñamba’apo ñane añomi


Remohu’ãvo ko mbo’epy reikuaava’erã mba’épa ñe’ëporãhaipyre,
rehechakuaava’erã mba’eichagua jehaipyrépa pe remoñe’ëva. Rehesa’ÿijo ha
remoñe’ëva’erã ñe’ëporãhaipyre.
Remyesakãva’erä ñe’ë jepuru kuatiahaipyrépe.
trabajo solo Valoro lo Expresamos
Remohendakuáata ha rehesa’ÿijokuaava’erã mombe’upyre.
o aprendido nuestras
Avei ikatu rehai ñe’ëpoty, káso térã mombe’upyrã.
ideas

18
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ema’ë sapy’a ha reikuaáta

Mba’épa
ñe’ëporãhaipyre

Ñe’ëpoty
Opaichagua
Morangu
jehaipyre
Ñ Ñoha’anga
E
’ Moñe’ë ha hesa’ÿijo
Ë
P Mombe’urã
O
Mombe’upyre ñe-
R Mombe’upy
mohenda
Ã
Mombe’upyrusu
H
A
I Ñe’ëtemiandu
P
Mbojojáva
Y
R Ñe’ëjepuru Mbojoguáva
E
Ñemboavareko

Ñe’ë jey

Añetegua
Añetegua´u

19
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñañepyrü haçua
Jaikuaami mba´épa he’ise ñe’ëporãhaipyre.
Ñe’ëporãhaipyre niko ha´ehína umi mba’e oje’e térã ojehaiva´ekue ohechaukáva
tetãygua remiandu. Ipype otytýi tetã arandu he´iháicha mbo´ehára Feliciano Acosta.
Oï avei he’iva ha’eha pe ñe’ë porã ojehaíva térã oñehendúva.
Oï hetaichagua ñe’ëporãhaipyre nde reikuaámava voi ñe’ëpoty, morangu,
mombe’urã, mombe’upy, mombe’ugua’u, mombe’upyrusu térã ñeha’anga.
Guaraníme niko ojekuaa oïha ymaite guive ñe’ëporãhaipyre oúva ñandéve ñande
ypykuéragui, upéva niko ohasa túvagui ta’ýrape ñe’ë rupínte, ndojehaíri, heta ára oñe-
moyke, sa’i oñembyaty, upévare sa’i ojekuaa. Heta karai arandu ojepy’apyva´ekue
ha ombyaty ñande ypykuéra rembiapokue, umíva apytépe oï: kurt Minuendaju
Unkel, Juan Francisco Recalde, León Cadogan, Bartomeu Meliá ha hetave.

Para Trabajo trabajo solo Valoro lo Expresam


Ejesarekomína ta’angakuéra rehe
saber mas en grupo aprendido nuestra
ideas

20
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñahendu ñande cd
“Maino’i reko ypykue” (pehengue)

Ñande Ru Pa-Pa tenode Nuestro Padre Último-Último primero


Heterä ombojera para su propio cuerpo creó
Pytü ymágui de las tinieblas primigenias.

II II

Yvára pypyte, Las divinas plantas de los pies,


Apyka apu’a’i: el pequeño asiento redondo:
Pytü yma mbytere en medio de las tinieblas primigenias
Oguerojera los creó.

III III

Yvára jehechauka mba’ekuaa, El reflejo de la divina sabiduría (órgano de la vista)


Yvára rendupa, El divino oye-lo-todo (órgano del oído)
Yvára popyte, yvyra’i, Las divinas palmas de la mano con las ramas
Yvára popyte rakä poty floridas (dedos y uñas)
Las creó Ñamandu, en el curso de su evolución
Oguerojera Ñamandu, en medio de las tinieblas primigenias.
Pytü yma mbytere

“Ayvu Rapyta” (Textos míticos de los Mbya-Guaraní)


Recopilación y Traducción León Cadógan

21
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo ñane añomi


Embohovái porandu rejepy’amongeta rire.
Reikümby piko guaraní ñe’ë oïva ñe’ëpotýpe _____________________________
Mávapa ojapónera’e ________________________________________________
Mávapa ha mba’erã ombyatýnera’e ____________________________________
trabajo solo Valoro lo Expresamos
Ejepy’amongeta tembiapo rejapova’ekue rehe ha upéi umi ta’anga rehechava’ekue rehe:
o aprendido nuestras
Mávapa hikuái ___________________________________________________
ideas
Moõpa ha mba’éicha oiko __________________________________________
Ojehechakuaápa hemikotevëkuéra __________________________________
Ojapo gueteripa hikuái umi heko yma ha ijeroviapykuéra? Mba’ére
_________________________________________________________________

Ñe’ëporãhaipyre guaraní:
Ha’e umi ñande ypykue mba’éva: Mbya, Ava Chiripa, Pãi Tavyterã, Guajaki ha Guarajo.
Umi iñe’ëpoty, ipurahéi, hemiandu, ijerovia ohasa túvagui ta’ýrape ñomongeta rupi,
hikuái ndohaíriva’ekue.
Sa’i ojekuaa oñembyaty ha ojejeporeka hese.
Umi iñe’ëpoty, purahéi, mito kosmogónikokuéra ohasakuri ñe’ë rupivénte túvagui
ta’yrakuérape. Ha umi antropológo ha etnólogo alemán, inglés, frances, paraguayo
ha ambueve tetãmegua oiko rupive hendivekuéra ikatúkuri ombyaty umi ijeroviapy,
ipuraheikuéra ha ambue.
“Guaraní oñembo’e” he’i Cadógan. Pe iñembo’e ha’e purahéi, jeroky ha pumbasy.
Umi ombyatyva’ekue apytépe ha hembiapokuerakue ha’e:
y Kurt Nimuendaju Unkel: “Leyenda de la creación y juicio final del mundo
como fundamento de la religión de los Apapokúva Guaraní”, 1914.
y León Cadógan: “Ayvu Rapyta” – Textos míticos de los Mbya-Guaraní del Guai-
ra. 1959.
y Marcial Samaniego: “Textos míticos guaraníes” – Pãi Tavyterã. 1968.
y Bartomeu Melía y Georg Friedl Grumberg: “Etnografía Guaraní del Para-
guay contemporáneo: Los Pãi Tavyterã. 1976.
y Miguel Alberto Bartolomé: “Shamanismo y religión entre los Ava-Katuete
(con texto chiripa). 1976
y Munzel Christine, Meliá, Miraglia, Luigi: “La agonía de los Aché-Guajaki”
Historia y canto. 1973.

22
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ko’ape jahecháta ñe’ëporãhaipyre ohaiva´ekue ymaite guive ñe’ëpapara paraguai-


gua, heta ojehaiva’ekue guaraníme Ñorairõ Chako pegua aja pukukue.
Ojehai niko ñe’ëpoty mborayhu, techaga’u, pore’ÿ ha tekoasy rehegua, avei ja-
guereko guaraníme morangu, mombe’urã, ñoha’anga mombe’upy, mombe’ugua’u,
mombe’upyrusu ha káso ñemombe’u ko’áça peve ñahendúva ñande ru, sy, taita,
térã jarýi jurupe.

Ñamba’apo ñane añomi

Tembiaporä 1
A) Embohovái ã porandu:
a- Mba’épa hína ñe’ëporãhaipyre?

ajo _________________________________________________________________
trabajo solo Valoro lo Expresamos
upo ã- Mávapa umi ñe’ëporãhaipyre
aprendido reikuaáva?
nuestras
_________________________________________________________________
ideas
ch- Guaranímepa ko’áça ae oï ñe’ëporãhaipyre?
_________________________________________________________________
B) Emoñe’ë ko’ãva ñe’ëporãhaipyre ha emoï ijykére mba´éichaguápa.

Ñembojarúpe Mitãicha (pehëngue)

Mba´éiko pe rerekóva
Che reindy che ã raháva
Porãgui rejajaipáva
Nde paje piko añete,
Ajeverõ peichaite
Aimemi ramo nde ypýpe,
Che akã guive che pýpe,
Che pirïmba katuete.
Gumersindo Ayala Aquino
Kure Ka´aguy ha Aguara

Peteï jevy ndaje kure ka’aguy ohãimbe’ehína hãi mbuku yvyra rakã pa’üme.
Upeichahágui iñapysë sapy’a aguara ha ñemondyikuere he’i kure ka’aguýpe:
-¡Mba’éiko che irü rejaporeikóni!
-Ha péina ahãimbe’eaína che raï.
-Marã piko upéva! -oporandu kyhyje vai aguara:
-Ha... sapy’arei oikoteverõ çuarãnte -ombohovái kure ka’aguy.
-Upéva añete! -he’i aguara ha okañy kure ka’aguy resa renondégui.
Moñe’ëpyrã: Iporã akóinte ñañembosako’i opa mba’erã.
Esopo
23
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Graciela aramboty
Karai Rogelio rógape oiko jeroky, tajýra Graciela omboty haguére papo ary hekové-
pe.
Graciela ko tajýra peteïete oguerekóva karai Rogelio ha hembireko Rosalía, upéare
oñeha’ã voi hikuái ojapo peteï vy’a guasu oñemomba’e haçuáicha. Ka’arupytü gui-
ve oñehendúma mba’epu porã pe hógape, mokõi koty oñemonandi ojejeroky haçua
ha peteïme katu, mesa puku ári, hysýi hi’upyrã opáichagua.
Korapy avei oñembojeguapa ha ojehesapepa.
Pyhare vove oçuahë çuahë ohóvo Graciela angirükuéra hóga jere rupigua ha upéi
katu ou hendápe iñirünguéra mbo’ehaopegua avei. Ha peichahágui ñemomaitei
oñehendu manterei:
- Mba’éichapa Graciela?
- Iporãnte ha nde
- Iporãnte avei. Vy’apavë ne arambotýre!
- Aguijevete ndéve.
Upéi katu mitãkuña ha mitãrusukuéra oñepyrüma ojeroky, ojekuaa ha ojekua’ÿva
ha sapy’aitepe ovy’apáma oñondive. Peichahápe, jerokyha rupi ha jeroky pa’ü rupi
oñehendu opáichagua ñemongeta:
- Che cheréra Antonio Paredes.
- Ha che katu Josefina Rodríguez.
- Che róga opyta «calle Colón ha Piribebúipe».
- Che róga opyta «Avenida Carlos Antonio López N° 912-pe».
- Ikatu piko aha romomaitei nde rógape sapy’a py’a... térã oï ipochýtava
- Ndaipóri ipochyva’erã... tereho katu!
Ambue atyhápe katu oñehendu péicha oñemongetáva:
- Upéicha ramo piko nde reju ramo tetã ambuégui
- Mba’éicha piko rehechakuaa ?
- Ha ne ñe’ëre. Mba’éicha pako nde réra ?
- Roberto Rojas.Che ko aju ramo Argentina-gui, Buenos Aires-pe aha añemoaran-
duve haçua.
- Ha reju sapy’ánte piko ?
- Heë, peteï che tio niko omano ramo ha aju iñembo’ehápe.
- Piko. Ambyasyete nendive upéicha ramo

24
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

- Aguijevete ndéve.Nemarangatuetépa nde mitãkuña...


- ...Che cheréra Luisa Fernández.
- Luisa ndéve roikuaa rire nahi’ãiveietéma aha tetã ambue rupi...
Péichahágui, osë peteï ha ojerure opa haçua ayvu sapy’áite ha upéi okirirïmba rire
opavave oñe’ë, oguerohory haçua ñe’ëpotýpe Gracielápe.Oiko jepopete ha opava-
ve opurahéi
Vy’apavë Gracielita-pe hi’ára mbotýre. Oiko jey jepopetepa guasu ha upe rire katu
karai Rogelio ojeroky itajýra ndive peteï vals...hetaje ojevy’a upe pyharépe ha oi-
méne ovy’áva apytépe oïovy’áveva’ekue opavavégui, peteï mitãrusu oñemboki
kirirïva’ekue Graciela-re ha uperõ heta ojeroky hendie.
Ohasa pyhare ha hi’ãgui ko’ëju opa pe jeroky ha Gracielita he’ipa rire opavavépe;
«Jajuecha jey peve»... Ko’ërõ peve..., he’i ijupe çuarã: Ko pyhare ohasava’ekue
naimbojojahái che rekovépe.

Ñe’ëpoty
Ñe’ëpoty: ñe’ë porävopyre oñongatúva temiandu ñande py’a raháva ha ohechaukáva
mba’eporã oguerekóva kuimba’e ikorasõ ruguaitépe.
• Ñe’ëpoty angapypegua (Poesía lírica): haihára ohechauka ipype hi’angapy,
hemimo’ã térã hemiandu.
• Ñe’ëpoty mombe’úva (Poesía épica): omombe’u ha omomba’eguasu tembia-
sakue.

Poesía épica
Poesía épica (ou griégogui “epos” he’iséva narración) ha’e pe omombe’úva te-
chakuaapy okáguio. Ikatu oñe’ë kuña térã kuimba’e rembiapóre. Ñandejára reko ha
hembiasa rehe, tekoha rehe ha tembikuaaty rehe.
Omomba’e guasu guarani rembiapokue térã mba’e ymaite oikova’ekue. Ojehe-
chakuaa purahéi puku guarani térã mba’e guasu marandeko rehegua. Haihára no-
moïri térä sa’ieterei omoï pype hemiandu.
Oipuru vérso omombe’u téra ohechauka haçua pe oikova’ekue térä iñakãme oúva.
Guaraníme heta oï ñe’ëpoty kóva rehegua, ojehaiveva’ekue Ñorairõ Guasu aja ha
Ñorairõ Cháko pegua. Ha pe ohaiveva’ekue ko ipahapeguápe ha’e Emiliano R. Fer-
nandez.
Ko’ãva apytépe oï: Rojas Silva rekávo, 13 Tuyuti, Marzo ko’ëme, Pitiantuta, Piribe-
buy, Ñe’ë apytïguemi Acosta Ñu rehegua, Heñóivo Táva Guasu ha ambueve.

25
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñahendu ñande cd
Ha emoñe’ëmi ko ñe’ëpoty, “Rojas Silva rekávo”
Jaku’éke Paraguái oçuahëmako la hora Hi’ä péicharõ ñande ñanetïndýtante jaikóvo.
Jahamívo jaheka Rojas Silva retekue.
Ñaimo’ã jareko’ÿva suficiente korasõ.
Ñavengáne katuete umi cobarde ojapóva,
Anichéne guaikuru opuka ñande rehe. Ma’erãpa mbokaita jaipota rei aipórõ.
Taheja che ru, che sy, taheja opa ahejáva Ñaimo’ã katu mitã, cháke kukúpente jaiko.
Ko che patria rayhupápe tamano jepe chave;
Kóicha oïramo en peligro seriamente Tekotevëntema ñañuenói jaikuáva el pa-
amenazada trimonio, Ñambopyahu jevy haçua ku
pikáda ymaguare.
Aipota voi che renói aservi haçua ichupe.
Naiporãi esa amenaza, sapukái en la Ikatu ñaimemimi heredado de heroísmo,
frontera, Aníchene ñamotï ku Guaran ñande
ypykue.
Umi cobarde asesino guaikurúpe herapy
Jaipyso katu en el Chako tricolor ñane Ipochýne umi tuja “Lopekue” opyta reirõ,
bandera, Amoite Sorpresa ñúme, pe tuguy
Ha iguýpe jaje’ói umi intruso ñamyendy. oñehëva’ekue.
Jajapi sorpresa lado, Rojas Silva upépe Iporãnte jaje’ói ha pya’e ave ikatúrõ,
oiméne
Jajuhúne gueteri Rojas Silva ruguykue.
Ñane hermano infortunado ojejukáva rei-
te. Ivengávoko jaháta, ñaçuahëne, Orerenói katu hermanos, para este sacrficio,
ñaçuahëne ha jarúne ave ko’ápe más Orejyva naikangýi, si es la Patria oikotevë.
que sea ikanguekue.
Roimeháicha paraguayos, rohura a su
Paraguáire ojapo umi indigno ko ojapóva servicio
Ohechavarã avei ikastigo umi Ava
Ñaçuahëne aipo La Pazpe, tosoro la Como nieto de los López romanóvo hendive.
osoróva Viva!… Viva!… El Paraguay legendario y
Jahapýne umi salvaje, Rojas Silva ña- soberano
venga.
Viva!…Viva!…Oh! Mártir Rojas Silva nde-
Aretéma umi pombéro ñande ape rehe oikóva, rekamóma roju.
Ñande’ao cada ko’ë ñanepichãi manterei. Muera!… indigno! Asesino boliviano
Ha ko’áça ombojo’a con el crimen ojapóva Pepu’ã peñorairõ, pee salvaje guikuru.
Ñane hermano oasesina ñande yvýpe
katui.
Ohai: Emiliano R. Fernández

26
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñañomongeta ha ñamyesakãmína mba’épa he’ise ko’ã ñe’ë


ñe’ëpotýpe:
Jaku’éke - jaipyso - ñanetïndy - reírõ - retekue - ñamyendy - kukúpente - ypykue -
guaikuru - pombéro - jaje’ói - ruguykue - herapy - katui - lopekue - naikangýi.

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporã 2
A- Ehaimi mba’épa he’ise Emiliano R. Fernández ko’ä ñe’ërysýi rupi.

ajo trabajo solo


- Jaku’éke Paraguái Valoro lo Expresamos
rupo aprendido nuestras
_________________________________________________________________
ideas
- Anichéne guaikuru opuka ñande rehe
_________________________________________________________________

- Jaipyso katu en el Chako tricolor ñane bandera, ha iguýpe jaje’ói umi intruso ñamyendy.
_________________________________________________________________

- Hi’ã péicharõ ñande ñanetïndýtante jaikóvo


_________________________________________________________________

- Ñaimo’ã katu mitã, cháke kukúpente jaiko.


_________________________________________________________________

Ã- Ehaimi mba’épa haihára he’ise ko’ã estrófape.


- Peteïhápe: ______________________________________________________
- Poteïhápe: ______________________________________________________
- Pokõihápe: ______________________________________________________
- Poapyhápe: _____________________________________________________
- Porundyhápe: ____________________________________________________

27
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

CH- Eremi mba’e estílopa oipuru Emiliano R. Fernández iñe’ëpotýpe.


_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

E- Ejepymongetami ha embohovái.
- Mba’érepa ñe’ëpapára ohainera’e ko ñe’ëpoty?
- Ma’erãpa haihára ohai ãichagua ñe’ëpoty?
- Máva piko Rojas Silva ra’e?
- Mba’érepa oikonera’e pe ñoräirõ Chákope?
- Mba’épa reikuaa Emiliano R. Fernández-gui?

Ë- Ehaimi haçua
- Ehai neremiandu ñe’ëpotýre.
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
- Mba’épa repensa ha reñandu ñorãirõre.
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
- Ehai ñe’ëpoty ñane retã térã ñane retãyguápe
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

G- Jajeporeka haçua
- Ñe’ëpapára Emiliano R. Fernández rembiasakue.
- Heta ñe’ëpoty épica ha ohaiva’ekue rehe.
- Umíva apytégui eiporavo peteï térã mokõi ha ehesa’ÿijo.
Ñamoñe’ë ñane rembiapo ne irünguéra ha pytyvõhárape ohepyme’ë haçua ndéve.

28
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamba’apo oñondivepa

Poesía lírica
Poesía lírica (ou griégo “lira”-gui”) heñoiva’ekue umi jehaipyre oñemoirü-va’ekue
upe instruménto pumbasy ryapu ndive.
ra Ha’e Trabajo trabajoosëva
pe omombe’úva temiandu solo angapýgui,
Valoro lo
omomba’éva Expresamos
haihára remiandu
ber mas en grupo
ha hemino’a. aprendido
Ko ñe’ëpoty rupi haihára ohechauka: nuestras
mborayhu, mborayhu’ÿ, kyre’ÿ,
ñembyasy, vy’a, vy’a’ÿ, pore’ÿ ha ambueve.
ideas

Ñahendu ñande cd

Ehendu nde CD pe ha emoñe’ëmi ko ñe’ëpoty

Rohechaga’u
Hi’ãnte chéve aveve Añenórõ ake haçua
Aguejymi nerendápe Ne ñe’ë che myangekói
añe’ëmi ndeapysápe Hi’ãvaicha cherenói
che angapyhy peve Nendive aimemi haçua

Néina pykasumi Máichamapo rohayhu


Che rupi nde pepo ári Ku mombyry reimehápe
Ha nde rembiayhu jyva Mamo ojesarekohápe
ári Ne ãnguémante ajuhu
taha tapytu’umi
Ama’ërõ nde rehe
Hi’ãnte che guyrami
Remimbi che resa yképe
Aguejy nde popytépe Ha amo kuarahy reiképe
ha pende rova yképe che ahomi nde rehe.
Rohavi’u mbeguemi
Ohai: Marcelino Perez Martínez

29
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñañomongueta ha ñamyesakãmi mba’épa he’ise ko’ã ñe’ë ñe’ëpotýpe:


a. hi’ãnte:
b. angapyhy:
c. pykasumi:
d. myangekói:
e. hi’ävaicha:
f. máichamapo:
g. rohavi’u:
h. ãnguémante:
i. ahõmi:

Ñamba’apo ñane añomi


Emyesakã he’iséva ko’ã ñe’ërysýi.
- Che angapyhy peve
_________________________________________________________________
trabajo
- Ha ndesolo
rembiayhu Valoro lo tapytu’umi
jyva ári taha Expresamos
o aprendido nuestras
_________________________________________________________________
- Hi’ãnte che guyrami ideas
_________________________________________________________________
- Rohavi’u mbeguemi
_________________________________________________________________
- Ne ñe’ë che myangekói
_________________________________________________________________
- Ha amo kuarahy reiképe che ahõmi nde rehe.
_________________________________________________________________
Ejepymongetami ha embohovaimi ko’ã ñeporandu.
- Mba’éguipa oñe’ë ko ñe’ëpoty?
- Moõpa haihára oheka pe inspirasión?
- Mba’érepa haihára ohainera’e ko ñe’ëpoty?

30
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

- Enohë mbohapy vérso pe ojehechavehápe haihára remiandu?


- Mba’e idéapa pe opredomináva ko ñe’ëpotýpe?
- Enohë imágenes ha figuras rejuhúva pype?

Rehaimi haçua
- Ehai reñandúva reikümbypa rire ñe’ëpoty.
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
- Ehaimi ne reremiandu mborayhu rehe.
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
- Ehai ñe’ëpoty ehechaukahápe ne remiandu téra ne remimo’a.
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

Ñamba’apo oñondivepa
Jajeporeka
- Ñe’ëpapára Marcelino Perez Martínez rekovekuére.
- Ñe’ëpoty angapypegua ha ihaiharakuéra.

ra - Ehesa’ÿijo
Trabajomokõi ñe’ëpoty.
trabajo solo Valoro lo Expresamos
ber mas en grupo aprendido nuestras
Emoñe’ë ne irünguéra ha mbo’ehárape ohepyme’ë haçua ndéve ne rembiapo.
ideas
Poesía dramática
Poesía dramática ha’e pe omombe’u rängue pe oikóva ñe’ëpoty épika ha nové-
laicha ha’e omoha’angagua’u oikóva tapichakuéra renondépe aktorkuéra rupi ha
oikotevëva ojehecha ha oñemomba’e.
Ohasávo ohóvo ko ára pe dramática tuicha iñambue pe iñepyrü ypy guive opytágui
ohóvo peteï género ha’éva expresión audiovisual ramo ha’éva hína pe Teatro.
Temática Guaraní
Basílides Brítez Fariña he’i Ñe’ëpoty Guaraní ojapyhyha téma opaichaguáva, pe sy
mborayhu pypuku guive upe deklarasión pasional peve.

31
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ko’áça ñamboysýita techapyrãrõ.


• Poesía Lírica o de Amor: Causa neñaña, Ñande rogami
• Poesía Épica o Patriótica: 13 Tujutï, 1º de Marzo, Rojas silva rekávo
• Poesía Bucólica - Campestre: Primavera II, Che rogamíme avy’a
• Poesía Picaresca o Anacreóntica: Yva aju, Hi’ánte chéve aiko
• Poesía social o de Protesta: Mboriahu menby, Los reyes ára oguahë,
Jaguami, ndajejokovéi.
• Poesía Alegórica: Mariposami, Tortolami, Panambi Vera.
• Poesía Humorística: Jocosa, Parodia, Sátira, Fábula, Relaciones, coplas.
• Poesía Filosófica - Conceptual: Tekomegua, Kuña, Coplas.
• Poesía Religiosa o Mística: Tupasy Ka’akupe, Ñembo’e, Kurusu Legua
• P. Descriptiva, Psicológica, Costumbrista: Ñane Mitãrõ guare, Okypa
ramo rire, Ñasaindy eíra.
• Poesía Infantil: Kokueréro Rekove, Opáma la Guerra, Che Muñeca Andai.
• Poesía Deportiva: El Patrón del Paraguay (Guyra ku’a hü).
• Poesía Didáctica o Didascálica: Jehero, Mba’épa ere Pohã Ñana.
• Poesía Política: Ka’i, Jagua ha Mbopi, Poyvi Pytã.
• Poesía Onomatopéyica: Pararã Perere.
• Poesía Etnogenética y Mitológica: Ñande Ypykuéra, Jasy Jatere.
• Poesía Publicitaria: Comedia karape, Mba’e imomorãmby (Joyería Arca-pe)

Ñamba’apomína
1. Jajeporeka jehaipyrére eikuaave haçua ñe’ëpoty rehegua.

2. Ñambyaty ha ombojoavy umi ñe’ëpoty ha’éva: épica, lírica térã dramática.

3. Jahesa’ÿijo umi ñe’ëpoty ha’éva: épica, lírica térä dramática.

4. Jagueru umi jehaipyre embyatyva’ekue ha ehesa’ÿijova’ekue.

5. Ñamombe’u ha ehechauka ne rembiapokue ne iñirünguéra ha mbo’ehárape,


ohepyme’ë haçua ndéve.

32
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä 3
Ñamoñe’ë ko ñe’ëpoty
Pomberi

Mitã’i churi
Rovaky’ami
Yvytu ro’ysã
Nemoakuruchï
Pomberi...
Voiete nemoiri tekotevë.
Eipysóna chéve
Nde pomi oikuaáva
teko’asy.
Jaguata ojoykére.
Ñañomongeta.
Ñañembyasarái
ñembyasyetáitegui.
Ko’ëramoitéko
Nde rape ypytü overa
hendýta
Ha tekotevë
ivevuimivéta
Mitã’i churi
Rova ky’ami.
Feliciano Acosta

Ñamba’apo ñane añomi


A) Emoïmbami
y Ñe’ëpoty réra: _________________________________________________
y Haihára: _____________________________________________________
y Mba’éichaguapa ko ñe’ëpoty: _____________________________________
ajo trabajo solo Valoro lo Expresamos
y Temiandu ohechaukáva: _________________________________________
upo aprendido nuestras
Ã) Mba’épa he’ise:
ideas
Mitã’i churi: _______________________________________________________
Rova ky’ami: ______________________________________________________
Voiete nemoiri tekotevë: _____________________________________________
Nde pomi oikuaa’ava teko’asy: ________________________________________

33
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Nde rape ypyti overa hendyta: ________________________________________

Ch) Enohë ñe’ë temiandu ñe’ëpotýgui:


y Ojehecháva: __________________________________________________
y Oñehendúva: _________________________________________________
y Pireánduva: ___________________________________________________

E) Eheka ñe’ëpoty angapypegua ha emboja nde kuatiahaípe:

Jaikuaave haçua
Ñe’ëpoty ojehai ñe’ërysýipe, avei oguereko ñe’ëpujoja
Oñehesa’ÿijo haçua ñe’ëpoty rehechava’erã:
- haihára Ikatu oguereko avei: Ñe’ëtemiandu:
- haihára rekove - Mbojojáva - Ojehecháva
- ñe’ëpoty réra - Mbojoguáva Para
- Oñehendúva Trab
- mba’ére oñe’ë - Mbotuicháva saber mas
- Oñehetüva en g
- mba’éichapa oñe’ë haihára - Mbo’aváva - Pireandúva
- Ñe’ë jey jey

34
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Morangu
Morangu niko peteï mombe’u mbykymi, ndahasýiva ojejapóva oñembo’e haçua.
Ikatu rejuhu morangúpe tekove, mymba ÿrõ opa mba’e oñemboavarekóva.
Morangu ohejava’erã katuete peteï mbo’erã, ohechaukáva teko potï ha mba’e porã
ikatúvajagueraha ñande rekovépe çuarã.

Tembiaporä 4
Ñamoñe’ë ko morangu
Ryguasu kyra ha ipirúva
Peteï kora guasúpe oiko heta ryguasu. Oï ikyra ha iporãva. Avei oï ipiru ha ivaíva.
Umi ryguasu kyra, ojehecha ramoite ha upeváre oñepyrü oñembohory umi hapicha
piru ha ivaivévare.
Peteï jey oikóta karu guasu ojeguerohory haçua peteï arete guasu. Mba’épa oja-
po ogajára, oike korápe ha oiporavo umi ryguasu ikyravéva omoka’ë haçua. Umi
ryguasu kyra oikuaávo mba’épa ojehúta chupekuéra oñepyrü ojepy’apy hikuái ha
oñembyasy ikyra hagüere.
Moñe’ëpyrä: Ani reñembohory umi ikangyvévare. Ndereikuaái mba’épa nera’ärö
nde rekovépe.

Ñamba’apo ñane añomi


A) Mba’épa he’ise:
1) Ñembyasy:
2) Ogajára:
3) Py’apy:
ajo trabajo solo Valoro lo Expresamos
upo 4) Oñembohory: aprendido nuestras
5) Hapicha: ideas
Ä) Embohovái:
1- Mávapa oiko korápe?
_________________________________________________________________
2- Mba’eichagua ryguasúpa oï?
_________________________________________________________________

35
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

3- Mba’épa ojapo ogajára?


_________________________________________________________________
4- Mba’éichapa oñeñandu umi ryguasu ikyráva?
_________________________________________________________________
5- Mba’épa ñanembo’e ko morangu?
_________________________________________________________________

CH) Emoï oikóva (causa) ha mba’e ojehúva (efecto):


1) Peteï jey oikóta karu guasu.
2) Ogajára oiporavo ryguasu ikyravéva.

E) Emohenda oikoháicha moñe’ërõme:


Peteï jey oikóta karu guasu
Mba’épa ojapo ogajára
Peteï kora guasúpe oiko heta ryguasu
Umi ryguasu porä, ojehecha ramoite
Ani reñembohory umi ikangyvévare

Ë) Emoï ñe’ë he’iavýva:


Kyra:
Hü:
Vai:
Guasu:
Ñepyrü:

Mombe’upy
Mombe’upy ha’e peteï mombe’u ojehaíva ñe’ësyry térã ñe’ërysýipe omombe’úva
ymaite guare oñembojehe’ahápe añetegua ha añetegua’ÿ, amo hapópe oïva’erã
peteï mba’e oikova’ekue añetehápe, áça oñemombe’ukuévo oñemoï ohóvo heta
mba’e gua’úva.Kuimba’e niko oguereko hetaiterei mba’e iñakãme omoïva ohóvo
omombe’úvo oikova’ekue. Mombe’upy oñeha’ã omombe’u moõguipa ou ypy umi
mba’e, Paraguáipe jaguereko techapyrã ramo: Tupãsy Ka’akupe, Karaü, Ñanduti,
Yrupë, Ypaka’a, Ka’a.

36
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñahendu ñande cd
Ehendu nde CD pe ha emoñe’ë ko mombe’upy:

Yrendy
Yma ndaje Parana rembe’y pukukuére, ka’aguy ypytüme, hysýiva’ekue ñande
ypykuéra. Upe rupi jeko ha’ekuéra oikova’ekue sasõ, vy’a ha teko porãme.
Ndaipóriva’ekue mba’eve oipy’apýva chupekuéra.
Upéinte iñambue chuguikuéra ko’ë. Ára jajái pa’ügui ojepo’o mba’e apu’a rendy ta-
rovápe oúva oúvo yvy gotyo.
Avakuéra tuichaite py’andýi reheve oïhaguéicha osëmba oma’ë hese. Itarendy oúva
yvágagui ojejoso yvýre, ombojuru tuicha ha oñotÿ ipype hetaite ñande ypykuéra.
Pe yvy juru henyhë ýgui, opupúva, otïmbóva ha oheja pytünguýpe ijere heta ára.
Peteï ko’ëme osëvo kuarahy ha’ete ku tatarendy opoñýva y rova ári. Upévare nda-
jeko ava guaraníkuéra ohenoiraka’e yno’õ guasu opytava’ekue, Yrendy.
Feliciano Acosta
Tembiaporã 5

Ñamba’apo ñane añomi


A) Mba’épa he’ise:
1 Tava: __________________________________________________________
2 Ára: ___________________________________________________________
ajo trabajo solo Valoro lo Expresamos
3 Yvy: ___________________________________________________________
upo aprendido nuestras
4 Yvága: _________________________________________________________
ideas
5 Ñotÿ: __________________________________________________________
6 Py’andýi: _______________________________________________________
7 Ypykuéra: _______________________________________________________
8 Yrendy: ________________________________________________________
9 Ombojuru: ______________________________________________________

37
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ã) Eipuru peteï haipyvópe ñe’ë pyahu:


_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

Ch) Embohovái
1. Moõpa oiko’akue ñande ypykuéra?
_________________________________________________________________
2. Mba’éichapa oikova’ekue hikuái?
_________________________________________________________________
3. Mba’épa oiko upéi?
_________________________________________________________________
4. Mba’épa ojapo itarendy?
_________________________________________________________________
5. Mba’éichápa ñande ypykuéra ohenói yno’õ guasúpe?
_________________________________________________________________

E) Emoïmba
1. Ko mombe’upy héra: _ _____________________________________________
2. Ohaiva’ekue: _____________________________________________________
3. Omombe’u: ______________________________________________________
4. Yvy juru: ________________________________________________________
5. Peteï ko’ëme: ____________________________________________________

Ë) Enohë mombe’upýgui:
Añetegua: _________________________________________________________
Añetegua’ÿ: ________________________________________________________

38
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñoha’ãnga
Ñoha’ãngahína tekove ra’änga, tekove gua’u ohechaukáva ñandéve umi
oporoha’ãva. Ojekuaa opa hendápe ha opaite hendápe oñepyrü Ñandejára térã
umi mba’e jeroviaha jehecha ramógui.
Ñoha’ãnga ñane mba’éva –he’i Tadeo Zarratea– niko hakã mokõi, ko ñane retã
iñe’ë mokõigui. Oï karaiñe’ë ha guaranímeguáva.

A) Ñamoñe’ë ko ñoha’ãnga mbykymi:


Pablo ha María
Pablo ha María oñoangirü, osë oguata hikuái oñondive. Heta tape oipykúi rire
oçuahë hikuái peteï mbo’ehao rovái. Upépe
Pablo he’í Maríape:
Pablo: -Ko’ápe che aike’akue che mitã’ipe.
María: -Añete piko, Pablo. Ha che avei ápe aike’akue.
Pablo: -Upéva che ko’aça ae aikuaa. Pyharevekue piko nde reikeva’ekue ko mbo’ehaópe?
María: -Pyharevekue. Ha nde
Pablo: -Che ka’arukue. Jaikemína sapy’a...
María: -Heë... Jaike, ñanemandu’a ymaveguarére...
Pablo: -Amoite... Ña Kande hína, ko mbo’ehao ñangarekohára...
María: -Ña Kande!...Ikatu piko roike sapy’a
Pablo: -Oñakãitýma ñandéve. Ñandekuaa gueterira’e! Jaike katu!
María: -(oike mbo’esyrypype) Kóa ha’ehína che apykakue. Taguapými jey ymagua-
réicha...
Pablo: -Ha che katu kóa ha’e che apykakue. Ma’ëmi! Oï gueteri hese che réra! Peteï
mba’e akuápe ahaiva’ekue...
Pablo ha María
María: -Jahechami! Heë... «Pablo» he’i ápe...Ha iguýpe he’i: «Ohayhu Elenápe».
Máva piko Elena ?
Pablo: -Péa ko che ndahaíri. Che irü omoï upéa opuka haçua che rehe. Elena héra
mbo’ehára upérõ guare.
María: -Piko... Ma’ë ko mba’yrúpe oï hesaraiva’ekue ikuatiañe’ë’guira’e...
Pablo: -Nde añete. ha oï peteï haiha... ha peteï kuatiahai.

39
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Jahejánte ápe, aça Ña Kande oñongatúne ijárape.


María: -Na’ápe peteï itahai... Mba’épa reipota ahai ko ogykehaípe ?
Pablo: -Emoï upépe tuicha porã peteï mba’e aréma ha’eséva ndéve...
María: -Mba’e. Ndaikuaáiete che mba’épa.
Pablo: -Ndereikuaái... ha reikuaasépa
María: -Aikuaase. Ehai ndete mandi voi.
Pablo: -Nandepochymo’ãipa
María: -Mba’ére piko che pochýta
Pablo: -Ko itahaípe ehaíta ko ogykehaípe péicha: «PABLO
OHAYHU MARÍA-PE»... Mba’épa ere... María. Kóina... ko mboguehápe ikatu reheja
potï asy ko ogykehai... ha upeicha ramo mba’éve ndahaírikuri.
María: -Amboguéta pe rehaiva’ekue ko mboguehápe. Péina amboguéma katu! Ko
águi che ahaíta. «PABLO HA MARÍA OJOAYHU»... Jahejapa upéicha…
Pablo oñañuã Maríape ha péicha jehavi’üpe osë hikuái pe mbo’ehaógui.

Tembiaporä 6

Ñamba’apo ñane añomi


A) Embohovái
1. Máva mávapa oï ko ñoha’ãngape?
_________________________________________________________________
trabajo
2. Moõpasolo
oiko? Valoro lo Expresamos
o aprendido nuestras
_________________________________________________________________
3. Mba’épa oiko? ideas
_________________________________________________________________
4. Mávapa avatee?
_________________________________________________________________
5. Mba’épa omombe’u Pablo Maríape?
_________________________________________________________________

Ã) Amoha’anga Pablo ha María aimo’ãháicha

40
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Jaikuaave haçua
Ñe’ëporãhaipyre ohechauka tetãygua remiandu.
Ñe’ëporãhaipyre apytepe oï:
y Ñe’ëpoty
y Morangu
Para
y Ñoha’ãnga Trabajo trabajo solo Valoro lo Expresam
y Mombe’urã
saber mas
y Mombe’upy en grupo aprendido nuestr
y Mombe’ugua’u ideas
y Mombe’upyrusu
Ojehesa’ÿijo haçua ñe’ëpoty ikatu reipuru ko techapyrã:
Ñe’ëpoty ojehai ñe’ërysýipe, avei oguereko ñe’ëpujoja, ñe’ërysýi ha ñe’ërysýi aty.

Oñehesa’ÿijo haçua ñe’ëpoty rehechava’erã:

- haihára
- haihára rekove
- ñe’ëpoty réra
- mba’ére oñe’ë
- mba’éichapa oñe’ë haihára
Ikatu oguereko avei:

- Mbojojáva
- Mbojoguáva
- Mbotuicháva
- Mbo’aváva
- Ñe’ë jey jey
Ñe’ëtemiandu:

- Ojehecháva
- Oñehendúva
- Oñehetüva
- Pireandúva
- Kümbyandúva

41
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Morangu: peteï mombe’u mbykymi ohejáva peteï moñe’ëpyrã.


Mombe’upy: Mombe’upy ha’e peteï mombe’u ojehaíva ñe’ësyry térã ñe’ërysýipe
omombe’úva ymaite guare oñembojehe’ahápe añetegua ha añetegua’ÿramo hapó-
pe oïva’erã peteï mba’e oikova’ekue añetehápe.
Ñoha’ãnga: Ñoha’ãngahína tekove ra’nga, tekove gua’u ohechaukáva ñandéve
umi oporoha’ãva. Ojekuaa opa hendápe ha opaite hendápe oñepyrü
Ñandejára térã umi mba’e jeroviaha jehecha ramógui.

Aranduka ha ambue reipurukuaáva reñemomaranduve haçua


- Pa’i Antonio Guash – Castellano – Guaraní – Diccionario Guaraní – Castellano –
Edic . 1962
- Feliciano, Acosta Alcaraz – Ñe’ëryru – Avañe’ë - karai’ñe’ë.
- Natalia Krivoshein de Canese Karaiñe’ë - Avañe’ë - Edición: 2002.
- Feliciano, Acosta – Ñe’ë juehegua ha Ñe’ë he’iavýva – Edición: 2005
- Emina Nasser de Natalizia y Rolando Natalizia – Lenguaje 1, 2 y 3 – Fundación
en Alianza – Edición 2003
- Marcelino Garcia – Comunicación III – Discursos literarios y medios de comunica-
ción de masas en al siglo XX – SAFE 7 de IBERSAF editores. 2001
- Real Academia Española y Asociación de Academias de la Lengua Española.
Diccionario Panhispánico de Dudas, Santillana Ediciones Generales, Bogotá 2005
- Aguiar B., Juan E., Las dudas del hispanohablante paraguayo, 2ª edición, Criterio
Ediciones, Asunción, 2003
- Real Academia Española. Diccionario de la Lengua española, 22ª edición, Espasa
Calpe
- Feliciano, Acosta. Natalia de Canese – Gramática Guaraní

42
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñe’ëndy
- Ñe’ëporãhaipyre: literatura
- Arandu: sabiduría
- Morangu: fábula
- Mombe’urã: cuento
- Ñe’ëpoty: poesía
- Ñe’ërysýi: verso
- Ñe’ërysýi aty: estrofa
- Ñe’ëpujoja: rima
- Mombe’upy: leyenda
- Mombe’ugua’u: mito
- Mombe’upyrusu: novela
- Ñoha’ãnga: teatro
- Ñe’ëpapara: poeta , autor
- Mborayhu: amor
- Techaga’u: añoranza
- Pore’ÿ: ausencia
- Tekoasy: sufrimiento
- Temiandu: sentimiento
- Tekove: ser, persona
- Moñe’ëpyrã: moraleja
- Mbo’erã: enseñanza
- Teko potï: buena vida
- Mba’e porã: buenos sentimientos
- Ñembyasy: tristeza
- Py’apy: preocupación
- Ñembohory: burlarse
- Ã: alma
- Jajái: resplandeciente
- Tembiasakue: historia

43
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo oñondivepa
Ñamba’apomína Proyecto rehe.
ProyectoRéra:
Mba’érepa jajapóta:
Trabajo
Jehupytyrã: trabajo solo Valoro lo Expresamos
mas en grupo
Tembiaporã aprendido nuestras
Mavamávapa ojapóta ideas
Araka’etépa oikóta
Mávape çuarãpa:
Moõitépa ojejapóta
Tapicha omba’apova’erã
Mba’emba’épa ojeporúta
Mba’emba’épa ojehepyme’ëva’erã
Jahecháke mba’éichapa oguata ñane rembiapo
Mba’épa ikatu ñenemosysanga térã ñandejoko

44
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

1- Ndahupytýi
2- Ahupyty’imi
Jahechajeyrä jaikuaa pyahúva 3- Ahupytyvéma
4- Ahupyty porã
Mba’éichapa rehechakuaáta nde katupyrymaha rehóvo 5- Ahupyty porãiterei
Guaraní Ñe’ëme
Emongurusu umi mba’e rehupyháicha.

Ere haçua reikümbyha moñe’ërã rehendúva,


1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:

Erekuaa mba’eichagua moñe’ërãpa pe rehenduvahína.

Erekuaa mba’éichapa oñepyrü ha hypy’ü pe moñe’ërã rehendúva.

Ere mba’erehetépa oñe’ëhína pe moñe’ërã rehendúva.

Reiporavokuaa rehendu haçua, moñe’ërã neipytyvötava nea-


randu ha ndereko poräve haçua.

Erekuaa mba’épa reñandu rehendu rire moñe’ërã guaranímegua.

Ko’ä mba’e mbo’ehára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.

Ere haçua reñe’ëkuaaha guaraníme, rehechakuaava’erä


1 2 3 4 5
ndejehe ikatuha:

Erekuaa neremiandu tapichakuéra rekove rehe, ñande reko-


teete térä sy mborayhu rehe.

Reipuru ñe’ë pyahu eñe’ënguévo.

Rembohyapu hatäve térä kangyve neñe’ë, oikotevëháicha


ere haçua neremiandu.

Remohenda porä neñe’ë reikuaágui mávapa nerenduhína

Remoñepyrü, rembohete ha remohu’ä poräha pe remombe’úva.

Reipuru umi ñe’ë omoporäva pe erevahína.

45
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ko’ä mba’e pytyvõhára ohechakuaáta “observación ha registro” rupive.

Ere haçua reikumbyha moñe’ërã remoñe’ëva


1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:

Erekuaa mba’éichagua moñe’ërãpa pe remoñe’ëva.

Erekuaa mávapa ojapóra’e pe moñe’ërã remoñe’ëva,


mba’érehepa ojapo ha mba’eichahápepa ojapóra’e.

Erekuaa mba’erehetépa oñe’ëhína pe moñe’ërã remoñe’ëva.

Erekuaa mba’e ñe’ëpa oipurúra’e haihára iporä haçua hem-


biapo.

Erekuaa mba’e porä ha mba’e vai rejuhúva moñe’ërã


remoñe’ëvape.

Reiporavo, remoñe’ë haçua, moñe’ërã guaranímegua.

Ko’ä mba’e pytyvõhára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.

Ere haçua rehaikuaaha guaraníme, rehechakuaava’erä


1 2 3 4 5
ndejehe ikatuha:

Rehai guaraníme neremiandu ha neremimo’ä.

Remohenda ñe’ë tekotevëháicha rehaikuévo


ñe’ëpoty, kuatiañe’ë, mombe’urä térä ambueichagua
moñe’ërã.

Reipuru hekoitépe umi ñe’ë hyapu tïguáva.

Rembojoapy poräha ñe’ënguéra rehaikuévo moñe’ërã.

Remoñepyrü, rembohete ha remohu’ä ne moñe’ërã.

Reiipuru siynokuéra omohesakäva mba’épa ereséhina


neñe’ë rupi.

46
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ehai ko’ápe reporandu térã rehechaukava’erã pytyvõhárape.


_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

Nahesakãiva térã reikuaasevéva

_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

47
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Jahechajeyrä jaikuaa puyahúva

1. Ñe’ëporãhaipyrepa ojehai ojehechauka haçua tetãygua remiandu


2. Ñe’ëporãhaipyre oguereko avei ñande ypykuéra
3. Ñe’ëporãhaipyre guaranímepa ko’aça ae ojekuaa
4. Ndépa rehendúva ñe’ëporãhaipyre guaraníme
5. Iporãpa mitãrusukuéra oikuaa ñane mba’etee
6. Rehendúvapa ñe’ëpoty guaraníme
7. Oï gueterípa ñoha’ãnga guaraníme ko’aça peve
8. Ikatuva’erã piko rehai ñe’ëpoty guaraníme
9. Morangúpa ohekombo’e vai tekovépe
10. Hetápa ojehai guaraníme mombe’upyrusu

Mbohovái
1. Heë, upeichaite ñe’ëporãhipyre ohechauka tetãyguaremiandu
2. Heë, ñande ypykuéra ymaite guive oguerekoñe’ë porãhaipyre
3. Nahániri, ojekuaáma voi ymaite guive
4. Heë, ahendúva ñe’ëpoty, purahéi ha káso ñemombe’u
5. Heë, iporã ojehayhuka chupekuéra ñane mba’etee
6. Heë, ahendúva pukoe rupi.
7. Heë, ko’aça peve oï ñoha’ãnga guaraníme, ako kuehetente
aha ahecha «Plata yvyguy rekávo» Teatro Municipalpe.
8. Heë, ikatuva’erã ahai mbykymi jepeve.
9. Nahániri, oheko mbo’e porã katu
10. Nahániri, michïmínte ojehai

48
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä mbohovái
Tembiaporä 1
A) Embohovái ã porandu:
a- Ha’ehína umi mba’e oje’ë térã ojehaiva´ekue ohechaukáva tetäygua remiandu.
ã- Ñe’ëpoty, morangu, mombe’urä, mombe’upy, mombe’ugua’u, mombe’upyrusu,
káso, ñoha’anga.
ch- Nahániri, ymaite guivema oï guaraníme ñe’ëporãhaipyre.

B) Emoñe’e ko’ãva ñe’ëporãhaipyre ha emoï ijykére mba´éichaguápa.


Ñe’ëpoty
Morangu
Ñoha’anga

Tembiaporä 2
Ko tembiaporã participante háicha pe japota peteïteïchaite

Tembiaporä 3
A) Emoïmba
Pomberi
Feliciano Acosta
angapypegua
teko’asy, ñembyasy, tekotevë

Ã) Mba’épa he’ise:
Niño vagabundo
Cara sucia
Muy pronto te acompañó la necesidad
Tus manitos que conocen el sufrimiento
Tu camino oscuro resplandecerá

49
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ch) Enohë ñe’ë temiandu ñe’ëpotýgui:


Róva ky’ami
Ñañomongeta
Eipysona chéve nde pomi

Tembiaporä 4
A) Mba’épa he’ise:
1 Tristeza
2 Dueño de casa
3 Preocupación
4 Burlarse
5 Prójimo

Ä) Embohovái:
1 Ryguasu ikyrá ha ipirúva.
2 Iporã ha ikyrava ha ipiru ha ivaiva.
3 Oiporavo umi ryguasu iporãveva.
4 Oñeñandu vai.
5- Ñañembohoryiva’erã ñande rapicháre.

CH) Emoï oikóva (causa) ha mba’e ojehúva (efecto):


1 Oikóva
2 Ojehúva

E) Emohenda oikoháicha moñe’ëräme:


2 Peteï jey oikóta karu guasu
4 Mba’épa ojapo ogajára
1 Peteï kora guasúpe oiko heta ryguasu
3 Umi ryguasu porä, ojehecha ramoite
5 Ani reñembohory umi ikangyvévare

50
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ë) Amoï ñe’ë he’iavýva:


Piru
Morotï
Porã
Michï
Paha

Tembiaporä 5
A) Mba’épa he’ise:
1 Pueblo
2 Día
3 Tierra
4 Cielo
5 Enterrar
6 Susto
7 Antepasados
8 Agua encendida
9 Perforó

51
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

CH) Embohovái
1. Paraná rembe’ypukukuère
2. Sasö, vy’a ha tekoporäme.
3. Ara jajái pa’ügui ojepo’o mba’eapu’a rendy
4. Itarendy oúva yvagagui, ojejoso yvýre
5. Ohenói yrendy

E) Emoïmba
1. Yrendy
2. Feliciano Acosta
3. Oikóva’ekue ymaite
4. Henyhë ýgui
5. Osëvo kuarahy ha’ete ytatarendy opoñyva y rova ári.

Ë) Enohë mombe’úpýgui:
• Ñande ypykuéra oiko y Paraná rembe’ýpe.
• Pe yvy juru henyhë y opupúva.

Tembiaporä 6
A) Embohovái
1. Pablo ha María
2. Paraguaýpe
3. Ojotopa Pablo ha María
4. Pablo ha María
5. Ohayhuha chupe.

52
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

MBO’EPY ATY 2 HA OMBA’APÓVA


ISOSIEDÁRE

Ñañepyrü haçua
Ejepy’añemongetamína umi tembiapo ojejapóva ne komunidápe rehe ha ere
mba’épa ojapo hikuái
- Kuñakarai: ______________________________________________________
- Karai: __________________________________________________________
- Mitãkuña: _______________________________________________________
- Mitãrusu: ________________________________________________________
- Juez: ___________________________________________________________
- Escribano: ______________________________________________________

Ñambohovái ko’ã ñeporandu


Mitãrusukuéra sa’i térã heta oï omba’apóva ? Mba’érepa ere?
_________________________________________________________________
-Mba’érepa ko’ëko’ëre hetave mitãnguéra omba’apóva kállere?
Para Trabajo trabajo solo Valoro lo Expres
_________________________________________________________________
saber mas en grupo aprendido nues
- Mba’éichapa sykuéra oipytyvõ mbarete imembykuérape? ide
_________________________________________________________________
Mba’éicha oñepytyvõ temimbo’ekuéra ñande távape, oguereko haçua oikotevëva?
_________________________________________________________________
Mba’épa oikotevëvéva umi temimbo’ékuéra?
_________________________________________________________________
Peëpa peguerekopa pende mbo’ehaópe peneremikotevë.Mba’épa pejapo upéicha-
ramo?
_________________________________________________________________

53
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Mba’éichapa pembohasa pe ára peimerei jave?


_________________________________________________________________
Mba’e pejapo pevy’a haçua?
_________________________________________________________________
Mba’érepa sa’i pe ojapóva deporte?
_________________________________________________________________
Mba’éicha rupi umi mitãrusukuéra oike drogradicción ha vevídape?
_________________________________________________________________
Emombe’umi reikuáva droga rehegua?
_________________________________________________________________

Ñamba’apo ñane añomi


1- Emañami ko ta’angáre ha ejesareko porã rire hese embohováimi porandu’imi .

trabajo solo Valoro lo Expresamos


o aprendido nuestras
ideas

- Mba’épa rehecha?
_________________________________________________________________
- Mba’épa ojapo hikuái?
_________________________________________________________________
- Mba’épa oikóne?
_________________________________________________________________

54
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

2- Emongurusu umi tele rupive rehecháva ha oikopy’ÿivéva .


Kanpesino oipotáva ijyvyrã
Tapicha ohóva ambue tetãme
Ohóva ka’irãime (preso) ojapo rupi mba’e vai
Oñeme’ëmbárõ óga ha pohã umi oikotevëvape
Mitãnguéra oiko asýva
Parlamentariokuéra ohupiramo isueldo

3- Jahai mbykymi ko’ãvapa mba’ére oikove


_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

4- Emoïmba ko’ã ñe’ë ha emoambue ere haçua.


Techapyrã: Ohova’ekue ka’irãime omondahaguére
__________________________oporonupãhaguére
__________________________oporojukahaguére
__________________________odevehaguére
__________________________ijapu rupi
__________________________nombohasaséihaguére ta’yrakuérape hembi’urã.

55
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñañembokatupyry ñamoñenguévo ñe’e guaraníme


Ejesarekomína ko’ã ta’ãngáre
-Mba’épa rehecha?
-Mba’épa reikuaa ñoha’ãnga ñane retãmegua reheguáva?

Peteïva umi ñoha’ãnga yma guare iporãitereíva niko héra “Preso sambuku”,
ohaiva’ekue Don Antonio Escobar Cantero.

Jaikuaave haçua
Antonio Escobar Cantero rekove
Hi’arareñói Paraguaýpe ary 1944-pe. Ha’e mo’ãhára (abogado).
Omba’apova’ekue Juez de Primera Instancia ha Juez de Paz ramo.
Teatro Estudio Libre-pe 1960 guive 1970 omba’apova’ekue ñoha’angápe Rudi
Torga ndive. Upéi oñepyrü ohai ñoha’anga ñe’ëpoty.
Para Trab
Hembiapokuépe jahecha kuimba’ereko, tekojoja’ÿ, okaraygua ijyvy’i téra
ijyvy’ÿva. saber mas en g
Hembiapokue:
Ñe’ëpoty: Vy’arire
Ñoha’anga: Tekojoja, La Creciente, Preso Sambucu, Ñorairõ opa rire.
Omano 1994- pe.

56
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñahendu ñande cd
Ñahendúmita nde CD reikuaave haçua Ko Ñoha’anga hérava “Preso sambuku”
rehegua. Remoñe’ëta avei rehóvo.
Personahekuéra
Brígido: Campesino 25, 30 áño rupi omboguata.
Ña María: çuãiçuimi sy, okaraygua.Anciana,
Konche: Kuñatãi porã Brígido ykeregua.
Peíto: Campesino. Brígido angirü
Pa’i Ramõ: pa’i tujami ikatólikova.

Ñoha’anga: “Preso Sambuku”


Brígido: (opurahéi) Larí….Larí..lari…Mamita. Ne’ïra piko pepu’ä. Tajatapy mba’e….
(Oike kosiname, ojapo hãgua tata ha osë).
Ña Maria: (que luego de un rato hace su aparición) Eh! Rejúma piko ra’e che memby!
Ore niko roha’ãro reja haçua asaje’ae.
Brígido: Pya’e aju La Bendición, mamita ¡ (ombotupanói)!
Ña Maria: Dio te bendiga, che memby
Brígido: Oime ajoráma che rymba gueikuéra ha akay’use.
Ña María: Oiméne heta regueru pira pire !!!
Brígido: Henyhë ambue che “borriquera”…ema’ëmína mamita! (mostrándole am-
bos bolsillos y sacando algunos billetes) ajoguáta ndéve nde sái pyahurã)…. Ha
Conchépe guarã ave. Ha’e piko moõ oime?
Ña María: Ha oiméne osë oñami haçua vaka ra’e. Nderehechái piko chupe remo-
sambukukuévo nde gueikuéra ra’e.
Brígido: Chéniko amosãmbuku che guéi amo kokue rembe’ýpe…. Ha upe mango-
guy iñypytüvy gueteri hína… ha upéi ave namañái voi.
Ña María: Açaitéma oúne (transición) Tajapo ñandéve ka’ay che memby (pytu’u)
Eñeno sapy’ána pe kátrepe.

57
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Brígido: Upea katu nahániri (pequeña pausa) Nde mamita pe ñande plata hetárõ
niko nañanderopehýiri voi ra’e. Ajevénte upe almacenero gringo oïva amo tape
mboypýri ndokéi voi…. Oje’e niko hese iplátaha.
Ña María: Mba’e plata hetágui katu piko ndokéi upe ñarõ. Upéa niko ndokéi opesca
haçua mitã kuña rehe… ha ohode haçua “iprójimo”.
Brígido: Ha… avápe piko iplata hetárõ ndogustamoãi la kuña…. Chéta véi niko!
Ña María: Aníkena upéicha che memby, ha nde ry’ái repykue rehojeýma hína re-
mombopa rei upérupi. Upe año ohasa va’ekuéma che mandu’a reka’u ha upéicha-
hápe ojepe’apa va’ekue ndehégui.
Brígido: Ja’úpy ka’ay, mamita
Ña María: (ogueru jey ka’ay) Na’ápe agüeru ñandéve ka’ay haku porãva che memby.
Konche: (ombohasa peteï jarro yndi) Na’ápe Peíto rejerureva’ekue chéve.
Peíto: Néi (ho’u ka’ay)
Pa’i Ramõ: (opu’a) Dio se lo pague. Ñandejára topaga peëme. Jaha Peíto.
Peíto: Jaha Pa’i
Pa’i Ramõ: Ajukuévo ajujeýta áça.
Ña María: Néi, pa’i
(Mutis el Pa’i Ramo con Peíto en dirección de donde vino este, apagándose lenta-
mente las luces de la escena)
De la calle de fondo llega apresuradamente Peíto con la ropa totalmente maltrecha y
jadeante.
Peíto: Che maitei
Ña María: Nde piko Peíto. Moõgui reju karai…ha Brígido (con ansiedad).
Konche: Moõ piko oime Brígido. Nderehechái piko chupe.
Peíto: Aãa.... angepyhare tuichaiterei aka’u… na che mandu’ái
Ña María: Mba’e piko nanemandu’ái… moõ piko oime Brígido.
Peíto: Che nachemandu’a porãi….. Ko ko’ëmba jave oñondive roho ha oiko trensa
serenatahápe amo táva rembe’ýpe…ha…
Ña María: Anichéne Brígido niko mitã marangatu..Ndaikatúi oiko hese mba’eve,. Hesu…
Ñandejára.
Konche: Ha’e niko ni ndaikyséi ohóvo angepyhare. Mba’ére!

58
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Jaikuaave haçua
Ñe’ëndy
Anga: alma
Borriquera: Kasõmbuku volsíllo, ojepurúva oñeñongatu haçua viru ha ambue mba’e.
Mboypýri: Mba’e jerére
Ñarõ: Ikatúva oporosu’u térã oipe’a hapichágui imba’éva.
Para T
Mbaipy: Tembi’u paraguái ojejapóva hu’itïgui, avati mongu’i pyrégui.
saber mas e
Damajuana: Mba’eyru ñañongatuha víno téra ambue ñamboy’úva.
Sãmbuku: Sã ipukúva oguerekóva ijapýra.
Kátre: tupa ojapóva yvyra ha vakapirégui
Marangatu: Imba’e porãva, iguénova

Ñamba’apo ñane añomi


Eñembokatupyry ehaikuévo ñe’ë guaraníme.
- Emoñe’ë jey ñoha’anga ha eguenohë ñe’ëjoaju ojepuruhápe ñe’ë
ñamyeskãva’ekue Ñe’endýpe: Sãmbuku -Borriquera -Mboypýri - Ñarõ -Mbaipy
-Damajuana -Ánga -Kátre
ajo trabajo solo
Techapyrã: Valoro lo
Emosãmbukuévo Expresamos
nde gueikuéra
rupo aprendido
-Upéi ñamoambue péicha: - Emosãmbukumi nuestras
nde vakakuéra
ideas
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

59
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Emoïmba ñe’ëjoaju opytaporã haçuáicha. Eipuru ko’ã ñe’ë

Anga - kátre - mboypýri - mbaipy - rembe’ýpe - ñarõ - maitei - oiméne.

- Heta ake asy rire rejogua chéve che .................rã


- Che .................... nde sýpe ha ñande valleguápe.
- Ñande sýmante ningo ojapo umi ......................... héva
- Ysyry ........................ ahecha oha’ãrõ hína pe ikichihápe
- Hasypeve che ............... jora pe mitãkuña

Emoñe’ëjey ñe’ëjoaju rejapova’ekue . Emoambue pe oñe’ëva téra pe oje’éva hese


umi ñe’ejoajúpe

Techapyrã: Che maitei nde rúpe ha ne mbo’ehárape


y _____________________________________________________________
y _____________________________________________________________
y _____________________________________________________________
y _____________________________________________________________

60
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamba’apo oñondivepa
Ñamoñe’ë porãmi ñoha’anga ha ja’e mba’éichapa ko’ã personaje
- Brígido: _________________________________________________________
-Ña María: ________________________________________________________
ra Trabajo
- Konche: trabajo solo Valoro lo Expresamos
________________________________________________________
ber mas en grupo
- Peíto: aprendido nuestras
__________________________________________________________
ideas
- Pa’i Ramõ: ______________________________________________________

Ñambohovái

Moñe’ërãme oï ko’ã ñe’ë. Jajeporeka hese embohovái haçua

Mávapa he’i Mba’épa he’ise


Mboriahu noikotevëi heta mba’e ovy’a
haçua
Upéako ne ánga potïrõ

Mboriahu vy’ánte ndaipukúiva

Ñamyesakãve moñe’erã ha ñambohovái ko’ã porandu


- Moõguipa oúne Brígido upe árape?
_________________________________________________________________
- Mba’ére Ña María he’i konchépe “Ñaimo’ã reñemomombyrýva chehegui?
_________________________________________________________________
- Ña María he’i Brígidore ndoikoichéne haçua mba’eve? Mba’ére?
_________________________________________________________________
- Brígidope piko ogusta mitãkuña ha pira pire térã nahániri? Mba’ére?
_________________________________________________________________
- Oïpa ika’úva, mávapa ha mba’érepa ere?
_________________________________________________________________

61
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñaguenohëmi umi ñe’ëjoaju ojekuaahápe ñane jepokuaaha

1-

2-

3-

Jahai umi ñe’ëtemiandu rejuhúva moñe’ërãme


- Ñe’ëtemiandu jahecháva_____________________________________________
- Ñe’ëtemiandu ñahendúva____________________________________________
- Ñe’ëtemiandu ñahetüva______________________________________________

Ñaguenohëmí umi ñe’ë he’íséva añete’ÿgua (forma negativa). Eguenohë ñe’ërapo


(raíz) ha ñe’ëpehengue’i (partícula)

- Ndaha’éi (ñe’ërapo ha’e) nda (negación)


_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

Ñaguenohëmi umi ñe’ë oguerekóva ñe’ë pehengue’i (partícula) henonde gotyo ha


hapykuégotyo ha ñahesaÿijo

Ñe’ë oguerekóva ñe’ëpehengue’i Ñe’ë oguerekóva ñe’ëpehengue’i


hapykue gotyo henonde gotyo
-Ipróhimo (projimo) i (indice de posesión
- Rérape (réra) pe (en )
de tercera persona

- -

- -

- -

62
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamba’apo ñane añomi


- Ehaimi peteï ñoha’anga mbykymi
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
ajo trabajo solo Valoro lo Expresamos
_________________________________________________________________
upo aprendido nuestras
ideas

Ñamba’apo oñondivepa
Ñamba’apo haçua oñondivepa Proyecto Investigación
Proyecto: Mba’éichapa ñande reko ogapýpe

Mba’éicha jajapóta
ra Trabajo trabajo solo Valoro lo Expresamos
Ñane pytyvõhára Guaraní Ñe’ë rehegua oñe’ëta umi pytyvõhára Lengua y Litera-
ber mas en grupo aprendido nuestras
tura Castellana, Ciencias Sociales, ha ambue ikatúva ñande pytyvõ ndive.
ideas
- Ñande jajapóta aty’í ha ñamohenda ñanerembiapo: Mba’éichapa ha mávamáva-
pa ojejapóta.
Jahai mba’épa ñaporandúta.
a) Mba’épa umi ñane costumbre: - mba’emba’épa jajapo oúramo ñane pehën-
gue mombyrýgui ñande rógape?
- Mba’éichapa oñeñandúne umi ndojeguerohory guasúiva oguahëvo?
- Ñañemoïva’era peteï ñe’eme mboýpepa ñaporandúta.
b) Mba’éicha ikatu ñamba’apo ñamombarete haçua umi oï porãva ha ñamoï-
porã haçua umi noïporãmbáiva?
- Jajapóta cronograma jajapo pya’ e haçua ko tembiapo.( Ára, arange, áravo)
- Jaháta ñamoñe’ë jovake (entrevista) umi mbo’ehára ha karai, kuñakarai
jaiporavova’ekue.
- Jahaíta ñanerembiapo ha jahechauka pytyvõhárape.
- Jaikuaaykáta ñane irünguérape ha ñamohenda ñanemurálpe.

63
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo ñane añomi


Embohovái reñamindu’u porã rire moha’angáre
- Mba’épa hesãkã ndéve ko moha’anga rupive?
_________________________________________________________________
trabajo solo Valoro lo Expresamos
_________________________________________________________________
o aprendido nuestras
- Mba’épa nahesakã porãi ndéve?
ideas
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
- Mba’épa reikuaaseve?
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
Moõpa ikatu reipuru umi reikuaa pyahuva’ekue?
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

Ehaimi umi ñe’e térã ñe’ëjoaju reikuaa pyahúva’ekue


-....................................................
-....................................................
-....................................................
-....................................................
-....................................................

64
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamba’apo oñondivepa
Emba’apomína Proyecto rehe.
Proyectoréra:
Mba’érepa jajapóta:
ra Trabajo
Jehupytyrã: trabajo solo Valoro lo Expresamos
ber mas en grupo
Tembiaporã aprendido nuestras
Mavamávapa ojapóta ideas
Araka’etépa oikóta
Mávape çuarãpa:
Moõitépa ojejapóta
Tapicha omba’apova’erã
Mba’emba’épa ojeporúta
Mba’emba’épa ojehepyme’ëva’erã
Jahecháke mba’éichapa oguata ñane rembiapo
Mba’épa ikatu ñenemosysanga térã ñandejoko

65
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

1- Ndahupytýi
2- Ahupyty’imi
3- Ahupytyvéma
4- Ahupyty porã
Jahechajeyrä jaikuaa pyahúva 5- Ahupyty porãiterei

Mba’éichapa rehechakuaáta nde katupyrymaha rehóvo


Guaraní Ñe’ëme
Emongurusu umi mba’e rehupyháicha.

Ere haçua reikümbyha moñe’ërã rehendúva,


1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:

Erekuaa mba’eichagua moñe’ërãpa pe rehenduvahína.

Erekuaa mba’éichapa oñepyrü ha hypy’ü pe moñe’ërã rehendúva.

Ere mba’erehetépa oñe’ëhína pe moñe’ërã rehendúva.

Reiporavokuaa rehendu haçua, moñe’ërã neipytyvötava nea-


randu ha ndereko poräve haçua.

Erekuaa mba’épa reñandu rehendu rire moñe’ërã guaranímegua.

Ko’ä mba’e pytyvõhára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.

Ere haçua reñe’ëkuaaha guaraníme, rehechakuaava’erä


1 2 3 4 5
ndejehe ikatuha:
Erekuaa neremiandu tapichakuéra rekove rehe, ñande reko-
teete térä sy mborayhu rehe.

Reipuru ñe’ë pyahu eñe’ënguévo.

Rembohyapu hatäve térä kangyve neñe’ë, oikotevëháicha


ere haçua neremiandu.

Remohenda porä neñe’ë reikuaágui mávapa nerenduhína

Remoñepyrü, rembohete ha remohu’ä poräha pe remombe’úva.

Reipuru umi ñe’ë omoporäva pe erevahína.

66
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ko’ä mba’e mbo’ehára ohechakuaáta “observación ha registro” rupive.

Ere haçua reikumbyha moñe’ërã remoñe’ëva rehechakuaava’erä


1 2 3 4 5
ndejehe ikatuha:

Erekuaa mba’éichagua moñe’ërãpa pe remoñe’ëva.

Erekuaa mávapa ojapóra’e pe moñe’ërã remoñe’ëva,


mba’érehepa ojapo ha mba’eichahápepa ojapóra’e.

Erekuaa mba’erehetépa oñe’ëhína pe moñe’ërã remoñe’ëva.

Erekuaa mba’e ñe’ëpa oipurúra’e haihára iporä haçua hembiapo.

Erekuaa mba’e porä ha mba’e vai rejuhúva moñe’ërã


remoñe’ëvape.

Reiporavo, remoñe’ë haçua, moñe’ërã guaranímegua.

Ko’ä mba’e mbo’ehára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.

Ere haçua rehaikuaaha guaraníme, rehechakuaava’erä ndejehe


1 2 3 4 5
ikatuha:

Rehai guaraníme neremiandu ha neremimo’ä.

Remohenda ñe’ë tekotevëháicha rehaikuévo


ñe’ëpoty, kuatiañe’ë, mombe’urä térä ambueichagua moñe’ërã

Reipuru hekoitépe umi ñe’ë hyapu tïguáva.

Rembojoapy poräha ñe’ënguéra rehaikuévo moñe’ërã.

Remoñepyrü, rembohete ha remohu’ä ne moñe’ërã.

Reiipuru siynokuéra omohesakäva mba’épa ereséhina neñe’ë


rupi.

67
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ehai ko’ápe reporandu térã rehechaukava’erã pytyvõhárape.


_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

Nahesakãiva térã reikuaasevéva


_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

68
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

MBO’EPY ATY 3 HA ÑEMORANDU


JEHAIPYRE ÑEIKüMBÝPE

Ñañepyrü haçua
Jaiko aja ko yvy ape ári ñahendu umi mba’e oikóva opaite
henda rupi ha ñande jerére. Hetave jevy ndajaikuaaporäi
umi mba’e ha jaheka manteva’erä hesegua, aranduka,
internet ha opaite kuatiahaipyrépe, ikatu upéicha hesakä
ha jaikuaa.
Ko mbo’epy aty ñepyrüräme ñanderekombo’éta
mba’éichaitépa aranduka retepy, mba’épa he’ise
ñemoñe’ë ha mba’éichapa jaipuruva’erä aranduka
kuatiañe’ëndápe.
Avei ñahesa’yijomíta mba’eichaitépa jaipuruva’erä upe
tenda oñeñongatuhápe umi aranduka “kuatiañe’ënda”.
Miguel de Cervantes Kuatiañe’ëndápe jajuhúta katuete kuatia’i ojepurúva oñe-
Saavedra mohenda ha ojejuhu pya’eve haçua opaichagua aran-
duka, ñe’ëryru ha opaite kuatiahaipyre oñeñongatúva
upe tendápe.

Hi’äite ningo ñamohu’ä rire ko’ä tembiapo, ikatu jaha ha jaipuru aranduka ñaiko
tëvéva upe tenda oñeñongatuhápe hetaite
kuaapy.
Ko’ä mbo’epyräme reipuruva’erä katuete ñe’ëryru, ani
nderesarái upévagui.
Emoñe’ë ha ejepy’amongetami ko’ä ñe’ëtemiandúre.
“Olee hetáva ha oiko hetáva, ohecha hetave mba’e ha
iñarandueteve”
(Miguel de Cervantes Saavedra)
“Óga ndaiporihápe peteï aranduka, ha’ete pe ñande rete
hi’ängue’ÿva”
(Cicerón) Cicerón

69
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Mba’épa reikuaa
- Mba’ére he’i Cervantes oïha iñaranduvéva?
- Mba’ére ombojoja Cicerón óga ndaiporihápe aranduka?
- Nde, mba’éichagua aranduka emoñe’ëva jepi?

Mba’épa reikuaáta
Ikatu haçua jahupyty oñondive ko mbo’epy atýpe oñe’ëme’ëtava reikuaava’erä
mba’éichaitépa aranduka retepy, avei mba’emba’épa repokuaava’erä ikatu haçua
remoñe’ë poräve arandukakuéra.
Upekuévo, rehechakuaava’erä mba’e mba’épa rejapova’erä reipuru porä haçua
ñe’ëryru ha kuatiañe’ënda. Hesakämarö ndéve, reikuaava’erä avei mba’eichaitépa
ojepuru kuatia’i oñemohendáva kuatiañe’ëndápe.
Reikumby porä rire katuete remomba’éta ha reipuruséta ñe’ëryru, kuatiañe’ënda, ha
kuatia’i ñemohenda.

70
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ema’ë sapy’a ha reikuaáta

A Hetepy
r Aranduka
a
Jepuru
n
d
Ñe’ëryru
u
k Maeräpa ojepuru
a
Kuatiañe’ënda Ñemohenda

j
Mba’éichapa ojepuru
e
p
u
r Mba’éicha ojepuru
u Kuatia’a

Ñemohenda

71
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñañepyrü haçua
Aranduka
Ñande rekove pukukue jave jaikuaasevérö heta mba’e, katuete jajeporekava’erä
opaite hendápe, aranduka ituja tujavévape, térä internet rupive.
Tembiapo rejuhútava ndeipytyvöta, nderesape’áta ikatu haçua reikuaa arandukakué-
ra retepy, rehesa’ÿijóta mba’e mba’épa rejapova’erä remoñe’ë poräve haçua aran-
dukakuéra.

Tembiaporä 1

Ñamba’apo ñane añomi


A) Embohovaimína ko’ä ñeporandu.
a) Mba’e ra’anga rehecha ko’ápe?
Para Trabajo trabajo solo Valoro lo
_________________________________________________________________ Expresam
saber
trabajo mas
ä) Mba’esolo enaranduka
grupo
rejuhukuaaValoro
ko Expresamos aprendido
lo ryepýpe? nuestra
o aprendido nuestras
_________________________________________________________________ ideas
ideas

Aranduka ryepýpe rejuhukuaa hetaiterei mba’e reikuaaséva ha reikuaava’erä ne


aranduve haçua, umi mbo’epy pya’e rejuhukuaa reikuaáramo mba’eichaitépa aran-
duka retepy.

72
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Aranduka retepy péicha oñemboja’o


a. Kuatiañepyrürä: Jajuhu tenondete, ogueraha ipype aranduka réra, mávapa ijapo-
hare, mboy jevýma oñeguenohë, iguytépete moöpa oñeguenohë.
ã. Araka’épa heramoï: Pe iñepyrürä rapykuépe jajuhúta katuete moöpa oñemopyen-
da upe tembiapo.
ch. Ñe’ë tenondegua: Ko’ápe aranduka apohare ha’etévaicha oñomongetáva máva
omoñe’ëva hembiapo ndive, upépe omombe’u mba’érepa ojapo ha mávape omboa-
guyje oipytyvöre ichupe upe tembiapópe.

e. Oñeme’ëtava, mba’égui oñeñe’ë: ko’ápe oñemohenda oñeme’ëva, ojeikua-


aukáva aranduka rupive, umíva katuete oñemohenda jevy ikatu haçua hesakäve
oñemoñe’ëvo.

73
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

ë. Aranduka ojeipuruva’ekue: Ko’ápe oñembohysýi umi aranduka, kuatiahaipyre,


tenda internet pegua ojeipuruva’ekue ko tembiapo iporäve hagua.

g. Techaukaha: ko’ápe oñembohysýi, achegety rupive mba’e mba´éguipa oñeñe’ë


arandukápe

74
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

ç. Colofón: Ko’ape ojeikuaauka mávapa, mba’e editorial oguenohë, araka’épa,


moöpa opyta, ha heta mba’e noïriva iñepyrürä.
REALIZACIÓN Y PRODUCClÓN GRÁFICA

ARAMI GRUPO EMPRESARIAL.

Alberdi 2831 c/16 p P.rlda.

Tel. (595-21) 373 594, fax (595-21) 391136

e-mail: aramí@rieder.net.py Asunción - Paraguay

Asunción Paraguay.

TEXTO EVANGELIOS

Traducción de la Vulgata Latina por El Ilmo. Don Félix Torres Amat al

español.

Diseño gráfico / diagramación / armado

Héetor Servián

ASISTENTE DE DISEÑO

Irene Argüello

CORRECCIÓN

Lic. Miriam Correa de Báez

Esteban Acevedo

ILUSTRACIONES

Ilustración de caja: Venid a mí. (Carl Bloeh)

Tapa Evangelio San Mateo: Sermón de la montaña. (Carl Bloeh)

Tapa Evangelio San Marcos: La samaritana. (Carl Bloeh)

Tapa Evangelio San Lucas: El joven rico. (Heinrieh Hofmann)

Tapa Evangelio San Juan: Negación de Pedro. (Carl Bloch)

Jaikuaave haçua
Mbo’ehaópe katuete ñamoñe’ëva’erä
heta aranduka. Hetave umi mba’e opomoarandúva
arandukarupive. Upévare, ñamoñe’ëkuaava’erä.

Para Tra
saber mas75 en
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Tembiaporä 2
A) Emoïmba nde kuatiahaípe ohechaukáva aranduka ra’anga.

Mba’épa ojejapokuaa oñemoñe’ë, haçua aranduka


Mba’e he’ise ñemoñe’ë, jelee:
Ñemoñe’ë, jelee oiko ñaikümbýrö, jaikuaárö he’iséva ñandéve umi tai, ñe’ë rupive.
Jaleekuaárö katuete ñaikümby ñahendúva, ñaikümby ñamoñe’ëva, jahaikuaa ha
ñañe’ëkuaave.
Mba’éichapa jajeporekáta ñamoñe’ëva’erãre.
Jaikuaa haçua mba’éichagua ñemoñe’ëta oï ojeikuaava’erä mba’ére ha maeräpa
oñemoñe’ëta. Upévare ikatu oï:

- Ojeikuaa haçua: máva oikuaaséva oipyguara mante arandukápe,oiko hagua


ohekáva, oikuaasévape hesakäva’erä pe omoñe’ëva.

- Oñehesa’ÿijo haçua: máva oikuaaséva ohesa’ÿijova’erä aranduka oçuahë meve


pe oikuaasévape, upe rire ikatu oikuaauka hembiapokue.

- Ojepyty’u ojevy’a haçua: ojepytu’u aja, opukaséva ha’eño, térä hapicha ndive
ojuhúta olee hagua äichagua aranduka.

Mba’éicha ikatu ñamoñe’ë peteï aranduka:


-Ñañepyrüramo héragui, kuatiañepyrüräme: upe guive ñañepyrü ramo katuete
jaikuaapáta ojehúva iñepyrü guive ipahaite peve.
- Techaukahágui: upégui ñañepyrü ramo jaikuaáta mba’e mba’épa jajuhúta, avei
mba’e toguépe opyta.
- Ñepyrümby guive: upépe aranduka apohare ha’ete ku oñomongetáva máva
ndive, upépe omombe’u mba’éicha, mba’ére ojapo ha máva oipytyvö ichupe.

76
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Hetepy guive: ñamoñe’ëramo aranduka retepy ikatu jajapo péicha:


- Ñamoñe’ë mbykymi, upe rire jajesareko ñaikümbýpa ja’eva’ekue.
- Jahaiguy upe ñamoñe’ëva kuaarapoite.
- Jaiporavo umi ñe’ë ndajaikuaáiva ha jaheka ñe’ëryrúpe.
- Ipahápe, ñamoñe’ëmbaiteva’erä, ha ñamombe’u jevy peteï ñane irüme.

Tembiaporã 3

Ñamba’apo ñane añomi


A) Emoñe’ëmi ko mombe’u ohaiva’ekue Ramón de Campoamor, españagua,
Peteï ára mymbañangarekohára oñepia’ã oraha haçua peteï kavara isãgui.
Kavarara’y katu opopo’i upe jerére ha isy ndohejareiséigui imemby, oñemombarete
upépe.
ajo trabajo solo Valoro lo Expresamos
Peteï karai tujami ohechávo oikóva, oñemboja ha he’i mitäkaria’ýpe:
upo aprendido nuestras
ideas
Eheja pe kavara, ehupínte kavarara’y nde apére, ha anive rejepy’apyve mba’evére.
Mitärusu iñe’ërendu chupe ha upéicha ojapo. Upéi, omañávo hapykue gotyo, ohe-
cha mba’éichapa kavara oho hapykuéri py’aguapýpe.

Eheka ñe’ëryrúpe ñe’ënguéra nahesakäiva ndéve.


Ñe’ërendu: _______________________________________________________
Ñepia’ä: __________________________________________________________
Py’aguapy: _______________________________________________________

ä) Ehaiguy mombe’u kuaarapoite.

ch) Ehaimi neremimo’ä ko mombe’úre

77
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñe’ëryru
Mitänguéra ha karia’ykuéra ohóva mbo’ehaópe omomarandu haçua iñirünguérape
oipuru pumbyry, upépentema ohai vaivai.
Ñe´ëryru oipurúva iñaranduve, ohaikuaave ha ohaiporäve ñe´ënguéra

Tembiaporä 4
A) Embohovái ko’ä ñeporandu
a) Mba’e rehecha ko’ä ta’angápe?
_________________________________________________________________
ä) Mba’épe ojoavy hikuái?
________________________________________________________

Jaikuaave haçua
Ehechakuaaháicha ñe’ëryru oï maymávape guarä: pohanohára, mbo’ehára,
ogaapohára.....
Ñe’ëryrúpe ñe’ënguéra oñemohenda achegety rupive.
Ñe’ëryrúpe jajuhúta ñe’ë he’iséva, mamóguipa ou, mba’éicha ojepuruva’erä.
Techapyrä:
Para Trab
a) ä)
saber mas en g
Juky Akärapu’ä: Máva osëva teko’asýgui oiko poräve haçua.

Jukyry Ñe’ë “akärapu’ä» ojeguereko haçua oñembojoapy moköi ñe’ë

Jukysy Akä: Cabeza ha pu’ä: levantarse - surgir.

Jukyty

Tembiaporä 5
Ñamba’apo ñane añomi
A) Emohenda achegety rupive ko’ä ñe’ë upe rire eheka ñe’ëryrúpe
ha upéi ehai nde kuatiahaípe.

78

trabajo solo Valoro lo Expresamos


Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Moña - mona - muasë - mymba –


mohenda -mainumby - ména – mitä

Ä) Emongora ñe’ë ojepuru porävante


Moña: máva membyre
Mitä: ndaitujáiva

a) Che sy che moña ome’ë haçua chéve pohä.


ä) Che Ña Huána ñemoñare.
ch) Ahenói hetaite amo mitäme
e) Che sy imitä ha iporä.

CH) Eheka internet, térä Encarta pe mba’épa he’ise ñe’ëryru, moögui ou upe ñe’ë,
mba’éichagua oï.
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

Kuatiañe’enda ha kuatia’i mohenda opaichagua


Kuatiañe’ënda ha’eva’erä temimbo’épe tenda ojuhútaha umi mba’e oikuaava’erä ha
oikotëvétava oñemoaranduve haçua.
Mbo’ehaópe oïva’erä kuatiañe’ënda. Temimbo’ekuéra:
- Oipurukuaava’erä yvyra’anga, ñe’ëryru ha opaite mba’e.
- Oikuaava’erä mba’éichapa oheka ha ojuhukuaáne aranduka oikotëvéva.
- Oguenohëkuaava’erä oikotëvéva.

Kuatiañe’ëndápe ñaimérö jaikuaava’erä:


- Nañañe’ë hatäiva’erä:
- Ndajapokóiva’erä po ky’áre.
- Nañamocha’ïva’eräi mba’eve.
- Ñanemandu’ava’erä ndaha’ eiha ñanemba’énte, upévare jahejava’erä upépe am-
buéva ikatu haçua avei oipuru.

79
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Kuatiañe’ëndápe, umi omba’apóva upépe, omohenda, omboape pyahu,


ogueru ipyahúva ha ombyaty opaichagua ta’anga, kuatiahaipyre ojei-
purukuaátava upépe.
Upe tendápe oñeñongatu hetaiterei aranduka: anua- Jaikuaave
rio, almanaque, manual, atlas, enciclopedias, biblio- haçua
grafías, directorios, guías, revista, ficha, audiovisua- - Encarta,reipurúva com-
les. putadora pe ha’e hína
kuatiañe’ënda tuicháva.

Umi aranduka oñemohenda jevy péicha: ijapohare - Internet pe rejuhúta heta


réra rupive, aranduka réra rupive ha oñeme’ëtava ru- kuatiañe’ënda.
Para Trab
pive.
saber mas en g
Arandukakuéra ojeikuaa haçua heseguakuéra oïva’erä kuatia’ípe ha umívape
oïva’erä:
- Terajoapy ha téra (ijapoharégui).
- Aranduka réra.
- Tenda ojeikuaauka haguépe.
- Mboy jevýma oñeguenohë.
- Ary.
- Togue
Tuichakue: 7,5 cm x 12,5 cm, va’erä.

Apohare: Acosta, Feliciano


Téra: Ka’i rembiasakue
Tenda: Asunción
Oguenohëva’ekue: RP
Mboy jevýma oñeguenohë: 1
Ary: 1994
Togue: 94

80
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä 6

Ñamba’apo Oñondivepa
Avei ñamoñe’ë rire aranduka ñamombykykuaa peteï kuatia’ípe. Jahechauka peëme
mba’épa oïkuaa ipype.

A) Jajapo ñande kuatiahaípe.


ra Trabajo trabajo solo Valoro lo Expresamos
Apohare: _________________________________________________________
ber mas en grupo aprendido nuestras
Aranduka réra: ____________________________________________________
ideas
Oñeikotëvéva: _____________________________________________________
Haipyvo: _________________________________________________________

Ä) Jaheka kuatiañe’ëndápe peteï aranduka ha upe rire jajapo kuatia’i ñamohendahápe


hesegua.
Apohare: ______________________________
Téra: _________________________________
Tenda: ________________________________
Oguenohëva’ekue: ______________________
Mboy jevýma oñeguenohë:________________
Ary: __________________________________
Togue: ________________________________

CH) Ñamoñe’ë rire aranduka reiporavova´ekue ñamombykymi omombe’úva.


Apohare: _________________________________________________________
Aranduka réra: ____________________________________________________
Oñeikotëvéva: _____________________________________________________
Haipyvo: _________________________________________________________

81
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Aranduka retepy péicha oñemboja’o


- Kuatiañepyrürä
- Araka’épa heramoï Jaikuaave
haçua
- Ñe’ë tenondegua
Aranduka ryepýpe reju-
- Oñeme’ëtava, mba’égui oñeñe’ë hukuaa hetaiterei mba’e reikuaa-
- Aranduka ojeipuruva’ekue séva ha reikuaava’erä ne arandu-
ve haçua, umi mbo’epy pya’e reju-
- Techaukaha hukuaa reikuaáramo mba’éichaitépa
- Colofón aranduka retepy.. Para Trab
saber mas en g
Mba’e he’ise ñemoñe’ë, jelee
Ñemoñe’ë, jelee oiko ñaikümbýrö, jaikuaárö he’iséva ñandéve umi tai, ñe’ë rupive.
Jaleekuaárö katuete ñaikümby ñahendúva, ñaikümby ñamoñe’ëva, jahaikuaa ha
ñañe’ëkuaave.

Mba’éichagua ñemoñe’ëpa, jelee oïkuaa


- Ojeikuaa haçua
- Oñehesa’yijo haçua
- Opyty’u ojevy’ami haçua

Mba’éicha ikatu ñamoñe’ë peteï aranduka.


- Ñañepyrüramo héragui, kuatiañepyrüräme
- Techaukahágui
- Ñepyrümby guive
- Hetepy guive ñamoñe’ëramo aranduka retepy ikatu jajapo péicha:
. Ñamoñe’ë mbykymi, upe rire jajesareko ñaikümbýpa ja’eva’ekue.
. Jahaiguy upe ñamoñe’ëva kuaarapoite.
. Jaiporavo umi ñe’ë ndajaikuaáiva ha jaheka ñe’ëryrúpe.
. Ipahápe, remoñe’ëmbaite va’erä , ha remombe’u jevy peteï ne
Irüme.

82
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñe’ëryru
Ñe’ëryru oipurúva iñaranduve, ohaikuaave ha ohaiporäve ñe’ënguéra.
Ñe’ëryru oï maymávape guarä: pohanohára, mbo’ehára, ogaapohára...
Ñe’ëryrúpe jajuhúta ñe’ë he’iséva, mamóguipa ou, mba’éicha ojepuruva’erä.

Kuatiañe’ënda ha’eva’erä temimbo’épe tenda ojuhutaha umi mba’e oikuaava’erä ha


oikotëvétava oñemoaranduve hagua.
Mbo’ehaópe oïva’erä kuatiañe’ënda. Temimbo’ekuéra:
- Oipurukuaava’erä yvyra’anga, ñe’ëryru ha opaite mba’e.
- Oikuaava’erä mba’éichapa oheka ha ojuhukuaa aranduka oikotëvéva.
- Oguenohëkuaava’erä oikotëvéva.

Kuatiañe’ëndápe ñaimérö jaikuaava’erä:


- Nañañe’ë hatäiva’erä.
- Ndajapokóiva’erä poky’áre.
- Nañamocha’ïva’eräi.
- Ñanemandu’ava’erä ndaha’eiha ñanemba’énte, upévare jahejava’erä upépe am-
buéva ikatu haçua avei oipuru.

Kuatiañe’ëndápe, umi omba’apóva upépe, omohenda, omboape pyahu, ogueru ip-


yahúva ha ombyaty opaichagua ta’anga, kuatiahaipyre ojeipurukuaátava upépe.

Umi aranduka oñemohenda jevy péicha: ijapohare réra rupive, aranduka’rera ru-
pive ha oñeme’ëtava rupive.
Arandukakuéra ojeikuaa haçua heseguakuéra oïva’erä kuatia’ípe, umívape oïva’erä:
- Terajoapy ha téra (ijapoharégui)
- Aranduka réra.
- Tenda ojeikuauka haguépe.
- Mboy jevýma oñeguenohë.
- Ary.
- Togue

83
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Aranduka ha ambue reipurukukuaáva reñemomaranduve haçua


Reikuaasevérö aranduka retepy ha iñemohendágui, rehekakuaa kuatiañe´ëndápe
ko´äva
- “Comunicación”, mbo´ehára Juan Luis Fuentes rembiapokue. ED. Melsa,
ojeikuaaukava´ekue 1980 pe. Ko aranduka iporäiterei, pype rejuhúta heta mba´e
reikotëvétava.
- “Aula. Curso de Orientación Escolar”, kóva ko aranduka tuicha, iporä ha heta
mba´e nemoranduvétava rejuhúta pype. Ko aranduka osëva´ekue ED. Cultura, Ma-
drid pe.
- “Cómo utilizar la Biblioteca y el Centro de Recursos Educativos”, Kóva peteï
aranduka´i oguerekóva hyepýpe heta mba´e nepytyvötava rehesa’ÿijove haçua
kuatiañe´ë rendáre. Oguenohëva´ekue A.I.D 1972 pe
- “Metodología e Investigación Formal y Procesal” Ko aranduka iñepyrü guive ipa-
haite peve ndeipytyvöta reñemoaranduve haçua. Ojejapova´ekue Ed. Litocolor.
Paraguái. 1086 pe.
- Eikuaáma avei internet, Encarta ha´eha avei ne irü, upépe rejeporekakuaa

84
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñe’ëndy
- Achegety: Abecedario
- Araka´épa héra moï: Registro
- Aranduka ojeipuruva´ekue: Bibliografía
- Haipyvo: Párrafo
- Hetepy - oñeme´ëtava: Cuerpo – Desarrollo
- Kuatia ñepyrürä: Portada
- Kuaarapoite: Idea central
- Kuatia jeroviaha: Documento
- Ñe´ëtenondegua: Prefacio – introducción
- Pyenda: Registrar – eslabón
- Techaukaha: Índice.

85
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo oñondivepa
Emba’apomína Proyecto rehe.
ProyectoRéra:
Mba’érepa jajapóta:
Trabajo
Jehupytyrã: trabajo solo Valoro lo Expresamos
mas en grupo
Tembiaporã aprendido nuestras
Mavamávapa ojapóta
ideas
Araka’etépa oikóta
Mávape çuarãpa:
Moõitépa ojejapóta
Tapicha omba’apova’erã
Mba’emba’épa ojeporúta
Mba’emba’épa ojehepyme’ëva’erã
Jahecháke mba’éichapa oguata ñane rembiapo
Mba’épa ikatu ñenemosysanga térã ñandejoko

86
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

1- Ndahupytýi
2- Ahupyty’imi
3- Ahupytyvéma
Jahechajeyrä jaikuaa puyahúva 4- Ahupyty porã
Mba’éichapa rehechakuaáta nde katupyrymaha rehóvo 5- Ahupyty porãiterei
Guaraní Ñe’ëme
Emongurusu umi mba’e rehupyháicha.
Ere haçua reikümbyha moñe’ërã rehendúva, rehechakuaava’erä
1 2 3 4 5
ndejehe ikatuha:

Erekuaa mba’eichagua moñe’ërãpa pe rehenduvahína.

Erekuaa mba’éichapa oñepyrü ha hypy’ü pe moñe’ërã rehendúva.

Ere mba’erehetépa oñe’ëhína pe moñe’ërã rehendúva.

Reiporavokuaa rehendu haçua, moñe’ërã neipytyvötava nea-


randu ha ndereko poräve haçua.

Erekuaa mba’épa reñandu rehendu rire moñe’ërã guaranímegua.

Ko’ä mba’e mbo’ehára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.

Ere haçua reñe’ëkuaaha guaraníme, rehechakuaava’erä


1 2 3 4 5
ndejehe ikatuha:
Erekuaa neremiandu tapichakuéra rekove rehe, ñande reko-
teete térä sy mborayhu rehe.

Reipuru ñe’ë pyahu eñe’ënguévo.

Rembohyapu hatäve térä kangyve neñe’ë, oikotevëháicha ere


haçua neremiandu.

Remohenda porä neñe’ë reikuaágui mávapa nerenduhína

Remoñepyrü, rembohete ha remohu’ä poräha pe remombe’úva.

Reipuru umi ñe’ë omoporäva pe erevahína.

87
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ko’ä mba’e pyty võhára ohechakuaáta “observación ha registro” rupive.

Ere haçua reikumbyha moñe’ërã remoñe’ëva


1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:

Erekuaa mba’éichagua moñe’ërãpa pe remoñe’ëva.

Erekuaa mávapa ojapóra’e pe moñe’ërã remoñe’ëva,


mba’érehepa ojapo ha mba’eichahápepa ojapóra’e.

Erekuaa mba’erehetépa oñe’ëhína pe moñe’ërã remoñe’ëva.

Erekuaa mba’e ñe’ëpa oipurúra’e haihára iporä haçua hembiapo.

Erekuaa mba’e porä ha mba’e vai rejuhúva moñe’ërã


remoñe’ëvape.

Reiporavo, remoñe’ë haçua, moñe’ërã guaranímegua.

Ko’ä mba’e pytyvõhara ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.

Ere haçua rehaikuaaha guaraníme, rehechakuaava’erä ndejehe


1 2 3 4 5
ikatuha:
Rehai guaraníme neremiandu ha neremimo’ä.

Remohenda ñe’ë tekotevëháicha rehaikuévo ñe’ëpoty,


kuatiañe’ë, mombe’urä térä ambueichagua moñe’ërã.

Reipuru hekoitépe umi ñe’ë hyapu tïguáva.

Rembojoapy poräha ñe’ënguéra rehaikuévo moñe’ërã.

Remoñepyrü, rembohete ha remohu’ä ne moñe’ërã.

Reiipuru siynokuéra omohesakäva mba’épa ereséhina neñe’ë rupi.

88
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ehai ko’ápe reporandu térã rehechaukava’erã pytyvõhárape


_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

Nahesakãiva térã reikuaasevéva


_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

89
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Jahechajeyrä jaikuaa puyahúva


1. Aranduka ryepýpe rejuhukuaa hetaite mba’ereikuaava’erä ne aranduve haçua?
2. Aranduka retepy oñepyru ojepuruva’ekuére?
3. Ñemoñe’ë oïkuaa ojevy’ami haçua, ojelee javénte?
4. Aranduka ikatu ñamoñe’ë ñañepyrüramo héraguinte?
5. Aranduka oipuru meméva iñaranduve ha ohaiporave haçua ñe’ënguéra?
6. Kuatiañe’ë rendápe ojeheka kuaava’erä aranduka oñeikotevéva?
7. Kuatiañe’ë rendápe ñairamo ikatu ñañe’e hatä ñame irünguéra ndive?
8. Ñe’ëryru oï ojeikuaa haçua ñe’ë pyahúnte?
9. Arandukakuéra oñemohenda héra rupive, ijapohare réra rupive ha oñemoñe’ëséva
réra rupive?
10. kuatia’i ojepuru pya’eve haçua arandukakuéra?
Mbohovái
1. Heë, aranduka ryepýpe rejuhukuaa hetaiterei mba’e reikuaaséva ha
reikuaava’erä ne aranduve haçua, umi mbo’epy pya’e rejuhukuaa reikuaáramo
mba’éichaitépa aranduka retepy.
2. Nahániri, aranduka retepy oñemohenda péicha: kuatiañepyrürä; araka’épa
heramoï; ñe’ë tenondegua; oñeme’ëtava - mba’égui oñeñe’ë; aranduka
ojeipuruva’ekue; techaukaha; colofón.
3. Nahániri, oi kuaa haçua, oñehesa’ÿijo haçua, ojepyty’u - ojevy’ami haçua.
4. Nahániri, ikatu ñañepyrüramo héragui, kuatiañepyrüräme, techaukahágui,
ñepyrümby guive, hetepy guive ñamoñe’ëramo aranduka.
5. Heë, aranduka omoñe’ë meméva iñaranduve, ohaikuaave ha ohaiporäve
ñe’ënguéra.
6. Heë, kuatiañe’ërendápe ojehekakuaava’erä aranduka oikotëvéva,
oipurukuaava’erä yvyra’anga, ñe’ëryru ha opaite mba’e, oguenohëkuaava’erä oi-
kotëvéva.
7. Nahániri, ñaïramo upe tendápe ñañe’ë mbeguemiva’erä; ndojepokoiva’erä
poky’áre; nomocha’ïva’eräi kuatia; ndogueraháiva’erä aranduka.
8. Nahániri, ñe’ëryru oï jaikuaa haçua ñe’ë pyahu, avei oï pohanohárape çuarä ha
opavave mba’e ojeikuaasévape çuarä.
9. Heë, arandukakuéra oñemohenda héra rupive, ijapohare réra rupive, oñeme’ëséva réra rupive.
10. Heë, kuatia’i ojepuru ikatu haçua ojejuhu pya’eve oñeikotëvéva.

90
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä mbohovái
Tembiaporä 1
A)
a) Ahecha Biblia ra’anga.
b) Ajuhukuaa aranduka ryepýpe hetaiterei mba’e aikuaaséva.

Tembiaporä 2

Kuatiañepyrürä

Tembiaporä 3
A)
Peteï ára mymbañangarekohára oñepia’ä oraha haçua peteï kavara isägui.
Kavarara´y katu opopo’i upe jerére ha isy ndohejareiséigui imemby, oñemombarete
upépe.
Peteï karai tujami ohechávo oikóva, oñemboja ha he´i mitäkaria´ýpe:
Eheja pe kavara, ehupínte kavarara´y nde apére, ha anive rejepy´apyve
mba´evére.
Mitärusu iñe´ërendu chupe ha upéicha ojapo. Upéi, omañávo hapykue gotyo, ohe-
cha mba´éichapa kavara oho hapykuéri py´aguapýpe.

91
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

a)
Ñe’ërendu: obediente
Ñepia’ä: procurar, esorzarse
Py’aguapy: tranquilidad

ä) Ehaiguy mombe’u kuaarapoite tékstogui.


1) Peteï ára mymbañangarekohára oñepia’ä oraha haçua peteï kavara isägui.
2) Ehupínte kavarara’y nde apére, ha anive rejepy’apyve mba’evére.Ch) Ko téksto
che mbopy’a rory.

A)
a) Ahecha mbohapy ñe´ëryru
c) Ojavy ijapépe ha avei katuete hyepýpe ojehaiva’ekuépe avei.

Tembiaporä 4
A)
a) Ahecha mbohapy ñe´ëryru

c) Ojavy ijapépe ha avei katuete hyepýpe ojehaiva’ekuépe avei.

Tembiaporä 5
A)
Mainumby: picaflor, colibrí.
Ména: esposo, marido, consorte.
Mitä: miño, niña, ndaitujáiva
Mohenda: colocar
Mona: juntar, pegar, encolar.
Moña: máva membyre
Muasë: hacer llorar.
Mymba: animal doméstico.

92
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ä)
a) Che sy che moña ome’ë haçua chéve pohä.
ä) Che Ña Huana ñemoñare.
ch) Ahenói hetaite amo mitäme
e) Che sy imitä ha iporä.

CH) Ñe’ëryru: Diccionario Guaraní-Español. 1990 Guaraní, Paraguay,


Wörterbücher / (Lu). Krivoshein de Canese, Natalia / Acosta
Alcaraz, Feliciano www.staff.uni-mainz.de/lustig/guaraní/
diccionarios.htm - Páginas similares

Tembiaporä 6
Techapyrä
Apohare: Juan Antonio Ortellado
Aranduka réra: Jagua ha mburúkuja
Oñeikotëvéva: Paraguaýpe
Haipyvo: Guaraní UH Katypyry
oguenoheva’ekue

Ä)
Apohare: Ernesto Baquer ha Judith Vanoli
Téra: Leer y mucho más.
Tenda: España.
Oguenohëva’ekue: Editorial Popular
Mboy jevýma oñeguenohë: 1
Ary: 2000
Togue: 19

CH)
Apohare: Ernesto Baquer ha Judith Vanoli
Aranduka réra: Leer y mucho más.
Oñeikotëvéva: Omoñe’ëva
Haipyvo: Mokõiha

93
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamyesakävo ñe’ënguéra
ojepurúva ko módulo apópe.
Área: Conjunto de disciplinas que guardan relación y conexión lógica y psicológica
determinada.

Capacidad: Talento de un individuo para desempeñarse en forma eficiente en


diferentes contextos sociales.

Disciplina: Asignatura que forma parte del plan de estudios. Contiene


conocimientos sistematizados e integrados a través de conceptos, métodos y
procedimientos propios, configurada con una lógica interna.

Eje vertebrador: Tema alrededor del cual se organizan las disciplinas que integran
un área académica.

Jehaipyre he’i pe oñeha’aröva ichugui: Ohendúva térä omoñe’ëva pe téysto


nikooikuaava’erä mba’eräpahína upe téysto ha upévagui, jehaipyréramo, oïmavoi
peteï siluéta oikuaaukáva upevapahína ñe’ëpoty, mombe’urä, memorandum,
ha mba’e. Upéicha avei, oñeñe’ënguévo, oñembohyapu hatäve térä kangyve
ñe’ënguéra, ’ýrö katu oje’e mbeguekatumi ha mba’e ojekuaauka haçua
ojeporoja’opahína, oñekuave’ëpahína, ojeporoguerohorypahína, ha mba’e.

Jehaipyre ojoapy: Téysto ñahendúva térä ñamoñe’ëva niko oipuru ñe’ë


oñembojoapy haçua pe ipype he’íva ani haçua oñemondoho pe oñemombe’uséva.
Upevarä ojepuru ñe’ë he’isejojáva (...óga... – ...upe tapÿime....), ñe’ë he’íva
hetaháicha ( ...jagua .... - ... ko mymba....), ñe’ë he’i avýva (...arakue.... - ...
pyharekue katu...), ha ambueichagua ñe’ë.

Jehaipyre oñemoñepyrü pe marandu ojekuaavaguivoi ha oñemohypy’ü ohóvo:


Opavave téysto apoha ojeporeka mba’éichapa omoñepyrüta pe omombe’uséva
ikatu haçuáicha pe hapicha ohendúva chupe ’ýrö katu omoñe’ëva hembiapokue
oikümby porä. Upévare oipuru marandu moköive oikuaáva (téma) ha upéva omo-
pyenda ambue marandu téysto apohára oikuaaukaséva hapichápe (rréma). Upe
marandu oikuaámarö moköive omopyenda jeýta ambue marandu ha upéicha
okakuaa ha ojepyso ohóvo téysto.
Ñe’ë ombojoajúva ijeheguivoi: ko’ävahína umi ñe’ë ojepurúva ambue ñe’ë apytépe
oñembojoaju haçua oje’emava’ekue pe oje’etavahína rehe (...upévare...., ...
peichahágui..., ...upémarö....)

Ñe’ëporä: Oje’éniko péicha umi téystope ojejapova’ekue ikatu haçuáicha umi


ohendúva térä omoñe’ëva oguerohory ha ohecharamo upe tembiapo. Upevarä
ojeiporavo ha oñemohenda umi ñe’ë he’i porävétava pe téysto apoha remiandu.

Objetivo de unidad: Enunciado que resume las intenciones de aprendizaje


95
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

orientadas al desarrollo de capacidades que se relacionan a una unidad temática.

Téysto: Peteï térä heta ñe’ë jaipurúva jaikuaauka haçua ñane remiandu térä ñane
remimo’ä. Umi ñe’ë ikatu ja’e ñañe’ë térä jahaikuévo.

96
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Bibliografía

Alvarez, M. R. (2002) Selección e introducción de “Lo mejor del folklore paraguayo”.


Editorial El Lector. Asunción.
Ayala, Pbro. J. V. (1996) “Gramática Guaraní”. Edición del Ministerio de Cultura y
Educación de la Nación, Rca. Argentina.
Canesse de Krivoshein, N. (1987) Gramática Guaraní.
Cassany, D. (1987) Describir el escribir. Barcelona: Ediciones Paidós Ibérica.
Correa de Báez, M. (2004) Lengua Guaraní actual. Asunción: Distribuidora ARAMI.
Guaranía, F. de. (2006) “Martín Fierro rekovekue guaraníme”. Asunción: Edición del
autor.
Guaranía, F. de. (2007) “Diccionario guaraní ilustrado”. Asunción: Ediciones Coli-
hue-Mimbipa.
Guash, A. s.j. “Diccionario Básico”. (2003) Centro de Estudios Paraguayos CEPAG
2002 nueva edición por Bartomeu Meliá. Ediciones y Arte.
Guash, A. S.j.- Diego Ortiz, S.J. (1995) “Diccionario Castellano – Guaraní” 12ª. edi-
ción CEPAG. Asunción: Editora Litocolor.
Gynan, S. N. (2001) “Metodología de enseñanza de segunda lengua”. Facultad de
Lenguas Vivas. Asunción: QR Producciones Gráficas.
Krivoshein, N. & Acosta, F. (2001) “Diccionario ñe’ëryru guaraní - español español-
guaraní”. Colección Ñemitÿ. Instituto Superior de Lenguas Universidad Nacional de
Asunción. Asunción: Ediciones y Arte.
MEC. (1997) Ministerio de Educación y Cultura Paraguay- Departamento de Cu-
rrículo- “El proyecto de educación bilingüe de la reforma educativa”- un desafío de
calidad.
MEC-BIC. (1998) Ministerio de Educación y Cultura - “Plan estratégico de la refor-
ma educativa paraguay 2020”. Asunción.
MEC/MECES. (2000) “Lengua y Literatura castellano-guaraní 9º grado”. Asunción.
MEC. PYTYVORË (1995) “Guía didáctica para el aprendizaje del guaraní como
lengua materna”. Asunción: Editora Litocolor.
MEC/BIRF. (2007) “Guaraní Ñe’ë Mokoïha” Educación Media 2. Asunción: Editorial
Servilibro.
Meliá, B. (1992). La lengua guaraní del Paraguay. Historia, sociedad y literatura,
Madrid: MAPFRE.
Melià, B. (1999, 3 de julio). Política lingüística en la época colonial: Nuevos intentos
de castellanización. Correo Semanal, Diario Ultima Hora, pp. 22 – 23.
97
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Melia, B. Sj. (2006) Equipo de Educ. Intercultural Fe y Alegría. “Guaranía ñe’ë para-
guái” gramatica pedagógica. Asunción: Editora Litocolor.
Newmark, P. (1987) Manual de traducción. Madrid: Edic. Cátedra.
Pérez Grajales, H. (1995) “Comunicación Escrita”. Bogotá: Editorial Aula Abierta.
Peralta Heisecke, M. J. (2002) (Editora); Melia, Bartomeo; Bacsh, Marcela et al.
“Lengua y Literatura 9”. Asunción: Santillana Paraguay.
Richards, J. & Rodgers, T. (1997) Enfoques y métodos en la enseñanza de idiomas.
Silva, R. R. (1990) “Arandu Ka’aty aty” Ediciones Taller. Asunción: Imprenta sale-
siana.
Zarratea, T. (2002) “Gramática elemental de la lengua guaraní”. Asunción: Editora
y Gráfica Marben.

98

También podría gustarte