Está en la página 1de 5

Folklore Paraguái

Mbo’eha guasu: Universidad Politécnica y Artística del Paraguay

Temimbo’e: Maria Eduarda Rovani Aleixo

Tavaguasu: Curuguatype

Karrera: Nutrición

Mba’e pekopyrä: Comunicación Bilingüe

Arapoköindy : IV

Ary: 2022
Folklore Paraguái - Tavarandu

Ñepyrümby

Tavarandu niko peteî kuaaty ijáva Avakuaaty tembiapoguiguápe. Ohapykueho, ombyaty ha


oikuaakajeýva arandu ka’aty. Mayma kuaaty oguerekoháicha, tavarandu oipuru avei aporeko
ha tapereko oipytyvôva ichupe ohupyty haĝua hembipota. Tavarandu térâ tetâkuaa, ha’e
kuaaty (disciplina, ciencia) tetâ rembikuaaguigua. Upe ñe’ê omoheñoiva’ekue peteî karai
katupyry hérava Willians John Thoms, ary su poapysa irundypa poteîme; ha ojepuru oñehenói
haĝua umi mba’e chae, jeroviapy (creencias), jepokuaa (costumbres), mombe’ugua’u,
mombe’upy, ñe’êarandu (proverbios), ñe’ênga (refranes, decires, sentencias, comparaciones),
tetâygua rembiapokuéva. Upe ñe’ê ojepuru mayma tetâme, yvy ape ári oîva.

Mbyte

TAVARANDU PYPEGUA

 mba’echae (tradicional): Hake jañeme’ë tuvagui


 tetâygua rembiapokue (vulgar): hake ha’e tapiagua ha tee
 ijapoharekuaa’ŷva (anónimo): Ndahechai apohàrape
 purupyrâ (útil): oguereko peteï función
 heñoisapy’áva (espontáneo)

TAVARANDU ÑEMOHENDA

1. Folklore Espiritual o Animista – Apytu’û rehegua tavarandu


 Ñe’êjovake niko ñe’êpotymimi joguaha ja’éva ojupe, ha ñane irû
ombohovakekuaáva ñandéve.
Ej:
En la esquina de mi huerta En la esquina de mi huerta
hay una planta de aromita hay una planta de takuare’ê
hetaite jepe la gente Ko’aĝagua kuñataîkuéra
pero che rohetûmíta ohohape oñe’êrei

 Ñe’êñemiguerojera niko ñe’êporandu oñepyrûva maravichu maravichúpe, ha


oha’ârôva ñembohovái katupyry.
Maravichu maravichu, mba’émotepa
ñapo’êramo hesape okaru (jetapa)

 Jeroviapy niko umi mba’ekuaa jaguerekóva, jepémo ñe’êrei, upeichavérô jepe


ojepuru tapiáva oparupiete oñembohováivo mba’e hesaka’ŷva.
* Mbarakaja hekove pokôi (El gato tiene siete vidas)

* Mbarakaja hû ome’ê po’a (Gato negro da suerte)

* Chavurro hasêramo, okýta (El burro que rebuzna, anuncia lluvia próxima)
 Jeroviajerovu niko umi mba’ekuaa oñembotuichareíva.
-Typycha okê kupépe pya’e omondo ogapýgui jahayhu’ŷvape
Una escoba puesta detrás de la puerta ahuyenta a las visitas

 Paje niko mba’ekuaa ojepurúva mba’e porâ ha mba’e vai ojejapo haĝua
tapicháre. Upevarâ ojepuru opa mba’e: ñana, y, tembi’u, yvoty ha ñembo’e
jepe.

 Mediko ha mediko ñana: opohano ñanakuera, techapyrä, antidiarreicos, como


arasa, granada, yvapurû; hepáticos, como kokû, jaguareteka’a; purgantes,
como rosa mosqueta, karaguata, mba’ysyvo; refrescantes, como ka’arurupe y
ka’apiky’i; reumatismo, como kalaguala, palo santo.

 Jeroviakatu: Ñane retâygua ñamomba’eguasu opa mba’e ijáva jeroviakatúpe,


taha’e ha’eháicha.

 Mombe’ugua’u oñeha’â ombohovái umi mba’e iñypytû, hypy’û, jahecha’ŷ ha


jaikuaaporâ’ŷva, jepémo upéicha jagueroviáva. Techapyrâ: Jasy Jatere.

 Káso ñemombe’u niko umi ñemombe’u iñasâiva ñane retâpýre ha ñande


rapicha omombe’úva imandu’akuévo hembiasakue térâ ambue hapicha
rembiasakuére. Opaichagua káso niko oî, péicha, ñahendukuaa póra,
pombéro, pláta yvyguy, paje, Pychâichi ha Perurima umíva rehegua.

2. Folklore Material o Ergológico – Mba’e’apo rehegua tavarandu


 Óga oñemopu’âvo oñemohendava’erâ tekotevêháicha ani haĝua yvytu vai
ojeity hi’ári. Oî óga ojejapóva mbokaja yguégui ha oñemo’â kapi’íva; ha
upéicha avei ojogapóva ipyahuveháicha, oipurúmava yvy’atâ (ladrillo) ha
yvyrajegua

 Tembi’u: hu’itî maimbe, rora, kavure, mbeju, chipa, so’o jukysy, so’o josopy,
so’o apu’a, so’o chyryry, so’o ka’ê, puchéro, vífe ko’ygua, chamuchína, asado
de carnes, guiso, pajagua maskáda, chastáka, embutidos (botifarra, chorizo,
longaniza, mbusia), kumanda, lókro, saporo, jopara, ipokue, iñakângue yvyguy,
chicharô, tortílla, chipa guasu, mbaipy, kiveve, kandial, pónche, kosereva,
kaguyjy, kamby-arro, arapaho, alóha, terere, káña (guari), kleriko, chicharö,
etc.

 ñemitÿ ha mymba ñangarekoguigua:

Jasyteï Jasyköi Jasyapy Jasyrundy Jasypo Jasypoteï


Oguereko:Merô, Temitÿngue kure ñemongyra Temitÿngue Ka’api, jo’o ha Temitÿngue
Sandia, anana, mandyju Temitÿngue Mandi’o ha Temitÿngue kumanda ha
arasa Ñekytï yvyra avati oñemity yvyra petÿ takuare’ë
ha ka’avo
Jasypoköi Jasypoapy Jasyporundy Jasypa Jasypateï Jasypaköi
Oñemity Ha’ÿi’o: kure, Opuru Temitÿngue avati Oguereko anana, Temitÿngue avati,
mandi’o, kavaju, yvymoporäha mirï avatiky, sandia merö, petÿ ha
kumanda, chavurro, mymbahese mba’eysyvo
jety, sandia vaka

 Mba’e’apo: táva ojejapohápe ha mba’e ojejapóva): Ita, Aregua, Tovatî: (alfarería y


cerámica); Karapegua (poyvi); San Miguel (ovecha rague); Jataity (ao po’i); Kapiata
(typycha); Luque (orfebrería e instrumentos musicales); Limpio (karanda’y ); Itaugua
(ñanduti); Pirivevúi (póncho ); Ka’akupe (mba’ehe’ê); Cnel. Bogado, Eusebio Ayala
(chipa); Atyra, Ypakarai (vakapi).

3. Folklore Social o Sociológico – Ava’aty rehegua tavarandu.


 Jehero niko teratee’ŷva jaipurúva ogapýpe térâ angirû apytépe. Techapyrâ: Chiquitín,
Pancho, Aguara’i, Avión Koli, Anguja, Kavaju Rembe, Kururu, Gállo Perô, Guyra Tavy,
Jaguarete, Jatevu, Jagua’i Pakéte, Ka’i, Jagua Perô, Vaka resa.

 Ñe’ênga niko ohechauka ava arandu ka’aty, ñe’ê’apesâ rupive.

 ñembosarái ha tetia’erâ: asará-pasará; solterona; descanso, pelota muerta, tuka’ê,


libertado, kuâirû kañy, tevi trápo; valita, tikichuéla; pandórga, trompo, pulseada,
partído; kalesíta, loteria familar, carrera vosa, kambuchi jejoka, paila jeheréi, tata ári
jehasa, yvyrasŷi, tóro ñemoñarô, toro kandil.

 Vy’arâ marangatúva: 6 de enero (Reyes Magos), 21 de enero (Ñandejára Guasu,


Pirivevúipe); 2 de febrero (La Candelaria, Kapiatápe); 3 de febrero (San Blas, Pirivevui
ha Itápe), 3 de mayo (Kurusu ára), 10 de Agosto (San Lorenzo, Ky’ŷindy, Altos ha
Itakyrýpe), 1 de noviembre (Todos los Santos), 2 de noviembre (día de los difuntos), 8
de diciembre (Ka’akupe), 21 de diciembre (Santo Tomás, Paraguarípe).

Paha

Paraguái ningo heta ha iporãitemi hína itavarandu, ha péva ojekuaa yvy


tuichakue javeve. Hetaitekoe aranduka’aty hekoresãiva oreko gueteri, umíva
oikovére tetãyguakuéra apytu’ũ ha jurúpe, jepémo heta árama ohasa; ko’ã
arandu ñanembojoaju paraguaiguakuérape, ñanemoñeñandu, ñanemopensa
ha ñanemboguata peteĩcha, ha omombarete ñande rapo.
Ta’anga

También podría gustarte