Está en la página 1de 25

Cüädernillo de Trabajo Guaraní Poty Jeraite

Arange (Focha)

1- Amoñe'
Oñe'kuaáta
Nane Ret Purahéi Guasu
(Himno Nacional)
guaraníme

ha apurahéiche iründive: (Leo y canto con mis


compañeros)
51
Nane Ret Purahéi Guasu
(Versión traducida al guarani:
Prof. Dr. Reinaldo Decoud Larrosa)

Tetnguéra Amerikayguápe
Tetäma pytagua ojopy.
Ha'evéma!..ja'e ha opa.
Sapy'ánte japáy ñapu'vo

Ñande ru orirð pu'akápe


Verapy mara'ýva oipyhy
ondoho itas
Ha ojoka omon
Poguypópe oiko ko tetã.

Joyke'y Paraguái iporma;


Ani máramo ñañesq
Mbarete ha tindy ndaijavéiri
of hápe joja ha joayhu
Mbarete ha t+ndy ndaijavéiri
oï hápe joja ha joayhu
joja ha joayhu, joja ha joayhu

He Nahánii
TECHAUKARA (SUGERENCIA DE INDICADORES PARA EVALUAR)
-He'ikuaa purahéi opáichagua (Roproduce canciones de todo lipo an guaranl).
Oipurukuaa ambue ñe' (uiza vocabularos de otros contextos).
-He'ikuaa purahéi quasu (Carta el Himno en posición tomecla).
Ohai: Mboeharo Obdolia Natividad Ruiz Diaz de Benitez
25
rCUadernillo de Trabajo GUcraní Poty Jeraife
Arange (Fecha)

6 Oñe'kuaáta

Ne por che Paraguái


Purahéi
(Canciones)
guaraníme

1-Amoñe' ha apurahéi che irkndive:(Leo ycanto con mis compañeros)

(Carlos Sosa ha T. Rodríguez rembiapokue)


Oiménepa ko arapýpe, ndéicha iporäva tet
ojeguapáa yvotýpe, omimbi ha ojajáipa
tovéna ku pyharerõ, tajahecha pe jasy
arapegua ramoguáicha, omyasãirQ iñasäindy (bis)
Che Paragu£i rasáhar, ndaipori chéne mamóve
che Paraguái ndéve ha'e, rohayhuve cada ko'e
Pejúna mombyryguáva, pehechámi ko tet
katuétei pejuhúta, tory. joayhu ha vy'a
ko ápejeko ymámi, Nandejára oiko oguata
ha ipyporépe oheja, hetáite mba'é por (bis)

Chembo'eharépe.
(Teodoro s. Mongelós)
Tamuapes che ñe'ë Hetáko nderehae
mayma yvoty rekovia oiko chugui karia'y
ha ipype toroañuã ha mañeípa itavy
ko che py'a renyh os½ porjoaite.
hetámi nde chembo'e ajépa omene ndave
che mit'ipe yma revy'a nde juruvý
ha heta mba'e por rehecháramo ipoty ha omimbi
aikuaa nderehae nde rapekue
Upéinte che karia'y Ko kueheve rohecha
ko'yte che mandu'a rehasa mombyrymi
hetámi che ak hat akói nekuñataï
ha heta roipy'apy avápiko toimo'a
sapy'ánte ndepochy ha chekatu che tuja
peche nambi reipoka os½ osÅma che at+
ha neipamirQ uar ha che rovánga icha't
vokóikema rembyasy mbykyma che raper
ohdiMb6ehára Obdulia Natividad Ruiz Diaz de Benitez
26
MVANCÚGderñillo de Träbajo Güärani Poty Jeraite
Arange (Fecha)

Oñe'kuaáta guaraníme
Purahéi
(Canción)

1-Amoñe' mboyve: (Pre-lectura)


1-Ama'ë ta'angáre ha ha'e ahecháva.
2- Mba'érepa ñamoñe'ta.
3- Mba'éichaguapa ko kuña.
4- Mba'épa ñañandu ñande sýre.

compañeros)
2- Amoñe' ha apurahéi che irindive: (Leo y canto con mis
Che symi por
(Ne'epoty ha pumbasy: Mauricio Cardozo Ocampo)
Rohechaga'u che symi por Aromandu'áne marangatu
ha ku mombyry chehegui reime, mombyry guive che symi por,
mbombe'upyrmanteko ajuhu,
reikuaa nga'u py'a tarova
nachemonguevéiva ymaite guive. nde rekovekue ysyry sak.
Ñemokunu'i hyakumba voíva Kuña paraguái nde rekopete
nde ndereikuaái yuhéi, kane'ö,
roheja guive chemotyre'y,
hi'áchepepo, aveve aha, nde sýgui reru Residentakue
nde ypýpe aguejy, roñandu che sy. ha che ne memby péina amono'õ.
Arekóva iñongatuhápe
amo che anga ruguápe
che sy ne mborayhumi,
avave noguahêi hendápe
ha pe kuarahy ratáicha
ohesapéva ha omimbi.

3- Ha'e ko ñe'¿poty che iründive: (Declamo la poesía con mis compañeros)


Mbo'ehára ha che rojesarekóta ko'ãmba'ére:
(Con la profesora tendrémos en cuenta estos indicadores)

Syryry Puporreko Anguandu


(expresividad)
(fluidez) (tono de voz)
Ohat: Mbo ehára Obdulia Natividad Ruiz DIaz de Benitez
27
eeweN CüGdernillo de Trabajo GuäYanf Poty Jeraité
Arange (Fecha)

Oñe'ekuaáta guaraníme
Ne'ereity ha purahéi Pericón
(Relacióny canción del Pericón)
1- Jerokyhápe oje'e ojupe: (En la danza del pericón se dicen estos versos)

Kuimba'e (he'i) Kuña (ombohovái)

1. Che sy yvotytýpe oveve petei 1. Che sy che mondo ykuápe ajavy


panambi ho'árõ chehegui che ykua rape aváiko ndepotáta nde
akão romuñane akã nandi. arriero sogue.
2. Mombyrýgui niko aju amboguese 2. Aha petef tape po'ire ajuhu ita
che yuhéi ko mitäkuña ápe ajuhu räýi ndakeséitepa nendive
hi'äitépa akemi ndepohéi hetaiterei nde kura'ýi.
3. Galleta kokito, galleta at, ko 3. Galleta kokito, galleta at, ajepa
morenita che mbotarova. nde tipo, nde rova at.

4. Che ak rastrillo, che rye vaketa, 4. Ne ak rastrillo, nde rye vaketa,


ndaipóri remedio, nendyve mante ndaipori remedio kure guaiguindi
aketa. mante reketa.

5. Mbarakáre ndapokói porque 5. Mbarakáre nderepokói porque


instrumento delicado... nde póre instrumento delicado... ha che póre
ndapokói porque che chedelicado.. katu nderepokói porque n
nde arruinado...

6. Perdudilla moroti pohã ro'ysa kóva 6. Perdudilla morot+pohã ro'ùsaavaiko


ko morena, che korasõ s. nde potátande arriero resavera.

2- Ha'e ko' ñe'poty che irkndive: (Declamo las poesías con mis
compañeros bailando el pericón)
Mbo'ehára ha che rojesarekóta ko'ã mba'ére:
(Con la profesora tendrémos en cuenta estos indicadores)
Syryry Puporreko Anguandu
(fluidez) (tono de voz) (expresividad)

ohaii Mboehara obdulia Nattvidad RUz DiGz'de BenitezNS


28
CUädernillo de trabajo Guaräní Pofy Jeraite
Arange (Fecha)

Oñe kuaáta guaraníme


Ne'epoty
(Poesías)
1- Ha'ekuaa che iründive: (Declamo con mis compañeros)
Cheru
(Nati mba'e)

Che ru karai marangatu


imborayhu ome'eva
chéve opa åra

Oñangareko cherógare
ha che rogayguare.
Upévare hiáare
ame'se chupe che aguyje
ha che mborayhu añete.
Mbo'ehárami
(Sabino Jiménez Ortega rembiapokue)

Che ñe'½ aky amonde ysapýpe


aru che jurúpe ko che maitei
eira he'va osyry che kkre
hi'gui torýpe roñumi
Ipoty kuru ka'a che rembére
ndehégui ambyatýva arandu ra'ù
ha che pyti'a mborayhu kyhápe
ambotororévo, omyatýmo
Arandu rory reity che akme
kuaapy pepóre anga rapr
reipoty jora che ruguy rapera
che ne'Å ojopéva, mborayhu mimbi

Aguyje hepýva ahupi yvytore


toraha ipytúre tomosaramb
ko vy'apav mborayhu pepór
toikoveende ykére mbo'eharam

Mbo'ehára ha che rojesarekóta ko'ämba'ére:


(Con la profesora tendrémos en cuenta estos indicadores)

Syryry Puporäreko Anguandu


(fluidez) (tono de voz) (expresividad)

ohai: Mboehard Obdulic NGtivido Rui Dioz de Benitez


29
Cüadarnilö de TYabafoGuaräni Poty Jeraite
Arange (Fecha)

Oñe'kuaáta guaraníme
Nelepoty
(Poesías)
1-Amoñe' mboyve: (Pre-lectura)
1-Ama'ë ta'angáre ha ha'e ahecháva.
2- Mba'érepa ñamoñe'ta.
3- Mba'épepa omba'apo.
4- Mba'épa ñañandu ñande rapicha
omba'apóva yvýre.

2- Ha'ekuaa che iründive: (Declamo con mis compañeros)

Atyrami chokokue
(Wilfrido Acosta)

Che ahy'okuágui amosarambita Ñande rekovéko añete ipohýiva


tove tohendu mayma chokokue mba'e ñeñotùme, ñande mernete
Ehuguýpe opoñýva mante ha'emita jepevénte upéicha ñaneñembyahýiva
Ru oñendymokõva opu'ä guive. ipo'i ko'ëre ñande rekove.

Anicheva'erko tesaraietépe Ani reguapy pyt'a myañáme


opaite yvypóra pendereko. ni aipo p0guasúpe rehenduseve
oime omomorva ha ku ha'etépe oñondivepána petei ñepu'me
pyhare ha àra, pene rembiapo. jajetyvyro ñande chokokue.

Che irq kokueguáva, ndaikatuvéima


tyre'ù pa'kme jakakuaave.
mba'éreiko péicha jatyryryvéma
ñande atymína maymáva ojuehe.
Mbo'ehára ha che rojesarekóta ko' mba'ére:
(Con la profesora tendrémos en cuenta estos indicadores)

Syryry Puporreko Anguandu


(fluidez) (tono de voz) (expresividad)
Ohdi: Mboehára Obdolia Natividad RoIZ Diaz de Benilez
30
ERCUadernillo de TraBGi6 GUdranfPóty Jeraite

Oñelékuaáta guaraníme
Netepoty
PoesíasS)
1- Amoñe' aty'ípe ko' ñe'poty: (Leo en el grupolas poesías)
Colón
Yga Mbo'ehapýpe
Colón haiñirkete
os½ygarupágui
"De palos" hérava,
heta jasy rire
yvy ohecha jey
osapukái vy'águi
¡América! Åpe oïme
ayvúpe oguejypa
opyrkyvy pakõi jasypa.
Extraldo del Escolar de ABc (martes, 1 de octubre de 1996)

Aranduka: (Dia del Libro)


(Filemón Sanabria)

Equeru aranduka
haeju Hamoñe'
jaikuaavemi hagua
ñamoñe' aranduka.
Ipypéko jatopa
opaite mba'e porã
ñamoñe' aranduka
jaikuaamive hagua.
Hetáko mba'e por
pypénte jajuhu
kuaapy ha arandu
arandukánte ogueru.
Ohai: MboehárObdilla Natividad RU Diaz de Benitez
31)
TRCUadernillo de Trabajo Guarani Pofy J e r a i t e n

15 de mayo (15 jasypo)


(lda Genes)

15 de mayo iko'e
hendypa ára guah
ñane retäme isãso
hory ñana korasõ
Yegros, Francia, Caballero
kuimba'e katupyry
ombojeguévo ñande yvy
ogueru py'a guapy.

Mborayhu (Amistad)

Ahase mombyry por


Aikese ysyry porme
Añeañüase che kyvy imípe
Añembosaráise opa che
irkngueråndive
Ahayhuse opa vavépe ko yvy
ári che ru, che sy, reindy, kyvy
ha angirü iporgui mborayhu.

Mbo'ehára ha che rojesarekóta ko' mba'ére:


(Con la profesora tendrémos en cuenta estos indicadores)
Syryry Puporreko Anguandu
(tono de voz)
(fluidez)
(expresividad)
Ohai: MboeháraObdulia Natividad Ruiz Diaz de Benitez
32
SCuadernillo de Trabajo - Guaraní Poty Jeraite
Arange (Fecha)

Oñe 'ëkuaáta guaraníme


Küjerer, ñe enga ha pukar
(Trabalenguas, dichos y chistes)

1- Ha'e pya'e ko'ä kkjerer: (Digo rápido estos trabalenguas)


8
Yyra pltu u'are, yryvu perQ kyra ray

Che pyta pirere Opyta yvoty Pyta pirü rati.

Apyka puku kupepe, aguapy apukapuku

2- Amoñe'ë he'¿nga: (Leo los dichos)


Nelenga Dichos) jahapana he'l ipyamiriva'
Ajepichaitéma he'i iména oikovejeyva'ekue
No hay vuelta que.dar he Tiouralla ant.okevaekue
"Nde rehénte aime'hei jatevu"
AKöko he mbokajavendeha
"Japükami haguante he'i mbo'ehára ómyakperöva"
Algo es algo her hatiaokuaruro marpe
Ohai: Mbo'ehára Obdulia Natividad Ruiz Diaz dde Benitez
33
TCuGdernillo de Trabajo GUaraní Poty Jeraite
3-Ambohovái maravichu: (Contesto la adivinanza)

Maravichu, maravichu, mba'emotepa..


lchugui, ichugui, ayvúpe he'i
Kuna ohendu itápe ojapi

Maravichu, maravichu
mba'emotepa Maravichu maravichu mba'emotepa
moroti mandyjúicha, árare oguata
Pyhareve ha opuã
Kaaruete ha oke
ivevqi ha'ete ryguasu raguéicha
ha yvytu omyaña. ohóvo.

4- Amoñe' pukar: (Leo los chistes)

Petei mita igui okany ikavaju moroti pyharevete.


Ose oheka opa jupi ha oporandu
karai oguapyva hínape.
Nderehechái petei kavaju moroti árupi.
ombohovai chupe karái:
Ahecha, amo okaru hína.
Heichupe mitai:
Péva ndaha eichene. Cheimba'e, ne'iräorambosa.
Oho hina petei karai mba'yrumýipe, ha. opu'a oporandu:
Mava koape "músico"
Che he'ipetet karialy
Ha hei hupe karai:
Embopumi chéve.petimbre

5- Amoñe' haamyatyrõ oikotev ramo: (Leo ycorrijo si es necesario)


Amoñe'ë hat atýpe: (Leo en voz alta en el grupo)

Obdulia Notividad Ruiz Dfaz


34
Cuadrnillo de Trabajo - Guaranf Poty Jeraite

Ne'embyaty:
Oikümbýtajehaipyre omoñe'ëva
UNIDAD TEMÁTICA:
COMPRENSION DE TEXTOS ESCRITOS

KATUPYRYRA
CAPACIDADES
oñeñe'hápe umi mba'e rehe ko aga rupi
1. Oikkmby opáichagua jehaipyre
herakuvéva.
oñembosaráiva'er ojapóva'erã
2. Oikkmby omoñe'va haihápe mba'éichapa
ha mba'éichapa ojapova'er
tembi'u oipuruva'erã tembipuru ogapypegua
opaichagua kuaar,
mávamavaguipa oñe'Åopáichagua jehaipyre omoñe'êvape, umi
3. Ohechakuaa
mba'e.
ñe' quaraníme ikatova he'ise heta
umíva apytéguipa máva rehe
4. Oikümby jehaipyrépe mámava rehépa oñeñe'ë ha
oñeñe'eve.
mba'e ha'e oikuaavavoi ndive.
5. Ombojoaju umi mba'e ojuhúva jehaipyrépe umi
ichupe kautia rupive.
6. Oikümby umi marandu oñekuave'eva
hemimo'gui.
7. Omomba'e hapichakuéra remimo'äojoavýramo jepe
omoñe'vape ha mba'ére.
8. Ohechakuaa mba'épa oiko jehaipyre
9. Omohesak umi ñe' nahesakä poräiva tér oikuaa'ùva, ñe' he'ise jojáva ha
he'ise joavýva.

Oci: Mbo'ehara Obdulla Natividad RUIz Diaz de Benítez


35
SONTWCuadernillo de TYabajo GuäYaní Poty Jeraite
Arange (Focha)

1
1-Amoñe': (Leo)
Oikümbýta jehaipyre omoñe'eva
Marandu herakuâva Yvy hakupa
(Uemas quepreoCupan: Calentamiento global)

Lunes 8 de Febrero de 2010. NACIoNALES

Mba'épa yvy hakupypa.


(LQué es el calentamiento global?)
Natd Mba'e

Okyparei tér hakueterei, mba'érepa oiko ko'


mba'e, karai arandukuéra oheka oñemyatyrQ
hagua ñande yvy.

Ñande yvypórape oi ko aga petei mba'e ñande


py'apýva: Péva ha'ehina yvy hakupy ha umi
ararova ñemo'ambue oikóva péva, rehe. Heta
tekove iñarandúvá omba'apo ohekávo
mba'éichapa. ikatu ojejoko ko'a mba'e yro oho
vaita ñande yvýpe ha ñande reko ko yvy ári avei.

2- Ambohovái: (Contesto)

1- Mba'pa omombe'u ñandéve yvýre.

2- Mba'épa ñande py'apy.

3- Oipa ohekáva pytùvõ ñande yvýpe.

4- Mba'érepa ere nde oikoha ko'ä mba'e.

Mboeharo Obdulic Natividdd Ruiz DíGz de Beniteze


36
37)
Benitez z
deDiaz RoiNatividad Obdulio Mboehara Ohalr
juntas). imágenes
están dos dondesinestesia tenermos
la más
dosrepiten
o escuchar.
seSi ver,
gustar,y sentir, oler, podemos
cuales sensoriales,
las imágenes indican palabras stas (Todas
temiandukõi.
ñe'eojeheronañandúva, mopirimba Che
Japokóva
ha ñahetkva. poräva Hy'akua
ñaikümbýva jahecháva, kangy Purahéi
ñamombe'u ikatu hese rendu Ne
temiandu ohechauka
ñe' sy
Nde
juky Mitäi
teipetei ñe'ë ko'
palabras) estas leer(Vuelvoa jey
ñe'e: ko'a Amoñe'e
saber) (Para hagua: Reikuaa
nderayhúhare. avakuéra heta
ndéve omoiva mopirimba, che
añetete porva hy'akka
oñembojere yvoty Heta
tapiaite. ohendu synde
nemba'e kangy purahéi
marangatuete juky mitäi
nde
reime ykérema Ñandejára
mba'e) (Nati
21 guar Antóniope José
Amoñe'
(Leo) : 1-
Sinestesia) sensoriales. (mágenes
omone'
Oikümbýtajehaipyre
eva rehegua'etemiandu Ne
(Fecha) Arange
tee TrbatoGudran
Poty CUadernilo
de
ACüidernillo de TrabafovGUdraní Poty Jeraite

2-Amoï mba'e temiandu ochechauka: (Enumero según la imagen que


corresponde)
1- Pire'andúva Mitä'i juky
2- Tl'andúva Nde sy
3- Tesa'andúva ne rendu
4- Temiandukõi Purahéi kangy
5- Apysa'andúva Hy'akua porva
6- kk'andva Che mopirimba

3-Ambohovái: (Contesto)
1- Avárepa oñe' ñe'poty.

2- Mba'éichagua mitä'ipa ha'e.

3- Mba'érepa ja'e hese oiha Nandejára ykére.

4- Ambosa'y umi tova'i amoñe'vo ko ñe'poty: (Coloreo la caita


según mi sentimiento al leer el poema)

TECHAUKAR SUGERENCIA DE INDICADORES PARA EVALUAR) He Nahániri


. Ohechakuaa mávapa avalee (dentfica persenajes del texto).
-Ohechauka mba'éichapa oiko umi mba'e (Detenina la secuencia de los hechos).
-Ombohovåikuaa porandu (Responde preguntas sobre et conlenido).
-Ohechakuaa temiandu (dentifica imägenes sensoriales)

ohdl Mboenara obdulia Nativiiaac


38
CUadernillo de TrGbato Güdranf Poty Jeraite

Arange (Fecha)

1-Amoñe'
Oikümbýta jehaipyre omoñeeva
Neleporáhaipyre
(Figuras literarias)

mboyve: (Pre-lectura)
3
Ama' ta'angáre ha'e añandova ha
aikuaáva hese.

2- Amoñe': (Leo)
Panambí Verá(pehe)
(Manuel Ortiz Guerrero mba'e)

Nde réraoikóva ku efra saitéicha


che hay'okuápe, ha omboasukáva
chéve ambo'ývo che resay.

Panambí ndéichagua Tup rymba,


nipo oimne iporva, rese yvytúndie
che yvotytýre nde saraki.
Reikuaa hagua: (Para saber)
ombojoja mokõi ojojoguáva oipuru katuete ko'ä
Mbojojáva (Comparación)
"ijoja""ndeichagua" "ichagua ambue*
ñe'ë "icha", "ha'ete",
"Ku eira saitéicha"
Ejemplo: morot+ ha'ete mandyju"
(Lacomparación lleva denaricülas que idenifican alas mismas yson varias).
aguenoh
3-Amoñe'ë jey ñe'poty Manuel Ortiz Guerrero mba'e ha las compara
escribo
mbojojáva (Leo de nuevo la poesía de Manuel Ortiz Guerrero y
ciones identificadas)

4- Amo) ñe'peh¿tai ko'ãñe'joajúpe: (Agrego las particulas comparativas


a éstas oraciones)

Kuarahy mimbi overa.

-Arai morot+ mandyju.


Panambí sa'yju kuarahy.
Ohai: Mboehird Obdulia Natividac Ruiz Diaz e Benitez
391
CuGdernillo de Trabäjo GuaYani Poty Jeraite
5-Amoi herar ko ñe'potýpe:(Le pongo un título teniendo en cuenta
lo que dice la poesia)

6-Amoñe'ë ñe'potykuéra: (Leo las poesias)


Ka'aguy pytä Jasy Jatere
(Rudi Torga mba'e) (Celsa Centurión S.)

Yvytu saraki Mit resa rovymi


ka'aguy purahéi akã sa'yju
oveve guyrami, anive resë
iñe'e ndosovéi asajepyte
ore rahase.
hetia'e panambi Ore rohose
ysyry ipyah
eiretópe ka'i ka'aguy mbytére
ore saraki
oka'u guasuete rohecha yva
avati pyahu
pakuri aju
Upépe heta yva
upépe hetamba'e
techapyrã oï.

7-Aguenoh½ ñe'½ potýgui ñe'porhaipyre: (Extraigo de los poemas


algunas figuras literarias como)

mbo'aváva (personificación)
oñehendúva (imagen auditiva)

mbojoguáva (metáfora)

je'ejeýva (repetición)
tesa'andúva (imagen visual)

TECHAUKAR (SUGERENCIA DE INDICADORES PARA EVALUAR) Hee Nahániri


-Ohechakuaa he'epbrhaipyre (denifca fguras literaias).
-Ohechauka mba'éichapa ojepuru ñe'pehtai (Reconoce el uso de las paricuias).
-Ombohoväikuaa porandu (Responde preguntas zobre et conienido).
-Ohechakuaa temiandu (dentifica imáganes sorisoriales)

OhSiNMbo ehároObdulia Natividad Ruiz


Diaz de Bente
40
PCUGdernillo de TYabaio Guarani Poty Jeraite
Arange (Fecha)

1- Amoñe'
Oikümbýta jehaipyre omoñe'eva
Ne'poty hesa 'yijo ha ñemoñe'ë
(Lectura y análisis poético)
mboyve: (Pre-lectura)
4
-Mba'épaojapo mitäi.
- Mba'épa oñandúne tér he'i.

2- Amoñe': (Leo) Porandu'imi


(Dario Gómez Serrato Mba'e)

Erépa kuimba'e ko jaikovépe


jajuhúne hagua vy'a paha
ijánepa nde páype rehasa.
Mamópa tyke'y ko yvy apépe
rehóvo rejuhu vy'a mayma
pukápe rehasárõ pyharépe
¡ko'Ávo tesaýpe hekovia!

Upéichami oje'évo che ahendúva


hiäitéma
ha výro, che rekópe,
asvo aharei mombyryete.
Pejéna kuimba'e, pene arandova
ñahendu pende hegui tekotevma
mamópane henda vy'apav.

mis ojos y escucho


3-Amboty che resa ha ahendu omoñe'ë jeýva: (Cierro
contesto)
de nuevo la lectura del poema y
Mba'épa jahecha ñahendúvo.

Ja'e mba'épa ñañandu.

Mba'épa ñanembo'ese.

Ohoi: Mboehára obdulia Natividad Rufz Diaz de Benitez


41)
S A CUddernillo de Trabaio Guaranf Poty Jeraíte

4- Añemongetaatyguasúpe: (Dialógo con el grupo)


Mba'eoje'e kuimba'épe.
Mba'e árapa ojuhu kuimba'e vy'apav.

5-Ambohovái: (Contesto)
1- Mba'éichapa héra ñe'ëpoty.

2- Mba'érepa.

3- Mba'épa oheka kuimba'e.

4- Mba'épa oiko tory ohupytýva pyharépe.

6- Ahai ko'ãtero ykére teroja tekome'va:(Agrego al sustantivo


adjetivos calificativos)

Kuimba'e
Tyke'y
Yvy
Tesay

7-Amoimba: (Completo)
tyke'y ko yvy apépe
rehóvo rejuhu vy'a
pukápe pyharépe
¡ko'èvo tesaýpe

Ohci: Mbo ehára ObdüliaNatividad Ruiz Diaz ce Benie


42
C¯dderñillo de TYabaio GUaraní Poty Jeraite

Reikuaa hagua: (Para saber)


" Ne'haipyre mbotuicháva (hiperbóle) ha'e umi ñe'
ombotuicha térãomomich)va oñemombe'uséva.
(Consiste en aumentar o disminuir excesivamente).
Techapyr: vy'a paha ijánepa nde páype rehasa.
" Mbojoavýva (antítesis) oje'e ambue hendaicha oje'eséva.
(Consiste en oponer dos ideas o términos contrarios).
Techapyrä: ipukápe rehasárõ pyharépe, ko'vo tesaype hekovia!

"Oñemnbohorýva (ironía) oje'e ramo ambue hendáicha úpe


oje'eséva.
a lo que se quiere decir).
(Consiste en expresar una idea contrariaarandúva. Nahendu
Techapyrä: pejéna kuimba'e pende henda vy'apav..
pende hegui....TekotevÅma mamópane
uehe.
" Mboje'eavýva (paradoja) oje'e mokõi mba'e ndohóiva
términos opuestos se ponen
(Es como una. antitesis, pero los dos
significación).
en para crear una nueva
relación
Techapyr: Angete che ras½ avy'aigui rei.

8-Aheka ñe'porhair pe ñe'potýpe: (Identifico las figuras literarias


en la poesía

1. Mbotuicháva (hiperbóle)

2. Mboje'eavýva (antitesis)

3. Ne'temiandu apysa'andúva (imagen auditiva)

4. Ñembohorýva (ironía)

9- Aipe'a umi ñe'¿pujoja: (Reconozco por lo menos dos rimas)

ohai: Mboehora o6Jvia NGtividGd RUP Diaz de BenitezRNT


43
TTCüadernilfo de TYabajo GUaranf Poty Jeraite
Arange (Fecha)

Oikümbýta jehaipyre omoñe'éva


Mombe'ürehegua
(Partes de una narración)

1-Amoñe': (Leo)
Perurima omano rire
Omano Perurima ha oho yvágape.
Upépe he'i chupe Nandejára
-Mba'eiko Peru -maeraiko reju ápe, ndéko añaretäme rehóta.
Oho Peru ha ojuhu tape yképe vaka rati jepoka ha ogueraha satanáme
-Chembou Nandejára he'i chupe - ko vaka
rat+nguépe poikutupaitéta. Satanáme ra'evete oikutu.
Ohecha ambue añakuéra ha oñanimba hikuái.
Upémar× omos chupe Satana pe añaretgui

Oho jey Peru Nandejára rendápe


-Nandejára - he'i chupe-ndachepotái Satana, chembou jey
-Chembotavy nde Peru, jaháta chendive.
Oho jey añaretäme Nandejára ndive.
Peru ohupi ivaka rati, Nandejára atukupégui ñemihme ha
ogueraha péicha añaret peve.
Nandejára oguata tenonde ha Peru katu ohupi ivaka rati.
Nandejára atukupegotyo ohechauka añakuérape.
Ohechávo oñani ha'ekuéra.
-Rehecha Nandejára, he'i Peru, ndachepotái hkuái.

Upéicha ÑNandejra ogueraa chupei rai Yquasu


ha ome'½ chupe oipapa rembe'ype ha upepe Opa.

Reikuaa hagua: (Para saber)


Petei mombe'úpe jahechakuaa mbohapytenda:
"Nepyrümby: ápe jahechakuaa umiomba'apótava, tenda oikoha
avei.
" Mbyte: ápe jahechakuaa umi máva omba'apóva omýi ha ojapóha.
"Paha: umi omba'apóva omyatyrõ apañuai oikóva ha opa moñe'ra.
(En un texto narrativo descubrimostres partes: la introducción,
el nudo y
" el desenlace).

Ohai: Mboehára Obdulia Natividad Ruíz Diaz de Benitez


44
CUadernillo de Trabajo GUaranf Poty Jeraite

2- Ahecha moõpa ñepyrümby ha ahaiguy: (Subrayo cuál es la introducción)


-Peru oho añaretme....
.Omano Peru ha oho yvágape.
Vaka rati ogueraha Satanáme.

3- Ahaiguy moõpa mbyte: (Subrayo el nudo)


-Upéicha Ñandejára ogueru chupe.
-Satanáme ra'ete oikutu ha ambue oñanimba hikuai.

-Satana omos Perúpe añaretägui.

4- Ahaiguy ñe'paha: (Subrayo el desenlace)


-Upéicha Ñandejára ogueru chupe.
-Nandejára ome' chupe oipapa hagua yvyku'i ra'yi.
-Oipapa yvyku'ira'yi Yguasu rembe'ýpe ha upépe opa.

5- Ahai ñe'joaju oiva: (Escribo una oración que se encuentra en: introducción, nudo
y desenlace)
Ñepyrkmbýpe:

Mytépe:

Pahápe:

TECHAUKAR (SUGERENCIA DE INDICADORES PARA EVALUAR) Heë Nahanini


-Ombohováikuaa porandu (Responde preguntas sobre el conlenido).
- Ohechakuaa mombe'u vore (ideniica las partes de una naracón)

Ohci: Mboeháro Obdoiia Natividad Ruiz Diaz de Benitez


45
Cuadernillo de Trabajo - Guarani Poty Jeraite

Arange (Fecha)

6
1-Amoñe'ë: (Leo)
Oikümbýta jehaipyre omoñeva
Ne'eporhaipyre. Mbojoguáva
(Flguras Literarias. Metáfora)

Ñane retme jaguereko heta purahéi kyre'ù por,


oi avei ñe'papára ohai porva. Umi mba'e,
upéva apytépe oï Juan Manuel Avalos,
omo+va héra gua'ur "Kangue Herrero".
1.1. Amoñe'emni iñe'poty peh¿: (Leo un fragmento de su poema)
Che lucero Aguai'y
Che áma, che señorá
ndajuhúi nde joguaha
péina amo nde tyvyta
yvágare oñepinta.

Reikuaa hagua: (Para saber)


Mbojoguáva: (Metáfora)
Mbojoguáva: oñembohapo mbojojávame, upégui remboykeva'rã
umi ñe'pehtai ha upépe eguerekokuaa.
(Por laque se asocian dos palabras o. ideas por la relación de
semejanza de los sentidos)
Techapyr: "Péina amo nde tyvyta yvágare oñepinta

2- Ahesa'yijomi: (Analiz0 esta frase y escribo qué es)

-Nde tyvyta jasy ra'y


-Tova apu'a jasyrenyhe

öhatt Mboehára ObdölHa Natividadr Diazde Benitez


46
eCuadernillo de Trabafo Guarant Poty Jeraite

3- Añemongeta che irünguéra ndive ha rohai petei he'ë mbykymi:


(Converso con mis compañeros en un grupo yescribimos versitos en guarani)

4-Ahechauka ore rembiapo: (Presento nuestro trabajo grupal)

5-Ahaiguy mbojoguáva:(dentifico ysubrayo melafora)

Nde rekovekue ysyry sak.


Che áma, che señorá.

- Nde ysyry guata.


- Ndajuhúi nde joguaha.
- Hekove kuarahy mimbi.

- Yvotýicha ne ryakuã.
solito y utilizo estas frases)
6- Ahai ñe'poty'i che año ha aipuru: (Escriboe un verso
umi - omimbipa
Jasy moroti - amo yvate - mbyjamimi - péina amo

TECHAUKAR (SUGERENCIA DE INDICADORES PARAEVALUAR) He Nahánir

-Ohechakuaa ñe'porähaipyre (idenilica fquras lileraras).


- Oikkmbykuaa ñe'eheiséva (horprela el signficado te las palabras)
-Ohaikuaa ñe'potyi (Encibe un veso en guarann
ohat: Mboehárg obdulia Notividad Rviz Diaz de Benftez
47
C¯adernillo de Trabajo Guaraní Poty Jerote
Arange (Focha)

Oikümbýta jehafpyre omoñe'éva


Moñe'erajehesa'ýijo
(Análisis de la lectura)

1-Amoñe' mboyve: (Pre-ectura)


-Ama' ta'angáre ha ha'e mba'épa ahecha.
-Moõ piko oiko - Mba'épa ojapo.
2- Amoñe': (Leo)
Nepohno
(Filemon Sanabria)
Ko'aga rupi ñahendu ha ñahendu
umi tasýo oiva oguerekoha opichagua
poh mba'asýpe guar, os ta'angambyrýÝpe
ter kuatiajehaipyrépe,
mit oñepohnova'r hekopete,
ani upéi mba'asy oñekarama hese.

Ymave heta mit omano ñane retne


ndoguerekóigui tasymo'äha.

Ubévare nderehejaiva'r tapykuépe,


úmi poh, mit oikotevva,
umiva tuichaiterei ñepytyvõ chupekuéra
hesi ha imbarete hagua,
Ghe mandu'a ymave oïtárO orepohnóva
embo'ehaópe ndorohoveintema
ha sýkuera hasy he'i va'r: Ma'eriko,
ma'eriko ñamo+ta chupekuéra
tasymo'ha ndahasýirõ, uperire hasy
katuete, omoakanandu chupekuéra.

lpor ja'e ha ja'e maymáva sýpe: hesi hagua.


antevaerã
Mitre ñañar arekoman

3-Ambojoaju he'isévandi castellánope: (Uno con su significado contextual)


antes
Hekopete
Mba'asy vacuna
Poh sano

Ta'angambyry hospital
Tasvo enfermo
Tasymoäha televisión
Tesi remedio
Ymave enfermedad

ohc Mboehara ObdulioNatividad Ruiz Dizde B e n i t e z I


48
Cuadernilö de Trabajo- Guaränf
PotyJeraife

4- Amoi (A) añeterõ ha (J) japurõ: (Contesta con(A)Verdadero o(J) Falso)


-Umi tasýo oguereko opáichagua poh
-Rehejava'r tapykuépe umi poh
-Os ta'angambyry tèr kuatiajehaipyrépe (()
5- Ahai mba'épa ha mba'erépa: (Escribo cuál es causa y cuál efecto)
-Yma heta mitä omano Hane retãäme
-Ndoguerekóigui tasymo'äha
-Umi pohã mitã oikotevva
-Hesäi ha imbarete hagua

6-Ahai oikova ha oje'éva: (Escribo hecho uopinión)


-Sykuéra he'iva'r: Ma'eráiko ñamo+káta chupekuéra tasymo'äha
ndahasýirQ upe rire hasy katuete.

maymáva sýpe: Mitäre ñañangarekomante va'rã hesi hagua.


Ipor
- ja'e,

Mit oñepohanova'r hekopete, ani upéi mba'asy oñekarama hese.

Reikuaa hagua: saber)


asa
moñe'me (relata
Ñe' he'iva oikóva (hecho): omombe'u oikóva
lo que sUcede en el texto) guar.
"Techapyr:. Umi tasýo oguereko opáichagua pohã mba'asýpe
oñeimo'äva
Ne'he'iva oje'éva (opinión): omombe'u oje'éva tér
(relata l que se cree).
" Techapyr: "Ma'eráiko ñåmoikata chupekuera tasyrmo'äha'
ndahasýiro uperire hasy katuete".
oiko
Ne' he'iva mba'eve (causa): omombe'u mba'ére
(relata el porque).
" Techapyrä: Ndoguerekóigui tasymo'äha.
Mba'épa oiko (efecto): omombe'u mba'ére oiko (relata el resultado).
Techapyrä: Yma heta mit omano ñane retme.

Ohai: MbO'ehard obdulia Natividad RUir Díaz de Benitez


49

También podría gustarte