Está en la página 1de 9

UNIDAD ESPECIALIZADA DE

FORMACION CONTINUA

IKAVIKO PEYU YEMBOE GUARANIPE


BIENVENIDO A LA CLASE (ESTUDIO) DE GUARANÍ
YEMBOE:

ÑANEMIARI ÑEEAPO RETARE


Conversamos sobre los verbos
ÑEEAPO RETA ÑANEÑEMOMIARIPE – Los verbos en nuestro dialogo

Existen dos clases de verbos


Teepoepika reta- Los pronombres Regulares e irregulares. Los regulares son aquellos verbos
que tienen los prefijos:
CHE = Yo A AI YA/ÑA YAI/ÑAI
RE REI = En singular RO ROI = En plural
NDE = Tú/usted O OI PE PEI
O OI
JAE = Él/ella

YANDE = Nosotros (Incluyente)


ORE = Nosotros (Excluyente) Los verbos irregulares no cuentan con este
PEE RETA = Ustedes orden de prefijos en singular ni en plural
JAE RETA = Ellos/ella
ÑAMOENDAKAVI ÑEEAPO RETA

Che ayemboe Che aparaviki


Nde reyemboe Nde reparaviki
Jae oyemboe Jae oparaviki

Yande yayemboe Yande yaparaviki

Ore royemboe Ore roparaviki

Pee reta peyemboe Pee reta peparaviki


Jae reta oparaviki
Che añemongoi Jae reta oyemboe Che añemongeta
Nde reñemongoi Nde reñemongeta
Jae oñemongoi Jae oñemongeta

Yande ñañemongoi Yande ñañemongeta


Ore roñemongoi Ore roñemongeta
Pee reta peñemongoi Pee reta peñemongeta
Jae reta oñemongoi Jae reta oñemongeta
AÑAVE YAE YAYAPO VAE -Ahora expresamos (decimos) lo que hacemos

Che añemongoi guaranípe cheïru ndive yemboerendape


Nde reñemongoi guaranipe Juan ndive tupaope
Jae oñemongoi guaranipe yemboerendape okape
Ore roñemongoi guaranipe cherëtape Elias ndive
Jae reta oñemongoi Tëtaguasu Mongoi okambitepe

Che aparaviki cherëtape opaete ara, ayapo cheparaviki


Nde reparaviki nerëtape opaete ara
Jae oparaviki jëtape opaete ara, oyapo iparaviki

Ore roparaviki orerëtape opaete ara, royapo oreparaviki

Pee reta peparaviki opaete ara perëtape


Che aikua añemongeta guaraní jare inglespe
Jae oikua oñemongeta guaraní jare quechua
Ore roikua roñemongeta guaraní jare ingles
Pee reta peikua peñemongeta guaranipe
Jae reta oikua oñemongeta guaraní
Ore roñemongeta inglespe jare guaranípe cheïru reta ndive

Ore royuvanga yuvangarendape cheïru reta ndive


Yande yayuvanga yuvangarendape oporomboevae reta ndive
Jae oyuvanga basquet che ndive pïtu rupi kuarasitiapipe
Che ayuvanga cheïru reta ndive Volibol pïtu rupi kuarasitiapipe
Maria oyuvanga che ndive opaete ara yuvangarendape
Yae yayapo vae – Mencionamos lo que hacemos

María omee mbaeroki jare mbaeiague Neimbove yave Marina oyapo


maemeearendape kaaru yave ichi ndive kägui jëtape ichi ndive
Mario oyuvanga yuvangarendape
iïru reta ndive kaaru yave

Ñee reta marandu pegua – Palabras interrogativas

Kiapa - ¿Quién? María Mario …………….….


Mbaepa - ¿Qué? Omee mbaeroki jare mbaeiague oyuvanga ………………..
Kiapepa - ¿Dónde? Maemeearendape Yuvangarendape ………………..
Kërai yavepa - ¿Cuándo? Kaaru yave iïru reta ndive …………………
Kia ndivepa - ¿Con quien? Ichi ndive kaaru yave ………………….
ÑANEÑEMOMIARI ÑEEAPO AYEMBOE NDIVE JARE AÑEMONGETA NDIVE
Nuestro dialogo con el verbo estudiar y cantar

Nde reyemboe-pa -¿Tú estudias? Jäa, che ayemboe – Si, yo estudio

Kiapepa reyemboe ¿Dónde estudias? Yemboerenda guasu EFpe – En la


EF
Mbaepa reyemboe ¿Qué estudias?
Ayemboe guaraní-Estudio guaraní
Kërai yavepa reyemboe¿Cuándo/en que
tiempo…? Neimbove yave – En la mañana
Kia ndivepa reyemboe -¿Con quien estudias? Cheïru reta ndive – Con mis compañeros
Nde reñemongoipa -¿Tú cantas? Jäa, añemongoi
Kiapepa reñemongoi ¿Dónde cantas? Yemboerenda guasupe
Mbaepa reñemongoi ¿Qué cantas? Añemongoi areteguasu guaranípe
Kërai yavepa reñemongoi ¿Cuándo/en que tiempo…? Neimbove yave
Kia ndivepa reñomongoi -¿Con quien cantas? Cheïru reta ndive
Ñamae jare yae mbae oyapo reta vae – Observamos y digamos lo que hacen

…………………………………………….....
…………………………………………….....

…………………………………………….....

…………………………………………….....

…………………………………………….....
………………………………………………

………………………………………………

………………………………………………
JAEÑO JOKUAE
YASOROPAI TUICHA

oyemboevae reta

También podría gustarte