Está en la página 1de 3

GUARANI ÑE’Ẽ HA IÑE’ẼPORÃHAIPYRE

TERCER CICLO – EDUCACIÓN ESCOLAR BÁSICA

Nombres y Apellidos del alumno :……………………………………………………………………………………………..

 MBO’ESYRY: POKÕIHA 7…….


 ARANGE: 26 JASYPO, 2020
 MBO’EPYRÃ ATY: OÑE’ẼKUAÁTA GUARANÍME.
 KATUPYRYRÃ: OMOMBE’U OIKŨMBYHAGUÉICHA HA OÑANDUHÁICHA UMI MBA’E
OHENDU TÉRÃ OMOÑE’ẼVA’EKUE.
 MBO’EPYRÃ: ÑE’ẼPOTY

 JEHECHAKUAARÃ:
o He’i mávarepa oñeñe’ẽ ñe’ẽpotýpe. o He’i mba’épa oñandu ñe’
ẽpapára.
o Omombe’u isy rembiapo opaite aravópe
o Toho ojuehe he’íva
 DESARROLLO DE LA ESTRATEGIA METODOLÓGICA:
1. EHENDU MBOYVE ÑE’ÊPOTY
Ehendu maravichu ha eheka ñe’ẽ ombohovái porãvéva
Maravichu, maravichu, mba’émbotepa...
Ha’e imarangatu ha ojepy’apy imemby rehe, ikatúrõ omboao ha omongarúta imembýpe
tuichapáramo jepe.

2. EHENDU AJA
2.1. Ejapysaka porã ehendúvo ko ñe’êpoty
CHE SY ROVETÃME
Yvoty ñu nde réra he’i che sy, Isã Paraguái péina omondoho,
jazmín ryakuã nendive oke, ne rendápe oumívo hesay
omokã nemoirũ mbyja ko’ẽmbota omondyimívo nde
ykére vy’a’ỹ, yvytu nde kérare oñangareko.. okueramívo ne
ñe’ẽme sapy’a.

Mbaraka omyakỹ márso ysapy Epu’ãna Maria, che sy jojaha’ỹ,


nde ára mbotýpe nemyangekói ko purahéi hopehyi’ỹva ehendu
mombyryetégui ndéve ogueru jasy rendýpe nde pukavy tomimbi
ne memby mborayhu ha ñe’ẽpoty. omboguemívo chehegui techaga’u.

Mario Rubén Álvarez


2.2. Ejapysaka jey pe ñe’ẽpotýre ha embohovái ko’ã porandu. (escucha la poesía y responde)
2.2.1. Mba’éicha héra ñe’ẽpapára sy. (cómo se llama la madre del poeta? )
2.2.2. Mba’épa he’i omongueraha, iñe’ẽme. (que dice él que le cura o calma, en lo que dice)
2.2.3. Mba’e jasýpepa hi’aramboty ñe’ẽpapára sy. (según lo que dice en que mes es el
cumpleaños de su madre)
2.2.4. Oikópa isýndi térãpa nahániri pe ñe’ẽpoty apoha. (vive o no vive con su madre el
escritor?)
2.2.5. Mba’épa nde ere ko kuimba’e rembiapóre.(qué opinas de esta poesía?)
2.2.6. Ndépa mba’éicha remomorã nde sýpe (y vos que haces para mostrarle a tu mamá que
valoras lo que hace? Ejemplo: sos obediente, la ayudas, decís gracias todo el tiempo, pedís
perdón etc.)

3. EHENDU RIRE ÑE’ẼPOTY


3.1. Embohysýi oje’éva guive sy rehe ñe’ẽpotýpe. (cita las cosas que se dicen, de lo que
hace la madre)

3.2. Ejapo peteī video térã peteī audio ha eguerahauka ne mbo’ehárape, emombe’uhápe(hace
un audio para contar a la Profe.)
3.3. mba’épa ojapo nde sy nderehehápe, ko’ẽ guive pyharepyte peve. o Pyharevete o(qué
hace tu mamá, a la mañana muy temprano?
3.4. Pyhareve asaje. Durante la mañana o Asajepyte. A la siesta o Ka’aruete (a la
tardecita) o Pyhare. (a la noche) (TODO ESTO EN EL AUDIO)

Mandu’arã:
1- Mba’emba’épa jajapo ñane apytu’ūme jaikuaa haĝua mba’e rehetépa oñe’ẽ pe ñahendúva.

- Jajapysaka porã mba’emba’épa umi oje’éva.


- Ja’e mba’e mba’érepa oñeñe’ẽ.
- Jaiporavo umíva apytégui, máva rehetépa oñeñe’ẽhína.

2- Upéicha avei, ñamoñe’ẽvo jaikuaa haĝua mba’e ha mávarepa oñeñe’ẽ pe jehaipyrépe. Umíva
apytépe oī ko’ãva:
- Jajesareko porã mba’e mba’épa oje’e pe ñamoñe’ẽvape.
- Ja’e mba’e mba’érepa oñeñe’ẽ.
- Jaiporavo umíva apytégui máva rehetépa oñe’ẽhína haipýpe.

Coordinación General: María Mercedes Barge de Arzamendia


Elaboración: Lic. Irma Yolanda Domínguez
Corrección: Luis Martínez, Mercedes Barge
Edición: Enrique Lescano
Verificación y Corrección Gral.: María Neri Velázquez

También podría gustarte