Está en la página 1de 25

7

1
serie ®

~
., '· OGUE REKO
J KATUPYRY HA KATUPYRYRÁ
s HE'IHÁICHA M.E.-C. ARANDUKÁPE
J ÑE'EMBYRA HA TECHAUKARA
:J (INCLUYEN

=--
=~
LAS COMPETENCIAS Y LAS CAPACIDADES
EXIGIDAS EN EL PROGRAMA DE ESTUDIOS DEL M.E.C.
UNIDADES TEMÁTICAS E INDICADORES)
~

_.,
~

•-=- ·:\~~
~
: .. t'


dt
. '~

ic:J
~ ~
~

.,,
~ "'
!,,
k1
;¡, '
J ·,
✓ \.
~

~n
~
✓., -
./'
' -..A
\¡\ :l , . @:l1mk r
~ 003 o~
(:,1 . ~lll! ffi@ lfm~ ~
~:'
~ ,.
~

~
1~ hagua guaran/
(Presentación)

Ko tembiapo hanó/ olpytyvO ha omombaratave


na·o/apuro mbo'ahaópe.

~ Mít4nguéra ndlva Jelpurúta: mbo'ehllra, sy ha lúva; upóvare


~-- ofehai progrema Ministerio de Educación y Cultura he'íhólc.haíte.

~ Upé/cha oñondivepa ñañopytyv6ta anl hagua opa araka'eve


~- llene rata mba 'o arandu.

El cuadernillo de trabajo Guaranl Poty Kuru quiere ayudarnos a


~ - fortalecer el uso de nuestra lengua guaraní en la escuela.

Junto con los niños trabajaremos: profesores, madres y


padres; acompañado de este material elaborado según el programa
de estudios del Ministerio de Educación y Cultura.
~ · Así todos juntos conseNaremos nuestra rica tradición lingüis1ica.
4,
""6/
~
41
¡e (Agradecimiento)

~
=--,
4;

c:.• I
Por su colaboración a la compañera docente con muchos
anos de experiencia en el Primer y Segundó Ciclo
de la E:EB. Prol Lucia Rufz Díaz de Saldfvar.
cJt:
d ' Haihára
,A Prof. Lic. Obdulia Natividad Ruiz Díaz de Benítez
~

---
~
1
d•@;tdH•4•ii i:Jll¡Ji
~,
~
~
MBO'EHAO:
----- -------------- -
TE MI MBO'E: _ __ _ _ __ _ _ __ __ _ _ __

!1!'Ji MBO'EHARA:
- - ------------------
MBO'ESYRY:_ _ _ _ _ _ __ _ _ ARY:_ _ _ __ _
~ I

~
~ ~rJ:J·í:GM1,rttt1;/tttft&ttrJ-1am1JW
~
~
~
,.
'1-
t,.-
t-
~~ (INDICE) ••
.,_
t.-
1- ÑE'f:MBYATY: OIKÜMBYTA MBA'E OHENDÚVA. Comprensíón de textos orales
• Kalupyryra (Cepacldedos) .............. ............ ..................... ....................... ......... .............................................................. 3
1. i'Je·enguéra jajoguerohory hagua. avakuéra ndlvo (E><preslones de cortes la. Dalos personales) .......... .. ................... ....4 •-
•-
·-..-
2. life•6nguéra jajoguerohory ha vy•apav6rA (Exproslonos do cortes la y lollcllaciones) ...... ............ ...................................... 6
3. Mombo•upy (Leyenda: Ñandull) ....................................................... .................. ...... ........ ... .... .... ........ ......... .. ................ 7
4. Morangu (Fábula: Aguara ha ryguasu) ....................... .. .............................................. .. .......................... .... .. .... ............ ... 9
5 . Pu·ae (Vocales) ............................. .... .... .............................. ............. ............... ........................................... ................... 1O
6 . Pundiekuéra (Las consonantes) .......... ...... ....... ...... .... ........................ ......................................... ........... ..................... .12
7 . Muanduhe tigua (Acenlo nasal) ........... ......... ............ ............... .. ........................................................ .... ...................... . 14
8 . Ñande rogaygua. Torolee ha lororei (Miembros de la familia. Suslantivos propios y comunes) ......... ...................... .. ....15
...
¡:::
9 . rilando rogaygua • lile·& kulmba·enta olpuruva (Miembros do la familia. vocabulaño de uso masculino) ......................... 17
10.Ñande rogaygua • file•& kul'lan·entoolpuruva (Miembros do la lomllla . vocabulario do uso femenino) ............................18
11. Tero(Sustanlivos) ......................... .... .. ..........................................................................................................................20
12.Ñe·etéva (Verbos) ... ..................................................................................................................................................... .21
13.AtakOindy (Olas de la semana) .................................. ............................... .... .......................... ......................................22
·-
.•- ..:

---==
14.Ara)ere (Las estaciones del efto) ..... .'........................... ... .......... ..... .. ............................................................................. 23
11 • ÑE'l:MBYATY: OÑE'l:KUAÁTA G!JARANIME. Expresión oral
• Kalupyryra (Capacidades) ......... ....................................................................................................................................24
1. Ñe·!nguéra jajoguerohory hagua. Momallel (E><presiones de cortes la. Saludos) ......................................................... 25

fiiEi!~S~\i::::::::::::::::::):::::::::::::)ii:: ::;::::)::::::::::::::::::::::):)i:i:::ii::i;;;;;;;:;;;;L;;:;;;;;;;;;;;;;;;;;;;::;;;~~
6 . Küjerer!i (Trabalenguas) ...... .............. ..................... .................................................................... ............ ............... .......34
---
...
~
7. Maravichu (Adivinanzas) ................ ....................... ............................................ ............................................................35
8. ':'uso(') Jepuru (Uso del puso(')) ...... .......................................................................................................... ........... .......... 36
9. t:te•ejoaju monelva (Oraciones afirmativas) ........................................ ....................................................... ....................37
~
10.Nemosusü (ConJugación) ......................................................................................................................................- .....38
11. Temblapo ógapegua (Quehaceres de la casa) ................................................. .... .............. ............................................41
a..::
111 • ÑE'fMBYRÁ: OIKÜMBYTA JEHAIPYRE OMOÑE'~VA. Comprensión de textos escrítos ~
KalupyryrA (Capacidades) ...................'........................................... ..............................................................................43
1. Mombe·ugua'u (Mito: Pombéro) ................ .. ..................................................... ...............................................................44
~
'ifi''~·......... ..................................
~
2. Mombe•ugua·u (Milo: Jasy Jalere) .... ...... .......... ... .... ............... ................ ..... .47
'{e.l.j'i ............................................

;,8-J
3. Mone:oo\: ryguasu ombo:a (Lectura: La gnUlna ponedora)................ 49
4 . Molleoo\: Eh (Lectura: Ehsa) ............................................................ } ·.J-'Jf.............................................
51
5. Mombe•upy (Leyenda: Yn~mbu) ...... ..._. .......................: ................:-¡p·.. ~ , .. ,, .. ~J,...,...............................................53
6. Terojuruguáva ha tero liguava (Sustanlrvos orales y nasales) ....;;;,·"-.. 'fa.• ..... .... .lht.J ................................................55
7. Teroja lckome·éva ha hechaukáva (AdjeLivo calificativo y~ós~l>J ...... ...J-.,,t'..R................................................
57

;,
8 . lile·l!joaju mbotovéva (Oraciones negativas) .............,;;~~';\¡f'L..............~ .. .,.,;i!....................................:................ 59
9. Papapy(Números) ................. .................................. ,fl!··..
···Ífi~:-~ :..........................................................60
10. Terarangue (Pronombres) ... ................. .................. ,;<¡¡¡.~~~ ~. , .................................................62
¡¡.....,.,}/" ... ........................ .....................
4/.. .
11. Tembi•uaporá (Rec.eta de comida) ................................1:-... "'§ .63

;!u~:~:~c~~:~~~.~l~~.~~.~~~~~r~.5.~~~~sc.rit3.... . \
E
~V ... . ... 64
1. Achegely Guaran, (Alfabeto Guaran!) ........................................................,... ~: .. } '. .. :.:;,.-.:;_;¡-.......65
2. Ñemongue•a momaiteira (Diálogo para saludar) ............................. ~.,. ~""' .. ~ ...!.......... d!:~!.:....... 69
3. Temblapóógapegua (Quehaceres del hogar) .................................. '.'!... . ·.:..' .. ....~ / ............70
6r..........
4 . •H" Jepuru(U sodela"h·) ....................................................................,,.
5. "J"jepuru(U sodola"j") ...........: ..................................... ..................., .. .... ¿. . .. . . .
............ ..................
. ..... ..... :.,.t~~·•n(_~,.~
71
.... ;~ 1

~
6. ªK"' jepuru(Usodela"'k•) ................ ......... ,.,.,,.,,,.,.,,.,.,,,,,, ...... ........ ~ ............. ,.,, ,, . "•'-••··.•le............J."' . .... ...:• r5
7. 'Y' jepuru (Uso de la "y") .......................................................... ...... ~•, ............... .. : ',e,~................ ... .,..........1'7
8. Kuatia•ata'i (Tarjetas) ......................................................... .....~,·-,►.,---=.. ·"'· ~·s-..........................
~
79
9 . Kualiañe·e'i (Esquela) ..................................................... ;Jf;7'.fl'!...............~:.. ~ .... ...........'jf-.....:...................
8•1
:~· 1:;-;iiahal (Deseflpción) ..................: ... ..................:..... .i.,_ .,:.Ji'~L......
1
.........\ ..........~_.~............... 8.3
. . ara árarehegua (Describo las act,vlctades del doa) .................. ¡"' ....·~··· .... .............. &~~ ···· , ........... 87
&a-1
13. Tero (Sustafltivos) ................. ..~ .................... ........................ .....~,..-~ ..
1
12. Myanduhe ata (Acento l ónlco. gráfico y fonético) ..........................., ............. ... ~............
~:r&.;"¡,•¡:·t. \·..... "r(..... . ..\. .Kt'.. .
I
~ ........8.9
8=:

~
91

~o~ones de gu~ranl para docentes del PrimerClclo ................. .~..._:J. ·v:·tJ,.......~ l·..... 92
Ne éndy(Glosano) ................................................................ ... .. ...;¡f~ .... ~..-<l'-....... :,\{,¡:v.........................................:.........94
Arandukapuruaty (Bibliografía) ..... ....... ...... ..... .................. ......
--..
. . . _~
¡.,~si ..
t:i:f.': .................:~ ...................................................96
;., ...
~ r ..~<>'
..y ~
'</ ' r!,,f>'.Y
~ I1
§H
!lije- .
~
\i.-
'-,
~
~
~

""
-$
....
~
~
~

.......
~

.... UNIDAD TEMÁTICA'


....
..
COMPRENSIÓN DE TEXTOS ORALES
~

-S

...
:1

,..
~

...
,.,ii
1. Oikümby oje'éva chupe oipurukuaa hagua umi ñe'enguéra jajoguerohory


,al
hagua .

2. Oikümby oñe'é jave umi oporandu imba'e reheguáre.


at
~ 3 . Ohechakuaa mba'e rehetépa oñe'é ha mba'e rehepa avei oñe'é hína pe
~
~ ohendúvape.
~~
::.t 4. Oñandú mba'e pora ha mba'e vai oñemombe'úva jehaipyre ohendt;ivape.
c:8
~ 5. Ohechauka mba'éichapa ipu ha ojehai umi taikuéra guaraníme.
JJ
6 . Oikúmby mba'épa oje'e hína ichupe hogapypeguare.
~
.... 7. Omomba'e hapichakuéra remimo'a ojoavyramo jepe hemimo'agui.
~
J,~ J \ . ~ ~ü\.. '
.,»
8 . Ombojoavy ha ombojojakuaa umi mba'e oikóva ohendúvape ha'e oikuaava
~
~ voi ndive.
~
~
~
~
~
~
~
t,
-- . . - Cuadernillo de'tra·bafo ~ ·Gui:.-ranT Poty Kuru . . .

.~ ...:.' .... \·, ;:tt·~;:, •':, . .


· .. ,';Oik'i. irfi~y(a·_rrj~a~~tphena(lva;· ·
. Ñe'ehgu.éra,J,áJp'.güe!í._Qlj.~r.y>"h;igu;~,. avaki!~tá•. ndive
·(Exprésióffe$!.~~•.é!;'ll{t~.sfa,·~l'f:!.át.os.p_e,:so_r!~[~~),>:• -

Ahendu ha ahechakuaa:
(Escucho y Comprendo)

Mba'éichapa
nde ré111.

Moópa .__ _ __,,


opyta nde Che aiko
róga. Lúquepe.

Moopa
reiko.

1
Amyanyhe che mba'e rehegua:
(Lleno con mis datos personales)

Che réra
--------------------------
Che rerajoapy

Moóguápa che ________________________

Moopa opyta che róga_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ __

-f:lmlillíWI ' 1
• ..g
. .;;;:; .
·~
::.w
·~
,....,
-- . . Cuaderníllo ele-T,aliajo·.;-c;¡,arciñf PÓtyl<Üru·-----· ·--

,,. Amyanyhe che pehengue rehegua:


,...._ (Completo los datos de mi familia)

,"""
Che ru réra _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ __ _ _ _ _ __ _ _ _ _ _ __
.......
Che ru rerajoápy _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ __ _ _ __ __ _
~

~ Che sy réra
""'J ------------ --- -------- - - -
....
-.,;
Ch e reindy téra che ryvy réra _ _ _ _ __ _ _ __ _ _ __ _ _ __

Che sy rerajoapy
-i - - - - - - - - ----------------
~
,.
~ Añepy'amongeta ha ahai: (Pienso y
==t escribo los nombres y apellidos de mis abuelos)
,,..
~
..._i;
q Che jaryi réra
Che jaryi - -=====================================
rerajoapy_ __ _ _ __ _ _ __ __ _ _ __ _ __ _ _
~ Che taita réra _ _ __ _ _ _ __ _ _ __ _ _ _ __ _ _ _ _ __
:::::$ Che taita rerajoapy _ _ __ _ _ _ __ __ _ _ _ _ _ __ _ _ _ _
~
~
:.:3 Ñe'e ikatuva aipuru añomomaitei ha jehecha ramora:
::3 (Digo algunas frases q ue utilizo para saludar)
~
,_a
.,d
.,,3
~
;J
~
~
~
TECHAUKARÁ (SUGERENCIA DE INDICADORES PAAA EVALUAR) Heé Nall;i)iri
~
• Ohechakuaa mba'ére oñe'é (Reo>._ ol ltm• d,1c,;t1ogo),
~ • Ombohováiva pQrandu hese (R•,poodo p1o,¡un,.. , ..,. ""d""' ...,.,,.,,.¡
ea • Ohechakuaa avatee remiandu (R ...,_,. °"'""'...-.ciONI"',,.,-,.,.¡,.i
~ • Oik0mbyt1Uaa ne·e pyahu (lni.rp,• " 01s/gnlflaldodopal- • .., g"""nl).

4'
,,,, - 0l®IMfflifií'ifflM'W®■¡m:•íHJ\l'l'PlfiíW1ii
;.t
~
••
..••
•.-
Cuad;rnlllo de Trabalo • Guaraní Poty Kuru

Oikümbyta mba'e ohendúva


Ñe'enguéra jajoguerohory ha vy'apaverá
(Expresiones de cortesía y fellcltaclones) .....•
4f
Ahendu ha amoñe'é: (Escucho y leo)

W-''
Nati,ko
..•
11"
4f-

Y'MY nclo ►
1-'aurle che m6nal a1a:.:nbotj1wl
••
....,*
..
Reikuaa hagua: (Para saber) 3-.;;
Las expresiones que se usan para:
.----.":"Ag_u_y¡-:-·e-.- - - - ,
~

•Vy'apavé nde arambotyre. •Aguyjevete.


Agradecer •Aguyjevete ndéve. ~

..;.:::
•Tere~ vy'apave.
Felicitar •Vy'apavé. •Aguyje peéme. ~
•Terep:aitéke.
-
•Tan. e¡>Q'aile, _ __ •Añembyasy nendive.
Consolar •Añembyasyete.
~
~
Añepy'amongeta ha ha'e: (Pienso y digo con qué expresión podría
-=--
saludar a un amigo que ... ) ~

1. Hi'arambotyre -=-
3. Mbo'esyry pahére
.::,
e:=c
g ::-
tt:»

......
8>

1. _2_.________.. · =3~-------- -=
~
8:-
.. . . . ~
~
e--..
~
~
- Cuadernlllo de frabalo • Guaraní Poty Kuru

Oikümbyta mba'e ohendúva


j
Mombe'upy
(Leyenda: Ñandutl)

Ahendu ha amoñe'e: (Escucho y leo)

Ñanduti (Pedro Mollnlers)


Ñanduti ha'e petei mitakuíia ñande ypykuéra, oikóva
ipehénguekuéra ndlve pelei tenda oTva ysyry rembe'ype,
henyhéva guyra ha yvotygul.

Ko'é vove ikyvykuéra opu'Ava jepl vol ojapo ternbiapo J~


ogapypegua: ornongu'i avati, olkutu pira téra omba'apo i , l ' ,J __
ct1I
hikuái yvyráre. • . 1J\ .. ,.__,_.,- ~
rd
Ñanduti katu iñate'yeterel ha ~erana, kuarahy - // ~
"-0
yvatémajepi opu'ava. Upéi ó'nembosarái
hapichakuéra ndive, ha oipo'o yva aju ha ho'u. """"---~-----------4
111¡,¡!kueraje ajaka apoha, ha peteT jey o~ oho hikuái mombyry
dl oñemu hagua imba'erepyre, ha ohasa hlkuái peteT ka'aguy:
~
Ñanduti oho aval hendivekuéra py'aguapy ha vy'ápe. Pe tapére
~ ha'e py'yi opyta ohóvo, itúva ha ikyvykuéra he'i jepi cbupe anl
:::.,~ h~?ua opyta tapykuépe_
3
Oukuévoma ka'aruete upéicha jey ojapo; ipehenguekuéra
~
oñemotenonde ha ha'e katu oguata mbeguekatu ·
~ hapyku~~kuéra. · ·
,4
,a' Kuarahy oñepyruma okañy mbeguekatu
ha upeicha oguah!ipyhare. Ñanduti aval
~
ohechakuaa oguahémaha pyhare.

.-ill Onehendu l!mi mymba ka'aguy ñe'é


~ ha upéva omongyhyje chupe, ipehenguekuéra
,¡jj katu ndojekuaavéima, rnombyry opyta tapykuépe.
Oguata pe ka'aguyre, upei l~ne'~ap(a ha
~
upémarii oheka rnoopa oke hagual Oheodu
r;i>, uml jaguarete sapukái ha oturu'ñé'e uml mbói,
~ Ñanduti okyhyjelterei ha oñepyr0 hasé.
~ -
. . .. ..
~
~
~
1



,.•
Upe riremfnle º"andu sapy'a ljall'y óri .
omoiva ipo. Ka'aguy Jaryl oséchupe.
,.
••'
¡ChepytyvO. chepytyvOI. ojerure chupe Ñandull.
Upe ku"akaral he'i chupe: anl hagua mymbokuéra
ojapo hesemba'eve lvalva, ojapolaha chugul pele!
"ñandu'I". Ha upélcharó okañytaha uml mymbakuéragui.

fllanduti upe gulve º"epyrO omba'apo, opa chugui


••
pe ate'y oguerekóvaml ha olpyaha umi mba'e
ijojaha'yva poriigui, araka'eve ojehecha'yvo'ekue
••
mamove. Kane·o ha topehyi ojapyhy chupe, ha ha'e
ohendunle gueteri jaguarete sapukái; upémarO omba'apo
jey márO ojapo'yhaguéicha hekovépe. Okañyma pe Jasy
••
ha ko'4 ohóvo. Kuarahy iñapyse mbeguekatu ohesapévo
pe ka'aguy.
•._
Ñanduti, ndaha'evéima "ñandu'i" olko jeyma chugui
milákuña ñande ypykuéra ñemoñare. .
.••
Ojere jey upéi hógape pya'e, opyta'yre pe lapére. ~
Oguahé rire hógape omombe'u ojehu'akue chupe, ~

...-=
ha onepyrO ombo'e ipehénguekuérape "Ka'aguy Jaryi"
ombo'e'akue chupe. Ñanduti okakuaa ha ombo'e lmemby
ha umi hemiarirome ojapo hagua pe mba'e iporálléva,
hérava Ñanduti. ~
S=
Ambohovái: (Conteslo) e:::
1- Mávapepa oñeñe'é. ~
~
Q:=;
2- Mba'épa oiva pe rehendúvape. Mba'érepa. b
b
b
3- Mba'épa oi pora. Mba'érepa. f-:::
~

4- Mba'épa ñanembo'e ko mombe'upy.


I:=:
~
~
TECHAUKAAA (SUGERENCV\ OE INDICAOORES PAAA EVALUAR) Hoo NaMnii ~
• Ohochakuaa mávapa avalee I'"""""' ..,....;., •~'""'>· ~
• Ohechauka mba'éichapa oiko umi mba'e 10.•""''"' 1a .....,......., ,cdoo,), ~
- Oikuaa moOpa oiko umi mba'e tldanllra k,.¡iw do~• K rOlltu 1a tc0ein)
• Ohechakuaa mba•érepa oñe'e jehaipyre ¡R..,.,... e1 """' ... ,.,..¡, ~

1111PWtt1tiwm:mw!ffiíW,r-tt ::1
~ t
~ (
~ Jr
:::: ..
.;;(' .bil<ümbytél.' m_ºª·!~'qh~ñ.dúva ..
.::;:;.:·.;,'. Mof~(!gu · ·
.,, • , • (Fábula: AguéJra harygúasu) ·

Ahendu ha amoñe'e: (Escucho y leo)

Aguara ha ryguasu
Petei jey ryguasu oho hína aguara
jurúpe. Ose ka'i he'i chupe:
- Mba'éiko ryguasu, ndejejapoitéva,
rehqreína aguara jurúpe.
Ryguasu he'i mbeguemi aguarápe.
- Mba'éiko ndéve upéva, ere chupe.
Aguara ojejurupe'ávo oñie'e hagua,
oveve ijurúgui ryguasu.

Ha'e mba'épa che mbo'e ko morangu:


(Digo qué me enseña esta fábula en forma oral)

Ambohovái: (Contesto)
1- Ava piko oho hina aguara jurupe.
2- Mba'e piko he'i ryguasu aguarápe. _ _ _ _ _ _ _ _ _ __ _ __
3- Mba'épa ojapo ryguasu. _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ __

Hoo
TECHAUKARÁ (SUGERENCIA DE INDICADORES P,'IRA EVALUAR)
,-l'lahánln
• Oh!!<lhakuaa mavepa avatee lld«>lib ,..,...i,.""""'°l•
(R.-.-,._.,. ,,,..•""'"'"""i
• Ombohováikuaa porandu JehaJre
• Heíkuaa hemlmo'á jehaíre ie--"""•'º°'"""°"'"1 ...,~
• Ohechakuaa tepy ha tepy'y oiva jehaípe (ld!n""" "'"'", """""'., ,,.,• ...,"'., ""'l•

-·í&iisJffiN·ii·•·lffl!rt.k® 1 i®l'ii·f◄·iíí'ttiiMW
••

Cuadernlllo de Trabafo • Gua,ant Poty Kurv •
1
••
Oikümbyta mba 'e ohendúva

'
•'
Pu'ae
(Vocale,)

Amoñe'i: (Leo)
••'
Che remlarlr6 (M l 11 111otot1 J

Che remianrO 1iepynl héra Javier ••


omoTril chupe F,orona. Lujén ha Maria Hose.
4

Oñondivemi ha'ekuéra oñembosarái
e
ha'eñokuéra araka'eve ndoikói.

Reikuaa hagua: (Para saber)


PU =Sonido
Nomenclatura Guarani: PU'AE { 'AE= Por si solo
En guaraní tenemos 12 vocales, divididas en orales y nasales.

Las vocales Orales " " Las vocales nasales '


(Pu'ae jurugua ha'e): (Pu'ae tlgua ha'e):
a-e-i-o-u-y '" a-e-i-o-ü-y ,
Las vocales fuertes o abiertas son: a - a - e - o- e- o
Las vocales débiles o cerradas son: i - i - u - ü - y - y

Ha'e che año: (Digo solito las vocales)

·pu•ae1Jurugilá':... · •. p¡ ' ,a , ·,►- .i


1 ·· u
~ ~ • ¡, • a95bt
· (Vó~ !~~ ~ralés)' ."! , ". (Y!' 1ocaes
1 .,
.. .
'ls1•:
.. • •

• , .. ,
,,,_ ·: t _. 1 ~ \

W·i:ffiiiiíffiJ1i-i·@M1,9fütHN-íi-ii4&folJ-
.. Cuadernlllo de Trabajo . Guaraní Poty Kuru ....... - .

Ambosa'y umi pu'aejurugua ha tigua:


(Pinto las vocales orales y nasales en las siguientes palabras)

Ky'yi Oky Oke Hu'ü


Pyta Oke Hu'u

Ahaiguy umi ñe'e eguerekóva pu'ae tigua:


(Subrayo las palabras con vocales nasales)

Mita Koror6 Kua

Kuatia Tupa

Pora Ma'é Hase

Ao havo Ky'yi

TECHAUKARP. (6UGeRENCIAOE INDICAOOOES PAAAEVALUAP.) He6 Nahániri


- Ohechakuaa po'ae iurugua ha ligua CR- ,., - i , , ; .,.,. . Y•-~
• Oja=kuaa ole'éva chuoe ¡,• ....,.,.1n-.,1.
• Oilcilmbvkuaa he'iséva ñe'é º "'nurúva (Con0<,nde t1aJvlficadOd o . . . - -J•

.. . . ...
Cuade rnillo de .Trabajo - Guciran·í Poty í<uru - - . - .

. ,·' ' . - . ' ·, .... ,;


•. ·-' .. . ~ ..
.. . Qikümbytatrr1ba -'e :oh_ endúva -
. ·. Puiicliektiéra
., . . . , ' - .

·-·•. . (Las ~onsónanJ~$}, :

Ahendu ha amoñe'e: (Escucho y leo)

Umi pundie guaraníme ha'eva'era katuete "e" rehe ja'e oñondivepa


che - ge - ge - he - ¡e - !se - !e - me - mbe - ne - nde - !19ª - nte - fie
Qe - re - rre - ~e - te - ye - · (puso). Nde akame eguereko va'éra pe "e"
ehai'yre. Ja'e, ja'e jeymi.

,, .\ ~~ ·,: . :.:.:; .' ' ..,·...··.: ·>\"'.',~ . -~ ·:/··!.'-l''.::::., ~..-:.<_. ~'ff3;•)-·..·· · :.. , ... ·-~- ..
. :ó;.·· . :.--Reik~iia higua't. (P~rJJiBerj ... _.-:/': .
. ... ~-~-- ·:~~.--.· ... ,.-.;
,..·~)\•:~·~·.:-::·•· ·,: ..?~{{~·-: ·..~.:~(/~
· / P.undie (H~y 21 f~·nsonan,~~I--·
_: .··@@© @ _(D:_@ .@:Y
..•\.·@)@ @@·@.@Y@ _. .'1.

-. . ®-0 ®:(~>00 0 · _· . _ ·e;_.:. . .. . .


·pun.d iek~i (las c::onson~rite~ llam~das -aigr:~mas ~::Son)
..-.· ·. :_ . ·_@~@)@@® . .>·. .
<:·. .Hay_..12 le~r¡is' -·:et.el a~fabj!to
.., ' • •
guaran(que nq·.e~Í.sten··eri esp_ái:íol .
· .-y son: :· . - ";·· · ·

· -·- ,,
..('. \ ,, \ • :' • ,. - >" • ~ • : '

,. . ·; ®~C§.(~~)~0 ~-
":t>,(. -® ~~~~o--·· ,_
: . Hay 1Q _
consÓr:,antés del Alfa~éto:'E spañq( quÉ{ no sé-ú:san .e·n ..
,.:__ . -~:'- ' ;__ ;'' , _ ·. ·_;Guaraní y.~cm\ :\ · ';·' ,i. :,·; ; . ·;~{.
,.
'\· ·; .@C0'®0~ :._ / . . ,'-' ;· _:: :\ ' ..
/ . ., ·' ,. . @0)000" ,
-,,

;, • ": . , >'·· . . • . \ é>t>servatióri: •'.· .: ,: . . . ., .·


·-,. : ·'Lá "y'! se usa
\ ~, ' ~-;.
en' g·uarani ·com9_.vocal y' no:_c'o mó_co~~on·a~te:.· . t:.
' } . .. ;_., ,- -/~. . ~:: .. ~ ~1\''. ·.)\ ...~ . :. -:. ~:-.;:-....-.. .:·

íílílllllllíhííbt®\liíMmmynm•mrf.!t)'J)u#fW
Ahai pundie ko'a ñe'eme:
(Escribo las consonantes de estas palabras)

~ __a_i
-a-a-u
~

~
:-9
"9

~ o
1,
~
~ -
_y_e
~
~
- ª-ª-ª-ª
~
~ Ahecha ha amongora umi ñe'e ogueraháva pundiekoi:
~ (Identifico y encierro en círculo las palabras que llevan digramas)
~
~
#l'J'
~ mba'apo - karai - ñembo'e - chipa - he'i
~
~
karreta - ka'aru - ndéve - osé - chénte

1 TECHAUKARA <SUGERENCIA DE INDICADORES PAAA EVALUAR) Hee Nahálliri


1
• Ohedlakuaa pundie ha pundiekói (iu<anoco ,., ..,,,.,,,,,,,.,, y dlgrtllllas/.
• Oiaookuaa oie'éva chupe ('""''Pf"I• m!Ncdone•~
• Oikümbykuaa he'iséva ñe'é oiepurúva (eo,,,¡,,m(enotnificod•dO"""""""" d• ....abdoJ.
--- - ·cuadernillo de frabafo~--GüaranfPoty Kuru- - -

Ahendu ha amoñe'é:
(Escucho y leo)
~ _- . "'· ·
~·-
ñane ñe'e jaikuaa.
Luna ja'e jasy; sol katu kuarahy; estrella
niko mbyja, anike nderesarái: Oguahé
ko'é porá ñane ñe'éme guará.

Ahaiguy moñe'erame umi pu'ae tigua:


* 0
(En el texto:
subrayo solamente las vocales nasales)

Ha'e umi ñe'é pu'ae tigua ha pundie tiguáre:


(Digo las palabras que llevan vocales nasales y consonantes nasales)

Pundie tigua Pu'ae tigua


Consonantes nasales Vocales nasales

TECHAUKARA (SUGERENCIAOE INDICADORES PARAEVAl.l/AR) Heé Naháníñ


• H~'isakanorá uml ñe'é IPtonuncll oonclaridad In =lobr.151.
· Omboaie umi haiño kvta ha mvanduhe IR•""'• io, ......, c1t .,.,...-,, ,...,.,.
..
- .- - .
~ -,•1mmaa,rl'lilffl•1rll·ll,ll1111
! 1'W
~
Ahendu ha amoñe'é: (Escucho y leo)

Che sy Josefa petei kuñakaral marangatu,


che ru Emilio petei karai mbarete ha
mborayhúgui henyhe hikuái. Che taita Roque
ha che jaryi Antonia katu iñakarague
morotí mbama.

Che jaryi guasukuéra omanova'akue, opyta oréve chuguikuéra heta


mandu'a poramante ore remiarironguérape guara.
Ambohovái: (Contesto)

1- Mba'éichapa héra kuñakarai marangatu.

2- Avapa Emilio.

3- Mba'éichapa iñakarague taita ha jaryi.

Ha'e che mbo'ehára ndive: (Digo con mi profesor/a)

_.._ :: ,ébe·sy : Mi'-mamá


Cfie·taita ·.:: Mi abuelo
·Che taitachu . M.i bisabuelo
Che rertiíériró -: Ml-oieto/a
Che réindy .. : M_ i hermána
·'Che:J!J ~'túva : Mi papá . ..
·. Che jaryi . :._· : _Mi abuela .
.Che machu : . : Mi bisabu_ ela
Che
. '
jqyke'y
. .
: ' Mi-hermanó .·
~··' .
. •., .. ·..

Wííilíí•1tti1PM\wtrtX·1M.ffi®Aílkfi·tJ·lfflJii iiiiíiii


'
•'
Amyanyhe ko'a ñe'ejoaju: (Completo las siguientes oraciones) ''
1. Che ovy'aiterei '
2. Kalo
{abuela}

(nieto}
oho mbo'ehaópe •'
••
3.Ñande ipora
{madre}

••'
4.Pende omba'apo kokuépe
{eadre}
5. Che lmbarete
(abuelo)

Amoi herakuéra ama'ere hováre (terorei) '
(Escribo los nombres en guaraní utilizando sustantivos comúnes) '
't•

f
f

•,.'
f

••
t•
~
f

«
~
@

«
¡

f
TECHAUKARÁ (SUGERENCIA DE INDICADORES PARA EVALUAR) Heé Nahánlri
e
• Omoñe'ékuaa S"n,n,ne 'L••""' fluid<:\.
~
- Ohechakuaa eehiinguekuéra réra lldenUflca . ... mlomOro• dO la famlial

-~ --
. ~ ,
- ·- - . - ~
~

f
f
1
---· -~.:.¡ -- ·· ·· ~ ~ - ~
-~ - · · ·-·-·· · Cuaoernillo de Tra~Guarani Poty Kuru
~-- - - - ~- ~--~--

t.,. ..

• <~\- . •·:,: .Oik'ümbyté1.·r11ba'fe,·J5hendúvª·;::._t}~:;'·


:i\:.·:f:/anc!~ rQg;1ygúa: iJe'~ kuimb~;'énte <Jipurfiva . .·
...
~

i(Miéin~,ó~ '. de/a fa_milia, Voc.a~.ui~do 'd.e u.s.o ffl8$CUlii1ol ·,


~
.. ' ' " ,·. ;, ' ' . . . '

.
rlj

q
Amoñe'é:
1. Che reindy iporá .
2. Che ryke'y oiko Paraguaype.
(Leo)

3. Luchi che ryvy iñakáhataiterei ha nde ra'y iñarandu.


.......
,..¡
4. Pe karai Chive rembireko, oitypei ikorapy.

...
1!f
Ahaiguy umi ñe'e rogaygua: (Subrayo los vocablos familiares
en las oraciones)

~
..,. Ha'e mbo'ehárandive ñe'é pyahu: (Digo con el/la profesor/a las
-i nuevas palabras)
,d
.,¡
~
~ / Teillbi~ek6; :ch~\e~ pireko · : mi. espos.a
:::t Ta'jyra_} -6he irájy . ·.· ·. . ·. : mi t,ija
::1 Ta'yrá; che;ra'y i . . , : _
mi hijo _.
;, t yke'yra·; che: ryk~'y nii herni.ano _m.ayor- •
:::t Ty\fyra; ·6h:e ryyy . .· mi herma·n o menor ·
¿t ,::e¡r,-dyré;Í; ~tí~ t~ipdy •··. mt'h.errrif;lricí ·
,.,
~ Toyaja, tt:te./ov~já, . . ..
Tefnbirékora·;
~ . ' : . J.• .,
che . rembirekora ..• :. ,.mi
.
novia
• . .
.. · ,
. rrii'quñado/a
~ . ·r .

_.
~

a Amyanyhe: (Completo)
~
~ 1. Che ikatupyry.
~ ~hijo~
2. Peito iporá.
~
(esposa)
~ 3.Nde opuka .
..,t
(hija)
~
~
llliííírt #M1íMírf:tt;l•19W®•íifüffiht@·, @íiW
~
;.,
e
~


- Cuadernillo de trabajo : GuaranrPoty t<uru '
'
•'

'
'•
Ahendu ha amoñe'e: (Escucho y leo)

•"
1.
2.
Che ryke'y 01 Paraguaype.
Che memby ipuku.

3.
4.
Che ména omba'apo porá.
Che kypy'y imarangatu.
••'
5. Che uke'i ikane'o.
6.
7.
Lolo menará imita.
Che ñembokiha ryke iporá, he'i Agui.
'e•
Ha'e mbo'ehárandive ñe'é pyahu: (Dlgo con el/la profesor/a las e
nuevas palabras) ••
... . ... r - 1
ChefménaL : mi máricfo .:.
c't~e m~mby -: rrt'i hijo :- · -
'
••
Che'..ryke·, ::.: mi hermano 4
Che:menara, : mi nóvio . .
Che uke'i':• : m(cuñada · .
••
Chti ryke\{ : m·i bermaoo.mayor ,, ·
Che;,kypy;y )-: : mi,••herma_
••
. • •:;f~-;:¡:'_ , .. ,•.: ··•. . ~ ..
n~ nienor -i:.. ·
• ,(, . . ·t·

••
Amyanyhe ko'a ñe'éjoaju: (Completo las oraciones con)
"
~
1. Che ikane'6. ~
\ 1 //
(esposo) 1 ~
2. Che

3. Che
{hijo)
Kalo ipora.

imita.
:O-~
\
// ' .
8
••
(novio)
4. Pe mitakuña che - •e
(cuñada)
~
~ »•J,®l;Mll•U·iíii1ííniííílíi ~
~
j!
~
Amoi papapy ko'a ñe'eme: (Pareo co~ su significado)

.. 1. Che reindy
2. Che ryke'y
mi festejada
mí hija
~
• 3. Che ryvy mi esposa
9' 4. Che ra'y mi hermano menor
:w
,.,.-.
5. Che rajy mi hijo
6. Che rembireko mi hermano mayor
,,.,.,,. 7. Che rembirekorá mi hermana
8. Che rovaja mi novia
~
9. Che kichiha mi cuñado/a
,.,.
~

~
Ambohasa castellánope: (Paso al castellano)
-cil
~
~ 1. Che ryke'y oi Paraguaype.
::::i
~
~ 2. Che kypy'y imarangatu.

"'
~
;:t 3. Che ména omba'apo porá.
~
~
4. Che uke'i ikane'6.
...,,.
---1

~
,_ti
--
,.
~ 1 TECHAUKARÁ (SUGéRENCIA DE IND!CADORES PARA EVALUAR)
1 · Oikümb~kuaa mba"ée!! be"I ñe"éme ¡1n1= 1•~ <mlfado oe "".,...,l,
Hee Nahániri

~ • Ohechakuaa ñe'é oehenauérehe {Aeco,ooe tf\<QCIC>Ullfio !an1&.wl


1 • Oiourukuaa umi ñe'é ñe'éioaiúpe (t.1111u l!.tl1n~1.tygc.1br.Aariot.imifi~J.
~
1 - Ojapokuaa oje'éva chupe (l"'""'""""""''"""'_,.,l,
~
~

~
iíWt :ffiíl41ffifü/f·f/lf-M.NffltWfJ·11rtl!lfpu¡¡4 W
~

~
'
'
-Cuadernillo de Trc:ílitlfo··: ·Goa·ran, Poty- l(úru •'
'
'
'
'
1


1


Ahendu ha amoñe'e: (Escucho y leo)
••


••
Petei oga·¡ michimlvape oiko petei kavara, pokol kavara ra'y ndive. '•
e
Opa ára pe kavara pokoi imembykuéra ndive osémiva oguata.
t
0

Petei árape pe kavara ohóta fiemu hápe ha he'i chupekuéra: - anfke f


peipe'apefna oké avavépe, peñeñangarekóke pe jaguarundygui cháke f
oikéró peeme p ende'upava'érá. ¡

Pe jaguarundy katu ohecha umi pok6i kavara ra ·ype ha'eño isy'yre ha f


ho'use chupekuéra . f

Jaguarundy oñemo·agüiºpe hógagui ha ohenói okeme oha·ávo pe


isykuéra ñe'é he'i: - peipe·a ko oké che pende sy, agueru peeme
'
1
mba'ehe'e pe'u hagua.

N doroipe'amo'ái ndéve, ore sy ipy moroti asy ha nde py katu hüvera.


'
t

Nde pe jaguarundy ndoroipe'amo'ai ndéve araka'eve.


'
Ahaiguy tero moñe'egui: (Subrayo los sustantivos de la lectura)

Ahai hera ko'a ta'ángápe: (Escribo el nombre de estos dibujos)

'"'-~-w,~'""Ofüií:7M a Oi;'dúUti' Nativl ucl Ruf:il>iaz cié ·Be ' liez'.· ',
20
Ahendu ha amoñe'e: (Escucho y leo)

Ype'i val (Fragmento)


Petei ype niko ombo'a
ha heta ára rire aja umi ype ra'y.
lporáiterei hikuái ha isy
ndaijái ipirépe vy'águi.
Pe ipahaitépe ojava'ekue
katu ivaimi'anga, ivaieterei katu.
Umi ipehenguekuéra
_....,_ _ _ _ _ _ _ _ _ omaña hese kyhyjepópe.

d Ahaiguy umi ñe'etéva moñe'erame: (Subrayo los verbos
.... o las acciones de la lectura)
~
~ Ha'e umiñe'etéva ahendúva moñe'eme: (Nombro las acciones
que escuché en la lectura)
~
~
;;::i · : : Reikuaa hágua: (Para saber)
~ Nomenclatura Guaraní: Ñe'étéva
Ñe'e . : palabra .
~ Te (lee) : verd_adero ·
~ Va · · , : partlcul11 de modo h~bitual
~ Todo verbo en guaraní consta de las sigui.1~ntes partes; Raíz y part'ículas
~ (prefijas y sufijas) · ·. · ·
¡,~ . Raíz :jle'érapo
Partículas prefijás : ~e'épehelai mboyvegua (van anles de la raíz)
"'~
,... Partículas sufijas : Ne'épehétai upéigua (van después de la raiz)
~
Techapyrá: RE/JAPO/KURI
""""'
--.i..
~-J .
P.P.· Raiz
Ñe'épehélai mboyvegua Ñe'érapo

~1 . AI/TYPEI/SE

.
¡
: .~.
1 P.P.· Raíz ·. P.S.
Ñe'epehélai mboyvegua~Ñe'éraeo·Ñe;épehétai"upéigua
' .
"'
~ -
~

-- ... --- -- Cuciderñillc>éJe trabaTo':~Guara-nrPotyKurü --· - -- - ~ :


-., .
-., ,
~-
v-·
y'
~
t9·
~
Amoñe'e che mbo'ehára ndive: ~
(l eo con mi maestra)
.....
~
~
ára + petei = aratei (domingo) ~
ára + mokói = arakói (lunes) ~
ára + mbohapy = araapy (martes) ~
ára + irundy = ararundy (miércoles) v
ára + po = arapo oueves) ( ..:::
ára + potei = arapotei (viernes) t,-::
ára + pokói = arapokói (sábado)
t--
Upé icha ja'ekuaa jey (:.:
Volvemos a repetir í::=
aratei nlngo domingo
-====
arakói ha'e lunes F
araapy ha'e martes
ararundy niko miércoles
4=--
arapo nlko Jueves t:==
arapoteT ha'e viernes í=
arapokoi.katu sábado
t=-
6:=
Ahendu rire ambojoaju papapy rupi: {Pareo con el número ti:=
que le corresponde) fe
l=-
Domingo p
1- arateí
l unes t:=,
2- arapoteí '=::,
Martes
3- arapokói ~
Miércoles ~
4- arapo
~
Jueves
5- ararundy b-,
Viernes 6
6- araapy
Sábado ,::,:.
,::.--
líiíiilllllaí1¡1~yw•v•IW1l:U!·~ ~

I:
~
'
.

Ahendu ha amoñe'e: (Escucho y leo)


Arahaku
Paraguálpe arahaku oñepyrü
21 jasypakóime
ha opa 21 jasyapype.
:e
Ko'á jasy pukukue aja
kuarahy ojope hakueterei,
arapokoi ha arate jave heta
ohóva ojahu ysyrype
térá y manoha rupi ...

,e
.=iiJ
;;:ii ·, ,~--:\~::•··: .. ····...R~ik, ~aa h~g~a:
/~:-•·l.·,·
.(para'·sa'~~Ü
'• ·_ •'.,:· . .:,=.
"' ••__y
, \•.,·\"':_.-
~
Primavera·; ::i: Ar.apoiy: ; · · .- . ·otoñ.o \. ·;:: Arar9gj.Jék4f
~ VerancL -.- . = Arati'áku Invierno · •· .= Ara~o·y . . ..
:...:::ít '.\·. ·5'❖.:, • • ,. ::._·.~ i' • '::,.'
~
Mba'e arajerépa rehecha ko'a ta'angape:
~ (¿Qué estación representan estos dibujos?)
~
~
.. ~
~
~

~
~
~
'I',.¡¡¡,.
r~ Ha'e mba'épa ojehecha ko'a arajerépe:
~ (Describo cómo son cada una de las estaciones) ·

Arapoty _ _ _ _ _ _ _ _ Araroguekúi _ _ _ _ __ __
r~
,,~ Arahaku Araro'y _ _ _ __ _ _ _ __

W•jaaw,,-.r-®'1Jffi:1&tr1·4tt&ia=rnrnw w
~

~~
b,,...
~~
!! ~
\

'
-- -- - - -éuadernlllo 'de Trabajo :-G'utfrarff.Poty-Kurü -.-- -- . --
'
~

"\.
....
~

"
wi
~
UNIDADES TEMATICAS: f"
EXPRESIÓN ORAL
~
~
~
t;.:
~

APACIDADE '---
Mffltift&W t.-
l--
t-
1 . Oporomomaitei oipuruhápe ñe'é opa árare. ~
t.,;
2. Oporomomaitei ojesarekóvo moó ha mávandivepa 01.
~
3 . He'ijey purahéi ñe'epoty, ñe'énga, ñe'erory térá küjererá. t::::
~
4. He'ijey ha'e oikümbyhaguéicha umi mba'e oñemombe'uva'ekue
-===
ichupe. e=
~
5 . He'i mba'épa ojapo hógape pyhareve, ka'aru ha pyharekue. t===
6. Ombojoaju hemimo'á oñe'enguévo omoñepyrü. ombohete ha omohu'á '=
pe mba'e omombe'úva.

7. Omohendaporá pe he'íva oikuaarupi mávandipa oñe'é hína. §


8. Ohechauka iñe'érupi mba'éichagua jehaipyrépa pe he'íva hína.

9 . Oipuru oñe'enguévo umi ñe'e oikuaa ojuhúva ohóvo guaraníme.


::i
1

También podría gustarte