Está en la página 1de 3

1- Jahai porä oïvaihápe, he’iháicha achegety guarani mbojojaha (Escribir

correctamente según el alfabeto guaraní)

Mburica jha Yaguárete


Mburika ha Jaguarete
Oicóye mburica cañyjhápe iyáragui, ca’aguy mbytére, ndojhoséi rupi ogueru mandi’o
cocuégui.
Oikóje mburika kañyhápe ijáragui, ka’aguy mbytére, ndohoséi rupi ogueru mandi’o
kokuégui.
Oyoyujhu Yaguarete ndibe. Oyoguerojhoryeterei jhicuái. Upéintema Yaguarete
ibare’aiterei jha
Ojojuhu Jaguarete ndive. Ojoguerohoryterei hikuái. Upéintema Jaguarete ivare´áiterei
ha
ndoicuaái mba’éichapa ojapóta ombobýro jhagua Mburicápe, cóba icatupyryve chugui
jha ojhechacuaa

ndoikuaái mba´éichapa ojapóta ombovýro haĝ ua Mburikápe, kóva ikatupyryve chugui


ha ohechakuaa
mba’érepa Yaguarete jhoryete jhendibe, jha jhe’i chupe cóicha:
mba´érepa Jaguarete horyete hendive, ha he´i chupe kóicha:
Ejhechamína chébe che angirû mba’épa oî che pypytépe. Jha ojhupíbo ipy Mburica,
Yaguarete ojheca mba’épa oî ipypytépe. Upeichajháguinte Mburica oñemoî porâ jha
opyvoí Yaguarete yurúre jha
Ejechamína cheve angirü mba´épa oï che pypytépe. Ha ojupívo ipy Mburica, Jaguarete
oheka mba’épa oï ypypytépe. Upeichaháguinte Mburica oñemoï porä ha opyvoí
Jaguarete jurúre ha
omombo chupe caraguatatýpe; jha upépe jha’e opoi pýgui jhóga pebe.
Omombo chupe Karaguataýpe, há upépe ha´e opoi pýgui hóga peve.
Yaguarete oyechacuaa rire jhe’i: “oyapo porâ cherejhe, che rembiapovaiségui oyejhu
chéve cóba.
Jaguarete ojechakuaa rire he´i: “ojapo porä che rehe, che rembiapovaiségui ojehu chéve
kóva.
2- Ñamoî ñe’ẽriregua iñe’ẽpehẽ’etáva â ñe’ẽjoajúpe (completamos los espacios con
posposiciones
Polisilábicas

- Ko’ẽrõ ahasáta Karaguatay rupi (peve, meve, rupi)


- Hesu Kirito omano ñande rehe (rupi, rehe, rehe’ỹ)
- Ka’i ojupi óga ári (ári, rehe, guive)
- Añaníta che róga peve (rupi. Meve, peve, ndive)
- Jagua oñoräirö mbarakaja ndive (haçua, çuarä, ndive, rupi)

3- Ehai ñe’ẽriregua iñe’ẽpehẽteĩva ñe’ënguérape (gua, gui, me, pe, re, ndi, ‘ỹ) – Escribe
posposiciones monosilábicas a las palabras:

- 1- ka’aguýpe. (en el bosque) 2- hetäme (en su país)


- 3- hoga’ÿ… (sin su casa) 4- ipýre (por su pie)
4- Amborokái ñe’ëriregua iñe’ëpehë’etáva – (Encierro entre paréntesis las posposiciones
polisilábicas):

- Che sy ou (rire). - Nati oho isy (ndive).

- Che aju nde róga (rupi). - Ou roho (haçua) ka’aguýre.

- Pe kagua che rúpe (çuarã). - Aha mbo’ehao (gotyo).

5. Ehaiguy ñe’ẽrapo ha embosa’y pytä ñe’ẽpehẽtai mboyvegua ha upeigua:

1- Ogueropurahéita 4- Oñomongetava’ekue
Ñ.Mb./ Ñe’ërapo/ Ñ.U Ñ.Mb./ Ñe’ërapo/ Ñ.U
2- Ohechaukase 5- Ñaçuahẽ ne
Ñ.Mb./ Ñe’ërapo/ Ñ.U Ñ.Mb./ Ñe’ërapo/ Ñ.U
3- Oipurusetemiva’ekue 6- Ñandejárape
Ñ.Mb./ Ñe’ërapo/ Ñ.U Ñe’ërapo/ Ñ.U

…///

También podría gustarte