Está en la página 1de 160

Guaran Comunicativo

en la Funcin Pblica
Guarani Mboesyry Estado Rembiappe
Miguel Angel Vern

SECRETARA
DE LA FUNCIN
PBLICA

Prlogo
Por dcadas, la administracin pblica de nuestro pas ha sido sede de una cultura poltica
basada en la exclusin y discriminacin de colectivos de nuestra sociedad con identidades
o prcticas diferentes a las hegemnicas, algunas de ellas impuestas por siglos de
sometimiento de nuestra poblacin.
Uno de los componentes de esa cultura fuertemente arraigada implic el desprecio, desde
el sector pblico, a la lengua guaran, contribuyendo de esta forma a la dilucin de un factor
clave de nuestra identidad como sociedad.
Por ello, la incorporacin del guaran en los mbitos gubernamentales, permitiendo la
atencin a la poblacin en nuestras dos lenguas oficiales, constituye una apuesta a la
revalorizacin de nuestra cultura, as como un paso firme en la lucha contra toda forma
de discriminacin en el sector pblico.
En ese marco, este material pretende ser un instrumento de capacitacin que ayude a
quienes trabajamos en las diversas instituciones pblicas a comunicarnos, a orientarnos en
la lengua guaran y a convertirnos en vehculos de inclusin de quienes por mucho tiempo
han sido excluidos de la atencin que el Estado les debe.
Dra. Lilian Soto Badaui
Ministra - Secretaria Ejecutiva
Secretara de la Funcin Pblica
Presidencia de la Repblica del Paraguay

e'tenondegua
Hetaite ra ningo Paragui Estado rembiapo guive oemboguata ha
oemombareteva'ekue poltika ombotapykue ha omboykva tetygua aty hekpe
ndojokupytiva teko ipu'akapa ha oporojopva Estado guive rehe; umva apytpe o umi
oemboguatva hetai ra ojejopre ane retyguakura.
Umi teko imbarete ha hapva ane retme apytpe oike guarani e' jehechagui Estado
guive, mbeguekatpe amboyke hagua jahvo ande reko ha ande rapo tee tet hicha.
Opa ko' mba'e rehe guarani e' jeike Estado rembiapo ha rekpe, tenonderite voi
oeangareko hagua tetyguakura rehe mokive tet e' tepe, ohechauka aetehpe
oemomba'e guasuseha tet reko teete, ha upichante avei aetehpe ojeluchahahna
oembotatapeju hagua opaichagua emboyke sector pblico-gui.
Ko' tembiapo kupe ko aranduka oemyasiva ha'ese pete tembiporu oembo'e ha
oembokatupyry hagua opaite tapicha amba'apva ana Estado-pe, ikatu haguicha
aekomunika ha jaiko guaranme ha picha ande rupi tapichakura hetaite arama
Estado omboykva oepyr ohupyty eangareko ha oipyki hikui teko porve rape.

Presentacin
La publicacin del texto Guaran comunicativo en la funcin pblica, a cargo de Miguel
ngel Vern, se abre a importantes significaciones en el contexto actual de las relaciones
entre el Estado y la cultura en el Paraguay.
En primer lugar, este material marca un hito en el intento, por parte de la administracin
estatal, de capacitar a los funcionarios para atender al pblico en los dos idiomas oficiales
del Paraguay. Sometido a profundas situaciones de diglosia -derivadas de profundas
asimetras sociales y procesos antiguos de colonizacin cultural-, nuestro pas ha carecido
hasta ahora de polticas pblicas dirigidas a fomentar la inclusin del guaran en el
funcionamiento de sus propias estructuras: la gran poblacin del Paraguay habla guaran,
el poder se ejerce en espaol.
El guaran es el idioma coloquial y personal, el habla de las comunidades y el instrumento
de comunicacin cotidiano; el espaol, es el karai e', la lengua hegemnica que debe ser
manejada para ingresar en un sistema que comprende desde el acceso a los servicios
pblicos elementales hasta las instancias donde se decide la res pblica. El hecho de que
un monolinge en guaran no pueda hacer una consulta ante una mesa de entrada estatal,
llenar un formulario, presentar una solicitud o una protesta, enterarse de disposiciones
legales o aspirar a un cargo electivo, supone la vigencia de un modelo discriminatorio
cuestionado largamente por sectores sociales diversos. Hoy el Estado intenta reparar esa
inequidad histrica a travs de varios expedientes, uno de los cuales es, por cierto, la
preparacin bilinge de sus funcionarios.
Estos intentos marcan apenas el comienzo de un proceso largo, que ha comenzado ya en
otros mbitos. Pero significan, sin duda, un cambio de actitud abierto al respeto de la
diversidad cultural y a la riqueza de la comunicacin translingstica.
Por ltimo, este material presenta otra nota positiva: cruza diversas instancias estatales y
sociales en un esfuerzo comn por construir espacio pblico efectivo; aqul donde la
diferencia es factor de dilogo y comunicacin; aqul donde las identidades distintas
pueden coexistir sin arriesgar la articulacin del conjunto.

Ticio Escobar
Ministro - Secretario Ejecutivo
Secretara Nacional de Cultura
Presidencia de la Repblica del Paraguay

e'epyr
Vy'appe amoguah opavave tapicha kua ha kuimba'e omba'apva Funcin Pblica-pe ppe che
rembiapokue ojeherva Guaran Comunicativo en la Funcin Pblica. Guarani Mbo'esry Estado
Rembiappe. Rasa ningo avy'ava'ekue ojapo pete ro'y rupi karai Ticio Escobar ha kuakarai Lilian
Soto ndive roemoramo guare pete e'me oemoepyrvo guarani mbo'esyry opavave
tapichakura Funcin Pblica-pe omba'apva oemoarandu hagua guarani. Hasypeve
ahechava'ekue Paragui ojetyvyro ha osseha tenonde, orekgui mburuvicha ohechakuava tet
remikotev, oguerojera ha omboguatasva Estado ijapahpe opavave Paragui emoare ha
ndaiporihpe emboyke, upichante avei Estado ha tet omombarete ha ombohekove resisva
ie' ha reko tee.
Picha oepyrva'ekue guarani mbo'esyry ambue ary opapotaitpe, heta roemongeta, romba'apo
ha romohenda rire tembiapor. Roepyrtaramo guare rombo'e guarani ro'e mba'e arandukpa
roiporta pevar; upmaramo ha'eva'ekue mburuvichakura Secretara de la Funcin Pblica,
Secretara Nacional de Cultura ha Red Contra Toda Forma de Discriminacin-gupe che arekoha
pete che rembiapokue chu'imi ikatva ojeporu oembo'e hagua guarani e' hasy'hicha ha
pya'emi oee' hagua ko tet e' tee. Omone chve umi tapicha arandu ha roiporu umi mbo'epy
romboguata hagua mbo'esyry peteha Estado-pegua mba'apoharakura ndive.
Upe mbo'esyrpe roiporu umi kuatia ambosako'ipyre ha rohecha ovaltapa orve trpa ahniri;
roiporu ha romyatyrmimi rire rohechakuaa upe tembiporu ha'ekuaaha pojoapy guarani embo'er
ha vokikema roepyr romba'apo hese ronoh hagua chugui aranduka. Pevar heta tapicha arandu
ha py'apor chepytyv; ndaikati ha ndaikatumo'i mramo- cheresari che angir amyri katupyry
ha marngatu Karai Julio Fretes-gui, omoe' ha chepytyvva'ekue amboho'ove hagua che
rembiapo; upvare ajokui hrape ko tembiapo. Avei chepytyv Susy Delgado, Mara Victoria
Ledesma, Ana Mara Ferreira, Ins Faria, Mauro Lugo, Perla Alvarez ha ambueve. Che angir Melki
katu oipytyv omoha'nga hagua ha Kathia Floris oemohenda ha oembohete hagua ko pojoapy
ko'ga osva.
Ko aranduka eguenoh ha guarani embo'e Funcin Pblica-pe ningo tuicha mba'e. Guarani ningo
Paragui hei ypy guive ha'va akinte e' ojeporuvva ane retme; gakatu katui nungaitnte
oemboyke. Ojapma amo 150 ary potaite oemboykete hague Estado rembiapgui, jepmo
tetyguakura pva pe e'nte oiporu. Guarani ha ie'hra emboyke oimme mba'e ivaivva
ojehuva'ekue ko tetme; oemboykvo ko e' avei oemboyke ie'hra ha ojejurumboty
chupekura, ha upva rupi heta ane retygua ie'ngu, ie'rakate', hi't, ndojerovii ijehe,
mramo ndopartisipasi ha jeyvramo katu oiko emomirme. Aipr tuicha mba'e mbo'esyry guarani
e' embokatupyryr oemboguatva Funcin Pblica-pe, picha rupi ikattare maymavaite
mba'apohra Estado-pegua oe' ha ohai mokive tet e' tepe, ha'va guarani ha castellano, ha
oangareko opa tetygure ie' tepe.
Rasa avy'ta che rembiapo oipytyvramo mba'apohra Fundicn Pblica-pegua oemoarandu,
oe'kuaa, ohayhu ha oiporu hagua guarani. Picha ikatta aipytyv michmnte jepe guarani
hekoveresi ha imbareteve hagua Paragui ha MERCOSUR-pe, ha'emahpe avei e' tee.
amombaretvo guarani, amombaretevta ane reko ha amokyre'ta ane retyguakurape, ha
pva jajapvo Paragui oepyrta ojetyvyro, opu', oakrapu' ha oheja tapykupe tekomar
oapytva chupe, oipykivo tekokatu rape.

Miguel ngel Vern

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

INDICE

Mbo'epy Peteha

Pag. 9

Mbo'epy Mokiha

Pag. 19

Mbo'epy Mbohapyha

Pag. 27

Mbo'epy Irundyha

Pag. 35

Mbo'epy Poha

Pag. 41

Mbo'epy Poteha

Pag. 51

Mbo'epy Pokiha

Pag. 59

Mbo'epy Poapyha

Pag. 71

Mbo'epy Porundyha

Pag. 79

Mbo'epy Paha

Pag. 87

Mbo'epy Pateha

Pag. 97

Mbo'epy Pakiha

Pag. 107

Mbo'epy Paapyha

Pag. 117

Mbo'epy Parundyha

Pag. 125

Joapy 1 (e'pukuaa)

Pag. 137

Joapy 2 (Purahi)

Pag. 141

Arandukaporupyre

Pag. 157

MBO'EPY
PETEHA

Maitei

- Mba'ichapa.

- Hola, cmo ests.

- Ipornte ha nde.

- Bien. Y vos?

- Ipornte avei.

- Bien tambin.

- Mba'ichapa reiko.

- Cmo ands? Cmo ests?

- Ipormnte ha nde.

- Bien. Y vos?

- Ipormnte avei.

- Bien tambin.

MBO'EPY
PETEHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Maitei

1. aemongeta
- Mba'ichapa nderra.
- Cherra Miguel. Ha nde.
- Cherra Ramona.
- Mogupiko nde.
- Che San Lorenzo-gua. Ha nde.
- Che Luque-gua.
- Mboy arpa (ao) rereko.
- Areko 25 ary (ao).
- Mopiko remba'apo.
- Amba'apo MAG-pe. Ha nde.
- Che amba'apo Secretara de la Niez-pe.

- Cmo te llams?
- Me llamo Miguel. Y vos?
- Me llamo Ramona.
- De dnde sos?
- Ha nde.Yo soy de San Lorenzo. Y vos?
- Soy de Luque.
- Cuntos aos tens?
- Tengo 25 aos.
- Dnde trabajs?
- Trabajo en le MAG. Y vos?
- Yo trabajo en la Secretara de la Niez

2. Reproducimos, en guaran, este dilogo:


- Hola, Cmo ests?
................................................................................................................................................................
- Bien, y vos?
................................................................................................................................................................
- Yo muy bien tambin.
................................................................................................................................................................
- Dnde trabajs?
................................................................................................................................................................

3. Ahora nos encontramos con Jos, nuestro amigo. Conversamos


con l. Lo saludamos y luego le preguntamos de dnde es y dnde
trabaja.
- Mba'ichapa Jos.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

10

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Maitei

MBO'EPY
PETEHA

Jaikuaami
Pronombre Personales
Yo
Che
Vos, t, usted
Nde
l, ella
Ha'e
Nosotros, nosotras
ande (incluyente)
Ore (excluyente)
Ustedes, vosotros
Pe
Ellos, ellas
Ha'ekura

Jesarekor
La 1 persona plural incluyente (ande) incluye a todos/as los/as intervinientes en la
comunicacin; la excluyente (ore) excluye a una parte de ellos/as. Ejemplo: Ore roguapy.
Nosotros/as estamos sentados/as. Excluye a una parte de los receptores. ande jaguapy.
Nosotros/as estamos sentados/as. Incluye a todos/as los/as emisores como a los/as
receptores. En la situacin comunicativa nicamente se podr reconocer bien el uso de una
u otra forma.

4. Jajojuhu jey ane angir Jos ndive. Hagmosle estas preguntas,


en guaran, con la ayuda del/la pytyvhra.
- Cuntos aos tens?
.......................................................................

- Dnde ests trabajando?


.......................................................................

- De dnde sos?
.......................................................................

- Para qu vens?
.......................................................................

- Cmo se llama tu mam?


.......................................................................

- Dnde vivs?
.......................................................................

- Cundo es tu cumpleaos?
.......................................................................

- Qu hora tens?
.......................................................................

11

MBO'EPY
PETEHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Maitei

5. Ko'ga Jos andekuaase avei. ambohovaimi chupe, guaranme,


ko' porandu:
- Cmo te llams?
................................................................................................................................................................
- De dnde sos?
................................................................................................................................................................
- Dnde vivs?
................................................................................................................................................................
- Cuntos aos tens?
................................................................................................................................................................
- Dnde trabajs?
................................................................................................................................................................
- Qu hora tens?
................................................................................................................................................................

Algunas palabras interrogativas:


Mba'e: qu
Mba'icha: cmo
Araka'e: cundo
Mo: dnde
Mba'er, ma'er, mba'upe: para qu
Mva: quin
Mba're: por qu
Mboy: cunto

Mba'piko ere.
Mba'ichapa nderra.
Araka'pa ne'aramboty.
Mopiko reiko.
Mba'erpa reju.
Mvapa ou.
Mba'repa ndereji.
Mbopa rejogua.

Qu decs?
Cmo te llams?
Cundo es tu cumpleaos?
Dnde vivs?
Para qu vens?
Quin viene?
Por qu no vens?
Cuntas compraste?

6. amoe'mi ko emongeta. Fijmonos en las partculas resaltadas


en negrita.

12

- Mba'ichapa nderra.

- Cmo te llams?

- Cherra Juana.

- Me llamo Juana.

- Mogupiko nde.

- De dnde sos?

- Che Concepcin-gua.

- Soy de Concepcin

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Maitei

MBO'EPY
PETEHA

- Mopiko reiko.

- Dnde vivs?

- Aiko Paraguape.

- Vivo en Asuncin.

- Moguipiko reju ko'ga.

- De dnde vens ahora?

- Aju che rgagui.

- Vengo de mi casa.

- Mopiko rehorena.

- A dnde vas?

- Aha che rembiapohpe.

- Voy a mi trabajo.

- Mopiko remba'apo.

- Dnde trabajs?

- Amba'apo Secretara de la Funcin Pblica-pe.

- Trabajo en la Secretara de la Funcin Pblica.

- Rerekpiko telfono.

- Tens telfono?

- Areko.

- Lo tengo.

- Mbopiko inmero.

- Cul es su nmero?

Partculas interrogativas:
Para formular preguntas, en guaran, se utilizan las partculas sufijas pa, piko, pio, iko, tiko.
Las mismas van pospuestas a la palabra interrogativa. El castellano carece de este tipo de
partculas; en este idioma la interrogacin se expresa a travs de la entonacin, en la
expresin oral, y por medio del signo de interrogacin, en la expresin escrita. Las partculas
pa y piko son las correctas desde el punto de vista acadmico, pero en el habla coloquial se
utilizan las formas pio, iko, tiko que son variantes de piko.
En guaran, gracias a la existencia de partculas interrogativas especficas, no hace falta
utilizar el signo de interrogacin (?). Empero, se lo puede utilizar si as se desea, para evitar
confusiones. Si se usa, slo se ubica al final de la oracin, como en el ingls y el portugus.
Techapyr:

Mba'ichapa nderra.

Mba'ichapa nderra?

La partcula piko tambin expresa otros contenidos adems de la interrogacin. La misma


expresa sorpresa, extraeza o admiracin. Ante una informacin inesperada que se recibe,
por ejemplo:
- Ohova'ekue ningo che ra'y Espaa-pe.
- Piko.

- Mi hijo se haba ido a Espaa.


- En serio!.

- Kuehe omano Jos jari.


- Piko.

- Ayer muri la abuela de Jos.


- No me digas No puedo creer .

13

MBO'EPY
PETEHA

Maitei

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

7. Jajojuhujey ane angir Jos ndive. aemongetami hendive ha


aporandu chupe:
- De dnde es?
................................................................................................................................................................
- Dnde vive?
................................................................................................................................................................
- De dnde viene?
................................................................................................................................................................
- A dnde va?
................................................................................................................................................................
- Dnde trabaja?
................................................................................................................................................................
- Qu estudia?
................................................................................................................................................................
- Cmo se llama su pap?
................................................................................................................................................................
- Cmo se llama su mam?
................................................................................................................................................................
- Cul es el nmero de su telfono?
................................................................................................................................................................

8. Practicamos saludos con los compaeros y compaeras y con el/la


pytyvhra, por medio de juego de roles.

14

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Maitei

MBO'EPY
PETEHA

9. Moki tapicha, pete karai ha ambue kuata, ojojuhu Paraguape ha


ojokuaase hikui. Jahaimna pete emongeta ikatva ojapo
tapicha.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

10. aemongeta ha jajepy'amongeta. En la primera persona plural del


guaran existe la diferencia entre ANDE y ORE. Reflexionamos
hasta qu punto influye en la administracin del Estado la
mentalidad ORE KUETE. Adems, cmo podemos construir un
Estado inclusivo, para ANDVE GUAR y no solo para ORVE
GUAR.

11. ane rembiapohpe jareko pete ane ir pyahu. Iporne jaikuaami


chupe. Jahai emongeta ikatva jajapo hendive.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

12. amba'apo ane ir ande ykeregua ndive ha jajapo ojupe porandu


jajokuaa hagua. Jahai ane emongetakue.

15

MBO'EPY
PETEHA

Maitei

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

anemandu'a hagua:

Mba'ichapa aneko' ande


- Che cheko' por.
- Nde neko' por.
- Ha'e iko' por.
- ande aneko' por.
- Ore oreko' por.
- Pe peneko' por.
- Ha'ekura iko' por.

Moguipa jaju ko'ga


- Che aju che rgagui.
- Nde reju ne rembiapohgui.
- Ha'e ou facultad-gui.
- ande jaju Palacio de Justicia-gui.
- Ore roju MEC-gui.
- Pe peju MOPC-gui.
- Ha'ekura ou itva rgagui.

Mopa ande jaiko


- Che aiko Paraguape.
- Nde reiko San Lorenzo-pe.
- Ha'e oiko Ka'aguaspe.
- ande jaiko Paraguay jerre.
- Ore roiko okahre.
- Pe peiko Luque-pe.
- Ha'ekura oiko Argentina-pe.

Mopa jaha ande ko'ga


- Che aha che mba'apohpe.
- Nde reho Identificaciones-pe.
- Ha'e oho Ministerio del Interior-pe.
- ande jaha IPS-pe.
- Ore roho Fiscala-pe.
- Pe peho SENACSA-pe.
- Ha'ekura oho SAS-pe.

Mopa ande amba'apo:


- Che amba'apo Secretara de la Niezpe.
- Nde remba'apo Parlamento-pe.
- Ha'e omba'apo INDI-pe.
- ande amba'apo Ministerio de Justicia
y Trabajo-pe.
- Ore romba'apo Ministerio de Defensape.
- Pe pemba'apo Puerto-pe.
- Ha'ekura omba'apo Ministerio de
Salud-pe.

emongeta municipalidad-pe:
- Mba'ichapa ndepyhareve kuakarai.
- Ipormnte, mba'pa remandami.
- Ajningo ae'vo karai Intendente ndive.
- Ne. Ko'ga ha'e oemongetahna pete
tapichndi. Eha'armna chupe.
- Oma. aha'arta chupe. Aguyje ndve.
- Ndaipri mba'repa.

Mvapa ande
- Che mba'apohra Funcin Publicapegua.
- Nde indgena.
- Ha'e parlamentaria.
- ande chokokue.
- Ore empleada domstica.
- Pe mit amba'apva calle-pe.
- Ha'ekura pytagua.

16

e'ndy:
Aguyje: gracias, agradecimiento

Moe': leer

Ambue: otro, otra

Mo: dnde

Angir: amigo, amiga

Mogua: de dnde

Araka'e: cundo

Nde: vos, t, usted

Aramboty: cumpleaos

Ndive: con

Ary: ao

ande: nosotros (incluyente)

Avei: tambin

e'ndy: glosario

Che: yo

emongeta: conversacin, conversar

Chupe: a l, a ella

Ova: se muda (l, ella)

Ha'e: l, ella

Oka: campo, campaa

Ha'ekura: ellos, ellas

Ore: nosotros (excluyente)

Hagua: para, a fin de

Pa, piko, pio, iko: partculas interrogativas

Hembiapo: su trabajo

Paraguay: Asuncin

Hendive: con l, con ella

Pe: ustedes, vosotros/as

Ipornte: bien

Peteha: primero, primera

Ir: compaero, compaera

Porandu: preguntar

Jesarekor: observacin

Pumbyry: telfono

Juhu: encontrar

Pyahu: nuevo, nueva

Ko: vivir, residir

Pytyv: ayudar

Kokue: chacra

Pytyvhra: facilitador, facilitadora, ayudante

Kuaa: saber

Reindy: hermana (usa slo el varn)

Maitei: saludo, hola

Rogaygua: familiar

Mva: quin

Techapyr: ejemplo

Mba'e: qu

Tra: nombre

Mba'icha: cmo

Tet: pas, nacin

Mba'ichapa: hola, cmo ests


Mba'er, ma'er, mba'upe: para qu
Mba're: por qu
Mbo'ehao: escuela
Mbo'epy: leccin
Mbohovi: responder
Mboy: cunto
Mombe'u: contar

17

MBO'EPY
PETEHA

Maitei

ANOTACIONES

18

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
MOKIHA

eemongetavemi

Las formas de saludos que hasta ahora venimos practicando se pueden usar
a cualquier hora del da. Pero en guaran existen saludos especficos para la
maana, la siesta, la tarde y la noche.

19

MBO'EPY
MOKIHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

eemongetavemi

Hablante 1

Hablante 2

- Mba'ichapa neko'(mi). ______- Cmo amaneciste?

- Cheko' por. Ha nde.

- Cheko' por(nte) avei.________- Amanec bien tambin

- Amanec bien. Y vos?

- Mba'ichapa ndepyhareve(mi)._- Buenos das

- Chepyhareve por. Ha nde.

(cmo ests a la maana).

- Estoy bien. Y vos?

- Chepyhareve por(nte) avei.____- Bien tambin.

- Mba'ichapa ndeasaje(mi).____ - Cmo ests a la siesta?.

- Cheasaje por. Ha nde.

- Cheasaje por(nte) avei._______- Tengo buena siesta tambin.

- Bien. Y vos?

- Mba'ichapa ndeka'aru(mi).____- Cmo ests a la tarde?.

- Cheka'aru por. Ha nde.

- Cheka'aru por(nte) avei.______ - Bien tambin.

- Muy bien. Y vos?

- Mba'ichapa ndepyhare(mi).___- Buenas noches

- Chepyhare por. Ha nde.

(cmo ests a la noche).

- Bien. Y vos?

- Chepyhare por(nte) avei._____ - Bien tambin.

Jesarekor
a) En guaran no existe diferencia en el tratamiento de 2 persona singular vos, t o usted,
como en el castellano. En todos los casos se utiliza el pronombre Nde.
) En esta lengua, como podemos notar, existen saludos especficos para cada momento
del da.

20

- Mba'ichapa neko'.

- Cmo amaneciste? (se usa de maana muy temprano).

- Mba'ichapa ndepyhareve.

- Cmo ests? (de maana).

- Mba'ichapa ndepyhareve'asaje.

- Cmo ests? (a la media maana)

- Mba'ichapa ndeasaje.

- Cmo ests? (a la siesta).

- Mba'ichapa ndeka'aru.

- Cmo ests? (a la tarde).

- Mba'ichapa ndeka'arupyt.

- Cmo ests? (de nochecita).

- Mba'ichapa ndepyhare.

- Cmo ests? (de noche).

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

eemongetavemi

MBO'EPY
MOKIHA

ch) En guaran se deben diferenciar dos tipos de saludos: los formales y los informales.
Todas las formas estudiadas hasta ahora son saludos formales, que se pueden utilizar con
cualquier persona. Pero existen los saludos informales, que se utilizan en la rueda de
amigos, en el lenguaje coloquial, y que no se pueden utilizar con una persona desconocida o
alguien a quien debemos respeto, dado que representara falta de deferencia. Estos
saludos se usan a cualquier hora del da.

Techapyr:
Hablante 1
Hablante 2
- Mba'eteko(pa) (piko)________- Jari
- Mba'e la prte.____________ - Jaryiete.
- Mba'e la situ._____________ - Alplo.
- Mba'eteko la situ.__________ - Altko.
- Ha upi._________________ - Ovevete.

1. Nos encontramos con nuestro amigo Jos en distintos horarios del


da. amomaiteimi chupe guaranme.

- Hola Jos, cmo amaneciste?


..................................................................

- Hola Jos, cmo ests (a la maana)?


..................................................................

- Hola Jos, cmo ests (a la siesta)?


..................................................................

- Hola Jos, cmo ests (a la tarde)?


..................................................................

- Hola Jos, cmo ests (a la noche)?


..................................................................

21

MBO'EPY
MOKIHA

eemongetavemi

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

2. Ko'g a Jos anemomaitei guaranme ha ande avei


amomaiteimta chupe ie'me:
- Mba'ichapa neko'.

- Mba'ichapa ndeka'aru.

..................................................................

..................................................................

- Cheko' pornte avei.

- Cheka'aru pornte avei.

- Mba'ichapa ndeasaje.

- Mba'ichapa ndepyhare.

..................................................................

..................................................................

- Mba'ichapa ndeasaje.

- Chepyhare pornte avei.

3. Jajojuhu pete tapicha ndive ane rembiapohpe. aemongeta


hendive ha pevar aporandu chupe: mba'ichapa ijasaje,
mba'ichapa hra, mogupa, mopa oreko hga, moguipa ou,
mopa omba'apo ha mopa ohta os rire upgui.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

4. ane rembiapohpe oguah pete tetygua oe'sva director/a


ndive. amomaitei chupe, aporandu chupe hra ha moguipa ou.
Upi jajerure chupe anera'ar'imi hagua, agaitma oantendetaha
hese director tr directora.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

22

5. Con la ayuda del/la pytyvhra practicamos saludos informales; los


participantes aportarn otras formas de saludos usados en su
entorno.

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

eemongetavemi

MBO'EPY
MOKIHA

anemandu'a hagua:

Mba'ichapa ande andepyhareve


- Che chepyhareve por.
- Nde ndepyhareve por.
- Ha'e ipyhareve por.
- ande andepyhareve por.
- Ore orepyhareve por.
- Pe pendepyhareve por.
- Ha'ekura ipyhareve por.

Mvapa iko' por ko rape.


- Che cheko' por ko rape.
- Nde neko' por ko rape.
- Ha'e iko' por ko rape.
- ande aneko' por ko rape.
- Ore oreko' por ko rape.
- Pe peneko' por ko rape.
- Ha'ekura iko' por ko rape.

Mba'ichapa ande andeasaje


- Che ndacheasajepori.
- Nde nandeasajepormbi.
- Ha'e nda'ijasajepori.
- ande naandeasajepori.
- Ore nda'oreasajepori.
- Pe napendeasajepori.
- Ha'ekura nda'ijasajepori.

Mvapa ipyhareve vai ko rape.


- Che chepyhareve vai ko rape.
- Nde ndepyhareve vai ko rape.
- Ha'e ipyhareve vai ko rape.
- ande andepyhareve vai ko rape.
- Ore orepyhareve vai ko rape.
- Pe pendepyhareve vai ko rape.
- Ha'ekura ipyhareve vai ko rape.

Mba'ichapa ande andeka'aru


- Che cheka'aru por.
- Nde ndeka'aru por.
- Ha'e ika'aru por.
- ande andeka'aru vai.
- Ore oreka'aru vai.
- Pe pendeka'aru vai.
- Ha'ekura ika'aru vai.

Mba'ichapa reiko(mi)
- Aiko por.
- Jaiko(ve).
- Ni nda'ivaipoti.
- Jaryiete.
- Aiko tengetngepe.
- Ha jacherechapma .

andpa mba'icha andepyharese:


- Che chepyhare porse.
- Nde ndepyhare porse.
- Ha'e ipyhare porse.
- ande andepyhare porse.
- Ore orepyhare porse.
- Pe pendepyhare porse.
- Ha'ekura ipyhare porse.

emongeta tappe:
- Mba'e la prte, Juan.
- Jaryiete. Mba'piko rejaporena ko'a rupi.
- Ha pina aju avisitvo che rpe.
- Iporite pva. Arma ndajajoechavi.
- Arma ndajajoechavi aete.
- Maiteimi nde rpe.
- Aguyje ndve, che ir. Jajoechta vokoiete.
- Avy'aite rohechre. Jajoechta vokoiete.

Mba'ichapa ande anderra


- Che cherra Ramn.
- Nde nderra Mara.
- Ha'e hra Jos.
- Ore orerra Mara, Ramn ha Jos.
- Pe penderra Ramn ha Mara.
- Ha'ekura hra Federico ha Fernando.

23

e'ndy:
Akinte: siempre
Asaje: la siesta
Hasykatu: est enfermo, enferma
Hecha: ver
Ie'me: en su idioma
Ir: compaero, compaera
Jepiveguichante: como de siempre
Jojuhu: encontrarse
Ka'aru: la tarde
Ka'arupyt: la nochecita
Ko': amanecer
Kuehe: ayer
Maitei: saludo
Maymavete: todos, todas.
Mokiha: segundo, segunda
Momaitei: saludar
Ndaikuai: No s
Neko': vos (t, usted) amanecs
Por(nte): bien
Pyhare: la noche
Pyhareve: la maana
Pyhareveasaje: la media maana
Ru, tva: pap
Se: partcula que expresa modo volitivo
Tapicha: persona, semejante
Tee: propio
Tembiapoha: lugar de trabajo
Tetygua: ciudadano/a, compatriota
Vai: mal, feo, fea
Vokoiete: oportunamente
Vy'a: alegrase

24

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

eemongetavemi

MBO'EPY
MOKIHA

ANOTACIONES

25

MBO'EPY
MOKIHA

eemongetavemi

ANOTACIONES

26

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
MBOHAPYHA

aporandu hagua

1. Jos se encuentra en Asuncin y no sabe cmo llegar al Parlamento.


Una transente le indica cmo llegar.
- Jos:
- Transente:
- Jos:
- Transente:
- Jos:
- Transente:
- Jos:
- Transente:
- Jos:
- Transente:
- Jos:
- Transente:

Mba'ichapa.
Ipornte.
Ikatpa amba'eporandu(mi) ndve.
Ikatu.
Mopiko opyta Parlamento.
Opyta Paraguayo Independiente ha 14 de mayo-pe.
Mba'ichapa hra kva ko tape.
Kva 14 de mayo.
Parlamento-pe.
Mba'ichapa aguahta

Reguatava'er cuatro cuadra yvatvo, ha ppe rejuhta.


Aguyje ndve.
Ndaipri mba'repa.

27

MBO'EPY
MBOHAPYHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

aporandu hagua

Para pedir informaciones, en guaran, se pueden utilizar las palabras interrogativas que ya
conocemos: mba'e (qu), mba'icha (cmo), araka'e (cundo), mo (dnde), ma'er,
mba'er, mba'upe (para qu), mva (quin), mba're (por qu). La pregunta inicial es,
ikatpa, ikatpiko (katu: poder, posibilidad; pa/piko: partcula
normalmente,
interrogativa). As, si se desea pedir permiso para salir de un lugar se dir: Ikatpa as
sapy'aite. Puedo salir un momento? Permiso, puedo salir un momento?

2. aime terminal-pe ha jahase Ciudad del Este-pe. aporandu pete


kuatame mba'ichapa jajapova'er pevar, mba'e
mba'yruguatpepa jahakuaa. Jajapta pytyvhra emoirme.
- Mba'ichapa kuata
- Ikatpa amba'e porandumi ndve
-................................................................................................................................................................
-................................................................................................................................................................
-................................................................................................................................................................
-................................................................................................................................................................
-................................................................................................................................................................
-................................................................................................................................................................

Partculas de nmero y persona (para verbos regulares).


Observamos estas palabras extradas de la primera conversacin. Ambae porandu, opyta,
aguahta, reguatava'er. Rejuhta. Las mismas son verbos. Las partculas en negrita
indican nmero y persona.
La partcula es una letra o slaba que tiene sentido solamente estando unida a un lexema,
pero separada de l carece de sentido.
1 persona singular
2 persona singular
3 persona singular
1 persona plural incluyente
1 persona plural excluyente
2 persona plural
3 persona plural

28

Che
Nde
Ha'e
ande
Ore
Pe
Ha'ekura

a
re
o
ja/a
ro
pe
o

aguapy
reguapy
oguapy
jaguapy
roguapy
peguapy
oguapy

akay
rekay
okay
akay
rokay
pekay
okay

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

aporandu hagua

MBO'EPY
MBOHAPYHA

Jesarekor: en la primera persona plural incluyente ande tenemos dos partculas ja y a.


La primera se usa con los verbos orales (jaguapy: nos sentamos) y la segunda con los
nasales (akay: nos perdemos, nos escondemos).

3. Nuestro amigo Jos quiere gestionar su cdula de identidad y no


sabe cmo llegar hasta el Departamento de Identificaciones de
Asuncin. l est en la terminal de mnibus de Asuncin.
Ayudmosle explicando cmo debe expresar las siguientes ideas en
guaran.
- Buenos das.

................................................................................................................................................................
- Puedo preguntarle algo?

................................................................................................................................................................
- Cmo puedo irme desde aqu hasta Identificaciones?

................................................................................................................................................................
- Qu lnea debo tomar?

................................................................................................................................................................
- En qu calle queda Identificaciones?

................................................................................................................................................................
- Gracias.

................................................................................................................................................................

29

MBO'EPY
MBOHAPYHA

aporandu hagua

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

4. as amba'ejoguvo ha aporandta mba'apohrape jajoguasva


repy. Cuidamos el uso de las partculas de nmero y persona.
- Le puedo hacer una pregunta?
................................................................................................................................................................
- Tiene pantalones?
................................................................................................................................................................
- Qu costo tienen?
................................................................................................................................................................
- Tiene camisas?
................................................................................................................................................................
- Cundo las tendr? (las camisas)
................................................................................................................................................................
- Agradecemos por la atencin dispensada.
................................................................................................................................................................

5. Ko'ga aipytyv pe mba'apohrape ombohovi hagua ane


porandu.
- S, en qu le sirvo.
................................................................................................................................................................
- S, tenemos.
................................................................................................................................................................
- Cuestan 50.000 guaranes.
................................................................................................................................................................
- No tengo camisas ahora.
................................................................................................................................................................
- Maana las tendr.
................................................................................................................................................................
- No fue ninguna molestia.
................................................................................................................................................................

30

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

aporandu hagua

MBO'EPY
MBOHAPYHA

6. ambohovaimi ko' porandu. Usamos correctamente las partculas


de nmero y persona.
- Mboy ary (ro'y, ao) piko rereko nde.
................................................................................................................................................................
- Mopiko reiko.
................................................................................................................................................................
- Mboy arpa oreko nde ru.
................................................................................................................................................................
- Mboy arpa oreko nde sy.
................................................................................................................................................................
- Mba'e e'pa jaiporu ko'ga.
................................................................................................................................................................
- Mba'pa rejapta ko'r.
................................................................................................................................................................
- Mba'piko rekaru kuehe.
................................................................................................................................................................
- Nde sy ha nde rpiko mo oiko.
................................................................................................................................................................

7. Pete indgena ogueru hospital-pe hapicha hasva. Jahai


omongeta ikatva ojapo pohnohra ndive. Cuidamos el uso de las
palabras interrogativas y de las partculas de nmero y persona.

8. Jajojuhu pete kuakarai ndive ane mba'apohpe ha


aemongetase hendive. Para encarar la conversacin hacemos de
la siguiente manera: la saludamos, le preguntamos si podemos
formularle algunas preguntas, le preguntamos su nombre, de dnde
viene, para qu viene, con quin viene, dnde queda su casa y por
ltimo le agradecemos por la deferencia. Practicamos estas
frmulas con un compaero o compaera de al lado. Luego
escribimos el dilogo. Jaiporke guarani.
31

MBO'EPY
MBOHAPYHA

aporandu hagua

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

anemandu'a hagua:

Mopa oho ko tape


- Ndaikuai.
- Oho Encarnacin-pe.
- Oho oparei aguietnte.
- Ko tape oho Paraguape.
Mba'pa jajapoana ande
- Che ambosako'i'ana pete kuatiae'e.
- Nde reemongetarena directora ndive.
- Ha'e oantendehna ova rehe.
- ande aantende oheniva telfono-pe
rehe.
- Pe peopytyvpena.
- Ha'ekura omopot oficina.
Mopiko jahra'e kueheambue
- Che ahkuri che sy rgape.
- Nde rehkuri ysyrpe.
- Ha'e ohkuri omba'apo'imi.
- ande jahkuri ane irngura rgape.
- Ore rohkuri roandvo ore rpe.
- Pe peikundaha Paraguay tuichakue
javeve.
- Ha'ekura opytkuri hgape.
Ikatpa chepytyvmi
- Mba'e provlma piko jarekta.
- Ko'ga ndaikatumo'i, asta'ana.
- Ikatu.
- Ko'r guive ikatta.
Mba'pa pendeguerumi Paraguape
- Che aju ahechvo che ra'pe.
- Ramn ou ohekvo tembiapo,
omba'apose.
- Che ryvy ou oho haguicha Argentinape.
- ngel ou oikuavo ko tva.
- Jos ou ojapoukvo pete kuatia.
andpa mo amba'apo
- Che amba'apo Ministerio de Educacinpe.
- Nde remba'apo Ministerio de Defensa-pe.
- Ha'e omba'apo Presidencia-pe.
- ande amba'apo Senave-pe.
- Ore romba'apo Ministerio de Hacienda-pe.
- Pe pemba'apo Ministerio de Industria y

32

Comercio-pe.
- Ha'ekura omba'apo Secretara de
Cultura-pe.
Mba'piko ande andercho vyvypra
hicha.
- andedercho jaikovvo.
- andedercho aemoarandvo.
- andedercho jakarvo hekpe.
- andedercho naaemboykivo.
- andedercho aemomba'vo ande
rekovpe.
- andedercho aneambuvo ojuehegui.
- andedercho jaikuaaukvo ane
remiandu.
- andedercho Estado omoaetvo
ande derechokura.
Mopa aembojakuaa oepyr tr
oembykramo ande dercho
- CODENI-pe oembojakuaa mitkua ha
mitkuimba'ekura.
- Secretara de la Mujer-pe oembojakuaa
kuangura.
- INDI-pe oembojakuaa indgena-kura.
- Defensora del Pueblo-pe
aembojakuaa maymave.
- Comisin de Derechos Humanos
Parlamento-pe avei aembojakuaa.
emongeta supervisin-pe
- Mba'ichapa ndepyhareve, karai.
- Chepyhareve por, che rajy.
- Ikatpa amba'eporandumi ndve.
- Ikatu, mba'pa remandami.
- Mba'ichapa ajapova'er anoh hagua
che certificado de estudio.
- Ehova'er nde colegio-kupe rejerure
nde kuatia; uppe oeme'ta ndve ha
upi regueru pe supervisin-pe rovisa
hagua ndve.
- Aguyje ndve.
- Ndaipri mba'repa.

e'ndy:
Aguietnte: muy cerca

emoarandu: estudiar

Aguyje: gracias

Opavave: todos, todas

Araka'e: cundo

Ppe: ah

Guah: llegar

Porandu: preguntar

Guive: desde

Pytyv: ayudar

Ikatpa: se puede? Puedo?

Ra'y: hijo

Jerure: pedir, solicitar

Repy: el costo

Juhu: encontrar

Ru, tva: padre

Karai: seor

Sy: madre

Karia'y: el joven

Tape: calle

Ko'ga: ahora

Tekove: vida, persona

Ko'r: maana

Temiandu: idea, sentimiento

Kuatiae': carta

Tuja: viejo

Kuehe: ayer

Voko: bolso

Kundaha: recorrer

Yvatvo: norte

Kua: mujer

Yvypra: persona, ser humano.

Mandu'a: recordar
Mva: quin
Mba'apohra: trabajador, trabajadora
Mba're: por qu
Mbo'ehra: maestro, maestra
Mbohapyha: tercero, tercera
Mbohovi: responder
Me': dar
Mitkuimba'e: nio
Mitkua: nia
Moaete: garantizar
Mo: dnde
Mba'yruguata: vehculo
Ndaipri mba'repa: de nada
Ndive: con
andu: averiguar el estado de una
persona; sentir, percibir.
emboja: acercarse

33

MBO'EPY
MBOHAPYHA

aporandu hagua

ANOTACIONES

34

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
IRUNDYHA

Mba'ejerurer

1. amoe'mi ko emongeta.

- Eguerumi chupe iaranduka.

Trale su libro, por favor.

- Eguerna chupe iaranduka.

Trale su libro, por favor.

- Eguerke chupe iaranduka.

Trale su libro.

- Eguerkena chupe iaranduka.

Trale su libro.

35

MBO'EPY
IRUNDYHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Mba'ejerurer

En guaran para solicitar algo o dar orden se utilizan partculas imperativas. En estos casos
en la segunda persona singular se usa la partcula prefija E en vez de la partcula de nmero
y persona categrica RE, y se le posponen al verbo las partculas segn la modalidad del
hablante. Estas son las modalizaciones imperativas ms usuales:
Imperativo carioso:.....................mi (tnica).........Ejumi..........Ven, por favor.
Imperativo amistoso, rogativo:......na (tona).........Ejna..........Ven, por favor.
Imperativo conmitativo:.................ke (tona).........Ejke..........Ven ya.
Imperativo enftico:.....................py (tona).........Ejpy...........Ven ya, de una vez.
Ko' e'peh ikatu avei oho oondive, oembopohyive hagua oje'esva. Jahechami ko'
techapyr:
- aopytyvmna amohu' hagua ane rembiapo.
- Ayudmonos para culminar el trabajo, por favor.
- aopytyvkena amohu' hagua ane rembiapo.
- Ayudmonos para culminar el trabajo.
- aopytyvmkena amohu' hagua ane rembiapo.
- Ayudmonos, por favor, para culminar el trabajo.

Existen tambin partculas de nmero y persona imperativas que se utilizan de la misma


forma como las categricas que hemos visto en la tercera leccin (a, re, o, ja/a, ro, pe, o).
Dichas partculas son: ta, e, to, ja/a, toro, pe, to que van prefijas a la raz verbal. Con estas
partculas se pueden tambin utilizar las partculas mi, na, ke, py.

Techapyr:
- Takaru che, ekaru nde, tokaru ha'e, jakaru ande, torokaru ore, pekaru pe, tokaru
ha'ekura.
- Tahke che, ehke nde, tohke ha'e, jahke ande, torohke ore, pehke pe, tohke
ha'ekura.

2. En una cancha del barrio los chicos juegan a la pelota. amoe'mi


ha upi amboguatave emongeta.

36

- Embohaspy chve nde pelta.

- Pasme la pelota (de una vez).

- Epona pe.

- Tir aqu.

- Ediparke

- Corr.

- Esmi sapy'aite.

- Sal un rato, por favor.

- Callate.

- Corr, por favor.

- No pierdas la pelota.

- No salgas, por favor.

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Mba'ejerurer

MBO'EPY
IRUNDYHA

3. Expresamos, en guaran estos pedidos u rdenes.


- Ayudame, por favor.
- Ven ya.
- Alz conmigo.
- Pasame el libro, por favor.
- No te canses.

- ............................................................................
- ............................................................................
- ............................................................................
- ............................................................................

- Baj ah.

- ............................................................................
- ............................................................................

- Descansemos un rato.

- ............................................................................

4. Ou pete kuakarai ohechvo ikuatia ane rembiapohpe. amoe'


omongeta ha upi ambohasa guaranme ova castellano-pe.
- Mba'ichapa ndepyhareve.
- Ipormnte, kuakarai. Mba'pa ndeguerumihna.
- Aikuaase che kuatiakurapa ombva.
- Cheraarmi sapyaite.
- ............................................................................Le preguntar a mi compaera.
- ............................................................................Ya est su documento, seora.
- ............................................................................Acompeme hasta la otra oficina.
- ............................................................................Espere un rato en la ventanilla.
- ............................................................................Puede firmar ac, por favor, para entregarle.
- ............................................................................Vuelvo enseguida, seora.

5. Trabajamos en clase dando rdenes o solicitando algo a nuestros


compaeros y compaeras. Utilizamos las partculas mi, na, ke y py
solas o combinadas.
- Ejumna
- ............................................................................
- ............................................................................
- ............................................................................
- ............................................................................

37

MBO'EPY
IRUNDYHA

Mba'ejerurer

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

anemandu'a hagua:

Ejumna chepytyv
- Ahma roipytyvvo.
- Nipy, ahma.
- Amohu're che rembiapo ahtama.
- Nde ningo nereikotevi voi epytyv.
Pejpy amba'apo oondivepa
- Ko rape ndaikatumo'i.
- Ko'ga orekane'iterei.
- Rohtama agaite.
- Rohomarona.
Apouka (imperativo) jeporu
- Jos, eguapke che ir.
- Peguapymna, Jos ha Antonio.
- Ehomna che ru rendpe.
- Anke peneakhatitti.
- Ere ne membpe antei oho ha'eo upe
rupi.
- Pejuvokena.
- Director, ikatpa chepytyvmi.
-Kuatangura, ikatpa amba'apo
oondivepa.
Partculas de nmero y persona
imperativas
- Taku'ke che.
- Eku'ke nde.
- Toku'ke ha'e.
- Jaku'ke ande.
- Toroku'ke ore.
- Peku'ke pe.
- Toku'ke ha'ekura.
emongeta mba'apohpe
- Pejumna, che irngura, chepytyvmi.
- Mba'piko reikotev, Jos.
- Ajejopypaite che rembiappe ha aipota
chemoirmi.
- Mba'pa jajapta nendive.
- Pemohendapamna ko' kuatia ha

38

tembiporu ahejva escritorio ri.

- Mba'piko nembopyaragetva.
- Amoguahva'er ko kuatia Parlamentope asajer.
- Ani rejepy'apy. Ehejntema ore ppe.
- Aguyje peme.
- Tandepo'aite.
emongeta ogappe
- Che memby, ejumna.
- Mba'iko che sy.
- Aipota chepytyv amopotmba hagua
ande rga.
- Ni, che sy. Mba'pa jajapta.
- Eguerumi amo typycha puku ha emopot
pe tcho.
- Ahma agueru.
- Emopotmba rire tcho eguerta
andve y mba'yrpe.
- Oma, che sy. Ajtama.
- Pya'nteke che memby.

e'ndy:
Agaite: enseguida

Sapy'aite: un rato

Aranduka: libro

S: salir

Gueru: traer

Sy: madre

Ha': jugar, probar

Tembiapo: trabajo

Irundyha: cuarto, cuarta

Typycha: escoba

Jejopy: aprieto

Y: agua

Jepy'apy: preocupacin
Karai: seor
Ke: imperativo conmitativo
Ko'ga: ahora
Kotev: necesitar
Kuatia: papel, documento
Kuakarai: seora
Ku'e: moverse
Mba'ejerure: solicitar algo
Mba'yru: recipiente
Mbohasa: pasar.
Memby: hijo (usa sola la mujer)
Mi: imperativo carioso
Mohenda: colocar, acomodar
Mohu': concluir
Moir: acompaar
Mopot: limpiar
Na: imperativo amistoso, rogativo
Ni: bueno! Interjeccin.
Nipy: vamos! interjeccin
Oondive: juntos, juntas
Po'a: suerte, fortuna
Poi: tirar, arrojar
Puku: largo
Py: imperativo enftico
Pytyv: ayudar, socorrer
Pyarage: premura, apuro

39

MBO'EPY
IRUNDYHA

Mba'ejerurer

ANOTACIONES

40

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
POHA

Che rete

1. Jaikuaami ande rete vorekura.


Kva
che ak

Kva che
nambi

Kva
che ajra

Kva
che t?

Kva
che
rye

Kva che tyvyta

Kva
che
juru

Kva che pytia

Kva che po

Kva
che
atiy
Kva che
jyvanga
Kva che
py
Kva che
retyma

Kva
che
ku
Kva che jyva

Kva
che
renymy
Kva che pys

Kva che resa

Che ak pete,
che po ha che py moki,
che t po'imi pete,
che jyva ha che retyma moki,
che juru pukavy pete,
che resa h por moki,
ha heta che akrague.

41

MBO'EPY
POHA

Che rete

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

2. Jajesareko ko ta'ngre ha upi amboherami hete vorekura.

3. Jaikuaavemi ande rete vore, pytyvhra emoirme. Jaipuru


e'ryru.

4. Jahechaukami ande rete vorekura. (Mtodo Respuesta Fsica


Total).

5. ambohovi ko' porandu.


- Mbopa nde resa.
- Cheresa moki
............................................................................
- Mbopa ne ak.
-

............................................................................
- Mbopa nde jyva.
-

............................................................................
- Mbopa nde rye.
-

............................................................................
- Mbopa ne ku.
-

............................................................................
- Mbopa ne retyma.
-

42

............................................................................

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rete

MBO'EPY
POHA

6. ae'mi. amyesak aty guaspe mba'erpa jaipurukuaa ande


rete vorekura. ae'ke guaranme. Jahaimi ja'eva'ekue.
.................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................

7. amba'apo ane ao tr aty'pe ha ambohovi ko' porandu:


- Mba'erpa jaipurukuaa ane ak.
- ane ak jaiporukuaa apensa hagua.
............................................................................
- Mba'erpa jaiporukuaa ande py.
-

............................................................................
- Mba'erpa jaiporukuaa ane ku.
-

............................................................................
- Mba'erpa jaiporukuaa ande jyva.
-

............................................................................
- Mba'erpa jaiporukuaa ande resa.
-

............................................................................
- Mba'erpa jaiporukuaa ande juru.
-

............................................................................

8. ambohysyimna ande rete vore ova ane ak (cabeza), ande


rete (tronco) ha ande rete aprape (extremidades).
ane akme: ___________________________________________________________________
______________________________________________________________________________
ande pyti'ape: __________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
ande rete aprape: ______________________________________________________________
________________________________________________________________________________

43

MBO'EPY
POHA

Che rete

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

9. Ja'e mba'pa jajapokuaa ko' ande rete vorpe. amba'apo moki


moki.
ikatu jajapyhy oimera mba'e.
- ande ppe_____________________________________________________________________
- ane akme ___________________________________________________________________
- ande jyvpe ___________________________________________________________________
- ande pyti'pe___________________________________________________________________
- ande ppe_____________________________________________________________________
- ande apyspe__________________________________________________________________
- ande pytpe___________________________________________________________________
- ane retymme__________________________________________________________________
- ane tme______________________________________________________________________
- ane kume____________________________________________________________________
- ande ajrape___________________________________________________________________
- ane pysme____________________________________________________________________
- ande ropeppe__________________________________________________________________
- ande ati'pe____________________________________________________________________
- ane pyapme___________________________________________________________________
- ande jyvangpe_________________________________________________________________

10. Mba'pa ande jareko tr amo:


ande jyva ri:___________________________________________________________________
ane rapypa'me:_________________________________________________________________
ane retyma ri: __________________________________________________________________
ande ykre: ____________________________________________________________________
ande po pytpe: _________________________________________________________________
ande ati're:____________________________________________________________________
Ne akre: _______________________________________________________________________

44

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
POHA

Che rete

11. Ja'emi mva ande rete vorpepa jajapo ko' mba'e.


- Japorohecha

ande respe.

- Japoropichi
- Jasavi jahayhvape
- Jachuta pelta
- ambopu mbaraka
- ahet mba'e ryaku
- aekmberi
- Japoropopyhy
- ahendu purahi rory
- apensa
- Jakaru
- Jajohavi'u
- aemokuh
- ambovyvy ao

Jaikuaami hagua
Jajesarekomijey texto epyrhapegure. Pype ojehaihve ko' e': pete, moki. Ko'va
hna papapy (nmero). Jaikuaami guarani papapy:
Nmeros cardinales:
Pete: uno
Moki: dos
Mbohapy: tres
Irundy: cuatro
Po: cinco
Pote: seis
Poki: siete
Poapy: ocho
Porundy: nueve
Pa: diez
Pate: once
Paki: doce
Paapy: trece
Parundy:catorce
Papo: quince
Papote: diecisis
Papoki: diecisiete
Papoapy: dieciocho
Paporundy: diecinueve

Mokipa: veinte
Mbohapypa: treinta
Irundypa: cuarenta
Popa: cincuenta
Potepa: sesenta
Pokipa: setenta
Poapypa: ochenta
Porundypa: noventa
Sa: cien
Mokisa: doscientos
Mbohapysa: trescientos
Irundysa: cuatrocientos
Posa: quinientes
Potesa: seiscientos
Pokisa: setecientos
Poapysa: ochocientos
Porundysa: novecientos

Su: mil
Mokisu: dos mil
Mbohapysu: tres mil
Irundysu: cuatro mil
Posu: cinco mil
Potesu: seis mil
Pokisu: siete mil
Poapysu: ocho mil
Porundysu: nueve mil
Pasu: diez mil
Mokipasu: veinte mil
Popasu: cincuenta mil
Sasu: cien mil
Posasu: quinientos mil
Sua: un milln
Moki sua: dos millones
Po sua: cinco millones
Pa sua: diez millones

45

MBO'EPY
POHA

Che rete

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Nmeros ordinales:
En guaran se forman los nmeros ordinales posponiendo la partcula ha a los nmeros
cardinales.

Techapyr:
Peteha: primero
Mokiha: segundo
Mbohapyha: tercero
Irundyha: cuarto
Poha: quinto
Poteha: sexto
Pokiha: sptimo
Poapyha: octavo
Porundyha: noveno
Poha: dcimo

12. ande jerre ha ane retme o heta tapicha orekva discapacidad


hetpe. O ndohechiva, oguata'va, ohendu'va, iepva hetyma
tr ijyvpe hamba'e. aemongetavemi mba'eichagua
discapacidad-pa ove ha mba'pa Estado ojapova'er omoaete
hagua idercho tapicha orekva discapacidad-pe.

13. aemongeta ha jahai jaiporu hagua papapy. amoha'ngahai


jarekva ande rgape; ja'e mba'emba'pa umva ha mbopa jareko.
Ikatu mesa, tupa, apyka, celular, pejuha ha avei mymbakura.
Jaiporu hekpe papapykura. amba'apo ande kuatiahape.

14. amoha'nga ande rete ha jahechauka ivorekura.

46

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rete

MBO'EPY
POHA

anemandu'a hagua:

ande jaikuaa ande rete vore


- Che aikuaa che ak, che akrague, che syva, che tyvyta, che ropea ha che resa.
- Nde reikuaa nde rova, nde rovayke, ne t, ne nambi, ne rayk, nde ajra, nde ati'y ha
nde atukupe.
- Ha'e oikuaa ijahy'o, hi, himbra, ik, iapek, hatypy, ha hembe.
- ande jaikuaa ande jyva, ande pyapy, ande jyvanga, ande jyvaguy, ande po,
ane ku ha ane pyap.
- Ore roikuaa ore kma, ore pyti'a, ore rye, ore puru', ore ku'a, ore py'a, ore koras ha
ore ryekue, ha ore revi.
- Pe peikuaa pene rakamby, pene rumby, pene rembo, pende rapypi ha pende rako.
- Ha'ekura oikuaa hetyma, henymy', hetymaro'o, ikupy, ipy, ipyta, ipytas, ipys ha
ipysap.
ande rvare o
- ande resa jahecha hagua.
- ane t ahet hagua.
- ande rovayke aehet hagua.
- ande juru jakaru ha ae' hagua.
- ande ropepi amo' hagua ande resa.
- ande ropea ojoko hagua mba'eky'a
ohokuava ande respe.
- ande tyvyta omo' hagua ande resa
kangue.
ande po vorekura jaiporu
- ande popyte amo hagua mba'e
michva.
- ane ku jajapyhy hagua aikotevva.
- ane ku ak jajepovyvy haggua.
- ane pyap amo' hagua ane ku ak.
- ande po ropyta jajejoko hagua.
ande jurpe jareko
- ane ri amongu'i hagua tembi'u.
- ane k aikmby por hagua ja'va.
- ane apek omo'va ande juru ryepy.
- ane rimbra ane ri renda.
- ane rembe ambohyapu por hagua e'
ae'vo.
- ande ahy'o amok hagua tembi'u.
ande reteppe jareko
- ane e' (koras) omyasiva tuguy
ande retepre.
- ande py'a, omongu'va tembi'u ja'va.
- ande ryekuepo'i ohykue'o ha oipokva
tembi'u ja'va.
- ande vevuikue ome'va yvytu
anepytuh hagua.

ane retymme jareko


- ane renymy' aes hagua.
- ande py apyr hagua.
- ande py ape japyvoi hagua.
- ande pyta jajepytaso hagua.
- ane pys aembo'y por hagua.
- ane retmaro'o jajepytaso mbarete
hagua.
Mba'erpa ande jaipuru ande po
- Che aiporu ahai hagua.
- Nde reiporu rembovyvy hagua.
- Ha'e oiporu oporopopyhy hagua.
- ande jaiporu jajepoity hagua.
- Ore roiporu rokopi hagua.
- Pe peiporu pescrivi hagua
komputadrape.
- Ha'ekura oiporu ojahu hagua.
emongeta hospital-pe
- Mba'ichapa pohnohra (doctora).
- Eguahke mitrusu. Mba'pa ojehu
ndve.
- Ahunga che py kangue, hi'che otiri tr
ojekaite voi.
- Mba'eichahpepiko oiko nderehe.
- Aha'hpe partdo.
- Jahechami Kva ihoddo.
- Mba'pa rehecha pohnohra.
- Ndaikuai. Ehta ejapouka radiografa ha
upi ejujey.
- Oma. Ahta ajapouka.
- Ombrekena ejma.
- Ore ajta. Aguyje.
- Ndaipri mba'repa.

47

e'ndy:
Ahy'o: garganta
Ajra: cuello
Ak: cabeza
Akrague: cabello
Apek: paladar
Ati'y: hombro
Atukupe: espalda
Ha': jugar
Hagua: para
Hecha: ver, observar
Heta: mucho, mucha
Het: besar, oler, olfatear
H: negro, negra
Hunga: golpear
Irundy: cuatro
Irundyha: cuarto
Irundypa: cuarenta
Irundysa: cuatrocientos
Irundysu: cuatro mil
Jahu: baarse
Japyhy: agarrar
Jehu: acontecer, suceder
Jeka: quebrar
Jepoity: llamar con la mano
Jepytaso: afirmar los pies
Juru: boca
Jyva: brazo
Jyvanga: codo
Kma: seno, teta
Karu: comer, almorzar
Kopi: corpir
Kva: ste, sta
K: lengua
Ku: dedo de la mano
Ku'a: cintura
Mba'apo: trabajar
Mbaraka: guitarra
Mbohapy: tres
Mbohapyha: tercero
Mbohapypa: treinta
Mbohapysa: trescientos
Mbohapysu: tres mil
Mbovyvy: coser
Mitrusu: el joven
Mohangahai: describir
Moki sua: dos millones
Moki: dos
Mokiha: segundo
Mokipa: veinte
Mokipasu: veinte mil
Mokisa: doscientos
Mokisu: dos mil
e': corazn
embo'y: ponerse de pie

48

ep: paraltico, deforme


es: arrodillarse
Pasua: diez millones
Pa: diez
Paapy: trece
Paki: doce
Papapy: nmero
Papo: quince
Papoapy: dieciocho
Papoki: diecisiete
Paporundy: diecinueve
Papote: diecisis
Parundy: catorce
Pasu: diez mil
Pate: once
Pete: uno
Peteha: primero
Po sua: cinco millones
Po: mano, cinco
Po'i: fino/a, delgado/a
Poapy: ocho
Poapyha: octavo
Poapypa: ochenta
Poapysa: ochocientos
Poapysu: ocho mil
Poha: dcimo, dcima
Poha: quinto, quinta
Pohnohra: mdico, mdica
Poki: siete
Pokiha: sptimo
Pokipa: setenta
Pokisa: setecientos
Pokisu: siete mil
Popa: cincuenta
Popasu: cincuenta mil
Popyhy: apretn de mano
Popyte: palma de la mano
Por: lindo, linda
Porundy: nueve
Porundyha: noveno
Porundypa: noventa
Porundysa: novecientos
Porundysu: nueve mil
Posa: quinientes
Posasu: quinientos mil
Posu: cinco mil
Pote: seis
Poteha: sexto
Potepa: sesenta
Potesa: seiscientos
Potesu: seis mil
Pukavy: sonrisa
Puru': ombligo
Py ape: dorso del pie

Py: pie
Py'a: estmago
Pyap: ua de las manos
Pyapy: mueca
Pyr: pisar
Pys: dedo del pie
Pysp: ua de los pies
Pyta: taln
Pytas: tendn de Aquiles
Pyti'a: pecho
Pytuh: respirar
Sa: cien
Sasu: cien mil
Su: mil
Su'u: masticar, morder
Sua: un milln
Syva: la frente
Ti: diente
Timbra: enca
Takamby: entrepierna
Tako: vagina
Tayk: quijada
Tapypa: regazo
Tapypi: vulva
Tasyo: hospital
Tatypy: mejilla
Tembe: labio
Tembi'u: comida, alimento
Tembo: pene
Tenymy': rodilla
Tesa: ojo
Tete: cuerpo
Tetyma: pierna
Tetymaro'o: pantorrilla.
T: nariz
Tiri: fisura
Topea: pestaa
Topepi: prpado
Tova: cara
Tovayke: mejilla
Tuguy: sangre
Tyekue: intestino, tripa
Tyvyta: ceja
Vevuikue: pulmn

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rete

MBO'EPY
POHA

ANOTACIONES

49

MBO'EPY
POHA

Che rete

ANOTACIONES

50

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
POTEHA

Che jere

1. Jajesareko ko ta'ngre.

Che jerre heta mba'e areko:


che rembiporu, che ao,
che sapatu, che sapatlla,
che aranduka ha hetave mba'e.

51

MBO'EPY
POTEHA

Che jere

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

2. amoe'.
Che aspe o pete komputadra, mesa ri;
Che akatape, mesa ri, o pete aranduka;
Che ri o pete aravopapaha;
Che renondpe o pete apyka;
Che rapykupe o pete ta'nga.

3. Jajesareko por jeymi ta'nga yvategua rehe ha ambohovi ko'


porandu.
- Mba'pa o Jos renondpe.

- ..........................................................................

- Mba'e ripa oguapy Jos.

- ..........................................................................

- Mba'pa o Jos kuppe.

- ..........................................................................

- Mba'pa o Jos kupepegua ta'nga ri.

- ..........................................................................

- Mba'pa o Jos kupepegua aravopapaha gupe. - ..........................................................................


- Mba'e ripa o komputadra.

- ..........................................................................

- Mba'pa o Jos mesa ri.

- ..........................................................................

- Mba'pa Jos oreko ippe.

- ..........................................................................

- Mba'e vaichapa ojapohna Jos.

- ..........................................................................

4. ama' ko ta'nga rehe. Pe ova pype ha'ehna Jos. Embohovaimi


ko' porandu.
- Mba'pa o Jos renondpe.
- ..........................................................................
- Mba'pa o Jos ri.
- ..........................................................................
- Mba'pa o Jos ykre.
- ..........................................................................
- Mba'e o tle gupe.
- ..........................................................................

52

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che jere

MBO'EPY
POTEHA

5. aimehpe ko'agaite amombe'umi mba'pa o:


ande ykre, ande asu gotyo:..............................................................................................................
ande ykre, ande akata gotyo:.........................................................................................................
ane renondpe:....................................................................................................................................
ande atukuppe:..................................................................................................................................
ane ak ri:..........................................................................................................................................
ande py gupe:.....................................................................................................................................

6. Ja'emna mba'pa o andepype:


Chepype o mborayhu, py'aguapy ha vy'a; upichante avei py'atarova, pochy ha py'aro.
Ndepype o:............................................................................................................................................
Ipype o:................................................................................................................................................
andepype o:......................................................................................................................................
Orepype o:...........................................................................................................................................
Pendepype o:........................................................................................................................................
Ipypekura o:.........................................................................................................................................

7. Cada uno nos autodibujamos. Estamos sentados en un escritorio, y


en nuestro entorno las cosas como se pide: Jaguapy pete escritorio
kuppe, ha ande jerre o ko' mba'e: escritorio ri, ane
renondpe, pete aranduka; ande aspe, pete komputadra;
ande akatape, pete telfono. ande ri pete aravopapaha; ande
ykre, ande asu gotyo, pete apyka; ande akata gotyo, pete
mesa'i.

53

MBO'EPY
POTEHA

Che jere

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

8. Che rembiapohpe roembyaty roemongetvo. Pevar roguapy


pete mespe. Motenondehra oguapy pete iakme ha Luca
oguapy ambupe. Mbytpe, Motenondehra akatape ha Luca
aspe, oguapy Cinthia; henondpe oguapy Pedro; Cinthia ykre,
ijaspe ha Motenondehra akatape, oguapy Josefina; hovi katu
oguapy Ignacia. Pedro ykre, ijasu gotyo, oguapy Csar, ha hovi,
Luca aspe, aguapy che.
aembyaty mokimoki ha amo mesa jerre opaite che rembiapo irngurape. ae'ke
guaranme. Jajapke tembipor ojerure hicha.

54

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che jere

MBO'EPY
POTEHA

anemandu'a hagua:

Mopa peime
- Roime ne renondpe.
- Roime nde atukuppe.
- Roime nde ykre.
- Roime nde aspe.
- Roime nde akatape.
- Roime nde reipotahpe.
- Roime yvate.
- Roime yvpe.

Mopa aime
- Che aime Parlamento renondpe.
- Nde reime Parlamento kuppe.
- Ha'e o Parlamento ykre.
- ande aime Parlamento ryeppe.
- Ore roime Parlamento renondepegua
okaruspe.
- Pe peime Parlamento rokme.
- Ha'ekura o Parlamento rovi.

Aipota reguata
- Che ykre.
- Che renondpe.
- Che rapykuri.
- Che akatape.
- Che aspe.
- Mombyry che renonder.
- Aguimnte che rapykuri.
- Che pre.

Mopa o mba'e por


- Mba'e por o chepype.
- Mba'e por o ndepype.
- Mba'e por o ipype.
- Mba'e por o andepype.
- Mba'e por o orepype.
- Mba'e por o pendepype.
- Mba'e por o ipypekura.

Mopa ha'e ose


- Ha'e ose nde jyva ri.
- Ha'e ose nde pre.
- Ha'e ose nde ykre.
- Ha'e ose nde rapypa'me.
- Ha'e jepiguicha ose nde reimehpe.
- Ha'e ose ane ndive.

Moguipa os ko' viru


- Ko'va os chehegui.
- Ko'va os ndehegui.
- Ko'va os (i)chugui.
- Ko'va os andehegui.
- Ko'va os orehegui.
- Ko'va os pendehegui.
- Ko'va os (i)chuguikura.

Mopa oime che mbarakaja


- O mesa ri.
- O apyka gupe.
- O karamegua kuppe.
- O ne renondpe.
- O korappe.
- Okehna muralla ri.
- Okaruhna amo ga ri.

Mva ndivpa ohta ane rembiapo ir


- Ha'e ohta chendive.
- Ha'e ohta nendive.
- Ha'e ohta hendive.
- Ha'e ohta anendive.
- Ha'e ohta orendive.
- Ha'e ohta penendive.
- Ha'e ohta hendivekura.

emongeta guarani jeporre


- Mba'ichapa Josefina.
- Ipornte, ha nde.
- Ipor ja'e chupe.
- Mba'piko ojehu ndve.
- Aju Palacio de Justicia-pe onohvo che Certificado de Antecedentes Judiciales ha aike pete
apauime; che nae'kuai castellano.
- Upva ningo ndaha'i apaui.
- pe ningo castellnonte oee'.
- Ee' chupekura guarani, pva ningo avei ane e' tee ha funcionario publicokura
oikuaava'er mokive tet e' tee.
- Ae'ta chupekura upichar.
- Upva ri avei, Marta, pva nde dercho. Nde ndedercho ree'vo e' nde reiporusevvape.
- Oma, Josefina.
- ae'ta ka'aru.
- Oma. Tandepo'aite.

55

e'ndy:
Agui: cerca

Nendive: contigo

Akata: derecha

andehegui: de nosotros, de nosotras

Ao: ropa

andepype: en nosotros, en nosotras

Apaui: problema

anendive: con nosotros, con nosotras

Apyka: silla

e' tee: idioma oficial

Aranduka: libro

Okarusu: plaza

Aravopapaha: reloj

Orehegui: de nosotros, de nosotras

ri: encima, sobre

Orendive: con nosotros, con nosotras

Asu: izquierda

Orepype: en nosotros, en nosotras

Chehegui: de mi

Pendehegui: de ustedes

Chendive: conmigo

Pendepype: en ustedes

Chepype: en mi

Penendive: con ustedes

Gotyo: hacia

Poteha: sexto, sexta

Gupe: debajo de

Po'a: suerte, xito

Hendive: con l, con ella

Rapykupe: detrs de

Hendivekura: con ellos, con ellas

Rapykuri: detrs de

(I)chugui: del l, de ella

Renondpe: en frente de

(I)chuguikura: de ellos, de ellas

Rovi: frente

Ipype: en l, en ella

Sapatu: zapato

Ipypekura: en ellos, en ellas

Ta'nga: dibujo, foto, ilustracin

Jepiguicha: como siempre

Tembiporu: herramienta, utensilio.

Jere: entorno, contorno.

Viru: dinero

Jyva ri: en brazo

Ykre: al lado de

Karamegua: bal
Korapy: patio
Kuppe: detrs de
Mba'e: cosa
Mbarakaja: gato
Mesa'i: mesita
Mit: nio
Mombyry: lejos
Ndehegui: de ti, de vos
Ndepype: en ti, en vos

56

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che jere

MBO'EPY
POTEHA

ANOTACIONES

57

MBO'EPY
POTEHA

Che jere

ANOTACIONES

58

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
POKIHA

Che rogayguakura

Jakaru
Oguahma asaje
pejke mespe jakaru.
Mesa akme toguapy
che sy ha che ru.
Ijapykva toguapy,
oreko'va togueru,
tembi'u mima otmbo,
o kumanda ha so'o
mandi'o, mbujape ityrar,
ryguasu rupi'a at,
maymave hi'upyr.

59

MBO'EPY
POKIHA

Che rogayguakura

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

1. amoe' por rire ko texto, ambohovaimi guaranme ko'


porandu.
- Mba'e aravpa oguahma.
- ..............................................................................................................................................................
- Mavamvapa oguapta mesa akme.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'pa ojapta ijapykva.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'pa ojapta ijapyka'va.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'ichapa o tembi'u.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'emba'pa umi tembi'u ova mesa ri.
- ..............................................................................................................................................................

Tero: sustantivo: Jajesarekomi ko' tero rehe oeguenohva texto-gui: Sy, ru, tembi'u,
so'o.
En guaran los sustantivos tienen distintas formas. Hay algunos que tienen una sola forma
para el uso, otros dos, otros tres, y otros hasta cuatro.
Sy tiene una forma. Es uniforme.
Che sy, nde sy, isy, ande sy, ore sy, pende sy, isykura.
Ru tiene dos formas. Ru, tva. Es biforme.
Che ru/tva, nde ru/tva, itva, ande ru/tva, ore ru/tva, pende ru/tva, ituvakura.
Tembi'u tiene tres formas. Tembi'u, rembi'u, hembi'u. Es triforme.
Che rembi'u, ne rembi'u, hembi'u, ane rembi'u, ore rembi'u, pene rembi'u, hembi'ukura.
So'o tiene cuatro formas. To'o, so'o, ro'o, ho'o. Es cuatriforme.
Che so'o, nde so'o, iso'o, ande so'o, ore so'o, pende so'o, iso'okura.
La forma iniciada con la letra t recibe el nombre de absoluta, las dems, las que inician con
la r y la h, son constructivas.
En los sustantivos biformes, que son vocabularios de uso familiar: tva, ru (padre); ta'ra,
ra'y (hijo del varn); tajra, rajy (hija del varn); tyke'ra, ryke'y (hermano mayor del varn);
tyvra, ryvy (hermano menor del varn); tykra, ryke (hermana mayor de la mujer), la forma
iniciada con r se usa para la 1 y 2 persona del singular y plural; la iniciada con t, con la 3
persona singular y plural.

60

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rogayguakura

MBO'EPY
POKIHA

Che ru (mi padre), nde ru (tu padre), itva (su padre), ande ru (nuestro padre), ore ru
(nuestro padre), pende ru (su/vuestro padre), ituvakura (su padre).
La palabra teindy, reindy, heindy (hermana del varn),
memby (hijo de la madre) y
membykua (hija de la madre) constituyen excepciones entre los vocabularios de uso
familiar, dado que la primera es triforme y la segunda y tercer uniformes.
En los sustantivos triformes, la forma iniciada con la r se usa para la 1 y 2 persona del
singular y plural, y la iniciada con la h se usa para la 3 persona singular y plural.
Che retyma (mi pierna), ne retyma (tu pierna), hetyma (su pierna), ane retyma (nuestras
piernas), ore retyma (nuestras piernas), pene retyma (sus/vuetras piernas), hetymangura
(sus piernas).

2. amoe'mi:
Eikuaami che rogayguakura.

Che rgape orereta. Che ru hra Carlos, che sy hra Luca, che jari (abuela) hra Vicenta, che rami
(abuelo) hra Antonio, che reindy hra Ana, ha che katu cherra Jos. a Vicenta ha karai Antonio che
ru sy ha tva.
Amombe'u jey ndve :
Che ru hra Carlos.
Che sy hra Luca.
Che jari hra Vicenta.
Che rami hra Antonio.
Che reindy hra Ana.
Che cherra Jos.

61

MBO'EPY
POKIHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rogayguakura

3. ambohovaimi ko' porandu. Jajapke guaranme.


- Mba'ichapiko hra Jos tva.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'ichapiko hra isy.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'ichapiko hra ijari.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'ichapiko hra itami.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'ichapiko hra heindy.
- ..............................................................................................................................................................

4. amba'apove jahvo:
Qu relacin de parentesco tiene Jos con:

Jos tva.
Carlos:....................................................................................................................................................
Luca:......................................................................................................................................................
a Vicenta:............................................................................................................................................
Karai Antonio:.........................................................................................................................................
Ana:........................................................................................................................................................

5. ambohovi:

62

- Mba'ichapa otoka Carlos-pe karai Antonio.

Itva.
- ..........................................................................

- Mba'ichapa otoka Ana-pe a Vicenta.

- ..........................................................................

- Mba'ichapa otoka Jos-pe karai Carlos.

- ..........................................................................

- Mba'ichapa otoka a Luca-pe karai Carlos.

- ..........................................................................

- Mba'ichapa otoka Karai Antonio-pe Carlos.

- ..........................................................................

- Mba'ichapa otoka a Vicenta-pe karai Carlos.

- ..........................................................................

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
POKIHA

Che rogayguakura

6. ambohovi petete ko' porandu. ae'ke guaranme.


- Mba'ichapa nde rra.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'ichapiko hra nde ru.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'ichapa hra nde sy.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'ichapa hra ne reindy/kypy'y/ryke.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'ichapa hra nde kyvy/ryke'y/ryvy.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'ichapa hra nde jaryikura.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'ichapa hra ne ramoingura.
- ..............................................................................................................................................................

Jaikuaami hagua
1 persona singular

Adjetivos Posesivos
Che

mi

2 persona singular

Nde/ne

tu

3 persona singular

H, ij, i, i, hi'

su

1 persona plural incluyente ande/ane

nuestro/a/s

1 persona plural excluyente Ore

nuestro/a/s

2 persona plural

Pende/pene

3 persona plural

H, ij, i, i, hi' + sustantivo + kura, ngura su, sus

su, vuestro/a/s

Jesarekor: Mba'ichapa ojeporu H, ij, i, i, hi


H: ojepuru umi tero oepyrva taipu t tr o-pe ndive.
Techapyr: hga, hogakura, hetyma, hetymangura, hesa, hesakura.
Esta regla rige para los sustantivos triformes como (tesa, resa, heta), pero no para los
uniformes como: t (it), tyvyta (ityvyta), t (it), tupo (itupo).

63

MBO'EPY
POKIHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rogayguakura

IJ: ojeporu tero jurugua oepyrva pu'ae ipukangvape ndive.


Techapyr: ijajra, ijapysa, ijati'y, ijera, ijyvy, ijao, ijape.
I: ojeporu tero tgua oepyrva pu'ae ipukangvape ndive.
Techapyr: iak, ianambusu, iir, iaa, iapytu', iapi, iapek.
I: ojepuru e' oepyrva ambue pundie ndaha'iva t-pe ndive.
Techapyr: ijagua, ikuatia, imbarakaja, ipo, inambi.
HI': ojepuru e' oepyrva pu'ae pu'atme ndive.
Techapyr: hi'va, hi'ra, hi'a, hi'va, hi'ra, hi'nga, hi'uto.
Estas son las reglas generales, pero siempre existen excepciones. Cuando se utilizan estos
adjetivos con palabras castellanas rigen las mimas reglas. Como ejemplo podemos tomar la
palabra auto: hi'uto (su auto).
e' ogapypegua
Che ru, che tva:...................................... mi pap.
Che sy:.....................................................mi mam.
Che rami, taitachu :.................................mi abuelo
Che jari:..................................................mi abuela
Che remiarir:..........................................mi nieto/a
Che ra'y (usa slo el varn):......................mi hijo
Che rajy (usa slo el varn):......................mi hija
Che memby kuimba'e (usa slo la mujer): mi hijo
Che memby kua (usa slo la mujer):....... mi hija.
Che reindy (usa slo el varon):..................mi hermana
Che ryke'y (usa slo el varn):..................mi hermano mayor
Che ryvy (usa slo el varn):.....................mi hermano menor
Che kyvy (usa slo la mujer):.................... mi hermano
Che ryke (usa solo la mujer):.....................mi hermana mayor
Che kypy'y (usa slo la mujer):................. mi hermana menor

7. ambohasami guaranme ko' e'joaju; jaiporu hekopete adjetivo


posesivo:

64

- Mi auto es nuevo.

- ..........................................................................

- Tu madre es bondadosa.

- ..........................................................................

- Su perro (de l/ella) es negro.

- ..........................................................................

- Nuestra profesora nos ayuda.

- ..........................................................................

- Su (vuestra) camisa es vieja.

- ..........................................................................

- Sus padres (de ellos) son jvenes

- ..........................................................................

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rogayguakura

MBO'EPY
POKIHA

8. ambohovaimi:
a) Mba'ichapiko nde jyva.
- ..............................................................................................................................................................
) Mba'ichapa ne akrague.
- ..............................................................................................................................................................
ch) Mba'ichapa nde sy.
- ..............................................................................................................................................................
e) Mba'ichapa nde ru.
- ..............................................................................................................................................................
) Mba'ichapa ane kamisa tr ande si.
- ..............................................................................................................................................................
h) Mba'ichapa pende rga.
- ..............................................................................................................................................................
i) Mba'ichapa ande rapekura.
- ..............................................................................................................................................................

9. Expresamos estas afirmaciones en guaran


- Mi hijo es alto (dice la madre).
- ..............................................................................................................................................................
- Mi hijo es gordo (dice el padre).
- ..............................................................................................................................................................
- Mi hija es baja (dice la madre)
- ..............................................................................................................................................................
- Mi hija es delgada (dice el padre).
- ..............................................................................................................................................................
- Mi hermano menor es trabajador (dice el varn)
- ..............................................................................................................................................................
- Mi hermano mayor es lindo (dice el varn).
- ..............................................................................................................................................................
- Nuestra casa es linda.
- ..............................................................................................................................................................
- Sus/vuestras ropas estn limpias.
- ..............................................................................................................................................................

65

MBO'EPY
POKIHA

Che rogayguakura

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

10. Representamos nuestra familia a travs de un dibujo y practicamos


los vocabularios de uso familiar.

11. Jajepy'amongeta. Ogappe heta jey ojehasa emboyke, jejahi ha


jejopyvai. Jeyvramo tva ojapo ojaposva ha tembireko, tajra tr
ta'yrakura katu oikova'er ipogupe emomirme.
aemongetamna ko mba'e ojehva heta ogappe rehe ha jahecha
mba'pa ojejapokuaa Estado ha sosieda guive ojehapo'o hagua.
ae'ke guaranme.
12. aemongeta ha jajepy'amongeta ko' je'e ohechaukva kuimba'e
embotuicha ha kua jeapo'i rehe. ambohysyive ambue e'
peichagua ha aeporandu aetpa he'va pype ha mba'ichapa
heoinerakae.
- Kua ogapegunte voi.
- Gllonteke tosapuki ha ani la ryguasu.
- Kua ha rco reha'nteva'er.
- Kuimba'icha igupa amo kua.
- Kua ha mboka reguerekova'er simpre cargdo.
Jesarekor:
Indgena guarani apytpe kua ha mit oemomba'e, ko'te ymaiteve. Kua mramo noemomich
tr ndojeapo'ri, jeyvramo katu ha'ekura omyak komunidakura. Mitngura, kua ha kuimba'e,
avei oembotuicha ha oeangareko hesekura jejahei'me. Mramo noembyepotri mit.
aemongeta ha eeporandu mba'icha ruppa upicharamo imbarete ande paraguaigua apytpe
ko' teko. ae'ke guaranme ha jahai ane remiandu ande kuatiae'me.

66

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rogayguakura

MBO'EPY
POKIHA

anemandu'a hagua:

Mavamvapa peime pende rgape


- Roime che ru, che sy, che ryke'y, che
jari ha che.
- Ore katu roime che ru, che sy, che kyvy,
che kypy'y ha che.
- Ore roime che sy, che ru, che ryvy, che
tio ha che.
- Ore roime che sy, che ryke, che kyvy
moki, che jari, che rami ha che.
anderetpa ande rgape
- ande andereta.
- Ore orereta.
- Pe pendereta.
- Ha'ekura imbovy.
andpa aneaku
- Che cheaku.
- Nde neaku.
- Ha'e iaku.
- ande aneaku.
- Ore oreaku.
- Pe peneaku.
- Ha'ekura iaku.
andpa ande'va puku
- Che che'va puku.
- Nde nde'va puku.
- Ha'e hi'va puku.
- ande ande'va puku.
- Ore ore'va puku.
- Pe pende'va puku.
- Ha'ekura hi'va puku.

Mvapa ikaru ande apytpe


- Che chekaru.
- Nde ndekaru.
- Ha'e ikaru.
- ande andekaru.
- Ore ndaorekari.
- Pe napendekari.
- Ha'ekura nda'ikari.
andpa anemombyry Paraguagui
- Che chemombyry Paraguagui.
- Nde nemombyry Paraguagui.
- Ha'e imombyry Paraguagui.
- ande anemombyry Paraguagui.
- Ore oremombyry Paraguagui.
- Pe penemombyry Paraguagui.
- Ha'ekura imombyry Paraguagui.
emongeta ogapy rehegua
- Fernando, pe piko pendereta pende
rgape.
- Orereta. Ha pe.
- Ore orembovy.
- Mavamvapiko peiko pende rgape.
- Roiko che sy, che ru, che reindy ha che.
Ha pe.
- Ore roiko che jari, che taitachu, che sy,
che ru, moki che reindy, mbohapy che
ryvy ha che.
- Iporite. Amke andereta ningo javy'a.
- Upichaite. Upva ri ore roikopor,
roopytyv ha rojoayhu.
- Vy'apav ndve upvare.

ande sy ha ande rpa oikove gueteri


- Che sy ha che ru oikove gueteri.
- Nde sy ha nde ru oikove gueteri.
- Isy ha itva oikove gueteri.
- ande sy ha ande ru oikove gueteri.
- Ore sy ha ore ru oikove gueteri.
- Pende sy ha pende ru oikove gueteri.
- Isy ha ituvakura oikove gueteri.

67

e'ndy:
A: fruto

Nandi: vaco, vaca

Agui: cerca

Nde/ne: tu (adjetivo posesivo)

Akrague: pelo, cabello

embotuicha: magnificar

Aku: veloz

emboyke: discriminacin

Anambusu: grueso, gruesa

embyepoti: castigo fsico

nga: alma.

emomich: subestimar

Ape: corteza, envoltorio

Ore: nuestro/a/s (adjetivo posesivo)

Api: punta, extremo

Pende/pene: su/sus, vuestros/as (adjetivo

Apytu': cerebro

posesivo)

va: cabello, cabellera

Pokiha: sptimo, sptima

Che: mi (adjetivo posesivo)

Por: lindo, linda

Era: miel

Pu'ae: vocal

Guah: llegar

Puku: largo, larga

H, ij, i, i, hi: su (adjetivo posesivo)

Ra'y: hijo (usa slo el varn)

Hi'upyr: comida

Rajy: hija (usa slo el varn)

Ir: compaer, compaera

Rami, taitachu: abuelo.

Jari: abuela

Reindy: hermana (usa slo el varn)

Jeapo'i: subestimar, minusvalorar

Remiarir: nieto, nieta.

Jejahi: maltrato

Rogaygua: familia

Jejopyvai: aprieto

Ru, tva: padre.

Jepy'amongeta: reflexin

Ryguasu rupi'a: huevo de gallina

Jurugua: oral

Ryke: hermana mayor (usa solo la mujer)

Kamisa: camisa

Ryke'y: hermano mayor (usa slo el varn)

Karu: comiln, almorzar, comer

Ryvy: hermano menor (usa slo el varn)

Ko'te: ms an

So'o: carne

Kumanda: poroto

Sy: madre, mam

Kypy'y: hermana menor (usa slo la mujer).

Tembi'u: comida

Kyvy: hermano (usa slo la mujer).

Tero: sustantivo

Mandi'o: mandioca

Tmbo: humear

Maymave: todos, todas

T: pique

Mbohysi: citar

ra: gusano

Mbujape: pan

Vai: feo, fea.

Memby kuimba'e: hijo (usa slo la mujer).

Vy'apav: felicidad

Memby kua: hija (usa slo la mujer).

va: mango

Mombyry: lejos
Muanduhe: acento
ande/ane: nuestro, nuestra
emomir: humillarse, empequeecerse

68

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rogayguakura

MBO'EPY
POKIHA

ANOTACIONES

69

MBO'EPY
POKIHA

Che rogayguakura

ANOTACIONES

70

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
POAPYHA

Che rga

Che rgape javy'a jepmo mich,


pype o tupa, mesa ha apyka,
mesa, hi'ri amba'apo hagua
apykpe aguapy ha tuppe ake.
Che rga oreko koty jakeha
koty jakaruha, vo jajahuha,
vo jaguapyha ha kosina.

71

MBO'EPY
POAPYHA

Che rga

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

1. Jahai o porpa (P) trpa o vai (V). O varamo jahai mba'repa.


1. Che rga tuicha.
................................................................................................................................................................
2. Che rgape ndajavy'i.
................................................................................................................................................................
3. Pype o mbohapy tembiporu.
................................................................................................................................................................
4. Pype o pete komputadra.
................................................................................................................................................................
5. Mesa aiporu ake hagua.
................................................................................................................................................................
6. Apykpe ake ha tuppe aguapy.
................................................................................................................................................................
7. Che rga oreko kosina, koty jakaruha, koty jakeha, vo jajahuha ha vo jaguapyha.
................................................................................................................................................................

2. ambohovi ko' porandu, moe'r he'ihicha


1. Mba'ichapa che rga.
................................................................................................................................................................
2. Mba'piko o pype.
................................................................................................................................................................
3. Ma'erpiko pe mesa.
................................................................................................................................................................
4. Mba'pa ajapo apykpe.
................................................................................................................................................................
5. Mba'emba'pa oreko che rga.
................................................................................................................................................................

72

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rga

MBO'EPY
POAPYHA

3. Jajesareko ko gare ha amoha'ngahai (describir).


.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................

4. aemongeta ane ir ande ykeregua ndive ha amombe'u chupe


mba'ichapa ande rga. Upi aty guaspe ane ir
omoha'ngahata ande rga.

5. Pytyvhra ha e'ryru emoirme ambohra opa mba'e jarekva


ande rgape.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................................

6. Jahai amombe'vo mba'icha ande rga.


................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................................

73

MBO'EPY
POAPYHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rga

Jaikuaami
Las palabras resaltadas en el texto son posposiciones. Estas palabras sirven para unir
elementos en una cadena hablada.

Jaikuaami ko' e'riregua (posposiciones):


Pe/me: en, a.

Ahta Paraguape.

Voy a irme a Asuncin.

Gua: de, del.

Che sy embygua.

Mi mam es de emby.

Gui: de

Ha'e ou Ciudad del Este-gui. l viene de Ciudad del Este.

Rehe, re: por, de

Oe' hapichre.

Habla del prjimo.

Guive: desde.

Aguata Ka'aguasu guive.

Camino desde Caaguaz.

Hagua: para

Ou okaru hagua.

Viene para comer.

Guar: para

Kva che ra'pe guar.

Este es para mi hijo.

Peve/meve: hasta

Oe' ikane' meve.

Habla hasta cansarse.

ri: sobre.

Romokuri mesa ri.

Pusimos encima de la mesa.

Rire: despus.

Okaru rire oke.

Despus de almorzar se durmi.

Rupi : por, a travs de. Ohasa che rga rupi.


Ndive/ndie/ndi: con

Ou itva ndive.

Pas por mi casa.


Viene con su pap.

Observacin: Las posposiciones guaranes son equivalentes a las preposiciones


castellanas. Reciben este nombre porque se posponen a la palabra a la cual rigen; las
preposiciones, como sabemos y su nombre mismo lo dice, se anteponen al nombre.
Jajesareko techapyrre:
Yo soy de Asuncin......................Che Paraguaygua.
2

La preposicin de se antepone a Asuncin; la posposicin gua se pospone a Paraguay .


Es de subrayar que guive y peve/meve pueden cumplir la funcin de adverbio y
posposicin. Son posposiciones cuando expresan distancia y adverbios cuando expresan
tiempo.
Techapyr:

74

Oguah guive oke.


Aguata Ypakarai guive Ka'akupe peve.

Guive: adverbio de tiempo


Guive: posposicin

Oembosari okerei peve.


Oani Ypakarai peve.

Peve: adverbio de tiempo


Peve: posposicin.

Rupi es adems un conector causal.


Paragui tavusu ningo hra moki. Guaranme Paraguay ha castellnope katu Asuncin.

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rga

MBO'EPY
POAPYHA

7. ambohovi guaranme ko' porandu:


- Mopiko reime ko'ga...........................................................................................................................
- Mopiko reimra'e kuehe pyhareve......................................................................................................
- Mogupiko nde. .................................................................................................................................
- Mva ndive piko reiko...........................................................................................................................
- Moguipiko reju ko'ga.........................................................................................................................
- Ma'erpiko reju ko'pe..........................................................................................................................
- Mva ndive piko reju ko rape. ............................................................................................................

8. Expresamos en guaran estas afirmaciones:


- Mi mam es de Asuncin. ...................................................................................................................
- Mi pap es de Caaguaz.....................................................................................................................
- Vivo en Itaugu y trabajo en San Lorenzo. ..........................................................................................
- Mis hermanos viven en Capiat y trabajan en Asuncin. ....................................................................
- Ayer estuve en la Secretara Nacional de Turismo...............................................................................
- Esta tarde me voy a ir a la casa de mi hermano..................................................................................
- Mis amigos viven en el interior del pas. ..............................................................................................
- Yo viva tambin en el interior. .............................................................................................................
- Quisiera algn da volver ah................................................................................................................
- Vengo caminando desde mi trabajo.....................................................................................................

9. ane rembiapoha ningo ande rga avei. amoha'ngahaimna


(describir) ane rembiapoha. Ja'e mba'ichapa hra, mba'pa
hembiapor tee, mopa opyta, mba'ichapa ga oha, mboy
mba'apohrapa aime pype, mvapa omotenonde ha ambueve
marandu. epyrr amombe'u ane ir ande ykeregupe ha upi
jahai. Jaiporke guarani.

75

MBO'EPY
POAPYHA

Che rga

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

anemandu'a hagua:

Jaikuaami mogupa ande


rogayguakura
- Che rami Kuruguatygua.
- Che jari Santanigua.
- Che ru Coronel Oviedo-gua.
- Che sy San Jos-gua.
- Che reindy, che ryke'ykura ha che katu
Ka'akupegua.
Jaikuaami mopa jaiko ko'ga
- Che aiko Itaugupe.
- Nde reiko Paraguype.
- Ha'e oiko Fernando de la Mora-pe.
- ande jaiko San Lorenzo-pe.
- Ore roiko Limpio-pe.
- Pe peiko Lambarpe.
- Ha'ekura oiko Luque-pe.
Jaikuaami mopa aime ko'ga
- Che aime Secreara de Emergencia
Nacional-pe.
- Nde reime CONAVI-pe.
- Ha'e o Ministerio de Relaciones
Exteriores-pe.
- ande aime Poder Judicial-pe.
- Ore roime Palacio de Gobierno-pe.
- Pe peime Ministerio de Industria y
Comercio-pe.
- Ha'ekura o Secretara de la Juventudpe.
Jaikuaami ande rga
- Che rga tuicha, morot ha ikotyheta.
- Nde rga kakuaave che rgagui, ha
hovykangy.
- Hga michve, katu rasntema ipor.
- ande rga ipor ha tuicha.
- Ore rga ndatuichi, katu ikorapy por.
- Pende rga hogaguy kakuaa ha tuicha
ikorapy.
- Hogakura katu ga tuja ha ijeguakapa.
Jaipurumi guive e'rireguramo
- Jahta avion-pe Ciudad del Este guive
San Pablo peve.
- Ama'kuri nderehe che rovet guive.
- Jahta ojopre nde rga guive.
- Roanta San Lorenzo guive Paraguay
peve.

76

Jaiporumi guive e'teja


araguvaramo
- Reguah guive pe reembosari.
- Ko' guive pyt meve oemoarandu.
- andejra oity guive ko' omba'apo.
- Jaha guive Paraguape ndajapytu'uvi.
- Rohecha ypy guive rohayhu.
- Onase guive che ra'ykura oikuaa
vy'apav.
Jaiporumi peve/meve
e'rireguramo
- Rohta oondive upe peve.
- Ohta hikui auto-pe nde rga peve.
- Rohkuri visiklta ri Tovat meve.
- Ndoroikuai mo mevpa roguatta.
- Ota hikui ko'a peve oondive.
Jaiporumi peve/meve e'teja
araguvaramo
- Ko'ga meve ndoiki gueteri mba'eve.
- Chetuja peve aemoarandta.
- Roha'arva'ekue chekane' meve.
- Oe'mba peve ko karai apytta.
- Omba'apo ikane' meve.
emongeta direccin eme' rehe
pumbyry rupi
- Mba'ichapa ndeka'arumi kuakarai.
- Cheka'arupor. Mba'pa remandami.
- Aikuaase mopa opyta MAG ha
mba'ichapa aguahkuaa uppe.
- Roime pe Presidente Franco ha 14 de
mayo, Paraguayetpe.
- Moitpa upva opyta, che aime
terminal-pe.
- Terminal-gui rejupiva'er micro ova
Presidente Franco rupi ha reguejy
rehupytvo 14 de mayo, aguiete
Parlamento-gui.
- Ha upi.
- Reguejvo 14 de mayo-pe reguevi'imi
mdia cuadra ha uppe rejuhtama.
- Aguyje ndve, kuakarai.
- Ndaipri mba'repa. Roha'arta.

e'ndy:
Agui: cerca

Rehe, re: por, de

ri: sobre

Rire: despus.

Asu: izquierda

Rupi: por, a travs de.

Gua: de, del

Tembiapoha: lugar de trabajo

Guah: llegar

Tr: o, u (disyuncin)

Guapy: sentarse

Tovykangy: celeste

Guar: para

Tuicha: grande

Guevi: retroceder

Tuja: viejo

Gui: de

Tupa: cama

Guive: desde

Vo guapyha: bao

Hagua: para

Vo jahuha: baadera

Jeguaka: adorno, ornamento

Vy'a: alegra

Jepmo: a pesar de

Yvvo: sur, hacia el sur

Kakuaave: ms grande
Ke: dormir
Kokue: chacra
Korapy: patio
Kosina: cocina
Koty jekaruha: comedor
Koty jekeha: dormitorio
Kuehe: ayer
Mba'apo: trabajo, trabajar
Mba'apohra: funcionario/a, trabajador/a
Mich: pequeo, pequea
Moha'nga: dibujar
Moha'ngahai: describir
Morot: blanco, blanca
Motendonde: dirigir, presidir
Ndi/ndive: con
e'riregua: posposicin
Ogaguy: pasillo, corredor
Pe/me: en, a
Peve/meve: hasta
Poapyha: octavo, octava

77

MBO'EPY
POAPYHA

Che rga

ANOTACIONES

78

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
PORUNDYHA

Che rembiapo
En guaran existen varias divisiones del da, pero cinco son las
principales:

Pyhareve

Asaje

Ka'aruete

Ka'aru

Pyhare

Pyhareve aha mbo'ehape,


asaje akaru che rogayguakura ndive,
ka'aru aha che rembiapohpe,
ka'aruete aha' partdo,
pyhare amoe' che aranduka, ahecha tle ha upi ake.

79

MBO'EPY
PORUNDYHA

Che rembiapo

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

1. aembyatymi mokimoki ha amombe'u ojupe mba'pa jajapo


pyhareve, asaje, ka'aru, ka'aruete ha pyhare.

- Che pyhareve amba'apo.


- Che katu...............................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................

2. Atpe amombe'u ko'ga mba'pa ojapo ane ir pyhareve, asaje,


ka'aru, ka'aruete ha pyhare. Upi jahai igupe.
- Che ir pyhareve omba'apo, ka'aru.....
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

3. amombe'umi atpe petete mba'pa jajapo pyhareve, asaje, ka'aru,


ka'aruete, ha pyhare. Jaiporke hekpe guarani.

4. aemongetavemi mba'pa jajapo. Pytyvhra tr oimerava


omba'e porandta aemongeta hagua.
80

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rembiapo

MBO'EPY
PORUNDYHA

Jaikuaami
e'teja araguva (Adverbios de tiempo)
Ko ra: hoy.
Ko'ga: ahora, en este momento.
Upi: despus.
Aje'i: hace un rato.
Angete: hace un ratito, recin.
Aki: como de costumbre, siempre.
Ko'r, ko'ramo: maana.
Ko'ambur: pasado maana.
Ko'ambuetr: de aqu a tres das.
Ko'ambuetevr: de aqu a cuatro das.
Kuehe: ayer.
Kueheambue: anteayer.
Kueheambuete: el da anterior a anteayer.
Kueheambueteve: dos das antes de anteayer.
Kokueheve: la vez pasada, hace poco.
Jaikuaami avei mba'ichapa ko':
Ko': amanecer
Ko'ju: el amanecer color oro.
Ko'pyt: el amanecer color anaranjado.
Ko'sak: el amanecer ya claro.
Ko't: alborear.
Ko'mba: el amanecer totalmente consumado.

5. Jaiporu e'joajpe ko' e'teja (adverbio).


Ko ra:...................................................................................................................................................
Ko'ga:...................................................................................................................................................
Upi:.......................................................................................................................................................
Aje'i:........................................................................................................................................................
Angete:...................................................................................................................................................
Aki:.......................................................................................................................................................
Ko'ramo, ko'r:...................................................................................................................................
Ko''amburamo:....................................................................................................................................
Kuehe:....................................................................................................................................................
Kueheambue:.........................................................................................................................................
Kueheambuete:......................................................................................................................................
Kueheambueteve:..................................................................................................................................
Kokueheve:.............................................................................................................................................

81

MBO'EPY
PORUNDYHA

Che rembiapo

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

6. Expresamos estas ideas en guaran.


- Maana me voy a ir a Ciudad del Este.
- ..............................................................................................................................................................
- Ayer no me fui a mi trabajo.
- ..............................................................................................................................................................
- Mi padre trabaja en Asuncin a la maana.
- ..............................................................................................................................................................

7. aemongetami ane ir ande ykeregua ndive ha amombe'u


chupe mba'pa ande jajapo jepi ane rembiapohpe aguah
guive as meve. Jaiporu hekpe e'teja jaikuaaramva. Upi
jahai amombe'uva'ekue.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

82

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rembiapo

MBO'EPY
PORUNDYHA

anemandu'a hagua:

Araka'pa okra'e
- Okkuri kuehe pyhareve.
- Okkuri kueheambue pyharevete.
- Okkuri kueheambuete pyhareve asaje.
- Okkuri kueheambueteve ka'arupyt.
- Aremma oky hague.
- Kokueheve oky porkuri.
Araka'pa pehomta che rgape
- Rohne ko'r.
- Ko'r ko'ju rupi roembojta rohvo.
- Rohoserona ko'ambur.
- Ropensa rohvo ko'ambuetr.
- Roembosako'i roho haguicha
ko'ambuetevr.
Mba'e oraitpa aepyrta ane
rembiapo
- aepyrta ko'r ko'ju jave.
- aepyrta ko'r ko' mboyve.
- aepyrta ko'pyt rupi.
- Ko'mba mboyve aepyrmava'er.
- aepyrta ko'sak rupi.
- Ko't rupi roha'arta aepyr hagua.
Jaikuaami mba'pa jajapra'e kuehe
- Che aha che facultad-pe pyhareve.
- Nde reho ne rembiapohpe ko'
mboyve.
- Ha'e omba'apo ko' guive pyt meve.
- ande japytu'u ande rgape arete rupi.
- Ore ka'arukue roho knchape rohecha
partdo.
- Pe pyhare peho cine-hpe.
- Ha'ekura oho ohechvo isy ha itvape
ka'arukue.
Mba'pa pejapose pe ra pukukue
- Ko' mboyve roimese ore ruppe.
- Pyhareve rokay'u rire rohose ore
rembiapohpe romba'apvo.
- Pyhareve asaje katu ro'use terere rupa.
- Asaje ro'use tembi'u opyvoipva ijykpe.
- Ka'aru roimese ore rgape ore
rogayguakura ndive.
- Ka'aruete oemaorandva toho
mbo'ehape.
- Pyhare rohechase tle, romoe''imi
aranduka ha upi roeno roke.

Jaikuaami mba'pa jajapo ko


pyharevpe
- Che aha amba'apo che ru ndive.
- Nde reho reemoarandvo mbo'ehape.
- Ha'e oho omba'apo ikokupe.
- ande amba'apo voi guive.
- Ore romok ore ry'i ore syvgui
pyharevete guive.
- Pe pepyta pemba'apo pende rgape.
- Ha'ekura oho hembiapohpe.
Mopa ande amba'apo ha mba'etpa
ane rembiapo uppe
- Che amba'apo Ministerio de Justicia y
Trabajo-pe ha aime recepcin-pe.
- Nde remba'apo SAS-pe ha res rejapo
tembiapo okpe tetyguakura ndive.
- Ha'e omba'apo Secretara de la Mujer-pe
ha omba'apo gabinete-pe.
- ande amba'apo INDERT-pe ha aime
director ramo departamento-hre.
- ande amba'apo Ministerio de Saludpe enfermera ramo.
- Pe pemba'apo Ministerio del Interior-pe
secretario ramo.
- Ha'ekura omba'apo Direccin de
Promocin de Lenguas, Secretara
Nacional de Cultura-pe.
emongeta tembiapohpe
- Mba'ichapa. Mopiko nde remba'apo.
- Che amba'apo Ministerio de Salud-pe.
Ha nde.
- Che katu amba'apo Ministerio de
Hacienda-pe.
- Mba'piko rejapo Hacienda-pe.
- Amba'apo recepcin-pe. Ha nde.
- Che pohnohra ha aime traumatologape Hospital de Clnicas-pe
- Naporandi ndve mba'ichapa nde
rra.
- Cherra Federico. Ha nde.
- Cherra Ana.
- Avy'aite roikuare, Ana.
- Che avei, Federico.

83

e'ndy:
Aje'i: hace un rato

Tetygua: compatriota

Aki: siempre, como de costumbre

Teterere rupa: media maana

Angete: hace un ratito, recin

Upi: despus

Hai: escribir, rayar

Vy'a: alegra, alegrase

Ko ra: hoy
Ko'ga: ahora, en este momento
Ko': amanecer
Ko'ambur: pasado maana
Ko'ambuetr: de aqu a tres das
Ko'ambuetevr: de aqu a cuatro das
Ko'ju: el amanecer color oro.
Ko'mba: el amanecer totalmente
consumado
Ko'pyt: el amanecer color anaranjado
Ko'r, ko'ramo: maana
Ko'sak: el amanecer ya claro
Ko't: alborear
Kokueheve: la vez pasada, hace poco
Kuaa: conocer, saber
Kuehe: ayer
Kueheambue: anteayer
Kueheambuete: el da anterior a anteayer
Kueheambueteve: dos das antes de
anteayer
Mba'apo: trabajar
Mombe'u: contar, narrar
e'teja araguva: adverbio de tiempo
embosako'i: prepararse
Oky: llover (llovi)
Pohnohra: mdico, mdica
Porundyha: noveno, novena
Pytu'u: descansar
Tembiapo: trabajo

84

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che rembiapo

MBO'EPY
PORUNDYHA

ANOTACIONES

85

MBO'EPY
PORUNDYHA

Che rembiapo

ANOTACIONES

86

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
PAHA

10

emuhpe

Jaha aemu, heta mba'e aikotev:


so'o, ka'avo, arro, kumanda,
avati, kesu, kamby, yva,
hav, juky, asuka ha sevi.
87

10

MBO'EPY
PAHA

emuhpe

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

aemogeta:
- Mbopiko os ka'a pete hyru.
- Os cuatro mil guarani.
- Eme' chve moki hyru.
- Mbopa ovale amo hav.
- Ovale dos mil guarani.
- Eme' chve moki.
- Pva ndaipoti. Eme' chve pe ijykeregua.

1. aemongeta aty guaspe emu rehe. aembyaty aty'pe ha


aemongeta mbykymi mba'pa jajogua jepi emuhgui. Jaipuru
e'ryru.

2. Jahaimi ko'pe ja'eva'ekue:


................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

3. embosari rupi jahechaukami mba'ichapa ikatu amba'ejogua


emuhpe (juego de roles).

4. Jahai emongeta mbykymi ikatva jajapo emuhpe. Jajerure


pytyvhrape taanemoir.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

88

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

emuhpe

10

MBO'EPY
PAHA

5. as amba'ejoguvo. Ja'e guaranme ko' e'apes emu


rehegua.
- Seora, cunto cuesta aquella cartera?.............................................................................................
- Dame una..............................................................................................................................................
- Tiene zapato?.....................................................................................................................................
- Qu precio tiene?...............................................................................................................................
- Es muy caro..........................................................................................................................................
- Tiene otro ms barato?.......................................................................................................................
- Cunto cuesta?...................................................................................................................................
- Quiero se............................................................................................................................................
- Gracias tambin a Usted......................................................................................................................

6. aipytyvmi mba'apohrape ombohovi hagua ane porandu


guaranme.
- Cuesta 50.000 guaranes.

- ..........................................................................................

- S tengo.

- ..........................................................................................

- Cuesta 60.000 guaranes.

- ..........................................................................................

- S tengo.

- ..........................................................................................

- Cuesta 40.000 guaranes.

- ..........................................................................................

- Gracias por su compra.

- ..........................................................................................

7. Ko'ga as amba'ejoguvo; jajoguase pete kamisa, pete kas


mbuku, pete sapatu, pete si, pete kas mbyky ha heta kamista.
ambosako'i porandu guaranme jajerure hagua umi emonder
aikotevva.
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................

89

10

MBO'EPY
PAHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

emuhpe

Jaikuaami hagua
1. Observamos las palabras resaltadas en el texto ledo: amo, pva. Las mismas son
adjetivos y pronombres demostrativos. Estas palabras sealan el lugar que ocupa el
objeto en relacin con las personas del dilogo.
Adjetivos demostrativos:
Ko: este/a
Pe: ese/a
Amo: aquel/lla

ko', : estos/as
umi: esos/as
umi: aquellos/as

Pronombres demostrativos:
Kva: ste/a
Pva: se/a
Amva: aqul/llas

ko'va: stos/as
umva: sos/as
umva: aqullos/as

Techapyr:
Ko vaka nemba'e, amva katu chemba'e.
Ko es un adjetivo y amva un pronombre. La funcin de un adjetivo es, como se sabe, la de
ser modificador directo del sustantivo; el pronombre, por su parte, reemplaza al nombre.
Terarngue mba'va (Pronombres posesivos)
Para formar el pronombre posesivo se agrega al adjetivo posesivo el sufijo mba'e.
Terarngue mba'va (Pronombres posesivos)
Para formar el pronombre posesivo se agrega al adjetivo posesivo3 el sufijo mba'e.
Chemba'e: mo, ma, mos, mas.
Nemba'e: tuyo, tuya, tuyos, tuyas.
Imba'e: suyo, suya, suyos, suyas.
anemba'e: nuestro, nuestra, nuestros, nuestras
Oremba'e: nuestro, nuestra, nuestros, nuestras
Penemba'e: su, sus, vuestro/a, vuestros/as.
Imba'ekura: suyo, suya, suyos, suyas.
Para expresar la posesin, en guaran se pospone el sufijo mba'e al sustantivo.
Techapyr:
Ko yvyguasu Estado mba'e. Este latifundio es del Estado.
Amo kyha che ru mba'e. Aquella hamaca es de mi pap.
Ko' aranduka Jos mba'e. Estos libros son de Jos.

90

ame'makuri mbo'epyaty pokihpe.

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

emuhpe

10

MBO'EPY
PAHA

AMBA'APOMIVE:

8. amomba pa' ko, pe, amo, ko' ha umme, ha upi ambohasa


castellano-pe.
...........................Mit iakhat.
................................................................................................................................................................
...........................jagua hetaitma chemoakrasy.
................................................................................................................................................................
...........................mesa ipyahu.
................................................................................................................................................................
...........................vaka okarujoahna.
................................................................................................................................................................
...........................karia'y che memby ir mbo'ehape.
................................................................................................................................................................
...........................kuata hetaiterema omba'apo.
................................................................................................................................................................
...........................aranduka ame'mbta.
................................................................................................................................................................
...........................auto ndaipotavima.
................................................................................................................................................................
...........................mitkaria'y oho kokupe.
................................................................................................................................................................

9. amyenyh pa' kva, pva amva, ko'va, umvape, ha upi


ambohasa castellano-pe.
- Ko kami chemba'e ha......................................nemba'e.
................................................................................................................................................................
- Che amba'apta............................ndive ha nde............................ndive.
................................................................................................................................................................
- Kva nemba'e ha............................katu che mba'e.
................................................................................................................................................................

91

10

MBO'EPY
PAHA

emuhpe

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

- Amo kamisa chemba'e ha............................che ru mba'e.


................................................................................................................................................................
- Ko ga ivai ha............................katu ipor.
................................................................................................................................................................
- Umi ohova'ekue imarngatu,............................katu iaa.
................................................................................................................................................................
- Ko' tembiporu ipyahu,............................katu itujma.
................................................................................................................................................................

10. ambohasa guaranme ko' e'apes jaipurvo hekpe terarngue


mba'va.
- Esta mesa es ma y aqulla es tuya
................................................................................................................................................................
- Esas computadoras son nuestras (1 persona incluyente)
................................................................................................................................................................
- Este auto era de ella, pero ahora es de ustedes.
................................................................................................................................................................
- Esta casa es de ellas, sin embargo no la habitan.
................................................................................................................................................................
- Estas tierras eran de los terratenientes; ahora estn en manos de los campesinos e indgenas.
................................................................................................................................................................
- Estas empresas son del Estado.
................................................................................................................................................................

11. Jaguatami ane mbo'ehakoty ryeppe tr ga aimeha korappe


ha amombe'u ojupe mba'e jahechva; ja'e avei mba'ichapa umi
mba'e. Ikatu picha.
- Ko yvoty pyt iporiterei ha ombojegua ko korapy.
- Ko ovet ipyahu ha ipot.
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................

92

- ..............................................................................................................................................................

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

emuhpe

10

MBO'EPY
PAHA

12. amombe'u mba'pa jahecha ande jerre. Jahaiguy umi teroja r


terarngue techaukar jaiporva.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

13. ane rembiapohpe ou pete momaranduhra (periodista)


omba'eporandusva andve. amba'apta ane ir ande
ykeregua ndive porandukura ova rehe, jajapta ojupe umi
porandu ha ambohovi, pevar aemohenda ojejapohicha
e'jovi (entrevista). Upi ambohovi ane arandukpe
momaranduhra eporandu.
- Mba'ichapa ndeasaje.
- ..............................................................................................................................................................
- Ikatpa roemongetami nendive. Ore Canal Paraguaigua hna.
- ..............................................................................................................................................................
- Emombe'umi orve nde rra.
- ..............................................................................................................................................................
- Mboy omapa remba'apo hague ko'pe ha mba'etepahna ne rembiapo.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'ichapa pene rembiapo guive pemba'apo tetyguakura ndive.
- ..............................................................................................................................................................
- Emyesakmi tapichakura nerendu ha nderechvape mba'etpa pe peikuaave' ko'a guive
chupekura
- ..............................................................................................................................................................
- O ningo tapicha he'va pe noeangareko poriha hese, napenderoryiha hendivekura hamba'e.
Mba'pa nde eremi umva renondpe.
- ..............................................................................................................................................................
- Mba'pa ereseve tapichakura nderecha ha nerendvape.
- ..............................................................................................................................................................
- Aguyje ndve.
- ..............................................................................................................................................................
Jesarekor:
Ko embosari ikatu ojejapo aty guaspe opaite tapicha ndive petete. Avei ambue
mbo'epykurape peichagua tembiapo ikatu oemboguata. Pytyvhra ikatntema onoh
iakgui ha oemba'apo hi'ri oemokyre' hagua tembiapo ha oee' pya'evvo guarani.

93

10

MBO'EPY
PAHA

emuhpe

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

anemandu'a hagua:

Ko vokpa mva mba'e


- Pva chemba'e.
- Pva nemba'e.
- Pva imba'e
- Pva anemba'e.
- Pva oremba'e.
- Pva penemba'e.
- Pva imba'ekura.
Ko virpa pene mba'e
- Nahniri, pva ndaha'i oremba'e.
- Pva umi mba'apohra mba'e.
- H, pva oremba'e.
- Hi' chve penemba'e pva.
- Pva ningo umi ohova'ekue mba'e.
Kuakarai, aikuaasete ningo
ombmapa che kuatiakura
- Ne'r gueteri o, kuakarai. Ko'r ota.
- Chera'armna tahecha ndve, vaichko
oma.
- H, ombma, kuakarai. Ame'tama
ndve.
- Eha'armi, aporandta che irme.
Ikatpa chepytyvmi che karai
- Mba'pa remandami, che sy.
- Ikatu, mba'ichapiko ndaikatumo'i.
- Mba'pepa roipytyvkuaa che sy.
- Ikatuete, che sy. Mba'pa reikotevmi.
Ikatpa chepytyvmi che ra'y
- Ikatu, mba'pa reikotevmi che ru.
- Nipy, aimma nendive che ru.
- Mba'pepa ikatu roipytyvmi.
- H, ikatu. Mba'pa remandami karai.
Mva mba'pa ko'va
- Umva penemba'e.
- Umva ndaha'i chemba'e, amva
chemba'e.
- Umva che ru mba'e, kva katu che
mba'e.
- Umi sapatu penemba'e, ko' trmo katu
oremba'e.

94

emongeta emuhpe
- Mba'ichapa, a Mara.
- Ipormnte. Mba'pa eremi rejvo.
- Aemuse ajvo.
- Pva che la ahendusva.
- Aipota kamby moki hyru ha asuka katu
irundy.
- Oma. Mba'pa reipotave.
- Eme' chve avei ka'a mbohapy hyru
tuichva ha mbujape ipyahu porva.
- Che name'ivavoi mba'erepy tujakue.
Ipyahu porva memete voi areko.
- Aikuaavoi upva, a Mara.
- pe ombma, karai Ramn.
- Aguyje ndve, a Mara.
- Ndve katu aguyje chemoemre.

e'ndy:
Ambue: otro, otra

Mitkaria'y: el joven

Amo: aquel, aquella

Moakrasy: causar dolor de cabeza

Amva: aqul, aqulla

Nahniri: no

Aranduka: libro

Momaranduhra: periodista

Asuka: azcar

Nemba'e: tuyo, tuya, tuyos, tuyas.

Aty: grupo

anemba'e: nuestro/a, nuestros/as

Avati: maz

embosari: juego

Chemba'e: mo, ma, mos, mas.

e'jovi: entrevista

Guasu: grande, venado

e'ryru: diccionario

Hav: jabn

embosari: juego

H: s

emu: comprar, mercar

Imba'e: suyo, suya, suyos, suyas.

emuha: centro de compras

Imba'ekura: suyo, suya, suyos, suyas.

Oremba'e: nuestro/a, nuestros/as

Juky: sal, donaire

Ovale: valor, el costo

Ka'a: yerba

Ovet: ventana

Ka'avo: verdura

Paha: dcimo, dcima

Kamby: leche

Pe: ese, esa

Kamisa: camisa

Penemba'e: vuestro/a, vuestros/as.

Karia'y: el joven

Pva: se, sa

Kas mbuku: pantaln

Por: lindo, bien

Kas mbyky: short

Pot: limpio

Kesu: queso

Pyt: rojo

Ko: este, esta

Sa: cien

Ko', : estos, estas

Si: vestido

Ko'va: stos, stas

Sapatu: zapato

Kotev: necesitar

Tenda: lugar

Kva: ste, sta

Tory: cordialidad

Kuatia: papel, documento

Tuja: viejo

Kumanda: poroto

Umi: esos, esas

Kuakarai: seora

Umi: aquellos, aquellas

Kuata: la joven

Umva: sos, sas

Mba'apohra: obrero, obrera

Umva: aqullos, aqullas

Mba'ejogua: comprar, comerciar

Vaka: vaca

Mba'erepy: mercadera

Voko: bolso

Mbo'ehakoty: aula de clase

Yva: fruta

Mbohysi: citar, poner en fila

Yvoty: flor

Mbujape: pan

95

10

MBO'EPY
PAHA

emuhpe

ANOTACIONES

96

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
PATEHA

11

Mba'apohpe

-Carlos, ikatpiko eongatumi chve kva.


-Ko'ga ndaikatumo'i, ahta Banco-pe.
-Arakime ningo rehomavokuri, ma'eriko rehojeta.
-Anohva'er che tarjeta de crdito.
-Mba'e aravpiko rejta.
-Ajne asaje.

97

11

MBO'EPY
PATEHA

Mba'apohpe

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

1. amoe'jey ko texto. ambohyapu por e'ngura.

2. aemongeta ane ir pete ndive ha amombe'u ojupe ko' mba'e


ande rehegua: mopa amba'apo, araka'e guivpa amba'apo ha
mba'pa jajapo ane rembiapohpe, mba'pa ojejapo uppe, mopa
opyta, mbopa ipumbyry papapy, ha ambue mba'e amombe'usva.
ae'ke guaranme.

3. Jahai ko'pe mbykymi amombe'uva'ekue ane irme.


................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

4. Jaikuaase ambue ane irgui hembiapo rehegua. apu' ande


guapyhgui ha aembojoja peteva rendpe ha aporandu chupe
opa mba'e jaikuaasva hembiapo rehe. Jahai igupe mbovymi umi
mba'e jaikuaapyahva chugui.
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................

5. Ko'ga amoe'ta aty guaspe ane rembiapo.

98

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Mba'apohpe

11

MBO'EPY
PATEHA

Jaikuaami hagua
1. ra jeporu guaranme. Observamos las partculas resaltadas en el texto que hemos
ledo. Las mismas son partculas temporales.
- Ahta Banco-pe.
Voy a ir al banco (ta: futuro).
- Kuehe ningo rehomavokuri.
Ya fuiste ayer (kuri: pasado).
- Anohva'er che tarjeta de crdito.
Debo sacarme tarjeta de crdito. (va'er: futuro).
- Ajne asaje.
He de venir a la siesta. (Ne: futuro).
En guaran las partculas de nmero y persona (a, re, o, ja/a, ro, pe, o) van antepuestas al
verbo, como ya vimos anteriormente. Las partculas temporales, en cambio, van
pospuestas a la raz verbal.
Techapyr:
Reguapta

re: partcula de nmero y persona.


ta: partcula futuritiva.

Oguapkuri

o: partcula de nmero y persona.


kuri: partcula preteritiva.

Veamos ahora algunos tiempos verbales en guaran.


Recordemos que el tiempo indica el momento en que se realiza un proceso. Para facilitar y
4
simplificarlo, dividiremos el tiempo verbal en: presentivo, retrospectivo, prospectivo.
a) Presentivo: no presenta morfemas especiales.
Techapyr: aha, ojuhu, amba'apo, rokaru, etc.
b) Retrospectivo: puede expresarse a travs de morfemas especficos o del contexto
mediante elementos decticos.

El hablante se implica

El hablante no se implica

Proximidad en el tiempo

Kuri

Rae

Lejana en el tiempo

Va'ekue

Rakae

Esta clasificacin pertenece a Silvio Liuzzi. Revista Amerindia, n 14, ao 1989.

99

11

MBO'EPY
PATEHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Mba'apohpe

Techapyr:
- Che tio okuri kuehe.
Expresa un pasado cercano y el hablante se implica en lo que enuncia, le consta lo
sucedido.
- Che tio Jos ningo omanova'ekue.
Expresa un pasado lejano y el hablante se implica en lo que enuncia, le consta lo sucedido.
- Ora'e nde tio.
Expresa un pasado cercano y el hablante no se implica en lo que enuncia, no le consta la
accin o no quiere comprometerse.
- Nde tio ningo ohraka'e orairhpe.
Expresa un pasado lejano y el hablante no se implica en lo que enuncia, no le consta la
accin o no quiere comprometerse.
c) Prospectivo: Se expresa tambin a travs de morfemas especializados o algunos
decticos temporales.
Inminencia

Ta

No inminencia

Va'er

Marca de finalidad

R, guar
(ligados a nominales)
Hagua (ligado a verbos)

Marca de hiptesis, duda

- Ko'r ahta nde rgape.


Maana me voy a ir a tu casa.
- Ko'r ahava'er nde rgape.
Maana debo irme a tu casa.
- Ko'r ahne nde rgape.
Maana me voy a ir (quizs) a tu casa.
- Ajoguta che rogar.
Me comprar una casa.

100

Ne

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Mba'apohpe

11

MBO'EPY
PATEHA

Jesarekor: en guaran es muy importante la implicancia o no del hablante en los hechos


que relata. Las partculas preteritivas o retrospectivas kuri y ra'e, por ejemplo, indican
tiempo pasado muy reciente; pero la diferencia radica en que la primera implica al hablante;
el/la hablante asume, le consta, el hecho narrado. Okuri nde sy. Vino tu mam. La
segunda, sin embargo, no implica al hablante, a ste no le consta o el mismo no se
compromete con lo que dice: Oura'e nde sy: Vino tu madre (Me contaron que vino tu madre.
Me enter de que vino tu madre. Haba sido que vino tu madre). Lo mismo ocurre con
va'ekue y raka'e. Teniendo en cuenta la implicancia o no del/a hablante, primera tiene el
mismo valor semntico de kuri, y la segunda el de ra'e.
Es importante adems subrayar que en guaran no siempre se precisa de partculas
retrospectivas para narrar hechos pasados. Los mismos se pueden expresar utilizando
decticos. stos son palabras que ubican temporal o espacialmente una narracin.
Veamos este ejemplo.
Yma 1980-pe aju Paraguape aemoarandvo. Upr areko 20 ary, ha aike Universidad
Nacional de Asuncin-pe.
En este breve ejemplo las palabras decticas son yma y upr. Las mismas ubican la
narracin en el pasado. Como podemos observar, los verbos aju, areko y aike no tienen
partculas retrospectivas. Es como el presente histrico del castellano.
2. Jahecha avei e'ndy arapokindy (das de la semana) rehegua.
Texto epyrhamegupe amoe':
Arakime ningo rehomavokuri, ma'eriko rehojeta
e'ngura arapokindy rehegua ndojeporumemi gueteri guaranme. Amke okakuaa ko
e' ha ojepyso ijeporu, umi e' ojekuaa ha ojeporuvta.
Jaikuaami umva:
Arapokindy: semana
Arate: Domingo
Araki: lunes
Araapy: martes
Ararundy: mircoles.
Arapo: jueves.
Arapote: viernes
Arapoki: Sbado

101

11

MBO'EPY
PATEHA

Mba'apohpe

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

6. Aty guaspe aporandu ojupe mba'pa jajapra'e kuehe ha avei


mba'pa japta ko'r.

7. aembyaty aty'pe ha amombe'umi ojupe mba'pa jajapkuri tr


jajapta ko arapokindpe. Jahai mbykymi amombe'uva'ekue.

................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

8. Ko'ga jajepy'amongeta mba'pa jajapta ko'r, ha upi jahaimi.


Usamos los decticos y partculas temporales apropiadas.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

102

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Mba'apohpe

11

MBO'EPY
PATEHA

9. aemongeta ha jajepy'amongetami avei ane rembiapo rehe


funcin pblica-pe. Estado rembiapo ningo tuicha mba'eterei
tetme guar. aemongeta mba'pa oikuaave' ha ojapo ente
ande amba'apoha tapichakurape guar, ikatu haguicha va
okakuaave yvypra hicha. Jahaimi pe ane remiandu.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

10. Heta jey ningo o he'va Estado katunte omba'apovaiha, ndorekoiha


castellano-pe oje'va eficiencia, mba'apohra iate'ha hamba'e
oje'e. ambohysyimi mba'ichapa tetyguakura ohecha funcin
pblica ha mba'pa he'i okaguai hagua hembiapo rehe; upi
jajepy'amongeta mba'eichakupa oje'e umva ha mba'ichapa ikatu
amyatyr oimramo aete umi oje'va.
Tetyguakura he'va funcin pblica rembiapre.
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................
- ..............................................................................................................................................................
Mba'eichakupa ojeguerovia ha oje'e ko' mba'e.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Mba'pa jajapokuaa amoambue ha amyatyr hagua oimramo aete umi oje'va.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

103

11

MBO'EPY
PATEHA

Mba'apohpe

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

anemandu'a hagua:

Mba'pa jajapra'e kuehe


- Che ahkuri che ru rgape okahre.
- Nde rehkuri nde sy rgape.
- Ha'e ohkuri omongu'e kuatia Palacio de
Justicia-pe.
- ande jahkuri amopot ande korapy.
- Ore rohkuri rokaru pete bar porme.
- Pe pehkuri pete amandaje (congreso)
hpe.
- Ha'ekura ohkuri oka'api mandi'oty.
Mba'ichapa ikatu aangareko porve
tetyguakurare funcin pblica guive
- amba'apo kyre' ha torpe.
- Opa ra aemoarandu ha
aemomarandu andekatupyryvvo.
- Jaikuaave ande dercho ha ane
rembiapor tee.
- Ani mramo amboyke tetygupe,
taha'e ha'vape.
- aembokatupyry yvypra
derechokurare, ani hagua apyr hese.
- Jaikuaa por mokive ane ret e' tee
ha jaiporu tetyguakura ndive.
- Jaikuaa ha jaguerovia aete anderehe
tuicha ojekohahna ane ret Paragui.
Mba'pa jajapta ko aretpe
- Che apytta che rgape apytu'umi.
- Nde rehta Bolivia-pe.
- Ha'e ohta omba'apo.
- ande aemoarandta
aranduchaukar.
- Ore ndoroikuai gueteri mba'pa
rojapta.
- Pe pehta pevisita pene irngurape.
- Ha'ekura ohta ysyrpe
oembopiro'ymvo.
Mba'pa jajapova'er aneresi hagua
- Pevar aangarekova'er ande jehe.
- Jahava'er pohnohra rendpe jepmo
naaandi mba'eve.
- Japytu'u por ha aembosaraimimi.
- Jakaru jaikove hagua ha ani jaikove
jakaru hagua.

104

Mba'pa Estado ojapova'er


tetyguakura hesive hagua
- Estado ojapova'er hembiapo ha ani
oemolmo tetyguakurape.
- Omopu'ukava'er hospital mamo
oeikotevhpe.
- Ohekombo'eva'er opa hendicha
tetyguakurape tesi reko rehe.
- Omoguahva'er marandu guarani ha
castellano-pe opavave oikmby hagua.
- Hetave pohnohra ha enfermero/a
oikuave'va'er tetyguakurape.
Jahtapa ko'r seminario hpe
- Che ahne ga.
- Nde rehne ga.
- Ha'e ohne ga.
- ande ikatu jaha.
- Ore ikatu roho.
- Pe pehosepena, ajpa.
- Ha'ekura ohne.
emongeta ogapypegua
- Che sy, amohendamna ane rembiapo
ko arapokindpe guar.
- Tekotev aete upva, r icharapa
ane rembiapo.
- Ko rape, arateme, japytta ande
rgape japytu'umvo.
- Opor. Ko'r, araki, voi jahava'er
ane rembiapohpe.
- H, ko'amburamo, araapy, areko
pete seminario che mba'apohpe.
- Ko'ambuetr, ararundy, che
amohu'va'er pete marndu ore
smbyhyhrape guar.
- Ko'ambuetevr, arappe, jahava'er
ka'arupyt nde tia rgape arambotyhpe.
- Arapote pyhare peve che amba'apta.
- Arapokime katu amba'apo asaje
pevnte.
- H, ka'arukue japytta amopot ande
rga.
- Upicha jajapta.

e'ndy:
Akrapu': levantar cabeza, progresar

ongatu: guardar

Amandaje: congreso

Okaha, okra: campo

Araapy: martes

Pahague: ltimo, ltima

Araki: lunes

Pateha: dcimo primero

Aramboty: cumpleaos

Pohnohra: mdico, mdica

Aranduchauka: examen

Pytu'u: descansar, descanso

Arapo: jueves.

R: marca de finalidad, ligada a nombres

Arapoki: sbado

Ra'e: partcula preteritiva de tiempo reciente

Arapokindy: semana

Raka'e: particula preteritiva que expresa tiempo

Arapote: viernes

lejano

Ararundy: mircoles.

Ta: partcula futuritiva de inminencia

Arate: domingo

Tesi: salud

Arete: feriado

Upr: entonces

Ate': pereza, holgazn

Va'ekue: partcula preteritiva que expresa tiempo

Chara: tosco, desordenado

lejano

Hagua: para, marca de finalidad ligada al

Va'er: partcula futuritiva de no inminencia

verbo.

Yma: hace tiempo, antes

Jepmo: a pesar de

Ysyry: arroyo

Jopi: regalo

Yvypra dercho: derecho humano

Korapy: patio
Kuave': ofrecer
Kmby: entender, interpretar
Kuri: partcula preteritiva de tiempo
reciente
Kyre': activo, servicial
Mandi'oty: mandiocal
Mba'eve: nada
Mbo'ehao: escuela, centro educativo
Mbohyapu: sonar, pronunciar
Mbyky: corto, corta
emboja: acercarse
embopiro'y: refrescarse
embosari: jugar, divertirse
emoarandu: estudiar

105

11

MBO'EPY
PATEHA

Mba'apohpe

ANOTACIONES

106

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
PAKIHA

12

Che tva

Che tvape javy'a, ha'e tuicha ha ipor,


pype jajuhu mbo'ehao ha tupo por.
Yvyra ha yvotpe oemonde hapekura,
mit saraki ha arandu pe yvoty iporvva.
Avave naiai, che tva ndaijojahi.

107

12

MBO'EPY
PAKIHA

Che tva

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

1. amoe' ko texto hesak por meve andve. amyesak e'


ndajaikuaiva.

2. Hesak por rire, jahai o porpa (P) trpa o vai (V). Ovaramo jahai
mba'repa.
a)Che tvape ndajavy'i. (______)
................................................................................................................................................................
) Che tva ipor. (______)
................................................................................................................................................................
ch) Che tva hape soropa. (______)
................................................................................................................................................................
e) Che tvape mitngura iarandu. (______)
................................................................................................................................................................
) Che tvape o heta tekove aa. (______)
................................................................................................................................................................
g) Che tva ijyvyra heta. ()
................................................................................................................................................................

3. ambohovi ko' porandu, texto he'ihicha.


a)Mba'ichapa che tva.
................................................................................................................................................................
) Mba'pa o pype.
................................................................................................................................................................
ch) Mba'ichapiko hapekura.
................................................................................................................................................................
e)Mba'ichapa mitngura uppe.
................................................................................................................................................................
) Mba'pa pe iporvva pype.
................................................................................................................................................................

108

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che tva

12

MBO'EPY
PAKIHA

4. Jajesarekomi ko tva ra'ngre ha amombe'u mba'pa jahecha


pype. Ja'e mba'pa o mbytpe, tenonde, asu ha akata gotyo.

5. Ko'ga jahai ane ao jahechva ta'ngpe. amombe'u mba'pa o


petete umi yvy pehme (manzana).
Techapyr:
Mansna che aspe gupe o mbo'ehao. Kva ikoty mbohapy, peteha tuichave, hovet mbohapy ha
hok pete; hi'ri oveve Paragui poyvi. Ijykre, akata gotyo, o pete michvva, kva hovet
mbohapy; ikuppe katu ojekuaa ambue mbo'ehakoty. Ko mansnape avei ojehecha moki yvyra mta.
Mansna mbo'ehao kupepegupe katu.................................................................................................
...............................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................................

109

12

MBO'EPY
PAKIHA

Che tva

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

6. amoha'nga pete tva ha amombaite opa mba'e ikatva o pype:


mbo'ehao, municipalidad, okarusu, tupo, kncha, mit
embosaraiha, emuha, fvrika, hamba'e. Jajerure pytyvhra
emoir.

7. Aty guaspe aomongetami mba'pa oreko tr orekova'er pete


tva. Jahaimi umi mba'e.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

8. emongetpe ambohovakemi tavakura tuichva (ikatu Paraguay)


ha michva, umi okaharegua; jahecha mba'pepa ojoavy ha
mba'pepa ojojogua hikui.

110

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che tva

12

MBO'EPY
PAKIHA

Jaikuaami
Volvemos a nuestro texto del inicio y nos fijamos en la ltima parte.
Avave naiai, che tva ndaijojahi.
Las partculas que estn en negrita indican la forma negativa.
En guaran existen varios mecanismos para expresar la negacin. La forma ms usual es
volviendo negativo el verbo. Para ello se le antepone la partcula nd (para verbos orales) y n
(para verbos nasales), y se le pospone la partcula sufija i. Cuando el verbo termina en la
vocal i, el sufijo utilizado es ri.
Ysaja moneva (Forma afirmativa)

(Ysaja mbotovva) Forma negativa

Che tvape javy'a.

Che tvape ndajavy'i.

Ha'e tuicha ha ipor.

Ha'e ndatuichi ha naipori.

Pype jajuhu mbo'ehao, ha tupo por.

Pype ndajajuhi mbo'ehao ha tupo por.

Yvyra ha yvotpe oemonde hapekura.

Yvyra ha yvotpe noemondi hapekura.

Otra forma de expresar la negacin en guaran es a travs de adverbios. Aqu presentamos


algunos. Adems, incorporamos los de afirmacin.
Mbotovva (de negacin): nahniri, ahniri, ani, anive, tove.
Moneva (de afirmacin): h, ne, tove.
Techapyr:
- Ejtapiko ko'r che angir.....................Vendrs maana, amigo?
- Nahniri, ndajumo'i...............................No, no voy a venir.
- Ha ko'ambur.....................................Y pasado maana?
- H, ajta...............................................S, voy a venir.
- Ikatpa oho che ra'y penendive...............Puede ir mi hijo con ustedes?
- Tove tou, ohokuaaite ore ndive...............Que venga, puede irse con nosotros.
- Ikatpa oho che ra'y penendive...............Puede ir mi hijo con ustedes?
- Tove, topytnte penendive......................No, que se quede con ustedes.
El adverbio ani se usa en oraciones imperativas. Siempre va antepuesto al verbo.
Ani reho................................................... No vayas.
Ani pendejapu..........................................No mientan. No sean mentirosos
Ere chupe ani ou...................................... Dicile que no venga.
La negacin tambin se puede expresar a travs de adverbios y pronombres negativos:
Mba'eve: nada. Avave o mavave: nadie, ninguno. Ne'r: todava no.
- Mvapiko ou...........................................Quin viene?
- Avave.....................................................Nadie.
- Mba'piko ere.........................................Qu decs?
- Mba'eve.................................................Nada.

111

12

MBO'EPY
PAKIHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che tva

9. ambohasa ysaja mbotovpe ko' e'apes.


Che

aguapy......................................

aani.......................................

Nde

reguapy.....................................

reani......................................

Ha'e

oguapy......................................

oani.......................................

ande

jaguapy.....................................

aani.....................................

Ore

roguapy.....................................

roani......................................

Pe

peguapy....................................

peani.....................................

Ha'ekura

oguapy......................................

Oani.......................................

10. Jahai e'joaju tr texto mbykymi jaiporuhpe ko' e'teja


mbotovva (adverbio de negacin): Nahniri, ani, mba'eve, avave,
ne'r.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

11. Ja'emi guaranme


- No voy a irme tu casa hoy.
................................................................................................................................................................
- No estamos cansados.
................................................................................................................................................................
- El profesor no vendr maana.
................................................................................................................................................................
- Nosotros (1 persona excluyente) no trabajamos en Asuncin.

112

................................................................................................................................................................

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che tva

12

MBO'EPY
PAKIHA

12. Moki moki amba'apo ha amba'eporandu ojupe, avei


ambohovi ooporandu. Upi jahai.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

13. amba'apo pytyvhra ndive, jaiporu e' mbotovva.

14. Jahaimna petete mba'ichapa jaipota ande tva.


................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

15. aemongetami aty'pe ha upi aty guaspe mba'e bienes ha


servicios -pa orekova'er tavakura oikuaave' hag u a
tetyguakurape. aeporandu orekoppa umva trpa nahniri.
Avei aemongeta Estado-pa mba'e ojapova'er. Jahaimi umi mba'e
orekova'er tavakura aemongeta hague.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

113

12

MBO'EPY
PAKIHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Che tva

anemandu'a hagua:

andpa javy'a jahechramo ojeitypa


ka'aguy
- Che ndavy'i ha ambyasy.
- Nde nderevy'i ha rembyasy.
- Ha'e ndovy'i ha ombyasy.
- ande ndajavy'i ha ambyasy.
- Ore ndorovy'i ha rombyasy.
- Pe ndapevy'i ha pembyasy.
- Ha'ekura ndovy'i ha ombyasy.

- Nde ha'ete nderehayhupiva nde tva


- Ha'e ha'ete ndohayhiva itva.
- ande jahayhu ande tva, katu
naaeha'i hese.
- Ore rohayhu ore tva, katu heta jey ore
jurpente.
- Pe pehayhu pende tva, ha upva
ojekuaa penderehe.
- Ha'ekura rasa ohayhu itva omba'apre
hese.

Ikatpa roho penendive pene


mba'yrpe
- Ikatu, jahpy.
- H, jahapa he'i okyhyjva.
- Ne, jahpy.
- Nahniri, oreretaiterema.
- Ahniri, pe pendepohyieterei.
- Tove, pe penderetaiterei.
Mba'pa orekova'er tavakura
oangareko hagua hekpe tetygure
- Orekova'er mburuvicha hekopot ha
hapicha rayhva.
- Orekova'er hospital ikatva oangareko
opavavre hekpe por.
- Orekova'er mbo'ehao mit, mitrusu ha
kakuape guar.
- Orekova'er electricidad, tape por ha y
ipot ha hesiva.
- Tavakura hesi ha ipotva'er.
- Orekova'er ambueve mba'e yvypra
oikotevva hekokatu hagua.
Mba'ichapa ande tva
- Che tva mich katu iporiterei.
- Nde tva katu tuicha ha iky'a.
- Itva tuicha katu hape soropa.
- ande tva tuicha ha ijyvyra heta.
- Ore tva ko'ga hape por ha heta ga
kakuaa oreko.
- Pende tva oreko opa yvypra
remikotev.
- Itavakura kakuaaitemi ha heta ra
reguatava'er reikuaapa hagua.
andpa jahayhu ande tva
- Che ahayhu che tva upvare amba'apo
hese.

114

Jaikuaami Paragui tavarandu


e'nga mborayhu rehegua:
- Kuarahy ha mborayhu aandu're
anderapy.
- Menda ha pombro na'entropei os.
- Mombyry guivko jajohayhuve.
- Jahayhu porvako ndaidefctoi.
- Amor recado ha lkro ka'aru
anembyaise.

e'ndy:
Ahniri: adverbio de negacin

Ta'nga: dibujo, foto

Ani, anive: no

Tape: calle

Arandu: culto, culta

Tva: pueblo

Avave, mavave: nadie, ninguno

Tekopor: estado de bienestar fsica y moral

Hapy: quemar

Tekopot: honestidad

Hayhu: amar, querer

Tove: aprobacin o desaprobacin,

H: adverbio de afirmacin

dependiendo del contexto

Hesak: transparente, claro

Tupo: iglesia

Ka'aguy: bosque

Veve: volar

Kakuaa: grande, adulto, crecer

Vy'a: alegra

Kuarahy: sol

Yvyra: rbol, madera

Ky'a: sucio, suciedad


Mburuvicha: autoridad
Mba'apo: trabajar
Mba'eve: nada.
Mborayhu: amor
Mbyasy: pesar, sentir
Mbyte: medio
Menda: casarse
Nahniri: adverbio de negacin
Ndaijojahi: inigualable
Ne'r: todava no
Ne: adverbio de afirmacin
aa: maldad, malo, mala
ana: yuyo
e'nga: refrn, proverbio
emenda: casamiento
emonde: vestirse
Pakiha: duodcimo
Pohi: pesado
Poyvi: bandera
Reta: mucho, mucha
Saraki: arisco/a, vivaracho/a
Soro: roto, rota

115

12

MBO'EPY
PAKIHA

Che tva

ANOTACIONES

116

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
PAAPYHA

3
1

Yvypra dercho

Opavave yvypra ou yvy ape ri tekos'me ha petecha iderchope... omoaete


Declaracin Universal de los Derechos Humanos, artculo 1-pe.

Ha aetehpe

upicha ha upeichava'er, katu jeyvramo Paragui ha opaite tetme nunga ko yvy ape ri
tapicha yvypra ohasa hetaichagua emboyke ha oepyr idercho rehe.

117

13

MBO'EPY
PAAPYHA

Yvypra dercho

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Jahechami mba'pa he'i Paragui Li Guasu joja reko rehe.

Art. 46. Yvyporakura petechapaiteha rehegua: Opaite oikva ko Repblica-pe


petechapnte hekokatu ha iderchope. Ndaikati oeporombojoavvo. Estado ojapne
tekotevva upicha oiko hagua.
Joja' rehe angareko ndojehechava'eri oeporombojoja'va ramoguicha.
Art. 47. Joja reko aete rehegua: Estado omoaetva'er maymavpe:
1) Jojareko justicia rovake; upevar oipe'ne umi ohapejokva;
2) Jojareko leikura rovake;
3) Jojareko oike hagua omba'apo tet rembijokuir, ojeike'ha rupi, vto rehe ae,
ikatupyrma guive tembiaporme; ha
4) Jojarekpe ohupyty hagua yvy remimongue, opaite herekopy ijapopyre ha
arandukuaa.
Art. 48. Dercho joja kua ha kuimba'vape guar rehegua: kua ha kuimba'e ojoja
iderchope; oporoporavvo, ojeporavvo, oemomba'vo hekpe, mba'erekopyre ha
arandukuape. Estado ojapova'er tekotevva upe jojareko upva iaete hagua, oipe'vo
opaite mba'e ojokva ijapo ha ombohapvo kuangurape oike hagua omba'apo opa
mba'pe tet tuichakue javeve.

1. amoe' por Li Guasu omandva jojareko rehe. Jajapo porandu


hesegua aikotevramo. ae'ke guaranme.

2. amyesak opaite e' ndajaikuaiva guive. Jahai umi e' ande


kuatiahape.

3. amoe' avei Declaracin Universal de los Derechos Humanos


vore mbykymi ha ambohovake mba'eichaitpa oguatahna he'va
pe kuatipe ha oikva aetehpe Paragui ha opaite tetme ko yvy
ape ri.
118

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Yvypra dercho

13

MBO'EPY
PAAPYHA

4. aemongeta aty guaspe Paragui Li Guasu he'va rehe.


ae'ke guaranme, jepramo naanesiri gueteri pype.

5. Jahaimi ko'pe he'va Li Guasu yvyporakura petechapaiteha


rehegua.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

6. Jahai avei joja reko aete rehe he'va.


................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

7. Amo hu'me jahai joja kua ha kuimba'e ndive rehegua omandva


ande Li Guasu.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

119

13

MBO'EPY
PAAPYHA

Yvypra dercho

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

8. Jahai ko'pe ane remiandu mbohapyve Li Guasu artculo


rehegua. ambohovake aetehpe oikva rehe.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

Jajepy'amongeta hagua
emboyke Paraguipe
ane retme ningo ko'ga tuicha japayve, anessove ha ae've avei; ymavmi
ndaikatimi ni ae', ahendukasramo ane remiandu aemonambi ha jajegueraha
ka'irime, aemos ane retgui ha ovokatu ojejukva hamba'e. Jepmo tuicha
anessove, heta emboyke gueteri jahasa. Heta mit'i, mitkua'i, mitkua guasu ha
mitkaria'y ndohi mbo'ehape imboriahgui, heta mit ha mitkua noe'inskrivri Registro
Civil-pe avave ndojepy'apire hesekura, heta mit omano noepohnire, heta sy
hyeguasva omano imembykuvo. Upichante avei heta tapicha tr tapicha aty ohasa
emboyke, umva apytpe anemandu'akuaa tapicha orekva discapacidad, ane
pehngue indgena, chokokue, kuangura, mitngura, umi tapicha ipirehva, kuakarai
guagui ha karai tuja, minoras sexuales, hasva hamba'e. Avei ohasa emboyke ndevava
guarani e'harakura het tepe.
Ko' emboyke ningo ombyai Paragui reko, omomar ande rekove, ohapejoko
demokrsia, ha anembotapykue tet hicha. Ndaikatumo'i Paraguipe ipyenda mbarete
jojareko oramo emboyke, ndaikatumo'i avei aakrapu' tet hicha ndokakuairamo
joja paragujo ha paraguajakura apytpe, he'ihicha ande Li Guasu.

9. amoe'mba rire ko jepy'amongetar amyesak e'


ndajaikuaiva ha amyasi ane remiandu aty guaspe joja reko
rehe. Jahaimi ane remiandu.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

120

................................................................................................................................................................

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Yvypra dercho

13

MBO'EPY
PAAPYHA

Jaikuaami
amoe' jey tet Li Guasu. Pype jahecha mbohapy e' ojehaihvva: Joja',
ojeporombojoja', ojeike'. Ko' e' ombotove pete tapicha tr pete mba'e.
Jahechahicha, ' hna e'pehtai upeigua. Esta es una de las formas de negacin,
contenido que hemos desarrollado en la leccin anterior.
Ko e'pehtai katuetei nunga ojeporu e'riregua rehe ('rehe) ha re ('re) ndive.
Techapyr:
Apyta che komputadora're.
Opyta smbyhyhara're
Ndaigustoi viru're.
Ndavy'i nderehe'.
Jahechakuaa re ha rehe ohoha ' mboyve tr rire.
Techapyr:
Apyta nde rehe'.
Apyta nde're.
Ndapytasi che sy're.
Ndapytasi che sy rehe'.
e'pehtai va ndive ojapo tero pete e'tvagui.
Techapyr:
Estado ha mayma tetygua aangarekova'er ohecha'va rehe.
Estado ha mayma tetygua aangarekova'er hesi'va rehe.
Estado ha mayma tetygua aangarekova'er oguata'va rehe.
Estado ha mayma tetygua aangarekova'er mit isy ha ituva'va rehe.

10. aemongeta moki moki mba'e ojejapo'va ane retme ha


tekotevtereva oemoaete, ikatu haguicha jahupyty tekojoja
teete. Upi jahai igupe. Jaiporke hekpe ', rehe' ha 're.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

121

13

MBO'EPY
PAAPYHA

Yvypra dercho

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

anemandu'a hagua:

Mba'ichapa ande japyta ko'ga


- Che apyta apyka're.
- Nde repyta oga're.
- Ha'e opyta hymba kavaju're.
- ande japyta ande pelota're.
- Ore ropyta ministro're.
- Pe pepyta mbo'ehao're.
- Ha'ekura opyta yvy're.
Mva rehe'pa japyta ande
- Che apyta nderehe.
- Nde repyta cherehe'.
- Ha'e opyta anderehe'.
- ande japyta hese'.
- Ore ropyta penderehe'.
- Pe pepyta orerehe'.
- Ha'ekura opyta iirngura rehe'.
Mvaguipa ande anepore'
- Che chepore' justicia-gui.
- Nde nepore' jojarekgui.
- Ha'e ipore' tekoporgui.
- ande anepore' tekojojgui
- Ore orepore' ore derchogui.
- Pe penepore' yvgui.
- Ha'ekura ipore' tekokatgui.
Mvarepa aangareko porveva'er
- Che aangareko porveva'er che
rapichre.
- Nde reangareko porveva'er
ohendu'va rehe.
- Ha'e oangareko porveva'er
ohecha'va rehe.
- ande aangareko porveva'er
oguata'va rehe.
- Ore roangareko porveva'er karai tuja
rehe.
- Pe peangareko porveva'er kuarai
guaigui rehe.
- Ha'ekura oongareko porveva'er
hesi'va rehe.
Li Guaspa ome' andve dercho
japoromboykvo
- Chve nome'i dercho aporomboykvo.
- Ndve nome'i dercho

122

reporomboykvo.
- Chupe nome'i dercho oporomboykvo.
- andve nome'i dercho
japoromboykvo.
- Orve nome'i dercho
roporomboykvo.
- Peme nome'i dercho
peporomboykvo.
- Chupekura nome'i dercho
oporomboykvo.
Li Guaspa mba'e he'i joja kua ha
kuimba'e ndive rehe
- Kua ha kuimba'e ojoja iderchope
oporoporavvo.
- Kua ha kuimba'e ojoja iderchope
ojeporavvo.
- Kua ha kuimba'e ojoja iderchope
oemomba'vo chupekura hekpe.
- Kua ha kuimba ojoja iderchope
mba'erekopyre ha arandukuape.
Li Guaspa mba'e he'i joja reko aete
rehe
- Estado omoaetva'er maymavpe
jojareko justicia rovake.
- Estado omoaetva'er maymavpe
jojareko leikura rovake.
- Estado omoaetva'er maymavpe
jojareko oike hagua omba'apo tet
rembijokuir.
- Estado omoaetva'er maymavpe
jojarekpe ohupity hagua yvy
remimongue.

e'ndy:
Arandukuaa: cultura

Petechapnte: iguales

Cherehe': sin m

Pohno: medicar

Chokokue: agricultor

Poravo: elegir

Hapejoko: prevenir

Pore': ausencia

Hekokatu: dignidad

Pyenda: base

Herekopy: tenencia

Rembijokui: enviado, mandado

Hese': sin l, sin ella

Rovake: ante, en frente de

Hese'mengura: sin ellos, sin ellas

Smbyhyhra: director/a, conductor/a

Hyeguasva: embarazada

Sso: libertad

Ijapopyre: hecho, cosa hecha

Tapicha: semejante, persona

Joja': inequidad, desigualdad

Tekojoja: igualdad

Jojareko: igualdad

Tekos': libertad

Ka'iri: crcel

Tekotevva: lo necesario

Li Guasu: Constitucin Nacional

Yvy remimongue: naturaleza

Li: ley

Yvypra: persona, habitante

Mano: muerto, muerta

': sujijo de negacin

Maymave: todos, todas

're, 'rehe: sin

Mba'erekopyre: riqueza material


Mbohape: encaminar
Mboriahu: pobre, pobreza
Momar: ensuciar, viciar, corromper
anderehe': sin nosotros, sin nosotras
angareko: cuidar
Nderehe': sin ti
emonambi: tomar preso
emboyke: discriminacin
Ohecha'va: ciego, ciega
Ohendu'va: sordo, sorda
Opavave: todos, todas
Orerehe': sin nosotros, sin nosotras
Paapyha: decimotercero, decimotercera
Py: despertarse, concienciarse
Pe'a: remover, quitar
Penderehe': sin ustedes

123

13

MBO'EPY
PAAPYHA

Yvypra dercho

ANOTACIONES

124

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

MBO'EPY
PARUNDYHA

4
1

Mymbakura

Vaka ome' kamby, gui omongu'e krro


Kure ome' ho'o ha andy.
Kavara ome' so'o ha kamby
Ovecha ome' ho'o ha hague.
Ryguasu ome' ho'o ha hupi'a.
Avei o jagua oangarekva gare
ha mbarakaja omuva anguja.

125

14

MBO'EPY
PARUNDYHA

Mymbakura

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

1. amoe' ko texto ha amyesak oramo e' jaikuaa'va.


Jajesareko ta'ngre ha amombe'u jahechva. Upi jahai mba'e
mymbpa o pype ha mba'ichapa hikui.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

2. aikmby por rire, jahai mba'pa ojapo tr ome' andve ko'


mymba, texto he'ihicha.
ome' kamby
- Vaka:.....................................................................................................................................................
- Gui:.....................................................................................................................................................
- Kure:.....................................................................................................................................................
- Kavara:..................................................................................................................................................
- Ovecha:.................................................................................................................................................
- Ryguasu:...............................................................................................................................................
- Jagua:...................................................................................................................................................
- Mbarakaja:............................................................................................................................................

3. Jaikuaami mymba ogappe ojeguerekovva ha mba'pa ojapo


hikui.
- Jagua oar.
- Mbarakaja omi.
- Ryguasu okokore.
- Gllo otokoro'o.
- Tro omburea.
- Gui ha vaka oamindu'u.
- Ype ojahu.
- Gua'a oe'.
- Tapiti oemohimbiti.

126

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Mymbakura

14

MBO'EPY
PARUNDYHA

4. Jahai mymba hetavva ane retme rra ha ja'e mba'pa ojapo


hikui.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Jaikuaami mymbakura:
Jaguarete: jaguar

Le: len

Aguara: zorro

Mborevi: tapir

Kavara: cabra

Ovecha: oveja

Guasu: venado

Mburika: mulo/a

Kavaju: caballo

Tuku: langosta

Mykur: comadreja

Kururu: sapo

Mbi: serpiente

Teju: lagarto

Teju guasu: iguana

Jatyta: caracol

Mbyju'i: golondrina

Korochire: zorzal

Mainumby: colibr

Yryvu: cuervo

Pira: pez

Tahi: hormiga

Pykasu: paloma

akyr: cigarra

Kyju: grillo

Panambi: mariposa

ati': mosquito

Mberu: mosca

Mu: lucirnaga

Guyra: pjaro

127

14

MBO'EPY
PARUNDYHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Mymbakura

5. e'ryru ha pytyvhra emoirme ambojoaju papapy rupi


mymbakura ha ojapva hikui, ohoporve hicha hesekura.
1.

Vaka

_____oar

2.

Gllo

_____h

3.

Korochire

_____oe'

4.

Mbi

_____oamindu'u

5.

Yryvu

_____morot

6.

Ryguasu

_____otokoro'o

7.

Kavaju

_____okokore

8.

Guyrat

_____osyryry

9.

Jagua

_____ikyra

10.

Mbarakaja

_____opurahi

11.

Gua'a

_____iaku

12.

Kure

_____ongyryry

6. Ja'emi mba'ichapa tr mba'pa ojapokuaa ko' mymba

128

omonda ryguasu
Aguara............................................

Mborevi...........................................

Jaguarete........................................

Le..................................................

Kavara.............................................

Ovecha............................................

Kavaju.............................................

Mburika............................................

Guasu..............................................

Tuku.................................................

Mykur.............................................

Teju..................................................

Teju guasu.......................................

Kururu..............................................

Mbi.................................................

Jatyta...............................................

Mbyju'i..............................................

Korochire.........................................

Mainumby........................................

Yryvu...............................................

Pykasu.............................................

akyr.............................................

Kyju..................................................

Tahi................................................

ati'................................................

Mberu..............................................

Mu..................................................

Panambi..........................................

Pira..................................................

Jagua..............................................

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Mymbakura

14

MBO'EPY
PARUNDYHA

7. Jahai o por (P), trpa o vai (V). Ovaramo jahai mba'repa.


a)Pira oiko pe. (__________)...............................................................................................................
................................................................................................................................................................
) Jagua oveve. (__________)...............................................................................................................
................................................................................................................................................................
ch) Kavaju imbarete. (__________).......................................................................................................
................................................................................................................................................................
e)Vaka ome' kamby. (__________).......................................................................................................
................................................................................................................................................................
) Kururu oar. (__________)..............................................................................................................
................................................................................................................................................................
g) Korochire opurahi por. (__________).............................................................................................
................................................................................................................................................................
g) Kavara ombo'a. (__________)...........................................................................................................
................................................................................................................................................................
H) Mbarakaja okambu michme. (__________)......................................................................................
................................................................................................................................................................
) Jaguarete oiko gape. (__________).................................................................................................
................................................................................................................................................................
i) Pykasu oveve. (__________)..............................................................................................................
................................................................................................................................................................

8. e'ryru pytyvme ambohra guaranme mymba jaikuaasva


guive.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

129

14

MBO'EPY
PARUNDYHA

Mymbakura

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

9. ambohysi mymba okakuava isy rype (vivparos) ha osva


tupi'gui (ovparos).
Okakuava isy rype:
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Osva tupi'gui:
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

10. ambohysi mymba okarva ka'avo rehe (hervvoro), so'o rehe


(carnvoro) tr opa mba'e rehe (omnvoro).
Okarva ka'avo rehe:
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Okarva so'o rehe:
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Ho'va opa mba'e:
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

11. amboherami ko' mymba

130

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Mymbakura

14

MBO'EPY
PARUNDYHA

Jaikuaami hagua
Volvemos al texto inicial. Observamos en l las partculas puestas de relieve. Las mismas
establecen relacin entre una proposicin adjetiva y el resto de la oracin.
5

Las proposiciones adjetivas son proposiciones subordinadas que cumplen en la oracin


una funcin adjetiva, o sea la de modificador directo del sustantivo. En guaran hay dos
partculas que cumplen la misma funcin que el pronombre relativo castellano y son VA
(tona) y HA (tnica). Estas partculas se posponen a modo de sufijos al verbo de la
proposicin adjetiva. La eleccin depende de la funcin sintctica que desempea en la
proposicin adjetiva: VA para sujeto u objeto directo y HA para las dems funciones.
Tanto VA como HA varan de tiempo.
Funciones de sujeto

Funciones de objeto indirecto

Tiempo

u objeto directo

y circunstanciales

Presente

Va

Ha

Pasado

Va'ekue

Hague

Futuro

Va'er

Har, hagua

Techapyr:
Uso de VA como sujeto de la proposicin adjetiva:
Avei o jagua oangarekva gare.
Ha mbarakaja omuva anguja.
Jagua oarva ndoporosu'i.
Pe mit ohova'ekue nde rgape che ra'y.
Aipota pete tapicha chepytyvva'er.

Tambin est el perro que cuida la casa.


Y el gato que persigue al ratn.
Perro que ladra no muerde.
El nio que fue a tu casa es mi hijo.
Necesito una persona que me ayude.

Uso de VA como objeto directo de la proposicin adjetiva:


Pe kua rehayhva imarngatu.
Pe kua rehayvuva'ekue imarangatu.
Pe tembiapo rejapova'er ipohi.
Tembi'u re'va heterei.

La mujer a quien ams es bondadosa.


La mujer a quien amabas era bondadosa.
El trabajo que debes realizar es pesado.
La comida que comes es muy sabrosa.

Uso de HA
Ahase nde reimehpe.
Pe apyka nde reguapyha che mba'e.
Amba'apo nde remba'apohagupe.
Ko mit nepytyvhar.

Deseo ir a donde vos ests.


Esa silla donde ests sentada es ma.
Trabajo donde vos trabajabas.
Esta criatura ser tu sostn (ser quien
te ayudar)

Gramtica Guaran. Presbtero Jos Valentn Ayala. Edicin del Ministerio de Cultura y Educacin de la Nacin,
Repblica Argentina, 1996. Pg. 370.

131

14

MBO'EPY
PARUNDYHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Mymbakura

En la mayora de los casos ha, hague, har y hagua cumplen funcin locativa, es decir,
sealan lugar.
ande jahta ha'ekura ohotahpe.
ande jahta ha'ekura ohohagupe.
ande jahta ha'ekura ohotahagupe.
ande jahta amba'apohagume.

Nosotros vamos a ir a donde ellos irn.


Nosotros vamos a ir a donde ellos
fueron.
Nosotros vamos a ir a da donde ellos
iban a irse.
Nosotros vamos a ir a donde
Trabajaremos.

Tanto va como ha tienen tiempo:


Va: presente
Va'ekue: pasado
Va'erngue: pasado frustrativo
Va'er: futuro

Ha: presente
Hra: presente
Hare: pasado
Har: futuro

12. Ja'emi guaranme ko' e'joajueta.


- La ciudadad a la cual vas a viajar es muy hermosa.
................................................................................................................................................................
- El rbol que est en mi patio me prodiga mucha sombra.
................................................................................................................................................................
- Tu hijo a quien tanto ams te trae muchos regalos.
................................................................................................................................................................
- Necesito una persona que me diga la verdad.
................................................................................................................................................................
- El mnibus en que ests viajando tiene averas.
................................................................................................................................................................
- El libro que te di es muy interesante.
................................................................................................................................................................
- La computadora que quiero es muy cara.
................................................................................................................................................................

13. aemongeta aty'i ha aty guaspe jaiporvo posposicin adjetiva


ame'ramva. Upi jahai pete haipyvo jaiporuhpe umi e'.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................

132

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Mymbakura

14

MBO'EPY
PARUNDYHA

anemandu'a hagua:

Mvapiko amo ova


- Amva ningo karai Jos ra'y ypykue.
- Amva hna ku karai ouva'ekue ane
rendpe kuehe pyhareve.
- Amo ova ningo karai Tet Mburuvicha.
- Che ndaikuai chupe.
- Amva ningo ministra.
- Amva ningo kuakarai pytagua
ouvahna ane rendpe.
Mopa jahta ko aretpe
- Che ahta che ru oikohpe.
- Nde rehta nde sy oikohpe.
- Ha'e ohta yma oiko hagupe.
- ande jahta javatahpe ko'rite.
- Ore rohta ore sy ha tva oiko hagupe.
- Pe pehta pendevy'ahpe.
- Ha'ekura ohta emuhpe.
Mba'e mymbpa andegustavva ha
mba'repa
- Chve chegustave jagua, akinte
chemoirre.
- Ndve hi' chve ndegustave mbarakaja
akinte ova nde jyva ri.
- Chupe ogustave vaka, ome'va kamby
hogaygupe.
- andve andegustave kure ho'okue
heterere.
- Orve oregustave guyra iporiterere.
- Peme pendegustave kavaju, peiporre
peho hagua gotyo pgotyo.
- Chupekura ogustave ryguasu katunte
ome're hupi'a hetva.
Mba'ichapa hra tapicha ova ane
ndive ko'ga
- Chendive ova hra Cinthia.
- Nendive ova hra Antonio.
- Hendive ova ndaikuai mba'ichapa
hra.
- anendive ova hra Ral, Andrea ha
Josefina.
- Orendive ova hra Fernando, Ani ha
Kame (Carmen).
- Penendive ova hra Laku (De la Cruz),
Lisandro ha Brisa
- Hendivekura ova hra Zunilda, Patricia
ha Peru (Pedro).

Mba'ichapa hra ysyry jaha hagupe


jajahu
- Che aha hague ajahu hra Yt.
- Nde reho hague rejahu hra Apu'a'i.
- Ha'e oho hague ojahu hra Chololo.
- ande jaha hague jajahu hra Salto
Cristal.
- Ore roho hague rojahu hra Aguaray.
- Pe peho hague pejahu hra Remansito.
- Ha'ekura oho hague ojahu hra Dos
Ambientes.
Mba'ichapa hra tva ande jahataha
- Che ahataha hra San Joaqun.
- Nde rehotaha hra Paraguari.
- Ha'e ohotaha hra Ro Verde.
- ande jahataha hra Limoy.
- Ore rohotaha hra Emboscada.
- Pe pehotaha hra Fuerte Olimpo.
- Ha'ekura ohotaha hra Beln.
Jaikuaami Paragui tavarandu:
- Hovatavy loprro he'i mbarakaja iko'r
pste ak ri.
- Adimante mi calandria he'i pitogue ra'y
ovendeva'ekue.
- Adio mndo he'i ju'i ojepor psope.
- De lho he'i jagua ho'r fido.
- Ijetu'u jetira he'i jagua ho'r chkle.
- aeorganisna he'i jagua'i.
- Nderehnte aime he'i jatevu.
- Hay tiempo para llorar he'i karu.
- anrreda he'i andu.

133

e'ndy:
Aguara: zorro

Mbyju'i: golondrina

Aku: veloz

Morot: blanco

Anguja: ratn

Mu: lucirnaga

Gotyo: hacia

Mykur: comadreja

Gua'a: guacamayo

Mymba: animal domstico

Guasu: venado

Ngyryry: rugir

Gui: buey

akyr: cigarra

Guyra: pjaro

amindu'u: rumiar

Guyrat: garza blanca

andu: araa, and.

Haipyvo: prrafo

andy: grasa

Jagua: perro

angareko: cuidar

Jaguarete: jaguar

ar: bravo, ladrar

Jahu: baarse

ati': mosquito

Jatevu: garrapata

Ovecha: oveja

Jatyta: caracol

Panambi: mariposa

Kamby: leche

Papapy: nmero

Karu: ibis

Parundyha: decimocuarta

Kavaju: caballo

Pira: pez, pescado

Kavara: cabra

Purahi: cantar, canto

Kokore: cacareo, cacarear

Pykasu: paloma torcaza

Korochire: zorzal

Ra'y ypykue: hijo mayor (del varn)

Kure: cerdo

Ryguasu: gallina

Kururu: sapo

Tahi: hormiga

Kyju: grillo

Tapiti: liebre

Kyra: gordo, gorda

Teju guasu: iguana

Le: len

Teju: lagarto

Mainumby: colibr

Tokoro'o: canto del gallo

Mbarakaja: gato

Tuku: langosta

Mberu: mosca

Tupi'a: huevo

Mbi: serpiente, vbora

Vaka: vaca

Mbojoaju: unir

Ype: pato

Mborevi: tapir

Yryvu: cuervo

Mburea: mugir, bramar


Mburika: mulo

134

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Mymbakura

14

MBO'EPY
PARUNDYHA

ANOTACIONES

135

14

MBO'EPY
PARUNDYHA

Mymbakura

ANOTACIONES

136

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

JOAPY
PETEHA

e'epukuaa: fonologa

La fonologa: Es la parte de la gramtica que ensea a pronunciar y escribir


correctamente los fonemas, slabas y palabras de un idioma.
Es la ciencia de los sonidos de la lengua. Investiga las diferencias fnicas que
estn asociadas a diferencias de significacin y las reglas que pueden
combinarse para formar palabras.
137

JOAPY
PETEHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

e'epukuaa: fonologa

Fonemas:
Son las ms pequeas unidades fonolgicas de la lengua dada. Constituyen marcas distintivas de las
formas de las palabras. Su cantidad es limitada en cada idioma.

Grafemas:
Es la letra o signo con el cual se representan los fonemas.

Guaran achegety (Alfabeto guarani)


El alfabeto guaran consta de 33 fonemas y de igual cantidad de letras o grafemas. Cada grafema
representa a un solo fonema, y cada fonema se representa por un grafema. No existen letras mudas.
Los grafemas del Alfabeto Guaran son:

ch

j k l m mb n nd ng nt
o

rr

Jesarekor: la ltima letra '' recibe el nombre de puso o consonante glotal.


Umi 33 tai apytpe o 12 pu'ae (vocal) ha 21 pundie (consonante).
Pu'ae jareko 6 juruguva ha 6 tguva.
- Juruguva: a, e, i, o, u, y.
- Tguva: , , , , , .
Pu'ae he'ise ipva ijehegui tr ha'eo, ha'e ante ipva, oikotev're ambue tai rehe.
Pundie katu jareko 13 jurugua, 4 tjurugua, ha 4 tgua.
- Juruguva: ch, g, h, j, k, l, p, r, rr, s, t, v, '.
- Tjuruguva: mb, nd, ng, nt.
- Tguva: g, m, n, .

138

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

e'epukuaa: fonologa

JOAPY
PETEHA

Pundie he'ise ipva ambue ndive. Pe ambuehna pu'ae ha'e oikotevva ipu hagua. Herakura ja'e
hagua ambojoajuva'er hesekura pu'ae e. Aipr ja'e hagua pundiekura rra jajapta picha: che,
ge, ge, he, je, ke, le, me, mbe, ne, nde, nge, nte, e, pe, re, rre, se, te, ve. Puso hra teevoi.
Ojehechahicha, puso ha'e avei pete pundie. Ko tai ojeporu moki pu'ae pa'me ha mramo
ndojeporuva'eri moki pundie pa'me tr pete pu'ae ha pundie pa'me.
Techapyr:
Ka'i, ki
Mbo'i, mbi, mboi
Ku'a, kua
Puso jeporu por tuicha mba'eterei guaranme; ko taipu (fonema) omomabue e' he'isva. Pete
mba'e he'ise mbo'i (pedazar, partir), mbi (vbora) r mboi (desvestir).
Guaranme avei jareko pundie ohva oondive ha mramo ojepe'akuaa'va ojuehegui ha're pete
taipu ante, umva hera pundieki (digrama): ch, mb, nd, ng, nt, rr.
Techapyr:
Chve: ch-ve
Mberu: mbe-ru
Pundie: pu-ndie
Marngatu: ma-r-nga-tu
Ha'nte: ha-'-nte
Karru: ka-rru
Ambueve marandu:
Los sonidos ca, que, qui, co, cu del castellano en guaran se escriben con la K: ka, ke, ki, ko, ku, ky.
Ejemplo: Kavaju, kesu, kiveve, kokue, kure, kygua.
Los sonidos ba, be, bi, bo, bu del castellano en guaran se escriben la V (labio dental): va, ve, vi, vo,
vu, vy. Ejemplo: Vaka, oveve, viru, vosa, ovu, vro.
Los sonidos za, ce, ci, zo, zu del castellano en guaran se escriben con la S: sa, se, si, so, su, sy.
Ejemplo: Sapatu, Sepi, so'o, sunu, syva.
Los sonidos ja, je, ji, jo, ju del castellano se escriben con la H.
Ejemplo: Hasy, he'i, hi'va, ho'u, hu'u, hy'a.
Los sonidos ya, ye, yi, yo, yu del castellano en guaran es escriben con la J.
Ejemplo: Jatevu, jeguaka, ijita, joja, juhu, jyva.

139

JOAPY
PETEHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

e'epukuaa: fonologa

Guarani ha castellano achegety embohovakepyre


B C

F LL Q

A CH E G H
N O P
G

R S

Z W

T U

L M
V

I MB ND NG NT RR
U

G
U
A
R
A
N
I

E
S
P
A

O
L

- Los grafemas de la primera lnea no existen en guaran.


- Los de la segunda y tercera son comunes, pero ch, h, j, y representan fonemas distintos.
- Los de la cuarta y quinta lneas no existen en el espaol como fonemas. La rr no integra el alfabeto
espaol.
- Para sus 24 fonemas el castellano utiliza 28 grafemas, signos o letras.
- Para representar sus 33 fonemas el guaran utiliza 33 grafemas.
Acentuacin guaran
En guaran, como en el castellano, existen dos tipos de acento: prosdico y ortogrfico. El prosdico
es cuando se carga la voz en una determinada vocal pero no se pinta o grafica. El ortogrfico es el
acento pintado o tilde.
Recordemos que el acento es la mayor fuerza con que se pronuncia una slaba o vocal de la palabra. En
guaran, a diferencia del castellano, se acenta la vocal y no la slaba. La vocal acentuada se denomina
vocal tnica y la no acentuada, tona.
En guaran se pinta el acento cuando la vocal tnica no es la vocal final de la palabra: ga, amva,
mramo; si es la final, por ende, no se lo pinta: karai, yvyra, mesa.
Marca de nasalidad
En guaran, como ya hemos visto, existen grafemas orales y nasales. En las vocales la nasalidad es
expresada a travs de la marca de nasalidad (~). Las vocales nasales que forman slaba con una
consonante nasal pierden la marca de nasalidad, puesto que la consonante nasal ya las nasaliza.
Techapyr:
Pete, tetyma, moki, por, pe, marngatu, ko'va, ak, ok, pyt, okre, hu', tup.
Jesarekor:
- En tetyma, la a perdi la marca de nasalidad, puesto que la m ya la nasaliza.
- El uso del puso es de suma importancia, dado que produce cambio semntico. No es lo mismo ok
(puerta) que oke (duerme l/ella), pyt (rojo) que pyta (taln), hu' (blando) que hu'u (tos), tup (Dios)
que tupa (cama).
- La marca de nasalidad siempre se pinta, sin importar su ubicacin en las palabras. Pete, ko'va,
Marngatu.

140

Oenoh Avae' , Tadeo Zarratea ha Feliciano Acosta aranduka, hogue 39 gui.

JOAPY
MOKIHA

Purahi

e'poty jaikuaa, japurahi ha amokyre'


hagua ane rembiapo
141

JOAPY
MOKIHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

1. Japuraheimi hagua:

Tahei jevy ane mba'e


(Ana Barreto ha Cayo Fretes)

Tovna Tup tachepytyv


Ha'emi hagua che py'arasy
Ymaite guivma aandu
Heta ra nachemongevi
Ipohigui ndaikati amoemi.
Ymave guaricha jaikomi jey
ane e'tpe aemongeta
Mba'reiko la amboyke
Umi ande ypykue pypore
Nina lo mit aomoirmba
Taheoi jey ane mba'e.
Jahayhuve ane ret
Ha'eichaitva ndaheti
Tet ambue maymvagui iporve
Yvytu ppe jaheja ane e'
Tomyasi, tomosarambi
Tojekuaa opa rupiete.

142

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

JOAPY
MOKIHA

2. Japuraheimi hagua:

emit
(Carlos Federico Abente)

Jahypi ko yvy tome' hi'a


amboapy ko sapuki
Yvytu vevre ahendu ie'
ande kga purahi.
Ko' pytngy, guyraita oe'
Ndaipri mba'e mbyasy
Kuarahy omimbi, jasy opukavy
Oso mboriahu apyt.
aemit tahei ko yvy ri tory
Tojope kuarahy avatity
Tomyasi mandyju panambi
aemit tahory ande kerayvoty
Toguah tetygua araite
Topu' Paragui.
Pet ha ka'a, manduvi ha yva
Maymva ty'airepy
Takuare'ndre mboriahueta
Oop hi'upyr
Topa embyahi joayhu tahei
Topu' ane ret
aembyatypa ha jasapuki
Vy'pe che retygua.
A cultivar, que renazca en la tierra el amor
Que maduren las mieses al sol
Que haya campos de blanco algodn.
A cultivar, que en los sueos florezca el ideal,
Que haya el da de la redencin
Elevar la nacin.

143

JOAPY
MOKIHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

3. Japuraheimi hagua:

Che Symi Por


(Mauricio Cardozo Ocampo)

Rohechaga'u che symi por


Ha ku mombyry chehegui reime
Reikuaanga'u py'atarova
Nachemongevi ymaite guive
emokunu' hykupa vova
Roheja guive chomotyre'
Hi' che pepo aveve aha nde
Yppe aguah roandu che sy.
Arekva iongatuhpe
Amo che nga rugupe
Che sy ne mborayhumi
Avave noguahi hendpe
Ha pe kuarahy raticha
Ohesapva ha omimbi.
Aromandu'a ne marngatu
Mombyry guive che symi por
Mombe'upyr manteko ajuhu
Nde rekovekue ysyry sak
Kua Paragui nde rekopete
Nde ndereikuai yuhi, kane'
Nde sgui reru Residenta-kue
Ha che ne memby pina amono'.

144

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

JOAPY
MOKIHA

4. Japuraheimi hagua:

Yvytoty apyra
(Carlos Miuel Gimnez)

Che ret'imko tuichapaite ijyvy porme


Kuarahy ojope yvoty pyt, morot, hovy
Ojupi jene katuetei yvate hu'me
Marve voi ndahypamo'i guarani ruguy.
Anicheva'er tapykue opyta imba'eteva
Purahi he', jeroky rari ha e' por
Ipype oikove che ret guasu ymaite guarva
Topu' jey ande ra'ykura rembiechar.
Estribillo
andejra ippe ootva'ekue
Ka'aty hovko ndopamo'i
Hendive ipoty ane avae'
ichagua tet naikangyva'eri.
Anichne yvy hetekue ojaty
ane retmi haper ojuhu
Ndaipiruva'eri ande yvotyty
Omimbipaite Paragui pyahu.
Ku tape puku porite asy ipyahuvahna
A Paraguagui oepyrva Guairpe oho
Kirirhaitpe heta mba'e ha'eo he'ma
He'ise oimehma ane retme ko' soro.
Ijyke mokime ipotykuru mborayhu ogue'va
Kuimba'e ohypi isyva ry'ipe ko' vove
Hendive hei tuichave hagua mba'apo horva
Ikatko upi ane retmi imbareteve.
145

JOAPY
MOKIHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

5. Japuraheimi hagua:

Che mbo'eharpe
(Teodoro S. Mongels ha Epifamio Mndez Fleitas)

Tamoapes che e' mayma yvoty rekovia


Ha ipype toroaua ko che e' renyh
Hetmi nde chembo'e che mit'pe yma
Ha heta mba'e por aikuaa nderehe'ae.
Upinte chekaria'y ko'te chemandu'a
Etmi cheakhat ha heta roipy'apy
Sapy'nte ndepochy pe che nambi reipoka
Ha neipamr guar vokikema rembyasy.
Hetko nderehe'ae oiko chugui karia'y
Ha maepa itavy os por joaite
Ajpane oime ndeave revy'a ndejuruvy
Rehechramo ipoty ha omimbi nde rapekue.
Kokueheve rohecha rehasa mombyrymi
Aki nekuata ava piko toimo'
Ha che katu chetuja, os osma che at
Ha che rova anga icha' mbykma che raper.

146

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

JOAPY
MOKIHA

6. Japuraheimi hagua:

Chokokue kerayvoty
(Mauricio Cardozo Ocampos)

Ohasapma ro'y, otini ra por,


Ojeroky kuarahy, opuraheipa guyra,
Tembiapokue jahecha ande kga hovy,
Ykua, yvu ha yva jahahpe jajuhu.
Javy'a ane retme, ndaipri imbojojaha,
Hi'nteko joayhuppe jaiko oondivepa.
Anive aorir, anive jaikovai,
Torpe amba'apo ta'imbarete ande Paragui.
Kuarahy omimbi jevne Francia, Lpez-r guare
Jekupyty ha neme aembyatypa guive.
Pehendke che e', taipoty pende apyspe,
Ha ko'r joayhuppe auguait
oondive.

Anive aorair, anive jaikovai,


Torpe amba'apo ta'imbarete ande Paragui.

147

JOAPY
MOKIHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

7. Japuraheimi hagua:

Panambi Vera
(Manuel Ortiz Guerrero)

Panambi che raperme,


Resva rejeroky,
Nde pepo kuarahy'me
Temora'e aeot
Nde rra oikva ku era saiticha che ahy'okupe,
Ha omboasukva chve amboy'vo che resay,
Ku uatndy rupi, u, ka'agure nemuahpe,
Iku'ipva che nga che ppe huguysyry.
Reguejy hagua che ppe
aikva anga romua,
ha torpe, toryppe
che ripi rehasa.
Panambi, ndeichagua Tup rymba puku oime iporva,
Res yvytndie che yvotytre ndesaraki,
Remimbivr ko che respe remimbipva,
Tove mba'na nde rapykuri taehundi.

148

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

JOAPY
MOKIHA

8. Japuraheimi hagua:

Nde juru mbyte


(Emiliano R. Fernndez)

Nde juru mbyte ku parral ajicha he''asva


Maer vopa ni aipo eiretre ambojoja
Hykueremnte che korasme remondykva
ha upe guivnte akvapema che apyta.
Che angaiparnte nipora'e ako pyharpe
Jerokyhpe asindymme jajuesape
Aiko haguma upeguivnte opa che kpe
Che pype guicha nde jurumnte ajerure.
Nde juru mbyte rosa potpente ojoguaitva
Ha iakyngupe amboguepva yuhei'asy
Ha hyakungue che mba'asgui chemoingovva
Aiko haguma ko mundo porme avy'a jevy.
Toime oe'va toime ipochva che jaha'ma
Nde rapykuri aehundta kuata
Aa retme achyryrta che akme oikma
Chko amuta he'mbochva nde jurumi.
Nde juru mbyte che mborayhma ohaitypva
Kina arahta ko che rembre ijeirakue
Ovy'aitne hese okambva ambue yvypra
La ambyasymva nachemba'inte araka'eve.
Ha ahakuvo ku mombyrma che rekohre
Kina arahta che angappe he'nguemi
e ryankungue katu ikurusta ko che syvre
Jepr nde nderesarima anga che hegui.
149

JOAPY
MOKIHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

9. Japuraheimi hagua:

Tapi ha'eo
(Pedro Barboza)

Yvoty apytpe reimva tapi ha'eo


Ambue cheichaite nderayhvapa oimne oiko
Piro'y rekvo che aikva romomaitei
Aipyaha e' iporvva ndve guarmi.
ra ha pyharpe aheniva nde rra
Aropurahivo kda pytmby
Ha pyharekur nachemongeviva
Py'atarovgui pe ne pore'.
Ha upevovemnte che aeporandva
Chicha ovy'a'vapa oimeneva'er
Ko che tapimme che anga aiko'asva
Che irrve'va oho che reja.
Che mba'apohpe ahva ko aitypeka
Ha upgui aipyki che tapime vy'ami reka
Pevarvonte ajapva puraheirmi
Che mbarakapndie amondva tapehendumi.

150

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

JOAPY
MOKIHA

10. Japuraheimi hagua:

Mborayhu Asy
(Rosala Daz Leon ha Juan Escobar)

Ndaikatumo'i aikovvo che la nderehe'


Ka'aguy mtytre hi'nteva chve aha oiko rei
Ko che koras chembotarovta nderehe apensr
Aiko aporandu janderesarimapa chehegui.
Ku mbyjamimi pe amo yvatete pyhare omimbva
Ndijavyivaicha nde rra he'va che reni hagua
Chetarovaite, apy roheka ha ndorotopi
Tesay mante kicha aembyasr chekonsoloha.
Ku amano rire nemandu'ami nderayhuharre
Nde py'aite guive eembo'emi ani anga apena
Tuichaite mba'e niko che ajapo ko yvy apre
Ndve rohayhgui opaite mba'gui cheresaraipa.

151

JOAPY
MOKIHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

11. Japuraheimi hagua:

Jasy morot
(Daro Gmez Serrato)

Jasy morot remaa mombyrva cherehe rehvo


Py'a tarovgui mr nderekiva cheichaite avei
Ha chicha remuva araka'eve jahupyty'va
Ndko che reindy jasy morot maa asymi.
Ejehykuavna ko kuata rga guy porme
Jasy morot ehesapemi ko che rendagua
Aesupehta ko hovet gupe ha aropurahita
Mba'asy po'cha chepytva ohvo ko mba'e pota.
Rekevarena kuatami ahayhu porva
Epy ehecha ne rekme ova oepomo
Tupmba'ejra nereni haguma hembe ruguypva
Ha nderechasgui yvga ru're hesak rei.
Ka'aguy poty chemoakanundva nde pukavymme
Ha neryakungue rapykuri aikva anga atyryry
Es che rendpe he'ukmo chve nde jurgui era
Tosapa anga ko che mbya'yuhi ka'aguy poty.
Jasy morot remaa mombyrva che rehe rehvo
Ndereki haguma nderesa'yju cheichaite avei
Ko'ramoite rehasa hasa ha reiko reikvo
Chetavy haguma reikuaava'er jasy morot.

152

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

JOAPY
MOKIHA

12. Japuraheimi hagua:

La Cautiva
(Emiliano R. Fernndez)

Oime oiko pe jare pete guyra oemva


Che ambohra la cautiva oikre iapytmby
Che py're ojatapy akanundicha iarva
Mborayhu ichupe arekva arma iongatupy
Cherendna la cautiva chereni taha nde yppe
Ani umi ka'agupe neo reiko resufri
Chko ikatnte avei roipe'a mba'e mbyasgui
Ajorvo nde kupgui pe oikva neapyt
Ne rendagua arekopma javeve katu guyricha
Jahupitne oimehicha che rekoha mombyry
Annteke rembyasy nde rakykure opytva
Ndnteko che nga jra reikva iapytmby
Nderehnte nderehnte ake ha apyvo ha'va
Oimne puku oikovva che koras jarami
Ndnte ne'agui rei reiko nde jaula rugupe
Neresiri che rendpe nde jragui roomi
Ha kua ipy'a hatva mborayhu oikuaase'va
Che korasme ootva kyseichagua mborayhu
Oiko hagua chekutu manterei hayhuppe
Ou rngue che rendpe ipeppe chepeju.

153

JOAPY
MOKIHA

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

13. Japuraheimi hagua:

ane aramboha
(Flix Fernndez)

Hyaku vevuimi pacholi apytpe


Nde rapykuerpe ane aramboha
anderopevr jahura hagupe
Jaikove aja jajoayhu hagua.
Ne ak rendagupe oimva aki
Jeruti rupicha ipyko'mi
Pyhare vovnte vaicha chereni
Ha ajapajeri cheao pete.
Hembe'y jegua ienkahe ju
Mbytpe nde rga che rra rovi
Ne rembiapokue Ana Dejess
ga ipore' ndaroviava'eri.
Ha'mi ohendu ja'r ojupe
e' ombohorva ane koras
Ha oime este da ajuhu hykue
Causa pyhare rombojahe'o.
Noe'i rupnte nomombe'i
Ndorovy'aiha pe nderehe'
Ha ha'e oandu ke che ndaikati
Pyhare ake cheao tyre'.
Ku che moirhra ka'aru pyt
Nde rekoviahr kinama opyta
Nerenoi'ukko Ana Dejess
Nderechaga'u ane aramboha.
154

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

Purahi

JOAPY
MOKIHA

14. Japuraheimi hagua:

Nepor che Paragui


(Carlos Sosa)

Oimnepa ko arappe
Ndicha iporva tet
Ojeguapva yvotpe
Omimbi ha ojajaipa
Tovna ku pyharr
Tajahecha pe jasy
Arapegua ramoguicha
Omysiva asaindy

Bis

Estribillo
Che Paragui rasahar
Ndaiporichne mamove
Che Paragui ndve ha'e
Rohayhuve kda ko'.
Pejna mombyryguva
Pehechami ko tet
Katuetei pejuhta
Tory, joayhu ha vy'a
Ko'pe jeko ymmi
andejra oiko oguata
Ha ipyporpe ohejva
Hetaite mba'e por.

Bis

Estribillo

155

Guaran Comunicativo
en la Funcin Pblica

ARANDUKAPORUPYRE
1.

Alcaraz Var, Enrique y otros. Enseanza y Aprendizaje de las Lenguas Modernas. Ediciones Rialp.
S.A. 1993.

2.

Ateneo de Lengua y Cultura Guaran, Guarani Rayhuppe Irundyha. Guarani e' Mbo'eharar
Mbo'esyry. Centro Reprogrfico Sal, Asuncin, Paraguay, 1999.

3.

Ateneo de Lengua y Cultura Guarani, Guarani Rayhuppe Mbohapyha. Guarani e' Kuaa'ypy
Mbo'esyry. Centro Reprogrfico Sal, Asuncin, Paraguay, 2001.

4.

Ayala, Jos Valentn. Gramtica Guaran. Ministerio de Educacin de la Nacin Argentina. Gramtica.
Buenos Aires. 1996.

5.

Bello, P, Feria, A y otros. Didctica de las Segundas Lenguas. Santillana S.A. San Dalmacio, Espaa.
1990.

6.

Cassany, Daniel y otros. Ensear Lengua. Imprimeix. Espaa 1998.

7.

Constitucin Nacional de la Repblica del Paraguay. Versin Castellano Guaran. Editorial Latindata.
Asuncin, 2002.

8.

Jean Dubois y otros. Diccionario de Lingstica. Alianza Editorial. Quinta reimpresin. Madrid, Espaa,
1998.

9.

Espinet, Montserrat. La Comunicacin en la clase de espaol como lengua extranjera. La Factora de


Ediciones S.L. Madrid, Espaa, 1997.

1.

Garca Arreza, Miguel. Participar para aprender. 100 actividades para la clase de idiomas. Ediciones
Aljibe. Archidona, Espaa, 1995.

10. Garca Hoz, Vctor. Enseanza y aprendizaje de las lenguas modernas. Ediciones Rialp, S.A. Madrid,
1993.
11. Guasch, Antonio. El Idioma Guaran. Gramtica y Antologa de prosa y verso. Cuarta Edicin. Ediciones
Loyola. Asuncin, Paraguay. 1976.
12. Guasch, Antonio; Ortiz, Diego. Diccionario Castellano-Guaran, Guarani-Castellano. Novena Edicin.
CEPAG, Asuncin, Paraguay, 1993.
13. Littewoos, William, La Enseanza Comunicativa de Idiomas. s/d.
14. Liuzzi, Silvio. Tiempo y aspecto en Guaran. Revista Amerindia n 14, 1989.
15. Lorenzo, Enrique. Fundamentos de Lingstica. COLIHUE SEPE EDICIONES. Impreso en Argentina. (sin
ao de edicin).
16. Lyons, John, Semntica Lingstica, una introduccin. Ediciones Piados Ibric, S.A. Barcelona
17. M. J. De Grerogio, de Martnez, Ester. Los actos de lenguaje Ms all de lo dicho. Editorial A.Z. 1995.
18. Marn, Marta. Lingstica y enseanza de la lengua. Aique. Edicin dirigida por Susana Pironio.
19. Ministerio de Educacin y Cultura. Las lenguas enseadas en el tercer ciclo de la EEB. Asuncin,
Paraguay, 1999.
20. Meli, Bartomeu. La Lengua Guaran en el Paraguay colonial. CEPAG. Asuncin, Paraguay, 2003.
21. Roln de Saldivar, Mirian E. Idea y Produccin, de Myrian E. Roln de Saldivar (sin ms datos).
22. Romero, Roberto A. Protagonismo Histrico de la Lengua Guaran. 2 Edicin. Arte Final. Asuncin,
Paraguay, 1998.
23. Scout, Pablo. Curso Breve del Idioma Guaran. Segunda Edicin. Asuncin, Paraguay, 1981.
24. Serrano, Joaqun y Martnez, Jos Enrique (Coordinadores). Didctica de la Lengua y la Litertura, 1997.
25. Zarratea, Tadeo; Acosta, Feliciano. Avaa'. Editorial EMASA. Asuncin, Paraguay, 1981.

157

+ 021 492 109


+ 021 497 308
+ 021 451 925
Constitucin Esquina 25 de Mayo
sfp@sfp.gov.py
www.sfp.gov.py
ASU.PY

SECRETARA
DE LA FUNCIN
PBLICA

Nuestra Misin
Formular y garantizar la implementacin de las
polticas para la gestin y el desarrollo de las personas
que trabajan en el sector pblico, orientadas a su
profesionalizacin para el servicio a la ciudadana.

Nuestra Visin
Una institucin transparente, cercana a la gente,
protagonista del cambio cultural en la gestin pblica,
garante de trabajadores y trabajadoras del Estado con
tica e idoneidad, capaces de brindar servicios
pblicos eficaces y eficientes, con calidad y calidez
humana.

Nuestros Valores
Igualdad
Equidad
Imparcialidad
Honestidad
Transparencia
Responsabilidad
Eficiencia
Eficacia
Austeridad
Participacin
Diversidad

También podría gustarte