Está en la página 1de 6

Embaixada Japaun iha Timor-Leste

Asisténsia Fundu Japaun nian Ba Seguransa Umanu Iha Área Rurál


Matadalan Aplikasaun

Favór hatama direta proposta orijinál nian ba iha Embaixada Japaun. Proposta TENKE konsisti ba
konteúdu hanesan tuir mai no hakerek iha língua Inglés ou Tetun. So ba organizasaun sira ne’ebé
mak lee matadalan jerál 2018 no halo tuir ida-ne’e mak bele aplika ba GGP (FY2018).
1. Perfíl organizasaun no informasaun kontaktu
1.1 Naran organizasaun nian (iha língua Tetun no Inglés)

1.2 Naran ema ne’ebé mak responsável ba organizasaun ho nia títulu/pozisaun


Naran TENKE koresponde ho kartaun ID.
1.3 Númeru telemóvel
Kuandu iha númeru kontaktu liu husi rua, favór bele hakerek sira hotu iha ne’e.
1.4 Korreiu Eletróniku ou E-mail
Karik ema ne’ebé toma responsável ba organizasaun la iha e-mail, favór bele kria ida-neʼe tanba nia
presiza atu halo kontaktu ho Embaixada Japaun liu husi e-mail.
1.5 Naran fatin ita boot sira-nia eskritóriu organizasaun nian
1.6 Estrutura organizasaun no total membru sira iha estrutura ne’e rasik
Halo favór, esplika kona-ba ita-nia estrutura organizasaun nian, preferensia husi organograma
organizasaun (membru staf na’in hira ho knaar pesoál ida-idak nian). Favór inklui títulu ba membru
hotu-hotu. Aleinde ne’e, favór labele inklui funsionáriu voluntariu sira.
1.7 Tinan estabelesimentu organizasaun nian

1.8 Númeru rejistu Ministériu Justisa nian


Favór anexa ho dokumentu rejistrasaun nian
1.9 Objetivu, setór alvu no atividade sira oganizasaun nian
Se iha esperiénsia serbisu ho organizasaun internasionál sira, favór hakerek detallu (ezemplu: nia
naran, tinan, fatin, orsamentu, atividade nsst.)

1
1.10 Situasaun orsamentu anuál nian
Favór fó informasaun kona-ba balansu orsamentu (profit and loss) tinan rua ikus ne’e
(Janeiru-Dezembru 2016 no Janeiru-Dezembru 2017 nian)
Ezemplu, haree iha tabela tuir-mai ne’e:
Husi fulan Janeiru 2016 to’o Dezembru 2016
Osan tama/Income Osan sai/Expenditure
Governu Timor-Leste USD 10,000 Projetu USD 6,000
Saláriu USD 3,000
Transportasaun USD 1,000
Angariasaun/Fund USD 3,000 Administrasaun USD 1,500
raising Seluk USD 500
Total USD 13,000 Total USD 12,000

Husi fulan Janeiru 2017 to’o Dezembru 2017


Osan tama/Income Osan sai/Expenditure
Balansu/Carryover from USD 1,000 Projetu USD 4,000
2016 Saláriu USD 3,000
Governu Timor-Leste USD 8,000 Transportasaun USD 1,000
Angariasaun/Fundraising USD 2,000 Administrasaun USD 1,000
Seluk USD 500
Total USD 11,000 Total USD 9,500
1.11. Aset própriu sira
Halo favór hakerek kona-ba aset ne’ebé mak pertense ba organizasaun nian (ezemplu: eskritóriu, rai,
karreta, motor, komputadór nsst.)

2. Projetu
2.1 Naran projetu

2.2 Lokalizasaun/fatin projetu


Favór anexa ho mapa no fotografia

2
2.3 Área projetu (e.z. saúde, edukasaun, agrikultura, bee-moos ho saneamentu, nsst.)

2.4 Antesedénsia/fundu husi projetu


1) Favór deskreve situasaun atuál iha fatin projetu no vida komunidade sira nian iha área refere.
2) Favór deskreve problema ne’ebé mak komunidade sira infrenta.
3) Asuntu/isu sira ne’ebé presiza atu bele rezolve.
2.5 Objetivu projetu nian

2.6 Atividade prinsipál no planu oráriu ba implementasaun nian


Favór anexa ho tabela oráriu

2.7 Espetasaun resultadu husi projetu ne’e

2.8 Númeru benefisiáriu


Favór hakerek detallu númeru benefisiáriu sira (ezemplu: uma-kain, populasaun, naran suku no
aldeia, nsst.)
Ezemplu, haree iha tabela okos ne’e
Naran Suku Naran Aldeia Uma-kain Populasaun
A Suku AB Aldeia 100 600
CD Aldeia 150 800
E Suku FG Aldeia 50 350
Total 200 1,450
2.9 Planu monitorizasaun no evaluasaun
Favór mensiona detallu (ezemplu kona-ba monitorizasaun, se projetu kona-ba edifisiu eskola mak
staff tékniku husi Ministériu Edukasaun ou Diresaun Edukasaun iha Munisípiu A sei hala’o
monitorizasaun dala rua iha fulan ida. Se hakerek nune’e mak ita boot sira presiza atu anexa ho karta
deklarasaun husi diresaus Edukasaun Munisípiu A, la’os karta rekomendasaun)
2.10 Planu orsamentu ba projetu (sumariza orsamentu kada item iha ne’e)
Favór anexa ho kotasaun tolu (3) husi loja tolu (3). Presu sasan sira iha lista orsamentu tenke
bazeia ba kotasaun tolu ne’e. Item hotu-hotu prezisa kotasaun tolu, so kustu ba traballu nian

3
mak la presiza. Se gazulina mak inkluída hanesan kustu transportasaun nian, favór deskreve
detallu (ezemplu, aproximada distánsia, presu gazolina, presu combustível no selu-seluk tán)
2.11 Jestaun ba Projetu
Favór deskreve TOR ba membru projetu nian (husi organizasaun implementadór, diresaun relevante
husi Munisípiu, benefisáriu no seluk tán).
2.12. Sustentabilidade ba projetu
Favór esplika kona-ba sustentabilidade futuru nian (ezemplu: manutensaun, responsável nsst.
Diresaun Edukasaun iha Munisípiu A mak responsabiliza ba manutensaun futuru nian ba eskola B.
Mós, eskola B aloka USD 100 husi eskola nia orsamentu anuál nia ba manutensaun edifísiu eskola.
Se ita boot hakerek hanesan ne’e, ita presiza anexa ho karta deklarasaun husi diresaun Edukasaun
iha Munisiu A no eskola B, la’os karta rekomendasaun.)
2.13. Treinamentu sira (karik iha)
Favór hakerek detallu informasaun kona-ba treinamentu sira (ezemplu: kontestu, loron nsst.)

3. Dokumentu seluk tán1


3.1 Dezeñu konstrusaun ne’ebé aprova husi Ministériu relevante (ezemplu: edifísiu eskola husi
Ministériu Edukasaun, Postu saúde husi Ministériu Saúde, sistema bee-moos husi Direção Nacional
Saneamento e Água (DNSA)/ou Serviço Municipal Água, Saneamento e Ambiente (SMASA))
3.2 Bill of Quantity (BOQ) aprova husi Ministériu relevante

3.3 Karta deklarasaun ba rai ou propriedade husi rai na’in ou autoridade relevante

3.4 Karta deklarasaun kona-ba númeru benefisiáriu no sira-nia kontribuisaun servisu, no


manutensaun ba projetu ne’e husi lider komuniddade sira.
3.5 Karta deklarasaun husi autoridade relevante kona-bá

1
Hakarak fó hatene ba aplikante sira katak proposta ne’ebé submete ne’e (kompleta karta hotu-hotu), la signifika katak
proposta ne’e tenke pasa. Maibé, atu hateten katak depende ba analiza konteúdu hotu-hotu husi proposta no karta nian,
nune’e mós ba prioridade husi Governu Japaun ba kada tinan. Ida-ne’e mak kritéria eskema GGP nian, no ami enkoraja
ba ita boot sira atu bele submete proposta. Embaixada Japaun sei husu organizasaun atu fó informasaun nesesdide balun
ne’ebé mak la hakerek iha formatu ida-ne’e.

4
(1) Atividade jerál husi autoridade relevante
(2) Organograma organizasaun no totál membru sira (pozisaun, departamentu, nsst) husi autoridade
relevante
(3) Situasaun Finansas Anuál tinan 2 kotuk (2016 no 2017) husi autoridade relevante
(4) Aset fixu autoridade relevante
(5) Monitorizasaun ba projetu ne’e (dala hira, ema nain hira, nsst.)
(6) Manutensaun (meus ba manutensaun konstrusaun fíziku projetu ninian)
Karik imi nia projetu kona-bá konstrusaun klínika iha Munisípiu A, favor relata informasaun sira iha
leten kona-bá Diresaun Saúde iha Munisípiu A (la’os imi nia organizasaun) tanba klíniku publiku sei
entrega ba Diresaun Saúde iha Munisípiu A.

Husi fulan Janeiru 2016 to’o Dezembru 2016


Osan tama/Income Osan sai/Expenditure
Ministériu Saúde USD 1,000,000 Projetu USD 450,000
Saláriu USD 300,000
Transportasaun USD 100,000
Administrasaun USD 50,000
seluk USD 10,000
Total USD 1,000,000 Total USD 910,000

Husi fulan Janeiru 2017 to’o Dezembru 2017


Osan tama/Income Osan sai/Expenditure
Balansu/Carryover USD 90,000 Projetu USD 300,000
husi 2016 Saláriu USD 280,000
Ministériu Saúde USD 800,000 Transportasaun USD 80,000
Administrasaun USD 40,000
seluk USD 10,000
Total USD 890,000 Total USD 764,000
3.6 Halo mapa lokalizasaun ba projetu fatin ho detallu (ezemplu: projetu fatin nia besik iha edifisu
ruma, estrada, mota, postu saúde, eskola, uma komunidade no seluk tán)

5
3.7 Kotasaun tolu husi loja tolu (tenke rekolla resentemente hanesan loron, fulan no tinan ou la’os
pasadu nian) no kotasaun ne’e tenke inklui item hotu-hotu ne’ebé mak hakerek iha lista orsamentu.
3.8 Karta deklarasaun kona-ba jestaun finansa apropriadu projetu nian husi organizasaun/instituisaun
implementadór
3.9 Planu atividade projetu nian inklui durasaun projetu to’o fulan hira.

*Karik presiza, Embaixada Japaun sei husu organizasaun atu fo informasaun ne’ebé la iha formatu
ida-ne’e nia laran.

También podría gustarte