Está en la página 1de 5

COMUNICACIÓN ORAL Y ESCRITA GUARANÍ

TEKOVE ARANDUPY CURRICULO DE VIDA


Ha'e peteï kuatia omombe'uva nde rekove arandupy, rejapova'erä rehekávove
nerembiaporã.
Tekove arandupy orekova'erã:
a . Mávapa nde (Datos Personales)
ä . Arandupy (Estudios realizados)
ch. Moöpa remba'apova'ekue (Experiencia Laboral)
e . Tekove ndekuaáva (Referencias personales)

TEKOVE ARANDUPY
Mávapa che
Téra : Juan Pablo
Terajoapy : Acosta López
Arange chereñói hague : 22 - 03 – 1980
Teko : Nomendavai eko
Oga renda : Samu'u haimete Arasa Nº 3345. Paraguaýpe.
Cédula de Identidad : 1.345.208.
Pumbyry : Pumbyry 503-421.
Che arandupy
Tekombo'e Ñepyrü :
Mbo'esyry peteïha guive poteïha peve Mbo'ehao "Gral Díaz-pe"
Tekombo'e Moköiha : Poköiha mbo'esyry guive mbohapypa mbo'esyry peve
Mbo'ehao E.N.C. Nº 1
Tekombo'e Mbohapyha : I.S.E. "Dr. Raúl Peña"
Mbo'ehára mitäme ǧuarä.
Che mba'apokue : Mbo'ehao "Maestro Herminio Giménez" 1999 guive 2003 peve.
Tekove chekuaáva
Mbo'ehára Natividad Benítez. Pumbyry: 0981.200.078
Ing. Raúl Giménez. Pumbyry: 0973 502.425

Mandu’apy ( Memorando)
Mandu’apy: Ha’e Mandu’apy kuatia ojepurúva momarandurã mba’apo ryepýpe.
Mandu’apy oguerekova’erã:
- Mba’apoha réra.
- Mávapepa ojehai.:Para
- Mávagui : (De)
- Maerãpa. :(Asunto)
- Arange. (Fecha)
- Mba’e oje’éva.
- Teraguapy.

Mandu’apy : P.: 43 ( Memorando)

Ñemuha Pohä Raity


Pakuri 2133 - Táva Paraguari
Mandu'apy
Mávape Pohänohára Marcos Lesme
Mávagui : Pohänohára Margarita Benítez
Maeräpa Aty ojeykuaauka haçua pohä "Dengue"-pe çuarä.
Arange : 28-09-2022
Ko'õrõ pyhareve oȋta peteȋ aty tasyópe upépe ojehechata pohã oñeme'ẽva'erä tekove
oguerekóva "Dengue"-pe.
Pohanohára Margarita Benítez
Tasyo Montenondehára

Kuatiañe’ẽ. Carta
Ko'áǧa jahecháta mba'éichapa ikatu ñañemomarandu umi ñande rapicha ndive oïva
mombyry.
- Aikuaa niko Peru rembireko ohohague España-pe, mba'éichapa hi’ä ndéve
oñomomaranduha hikuái?
Ha oñe'ë hikuái pumbyry rupi, avei aipo E-mail rupi (correo electrónico) ha ipahápe
kuatiañe'ë rupi.
- Ndépa rehaíva kuatiañe'ë mombyryguápe?
Heë, ahaimíva.
- Mba'éicha javépa rehaíva?
Ha amomarandu haǧua heta mba'e, ÿrö amomaiteï haǧua, térä omoǧuahë haǧua
vy'apavë arambotýre.
Ymaite guive niko ojepuru kuatiañe'ë, ñane retäme heta ojehaiva'ekue guaraníme
Ñoräirö Guasu aja chákope.
Oiméne ko nde rehaimimíva voi ne gentekuérape oïva mombyry. Aǧa jahechata
mba'éichapa ojehai kuatiañe'ë.

Kuatiañe'ë (Carta)
Kuatiañe'ë ha'e peteï jehaipyre oñemondóva tekove oï mombyryvápe ikatu haǧuaicha
oǧuahë chupe marandu.
Kuatiañe'ë oguerekova'erä:
1. Arange - Fecha 1. 4 . Hete - cuerpo 4 .
2 . Mávapepa oho - Encabezamiento 2 . 5 . Maitei paha, despedida 5 .
3. Maitei - saludo 3. 6 . Teraguapy - firma. 6 .

Oï hetaichagua kuatiañe'ë
- Cartas Privadas.
- Cartas Literárias.
- Cartas Comerciales.
Ejere umi tapicha oñe’etereívagui, umiva ikatu omyangekói ha omokane’õ nde hegui ne
ánga.
Mba’epotaitágui

Ko'áǧa jahechata peteȋ kuatiañe'ẽ ogaygua rehegua (carta familiar)

Ka'aguasu, 28 jasyporundy 2022-pe


Tio Kano:
Aretéma ahaise ndéve romomaitei haǧua nde arambotýre. Ore mandu'akuri nde
rehe upe arateïme ha ndaikatúi roǧuahë ne rendape oky tuichaitereígui.
Heta mba'e niko amombe'usete ndéve ko'ápe niko roñemitÿ heta manduvi, avati,
mandi'o ha mandyju, ha ore kóga Ñandejára ha Tupäsy rupi osë porämba, upéicha ikatu
rohepyme'ë porä ñemuha guasúpe.
Che niko ahasehína Paraguaýpe añemoarandu haǧua Facultad de Agronomía-pe
ikatu haǧuáicha aipytyvö mbarete kokuépe taita, che sy ha che rúpe.
Ore niko roȋ porämba, áǧa ikatumi vove aipota rehasami ko árupi já'umi haǧua
ryguasu ka'ẽ, kure chyryry ha sopa Paraguái, ojapokuaaitéva che jarýi Meli.
Néi tio Kano águive romoǧuahë ndéve peteï maitei rory.
Añua tuicha ndéve ǧuarä

Kola

También podría gustarte