Está en la página 1de 32

Formas interrogativas

Formas interrogativas
En lengua maya existen formas propias para hacer preguntas
por lo tanto no se requiere de los signos de la interrogación, como
en el español. Las formas interrogativas son:

Ba’ax ¿Qué?
Ba’axten ¿Por qué?
Baajux ¿Cuánto? (Se utiliza para preguntar
precios)
Tu’ux ¿Dónde?
Bix ¿Cómo?
Máax ¿Quién?
Máakalmáak ¿Cuál?
Buka’aj ¿Cuánto? (De tamaño y cantidad)
Jaytúul ¿Cuántos? (Para enumerar a personas y
animales)
Jayp’éel ¿Cuántos? (Para enumerar cosas y
objetos)
Jaykúul ¿Cuántos? (Para enumerar plantas)
Ba’ax k’iin ¿Cuándo? ¿Qué día?

Frases básicas
Maya Español

A k’áat wáaj junp’éel chamal ¿Quieres un cigarro?

A woojel wáaj tu’ux je’el u ¿Sabe dónde puedo localizar…?


páajtal in kaxtik…

Áak’ab sáamal Mañana por la noche

Áak’aba’ Noche

Áantaj Ayuda

Áantene’ex ¡Ayúdeme!

Aktáanil tech Justo delante suya

Ba’ax ¿Qué?

Ba’ax a k’áat a beet ken ¿Qué quieres hacer cuando


ts’o’okokech acabes?

Ba’ax jejeláasil meyaj ka ¿Qué clase de trabajo haces?


beetik

Ba’ax k’iin ¿Cuàndo?

Ba’ax ka beetik utia’al u ¿Qué haces para ganarte la


náajalil a kuxtal vida?

Ba’ax ka wa’alik ¿Qué dices?

Ba’ax ka wa’aliki’ ¿Qué opinas?

Ba’ax ka xokik ¿Qué estudias?


Ba’ax ku beetiko’ob a ¿Qué hacen tus padres?
yuumo’ob

Ba’ax ku bin a beetik ¿Qué andas haciendo?

Ba’ax ku yúuchul ¿Qué ocurre?

Ba’ax ku yúuchul ¿Qué pasa?

Ba’ax lela’ ¿Qué es esto?

Ba’ax lelo’ ¿Qué es eso?

Ba’ax maases uts ta wich ¿Qué es lo que más te gusta de


waye’ aquí?

Ba’ax meyajil ku beetik a na’ ¿A qué se dedica tu madre?

Ba’ax meyajil ku beetik a yuum ¿A qué se dedica tu padre?

Ba’ax meyajilo’ob suuk a ¿A qué te dedicas?


beetik

Ba’ax taasmilech… ¿Qué te trae a ...?

Ba’ax ti’ ja’abil xook yanech ¿En qué año estás?

Ba’ax uts ta t’aan a beetik ¿Qué te gustaría hacer más


ka’akate’ tarde?

Ba’ax úuchij ¿Qué ha pasado?

Ba’axten ¿Por qué?

Ba’axten ma’ ¿Por qué no?

Ba’axten taalech… ¿Por qué viniste a...?

Beey, jach uts tin wich ¡Sí, me encanta!


Beey, je’ele’ Sí

Beey, kin ts’u’uts’ sí, sí fumo

Beey, yaanten Sí, tengo ...

Bey in wóole’ ... Creo que ...

Bey in wóole’ yaan ba’ax ken Me temo que ya tengo planes


in beetej

Beyistak Por supuesto

Bik ¡Cuidado!

Binmaake’ Claro que sí

Bix a beel ¿Cómo estás? ¿Cómo está


usted?

Bix a k’aaba’ ¿Cómo te llamas?

Bix u  k’aaba’ ¿Cómo se llama?

Bix u binbal le ba’alo’obo’ ¿Cómo van las cosas?

Bix u bintech ¿Qué tal te va?

Bix u k’aaba’ le ba’ala’ ¿Cómo se llama esto?

Bixij ¿Cómo?

Buka’aj ja’abil u bin a xook ¿Cuántos años de estudio te


quedan?

Buka’aj u náachil … tak waye’ ¿A qué distancia está ... de


aquí?

Buka’aj u náachil ¿A qué distancia está?


Bulk’iin kin meyaj Trabajo a tiempo completo

Ch’a’ le ka’a ta no’ojo’ Tome la segunda a la derecha

Ch’a’ le yáax ta ts’íiko’ Tome la primera a la izquierda

Chéen junp’íit maaya kin t’anik Solo hablo un poquito de maya

Chéen tin juun kin meyaj Soy trabajador autónomo

Chéen tin tuskepij ¡Solo bromeaba!

Chéen tin wotoch kin meyaj Trabajo desde casa

Chéen u bin a toj xíinbal tak… Continúe recto durante


proximadamente…

Chíichíichnaken Estoy preocupado/a

Chu’ujen Me he quemado

Éemen te’elo’ Baje hacia allí

Espitailen Soy de Espita

Ichil junp’éel ja’ab Alrededor de un año

Il a wilej Observa

Ilej ¡Velo!

In k’aaba’e’ ... Me llamo ...

In ka’aj jóok’ol Voy a salir

In kaxtik meyaj Encontrar un trabajo

In waal Mi hijo (a)

In watan Mi esposa
In wíichan Mi marido

In woojel Lo sé

In xba’al Mi novia

Inglaterra Inglaterra

Inglaterrailen Soy de Inglaterra

Jaaj Es verdad

Jaaj a t’aan Tienes  razón

Jaaj wáaj ¿De verdad?

Jáalk’abech wáaj ¿Estás libre ...?

Jach chowak le bej utia’al Es un camino muy largo para ir


xíinbaltbilo’ caminando

Jach jaaj Es verdad

Jach ka’ana’anen Estoy demasiado cansado/a

Jach ki’imak in wóol in Encantado de conocerle


k’ajóoltikech

Jach náach u bejil ¿Es un largo camino?

Jach nib óolal Muchas gracias

Jach táaj naats’ Está bastante cerca

Jach táant in k’amikinbae’ Me acabo de graduar

Jach ya’ab ba’alob kin beetik Estoy muy ocupado en estos


te’ súutuka’ momentos

Jach ya’ab meyaj yaan in Tengo mucho trabajo por hacer


beetej

Janalo’ob La comida

Jayp’éel ja’ab kajakbalakech ¿Cuánto tiempo has vivido


waye’ aquí?

Jayp’éel ja’ab yantech ¿Cuántos años tienes?

Jayp’éel k’iin ka tukultik a ¿Cuánto tiempo piensas


p’áatal waye’ quedarte aquí?

Je’el a kaxtik tak… Lo encontrará a ...

Je’el bix a k’áate’ Como quieras

Je’el k ilikba sáamale’ ¡Nos vemos mañana!

Je’el k ilikba séeba’ane’ ¡Nos vemos pronto!

Je’el k ilikbae’ ¡Nos vemos!

Je’el wáaj a láak’intiken in ¿Quieres acompañarme a


jaant wa ba’axe’ comer algo?

Je’el wáaj a much majáantik ¿Podría prestarme un lápiz?


ten junp’éel ch’ilibts’íibe’

Je’el wáaj a much ¿Pueden prestarme atención,


u’uyikene’exe’ por favor?

Je’el wáaj u much páajtal a ¿Podría, por favor, repetir eso?


ka’a a’alike’

Je’el wáaj u páajtal a moch ¿Disculpe, me podría usted


a’alikten bix je’el in k’uchul decir cómo llegar a... por
tu… favor?

Je’el wáaj u páajtal a ¿Me lo puede indicar en el


we’esikten te’ báak’lu’umilo’ mapa?

Je’elen ¡Para!

Jets’ a wóol Cálmate, tranquilízate

Jets’ a wóol, je’els le ¡Tranquilo!, ¡detén el carro!


kisbuuts’o’

Jka’ansajen Profesor

Jóok’bal Salida

Jts’akyajen Doctor

Julio Julio

Junsúutuk kin meyaj Trabajo a tiempo parcial

Juntúul kiik Una hermana

Juntúul suku’un Un hermano

Juntúul Xlo’bayen kiik Una hermana joven

K’a’abéet in bin tengo que irme

K’a’ana’an in xook Necesito  estudiar

K’a’ana’anten juntúul jts’akyaj Necesito un médico

K’áak’náab La playa

K’áanbe’enile’ex ¡Bienvenido!

K’ajlay Historia

Ka t’aan wáaj ich maaya ¿Habla usted maya?

Ka ts’u’uts’ wáaj ¿fumas?, ¿fuma usted?


Ka’a Segundo

Ka’abej in wilik Pasado mañana lo veo

Ka’akate’ Al rato

Ka’alajun ja’ab Doce años

Ka’ana’anen Estoy cansado

Ka’atúul kiik Dos hermanas

Ka’atúul suku’un Dos hermanos

Kanáantaba ¡Ten cuidado!

Ki’ichkelem Yuum bo’otik Que Dios se lo pague

Kin meyaj tu… Trabajo en ...

Kin meyaj yéetel… Trabajo con ...

Kin na’atik Comprendo

Kin p’áak’tik ... Espero que ...

Kin p’áatal tin wotoch yéetel Me  quedo en casa y cuido a


kin kanáantik in waalo’ob mis hijos

Ko’one’ex ¡Vámonos!

Ko’ox ¡Vamos!

Kúuchil koonol Una tienda

Kúuchil u ko’onol janal Un restaurante

Kux teech ¿Y tú?


Kux teech bixij ¿Y tú qué tal?

Laayli’ wáaj kuxa’an a ¿Están tus abuelos aún vivos?


noolo’obe’

Laayli’ wáaj kuxa’an a ¿Todavía viven tus padres?


yuumo’obe’

Le beelo jach máaja’an ti’ Es un camino bastante largo


náachil

Le u bejila’ Es esta dirección

Lela’ Éste/a es ...

Leti’ wáaj le u toj beelil utia’al ¿Es este el camino correcto


a k bin tu… para ir a ...?

Leti’ xan kin wa’aliktech ¡Lo mismo te digo!

Lucía Lucía

Ma’ No

Ma’ in woojel t’aan ich maayai’ No sé hablar en maya

Ma’ in woojeli’ No lo sé

Ma’ jaaji’ No es cierto

Ma’ jach k’aasi’i’ No está mal

Ma’ jach ma’alobi’ No muy bien

Ma’ jach p’eek wáaj ka’a ¿Te importa si fumo?, ¿le


ts’u’uts’najakeni’ importa si fumo?

Ma’ jach ya’ab maaya kin No hablo mucha maya


t’aniki’
Ma’ k’a’ana’an No tiene importancia

Ma’ k’a’ana’ani’ No es importante

Ma’ k’aas u binbal teni’, nib No me va mal, gracias


óolal

Ma’ k’aasi’ No está mal

Ma’ máan No pasar

Ma’ p’iise’e’ No  es necesario

Ma’ taali’ teni’ Lo siento

Ma’ taali’ teni’, ma’ in woojeli’ Lo siento, no lo sé

Ma’ taali’ teni’, ma’ jwayilene’e’ Lo siento, no soy de por aquí

Ma’ taali’ teni’, mixtáan in Lo siento, no puedo


páajtal

Ma’ tin meyaj te’ súutukila’ No estoy trabajando en este


momento

Ma’ ts’u’uts’ No fumar

Ma’ tu beelil ka bini’ Está iendo por un camino


equivocado

Ma’ tu no’oj beelil ka bini’ Está iendo en la dirección


equivocada

Ma’ tu’ubsik No lo olvides

Ma’ tukultik No te preocupes

Ma’ uts tin wichi’ No me gusta ...

Ma’, chéen teen u yaalil No, soy hijo único


Ma’, ma’ jach náach yaniki’ No, no está muy lejos

Ma’, ma’atech in ts’u’uts’ no, no fumo

Ma’alob Está bien

Ma’alob k’iin Buenos días

Ma’alob oknajk’iin Buenas tardes

Ma’alob óok’iin Buenas tardes

Ma’alob u yu’ubk’ajal Suena bien

Ma’alob yaniken, nib óolal Estoy bien, gracias

Ma’alob, mixba’al ku yúuchul Está bien; no pasa nada

Máax ¿Quién?

Máax ti’ ka meyaj ¿Para quién trabajas?

Mak a chi’ ¡Cállate!

Marianaen Soy Mariana

Mina’an ten meyaj Estoy desempleado

Mix Ni

Mixba’al De nada

Mixba’al jaajil No es nada serio

Mixtáan in na’atik No comprendo

Mixtáan u  meyaj Fuera de servicio

Mixtáan u beetik k’aas No hay problema


Much Por favor

Much áanteni’ Por favor, ayúdeme

Much chaanbelkúuns a t’aan Por favor, hable más despacio

Much jan kulen Por favor, siéntese

Much lep’ a wóole’exi’ ¡Por favor, dénse prisa!

Much ts’íibtej Por favor, escríbalo

Múul a k meyaj Trabajamos juntos

Múul a k meyaj ka’achij Solíamos trabajar juntos

Múul a xooknajiko’on íbamos a la escuela juntos

Na’ajen Tengo sed

Náach wáaj ¿Está lejos?

Naakaj in wóol Estoy aburrido/a

Naats’  máaja’anil ti’ ka’ap’éel Un  poco más de dos años


ja’ab

Nib óolal Gracias

Nib óolal tu yo’olal a.. Gracias por tu ...

Oknajk’iin sáamal Mañana por la tarde

Oknajk’iina’ Tarde

Ookbal Entrada

Ooken ¡Entra!

Óox Tercer
Páak’t junsúutuk Espera un momento

Paalal k’oja’antako’ob Niños  discapacitados

Pakteni’ ¡Mírame!

Pedroen Soy Pedro

Péeksaba ¡Muévete!

Puul Tirar

Sa’asten Disculpe, perdone

Sa’asten a woojel wáaj tu’ux Disculpe, ¿Sabe dónde


ku p’áatal u… queda…?

Sa’asten úuchilak in beetik a Perdón por hacerle esperar


páak’taj

Sa’asten úuchilak in xáantal Perdón por la tardanza

Sa’asten, yaan u xáantal in Perdón, llego tarde


k’uchul

Sa’asteni’, bix ka’ach a k’aaba’ Perdón, ¿cuál era tu nombre?

Sáamala’ Mañana

Sáamalechi’ Hasta mañana

Séeba’an, lep’ a wóoli’ ¡Rápido!, ¡date prisa!

Sij óolal Libre

Suutnen ta xno’oj Gire a la derecha

T’ane’ex u kisbuuts’il le ¡Llame a una ambulancia!


k’oja’ano’
Ta no’oj Su derecha

Ta ts’íik Su izquierda

Ta wóol yanech wáaj ¿Está usted bien?

Taaja’anen xíinbal Estoy de vacaciones

Taak in bin kuxtal táanxel Quería vivir en el extranjero


tu’uxil

Taalen meyaj waye’ Vine  aquí a trabajar

Taalen xook waye’ Vine aquí a estudiar

Táan in kaxtik meyaj Estoy buscando trabajo

Táan in kaxtik… Estoy buscando ...

Táan in sen meyaj Trabajando mucho

Táan in sen xook Estudiando mucho

Táan in wilik in p’atik Estoy intentando dejarlo

Táan in xokik Estoy estudiando ...

Táant in k’uchule’ Acabo de llegar

Táant in káajbal ti’… Acabo de empezar en ...

Tak áagosto Hasta agosto

Tak ka’akate’ Hasta más tarde

Tak óoxp’éel ti’its Como a tres esquinas

Tak sáamal Hasta mañana

Tak teen Yo también


Te’ yano’ Está por allí

Tene’ Soy...

Tene’ ... Yo ...

Ti yanen ti’… ja’ab Estoy en ... año

Ti’ uláak’ jeel k’iinechi’ ¡Hasta luego!

Ti’ yanen ... Estoy ...

Ti’ yano’on wáaj tu toj beelil ¿Estamos en la carretera


utia’al a k-bin tu… correcta para ir a ...?

Tin meyaje’ en el trabajo

Tin wotoche’ en casa

Tin xotajinba Me corté

Tizimín Tizimín

Ts’aak Medicina

Ts’o’ok in p’atik Lo he dejado

Ts’o’ok in p’atik in ts’u’uts’ He dejado de fumar

Ts’ook Último

Tu jaajil a wóol wáaj ¿Estás seguro?

Tu kúuchul taak’in Un banco

Tu’ux ¿Dónde?

Tu’ux a taalbal ¿De dónde vienes?

Tu’ux ka meyaj ¿Dónde trabajas?


Tu’ux kajakbalo’ob ¿Dónde viven?

Tu’ux kajakbalo’ob a yuumo’ob ¿Dónde viven tus padres?

Tu’ux sijnáalilech ¿Dónde naciste?

Tu’ux yanech ¿Dónde estás?

Tu’ux yanech ¿Dónde estás?

Tu’uxilech ¿De dónde eres?

Tuláakal tu beelil yaan wáaj ¿Está todo bien?

Túulch’in Empujar

Túuxta’aben tin meyaj Me han despedido

U k’aaba’e’… Se llama ...

U kúuchil p’o’ k’ab xiibo’ob Baño de caballeros

U kúuchil p’o’ k’ab xunáano’ob Baño de damas

U kúuchil péepen k’aak’ El aeropuerto

U kúuchil u je’elel kisbuuts’ La terminal de autobuses

U séeba’anil jóok’bal Salida de emergencia

Uts ta t’aan wáaj jóok’ol te ¿Te gustaría salir esta noche?


áak’aba’

Uts ta t’aan wáaj u kuxtalil ¿Te gusta la vida aquí?


waye’

Uts tin t’aan Me gusta ...

Uts tin wich ... Me gusta ...

Utsil weenen Que duermas bien


Úuch junp’éel loob Ha  habido un accidente

Wa jayp’éel ja’abo’obe’ Unos  pocos meses

Wale’ Tal  vez

Way kajakbalene’ Vivo aquí

Way kin meyaje’ Trabajo aquí

Way kin xooke’ Estudio aquí

Way yane’ Está por aquí

Wi’ijen Tengo hambre

Wíinik La gente

Xi’iktech uts ¡Que tengas un buen día!

Xíinbal Viajar

Xíinbalnen junláak’ p’íit Continúe más allá de la iglesia


náachil ti’ le u najil k’ujo’

Xíinbalnen tak te’  beja’ Siga esta carretera

Xíinbaltbile’ jach náachil Es un camino largo a pie

Xmeyajilen otoch Soy ama de casa

Xoknáalech wáaj ¿Eres estudiante?

Xoknáalen Estudiante

Yaan a k’uchuj k’íiwik Debes llegar al mercado

Yaan ba’ax ku beeta’ali’ Ocupado


Yaan in p’áatal tin wotoch te’ Me quedo en casa esta noche
ook’ina’

Yaan u yaantal a xíinbaltik tak Tendrás que caminar como 4


junp’éel lúub kilómetros

Yaan wáaj a áabilo’ob ¿Tiene usted nietos?

Yaan wáaj a láak’tsilo’ob ¿Tenes algún hermano o


hermana?

Yaan wáaj ba’ax k’aas ku ¿Pasa algo malo?


yúuchul

Yaan wáaj ba’ax ka beet te’ … ¿Haces algo esta …?

Yaan wáaj jayp’éel chamal ¿Tienes un cigarro de sobra?


p’aataltech

Yaan wáaj p’iskaanbal tech te’ ¿Tienes algún examen dentro


k’iino’oba’ de poco?

Yaan wáaj ti teech junp’éel ¿Tiene usted un mapa?


báak’lu’umil

Yaan wáaj tu’ux a k’áat bin ¿Quieres ir a algún sitio pasado


ka’abej mañana?

Yaanten ... Tengo...

Yáax Primer

Yáax máanen teech Pase usted primero

Yantech k’áak’ ¿Tienes fuego?

Yéetel u séeba’anil je’el bix Tan pronto como sea posible


ka’a páajchajake’
Herramientas del campesino

Maya Español
Máaskab Machete
Báat Hacha
Lóob Coa
Xúul Bastón plantador
Sáabukan Morral
Bakche’ Piscador
Jooma’ Porta semillas
Jook’ob Gancho de madera
Jaab Lima
Xaak Canasto
Chúuj Calabazo
Las partes del cuerpo
Partes del cuerpo  humano

Maya Español Maya Español


Pool, jo’ol Cabeza Muk’ ook Muslo
Keléenbal Hombro P’ul t’óon, p’ul Pantorilla
ook
Xiik’ Sobaco Tselek Espinilla
Kúuk Codo Ook Pie
K’ab Mano Yaal ook Dedo del pie
Yalk’ab Dedo de la Íich’ak Uña
mano
Tseem Pecho Tuunkuy Calcañar
Iim Seno Kuy Tobillo
Temtanil Esternón Pu’uch, paach Espalda
Ch’ala’at Costilla P’ukit Glúteo
Tuuch Ombligo Iit Ano
Nak’ Abdomen o Keep Pene
barriga
Píix Rodilla Peel Vulva, vagina
Los sustantivos y su clasificación
Sustantivos
Por su significado los sustantivos pueden ser concretos o
abstractos y; simples o compuestos:

Clasificación de los sustantivos


Sustantivos concretos Wíinik (hombre)
Báaxal (juguete)
Lakam (bandera)
Nal (elote)

Sustantivos abstractos Alux (duende)


Pixan  (alma)
Wáay (brujo)
Kisin (diablo)

Sustantivos simples Monosílabos


Naj (casa)
Beech’ (codorniz)
Ch’úuy (gavilán)
Bej (camino)
Con más de una sílaba
Tsíimin (caballo)
Jala’ach (gobernador)
Janal (comida)
Úurich (caracol terrestre)
Sustantivos compuestos Sustantivo más sustantivo
Chamalk’iin variedad de gusano)
Xunáankaab (abeja melipona)
K’úumche’ (bonete)
Tso’otsk’ab (variedad de
enredadera)
Adjetivo más sustantivo
Chakmo’ol (tigre)
K’anlool (flor amarilla)
Ch’oojche’  (variedad de árbol)
Ya’axche’ (ceiba)

Verbo más sustantivo


Ts’aawayak’ (campamocha)
Ji’inook’ (planchadora)
Pa’ap’úul (piñata)
Bak’kaal (collar)

Adjetivo más adjetivo


Chakts’íibts’ib
Sakpaj
Sakch’eel
Ya’axéek’
Ocupaciones
Ocupaciones

Maya Español
Kolnáal Agricultor, campesino
Jkaabnáal Apicultor
Jts’oonáal Cazador
Jchukkay Pescador
Xp’o’ Lavandera
Jkoonol Comerciante
Jkanan wakax Vaquero
Jmeyay máaskab Herrero
Xka’ansaj Maestra
Xkaanbal Alumna
Jbalts’am Actor, comediante
Jcheemnáal Marinero
Jbisaj t’aanilo’ob Mensajero
Jxot che’ Carpintero
Jtóok chúuk Carbonero
J miats Filósofo, sabio
Jpaxnáal Músico
Jpáam ch’e’en Pocero
Jpay wakax Torero
Jolkan Soldado
Jpat k’at Alfarero
Jmeen waaj Panadero
Jkon bak’ Carnicero

Partes de la cara
Los nombres de las partes de las caras de una persona

Maya Español Maya Español


Tso’ots Cabello Chi’ Boca
Táan jo’ol Frente Booxel chi’ Labio
Ich Ojo Me’ex Bigote
Neek’ ich Pupila Kama’ach Mandíbula
Booxel ich Párpado No’och Mentón
Máatsab Pestaña Kaal Garganta
Mojton Ceja Yúul Tráquea
Ni’ Nariz Aak’ Lengua
Xikin Oreja Koj Diente
P’u’uk Mejilla Náab ka’an Paladar
Comentarios
Campo semántico 2

Láak’tsilo’o Famili Ba’alo’o Element Ba’alo’o Objeto


b a b os b s

Yuum Ka’an Colibrí Péepen Avión


k’áak’

Na’ Iik’ Loro  Kisbuuts’  Carro

Kiik Lu’um Ruiseñor Wakax Tren


k’áak’

Suku’u K’áak’ná Paloma Mayakche’


n ab
Íits’in Áalkabil Chachala Kisibche’
ja’ ca

Chiich Ts’ono’ot Áanalte’

Nool Eek’ K’áan

Jkiit Múuyal Naj

Xkiit Cheel Tuunich


Áabil Uj Múul

Ka’a Prim K’iin Xanab


suku’u o
n

Jachile’ Sueg Noj Eek’ K’osob


ro

Jawan Sueg Chak iik’ Páawo’


ra

Ilib Nuer Jáal ja’ Nook’


a

Ja’an Yern Tamakas Vía láctea K’ab kum Cuchar


o a
Íicham Buts’ Cometa Luuch
eek’

Atan Cháak Lluvia Balak’t’íich Biciclet


ak ook a

Soob Sobri Kíilbal Trueno Suum


no cháak

Baal Cuña K’áak’ P’óok


do

Xba’al Novi Bat Granizo K’axnak’ Cinturó


a n

Campos semánticos 1
Completa los siguientes vocabularios según el campo semántico:
Ba’alche’ob Animales Ch’íich’o’ob Aves Ik’elo’ob Insectos
Miis Gato Ts’unu’um Colibrí Xk’uuruch Cucaracha
Peek’ Perro Xt’uut’ Loro Xnook’ol  Gusano
K’éek’en Cerdo Xk’ool Ruiseñor Síina’an Alacrán
Ch’o’ Ratón Úukum Paloma Yik’el kaab Abeja
T’u’ul Conejo Baach Chachalaca K’oxol Mosquito
Weech K’a’aw Xuux
Kitam Mukuy Xanab cháak
K’éej Tsuutsuy Ilib k’eej
Chi’ik Noom Xkookay
K’ulub Beech’ Máas
Baj Kuuts Xmoojoch
Jaaleb Kaax Xtuk’uch
Ch’omak Úulum Ch’och’lin
Ooch Xtuux Péepen
K’i’ix ooch Tso’ Xtuk’uch
Tsimin T’eel Síinik
Wakax Kutsja’ Jóoch’
Báalam Xtakay Xkisay
Maax Yuuyum Pik
Chab Chakts’íits’ib Xk’iinil
Pay ooch Ch’oom Chimes
Sak xikin Kusam Sáak’
Ku’uk Pich’ Xya’axkach
Áak Sakpakal Áakach
Juuj Ch’eel Us
Xmeerech Pu’uyuy Chik’ich
Kaan Kuulte’ Uk’
Tóolok Panch’eel Peech
K’áant’eeres Ch’uju’ut Am
Soots’ Tooj Ch’ik

También podría gustarte