Está en la página 1de 6

Pequeño tepezcuintle

L.M.I. José Joaquín Balam


Ché

Haz Click en el titulo


para escucharla

Ka'aj binen tin kool in wil in naal, Cuando fui a la milpa a ver mis elotes
tin wilaj juntúul chan jaaleb, vi a un pequeño tepezcuintle
ka'aj binen tin kool in wil in naal, cuando fui a la milpa a ver mis elotes
tin wilaj juntúul chan jaaleb, vi a un pequeño tepezcuintle

Ka'aj jo'op u yokol ichu yáaktun, Comenzó a entrar en su cueva


ka'aj jo'op u yokol ichu yáaktun, Comenzó a entrar en su cueva
ka'aj jo'op u yokol ichu yáaktun, Comenzó a entrar en su cueva
ka'aj jo'op u yokol ichu yáaktun, Comenzó a entrar en su cueva

K'a, k'a, ka' ku dzíikil túun yokol, K'a, k'a, k'a se enojaba al entrar
k'a, k'a, ka' ku meentik jach k'a'am, k'a, k'a, k'a hacía fuertemente,
k'a, k'a, ka' ku dzíikil túun yokol, k'a, k'a, k'a se enojaba al entrar
k'a, k'a, ka' ku meentik jach k'a'am k'a, k'a, k'a hacía fuertemente

Bey u meentik, bey u meentik, bey u Así hacía, así hacía, así hacía
meentik, así hacía, así hacía, así hacía
bey u meentik, bey u meentik, bey u así hacía, así hacía, así hacía
meentik, así hacía, así hacía, así hacía
bey u meentik, bey u meentik, bey u hasta que lo capturé.
meentik, hasta que lo capturé.
bey u meentik, bey u meentik, bey u hasta que lo capturé.
meentik,
tak ka'aj tin chukaj,
tak ka'aj tin chukaj,
tak ka'aj tin chukaj.
CANCIONES MAYA

Xtoles
Canto de danza guerrera
(Maya)
Conex, conex palanxen, xicubin, xicubin yocolquin.
Conex, conex palanxen, xicubin, xicubin yocolquin.
Xola mayola, xola mayol, ea, ea, ea, o.
Conex, conex palanxen, xicubin, xicubin yocolquin.

Xtoles
Canto de danza guerrera
(Español)
Vamos, vamos muchachos, que ya el sol se está poniendo,
Vamos, vamos muchachos, que ya el solse está poniendo,
Xala mayola xala mayol ea,ea, ea, óh.
Vamos, vamos muchachos, que ya el sol se está poniendo.

La luna

Uje' tu yokoltaj ten junp'éel áak'ab


u asab ch'ujkil yéetel u sen ki'il a paakat;
kitak túune' kin máan tu paach yéetel kuuxil
le ken u ye'es u táaj ja'tsilil t-ka'an;
kin muts'ik a wich yéetel in ts'u'uts'o'ob
tia'al ma' in satik mixba'al a tia'al...
tia'al ma'in satik mixba'al a tia'al.
Seten x-ki'ichpam Uj yaan te'e ka'ano'
ta kaxtik u juulil u paakat;
suut ti' ten u sáasilil u paakat,
u sen jats'uts icho'ob
ma' tu páajtal in tu'ubsik.

(Español)
La luna me robó una noche clara
la más dulce y más sutil de tus miradas;
desde entonces le persigo con recelo
cuando muestra su esplendor en nuestro cielo...
y te cierro las pupilas con mis besospara no perder de ti ya nada
más...
para no perder de ti ya nada más.
Luna, que en el cielo, seductora,
buscas el fulgor de su mirar
vuélveme la luz de aquel destello
de sus ojos tan bellos
que no dejo de extrañar.

Dime para qué


Ba’ax beeten le áak’abo’
yéetel sáasil eek’o’ob,
ba’ax beeten le loolo’obo’
yéetel u ki’ibokilo’ob;
wa mina’an ten a yaakunaj
ba’ax beeten in kuxtalil,ba’ax beeten, a’al ba’ax beeten.
Cheen in muts’ik in wicho’obe’
kin beetik ten jats’uts áak’ab;
wa kin wilik u chakil a chi’e’
kin beetik kúuchil loolo’ob;
wa mina’an ten a yaakunaj
ba’ax beeten in kuxtalil,
ba’ax beeten, a’al ba’ax beeten.

(Español)
¿Para qué quiero la noche
con estrellas luminosas?,
¿Para qué quiero las rosas
con aromas que cautivan?;
Si no tengo tus amores¿Para qué quiero la vida?
¿Para qué?, dime ¿Para qué?.
Con sólo cerrar los ojos
hago para mí la noche;
Si miro tus labios rojos
se hace mi jardín de flores;
Si no tengo tus amores
¿Para qué quiero la vida?
¿Para qué?, dime ¿Para qué?

¿Cómo quieres?

Bix a k’áat, in yaakunaj, ka’ weenken


wáa chéen in séeb muts’ik in wiche’
a woochele’ ku tíip’il tin táan tia’al
túun in xoltal inkili’ichkuunsech...
bix a k’áat, in yaakunaj, ka’ weenken.

Ki’ u sáasil a paakat yéetel jats’uts


kex ka’ in táaj muts’ik in wicho’obe’
ku sáasilkuntiken yéetel u sáasil eek’
yéetel ku yajsik in ch’ujuk yaakunaj…
bix a k’áat, in yaakunaj, ka’ weenken.

(Español)
¿Cómo quieres, cariño, que duerma?
Si al cerrar de repente mis ojos
tu figura en mi sombra se muestra
y me postro a adorartede hinojos...
¿Cómo quieres, cariño, que duerma?
Tu mirada es tan tierna y tan bella
que aunque cierre muy fuerte los ojos
me refulge con brillo de estrellas
y despierta mis dulces antojos...
¿Cómo quieres, cariño, que duerma?
Dos luciérnagas

Ka’atúul kóokay ku ts’íiboltik le jats’uts ka’ano’


ka’ap’éel eek’o’ob yano’ob tu táan a wich,
ik’il t’aano’ob ku ya’aliko’ob yéetel jats’utst’aan
u ja’tsil a wich tu yóotaj u síitech Yum K’uj...
u ja’tsil a wich tu yóotaj u síitech Yum K’uj.

Le óolal tene’ kaja’anen tu paach a wich


tia’al in beet jats’uts k’aayo’ob a tia’al,
tak ken suunakech u ts’íibolil in yaanyan
yéetel u jats’utsil u léembal a paakat.

(Español)
Son dos luciérnagas sedientas de universo,
son dos estrellas suspendidas en tu faz,
son dos poemascompartiendo el mismo verso
del rostro terso que Dios te quiso ofrendar...
del rostro terso que Dios te quiso ofrendar.
Y es por eso que yo vivo tras tus ojos
arrancando a mi guitarra un madrigal;
hasta hacerte el ideal de mis antojos
con tus ojos argentados de mirar.
Koonex, koonex, palexen,
xik tu bin, xik tu bin, yokol k ´in
¡eya! ¡eya! tin uok´ol
bey in uok´ol chichán pal
Koonex, koonex, palexen,
xik tu bin, xik tu bin yokol k´in
Koonex, koonex, palexen,
xik tu bin, xik tu bin, yokol k´in
le tun téechó´ x-mak´olal
yan tu kín a uok´ostik
koonex, koonex, palexen,
xik tu bin, xik tu bin yokol k´in.

Mientras que su traducción al español es:

Vámonos, vámonos niños ¡ya!


se va, se va ocultando el sol
¡ay! ¡ay! estoy llorando
así como llora un niño.
Vámonos, vámonos niños ya se va, se va ocultando el sol.
Vámonos, vámonos niños ya se va, se va ocultando el sol.
y entonces tu perezosa
algun día has de bailar.
Vámonos, vámonos niños ya se va, se va ocultando el sol.

También podría gustarte