Significado de Términos en Guaraní
Significado de Términos en Guaraní
No bajemos la guardia. L2
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
Yvyramáta.
……………………………………………………………………………………………………..
**
1- Amoñe’ẽ che mbo’ehára térã che rogaygua pytyvõme.(Leo con ayuda de mi maestra
o algún miembro de mi familia).
Aromíta
Aromíta oiko ha’eñomi peteĩ núme. Ipoty sa’yju apu’ami ha hyakuã asy. Upévare
heta eiru ha panambi ou hendápe.
Peteî Ka’aru omaña yvágare. Ohecha peteĩ arai michîmi oúva mbeguekatu oñemoî
hi’ári.
Aromita ohenói ha he’i ichupe: Arai, araka’e piko eguerúta ama. Aretéma
ndokyporãvéi. Yvyra rogue ha kapi’ipe ningo ipirúma ohóvo.
Akokuehe ou peteĩ tata guasu ha aimetete cherupyty. Tatatĩ ha mba’e aku che añua.
Amoite ohapypaite pe ñu. Hῦmbaite opyta tata rire. Ko’á§a oikotevêma ýre ikatu
ha§uaicha hokypa jey.
Arai morotî he’i Aromítape: Che añóko ndaikatúi. Che vevýieterei. Yvytu chegueraha
pya’e ha ndaikatúi ahupytu umi arai tuichavéva ha ipohyivévape.
Aromíta upémarõ oñe’ê yvytu ndive: Embyatymína ambue araikuérape ha egueru
ore ári ko núme. Néi, he’i yvytu ha oho ogueru iñirûnguérape.
Ka’aruetérõ §uarã okýma katu. Ama porã omboykuepaite yvy. Upe rire hoky ha
hovyῦpaite jey kapi’i ha yvyrakuéra. Aromíta opytu’u py’aguapýpe ha ovy’a, opukávo
ha’eñomi.
Mbo’ehára Isidora Gaona rembiapokue
Pe amoñe’ẽ va ha’e:
Mombe’urã (Cuento)
Kuatiañe’ê (Carta)
Moaranduha (Instructivo)
Arai morotĩ re
L2
Indicadores de evaluación:
1. Ohechakuaa máva rehetépa oñe’ẽ moñe’ẽ rãme.
2. Ohechakuaa mba’eichagua moñe’ẽ rãpa omoñe’ẽ .
3. Ohechakuaa mávare avei oñeñe’ẽ hína pe moñe’ẽ rãme.
L2
No bajemos la guardia
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
3. Ahai umi ro’éva ojupe. (Escribo el saludo que acabamos de hacer juntos).
Che: …………………………………………………………………
Che ykeregua: ……………………………………………………..
Aikuaave hag̃ua:
Ñomongeta ikatu oiko mokõi térã hetave tekove apytépe.
Upeva’erã tekotevê ñañohendu.
Jahaívo ñomongeta, oñepyrũ nguévo jaipuruva’erã taiky.
Oĩ avei ñomongeta ojeipuruhápe “globo de diálogo”, oĩ hápe ta’angakuéra, ha upépe
ojehai umi oje’éva.
Mbo’ehára Perla Riveros rembiapo.
**
L2
Aguerahauka mbo’ehárape che rembiapo ko’a guive. (Envío a la maestra mi trabajo desde acá).
Indicadores de evaluación:
1. Oikuaa mba’épa oñeikotevẽ ñomongetarã.
2. Ohai ñomongeta hekoha rehe ojehúva.
3. Oñomongeta hogayguándi opa ojehúva hekoháre.
No bajemos la guardia L2
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos
correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
1. Ajesareko ta’angakuérare ha amombe’u mba’épa ahecha (Observo las imágenes y
comento lo que veo).
omopotî hóga
L2
Aníke nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahayka mbo’ehárape
ko’aguiete guive. ¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los
siguientes ejercicios!
Indicadores de evaluación:
1. Ohechakuaa mba’e tembiapópa ojejapo hógape.
2. Ohai ñe’êjoaju omombe’úvo hogaygua rembiapo.
3. Omomba’eguasu tembiapo ogapýpegua
L2
No bajemos la guardia
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
1. Amoñe’ê ko jehaipyre ha upéi ajapo tembiapo. (Leo el texto y luego realizo los ejercicios)
ÑEMBOSARÁI
Peteî jey Lupíta ha Peru ojojuhu ñembosaráihápe ha oñomongeta coronavirus-re.
Peru he’i ojepy’apyha Mburuvichakuéra oiporuvaipáre viru ojeiporukava’ekue ñane
retâme ojehapejokove ha§ua ko mba’asy vaiete.
Lupíta katu he’i chupe oñe’êreiha oikuaaporâ’ÿre mba’e he’íva. Peru ipochy ha
ohejareíta jave chupe o§uahê iñangirû Tani ha oporandu chupe mba’érepa ipochy
Lupítandi.
Peru he’i Taníme Lupíta ndogueroviaiha pe hemimo’â ha upéa ombopochyha ichupe
Tani opukavymi, opoko ijati’ýre ha he’i Perúpe; anína nde pochy, ñahenduva´erã
ñande rapicha remimo’â ojoavýramo jepe ñane remimo’âgui. Upéi ohenói Lupítape
ha oñomongetamie rire mbohapyvéva, oho oñembosarái hikuái pe ñembosaráiha
renda tuichakue javeve.
Mbo’ehára Perla Riveros rembiapokue
AIKUAAVE
Artículo 13 “Convención sobre los Derechos del Niño” pe he’i: Opavave mitã ikatúha
he´i ñe’ê sãso, omondoho’ÿrê hapicha ñe´ê sãso.
En el Artículo 13 de la “Convención sobre los Derechos del Niño” dice: “Todo niño tiene
derecho a buscar, recibir y difundir informaciones e ideas de todo tipo, siempre que ello
no vaya en menoscabo del derecho de otros”.
Fuente Recuperada de https://www.un.org/es/events/childrenda/pdf/derechos.pdf
**
3. Ahai rokái pa’ûme (hêe) oîporãrõ ha (naháhiri) oîvaírõ. (Escribo en el paréntesis (Sí)
cuando la afirmación es verdadera y (No) cuando la afirmación es falsa)
4. Amoha’anga Lupíta ha Peru oñemmbosarái jave Tani ndive. (Dibujo a Lupíta y Pedro
jugando con su amiga Tani).
Indicadores de evaluación:
1. Omomba’eguasu hapicha remimo’â.
2. Ohechakuaa hapicha orekoha pokatu (derecho) he’ívo hemimo’â ojoavýramo jepe ichugui.
3. Ohendukuaa hapicha he’íva.
L2
No bajemos la guardia
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
2. Ahai hu’y pahápe mba’épa ojapo mitânguéra. (Escribo en cada flecha qué hacen
los niños).
Ñembosarái
Tuka’ê Kañy
Maymaite ikatu oñembosarái tuka’ê kañy, mitâkuña térâ kuimba’e.
Peteîva oñemoî yvyra kupépe támboicha osapymi hatâ.
Oipapa hatâ 20 térâ 30 peve ha upe aja okañymba iñirûnguéra.
Upéi oñepyrûma oheka chupekuéra. hapicha, oimo’âvove oñanikuaáta ojehupyty’ÿre opoko
peve yvyra támbore osê kañyhágui ha oñani.
Pe opytava’ekue támbope ohupytýramo ha opoko peteîvare, upéahaite opyta támbope oipapa
okañy aja iñirûnguéra upéi omuña ha ohypyty jey ha§ua ambuépe. Péicha oho hese
ikane’ômba peve oñembosaráiva.
L2
AIKUAAVE:
Haipy moaranduha: ha’e pe ombo’éva mba’éichapa oikóta ñembosarái, tembi’u, ñepohano
térâ ambue mba’e.
Texto instructivo es el discurso, ya sea oral o escrito, que dispone de coherencia interna y
permite instruir, enseñar algo. Revela las reglas de juego, el proceso de preparación de un
menú o una prescripción médica.
Perla Riveros apopyre.
Aguerahauka mbo’ehárape che rembiapo ko’a guive (Envío a la maestra mi trabajo desde acá).
Kuatiañe’ê. (Carta).
Mombe’urâ. (Cuento).
L2
Indicadores de evaluación:
1. Oikũmby ohendúva oñembosaraikuévo.
2. Ojapo ñembosarái hekopete.
3. Ohendu porâ oje’éva chupe ojapo ha§ua ñembosarái.
4. Ohechakuaa haipy moaranduha.
Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura Maricela León Benítez.
Coordinadora UPI: Mg. Gloria Ortiz Bogarín.
Área
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Lengua
Capacidad: Omombe’u jey ohaikuévo mombe’urã, omoñe’ẽva térã ohendúva
Guaraní.
Tema: Mombe’urã.
Clase 11
No bajemos la guardia L2
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
Aromita
Aromíta oiko ha’eñomi peteĩ núme. Ipoty sa’yju apu’ami ha hyakuã asy. Upévare
heta eiru ha panambi ou hendápe.
Peteĩ Ka’aru oma’ẽ yvágare. Ohecha peteĩ arai michimĩ oúva mbeguekatu oñemoĩ
hi’ári.
Aromita ohenói ha he’i ichupe: Arai, araka’e piko eguerúta ama. Aretéma
ndokyporãvei. Yvyra rogue ha kapi’ipe niko ipirúma ohóvo.
Kokuehe ou peteĩ tata guasu ha haimetete cherupyty. Tatatĩ ha mba’e aku che
añuã. Amoite ohapypaite pe ñu. Hῦmbaite opyta tata rire. Ko’ãga oikotevẽma ýre.
Ikatu ha§uáicha) hokypa jey.
Arai morotî he’i Aromítape: Che añóko ndaikatúi. Che vevýieterei. Yvytu
chegueraha pya’e ha ndaikatúi ahupytu umi arai tuichavéva ha ipohyivévape.
Aromita upémarõ oñe’ẽ yvytu ndive: Embyatymína ambue araikuérape ha egueru
ore ári ko núme. Néi, he’i yvytu ha oho ogueru iñirũnguérape.
Ka’aruetérõ §uarã okýma katu. Ama porã ombohykuepaite yvy. Upe rire hoky ha
hovyῦmbaite jey kapi’i ha yvyrakuéra. Aromíta opytu’u py’aguapýpe ha ovy’a,
opukávo ha’eñomi.
Isidora Gaona,rembiapokue.
Área
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Lengua
Capacidad: Omombe’u jey ohaikuévo mombe’urã, omoñe’ẽva térã ohendúva
Guaraní.
Tema: Mombe’urã.
Clase 11
L2
2 - Ahai umi oikóva ha oiko’ỹva moñe’ẽrãme oñeporanduháicha ápe. Escribo realidad
o fantasía)
4- Amoñe’ẽ jey moñe’ẽrã ha ahai kuaarapoite. Releo el texto y escribo la idea central).
……………………………………………….……………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………
Indicadores de evaluación:
1. Ohechakuaa mba’érepa oñe’ẽ mombe’urã.
2. Oikũmby hekopete mombe’urã.
3. Oikuaa mba’e oikóva ha oiko’ỹva.
Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura Maricela León Benítez
Coordinadora UPI: Gloria Ortiz Bogarín.
L2
No bajemos la guardia
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
14 jasypo,
Paraguái sãso ára
15 jasypópe,
Sykuéra ára
Vy’apavê!!!
L2
Aromíta
Aromíta oiko ha’eñomi peteĩ núme. Ipoty sa’yju apu’ami ha hyakuã asy. Upévare heta
eiru ha panambi ou hendápe.
Peteî Ka’aru oma’ẽ yvágare. Ohecha peteĩ arai michĩmi oúva mbeguekatu oñemoĩ
hi’ári.
Aromíta ohenói ha he’i chupe: Arai, araka’e piko eguerúta ama. Aretéma ndoky
porãvei. Yvyra rogue ha kapi’ipe niko ipirúma ohóvo.
Akokuehe ou peteĩ tata guasu haimetete cherupyty. Tatatĩ ha mba’e aku che
añuã.Amoite ohapypaite pe ñu. Hῦmbaite opyta tata rire. Ko’ãga oikotevẽma ýre. Ikatu
ha§uáicha hokypa jey.
Arai morotĩ he’i Aromítape: Che añóko ndaikatúi. Che vevýieterei. Yvytu chegueraha
pya’e ha ndaikatúi ahupytu umi arai tuichavéva ha ipohyivévape.
Aromíta upémarõ oñe’ẽ yvytu ndive: Embyatymína ambue araikuérape ha egueru ore
ári ko núme. Néi, he’i yvytu ha oho ogueru iñirũnguérape.
Ka’aruetérõ §uarã okýma katu. Ama porã ombohykuepaite yvy. Upe rire hoky ha
hovyῦmbaite jey kapi’i ha yvyrakuéra. Aromíta opytu’u py’aguapýpe ha ovy’a, opukávo
ha’eñomi.
Isidora Gaona,rembiapokue.
Aromíta
…………………………………………………………………
7. Ahechauka ta’anga rupive aikũmbýva ñomongetágui. (Demuestro en dibujo lo que
interpreto del texto).
Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’érepa oñe’ê mombe’urã.
2. Oikuaa mavamávandipa oñeñe’ẽ.
3. Oikuaa mba’eichahápepa oñe’ê hikuái mombe’urãme.
Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.
Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.
**
kokuehe ou peteĩ tata guasu ha Arai morotĩ he’i Aromítape: Che año
haimetete cherupyty. Tatatĩ ha ndaikatúi. Chevevyieterei. Yvytu
mba’e aku che añuã. Okái pe ñu ha chegueraha pya’e ha ndaikatúi
hũ mbaite opyta tata rire. ahupyty umi arai tuicha ha
Ko’ágâ oikotevẽ ma ýre ikatu ipohyivévape. Oñondivémante
ha§uáicha hokypa jey kogakuéra. roguerúne ama iporãva
3 4
L2
2. Ambohovái ã porandu. (Respondo las preguntas).
Aguerahauka mbo’ehárape che rembiapo ko’a guive. (Envío a la maestra mi trabajo desde
acá).
………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………..
**
L2
Indicadores de evaluación:
1- Ohechakuaa moõpa oiko tembiasa haipýpe.
2- Oikuaa mávarehepa oñeñe’ẽ ko haipýrepe.
3-Ohechakuaa mbo’y haipyvópa oguereko haipyre.
Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura Maricela León Benítez.
Coordinadora de Área: Mg. Gloria Ortiz Bogarín.
Corrección y verificación final: María Neri Velázquez
**
L2
No bajemos la guardia
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
L2
5-Ambohovái ã porandu. (Respondo las preguntas).
Aguerahauka mbo’ehárape che rembiapo ko’a guive (Envío a la maestra mi trabajo desde acá).
L2
1. Amoñe’ẽ ñe’ẽpuporãme haipyvo peteĩha oĩháicha moñe’ẽrãme ha upéi amombe’u
mba’épepa ojoavy). (Leo el párrafo 1 pronunciando correctamente las palabras, luego
menciono en qué se diferencian)
L2
Indicadores de evaluación:
1-Ohechakuaa umi techaukaha ojeipurúva guaraní me.
2- Oikuaa maerãpa ojepuru umi techaukaha.
3-Ohechakuaa jehaipyre ojoapyha hekoitépe ojepuru rupi techaukahakuéra.
Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura Maricela León Benítez.
Coordinadora de Área: Gloria Ortiz Bogarín.
Corrección y verificación final: María Neri Velázquez
**
L2
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omobojoja umi mba’e oikóva ohendúvape ha’e oikuaavavoi ndive.
Tema: Mba’e oikóva ohendúvape. Lengua
Guaraní
Clase 15
No bajemos la guardia
L2
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
Fuente recuperada:https://www.google.com.py/search?q=guerra%20del%20chaco&tbm
Ñorairõ opahague.
Tapykuéma opyta
Ymaguare jepoyhu
Ko’ágâ mokõivéva tetã
Omba’apóma ojoykére
ha ojehechauka mborayhu.
12 de junio
ko’ẽme
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omobojoja umi mba’e oikóva ohendúvape ha’e oikuaavavoi ndive.
Tema: Mba’e oikóva ohendúvape. Lengua
Guaraní
Clase 15
¡Ndacheresaraimo’ãi aguerahaukava’erãha che rembiapo, mbo’ehárape!
¡Recuerdo enviar mi tarea al docente! L2
Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’érepa oñe’ẽ ñe’ẽpoty.
2. Oikuaa mba’épa oiko ñe’ẽpotýpe.
3. Omomba’eguasu ñane retã rembiasakue.
Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.
Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omomba’e hapichakuéra remimo’ã iñambuéramo jepe hemimo’ãgui.
Tema: Omomba’e iñambuéramo jepe hemimo’ãgui. Lengua
Guaraní.
Clase 16.
No bajemos la guardia
L2
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
3-
Jehaipyre oñe’ẽta
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omomba’e hapichakuéra remimo’ã iñambuéramo jepe hemimo’ãgui.
Tema: Omomba’e iñambuéramo jepe hemimo’ãgui. Lengua
Guaraní.
Clase 16.
4-Amoñe’ẽ ko jehaipyre ha upéi ajapo tembiapo. (Leo el texto y luego realizo los
ejercicios). L2
ÑEMBOSARÁI
Peteî jey Lupíta ha Peru ojojuhu ñembosarái rendápe ha oñomongeta coronavirus-re. Peru he’i
ojepy’apyha hetaitereíre oî omanóva ko mba’asyvaietegui.
Lupíta katu he’i chupe hetaitereive oñemanotaha tapichakuéra oikónteramo péicha sarambípe
oñangareko’ÿre ijehe térâ avavére. Peru ipochy ha ohejareíta jave chupe o§uahê iñangirû Tani ha
oporandu chupe mba’érepa ipochy Lupítandie.
Peru he’i Taníme, Lupíta ndogueroviaiha pe hemimo’â ha upéa ombopochyha ichupe. Tani
opukavymi, opoko ijati’ýre ha he’i Perúpe; - Anína ndepochy; ñahendukuaava’erâ ñande rapicha
remimo’â ojoavýramo jepe ñane remimo’âgui. Upéi ohenói Lupítape ha oñomongetamie rire
mbohapyvéva, oho oñembosarái hikuái pe ñembosarái renda tuichakue jave.
Ohai: Perla Riveros de Moráez
Arange:………………………………… Mbo’epy:………………………….
Temimbo’e réra ha rerajoapy:.........................................................................
Mbo’ehao: ......................................................................................................
Mbo’esyry:4.°
Mbo’ehára:......................................................................................................
1. Ahai pa’ῦme“heẽ” (oĩporãrõ) ha “nahániri” oĩvairõ. (Escribo en el espacio del cuadro “si”si
esta bien y “no”, si no corresponde).
Mba’e mba’épa umi oikóva ha oiko’ỹva pe Héẽ Nahániri
moñe’ẽrãme
- Peru he’ívantepa iporã.
- Ndaguerohorýiva’erã che rapicha
remimo’ã iñambuéramo jepe che
remimo’ãgui.
- Hi’ã añe’ẽ jave, cherendu ha nde reñe’ẽ
jave che torohendu avei.
- Iporã ñahendu ñande rapicha ñe’ẽ.
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omomba’e hapichakuéra remimo’ã iñambuéramo jepe hemimo’ãgui.
Tema: Omomba’e iñambuéramo jepe hemimo’ãgui. Lengua
Guaraní.
Clase 16.
2. Ahaioĩporãpa ñandepochyñanderapichandive iñambuéramo jepe ñane
L2
remimo’ãgui.(Escribo si es bueno enojarse con la persona, si no esta de acuerdo con
nuestras ideas).
…………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………
3. Ahechauka ta’anga rupive mba’épa oiko jehaipyrépe. (Demuestro en dibujo lo
que ocurrió en el texto).
Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa hapichakuéra remimo’ã.
2. Omomba’e hapichakuéra remimo’â iñambuéramo jepe hemimo’ãgui.
3. Omomba’e hapichakuéra remimo’ã.
Elaborado por: Laura Maricela León Benítez. Elsie Karina Alonso de Cano.
Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.
L2
No bajemos la guardia
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
Kame ha Kalo
Kame ha Kalo isaraki oñondive.
Vy’a ha pukapópe oñembosarái, okakuaa ohóvo tekoayhúpe.
L2
¡Anike nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahauka mbo’ehárape ko’a guive!
(¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los siguientes ejercicios)!
_________________________________________________________________
_________________________________________________________________
Jehaipyre oñe’ẽ:
a- Sy ha túva rehe ã- Kame ha Kalo ch- Kame ha isy
Sy ha túva ome’ẽ:
a- Py’aguapy ha joayhu ã- Mba’asy. ch- Ñorãirõ
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohechakuaa mba’erehetépa oñe’ẽ ha mba’érehepa avei oñe’ẽ hína pe ohendúva) Lengua
Tema: Mba’érehepa oñe’ẽ.
Guaraní.
Mba’érehepa avei oñe’ẽ hína pe ohendúva.
Clase 17
L2
5- Amoĩmba. (Completo).
Tekokatu oguerekóva mitãnguéra ha’e ……………………………………………….
Mitãnguérape iporã oñeme’ẽ ……………………………………………………………
Jehaipyrépe, avatee ha’e …………………………………………………………….
Jehaipyrépe, avatee’ỹ ha’e ..…………………………………………………………
6-Ahechauka ta’anga rupive mba’érepa oñe’ẽ jehaipyre. (Demuestro en dibujo lo que
ocurrió en el texto).
Ñe’ẽndy
Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’érepa oñe’ẽ jehaipyre.
2. Oikuaa mba’érehepa avei oñeñe’ẽ jehaipyrépe.
3. Oikuaa avatee ha avatee’ỹ.
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
1- Ajesareko ko’ã ta’angáre ha amoñe’ẽ ipype he’íva. (Observo la imagen y leo las
expresiones.)
¡Aikuaave!
L2
Maitei hi’avegua ndive Maitei mitã karai ndive
Ñe’ẽndy:
Kakuaagua: Adulto
Maitei: Saludo.
Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’éichapa oporomomaiteiva’erã.
2. Oporomomaitei hekopete ñomongetápe.
3. Oiporu hekopete maitei ñomongetápe.
Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.
Coordinadora de área UPI: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.
No bajemos la guardia L2
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
sé sy Jo ve ha re Py
Oguahẽmírente José oñemopotĩ, ho’u tembi’u michĩmi ha ohóma tupápe. Ko’ẽrõ opu’ãjeyva’erã ko’ẽ
mboyve oipytyvõ haua isýpe oguerúvo hógape hi’upyrãmi.
Isidora Gaona rembiapokue.
……………………………………………………………..……
…………………………………………………………..………
…………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: He’i mba’épa ojapo hógape pyhareve, ka’aru ha pyharekue.
Tema: Tembiapo pyhareve. Lengua
Tembiapo ka’aru.
Guaraní.
Tembiapo pyhare.
Clase 19
1. Ahai kuaarapoite haipyvo Irundyha pegua. (Escribo la idea principal del cuarto
párrafo).
……………………………………………….…………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………….……
………………………………………………………………………………………………………….
2. Amoĩmba. (Completo).
José ka’aru ojapo………………………………………………………………………………
José ha isy oikuave’ẽ…………………………………………………………………………
Moñe’ẽrã ñane mbo’e…………………………………………………………….……………
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: He’i mba’épa ojapo hógape pyhareve, ka’aru ha pyharekue.
Tema: Tembiapo pyhareve. Lengua
Tembiapo ka’aru.
Guaraní.
Tembiapo pyhare.
Clase 19
L2
3. Ahaiguy mbohovái oĩporãva. (Subrayo la respuesta correcta).
4. Ahechauka ta’anga rupive mba’épa ojapo José. (Demuestro a través de dibujo que
hace José).
Pyhareve. Ka’aru. Pyhare.
Indicadores de evaluación:
1. Ohechakuaa tembiapo ojejapóva pyhareve moñe’ẽrãme.
2. Ohechakuaa tembiapo ojejapóva ka’aru moñe’ẽrãme .
3. Ohechakuaa tembiapo ojejapóva pyhare moñe’ẽrãme.
Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.
Coordinadora de Área: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.
Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.
**
Mbo’esyry: 4.º Área
Arange: …………………………………….
Capacidad: Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikoramoguáicha ha umi he’íva ha’e Lengua
oimo’ãháicha. Guaraní.
Tema: Mba’e he’íva oikoramoguáicha.
Clase 20
Mba’e he’íva oimo’ãháicha.
L2
No bajemos la guardia
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
Ajesareko ta’angáre ha añomongeta che irῦndi. (Observo las imágenes y converso con mi
compañero).
Feliciano Acosta.rempiapokue
Fuente consultada: Caudernillo MEC .2020.
3- Ahai mba’épa haihára he’ise ñandéve ko mombe’urã rupive. (Escribo que dice el autor
a través del cuento).
…………………………………………………………………………………..
…………………………………………………………………………………..
**
Mbo’esyry: 4.º Área
Arange: …………………………………….
Capacidad: Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikoramoguáicha ha umi he’íva ha’e Lengua
oimo’ãháicha. Guaraní.
Tema: Mba’e he’íva oikoramoguáicha.
Clase 20
Mba’e he’íva oimo’ãháicha.
L2
¡Anike nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahauka mbo’ehárape ko’a guive!
(¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los siguientes ejercicios!)
Aikuaave
Ñe’ẽmondoha rembipota ikatu ha’e: momarandu, moarandu, jehayhu, ñemoñe’ẽrã,
mbojopói akãreñoirei rei – imo’ã rei ha avei oheja mbo’epy. (La intencionalidad de un
emisor puede ser: informar, instruir, recrear, despertar apego por la lectura, incentivar
la imaginación y dejar una enseñanza).
Ángela Domínguez rembiapokue.
_______________________________________________________________
Mba’épa aikotevẽ ahai ha§ua mombe’urã.
________________________________________________________________
Mba’éichapa amoñepyrũta.
_______________________________________________________________
Mba’éichapa ambohetepýta,
________________________________________________________________
Mba’éichapa amohu’ãta.
________________________________________________________________
________________________________________________________________
**
Mbo’esyry: 4.º Área
Arange: …………………………………….
Capacidad: Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikoramoguáicha ha umi he’íva ha’e Lengua
oimo’ãháicha. Guaraní.
Tema: Mba’e he’íva oikoramoguáicha.
Clase 20
Mba’e he’íva oimo’ãháicha.
L2
2- Ahai ko’ápe amombe’u jeývo mombe’urã amoñe’ẽhaguéicha. (Escribo aquí relatando
el cuento leído).
3-Amoĩmba. (Completo).
Mymba apytéguipa mávare oñeñe’ẽve moñe’ẽrãme……………………………..
………………………………………………………………………………………….
Moñe´ẽrã oñe’ẽ avei
………………………………………………………………………………………….
Ñe’ẽndy.
Pypore: Huella.
Jajevy: Volvemos (volvamos).
tapykuépe: Detrás.
Je’ói: Ir(dirigirse).
Ñandu: Sentir, percibir.
Hysýi: Orden.
**
Mbo’esyry: 4.º Área
Arange: …………………………………….
Capacidad: Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikoramoguáicha ha umi he’íva ha’e Lengua
oimo’ãháicha. Guaraní.
Tema: Mba’e he’íva oikoramoguáicha.
Clase 20
Mba’e he’íva oimo’ãháicha.
L2
Indicadores de evaluación
1. Ohechauka oikũmbyha moñe’ẽrã ombohováivo opaichagua porandu.
2. Omombe’u oikũmbyhaichaite oikóva moñe’ẽrãme.
3. Omombe’u jey ohaikuévo mombe’urã.
4. Ohechakuaa mba’éichapa ohai ñepyrũva’erã peteĩ mombe’urã térã ambue jehaipyre.
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
Fuente recuperada:https://www.google.com.py/search?q=imagen+de+mainumby+paraguay&sxsrf=
Mainumby
Kuehe ka’aru, asaje aku ohasamívo, o §uahẽ peteĩ mainumby che rogapepo guýpe.
Aguereko upépe, y otykyhápe oky jave, heta ka’avo ojoykére oikóva. Ijyvotykuéra ohenói
henói panambi, eiru ha mainumykuérape.
Kirirĩháme añemboja ahecha porã ha§ua mymbami ijojaha’ỹvape. Ipepo omboperere
kytã’i. Ha’etevoi ipya’evéva ñande reságui. Hovyῦ ha omimbi ojávo yvotykurúre. Peteĩ
tesapirĩ aja opyta yvate, ha’ete ku nomýiva ha upéi okañy pya’ete che reságui.
Chemomandu’a yma che sy he’irõguare chéve: Rehechárõ mainumby o§uahẽ nde rógape,
ha ojárõ oipyte yvoty nde ypýpe, péva he’ise pya’ete reikuaataha peteĩ momarandu iporãva
ndéve §uarã.
Néina mainumbymi, Tupã remimbou,hi’ãnte egueru chéve ha opavave ñane retãyguápe,
marandu he’íva opamaha mba’asy, ñorairõ, tavy, ha mboriahuvai ha hendaguépe tombou
ñandéve,, ñande rekovejára, py’aguapy, tesãi, jekopyty ha mborayhu ñaikotevẽtéva.
Isidora Gaona rembiapokue – abril 2021
Mainumby
1-Amoĩmba. (Completo).
Mombe’urã oñe’ẽ……………………………………………………………………..
Mainumbymi hi’ãnte ogueru………………………………………………………….
Mba’eichahápepa oñe’ẽ mombe’urãme……………………………………………
3-Ahai mba’épa ajerurese mainumbýpe o§uahẽ vove che rógape. (Escribo que podría
pedir al colibrí si llega a mi casa).
…………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………
Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’érepa oñe’ẽ mombe’urã.
2. Oikuaa mba’épa ojehu mombe’urãme.
3. Ohechakuaa mbo’epyrã ohejáva mombe’urã.
L2
No bajemos la guardia
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
1- Ama’ẽ ta’angáre ha añembosarái amoĩmbávo ñe’ẽjoaju. (Observo las imágenes y juego con
ellas armando oraciones.
https://pixabay.com/es/photos/ni%c3%b1o-jugar-estudio-color-aprender
2- Ajesareko pe ñe’ẽ hũvévare, aguenohẽ, ahai mba’épa he’ise ha upéi ajapo chugui peteĩ
ñe’ẽjoaju (Observo la palabra que está en negrita, entresaco, escribo el significado y luego
empleo en una oración).
Palabra: Significado:
Oración:
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohesa’ỹijo umi jehaipyre retepýpe oĩva ohechakuaakuévo:
Jehaipyre ojoapyha hekópe.
Lengua
Jehaipyre oipuruha hekópe umi ñe’ẽ oñembojoajúva ijeheguivoi.
Guaraní.
Jehaipyre he’iha pe oñeha’ãrõva chugui. Clase 22
Tema: Jehaipyre ojoapyha hekópe.
L2
3- Amoĩmba ko’ã ñe’ẽjoaju aipurúvo umi ñe’ẽ tekotevẽva. (upévare, upémarõ, jahechápa).
(Completo las oraciones utilizando los conectores, según corresponda).
1- Ahai ñe’ẽjoaju aiporúvo ñe’ẽjoajuha. (Escribo oraciones utilizando los conectores citados en el cuadro).
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohesa’ỹijo umi jehaipyre retepýpe oĩva ohechakuaakuévo:
Jehaipyre ojoapyha hekópe.
Lengua
Jehaipyre oipuruha hekópe umi ñe’ẽ oñembojoajúva ijeheguivoi.
Guaraní.
Jehaipyre he’iha pe oñeha’ãrõva chugui. Clase 22
Tema: Jehaipyre ojoapyha hekópe.
L2
2- Ahaiguy ko’ã ñe’ẽjoaju aipurúvo umi ñe’ẽ tekotevẽva (upévare, upémarõ, jahechápa).
(Subrayo en las oraciones utilizando los conectores, según corresponda).
L2
a MEC.2020.
Indicadores de evaluación
1. Oipuru hekopete ñe´ẽjoajuha ojehesa’ỹijova’ekue.
2. Ohai porã ñe’ẽjoaju jehaipyre ojapóvape.
Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.
Coordinadora de Área: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.
3-Amoñe’ê ko ñe’êpoty.
Arapoty oguahẽ
Ohasávo araro’y
Ka’avo hovyῦmba
Mbohysyipehẽ
Jahechávo ko’ẽju
Pytãngymi ojekuaa (estrofa).
(verso)
Ohasávo araro’y
Yvoty ipotyjera
Kuarahy ojajaive
Mbo’esyry: 4.º **
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: He’i jey kũjererã ha ñe’ẽpoty.
Tema: Ñe’ẽpoty. Lengua
Guaraní.
Clase 23
Arapoty oguahẽ. Ohai: Estefana Acosta Alcorta
Aikuaave:
Ñe’ẽpoty retepy:
a) Mba’épa he’ise ñe’ẽpajoja: Ojojoguáramo tai mboysýi pahápe ojehechava’erâ avei
pu’ae imuanduhẽ atâ paha guive.
- La rima: igualdad o semejanza entre las terminaciones de los versos desde la
última vocal acentuada.
Â) Mba’épa he’ise verso (mboysýi): Ha’e pe ñe’ẽpoty vore, ombohysýiva peteĩ jevy.
- El verso: Se denomina así a cada una de las líneas de que consta la poesía.
ã) Irundy mbohysyipehẽ.
Ñe’ẽpoty ojehai.
a) Haipyvo.
Mbo’esyry: 4.º **
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: He’i jey kũjererã ha ñe’ẽpoty.
Tema: Ñe’ẽpoty. Lengua
Guaraní.
Clase 23
ã) Mbohysýi.
Ch) Ñe’ẽjoaju.
L2
Ñe’ẽndy.
Mbohysýi: Versos.
Ñe’ẽpujoja: Rima.
Mbohysyipehẽ: Estrofa.
Ánga: Alma.
Indicadores de evaluación
1. He’i mba’erehetépa oñe’ẽ ñe’ẽpoty.
2. Oikuaa mba’éichapa ojehai ñe’ẽpoty.
3. Oikuaa mba’éichapa imbohysyipehẽ.
Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.
No bajemos la guardia
L2
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
Mba’éichapa oñemohu’ã.
…………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………
-Oñemoñepyrῦ
……………………………………………………………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………………………………….
-Oñembohete
……………………………………………………………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………………………………….
-Oñemohu’ã.
……………………………………………………………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………………………………….
Aikuaave:
Ahaítarõ morangu, aikuaava’erã moõpa oikóta, araka’épa, mávapa umi avatee,L2
avatee’ỹva ha mba’érepa oñe’ẽta.
Morangu oguerekóva’erã.
-Ñepyrῦ: - ( Introducción): oñemombe’u máva mávapa oĩ, araka’épa, ha moõpa.
-Mbyte: - (Nudo): omombe’u pe apañuãi térã oikóva maymávare térã ijapytepekuéra.
-Paha: - (Desenlace):ko’ápe katuete oñemyatyrõ umi mba’e oikova’ekue mbytépe).
Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’éichapa oñemoñepyrũ morangu.
2. Oikuaa mba’éichapa oñemombe’u ohóvo morangu.
3. Ohechakuaa mba’éichapa oñemohypy’ũ ohóvo morangu.
Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.
L2
No bajemos la guardia
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
Karai octubre
L2
Ha upe asaje pukukue javeve ndaje Karai Octubre oikundaha oparupiete ome’ẽvo po’a umi
oñembosako’iva’ekuépe; ha oha’uvõ ha§ua umi oñembotavyva’ekuépe. Umi ndojapoiva’ekue
mba’eve ha ndorekóiva hi’upyrã, imboriahu ha ohasa’asýta upe ary; ha katu umi
oñembosako’iva’ekue ha ojapóva jopara, ohasaporãta upe ary; ndohasamo’ãi hikuái ñembyahýi
ha oikóta vy’apavẽme.
David Galeano Olivera rembiapokue.
Jepokuaa: ………………………….
Jaitypo: …………………………….
Mba’ekuaa: ………………….…….
Hi’upy: ……………………….…….
Hekopete: ………………………….
4-Ajapo ñe’ẽjoaju ko’ã ñe’ẽ amyesakãva’ekuégui. (Escribo oraciones con las palabras
estudiadas).
Jepokuaa: ……………………..…….
Jaitypo: ………………………..….….
Mba’ekuaa: ………………………….
Hi’upy: ……………………………….
Hekopete: ……………….………….
a) Mainumby………………………..yvyramátare.
( mba’ekuaa, ojaitypo,hi’upy).
ã) Che ru i…………………………..
( mba’ekuaa, hekopete,hi’upy).
Ch) Kame ha Luchi……………. ojuehe.
( ojepokuaa, ojaitypo,hekopete).
e) Kalo ohepyme’ẽ……………pe.
( ojepokuaa, hi’upy,hekopete).
2-Ahai mba’épa ojapo Karai octubre moñe’ẽrãme.(Escribo qué hace Karai octubre en el
texto).
……………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………………
3-Ahai peteĩ haipyvo ha aiporu pype umi ñe’ẽ pyahu.(Escribo un párrafo utilizando las
palabras nuevas estudiadas).
………………………………………………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………………………………………………..
………………………………………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………………………………
Ñe’ẽndy
Jepokuaa: Acostumbrarse.
Jaitypo: Anidar
Mba’ekuaa: Sabiduría, conocimiento.
Hi’upy: Comida.
Hekopete: Como debe ser.
Indicadores de evaluación
1. Oiporu ñe’ẽ pyahu hekopete.
2. Ohai ñe’ẽjoaju umi ñe’ẽ pyahúgui.
3. Ohai haipyvo umi ñe’ẽ pyahúgui.
4. Ohechakuaa mba’épa he’ise umi ñe’ẽ pyahu.
No bajemos la guardia L2
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
1-Añembosarái “Tutti Frutti” ha ahai peteĩ kuatiahaípe: téra, terajoapy, mymba, tembi’u,
mba’e, oñepyrũva tai ojeporavóvagui. (Jugamos el juego Tutti Frutti; escribimos en una
hoja en forma horizontal todas las palabras, sean nombre, apellido, animal, comida o
cosa que empiecen con la letra que se elige).
TUTTI FRUTTI.
2. Amoĩmba. (Completo).
- Moñe’ẽrã oñe’ẽ………………………………………………………………
- Jehaipyre oñemohenda: Téra, ñaikotevẽ ha……………………………..
Mba’eichagua) haipyrépa
-mombe’ugua’u
-apoukapy
-marandu
Haipyre oñembopapapy:
1º
2º
3º
-Aikotevẽ:
……………………………………………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………………….
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohechauka iñe’ẽ rupi, mba’eichagua haipyrépa pe he’ivahína (omokangyve térã
omombareteve iñe’ẽ, omomỹi hete, oñe’ẽ hatãve térã mbegueve, iñe’ẽ pohýi, ha mba’e. Lengua
Tema: Mba’eichagua moñe’ẽrã.
Guaraní.
Clase 26
………………………………………………………………………………………………. L2
-Mba’éichapa ajapóta:
……………………………………………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………………….
Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’eichaguápa moñe’ẽrã.
2. Ohai jehaipyre apoukapýva.
3. Ohechakuaa mba’éichapa hetepy jehaipyre apoukapy.
Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.
Coordinadora de Área: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
Aikuaave.
Jahai porã ha§ua jehaipyre ryepýpe, tekotevẽ ojepuru umi Techaukaha, ojoapy ha§ua
hekoitépe; ñanepytyvõvo omyesakã porã ha§ua jahaíva térã ñamoñe’ẽva, ñaikũmby porã
ha§ua pe haipy.
Para una buena redacción, es importante utilizar correctamente los signos de puntuación, a
fin de que tenga sentido las ideas al momento de escribir y leer, así también, comprender
lo que se quiere redactar.
Ohai. Karina Elisie Alonso de Cano- Laura Maricela León Benítez.
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
Indicadores de evaluación
1. Ojapo hekopete haipyvo oipurúvo techaukahakuéra.
2. Oipuru porã techaukahakuéra ohaívo mombe’urã.
3. Ohai porã mombe’urã.
Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.