0% encontró este documento útil (0 votos)
2K vistas72 páginas

Significado de Términos en Guaraní

Derechos de autor
© © All Rights Reserved
Nos tomamos en serio los derechos de los contenidos. Si sospechas que se trata de tu contenido, reclámalo aquí.
Formatos disponibles
Descarga como PDF, TXT o lee en línea desde Scribd
0% encontró este documento útil (0 votos)
2K vistas72 páginas

Significado de Términos en Guaraní

Derechos de autor
© © All Rights Reserved
Nos tomamos en serio los derechos de los contenidos. Si sospechas que se trata de tu contenido, reclámalo aquí.
Formatos disponibles
Descarga como PDF, TXT o lee en línea desde Scribd

**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ê ha mávarepa Lengua
avei oñeñe’êhína umi ohendúvape. Guaraní
Tema: Mávare oñeñe’ê. Mávare avei oñeñe’êhína umi ohendúvape. Clase 6

No bajemos la guardia. L2

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1. Ajesareko ta’angáre. (Observo la ilustración).

Mbo’ehára Isidora Gaona rembiapokue.

2. Ahai hu’y pahápe mba’e ahecháva ko yvyramátare. (Escribo en cada flecha lo


que veo en el árbol).

Yvyramáta.

Aguerahauka mbo’ehárape che rembiapo ko’a guive

3. Ha’e mba’érepa oñe’ẽ ta ko moñe’ẽ rã. (Predigo el tema del texto).

……………………………………………………………………………………………………..
**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ê ha mávarepa Lengua
avei oñeñe’êhína umi ohendúvape. Guaraní
Tema: Mávare oñeñe’ê. Mávare avei oñeñe’êhína umi ohendúvape. Clase 6

Aníke nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerehauka mbo’ehárape L2


ko’aguiete guive. ¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los
siguientes ejercicios!

Arange: ……………….. Mbo’epy: Lengua Guaraní


Temimbo’e réra ha herajoapy: .........................................................................
Mbo’ehao: ........................................................................................................
Mbo’esyry: 4°
Mbo’ehára:
1- .......................................................................................................

1- Amoñe’ẽ che mbo’ehára térã che rogaygua pytyvõme.(Leo con ayuda de mi maestra
o algún miembro de mi familia).
Aromíta
Aromíta oiko ha’eñomi peteĩ núme. Ipoty sa’yju apu’ami ha hyakuã asy. Upévare
heta eiru ha panambi ou hendápe.
Peteî Ka’aru omaña yvágare. Ohecha peteĩ arai michîmi oúva mbeguekatu oñemoî
hi’ári.
Aromita ohenói ha he’i ichupe: Arai, araka’e piko eguerúta ama. Aretéma
ndokyporãvéi. Yvyra rogue ha kapi’ipe ningo ipirúma ohóvo.
Akokuehe ou peteĩ tata guasu ha aimetete cherupyty. Tatatĩ ha mba’e aku che añua.
Amoite ohapypaite pe ñu. Hῦmbaite opyta tata rire. Ko’á§a oikotevêma ýre ikatu
ha§uaicha hokypa jey.
Arai morotî he’i Aromítape: Che añóko ndaikatúi. Che vevýieterei. Yvytu chegueraha
pya’e ha ndaikatúi ahupytu umi arai tuichavéva ha ipohyivévape.
Aromíta upémarõ oñe’ê yvytu ndive: Embyatymína ambue araikuérape ha egueru
ore ári ko núme. Néi, he’i yvytu ha oho ogueru iñirûnguérape.
Ka’aruetérõ §uarã okýma katu. Ama porã omboykuepaite yvy. Upe rire hoky ha
hovyῦpaite jey kapi’i ha yvyrakuéra. Aromíta opytu’u py’aguapýpe ha ovy’a, opukávo
ha’eñomi.
Mbo’ehára Isidora Gaona rembiapokue

2. Amoñe’ẽ jey jey moñe’ẽ rã Aromíta. (Leo y releo el Texto Aromita).

Kuaapyrã: Moñe´êrãme oĩ mávarepa oñeñe´êve, ha’éva “avatee”, ha avei umi sa’ive


oñeñe’êvare, ojeheróva “avatee’ỹ ”. En un texto hay personajes de quienes se habla
más, a esos se les denomina personajes principales y hay otros personajes de quienes
se habla menos, a esos se les denomina personajes secundarios.
Ángela Domínguez - Elsie Alonso rembiapokue
**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ê ha mávarepa Lengua
avei oñeñe’êhína umi ohendúvape. Guaraní
Tema: Mávare oñeñe’ê. Mávare avei oñeñe’êhína umi ohendúvape. Clase 6

2. Ambohovái porandukuéra (Respondo las preguntas). L2

a. Mba’érepa oñe’ê ko moñe’êrã.


…………………………………………………………………………………………
b. Mávape ohenói Aromíta.
…………………………………………………………………………………………
c. Mba’e he’i Arai morotĩ Aromíta-pe
…………………………………………………………………………………………

3. Amongurusu ñembohovái oĩ porãva. (Coloco una X a la respuesta correcta)

Pe amoñe’ẽ va ha’e:

Mombe’urã (Cuento)

Kuatiañe’ê (Carta)

Moaranduha (Instructivo)

Máva rehetépa oñe’ẽ moñe’êrã.

Yvytu oñe’êrõ Aromíta-pe.

Arai morotĩ re

Aromíta oikóva ha’eñomi ñúre.

Yvytu ha iñirũ nguérape.

4. Amoha’anga mávarepa avei oñeñe’ẽ hína ko mombe’urãme. (Ilustro los personajes


secundarios del cuento).
**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ê ha mávarepa Lengua
avei oñeñe’êhína umi ohendúvape. Guaraní
Tema: Mávare oñeñe’ê. Mávare avei oñeñe’êhína umi ohendúvape. Clase 6

L2

Indicadores de evaluación:
1. Ohechakuaa máva rehetépa oñe’ẽ moñe’ẽ rãme.
2. Ohechakuaa mba’eichagua moñe’ẽ rãpa omoñe’ẽ .
3. Ohechakuaa mávare avei oñeñe’ẽ hína pe moñe’ẽ rãme.

Equipo de UIP- Concepción

Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura León Benítez


Revisado por: Marciana Concepción Riveros López y Gloria Ortiz Bogarín

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.


**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Oikûmby ñomongeta ojehaiva´ekue oñeñe’êhápe umi mbo’epyrã rehe Lengua
ko’ág̃a rupi herakuãvéva. Guaraní
Tema: Ñemongeta ojehaiva´ekue oñeñe´êhápe. Clase 7

L2
No bajemos la guardia

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1. Ajesareko ta’angáre ha ha’e mba’épa ojapo Lupíta ha Peru. (Observo la imagen y


comento que están haciendo Lupita y Pedro).

Aiko porã Mba’éichapa


amm
Lupíta reiko Peru

Imagen recuperado: www.abc.com.py.escolar

2. Amomaitei che ykereguápe ha’ekuéra oñomomaiteiháicha. (Saludo a quien está a


mi lado como lo hacen Lupita y Pedro).

3. Ahai umi ro’éva ojupe. (Escribo el saludo que acabamos de hacer juntos).
 Che: …………………………………………………………………
 Che ykeregua: ……………………………………………………..

Aikuaave hag̃ua:
Ñomongeta ikatu oiko mokõi térã hetave tekove apytépe.
Upeva’erã tekotevê ñañohendu.
Jahaívo ñomongeta, oñepyrũ nguévo jaipuruva’erã taiky.
Oĩ avei ñomongeta ojeipuruhápe “globo de diálogo”, oĩ hápe ta’angakuéra, ha upépe
ojehai umi oje’éva.
Mbo’ehára Perla Riveros rembiapo.
**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Oikûmby ñomongeta ojehaiva´ekue oñeñe’êhápe umi mbo’epyrã rehe Lengua
ko’ág̃a rupi herakuãvéva. Guaraní
Tema: Ñemongeta ojehaiva´ekue oñeñe´êhápe. Clase 7

L2
Aguerahauka mbo’ehárape che rembiapo ko’a guive. (Envío a la maestra mi trabajo desde acá).

Arange: Mbo’epy: Lengua Guaraní


Temimbo’e réra ha herajoapy: .........................................................................
Mbo’ehao:
. ........................................................................................................
Mbo’esyry: 4° che irûrâ ha añomongeta hendive mba’épa oiko hína ore jerére (Elijo a
4. Aheka
Mbo’ehára: ...................................................................................................
alguien y converso sobre lo que está sucediendo en nuestro entorno)

1. Ahai che kuatiahaípe pe ñomongeta. (Escribo en mi cuaderno ese diálogo).


……………………………………………………………….
……………………………………………………………….
……………………………………………………………….
……………………………………………………………….
……..……………………………………………………….
2. Amoha’anga pe ñomongeta aipuruhápe “globo de diálogo”. (Dibujo un diálogo y utilizo
el globo de diálogo).

Indicadores de evaluación:
1. Oikuaa mba’épa oñeikotevẽ ñomongetarã.
2. Ohai ñomongeta hekoha rehe ojehúva.
3. Oñomongeta hogayguándi opa ojehúva hekoháre.

Equipo de UPI- Concepción

Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura León Benítez


Revisado por: Marciana Concepción Riveros López y Gloria Bogarín

Corrección y Verificación Final: María Neri Velázquez


**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Ohai omombe´uhápe mba´épa ojapo hogaygua ndive. Lengua
Tema: Tembiapo hogapypegua. Guaraní.
Clase 8

No bajemos la guardia L2

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos
correctamente.
Nos cuidamos entre todos.
1. Ajesareko ta’angakuérare ha amombe’u mba’épa ahecha (Observo las imágenes y
comento lo que veo).

Fuente recuperada: imagen de trabajos del hogar - Bing images 2.

2. Amohenda ahaívo organizador gráfico-pe ko’â mba’e ahecháva. (Escribo en el


organizador gráfico lo que veo en la imagen).

omopotî hóga

Tembiapo ogapýpe jajapóva


**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Ohai omombe´uhápe mba´épa ojapo hogaygua ndive. Lengua
Tema: Tembiapo hogapypegua. Guaraní.
Clase 8

L2
Aníke nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahayka mbo’ehárape
ko’aguiete guive. ¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los
siguientes ejercicios!

Arange: ......................................... Mbo’epy: Lengua Guaraní


Temimbo’e réra ha herajoapy: .........................................................................
2. Mbo’ehao: ........................................................................................................
3. Mbo’esyry: 4°
4. Mbo’ehára: .......................................................................................................
5.

1. Ahai ñe’êjoaju amombe’uhápe mba’épa ojapo che rogayguakuéra. (Escribo


oraciones donde cuento los trabajos de mi familia).
 Che sy …………………………………………………………………….
 Che ru ……………………………………………………………………...
 Che pehêngue …………………………………………………………….
 Che…………………………………………………………………………
2. Amoha’anga tembiapo ajaposevéva che rógape (Dibujo el trabajo que me encanta
hacer en casa).

3. Ahai mba’érepa ajapova’erã tembiapo ogapýpegua. (Escribo por qué es importante


cooperar en los trabajos de mi familia).

Indicadores de evaluación:
1. Ohechakuaa mba’e tembiapópa ojejapo hógape.
2. Ohai ñe’êjoaju omombe’úvo hogaygua rembiapo.
3. Omomba’eguasu tembiapo ogapýpegua

Equipo de UIP- Concepción

Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura León Benítez


Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.


**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: ……………………………………. Lengua
Capacidad: Omomba’e hapichakuéra remimo’â ojoavýramo jepe hemimo’âgui.
Guaraní
Tema: Omomba’e hapichakuéra remimo’â.
Clase 9

L2
No bajemos la guardia

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1. Amoñe’ê ko jehaipyre ha upéi ajapo tembiapo. (Leo el texto y luego realizo los ejercicios)

ÑEMBOSARÁI
Peteî jey Lupíta ha Peru ojojuhu ñembosaráihápe ha oñomongeta coronavirus-re.
Peru he’i ojepy’apyha Mburuvichakuéra oiporuvaipáre viru ojeiporukava’ekue ñane
retâme ojehapejokove ha§ua ko mba’asy vaiete.
Lupíta katu he’i chupe oñe’êreiha oikuaaporâ’ÿre mba’e he’íva. Peru ipochy ha
ohejareíta jave chupe o§uahê iñangirû Tani ha oporandu chupe mba’érepa ipochy
Lupítandi.
Peru he’i Taníme Lupíta ndogueroviaiha pe hemimo’â ha upéa ombopochyha ichupe
Tani opukavymi, opoko ijati’ýre ha he’i Perúpe; anína nde pochy, ñahenduva´erã
ñande rapicha remimo’â ojoavýramo jepe ñane remimo’âgui. Upéi ohenói Lupítape
ha oñomongetamie rire mbohapyvéva, oho oñembosarái hikuái pe ñembosaráiha
renda tuichakue javeve.
Mbo’ehára Perla Riveros rembiapokue

2. Ambohovái ko’â porandu. (Respondo estas preguntas).


a- Moôpa ojojuhu Peru ha Lupíta.
…………………………………………………………………………
â- Mba’érepa ipochy Peru Lupíta ndive.
…………………………………………………………………………
ch- Ndéve §uarâpa oîporâ Peru ojapóva.
…………………………………………………………………………

AIKUAAVE
Artículo 13 “Convención sobre los Derechos del Niño” pe he’i: Opavave mitã ikatúha
he´i ñe’ê sãso, omondoho’ÿrê hapicha ñe´ê sãso.

En el Artículo 13 de la “Convención sobre los Derechos del Niño” dice: “Todo niño tiene
derecho a buscar, recibir y difundir informaciones e ideas de todo tipo, siempre que ello
no vaya en menoscabo del derecho de otros”.
Fuente Recuperada de https://www.un.org/es/events/childrenda/pdf/derechos.pdf
**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: ……………………………………. Lengua
Capacidad: Omomba’e hapichakuéra remimo’â ojoavýramo jepe hemimo’âgui.
Guaraní
Tema: Omomba’e hapichakuéra remimo’â.
Clase 9
Aguerahauka mbo’ehárape che rembiapo ko’a guive. (Envío a la maestra mi trabajo
desde acá). L2

Arange: Mbo’epy: Lengua Guaraní


Temimbo’e réra ha herajoapy: .........................................................................
Mbo’ehao: ........................................................................................................
Mbo’esyry: 4°
Mbo’ehára: ...................................................................................................

3. Ahai rokái pa’ûme (hêe) oîporãrõ ha (naháhiri) oîvaírõ. (Escribo en el paréntesis (Sí)
cuando la afirmación es verdadera y (No) cuando la afirmación es falsa)

• Iporãpa ñahendu ñande rapicha he’íva. (……………..)


• Peru he’ívantepa iporã. (……………..)
• Hi’ã che añe’ê jave, cherendu ha nde reñe’ê jave che torohendu avei (……………..)
• Ndaguerohorýi che rapicha remimo’ã ojoavýrõ che remimo’ãgui. (……………..)

4. Amoha’anga Lupíta ha Peru oñemmbosarái jave Tani ndive. (Dibujo a Lupíta y Pedro
jugando con su amiga Tani).

Indicadores de evaluación:
1. Omomba’eguasu hapicha remimo’â.
2. Ohechakuaa hapicha orekoha pokatu (derecho) he’ívo hemimo’â ojoavýramo jepe ichugui.
3. Ohendukuaa hapicha he’íva.

UNIDAD PEDAGÓGICA DE INNOVACIÓN – CONCEPCIÓN

Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura León Benítez


Coordinadora UPI: Mg. Gloria Ortiz Bogarín.

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.


**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Oikũmby omoñe’ẽva he’ihápe mba’éichapa oñembosaraiva’erã ha mba’éichapa Lengua
ojapova’erã umi mba’e hi’arýpe §uarã. Guaraní
Tema: Mba’éichapa oñembosaraiva’erã. Clase 10

L2
No bajemos la guardia

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1. Ajesareko ta’angakuérare ha amombe’u mba’épa ahecha (Observo las imágenes y


comento lo que veo).

Fuente recuperada https://www.google.com/search?q=tuka%27e+ka%C3%B1y+en+guarani&tbm

2. Ahai hu’y pahápe mba’épa ojapo mitânguéra. (Escribo en cada flecha qué hacen
los niños).

Ñembosarái

3. Amoñe’ê ko haipyre (Leo el siguiente texto).

Tuka’ê Kañy
Maymaite ikatu oñembosarái tuka’ê kañy, mitâkuña térâ kuimba’e.
Peteîva oñemoî yvyra kupépe támboicha osapymi hatâ.
Oipapa hatâ 20 térâ 30 peve ha upe aja okañymba iñirûnguéra.
Upéi oñepyrûma oheka chupekuéra. hapicha, oimo’âvove oñanikuaáta ojehupyty’ÿre opoko
peve yvyra támbore osê kañyhágui ha oñani.
Pe opytava’ekue támbope ohupytýramo ha opoko peteîvare, upéahaite opyta támbope oipapa
okañy aja iñirûnguéra upéi omuña ha ohypyty jey ha§ua ambuépe. Péicha oho hese
ikane’ômba peve oñembosaráiva.

Mbo’ehára Laura León rembiapokue


**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Oikũmby omoñe’ẽva he’ihápe mba’éichapa oñembosaraiva’erã ha mba’éichapa Lengua
ojapova’erã umi mba’e hi’arýpe §uarã. Guaraní
Tema: Mba’éichapa oñembosaraiva’erã. Clase 10

L2
AIKUAAVE:
Haipy moaranduha: ha’e pe ombo’éva mba’éichapa oikóta ñembosarái, tembi’u, ñepohano
térâ ambue mba’e.
Texto instructivo es el discurso, ya sea oral o escrito, que dispone de coherencia interna y
permite instruir, enseñar algo. Revela las reglas de juego, el proceso de preparación de un
menú o una prescripción médica.
Perla Riveros apopyre.

4. Ambohovái ã porandu. (Respondo las preguntas).

-Mba’érepa oñe’ê ko moñe’êrâ.


………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………

-Mba’e mba’épa jajapova’erâ ñañembosarái ha§ua Tuka’ê kañy.


………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………

Aguerahauka mbo’ehárape che rembiapo ko’a guive (Envío a la maestra mi trabajo desde acá).

Arange: ......................................... Mbo’epy: Lengua Guaraní


Temimbo’e réra ha herajoapy: .........................................................................
2. Mbo’ehao: ........................................................................................................
3. Mbo’esyry: 4°
4. Mbo’ehára: .......................................................................................................

1. Amongurusu ñembohovái oîporâva. (Marco con una X la respuesta correcta).

- Pe haipyre amoñe’êva ha’e:

Kuatiañe’ê. (Carta).

Mombe’urâ. (Cuento).

Haipy moaranduha (Texto instructivo).

2. Ahai mba’érepa ha’e haipy moaranduha. (Escribo porqué es un texto instructivo).


…………………………………………………………………..
………………………………………………………………….
………………………………………………………………….
…………………………………………………………………..
**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Oikũmby omoñe’ẽva he’ihápe mba’éichapa oñembosaraiva’erã ha mba’éichapa Lengua
ojapova’erã umi mba’e hi’arýpe §uarã. Guaraní
Tema: Mba’éichapa oñembosaraiva’erã. Clase 10

L2

3. Ahai mba’érepa ha’e mba’eapopyrâ ko moñe’êrâre. (Escribo porque es un texto


instructivo).
……………………………………………………………….………
……………………………………………………………………….
……………………………………………………………….………
……………………………………………………………………….
……………………………………………………………….………
……………………………………………………………………….

Indicadores de evaluación:
1. Oikũmby ohendúva oñembosaraikuévo.
2. Ojapo ñembosarái hekopete.
3. Ohendu porâ oje’éva chupe ojapo ha§ua ñembosarái.
4. Ohechakuaa haipy moaranduha.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación – Concepción

Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura Maricela León Benítez.
Coordinadora UPI: Mg. Gloria Ortiz Bogarín.

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.


**

Área
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Lengua
Capacidad: Omombe’u jey ohaikuévo mombe’urã, omoñe’ẽva térã ohendúva
Guaraní.
Tema: Mombe’urã.
Clase 11

No bajemos la guardia L2

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1. Amoñe’ê moñe’êrã. (Leo el texto).

Aromita
Aromíta oiko ha’eñomi peteĩ núme. Ipoty sa’yju apu’ami ha hyakuã asy. Upévare
heta eiru ha panambi ou hendápe.
Peteĩ Ka’aru oma’ẽ yvágare. Ohecha peteĩ arai michimĩ oúva mbeguekatu oñemoĩ
hi’ári.
Aromita ohenói ha he’i ichupe: Arai, araka’e piko eguerúta ama. Aretéma
ndokyporãvei. Yvyra rogue ha kapi’ipe niko ipirúma ohóvo.
Kokuehe ou peteĩ tata guasu ha haimetete cherupyty. Tatatĩ ha mba’e aku che
añuã. Amoite ohapypaite pe ñu. Hῦmbaite opyta tata rire. Ko’ãga oikotevẽma ýre.
Ikatu ha§uáicha) hokypa jey.
Arai morotî he’i Aromítape: Che añóko ndaikatúi. Che vevýieterei. Yvytu
chegueraha pya’e ha ndaikatúi ahupytu umi arai tuichavéva ha ipohyivévape.
Aromita upémarõ oñe’ẽ yvytu ndive: Embyatymína ambue araikuérape ha egueru
ore ári ko núme. Néi, he’i yvytu ha oho ogueru iñirũnguérape.
Ka’aruetérõ §uarã okýma katu. Ama porã ombohykuepaite yvy. Upe rire hoky ha
hovyῦmbaite jey kapi’i ha yvyrakuéra. Aromíta opytu’u py’aguapýpe ha ovy’a,
opukávo ha’eñomi.
Isidora Gaona,rembiapokue.

2. Ahai ojeruréva guive chéve ñemohendapýpe: Moñe’ẽrã Aromíta.

Avatee Mba’e apañuãi Mba´éicha oñoguenohẽ


Moõpa oiko.
(Personaje) ojehu hikuái
**

Área
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Lengua
Capacidad: Omombe’u jey ohaikuévo mombe’urã, omoñe’ẽva térã ohendúva
Guaraní.
Tema: Mombe’urã.
Clase 11

L2
2 - Ahai umi oikóva ha oiko’ỹva moñe’ẽrãme oñeporanduháicha ápe. Escribo realidad
o fantasía)

Mba’e mba’épa oiko ha ndóikói moñe’êrãme Oiko Ndoikói


-Ou peteĩ tata guasu ha okaipaite ñu.
-Aromíta oñomongeta arai morotĩ ndive.
-Kapi’i ha yvyramatakuéra ipirupa oky rire.
-Aromíta noñe’ẽ’i yvytu ndive.

3 - Amongurusu mbo’epyrã ohejáva moñe’êrã. (Coloco una X a la enseñanza que deja la


lectura)

………. Ñane momarandu ha§ua.


……….Oheka ñandéve mbo’epyrã.
……….Javy’a heta ha§ua.
……….Javy’a heta porã haua.

4- Amoñe’ẽ jey moñe’ẽrã ha ahai kuaarapoite. Releo el texto y escribo la idea central).
……………………………………………….……………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………

Indicadores de evaluación:
1. Ohechakuaa mba’érepa oñe’ẽ mombe’urã.
2. Oikũmby hekopete mombe’urã.
3. Oikuaa mba’e oikóva ha oiko’ỹva.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación – Concepción.

Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura Maricela León Benítez
Coordinadora UPI: Gloria Ortiz Bogarín.

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez


**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omohenda porã pe he’íva oikuaa rupi mávandipa ha mba’eichahápepa
oñe’ẽhína. Lengua
Tema: Mávandipa oñe’ẽ. Mba’eichahápepa oñe’ẽ. Guaraní.
Clase 12

L2
No bajemos la guardia

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

14 jasypo,
Paraguái sãso ára

15 jasypópe,
Sykuéra ára
Vy’apavê!!!

1. Ajesareko ta’angáre ha ha’e mba’érepa oñe’êta moñe’êrã. (Observo la imagen y predigo el


tema del texto)

2. Ahendu mbo’ehára omoñe’êramo ha upéi amoñe’ê mombe’urã Aromíta.


(Escucho la lectura hecha por la maestra y luego leo el cuento Aromíta).
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omohenda porã pe he’íva oikuaa rupi mávandipa ha mba’eichahápepa
oñe’ẽhína. Lengua
Tema: Mávandipa oñe’ẽ. Mba’eichahápepa oñe’ẽ. Guaraní.
Clase 12

L2

Aromíta
Aromíta oiko ha’eñomi peteĩ núme. Ipoty sa’yju apu’ami ha hyakuã asy. Upévare heta
eiru ha panambi ou hendápe.
Peteî Ka’aru oma’ẽ yvágare. Ohecha peteĩ arai michĩmi oúva mbeguekatu oñemoĩ
hi’ári.
Aromíta ohenói ha he’i chupe: Arai, araka’e piko eguerúta ama. Aretéma ndoky
porãvei. Yvyra rogue ha kapi’ipe niko ipirúma ohóvo.
Akokuehe ou peteĩ tata guasu haimetete cherupyty. Tatatĩ ha mba’e aku che
añuã.Amoite ohapypaite pe ñu. Hῦmbaite opyta tata rire. Ko’ãga oikotevẽma ýre. Ikatu
ha§uáicha hokypa jey.
Arai morotĩ he’i Aromítape: Che añóko ndaikatúi. Che vevýieterei. Yvytu chegueraha
pya’e ha ndaikatúi ahupytu umi arai tuichavéva ha ipohyivévape.
Aromíta upémarõ oñe’ẽ yvytu ndive: Embyatymína ambue araikuérape ha egueru ore
ári ko núme. Néi, he’i yvytu ha oho ogueru iñirũnguérape.
Ka’aruetérõ §uarã okýma katu. Ama porã ombohykuepaite yvy. Upe rire hoky ha
hovyῦmbaite jey kapi’i ha yvyrakuéra. Aromíta opytu’u py’aguapýpe ha ovy’a, opukávo
ha’eñomi.
Isidora Gaona,rembiapokue.

3. Ambojoja che pyandu ohópa moñe’ẽrãre. (Comparo si mi predicción coincide con el


texto).

4. Ahai máva mávandipa oñomongeta Aromíta. (Escribo con quiénes dialoga


Aromita).

Aromíta

5. Ambohovái. (Respondo en forma oral)

a- Mba’éichapa oñeñandu aromíta oky rire.


………………………………………………………………………………………..
b- Mba’eichagua yvyramátapa Aromíta.
………………………………………………………………………………………..
c- Iporãvaichapa ndéve ñañomongeta ñane angirû ndive ñamba’ejerure ha§ua.
………………………………………………………………………………………..
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omohenda porã pe he’íva oikuaa rupi mávandipa ha mba’eichahápepa
oñe’ẽhína. Lengua
Tema: Mávandipa oñe’ẽ. Mba’eichahápepa oñe’ẽ. Guaraní.
Clase 12

¡Ndacheresaraimo’ãi aguerahaukava’erãha che rembiapo, mbo’ehárape! L2


¡Recuerdo enviar mi tarea al docente!

Arange:………………………………… Mbo’epy: ………………………….


Temimbo’e réra ha rerajoapy: .........................................................................
Mbo’ehao: ......................................................................................................
Mbo’esyry: 4.°
Mbo’ehára: ......................................................................................................

6. Ambohovái porandukuéra.( Respondo las preguntas).

- Máva mávandipa oñomongeta Aromíta.


……………………………………………………………………
- Moõpa oñomongeta hikuái.
……………………………………………………………………

- Mba’épa ojapo yvytu oky ha§ua.

…………………………………………………………………
7. Ahechauka ta’anga rupive aikũmbýva ñomongetágui. (Demuestro en dibujo lo que
interpreto del texto).

Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’érepa oñe’ê mombe’urã.
2. Oikuaa mavamávandipa oñeñe’ẽ.
3. Oikuaa mba’eichahápepa oñe’ê hikuái mombe’urãme.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación - Concepción

Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.
Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.
**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Ohechakuaa umi jehaipyre omoñe’ẽvape mávarehepa oñeñe’ẽ. Lengua
Tema: Mávarehepa oñeñe’ẽ. Guaraní
Clase 13
No bajemos la guardia
L2
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1. Amoñe’ẽ mombe’urã Aromíta. (Leo el cuento Aromíta).

Ka’aruvove oma’ẽ yvágare. Ohecha


Aromíta oiko ha’eñomi peteĩ ñúme. peteĩ arai michĩ mi oúva mbeguekatu
Ipoty sa’yju apu’ami ha hyakuã asy. oñemoĩ hi’ári.
Aromíta ohenói ha he’i chupe: Arai,
Upévare heta eiru ha panambi ou
araka’e piko eguerúta ama. Aretéma
hendápe niko ndokyvéi. Yvyra rogue ha kapi’ipe
1
ipirúma ohóvo. 2

kokuehe ou peteĩ tata guasu ha Arai morotĩ he’i Aromítape: Che año
haimetete cherupyty. Tatatĩ ha ndaikatúi. Chevevyieterei. Yvytu
mba’e aku che añuã. Okái pe ñu ha chegueraha pya’e ha ndaikatúi
hũ mbaite opyta tata rire. ahupyty umi arai tuicha ha
Ko’ágâ oikotevẽ ma ýre ikatu ipohyivévape. Oñondivémante
ha§uáicha hokypa jey kogakuéra. roguerúne ama iporãva
3 4

Aromíta upémarõ oñe’ẽ yvytúndi: ka’arueterõ §uarã okýma katu. Ama


Embyatymína ambue araikuérape ha porã ombohykuepaite yvy. Upe rire
egueru ore ári ko ñúme. Néi, heí hoky ha hovyũ mbaite jey kapi’i ha
yvytu ha oho ogueru iñirũ nguérape. yvyrakuéra.
Heta arai tuicha, pohýi ha hũ guasúva Aromíta opytu’u py’aguapýpe ha
iñasãi yvágare. ovy’a, opukávo ha’eñomi.
5 6
**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Ohechakuaa umi jehaipyre omoñe’ẽvape mávarehepa oñeñe’ẽ. Lengua
Tema: Mávarehepa oñeñe’ẽ. Guaraní
Clase 13

L2
2. Ambohovái ã porandu. (Respondo las preguntas).

-Mba’érepa oñe’ẽ ko moñe’ẽ rã.


………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………

-Moópa oiko tembiasa


………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………
-Mboy haipyvópa oguereko ko haipyre.
……………………………………………………………………………….
………………………………………………………………………………

Aguerahauka mbo’ehárape che rembiapo ko’a guive. (Envío a la maestra mi trabajo desde
acá).

Arange: ......................................... Mbo’epy: Lengua Guaraní


Temimbo’e réra ha herajoapy: .........................................................................
Mbo’ehao: ........................................................................................................
2.Mbo’esyry: 4°
3.Mbo’ehára: .......................................................................................................
4.

a- Ahai mba’érepa ojepy’apy Aromíta.


……………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………….
ã- Amoha’anga mba’érepa oñomongeta Aromíta ñúme.

ch- Ahai mávarehepa oñeñe’ẽ ko haipyrépe.

………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………..
**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Ohechakuaa umi jehaipyre omoñe’ẽvape mávarehepa oñeñe’ẽ. Lengua
Tema: Mávarehepa oñeñe’ẽ. Guaraní
Clase 13

L2

Indicadores de evaluación:
1- Ohechakuaa moõpa oiko tembiasa haipýpe.
2- Oikuaa mávarehepa oñeñe’ẽ ko haipýrepe.
3-Ohechakuaa mbo’y haipyvópa oguereko haipyre.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación – Concepción

Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura Maricela León Benítez.
Coordinadora de Área: Mg. Gloria Ortiz Bogarín.
Corrección y verificación final: María Neri Velázquez
**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Oipuru ñe’ẽ térã ambue techaukahakuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby ha§ua Lengua
pe jehaipyrépe he’íva. Guaraní
Tema: Ñe’ẽ ha techaukahakuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape. Clase 14

L2
No bajemos la guardia

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1. Ajesareko ta’angáre ha añomomgeta che ykereguándi .( Observo las imágenes y


converso con el compañero del al lado sobre los mismos).

Fuente recuperada de cuadernillo 4º Grado.mec.

3- Ahai mba’érepa oñe’ẽ ko moñe’ẽrã.


…………………………………………………………………………………………………….
4- Ahendu mbo’ehára omoñe’ẽramo moñe’ẽrã. (Escucho el texto leído por la maestra)
Ka’i ha Ysyry.

Fuente recuperada de cuadernillo 4º Grado.mec


**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Oipuru ñe’ẽ térã ambue techaukahakuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby ha§ua Lengua
pe jehaipyrépe he’íva. Guaraní
Tema: Ñe’ẽ ha techaukahakuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape. Clase 14

L2
5-Ambohovái ã porandu. (Respondo las preguntas).

-Mba’érepa oñe’ẽ ko moñe’ẽrã.


…………………………………………………………………………………………..
…………………………………………………………………………………………..
-Mba’érehepa oñomongeta Ka’i ha ysyry.
………………………………………………………………………………………….
………………………………………………………………………………………….
Aikuaave.
Techaukahakuéra jepuru.
Opaite jehaipyre ryepýpe niko ojepuru umi Techaukaha ojoapy ha§ua hekoitépe,
ñanepytyvõvo omyesakã porã ha§ua jahai térã ñamoñe’ẽva.
Péicha oĩ ko’ã Techaukaha:
Kyguái – coma ( , )
Kyta – punto (. )
Kyta) soso – puntos suspensivos (…).
Kytakõi – dos puntos ( : ).
Kyta syry – punto seguido (.)
Kyndýi – signo de admiración ( ¡! )
Guaraníme ndojehaíri umi kyporandu, ogueraháre ñe’ẽpehẽtai “Pa” térã “Piko”
Ohai: Estefana Acosta Alcorta.

Aguerahauka mbo’ehárape che rembiapo ko’a guive (Envío a la maestra mi trabajo desde acá).

Arange: ......................................... Mbo’epy: Lengua Guaraní


Temimbo’e réra ha herajoapy: .........................................................................
2. Mbo’ehao: ........................................................................................................
3. Mbo’esyry: 4°
4. Mbo’ehára: .......................................................................................................
**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Oipuru ñe’ẽ térã ambue techaukahakuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby ha§ua Lengua
pe jehaipyrépe he’íva. Guaraní
Tema: Ñe’ẽ ha techaukahakuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape. Clase 14

L2
1. Amoñe’ẽ ñe’ẽpuporãme haipyvo peteĩha oĩháicha moñe’ẽrãme ha upéi amombe’u
mba’épepa ojoavy). (Leo el párrafo 1 pronunciando correctamente las palabras, luego
menciono en qué se diferencian)

Haipyvo ojehaiporãva Haipyvo ojehaiporã’ỹva

Peteî árape Ka’i opytu’uhína Peteî árape Ka’i opytu’uhína


ka’aguýpe ysyry rembe’ýpe. ka’aguýpe ysyry rembe’ýpe
Upeichaháguinte ohendu sapy’a Upeichaháguinte ohendu sapy’a
ysyrýpe oñe’ê ha’eño ha opyta ysyrýpe oñe’ê ha’eño ha opyta hikuái
hikuái oñomongeta péicha:
oñomongeta péicha Ysyry Ái ái
Ysyry - Ái,ái,
ndavy’aietéko.Ma’ẽna, mba’épiko ndavy’aietéko Ma’êna mba’épiko
péva. péva.

2- Ambohovái amoñe’ẽmba rire.


a) Mba’éichapa hyapu ñande apysápe pe haipyvo ojehaiporãva. Mba’érepa.
………………………………………………………………………….
………………………………………………………………………….
â) Mba’éichapa hyapu ñande apysápe pe haipyvo ojehaiporã’ỹva. Mba’érepa.
………………………………………………………………………….
………………………………………………………………………….

ch) Mba’érepa iñambue hyapúpe remoñe’ẽnguévo ko’ã mokõi.


………………………………………………………………………….
………………………………………………………………………….
e) Mba’épepa ñanepytyvõ umi techaukaha ñamoñe’ẽvo moñe’ẽrã.
………………………………………………………………………….
………………………………………………………………………….
ê) Omoambuépa moñe’ẽrãme umi techaukaha oĩva hyepýpe. Mba’épepa.
………………………………………………………………………….
………………………………………………………………………….

3– Amoñe’ẽjey ko haipyvo ojehaiporã’ỹva ha ahechakuaa moõ moõpa oguerahava’erã


umi techaukaha ha amoĩ oikotevẽhápe.

Peteî árape Ka’i opytu’uhína ka’aguýpe ysyry rembe’ýpe Upeichaháguinte ohendu


sapy’a ysyrýpe oñe’ê ha’eño ha opyta hikuái oñomongeta péicha.
Ysyry Ái ái ndavy’aietéko Ma’êna mba’épiko péva
**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Oipuru ñe’ẽ térã ambue techaukahakuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby ha§ua Lengua
pe jehaipyrépe he’íva. Guaraní
Tema: Ñe’ẽ ha techaukahakuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape. Clase 14

L2

Indicadores de evaluación:
1-Ohechakuaa umi techaukaha ojeipurúva guaraní me.
2- Oikuaa maerãpa ojepuru umi techaukaha.
3-Ohechakuaa jehaipyre ojoapyha hekoitépe ojepuru rupi techaukahakuéra.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación – Concepción

Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura Maricela León Benítez.
Coordinadora de Área: Gloria Ortiz Bogarín.
Corrección y verificación final: María Neri Velázquez
**

Mbo’esyry: 4.º Área


Arange: …………………………………….
Capacidad: Oipuru ñe’ẽ térã ambue techaukahakuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby ha§ua Lengua
pe jehaipyrépe he’íva. Guaraní
Tema: Ñe’ẽ ha techaukahakuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape. Clase 14

L2
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omobojoja umi mba’e oikóva ohendúvape ha’e oikuaavavoi ndive.
Tema: Mba’e oikóva ohendúvape. Lengua
Guaraní
Clase 15
No bajemos la guardia
L2

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1. Ajesareko ta’angáre ha ha’e mba’érepa oñe’ẽta haipyre. (Observo las imágenes y


predigo el tema del texto).

Fuente recuperada:https://www.google.com.py/search?q=guerra%20del%20chaco&tbm

2- Ambohovái ã porandu. (Contesto preguntas).

o Mba’e ñorãirõrepa ñanemomandu’a ko ta’anga.


………………………………………………………………………………………………..
……………………………………………………………………………………………….
o Mboy ñorãirõpa ohasa ñane retã.
…………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………

o Máva retãndipa ohechauka ta’angápe oñorãirõ hague ñane retã Paraguái.


………………………………………………………………………………………………….
………………………………………………………………………………………………….
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omobojoja umi mba’e oikóva ohendúvape ha’e oikuaavavoi ndive.
Tema: Mba’e oikóva ohendúvape. Lengua
Guaraní
Clase 15
3-Amoñe’ẽ ko ñe’ẽpoty. (Leo el siguiente poema).
L2
12 de junio ko’ẽme

Kuarahy osẽ 12 de junio ko’ẽme Paraguái ha Bolivia

Oañua ka’aguy, ára ha yvy Tetã ojoykére oikóva

Kuimba’e paraguái maymáva Ikatúma angirῦicha

oñepomoĩ ha oaguyje Joaju ha py’aguapýpe

Ñandejára ha Tupãsýme Oikojey oñondive.

Ñorairõ opahague.

Tapykuéma opyta
Ymaguare jepoyhu
Ko’ágâ mokõivéva tetã

Omba’apóma ojoykére
ha ojehechauka mborayhu.

2-Ahai mba’érepa oñe’ẽ ñe’ẽpoty. (Escribo de qué habla el poema).

12 de junio
ko’ẽme
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omobojoja umi mba’e oikóva ohendúvape ha’e oikuaavavoi ndive.
Tema: Mba’e oikóva ohendúvape. Lengua
Guaraní
Clase 15
¡Ndacheresaraimo’ãi aguerahaukava’erãha che rembiapo, mbo’ehárape!
¡Recuerdo enviar mi tarea al docente! L2

Arange:………………………………… Mbo’epy: ………………………….


Temimbo’e réra ha rerajoapy: .........................................................................
Mbo’ehao: ......................................................................................................
Mbo’esyry: 4.°
Mbo’ehára: ......................................................................................................

4- Ahai mba’épa he’ise ko ñe’ẽrysyi “tapykuéma opyta Ymaguare jepoyhu”.


…………………………………………………………………………………………..
………………………………………………………………………………………….
5- Ahechauka ta’anga rupive mba’épa oiko 12 de junio ko’ẽme. (Demuestro en dibujo lo
que sucedió el 12 de junio).

Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’érepa oñe’ẽ ñe’ẽpoty.
2. Oikuaa mba’épa oiko ñe’ẽpotýpe.
3. Omomba’eguasu ñane retã rembiasakue.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación - Concepción

Elaborado por: Perla Constancia Riveros de Moráez, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.
Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omomba’e hapichakuéra remimo’ã iñambuéramo jepe hemimo’ãgui.
Tema: Omomba’e iñambuéramo jepe hemimo’ãgui. Lengua
Guaraní.
Clase 16.
No bajemos la guardia
L2
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1. Añembosarái ñe’ẽkurusúpe amoĩmbávo pa’ũme tai. (Juego con el crucigrama


completando con las letras correspondientes).
4-
1-
2-

3-

1- Mitã ojapórõ, ovy’a. (Cuando el niño lo realiza, está feliz. Jugar.


2- Ñomongeta oiko jave tekotevẽtéva. (Elemento muy necesario en el diálogo).
Escuchar.
3- 0kirirĩ ñe’ẽ he’iavýva. (Antónimo de callarse). Hablar.
4- Omomba’eguasu hapicha remimo’ã. (Valora la opinión del otro). Respetar.

2- Aguenohẽ ñe’ẽ ajuhuva’ekue ñe’ẽkurusúpe. (Extraigo las palabras encontradas en el


crucigrama)

3-Ahai mba’érepa oñe’ẽta ko jehaipyre. (Escribo de que tratará el texto).

Jehaipyre oñe’ẽta
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omomba’e hapichakuéra remimo’ã iñambuéramo jepe hemimo’ãgui.
Tema: Omomba’e iñambuéramo jepe hemimo’ãgui. Lengua
Guaraní.
Clase 16.
4-Amoñe’ẽ ko jehaipyre ha upéi ajapo tembiapo. (Leo el texto y luego realizo los
ejercicios). L2

ÑEMBOSARÁI
Peteî jey Lupíta ha Peru ojojuhu ñembosarái rendápe ha oñomongeta coronavirus-re. Peru he’i
ojepy’apyha hetaitereíre oî omanóva ko mba’asyvaietegui.
Lupíta katu he’i chupe hetaitereive oñemanotaha tapichakuéra oikónteramo péicha sarambípe
oñangareko’ÿre ijehe térâ avavére. Peru ipochy ha ohejareíta jave chupe o§uahê iñangirû Tani ha
oporandu chupe mba’érepa ipochy Lupítandie.
Peru he’i Taníme, Lupíta ndogueroviaiha pe hemimo’â ha upéa ombopochyha ichupe. Tani
opukavymi, opoko ijati’ýre ha he’i Perúpe; - Anína ndepochy; ñahendukuaava’erâ ñande rapicha
remimo’â ojoavýramo jepe ñane remimo’âgui. Upéi ohenói Lupítape ha oñomongetamie rire
mbohapyvéva, oho oñembosarái hikuái pe ñembosarái renda tuichakue jave.
Ohai: Perla Riveros de Moráez

5-Ambohovái ã porandu. (Respondo estas preguntas).

Mba’érepa oñe’ẽ Lupíta ha Peru.


…………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………

Mba’érepa ipochy Lupíta Peru ndive.


………………………………………………………………………………………………….
………………………………………………………………………………………………….
Mba’érepa oñe’ê ko moñe’êrâ.
…………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………..
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omomba’e hapichakuéra remimo’ã iñambuéramo jepe hemimo’ãgui.
Tema: Omomba’e iñambuéramo jepe hemimo’ãgui. Lengua
Guaraní.
Clase 16.

6. Ambopapapy oikohaguéicha umi mba’e jehaipyrépe.(Enumero como sucedieron los L2


hechos en el texto).

Lupíta ndogueroviái Peru remimo’ã.


Lupíta Ha Peru oñomongeta ñemanoitáre.

Tani he’i nañandepochýiva’erã ñanderapichandie iñambuéramo jepe ñane


remimo’ãgui.
Oñomongetapa rire Lupíta, Peru ha Tani, oñembosarái jey hikuái
oñondivepa.

¡Ndacheresaraimo’ãi aguerahaukava’erãha che rembiapo, mbo’ehárape!


¡Recuerdo enviar mi tarea al docente!

Arange:………………………………… Mbo’epy:………………………….
Temimbo’e réra ha rerajoapy:.........................................................................
Mbo’ehao: ......................................................................................................
Mbo’esyry:4.°
Mbo’ehára:......................................................................................................

1. Ahai pa’ῦme“heẽ” (oĩporãrõ) ha “nahániri” oĩvairõ. (Escribo en el espacio del cuadro “si”si
esta bien y “no”, si no corresponde).
Mba’e mba’épa umi oikóva ha oiko’ỹva pe Héẽ Nahániri
moñe’ẽrãme
- Peru he’ívantepa iporã.
- Ndaguerohorýiva’erã che rapicha
remimo’ã iñambuéramo jepe che
remimo’ãgui.
- Hi’ã añe’ẽ jave, cherendu ha nde reñe’ẽ
jave che torohendu avei.
- Iporã ñahendu ñande rapicha ñe’ẽ.
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omomba’e hapichakuéra remimo’ã iñambuéramo jepe hemimo’ãgui.
Tema: Omomba’e iñambuéramo jepe hemimo’ãgui. Lengua
Guaraní.
Clase 16.
2. Ahaioĩporãpa ñandepochyñanderapichandive iñambuéramo jepe ñane
L2
remimo’ãgui.(Escribo si es bueno enojarse con la persona, si no esta de acuerdo con
nuestras ideas).

…………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………
3. Ahechauka ta’anga rupive mba’épa oiko jehaipyrépe. (Demuestro en dibujo lo
que ocurrió en el texto).

Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa hapichakuéra remimo’ã.
2. Omomba’e hapichakuéra remimo’â iñambuéramo jepe hemimo’ãgui.
3. Omomba’e hapichakuéra remimo’ã.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación - Concepción

Elaborado por: Laura Maricela León Benítez. Elsie Karina Alonso de Cano.
Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez


**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohechakuaa mba’erehetépa oñe’ẽ ha mba’érehepa avei oñe’ẽ hína pe ohendúva) Lengua
Tema: Mba’érehepa oñe’ẽ.
Guaraní.
Mba’érehepa avei oñe’ẽ hína pe ohendúva.
Clase 17

L2
No bajemos la guardia

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

Amoñe’ mboyve. (Antes de la lectura).

Amoñe’ẽ ñe’ẽjoapy. (Leo estas frases).

Mitã héra. Mitã, isy ha Mitã oho Mit


itúa. mbo’ehaópe oñembosarái.
...

Ambohovái porandukuéra ñe’ẽ rupive. (Respondo las preguntas en forma oral).

Mba’e, mba’épa oikotevẽ oiko porã ha§ua mitãnguéra.

Moõpa ojojuhu ko’ã mba’e mitã rekokatu rehegua.

Mba’eichagua tekokatúpa oñeme’ẽ chéve che rogapýpe.

Amoñe’ẽ jehaipyre. (Leo el texto).

Kame ha Kalo
Kame ha Kalo isaraki oñondive.
Vy’a ha pukapópe oñembosarái, okakuaa ohóvo tekoayhúpe.

Akóinte oñangareko hesekuéra isy ha itúva.


Ikatu ha§uáicha oguereko hikuái tesãi, marangatu hekovépe.

Upévare iporã oñeme’ẽ chupekuéra py’aguapy ha joayhu.


Elsie Karina Alonso rembiapokue.
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohechakuaa mba’erehetépa oñe’ẽ ha mba’érehepa avei oñe’ẽ hína pe ohendúva) Lengua
Tema: Mba’érehepa oñe’ẽ.
Guaraní.
Mba’érehepa avei oñe’ẽ hína pe ohendúva.
Clase 17

L2
¡Anike nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahauka mbo’ehárape ko’a guive!
(¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los siguientes ejercicios)!

Arange:………………………………… Mbo’epy: ………………………….


Temimbo’e réra ha rerajoapy: .........................................................................
Mbo’ehao: ......................................................................................................
Mbo’esyry: 4.°
Mbo’ehára: ......................................................................................................

Amoñe’ rire. (Luego de la lectura).

1- Ambohovái porandukuéra. (Respondo las preguntas).

 Mba’épa mitãnguéra ojapo.


________________________________________________________________
 Mba’éichapa oñembosarái hikuái.
________________________________________________________________

 Mba’éichapa omongakuaa chupekuéra isy ha itúva.


________________________________________________________________

2- Ahai mávarepa oñeñe’ẽ ko jehaipyrépe. (Escribo de quién se habla en el texto).

_________________________________________________________________
_________________________________________________________________

3- Ahaiguy ñe’ẽ oĩporãva.(Subrayo lo correcto).

 Jehaipyre oñe’ẽ:
a- Sy ha túva rehe ã- Kame ha Kalo ch- Kame ha isy

 Sy ha túva ome’ẽ:
a- Py’aguapy ha joayhu ã- Mba’asy. ch- Ñorãirõ
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohechakuaa mba’erehetépa oñe’ẽ ha mba’érehepa avei oñe’ẽ hína pe ohendúva) Lengua
Tema: Mba’érehepa oñe’ẽ.
Guaraní.
Mba’érehepa avei oñe’ẽ hína pe ohendúva.
Clase 17

L2

5- Amoĩmba. (Completo).
 Tekokatu oguerekóva mitãnguéra ha’e ……………………………………………….
 Mitãnguérape iporã oñeme’ẽ ……………………………………………………………
 Jehaipyrépe, avatee ha’e …………………………………………………………….
 Jehaipyrépe, avatee’ỹ ha’e ..…………………………………………………………
6-Ahechauka ta’anga rupive mba’érepa oñe’ẽ jehaipyre. (Demuestro en dibujo lo que
ocurrió en el texto).

Ñe’ẽndy

-Tekokatu: vida plena.


-Tekohayhu: Amistad.
-Py’aguapy: Paz.
-Joayhu: Amor.

Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’érepa oñe’ẽ jehaipyre.
2. Oikuaa mba’érehepa avei oñeñe’ẽ jehaipyrépe.
3. Oikuaa avatee ha avatee’ỹ.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación - Concepción


Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.
Verificación y corrección final: María Neri Velázquez.
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Oporomomaitei ojesarekóvo moõ ha mávandipa oĩ.
Lengua
Tema: Maitei. Guaraní
Clase 18.
No bajemos la guardia
L2

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1- Ajesareko ko’ã ta’angáre ha amoñe’ẽ ipype he’íva. (Observo la imagen y leo las
expresiones.)

2- Ambohovái porandukuéra. (Respondo las preguntas).

-Iñambuépa iñe’ẽme umi maitei oje’e jave karai térã kuñakaraípe.


-Ojuavýpa mitã omomaiteíramo Karai térã Kuñakaraípe.

¡Aikuaave!

Maiteikuéra ikatuha ojuavy avakuéra ojojuhúramo tapépe térã oñeĩramo ogahápe,


tupãópe ha mba’e.
Mba’éichapa oñemomaiteiva’erã pyhareve, asaje, ka’aru térã pyhare jave.
Mba’éichapa oñemomaiteiva’erã, mitã, hapicha mitã ndive, térã mitã ikakuaarã’irῦ ndive.
Mitã omomaiteikuaa peteĩ hendáicha hapicha mitãme ha ambue hendáicha
mitãkuñakuérape.
Mitãkuñáva katu peteĩ hendáichante omomaitei opavavépe, nombojoavýiri kuimba’e térã
kuñáme imaitei.
Ñaporomomaitei jave, jahechakuaava’erã moõpa ha mávapepa ñame’ẽ pe ñe’ẽ rory.
Elsie Karina Alonso rempiapokue
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Oporomomaitei ojesarekóvo moõ ha mávandipa oĩ.
Lengua
Tema: Maitei. Guaraní
Clase 18.

3- Ahai ñomongeta amomaiteívo hekopete umi che’aveguápe. (Escribo un diálogo, utilizando


L2
la forma adecuada de saludar con los de mi edad).
………………………………………………………………………………………………………….
…………………………………………………………………………………………………………

4- Amoĩmba umi ñe’ẽme oikotevẽháicha. (Completo las palabras que faltan)


 Mba’éichapa.
-Iporãnte……………………………………………………………………………………….
 Mba’éichapa nde réra.
-Cheréra…………………………………………………………………………………………
-Mba’épa nde rehecharamo………………………………… rehe.
 Mba’épa nde rejapose repytu’u jave.
-Che………………………………………………………………………….............................
¡Anike nderesarái rejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahauka mbo’ehárape ko’a guive!
¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los siguientes ejercicios!

Arange:………………………………… Mbo’epy: ………………………….


Temimbo’e réra ha rerajoapy: .........................................................................
Mbo’ehao: ......................................................................................................
Mbo’esyry: 4.°
Mbo’ehára: ......................................................................................................

1- Ajesareko ko’ã ta’angáre ha amoĩmba umi ha’ekuéra nde’ipáiva.(Observo las imágenes


y completo el diálogo).

Iporãnte Iporânte ha nde


Maitei mba’éichapa
che ra’y.

Fuente recuperada: Paraguay. MEC.Cuadernillo de Trabajo Ñane Ñe’ejoapy.Segunda Lengua.4º EEB.2010


**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Oporomomaitei ojesarekóvo moõ ha mávandipa oĩ.
Lengua
Tema: Maitei. Guaraní
Clase 18.

L2
Maitei hi’avegua ndive Maitei mitã karai ndive

2- Ahai peteĩ ñomomgeta amomaiteíramo hekoitépe che kakuaaguápe.(Escribe un diálogo,


utilizando la forma adecuada de saludar a los mayores).

Ñe’ẽndy:
Kakuaagua: Adulto
Maitei: Saludo.

Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’éichapa oporomomaiteiva’erã.
2. Oporomomaitei hekopete ñomongetápe.
3. Oiporu hekopete maitei ñomongetápe.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación - Concepción

Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.
Coordinadora de área UPI: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.


**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: He’i mba’épa ojapo hógape pyhareve, ka’aru ha pyharekue.
Tema: Tembiapo pyhareve. Lengua
Tembiapo ka’aru.
Guaraní.
Tembiapo pyhare.
Clase 19

No bajemos la guardia L2

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1. Ajesareko ta’angáre ha upéi ambojoaju Ko’ã ñe’ẽpehẽ ha ha’e mba’érepa oñe’ẽta


moñe’ẽrã. (Observo la imagen y uno las sílabas que lo contienen y predigo el contenido
del texto).

Fuente: Ministerio de Educación y Ciencias


2021

sé sy Jo ve ha re Py

1- ---------------------- 2- --------------------------- 3- -------------------------------


**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: He’i mba’épa ojapo hógape pyhareve, ka’aru ha pyharekue.
Tema: Tembiapo pyhareve. Lengua
Tembiapo ka’aru.
Guaraní.
Tembiapo pyhare.
Clase 19

2. Amoñe’ẽ ko moñe’ẽrã. (Leo el texto). L2


José
Ko’etĩ mboyve, José osẽma hógagui Isy ndive oguata o§uahẽ meve táva Ita terminálpe. Are guivéma
péva hembiapo ára ha ára. Oky, ho’ysã térã hakúramo jepe, ha’ekuéra katuete oñembosako’i voi,
pyharevete, ha oho Paraguaýpe.
Isy, kuehe pyharéma voi, omyanyhẽ mokõi ajaka guasu mbujape he’ẽgui, eíragui ojapóva’ekue.
Ajaka ári omoĩ peteĩ mantel morotĩ porã ani ha§uáicha ho’a pype mba’e ky’a, oike ipype yvytimbo
térã bicho oguejy mba’e hese.
O§uahẽvo terminal Paraguaýpe ha’ekuéra oñemoĩma ipuestomíme. José oguapy ijajaka ykére. Ha’e
oikuave’ẽkuaa pe mbujape eíra. Omombe’u mba’éichapa itúva trapíchepe o§uenohẽ mosto
takuare’ẽgui, péva upéi ombopupu ikatu ha§uáicha oiko chugui eíra. Ho’ysãvo eíra isy ombojehe’a
harínare ha ojapo mbujape. Oguerekómavoi icliente katuete oúva oñemu oikuaáva mba’éichapa he
pe José sy rembiapokue.
Ka’arukue, okarupa rire, oho mbo’ehaópe, aguĩnte ha’ekuéra oĩhágui. Isy opyta terminal renondépe
oñemumba peve. Upéi katu, ohóma oha’arõ Josépe ha ka’aruete, pytῦ mboyve, ojupijeýma hikuái
mba’yru Itápe ha sapy’aitérõ §uarã o§uahẽjeýma hógape pyhareterei mboyve.

Oguahẽmírente José oñemopotĩ, ho’u tembi’u michĩmi ha ohóma tupápe. Ko’ẽrõ opu’ãjeyva’erã ko’ẽ
mboyve oipytyvõ haua isýpe oguerúvo hógape hi’upyrãmi.
Isidora Gaona rembiapokue.

3. Ambohovái porandu. (Respondo las preguntas).

1. Moõpa oho José Isy ndive.

……………………………………………………………..……
…………………………………………………………..………

2. Mba’e tembiapópa ojapo José Isy ndive.


…………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………

3. Mba’e tembiapo ojapo ka’arukue José.

…………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: He’i mba’épa ojapo hógape pyhareve, ka’aru ha pyharekue.
Tema: Tembiapo pyhareve. Lengua
Tembiapo ka’aru.
Guaraní.
Tembiapo pyhare.
Clase 19

4. Ahai ojeruréva guive chéve ñemohendapyrape ta’angahai moñe’ẽrã. (Escribo lo queL2


corresponda en cada espacio del organizador gráfico según el texto).
Tembiapo ojapóva José Pyharevekue. Moõpa oiko. Mba’épa oiko moñe’ẽrãme.
(Trabajo realizado por José a la mañana) (Ambiente) (Hechos ocurridos)

5. Ambopapapy oikohaguéicha moñe’ẽrãme. (Enumero como sucedieron los hechos,


según el texto).
……… José omombe’u mba’éichapa itúva trapíchepe o§uenohẽ mosto takuare’ẽgui.
………. José ha isy oguerekomavoi icliente katuete oúva oñemu chuguikuéra.
……… José ha isy oguata o§uahẽ meve táva Ita terminálpe.
……… ko’ẽ mboyve oipytyvõ isýpe.

¡Anike nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahauka mbo’ehárape ko’a guive!


¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los siguientes ejercicios

Arange:………………………………… Mbo’epy: ………………………….


Temimbo’e réra ha rerajoapy: ...........................................................................
Mbo’ehao: .........................................................................................................
Mbo’esyry: 4.°
Mbo’ehára: ........................................................................................................

1. Ahai kuaarapoite haipyvo Irundyha pegua. (Escribo la idea principal del cuarto
párrafo).
……………………………………………….…………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………….……
………………………………………………………………………………………………………….
2. Amoĩmba. (Completo).
 José ka’aru ojapo………………………………………………………………………………
 José ha isy oikuave’ẽ…………………………………………………………………………
 Moñe’ẽrã ñane mbo’e…………………………………………………………….……………
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: He’i mba’épa ojapo hógape pyhareve, ka’aru ha pyharekue.
Tema: Tembiapo pyhareve. Lengua
Tembiapo ka’aru.
Guaraní.
Tembiapo pyhare.
Clase 19

L2
3. Ahaiguy mbohovái oĩporãva. (Subrayo la respuesta correcta).

 José oho mbo’ehaópe.


a) Pyhareve.
ã) Ka’aru.
ch) Pyhare.

 José ha isy oguata o§uahẽ meve táva Ita terminálpe.


a) Ko’ẽ mboyve.
ã) Pyhareve.
ch) Ka’aru.

4. Ahechauka ta’anga rupive mba’épa ojapo José. (Demuestro a través de dibujo que
hace José).
Pyhareve. Ka’aru. Pyhare.

Indicadores de evaluación:
1. Ohechakuaa tembiapo ojejapóva pyhareve moñe’ẽrãme.
2. Ohechakuaa tembiapo ojejapóva ka’aru moñe’ẽrãme .
3. Ohechakuaa tembiapo ojejapóva pyhare moñe’ẽrãme.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación – Concepción

Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.
Coordinadora de Área: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.
Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.
**
Mbo’esyry: 4.º Área
Arange: …………………………………….
Capacidad: Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikoramoguáicha ha umi he’íva ha’e Lengua
oimo’ãháicha. Guaraní.
Tema: Mba’e he’íva oikoramoguáicha.
Clase 20
Mba’e he’íva oimo’ãháicha.
L2
No bajemos la guardia

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

Amoñe’ mboyve. (Antes de la lectura).

Ajesareko ta’angáre ha añomongeta che irῦndi. (Observo las imágenes y converso con mi
compañero).

Ambohovái porandukuéra ñe’ẽ rupive. (Respondo las preguntas en forma oral).

 Mba’e, mba’épa ahecha ta’angápe.


 Moõpa oiméne oĩ ko’ã mymba.
Mba’éguipa oñe’ẽne moñe’ẽrãme
Ãva mymba apytéguipa mávare oñeñe’ẽve moñe’ẽrãme
 Pe moñe’ẽrã ñamoñe’ẽtava, mba’énepa ãva apytépe: morangu, mombe’urã,
mombe’upy, mombe’ugua’u, térã ambue.
 Mba’érepa ere.

1- Amoñe’ẽ jehaipyre. (Leo el texto).

Ka’i, Aguara ha Jaguareté.


**
Mbo’esyry: 4.º Área
Arange: …………………………………….
Capacidad: Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikoramoguáicha ha umi he’íva ha’e Lengua
oimo’ãháicha. Guaraní.
Tema: Mba’e he’íva oikoramoguáicha.
Clase 20
Mba’e he’íva oimo’ãháicha.
L2

Feliciano Acosta.rempiapokue
Fuente consultada: Caudernillo MEC .2020.

2- Ahaiguy mbohovái oiporãva. (Subrayo la respuesta correcta)


-Ko mombe’urã ohai. -Ko moñe’ẽrã ha’e. -Ko haihára ohai
a) Isidora Gaona. a) Morangu. a) Opavavépe §uarã.
ã) Feliciano Acosta. ã) Mombe’urã ã) Mitãnguérape.

Ch) Feliciano Alcorta. Ch) Mombe’ugua’u Ch) kuñakaraípe §uarãnte.

3- Ahai mba’épa haihára he’ise ñandéve ko mombe’urã rupive. (Escribo que dice el autor
a través del cuento).
…………………………………………………………………………………..
…………………………………………………………………………………..
**
Mbo’esyry: 4.º Área
Arange: …………………………………….
Capacidad: Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikoramoguáicha ha umi he’íva ha’e Lengua
oimo’ãháicha. Guaraní.
Tema: Mba’e he’íva oikoramoguáicha.
Clase 20
Mba’e he’íva oimo’ãháicha.
L2
¡Anike nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahauka mbo’ehárape ko’a guive!
(¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los siguientes ejercicios!)

Arange:………………………………… Mbo’epy: ………………………….


Temimbo’e réra ha rerajoapy: .........................................................................
Mbo’ehao: ......................................................................................................
Mbo’esyry: 4.°
Mbo’ehára: ......................................................................................................

Aikuaave
Ñe’ẽmondoha rembipota ikatu ha’e: momarandu, moarandu, jehayhu, ñemoñe’ẽrã,
mbojopói akãreñoirei rei – imo’ã rei ha avei oheja mbo’epy. (La intencionalidad de un
emisor puede ser: informar, instruir, recrear, despertar apego por la lectura, incentivar
la imaginación y dejar una enseñanza).
Ángela Domínguez rembiapokue.

Amoñe’ rire. (Luego de la lectura).


1- Ambohovái porandukuéra. (Respondo las preguntas).

 Mávapa omoñe’ẽsẽne ko mombe’urã ahaítava.

_______________________________________________________________
 Mba’épa aikotevẽ ahai ha§ua mombe’urã.
________________________________________________________________

 Mba’éichapa amoñepyrũta.

_______________________________________________________________
 Mba’éichapa ambohetepýta,

________________________________________________________________

 Mba’éichapa amohu’ãta.

________________________________________________________________

 Ogueraháta piko ta’anga, moõ moõpa amoha’angáta.

________________________________________________________________
**
Mbo’esyry: 4.º Área
Arange: …………………………………….
Capacidad: Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikoramoguáicha ha umi he’íva ha’e Lengua
oimo’ãháicha. Guaraní.
Tema: Mba’e he’íva oikoramoguáicha.
Clase 20
Mba’e he’íva oimo’ãháicha.
L2
2- Ahai ko’ápe amombe’u jeývo mombe’urã amoñe’ẽhaguéicha. (Escribo aquí relatando
el cuento leído).

3-Amoĩmba. (Completo).
 Mymba apytéguipa mávare oñeñe’ẽve moñe’ẽrãme……………………………..
………………………………………………………………………………………….
 Moñe´ẽrã oñe’ẽ avei
………………………………………………………………………………………….

3- Ahechauka ta’anga rupive umi oikóva moñe´ẽrãme. (Demuestro en dibujo lo que


ocurrió en el texto).

Ñe’ẽndy.
Pypore: Huella.
Jajevy: Volvemos (volvamos).
tapykuépe: Detrás.
Je’ói: Ir(dirigirse).
Ñandu: Sentir, percibir.
Hysýi: Orden.
**
Mbo’esyry: 4.º Área
Arange: …………………………………….
Capacidad: Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikoramoguáicha ha umi he’íva ha’e Lengua
oimo’ãháicha. Guaraní.
Tema: Mba’e he’íva oikoramoguáicha.
Clase 20
Mba’e he’íva oimo’ãháicha.
L2

Indicadores de evaluación
1. Ohechauka oikũmbyha moñe’ẽrã ombohováivo opaichagua porandu.
2. Omombe’u oikũmbyhaichaite oikóva moñe’ẽrãme.
3. Omombe’u jey ohaikuévo mombe’urã.
4. Ohechakuaa mba’éichapa ohai ñepyrũva’erã peteĩ mombe’urã térã ambue jehaipyre.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación - Concepción


Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.
Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omohenda porã pe he’íva oikuaa rupi mávandipa ha mba’eichahápepa Lengua
oñe’ẽhína.
Guaraní.
Tema: Mávandipa oñe’ẽ.
Clase 21
Mba’eichahápepa oñe’ẽ.
L2
No bajemos la guardia

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

Amoñe’ mboyve. (Antes de la lectura).

Ajesareko ta’angáre ha ha’e mba’érepa oñe’êta haipyre. (Observo las imágenes y


predigo el tema del texto).

Fuente recuperada:https://www.google.com.py/search?q=imagen+de+mainumby+paraguay&sxsrf=

Ambohovái porandukuéra ñe’ê rupive. (Respondo las preguntas).

 Mba’épa ohechauka ñandéve ta’anga.


………………………………………………………………………………………………..
……………………………………………………………………………………………….
 Mba’éichapa héra umi guyra.
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………

 Mba’érepa oñe’êta moñe’êrâ


……………………………………………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………………….
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omohenda porã pe he’íva oikuaa rupi mávandipa ha mba’eichahápepa Lengua
oñe’ẽhína.
Guaraní.
Tema: Mávandipa oñe’ẽ.
Clase 21
Mba’eichahápepa oñe’ẽ.
L2
3-Amoñe’ê ko mombe’urã. (Leo el siguiente cuento).

Mainumby
Kuehe ka’aru, asaje aku ohasamívo, o §uahẽ peteĩ mainumby che rogapepo guýpe.
Aguereko upépe, y otykyhápe oky jave, heta ka’avo ojoykére oikóva. Ijyvotykuéra ohenói
henói panambi, eiru ha mainumykuérape.
Kirirĩháme añemboja ahecha porã ha§ua mymbami ijojaha’ỹvape. Ipepo omboperere
kytã’i. Ha’etevoi ipya’evéva ñande reságui. Hovyῦ ha omimbi ojávo yvotykurúre. Peteĩ
tesapirĩ aja opyta yvate, ha’ete ku nomýiva ha upéi okañy pya’ete che reságui.
Chemomandu’a yma che sy he’irõguare chéve: Rehechárõ mainumby o§uahẽ nde rógape,
ha ojárõ oipyte yvoty nde ypýpe, péva he’ise pya’ete reikuaataha peteĩ momarandu iporãva
ndéve §uarã.
Néina mainumbymi, Tupã remimbou,hi’ãnte egueru chéve ha opavave ñane retãyguápe,
marandu he’íva opamaha mba’asy, ñorairõ, tavy, ha mboriahuvai ha hendaguépe tombou
ñandéve,, ñande rekovejára, py’aguapy, tesãi, jekopyty ha mborayhu ñaikotevẽtéva.
Isidora Gaona rembiapokue – abril 2021

4-Ahai mba’érepa oñe’ẽ mombe’urã. (Escribo de qué habla el cuento).

Mainumby

5- Ambopapapy oikohaguéicha mombe’urãme. (Enumero los hechos como sucedieron


en el cuento).
…… mainumby o§uahẽ nde rógape, reikuaáta peteĩ momarandu iporãva.
…… peteĩ ka’aru o§uahẽ mainumby che rogapepo guýpe.
…… mainumby oja yvotykurúre.
…… hi’ãnte mainumby egueru opaichagua marandu porã ñane retãme.
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omohenda porã pe he’íva oikuaa rupi mávandipa ha mba’eichahápepa Lengua
oñe’ẽhína.
Guaraní.
Tema: Mávandipa oñe’ẽ.
Clase 21
Mba’eichahápepa oñe’ẽ.
L2
¡Aníke nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahauka mbo’ehárape ko’a guive)!
(¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los siguientes ejercicios)!

Arange:………………………………… Mbo’epy: ………………………….


Temimbo’e réra ha rerajoapy: .........................................................................
Mbo’ehao: ......................................................................................................
Mbo’esyry: 4.°
Mbo’ehára: ......................................................................................................

Amoñe’ rire. (Luego de la lectura).

1-Amoĩmba. (Completo).
 Mombe’urã oñe’ẽ……………………………………………………………………..
 Mainumbymi hi’ãnte ogueru………………………………………………………….
 Mba’eichahápepa oñe’ẽ mombe’urãme……………………………………………

2-Ahai mba’érepa oñeñe’ẽ mombe’urãme. (Escribo de qué habla el cuento).


………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………

3-Ahai mba’épa ajerurese mainumbýpe o§uahẽ vove che rógape. (Escribo que podría
pedir al colibrí si llega a mi casa).

…………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………

4-Ahechauka ta’anga rupive mba’épa ojehu mombe’urãme. (Demuestro en dibujo lo que


sucedió en el texto).
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Omohenda porã pe he’íva oikuaa rupi mávandipa ha mba’eichahápepa Lengua
oñe’ẽhína.
Guaraní.
Tema: Mávandipa oñe’ẽ.
Clase 21
Mba’eichahápepa oñe’ẽ.
L2

Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’érepa oñe’ẽ mombe’urã.
2. Oikuaa mba’épa ojehu mombe’urãme.
3. Ohechakuaa mbo’epyrã ohejáva mombe’urã.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación - Concepción


Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.


**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohesa’ỹijo umi jehaipyre retepýpe oĩva ohechakuaakuévo:
Jehaipyre ojoapyha hekópe.
Lengua
Jehaipyre oipuruha hekópe umi ñe’ẽ oñembojoajúva ijeheguivoi.
Guaraní.
Jehaipyre he’iha pe oñeha’ãrõva chugui. Clase 22
Tema: Jehaipyre ojoapyha hekópe.

L2
No bajemos la guardia

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1- Ama’ẽ ta’angáre ha añembosarái amoĩmbávo ñe’ẽjoaju. (Observo las imágenes y juego con
ellas armando oraciones.

 Mitã……………………, upévare ndojapói………………………….

https://pixabay.com/es/photos/ni%c3%b1o-jugar-estudio-color-aprender

2-Amoñe’ẽ ko jehaipyre mbykymi. (Leo el siguiente texto).

2- Ajesareko pe ñe’ẽ hũvévare, aguenohẽ, ahai mba’épa he’ise ha upéi ajapo chugui peteĩ
ñe’ẽjoaju (Observo la palabra que está en negrita, entresaco, escribo el significado y luego
empleo en una oración).

Palabra: Significado:
Oración:
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohesa’ỹijo umi jehaipyre retepýpe oĩva ohechakuaakuévo:
Jehaipyre ojoapyha hekópe.
Lengua
Jehaipyre oipuruha hekópe umi ñe’ẽ oñembojoajúva ijeheguivoi.
Guaraní.
Jehaipyre he’iha pe oñeha’ãrõva chugui. Clase 22
Tema: Jehaipyre ojoapyha hekópe.

L2

3- Amoĩmba ko’ã ñe’ẽjoaju aipurúvo umi ñe’ẽ tekotevẽva. (upévare, upémarõ, jahechápa).
(Completo las oraciones utilizando los conectores, según corresponda).

 Okýniko kuehe ka’aru………………………….. ndaikatúi asẽ ógagui.


(upévare, upémarõ, jahechápa).

 Rehóta ko’ẽrõ mbo’ehaópe………………………..reikuaave ha§ua heta mba’e.


(upévare, upémarõ, jahechápa)
 O§uahẽ voi ningo nde ru ógape ha …………………..rohoraẽ kokuépe ha upéi rokaru.
(upévare, upémarõ, jahechápa)

¡Anike nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahauka mbo’ehárape ko’a guive!


¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los siguientes ejercicios

Arange:………………………………… Mbo’epy: ………………………….


Temimbo’e réra ha rerajoapy: ...........................................................................
Mbo’ehao: .........................................................................................................
Mbo’esyry: 4.°
Mbo’ehára: ........................................................................................................

1- Ahai ñe’ẽjoaju aiporúvo ñe’ẽjoajuha. (Escribo oraciones utilizando los conectores citados en el cuadro).
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohesa’ỹijo umi jehaipyre retepýpe oĩva ohechakuaakuévo:
Jehaipyre ojoapyha hekópe.
Lengua
Jehaipyre oipuruha hekópe umi ñe’ẽ oñembojoajúva ijeheguivoi.
Guaraní.
Jehaipyre he’iha pe oñeha’ãrõva chugui. Clase 22
Tema: Jehaipyre ojoapyha hekópe.

L2

Upévare Jahechápa Upémarõ

2- Ahaiguy ko’ã ñe’ẽjoaju aipurúvo umi ñe’ẽ tekotevẽva (upévare, upémarõ, jahechápa).
(Subrayo en las oraciones utilizando los conectores, según corresponda).

 Kame ipochy Kalo ndive, ……………..ndohói hógape.


a) upévare ã) jahechápa ch) upémarõ

 Tuicha oky kuehe asẽ mboyve ógagui…………….. apytánte.


a) jahechápa ã) upévare ch) upémarõ

 Hetáma añe’ẽ hendive,……………. ndohói chendive.


a) upévare ã) jahechápa ch) upémarõ

3- Ahai peteĩ jehaipyre mbykymi, aipuru ahaikuévo ñe´ẽjoajuha: upévare, upémarõ ha


jahechápa. (Redacto un texto corto utilizando los conectores estudiados).
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohesa’ỹijo umi jehaipyre retepýpe oĩva ohechakuaakuévo:
Jehaipyre ojoapyha hekópe.
Lengua
Jehaipyre oipuruha hekópe umi ñe’ẽ oñembojoajúva ijeheguivoi.
Guaraní.
Jehaipyre he’iha pe oñeha’ãrõva chugui. Clase 22
Tema: Jehaipyre ojoapyha hekópe.

L2

a MEC.2020.
Indicadores de evaluación
1. Oipuru hekopete ñe´ẽjoajuha ojehesa’ỹijova’ekue.
2. Ohai porã ñe’ẽjoaju jehaipyre ojapóvape.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación – Concepción

Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.
Coordinadora de Área: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez


Mbo’esyry: 4.º **
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: He’i jey kũjererã ha ñe’ẽpoty.
Tema: Ñe’ẽpoty. Lengua
Guaraní.
Clase 23
No bajemos la guardia
L2
Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1-Amohenda ojoapykuéri ko’ã ñe’ẽrysýi. (Ordeno secuencialmente los versos).

iñambuepa ñanderekoha Ohasávo araro’y yvytu oipeju kangy

2- Ahai ñe’ẽrysýi amohendahaguéicha.( Escribo los versos tal como lo ordené)

3-Amoñe’ê ko ñe’êpoty.

Arapoty oguahẽ

Fuente: Ministerio de Educación y Ciencias.2021. Imágenes.


Arapoty oguahẽ.
ohasávo araro’y
iñambuepa ñande rekoha, Ñe’ẽpujoja
yvytu oipeju kangy. (rima)
oguahẽvo ko’ẽju.

Ohasávo araro’y
Ka’avo hovyῦmba
Mbohysyipehẽ
Jahechávo ko’ẽju
Pytãngymi ojekuaa (estrofa).

Ñane ánga ombohory


jahechávo mainumby
oveve ha ojeroky
ohykue’o yvoty. Mbohysýi

(verso)
Ohasávo araro’y
Yvoty ipotyjera
Kuarahy ojajaive
Mbo’esyry: 4.º **
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: He’i jey kũjererã ha ñe’ẽpoty.
Tema: Ñe’ẽpoty. Lengua
Guaraní.
Clase 23
Arapoty oguahẽ. Ohai: Estefana Acosta Alcorta

4-Ambohovái porandukuéra ñe’ẽ rupive. (Respondo las preguntas en forma oral). L2

 Mba’épa he’i pe mbohysyipehẽ mokõihápe.


 Mba’épa he’ise Ñane ánga ombohory.
Mba’érehepa oñe’ẽ Ñe’ẽpoty.
 Máva mávapa oĩ ñe’ẽpotýpe.

¡Anike nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahauka mbo’ehárape ko’a guive!


(¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los siguientes ejercicios)!

Arange:………………………………… Mbo’epy: ………………………….


Temimbo’e réra ha herajoapy: .........................................................................
Mbo’ehao: ......................................................................................................
Mbo’esyry: 4.°
Mbo’ehára: ......................................................................................................

Aikuaave:
Ñe’ẽpoty retepy:
a) Mba’épa he’ise ñe’ẽpajoja: Ojojoguáramo tai mboysýi pahápe ojehechava’erâ avei
pu’ae imuanduhẽ atâ paha guive.
- La rima: igualdad o semejanza entre las terminaciones de los versos desde la
última vocal acentuada.
Â) Mba’épa he’ise verso (mboysýi): Ha’e pe ñe’ẽpoty vore, ombohysýiva peteĩ jevy.
- El verso: Se denomina así a cada una de las líneas de que consta la poesía.

1-Ahaiguy mbohovái oĩporãva. (Subrayo la respuesta correcta).


 Ñe’ẽpoty oguereko.
a) Mbohapy mbohysyipehẽ.

ã) Irundy mbohysyipehẽ.

Ch) Mokõi mbohysyipehẽ.

 Ñe’ẽpoty ojehai.
a) Haipyvo.
Mbo’esyry: 4.º **
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: He’i jey kũjererã ha ñe’ẽpoty.
Tema: Ñe’ẽpoty. Lengua
Guaraní.
Clase 23
ã) Mbohysýi.

Ch) Ñe’ẽjoaju.
L2

2-Aguenohẽ ñe’ẽpotýgui. (Entresaco del poema).


 ahecharamovéva.
…………………………………………………….
…………………………………………………….
…………………………………………………….
…………………………………………………….

3-Ahechauka ta’anga rupive mba’érepa oñe’ẽ ñe’ẽpoty. (Demuestro en dibujo de qué


habla el poema).

Ñe’ẽndy.
Mbohysýi: Versos.
Ñe’ẽpujoja: Rima.
Mbohysyipehẽ: Estrofa.
Ánga: Alma.

Indicadores de evaluación
1. He’i mba’erehetépa oñe’ẽ ñe’ẽpoty.
2. Oikuaa mba’éichapa ojehai ñe’ẽpoty.
3. Oikuaa mba’éichapa imbohysyipehẽ.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación – Concepción

Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.


**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohesa’ỹijo umi jehaipyre retepýpe oĩva ohechakuaakuévo:
Mba’éichapa oñemoñepyrũ pe oñemba’emombe’úva ha mba’éichapa oñemohypy’ũ ohóvo upéva. Lengua
Umi ñe’ẽ térã ambue ta’anga’ikuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby ha§ua pe jehaipyrépe he’íva
Guaraní
Tema: Mba’éichapa oñemoñepyrũ pe oñemba’emombe’úva ha mba’éichapa ohóvo upéva.
Clase 24

No bajemos la guardia
L2

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1-Añembosarái kῦjererãre. (Juego con trabalenguas).

Óga kupépe opyta ryguasu kyra


Ryguasu kyra opyta óga kupépe.

2-Ambohovái porandukuéra ñe’ẽ rupive. (Respondo las preguntas en forma oral).


 Mba’érepa oñe’ẽ kῦjererã.
 Moõpa oĩ ryguasu.
 Jaguerekópa ryguasu ñande rógape.

3-Amoñe’ẽ ko moñe’ẽrã. (Leo el texto).


Ryguasu kyra ha ipirúva

Fuente: Ministerio de Educación y Ciencias. 2021.Imágenes.

Peteĩ kora guasúpe oiko heta ryguasu. Oĩ ikyra ha iporãva. Avei


oĩ ivai ha ipirúva. Umi ryguasu kyra, ojehecharamoite ha upévare
oñepyrῦ oñembohory umi hapicha piru ha ivaívare.

Peteĩ jey oikóta karuguasu ojeguerohory ha§ua peteĩ arete guasu.


Mba’épa ojapo óga jára: oike korapýpe ha oiporavo umi ryguasu
ikyravéva omoka’ẽ ha§ua.

Umi ryguasu kyra oikuaávo mba’épa ojehúta chupekuéra oñepyrῦ


ojepy’apy hikuái ha oñembyasy ikyrahaguére.
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohesa’ỹijo umi jehaipyre retepýpe oĩva ohechakuaakuévo:
Mba’éichapa oñemoñepyrũ pe oñemba’emombe’úva ha mba’éichapa oñemohypy’ũ ohóvo upéva. Lengua
Umi ñe’ẽ térã ambue ta’anga’ikuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby ha§ua pe jehaipyrépe he’íva
Guaraní
Tema: Mba’éichapa oñemoñepyrũ pe oñemba’emombe’úva ha mba’éichapa ohóvo upéva.
Clase 24
4- Ambohovái porandukuéra. (Respondo las preguntas).

 Mba’éichapa oñepyrῦ ko morangu. L2


…………………………………………………………………
…………………………………………………………………

 Mba’éichapa oñembohete ohóvo.


…………………………………………………………………
…………………………………………………………………

 Mba’éichapa oñemohu’ã.
…………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………

5- Añomongeta che ykereguándi ha Ahai. (Converso con mi compañero de al lado y escribo).

-Oñemoñepyrῦ

……………………………………………………………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………………………………….

-Oñembohete

……………………………………………………………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………………………………….

-Oñemohu’ã.

……………………………………………………………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………………………………….

¡Anike nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahauka mbo’ehárape ko’a guive!


¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los siguientes ejercicios!

Arange:………………………………… Mbo’epy: ………………………….


Temimbo’e réra ha herajoapy: .........................................................................
Mbo’ehao: ......................................................................................................
Mbo’esyry: 4.°
Mbo’ehára: .....................................................................................................
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohesa’ỹijo umi jehaipyre retepýpe oĩva ohechakuaakuévo:
Mba’éichapa oñemoñepyrũ pe oñemba’emombe’úva ha mba’éichapa oñemohypy’ũ ohóvo upéva. Lengua
Umi ñe’ẽ térã ambue ta’anga’ikuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby ha§ua pe jehaipyrépe he’íva
Guaraní
Tema: Mba’éichapa oñemoñepyrũ pe oñemba’emombe’úva ha mba’éichapa ohóvo upéva.
Clase 24

Aikuaave:
Ahaítarõ morangu, aikuaava’erã moõpa oikóta, araka’épa, mávapa umi avatee,L2
avatee’ỹva ha mba’érepa oñe’ẽta.
Morangu oguerekóva’erã.
-Ñepyrῦ: - ( Introducción): oñemombe’u máva mávapa oĩ, araka’épa, ha moõpa.
-Mbyte: - (Nudo): omombe’u pe apañuãi térã oikóva maymávare térã ijapytepekuéra.
-Paha: - (Desenlace):ko’ápe katuete oñemyatyrõ umi mba’e oikova’ekue mbytépe).

1. Ajesarekomi jey pe jehaipyre rehe ha ahai mávarehepa oñe’ẽve. ( Observo


nuevamente el texto y escribo de quien habla).
.…………………………………………………….……………………………………………
.…………………………………………………….……………………………………………
.…………………………………………………….……………………………………………
.…………………………………………………….……………………………………………
.…………………………………………………….……………………………………………
2. Ahai papapy ahechauka ha§ua mba’emba’épa oikora’e ojoapykuéri jehaipyrépe.
(Enumero los hechos, demostrando los sucesos del texto.)
------Ryguasu kyra oñembohory hapicha michĩva rehe.
------Peteĩ korápe oĩ ryguasu kyra ha ipirúva.
------Ryguasu kyra oñembyasy hekove rehe.
------Óga jára oho oiporavo ryguasu ikyrávape ojuka ha§ua.

3. Amoĩmba. (Completo las partes de la narración).

Ñepyrῦ. Mbyte. Paha.


**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohesa’ỹijo umi jehaipyre retepýpe oĩva ohechakuaakuévo:
Mba’éichapa oñemoñepyrũ pe oñemba’emombe’úva ha mba’éichapa oñemohypy’ũ ohóvo upéva. Lengua
Umi ñe’ẽ térã ambue ta’anga’ikuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby ha§ua pe jehaipyrépe he’íva
Guaraní
Tema: Mba’éichapa oñemoñepyrũ pe oñemba’emombe’úva ha mba’éichapa ohóvo upéva.
Clase 24
4. Amoñe’ẽ jey moñe’ẽrã ha amoambue morangu paha. (Leo nuevamente el texto y
cambio el desenlace).
L2

Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’éichapa oñemoñepyrũ morangu.
2. Oikuaa mba’éichapa oñemombe’u ohóvo morangu.
3. Ohechakuaa mba’éichapa oñemohypy’ũ ohóvo morangu.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación - Concepción

Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.


**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Oipuru oñe’ẽnguévo umi ñe’ẽ oikuaa pyahúva ohóvo guaraníme.
Lengua
Tema: Oipuru ñe’ẽ pyahu oikuaáva guaraníme.
Guaraní.
Clase 25

L2
No bajemos la guardia

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1- Añembosarái Maravichúre. (Juego con la adivinanza).

Maravichu…… maravichu …….


mba’e mbotepa…..
Jasypápe osẽ……
ja’u ha§ua tembi’u …..jopara
( karai octubre)

2- Amoñe’ẽ moñe’ẽrã. (Leo el texto).

Karai octubre

Ko 1 jasypa, ñane retãme ojegueromandu’ajeýta peteĩ jepokuaa mbarete ojaitypóva opavave


oikuaáva. Upeichaite, oñepyrũvo ko jasypa osẽta ka’aguýgui peteĩ ava imba’ekuaáva hérava Karai
Octubre. Kuimba’e oikóva pynandi, hovasy ha oñemonde Paraguáiva: akão kapi’i ha avei
oguerekóva peteĩ tejuruguái ipópe.

Opavave jaikuaa jasypápe ojehasa’asýha oparupiete ha upéi ae yvy oñepyrũjeytaha, ome’ẽ


opaichagua temitỹ: avati, mandi’o, yva ha ambuéva. Jasypápe ndaiporiguasuvéima hi’upyrã. Umi
oñembosako’iva’ekue añoite ikatúta ombohovái hekopete ko’ã ára vai. Upégui ou peteĩ jepokuaa
tuja he’íva ojejapova’erãha peteĩ tuicha ha héva jopara ha ipype oñemoĩva’erãha locro térã locrillo
ha heseve kumanda ha avei kurapepẽ, sevói, tomáte, kuratũ, ha kesu paraguái. Umíva
oñembopupu are porã ha, áa oĩmbávo, oikóta ichugui pe tembi’u ojehecharamove ha hevéva ñane
retãme.
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Oipuru oñe’ẽnguévo umi ñe’ẽ oikuaa pyahúva ohóvo guaraníme.
Lengua
Tema: Oipuru ñe’ẽ pyahu oikuaáva guaraníme.
Guaraní.
Clase 25

L2
Ha upe asaje pukukue javeve ndaje Karai Octubre oikundaha oparupiete ome’ẽvo po’a umi
oñembosako’iva’ekuépe; ha oha’uvõ ha§ua umi oñembotavyva’ekuépe. Umi ndojapoiva’ekue
mba’eve ha ndorekóiva hi’upyrã, imboriahu ha ohasa’asýta upe ary; ha katu umi
oñembosako’iva’ekue ha ojapóva jopara, ohasaporãta upe ary; ndohasamo’ãi hikuái ñembyahýi
ha oikóta vy’apavẽme.
David Galeano Olivera rembiapokue.

3-Aheka ñe’ẽryrúpe ã ñe’ẽ ojekuaa’ỹva. (Busco en el diccionario estas palabras desconocidas).

Jepokuaa: ………………………….

Jaitypo: …………………………….

Mba’ekuaa: ………………….…….

Hi’upy: ……………………….…….

Hekopete: ………………………….

4-Ajapo ñe’ẽjoaju ko’ã ñe’ẽ amyesakãva’ekuégui. (Escribo oraciones con las palabras
estudiadas).
 Jepokuaa: ……………………..…….
 Jaitypo: ………………………..….….
 Mba’ekuaa: ………………………….
 Hi’upy: ……………………………….
 Hekopete: ……………….………….

¡Anike nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahauka mbo’ehárape ko’a guive!


(¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los siguientes ejercicios)!

Arange:………………………………… Mbo’epy: ………………………….


Temimbo’e réra ha herajoapy: .........................................................................
Mbo’ehao: ......................................................................................................
Mbo’esyry: 4.°
Mbo’ehára: ......................................................................................................

1- Amoĩmba ko’ã ñe’ẽjoaju aipurúvo umi ñe’ẽ pyahu aikuaàva guaraníme.

Mba’ekuaa Jepokuaa Jaitypo Hi’upy Hekopete


a

a) Mainumby………………………..yvyramátare.
( mba’ekuaa, ojaitypo,hi’upy).
ã) Che ru i…………………………..
( mba’ekuaa, hekopete,hi’upy).
Ch) Kame ha Luchi……………. ojuehe.
( ojepokuaa, ojaitypo,hekopete).

e) Kalo ohepyme’ẽ……………pe.
( ojepokuaa, hi’upy,hekopete).

ẽ) Chive ojapo hembiapo………………..


**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Oipuru oñe’ẽnguévo umi ñe’ẽ oikuaa pyahúva ohóvo guaraníme.
Lengua
Tema: Oipuru ñe’ẽ pyahu oikuaáva guaraníme.
Guaraní.
Clase 25
(ojaitypo,hi’upy, hekopete).
L2

2-Ahai mba’épa ojapo Karai octubre moñe’ẽrãme.(Escribo qué hace Karai octubre en el
texto).
……………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………………
3-Ahai peteĩ haipyvo ha aiporu pype umi ñe’ẽ pyahu.(Escribo un párrafo utilizando las
palabras nuevas estudiadas).

………………………………………………………………………………………………………………………………………

……………………………………………………………………………………………………………………………………..

………………………………………………………………………………………………………………………………………

………………………………………………………………………………………………………………………………………

………………………………………………………………………………………………………………………………………

Ñe’ẽndy
 Jepokuaa: Acostumbrarse.
 Jaitypo: Anidar
 Mba’ekuaa: Sabiduría, conocimiento.
 Hi’upy: Comida.
 Hekopete: Como debe ser.

Indicadores de evaluación
1. Oiporu ñe’ẽ pyahu hekopete.
2. Ohai ñe’ẽjoaju umi ñe’ẽ pyahúgui.
3. Ohai haipyvo umi ñe’ẽ pyahúgui.
4. Ohechakuaa mba’épa he’ise umi ñe’ẽ pyahu.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación - Concepción


Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.


**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohechauka iñe’ẽ rupi, mba’eichagua haipyrépa pe he’ivahína (omokangyve térã
omombareteve iñe’ẽ, omomỹi hete, oñe’ẽ hatãve térã mbegueve, iñe’ẽ pohýi, ha mba’e. Lengua
Tema: Mba’eichagua moñe’ẽrã.
Guaraní.
Clase 26

No bajemos la guardia L2

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1-Añembosarái “Tutti Frutti” ha ahai peteĩ kuatiahaípe: téra, terajoapy, mymba, tembi’u,
mba’e, oñepyrũva tai ojeporavóvagui. (Jugamos el juego Tutti Frutti; escribimos en una
hoja en forma horizontal todas las palabras, sean nombre, apellido, animal, comida o
cosa que empiecen con la letra que se elige).

TUTTI FRUTTI.

Téra Terajoapy Mymba Tembi’u Mba’e


A
P
Ñ
G
M

1. Ohenonde’a pe pya’eve ojapóva tembiapo ha avei he’iva’erã Tutti Frutti. (Gana el


que termine con todas las palabras y deberá gritar: ¡Tutti Frutti!

2. Amoĩmba. (Completo).

- Moñe’ẽrã oñe’ẽ………………………………………………………………
- Jehaipyre oñemohenda: Téra, ñaikotevẽ ha……………………………..

3. Aguenohẽ tembi’ukuéra réra aipuruva’ekue ñembosaráipe. (Entresaco los


nombres de las comidas nombradas en el juego).
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohechauka iñe’ẽ rupi, mba’eichagua haipyrépa pe he’ivahína (omokangyve térã
omombareteve iñe’ẽ, omomỹi hete, oñe’ẽ hatãve térã mbegueve, iñe’ẽ pohýi, ha mba’e. Lengua
Tema: Mba’eichagua moñe’ẽrã.
Guaraní.
Clase 26

4- Amoñe’ẽ ko moñe’ẽrã. (Leo el texto). L2

Ambohovái porandu ñe’ẽ rupive. (Respondo las preguntas en forma oral).


- Mba’érepa oñe’ẽ ko moñe’ẽrã.
- Mba’éichapa oñemohenda jehaipyre.
- Mba’eichagua) arandukápepa jajuhu peichagua jehaipyre.
6- Ambopapapy ojejapohaguéicha pizza. (Enumero los pasos para hacer una pizza).
 Ñambojehe’apaite hu’ũ porã meve ha jajaho'i.
 ñamoĩ ipype ñandyry, juky; ñambojehe’a ha upéi ñamoĩ mbovuha.
 ñamoĩ mba’yrúpe harina.
 jaipyso, ñamoĩ mba’yrúpe ha ñambope porã.
 ñamoĩ salsa, kesu, jamón, aceituna, orégano ha mba’e.

Apoukapy: Umi jehaipyre ohechaukáva ñandéve mba’eichaitépa jajapova’erã


opa mba’e; mba’éichapa ñañembosaraiva’erã; mba’éichapa jajapo tembi’u;
mba’éichapa jaiporuva’erã computadora, celular ha heta mba’e.
Jahaítaramo kuatia apoukapy, jaiporuva’erã papapy, ikatu ha§uáicha ojejapo
porã ha hendapete pe mba’e.
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohechauka iñe’ẽ rupi, mba’eichagua haipyrépa pe he’ivahína (omokangyve térã
omombareteve iñe’ẽ, omomỹi hete, oñe’ẽ hatãve térã mbegueve, iñe’ẽ pohýi, ha mba’e. Lengua
Tema: Mba’eichagua moñe’ẽrã.
Guaraní.
Clase 26

¡Anike nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahauka mbo’ehárape ko’a guive! L2


¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los siguientes ejercicios
Arange:………………………………… Mbo’epy: ………………………….
Temimbo’e réra ha herajoapy: ...........................................................................
Mbo’ehao: .........................................................................................................
Mbo’esyry: 4.°
Mbo’ehára: ........................................................................................................

1-Amongurusu oĩporãva. (Marco con una X la respuesta correcta).

 Mba’eichagua) haipyrépa
-mombe’ugua’u
-apoukapy
-marandu

 Haipyre oñembopapapy:

-Jaikuaa ha§ua papapy


-Jaikuaa ha§ua maerãpa jajapova’erã.
-Jaipapa ha§ ua.
2- Ama’ẽ jey jehaipyrére ha amoha’anga hetepy. (Observo la estructura del texto y dibujo
la silueta del mismo).

3- Ahai mba’éichapa ojejapo tembi’u ha’usevéva. (Escribo la receta de mi comida favorita).

-Aikotevẽ:
……………………………………………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………………….
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: ……………………………………. Área
Capacidad: Ohechauka iñe’ẽ rupi, mba’eichagua haipyrépa pe he’ivahína (omokangyve térã
omombareteve iñe’ẽ, omomỹi hete, oñe’ẽ hatãve térã mbegueve, iñe’ẽ pohýi, ha mba’e. Lengua
Tema: Mba’eichagua moñe’ẽrã.
Guaraní.
Clase 26

………………………………………………………………………………………………. L2
-Mba’éichapa ajapóta:
……………………………………………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………………….
……………………………………………………………………………………………….

Indicadores de evaluación
1. Ohechakuaa mba’eichaguápa moñe’ẽrã.
2. Ohai jehaipyre apoukapýva.
3. Ohechakuaa mba’éichapa hetepy jehaipyre apoukapy.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación – Concepción

Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Ortiz Bogarín.
Coordinadora de Área: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.


**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: …………………………………… Área
Capacidad: Ohai porã oñeikũmby porã ha§ua he’iséva. Lengua
Tema: Jehai porã moñe’ẽrã. Guaraní.
Clase 27
No bajemos la guardia
L2

Evita tocarte los ojos, la nariz y la boca antes de lavarte las manos correctamente.
Nos cuidamos entre todos.

1-Ajapo ñe’ẽjoaju ã ñe’ẽgui. (Elaboro oraciones con estas palabras).


Vito - mbaraka – purahéi - vy ’a.
 ………………………………………………………………………………………
 ………………………………………………………………………………………
 ………………………………………………………………………………………
 ………………………………………………………………………………………

2-Ambyaty umi ñe’ẽjoaju peteĩ haipyvópe, chemandu’a aipuruva’erãha umi techaukaha


ahai porã ha§ua. (Junto las oraciones en un párrafo y recuerdo usar los signos de
puntuación para una buena redacción).

3-Ambohovái porandukuéra ñe’ẽ rupive. (Respondo las preguntas en forma oral).


-Aipurúpa ñe’ẽ hekopete.
-Hesakãpa pe ha’eséva.
-Ambojoaju térã ahekyiporãpa ojuehegui umi ñe’ẽ.

Aikuaave.
Jahai porã ha§ua jehaipyre ryepýpe, tekotevẽ ojepuru umi Techaukaha, ojoapy ha§ua
hekoitépe; ñanepytyvõvo omyesakã porã ha§ua jahaíva térã ñamoñe’ẽva, ñaikũmby porã
ha§ua pe haipy.
Para una buena redacción, es importante utilizar correctamente los signos de puntuación, a
fin de que tenga sentido las ideas al momento de escribir y leer, así también, comprender
lo que se quiere redactar.
Ohai. Karina Elisie Alonso de Cano- Laura Maricela León Benítez.

¡Aníke nderesarái ejapova’erãha ne rembiapo ha eguerahauka mbo’ehárape ko’a guive!


(¡Recuerda realizar tu tarea y enviar al docente, a partir de los siguientes ejercicios)!
Arange:………………………………… Mbo’epy:………………………….
Temimbo’e réra ha herajoapy:.........................................................................
Mbo’ehao:......................................................................................................
Mbo’esyry:4.°
Mbo’ehára:.....................................................................................................
**
Mbo’esyry: 4.º
Arange: …………………………………… Área
Capacidad: Ohai porã oñeikũmby porã ha§ua he’iséva. Lengua
Tema: Jehai porã moñe’ẽrã. Guaraní.
Clase 27

1- Amoĩmba techaukahakuéra ko haipyvópe. (Completo en el párrafo los signos de L2


puntuación que faltan).
Hóga rovái oguereko peteĩ yguasu ojerepáva hese yvoty hepyeta hembiguaikuéra remiñotỹngue
mitãicha omongakuaáva. Oguereko jagua ha mbarakaja hetaite omohyakuãvupáva ha
oguerochichĩva ára ha pyharépe ha’e oñembokateháicha, hetérente oñangarekóva ko kuña
nai§uai§uiséigui.

2. Ama’ẽ ta’angakuérare ha ajapo ahávo peteĩ mombe’urã. (Observo las imágenes y


elaboro una redacción sobre el mismo).

…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………

Indicadores de evaluación
1. Ojapo hekopete haipyvo oipurúvo techaukahakuéra.
2. Oipuru porã techaukahakuéra ohaívo mombe’urã.
3. Ohai porã mombe’urã.

Equipo de Unidad Pedagógica de Innovación – Concepción

Elaborado por: Elsie Karina Alonso de Cano, Laura Maricela León Benítez.
Revisado por: Gloria Yolanda Ortiz Bogarín.

Corrección y verificación final: María Neri Velázquez.

También podría gustarte