Está en la página 1de 120

GUARANI

3
S e r i e Ñane ñe’ë

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 1 07/03/2017 10:36:23 a.m.


El libro Guarani 3, para el tercer grado de la colección El libro del Estudiante del Grupo Editorial Atlas, ha
sido elaborado de acuerdo con los CONTENIDOS CURRICULARES de la Reforma Educativa Nacional, bajo la
responsabilidad de la autora.

EQUIPO EDITORIAL ATLAS S. A.:

Dirección General: Diseño de Tapa:


Lic. Pedro A. Moreira L. Jorge A. Leguizamón R.

Dirección Editorial: Ilustración de Tapa:


Abg. Juan José Moreira Espínola Prof. Marcos Agustín Cubas Cano

Dirección de Proyectos: Diseño Editorial:


Lic. María Teresa Contrera Moreira Eduardo José Molinas Viedma

Dirección Administrativa y Financiera: Diagramación:


Lic. Ninfa Concepción Velázquez Colmán Daniel Suárez

Autoría: Ilustraciones:
Prof. Susana Ortega de Rojas Prof. Marcos Agustín Cubas Cano

Edición Técnica: Asesoría Legal:


Lic. Vilma Mariela Otazú Melgarejo Abg. Carlos Martínez Díaz

Coordinación de Corrección: Fotografías:


Prof. Karen Rocío Cuenca Rodríguez Banco de Imágenes Atlas Representaciones®
Banco de Imágenes Shutterstock, Inc
Corrección:
Lic. Esteban Bonifacio Ortega Ojeda

*GRUPO EDITORIAL ATLAS*


Derechos Reservados. Es propiedad del Editor. Esta publicación no puede ser reproducida total y/o parcialmente ni archivada o
transmitida por ningún medio electrónico, mecánico, de grabación, de fotocopia, de microfilmación o en otra forma, sin permiso
previo del Editor.

ISBN: 978-99967-40-87-9

498
ORTg

Ortega de Rojas, Susana


Guarani 3. Tercer Grado. -- Susana Ortega de Rojas.-- Asunción: Grupo Editorial Atlas, 2017.
120 págs.; ilus.; 27,5 cm x 21 cm. (El Libro del Estudiante; Ñane ñe’ë 3).
ISBN: 978-99967-40-87-9
1. Lengua guarani 2. Expresión oral 3. Comprensión de textos orales 4. Comprensión de textos escritos 5. Expresión escrita. I. Tít.

Grupo Editorial Atlas: Mcal. López 4561 casi Bélgica • Tel.: (021) 623 019 (R. A.)

www.grupoeditorialatlas.com

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 2 07/03/2017 10:36:23 a.m.


Índice
Presentación ............................................................................................................................................................................................... 5
Así es el libro ................................................................................................................................................................................................ 6

Unidad 1
Mba’éichapa – Küjererä ha pukarä......................................................................................................................................................... 8
Capacidades y temas ..............................................................................................................................................................................8
Ñañomongeta – Expresión oral – Mba’éichapa – Saludos ................................................................................................................. 10
Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales – Küjererä ha pukarä – Trabalenguas y chistes ............................................... 12
Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario – Guarani achegety – Alfabeto guaraní ................................................................... 14
Ñamoñe’ë haçua – Lectura comprensiva – Jehaipyre: «Oçuahëma yy’a guasu» - Texto: «Llega la fiesta» ............................... 16
Ñe’ëtekuaa – Gramática – Tero ñemohenda – Clasificación del sustantivo ................................................................................... 18
Jehai hekopegua – Ortografía – Tai tuicháva jeporu – Uso de mayúscula ...................................................................................... 19
Jahai haçua – Redacción – Ñemongeta jehai – Redacción de diálogo......................................................................................... 20
Ñandekatupyryve haçua – Repaso ....................................................................................................................................................... 21

Unidad 2
Nde ha che – Ta’anga apo..................................................................................................................................................................... 22
Capacidades y temas ............................................................................................................................................................................22
Ñañomongeta – Expresión oral – Cherehegua – Mis datos personales ............................................................................................ 24
Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales – Pitúko ra’anga – Origami de Pituko ............................................................... 26
Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario – Ñe’ëndy – Vocabulario ............................................................................................. 28
Ñamoñe’ë haçua – Lectura comprensiva – Marcio ra’anga - Origami de Marcio ........................................................................ 30
Ñe’ëtekuaa – Gramática – Teroteï ha teroeta – Sustantivo simple y compuesto............................................................................ 32
Jehai hekopegua – Ortografía – Muanduhe – Acentuación ............................................................................................................. 33
Jahai haçua - Redacción – Kuatiañe’ë’i – Esquela ............................................................................................................................. 34
Ñandekatupyryve haçua – Repaso ....................................................................................................................................................... 35

Unidad 3
Ta’angahai – Ta’angahaiete .................................................................................................................................................................. 36
Capacidades y temas ............................................................................................................................................................................36
Ñañomongeta – Expresión oral – Ñembosaraiha renda – Juguetería ............................................................................................... 38
Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales – Maymáva - Todos ............................................................................................ 40
Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario – Ñe’ëndy - Ñe’ëryru – Palabras en contexto ........................................................... 42
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva – Ta’angahaiete: «Rosita» - Retrato: «Rosita» ............................................................... 44
Ñe’ëtekuaa – Gramática – Teroja tekome’ëva ha teroja techaukarä – Adjetivo calificativo y demostrativo ........................... 46
Jehai hekopegua – Ortografía – Pundie «K - k» – Consonante «K - k»................................................................................................ 47
Jahai haçua – Redacción – Ta’angahai – Descripción ...................................................................................................................... 48
Ñandekatupyryve haçua – Repaso ....................................................................................................................................................... 49

Unidad 4
Ñe’ëpoty – Purahéi ................................................................................................................................................................................... 50
Capacidades y temas ............................................................................................................................................................................50
Ñañomongeta – Expresión oral – Ñe’ëpoty: «Araroguekúi» – Poesía: «Araroguekúi» ...................................................................... 52
Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales – Purahéi: «Areko peteï vaka» - Canción: «Areko peteï vaka» ..................... 54
Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario – Ñe’ëndy - Palabra en contexto ............................................................................... 56
Ñamoñe’ë haçua – Lectura comprensiva – Ñe’ëpoty: «Tok, tok, tok» - Poesía: «Tok, tok, tok»...................................................... 58
Ñe’ëtekuaa – Gramática – Teroja mba’éva – Adjetivo posesivo ...................................................................................................... 60
Jehai hekopegua – Ortografía. Pundieköi – Digramas ........................................................................................................................ 62
Jahai haçua – Redacción – Acróstico jehai – Acróstico ..................................................................................................................... 63
Ñandekatupyryve haçua – Repaso ....................................................................................................................................................... 64

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 3 07/03/2017 10:36:23 a.m.


Unidad 5
Mombe’upy ............................................................................................................................................................................................... 66
Capacidades y temas ............................................................................................................................................................................66
Ñañomongeta - Expresión oral – Mombe’upy - Leyenda ................................................................................................................... 68
Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales – Mombe’upy: «Mandi’o» – Leyenda: «Mandi’o» ........................................... 70
Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario – Ñe’ëndy - Ñe’ëryru - Palabras en contexto ........................................................... 72
Ñamoñe’ë haçua – Lectura comprensiva – Mombe’upy: «Piri» - Leyenda: «Piri» ............................................................................ 74
Ñe’ëtekuaa – Gramática – Teraränguete – Pronombres personales ................................................................................................ 76
Jehai hekopegua – Ortografía – Ta’anga’i kuatiapyre - Signos de puntuación .............................................................................. 77
Jahai haçua – Redacción – Ahai mombe’upy – Redacta leyenda ................................................................................................. 78
Ñandekatupyryve haçua – Repaso ....................................................................................................................................................... 79

Unidad 6
Morangu .................................................................................................................................................................................................... 80
Capacidades y temas ............................................................................................................................................................................80
Ñañomongeta – Expresión oral – Morangu: «Tapiti ha Karumbe» – Fábula: «Tapiti ha Karumbe» ................................................. 82
Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales – Morangu: «Kirikiri ha Yryvu» - Fábula: «Kirikiri ha Yryvu» ................................ 84
Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario – Ñe’ëndy - Ñe’ëryru – Vocabulario en contexto .................................................... 86
Ñamoñe’ë haçua – Lectura comprensiva – Morangu: «Karai ha Tungusu» – Fábula: «Karai ha Tungusu»................................... 88
Ñe’ëtekuaa – Gramática – Ñe’ëtéva - Verbos .................................................................................................................................... 90
Jehai hekopegua – Ortografía – Puso «’» jeporu – Uso del puso «’» ................................................................................................... 92
Jahai haçua – Redacción – Morangu jehaijey – Reescritura de fábula ........................................................................................... 93
Ñandekatupyryve haçua – Repaso ....................................................................................................................................................... 94

Unidad 7
Mombe’urä................................................................................................................................................................................................ 96
Capacidades y temas ............................................................................................................................................................................96
Ñañomongeta – Expresión oral – Mombe’urä: «Mbohapy kure’i» - Cuento: «Mbohapy kure’i» .................................................... 98
Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales – Mombe’urä: «Pinocho» – Cuento: «Pinocho» ............................................. 100
Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario – Ñe’ëndy - Ñe’ëryru – Vocabulario contextual ..................................................... 102
Ñamoñe’ë haçua – Lectura comprensiva – Mombe’urä: «Ryguasu pytä’i» – Cuento: «Ryguasu pytä’i» .................................. 104
Ñe’ëtekuaa – Gramática – Tero, teroja, ñe’ëtéva, teraränguete – Sustantivo, adjetivos, verbos, pronombres ....................... 106
Jehai hekopegua – Ortografía – Puso «’», muanduhe, pundieköi – Puso «’», acentuación, digramas ....................................... 108
Jahai haçua - Redacción – Ahaijey Ype’i vai – Reescritura de Patito feo ..................................................................................... 109
Ñandekatupyryve haçua – Repaso ..................................................................................................................................................... 111

Recortables.............................................................................................................................................................................................. 113
Bibliografía ............................................................................................................................................................................................... 119

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 4 07/03/2017 10:36:23 a.m.


Presentación
¡Hola!

¡Qué alegría estar hoy contigo! Te invito a que me


acompañes a jugar, a leer, a dibujar, a escribir, a
contar y a conocer. Juntos vamos a divertirnos y a
aprender muchísimo. Tengo hojas, tengo dibujos,
tengo palabras. Tengo todo lo que hace falta para
que me hojees, me dibujes, me leas y me escribas.
¿Sabes cómo me llamo y para qué estoy aquí
contigo?. Me llamo Libro. Y ahora soy tu libro. Y estoy
aquí, aquí mismo, para que estudiemos juntos. ¡Shsss!
No lo digas todavía, que este es nuestro secreto:
entre mis páginas hay una varita mágica invisible
que, cuando la encuentres, podrás hacer muchas
cosas divertidas.
Es cierto. Las clases son muy importantes. Y la escuela
o el colegio, es el lugar al que venimos juntos para
aprender a escribir y a leer, a sumar y a restar. Y
mucho, mucho más. Pero eso lo verás poco a poco
al dar vuelta cada una de mis páginas, estudiando
conmigo cada día en clases y en casa.
Por eso te digo: ¡Hola! Vamos a divertirnos y a
aprender.

Tu libro

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 5 07/03/2017 10:36:23 a.m.


ASÍ 3
S e r i e
Ñane ñe’ë

1 En todas las unidades


Cada unidad
Nombre de las comienza con una
Nombre unidades temáticas. ilustración y un texto que
de la unidad. anticipan
Número de qué se tratará.
de unidad.

’éichapa
Mba’éichapa, mba
rä ha pukarä
Unidad Mba’éichapa – Küjere
yha
mbo’esyry mbohap

1
y chistes ko arýpe jaro gua ta.
as
Saludos – Trabalengu

Unidades temáticas s, Comprensión


prensión de textos orale
Expresión oral, Com
sión escrita
de textos escritos y Expre

Expresión oral auka hapichápe he’ívo


aauka ha’e ha oikua ove.
• Oporomomaitei, ojeku mba’épa oguerohory ha ohecharam
mbaeichaguápa ha’e, nta a los demás mencionando
sus
y prese
(Saluda, se presenta aficione s).
y ko’ë
características, gusto o ojupe hembiasakuéra .
ha ndive omombe’úv anos)
• Oñomongeta hapic ene diálogos breves sobre temas cotidi
ko’ëre ohasáva. (Sosti ntéva hoga pýpe ha ijere rupi. (Utiliza
rume
• Oiporu umi ñe’ë ojepo y de otro contexto inmed
iato).
vocabulario familiar
orales . (Infiere
Comprensión de textos rehetépa oñeñe’ëhína umi ohendúvape
e
• Ohechakuaa mba’ escuchados).
ha
el tema de los textos : küjererä, ñe’ëpujoja
oje’e pe ohendúvape s
• Oikümby mba’épa la información contenida en textos breve
e
pukarä. (Comprend as, rimas, chistes). onde
escuchados: trabalenguúva ichupe ohenduva’ekue rehe. (Resp
orand
• Ombohovái oñep nido del texto).
preguntas sobre el conte os
n de textos escrit ga rehe. (Antic ipa el
Comprensió jehaipyrépe oma’ëvo
ta’an
an).
• He’i mba’épa he’íne texto a partir de datos que se le facilit
posible contenido del ñe’ëpujoja.
épa oje’e pe omoñ e’ëvape: küjererä ha
• Oikümby mba’ textos tales como
ación contenida en
(Comprende la inform
).
trabalenguas, rimas oïva jehaipyrépe.
épa he’ise umi ñe’ë
• Ohechakuaa mba’ cado de vocablos).
(Comprende el signifi
Expresión escrita
. (Redacta diálogo). blos adecuados a la
• Ohai ñomongeta
hendapete. (Utiliza voca
• Oiporu ñe’ënguéra
va).
situación comunicati

a vy’a
sión oral Jehaipyre: «Oçuahëm
Ñañomongeta - Expre guasu»
Mba’éichapa
rensión de Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñahendu haçua - Comp Tero ñemohenda
textos orales Ortografía
Jehai hekopegua -
Küjererä ha pukarä
- Letras y Ñe’ë jurugua ñe’ë tïgua
Taikuéra ha ñe’ëndy cción
Jahai haçua - Reda
vocabulario Ñemongeta jehai
Achegety a - Repaso rä ha pukarä 9
Lectura Ñandekatupyryve haçu Unidad 1 Mba’éichapa – Küjere
Ñamoñe’ë haçua -
comprensiva

8 Guarani 3

Capacidades
Temas que se
que se
tratarán en la
desarrollarán en
unidad.
la unidad.

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 6 07/03/2017 10:36:26 a.m.


2 Desarrollo de los temas

Ñañomongeta Ñahendu haçua taikuéra ha ñe’ëndy


Expresión oral. Comprensión de textos orales. Actividades destinadas al
Actividades de Actividades de preaudición, estudio de las letras, sílabas y
preintervención oral, audición y posaudición. palabras.
intervención oral y
posintervención oral.

Ñamoñe’ë haçua Jahai haçua


Comprensión de textos Expresión escrita.
escritos. Actividades de preescritura,
Actividades de prelectura, escritura y postescritura.
lectura y postlectura.

3 Ñande katupyryve
haçua
Actividades creativas, activas e integradoras
para repasar la unidad.

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 7 07/03/2017 10:36:30 a.m.


Unidad

1
Mba’éichapa – Küjererä ha pukarä

Unidades temáticas
Expresión oral, Comprensión de textos orales, Comprensión
de textos escritos y Expresión escrita

Expresión oral
• Oporomomaitei, ojekuaauka ha’e ha oikuaauka hapichápe he’ívo
mbaeichaguápa ha’e, mba’épa oguerohory ha ohecharamove.
(Saluda, se presenta y presenta a los demás mencionando sus
características, gusto y aficiones).
• Oñomongeta hapicha ndive omombe’úvo ojupe hembiasakuéra ko’ë
ko’ëre ohasáva. (Sostiene diálogos breves sobre temas cotidianos).
• Oiporu umi ñe’ë ojeporumentéva hogapýpe ha ijere rupi. (Utiliza
vocabulario familiar y de otro contexto inmediato).
Comprensión de textos orales
• Ohechakuaa mba’e rehetépa oñeñe’ëhína umi ohendúvape. (Infiere
el tema de los textos escuchados).
• Oikümby mba’épa oje’e pe ohendúvape: küjererä, ñe’ëpujoja ha
pukarä. (Comprende la información contenida en textos breves
escuchados: trabalenguas, rimas, chistes).
• Ombohovái oñeporandúva ichupe ohenduva’ekue rehe. (Responde
preguntas sobre el contenido del texto).
Comprensión de textos escritos
• He’i mba’épa he’íne jehaipyrépe oma’ëvo ta’anga rehe. (Anticipa el
posible contenido del texto a partir de datos que se le facilitan).
• Oikümby mba’épa oje’e pe omoñe’ëvape: küjererä ha ñe’ëpujoja.
(Comprende la información contenida en textos tales como
trabalenguas, rimas).
• Ohechakuaa mba’épa he’ise umi ñe’ë oïva jehaipyrépe.
(Comprende el significado de vocablos).
Expresión escrita
• Ohai ñomongeta. (Redacta diálogo).
• Oiporu ñe’ënguéra hendapete. (Utiliza vocablos adecuados a la
situación comunicativa).

Ñañomongeta - Expresión oral Jehaipyre: «Oçuahëma vy’a


Mba’éichapa guasu»
Ñahendu haçua - Comprensión de Ñe’ëtekuaa - Gramática
textos orales Tero ñemohenda
Küjererä ha pukarä Jehai hekopegua - Ortografía
taikuéra ha ñe’ëndy - Letras y Ñe’ë jurugua ñe’ë tïgua
vocabulario Jahai haçua - Redacción
Achegety Ñemongeta jehai
Ñamoñe’ë haçua - Lectura Ñandekatupyryve haçua - Repaso
comprensiva
8 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 8 07/03/2017 10:36:37 a.m.


Mba’éichapa, mba’éichapa
mbo’esyry mbohapyha
ko arýpe jaroguata.

Unidad 1 Mba’éichapa – Küjererä ha pukarä 9

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 9 07/03/2017 10:36:39 a.m.


Ñañomongeta – Expresión oral
Mba’éichapa – Saludos
1. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

—Mba’éichapa —Che ru héra


nde réra. —Mba’éichapa héra Carlos ha che sy
Mba’éichapa. nde sy ha nde ru. Maribel.

—Che réra —Che réra


Ivana. Pablo ha nde.

—Mba’e mbo’esyrýpe reï.


—Che aï 3.º mbo’esyrýpe
ha nde.

—Che avei 3.º mbo’esyrýpe.

—Péicharö ñande oñoirüta ha che


—Iporäitépa upéicharö che irü. aiporukáta ndéve che aranduka
reikotevëramo.

2. Amongora ñe’ë ndaha’éiva ñe’ëjoajupegua. Encierro en la palabra que no


corresponde a la oración.

Maribel ha’e: Pablo sy – Ivana sy.


Carlos ha’e: Ivana sy – Pablo ru.
Pablo ha Ivana oï: 2.° mbo’esyrýpe - 3.° mbo’esyrýpe.

3. Ambosa’y mba’épa oiporukáta Ivana Pablo-pe. Pinto lo que le prestará Ivana a Pablo.

10 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 10 07/03/2017 10:36:44 a.m.


4. Ambohovái. Contesto.

Mba’éichapa héra umi mitä oñomongetáva. ¿Cómo se llaman los niños del diálogo?
Umi héra Ivana ha Pablo.

Mba’e mbo’esyrýpepa oï hikuái. ¿Qué grado cursan?


Ha’ekuéra oï 3.º mbo’esyrýpe.

Mba’emba’épa aiporu mbo’ehaópe. ¿Qué materiales uso en la escuela?


Respuesta libre.

Mávapa nde gueraha mbo’ehaópe. ¿Quién te lleva a la escuela?


Respuesta libre.

Mba’épa he’i chéve che sy ha che ru aha mboyve mbo’ehaópe.


Respuesta libre.

5. Amongora umi mba’e aiporúva mbo’ehaópe. Encierro en los útiles escolares.


Respuesta libre.

6. Amombe’u mba’éichapa che rogayguakuéra, amoha’anga ha ahai


herakuéra. Comento cómo es mi familia, dibujo y escribo sus nombres. Respuesta libre.

7. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo al profe.

oï porä
oï poräiterei

Pronuncia con claridad las palabras.


Identifica vocabulario escolar.
Identifica vocabulario familiar.

Unidad 1 Mba’éichapa – Küjererä ha pukarä 11

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 11 07/03/2017 10:36:45 a.m.


Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales
Küjererä ha pukarä – Trabalenguas y chistes
1. Pya’e pya’e küjererä ha’e. Reproduzco con rapidez los trabalenguas.

Typycha tarave ohecha;


ohecha tarave typycha,
oñemondýi, ha typycha iñakä ichara.

Peteï kavaju ho’u aratiku;


aratiku ho’u kavaju Ñe’ëndy
ha tuicha hye ovu. kavaju: caballo
pakova: banana
kyju: grillo
Pakova sa’yju ho’u kyju
tujuju: garza
ha omoirü ichupe tujuju,
upéva ohecha lembu lembu: escarabajo
ha ou avei ho’u pakova sa’yju.

2. Ahendujey küjererä ha ahaiguy oï porava. Escucho nuevamente los trabalenguas y


subrayo lo correcto.

Typycha ohecha: tata takuru tarave


Kyju ho’u: pakova karape pakova sa’yju pakova hü
Kavaju ho’u: aratiku avatiky aguai

3. Ambojoaju umi ñe’ë ipujojáva ipahápe. Uno con las palabras que riman
entre sí.

tarave tungusu
kavaju tapiti
avati oveve
ryguasu tujuju

12 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 12 07/03/2017 10:36:51 a.m.


4. Ambosa’y umi ho’úva pakova sa’yju. Pinto los que comieron la banana.

lembu kavaju mbarakaja kyju

5. Amongurusu tembi’u ndovaleíva ho’u. Marco con los alimentos que no deben
consumir.

kavaju
X
6. Aha’ä che irü ndive mávapa oikuave pukarä. Juego con mi compañero quién sabe
más chistes.

Sapy’areirö çuaränte, he’i aipo kavajúpe osaludava’ekue.

Anive chembopuka, he’i ipaladar ompeñava’ekue.

El único que me queda bien, he’i ijao peteïva.

7. Amombe’u ambue pukarä aikuaáva. Cuento otros chistes que conozco. Respuesta libre.

8. Amoha’anga pukarä rehegua. Dibujo sobre los chistes. Respuesta libre.

Identifica trabalenguas, rimas y chistes.


Identifica escenas del texto.

Unidad 1 Mba’éichapa – Küjererä ha pukarä 13

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 13 07/03/2017 10:36:58 a.m.


Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario
Guarani achegety – Alfabeto guaraní
1. Amoñe’ë guarani achegety. Leo el alfabeto guaraní.

a - ä - ch - e - ë - g - ç - h - i - ï - j - k - l - m - mb - n - nd - ng - nt - ñ - o - ö - p - r -
rr - s - t - u - ü - v - y - ÿ -’ puso
ko’ä tai oñembyaty ha oiko achegety.
Guarani achegety oguereko 12 pu’ae
6 pu’ae jurugua: a - e - i - o - u - y
6 pu’ae tïgua: ä - ë - ï - ö - ü - ÿ.
Oguereko 21 pundie
13 pundie jurugua: ch - g - h - j - k - l - p - r - s - t - v - (’) puso
8 pundie tïgua: ç - m - mb - n - nd - ng - nt - ñ.

2. Amongora pytävame pu’ae jurugua, sa’yjúvape pu’ae tïgua, hovývape


pundie tïgua ha naräme pundie jurugua. Encierro en , en rojo las vocales orales, en
amarillo las vocales nasales, en azul las consonantes nasales y en naranja las consonantes orales.

3. Amoï hendápe taikuéra. Ubico las letras según lo indicado.

Pu’ae jurugua Pu’ae tïgua Pundie tïgua Pundie jurugua

ç- m-mb-n- ch-g-h-j-k-l-
a-e-i-o-u-y ä-ë-ï-ö-ü-ÿ p-r-s-t-v-(`)
nd-ng-nt-ñ

4. Amohenda porä umi ñe’ëpehëtai ha ahai ñe’ë mbo’ehaopegua. Ordeno las


sílabas formando vocabulario escolar.

gue ha mbo

Ñe’ë: mbogueha

’e mbo ha ra

Ñe’ë: mbo’ehára

ra ndu ka a

Ñe’ë: aranduka

14 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 14 07/03/2017 10:36:58 a.m.


5. Ahai ñe’ë oguerekóva: Escribo palabras orales, nasales y con puso. Respuesta libre.

Pu’ae jurugua Puso

Pundie tïgua

6. Amohenda achegety rupive ko’a ñe’ë. Ordeno las palabras alfabéticamente.

aranduka mbo’ehára

mbo’ehára haiha pu’ae


jetapa pu’ae
jetapa voko
haiha voko
mimby
mimby aranduka

7. Amoïmba achegety. Completo el alfabeto guaraní.

a– ä - ch - e - ë - g - ç–h– i - ï - j - k - l - m - mb - n - nd - ng - nt –ñ– o–ö–p-r – rr –


s-t-u – ü – v – y - ÿ – ’ puso.

8. Amoñe’ë ha upéi apurahéi che mba’ehára ndive. Leo y luego canto con mi profe.

1 peteï - 2 moköi - 3 mbohapy - 4 irundy


5 po jajepopete ha ñamopu’ä ñande po.
Po + teï : poteï
Po + köi: poköi
Po + apy: poapy
Po + irundy: porundy
Pa jajepopete ha jasapukái hatä ha ko’a peve oiko jeipapa.

9. Ahai papapy 1 - 10 peve. Escribo los números del 1 al diez en letras.

peteï – moköi – mbohapy – irundy – po – poteï – poköi – poapy – porundy – pa

Identifica el alfabeto guaraní.


Identifica numeral hasta 10.

Unidad 1 Mba’éichapa – Küjererä ha pukarä 15

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 15 07/03/2017 10:36:58 a.m.


Ñamoñe’ë haçua – Lectura comprensiva
Jehaipyre: «Oçuahëma yy’a guasu» - Texto: «Llega la fiesta»
1. Ñañembyaty ha ñamombe’u maravichu. Nos reunimos y contamos adivinanzas.

Maravichu, maravichu, mba’émotepa

Pyharekue opáy, Hoy’u ilomo rupi


ko’ëmba ha oke. ( okë tranca ) ha okuaru ipepo rupi. ( óga )

2. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Oçuahë Vy’a guasu Ñe’ëndy


sy: mamá
Ko’ë ha kuarahy ojope, ára iporäite,
túva-ru: papá
che sy omongu’e kosináme opa mba’e.
Che ru katu oñepyrü ombojepota tata kyvy: hermano de la mujer
so’o mbichy ojapo haçua. reindy: hermana del varón
Ryguasu ka’ë, sopa paraguaya ha chipa taita: abuelo
guasu oikóma vy’a guasu. jarýi: abuela
Oçuahëma ambue che rogaygua ha kypy’y: hermana menor
oñepyrüma vy’a.
de la mujer
Mbaraka ombopu che kyvy
ha oiko jeroky.

3. Ambohéra pyahu jehaipyre. Escribo otro título al texto. Respuesta libre.

4. Ambosa’y mba’éichapa oñeñandu ko ogaygua. Pinto cómo se sintieron esta familia.


Respuesta libre.

5. Aiporu papapy amoï haçua oikohaguéicha jehaipyrépe. Enumero según la


secuencia del texto.

3 Oçuahë che rogaygua ha oñepyrü vy’a.


2 Che ru ombojepota tata.
4 Che kyvy ombopu mbaraka.
1 Che sy omongu’e opa mba’e kosináme.
16 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 16 07/03/2017 10:36:58 a.m.


6. Amoha’anga mba’éichapa hi’ä chéve pe vy’a guasu. Dibujo como me pareció la fiesta.
Respuesta libre.

7. Ambojoaju . Uno con .

Che kyvy omongu’e kosináme opa mba’e.


Che ru ombopu mbaraka.
Che sy ombojepota tata.

8. Ambohovái. Contesto.

- Mavamávapa hi’ä chéve ojeroky. ¿Quiénes bailan?


Respuesta libre.

- Mba’épa oiko vy’a guasúpe. ¿Qué sucedió en la fiesta?


Respuesta libre.

9. Aikytï kuatia ha amboja tembi’u ojapóva hikuái (Togue 113). Recorto y pego las
comidas que preparan (Pág. 113).

Establece secuencia básica.


Responde preguntas.
Identifica actitud emocional del personaje.

Unidad 1 Mba’éichapa – Küjererä ha pukarä 17

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 17 07/03/2017 10:36:59 a.m.


Ñe’ëtekuaa – Gramática
Tero ñemohenda – Clasificación del sustantivo
1. Amongora hovýpe terotee ha pytäme terorei. Encierro en rojo los sustantivos propios y
con azul los comunes.

jagua mbarakaja Marta tarave


Caraguatay pira Yaguarón pykasu

Tero (Sustantivo): es la palabra variable que sirve para nombrar personas,


animales, vegetales, cosas (sentimientos e ideas). Ejemplos: mesa, Patricia,
Paraguay, mburukuja, vy’apavë.
Tero ñemohenda – Clasificación del sustantivo
Por su fonética Tero jurugua (sustantivo oral): jagua, José, pakova
Tero tïgua (sustantivo nasal): mbarakaja, akä, ka’ë.
Terorei (sustantivo común): kuñakarai, mitä, óga.
Por su significación Terotee (sustantivo propio): Pirayú, Miguel, Capullo.

2. Ambohovái. Contesto.

Mba’éichapa héra pe ñe’ë ojeporúva ojehero haçua mymba, maymáva


térä mba’e.
Mba’épa hína pe terorei.
Mba’épa hína pe terotee.

3. Amohenda ko’ä tero. Clasifico los sustantivos.

Atyra – Rosa – Concepción – kururu – mbopi – Ricardo – Oscar


Pilar – kyju – kavaju – Amambay – tarave – Caazapá

Tero jurugua Tero tïgua Terorei Terotee


Atyra - Rosa - kururu Concepción - kururu - mbopi Atyra - Rosa -
- Ricardo - Oscar - mbopi - Amambay - kyju - kavaju - Concepción - Ricardo
Pilar - kyju - kavaju tarave - Oscar - Pilar -
- tarave - Caazapá Amambay - Caazapá
4. Aiporu terotee térä terorei amoïmba haçua ñe’ëjoaju. Completo las oraciones con
sustantivos propios o comunes.

Kuñakarai rambosaçua mbo’ehaópe


Che sy héra , ha’e kuñakarai marangatu.
Pyhareve opu’ä voi ojapo haçua chéve rambosaçua héva; ha’u haçua
aha mboyve mbo’ehaópe .

Reconoce sustantivos.
Identifica la clasificación de sustantivos.

18 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 18 07/03/2017 10:36:59 a.m.


Jehai hekopegua – Ortografía
Tai tuicháva jeporu – Uso de mayúscula
1. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Tai tuicháva jeporu (Uso de mayúsculas): se escribe con inicial mayúscula


cuando empezamos a escribir, con sustantivos o nombres propios, después
del punto.

2. Ahai porä ko’ä ñe’ëjoaju. Escribo correctamente estas oraciones.

che ru héra pablo. Che ru héra Pablo.

ko’ërö rohóta paraguarípe. Ko’ërö rohóta Paraguarípe.

jacinto ojogua heta mba’e he’ë. Jacinto ojogua heta mba’e he’ë.

3. Ambosa’y umi tai mayúscula. Pinto las letras mayúsculas.

pira Karai
Tero ári
ojupi
Che

4. Ahai hératee. Escribo su nombre propio. Respuesta libre.

Che jagua_________________ oke pe.

Che tia______________ ojupi ári.

Karai___________________ ogueru heta .

Identifica palabras mayúsculas.


Escribe palabras con mayúsculas.

Unidad 1 Mba’éichapa – Küjererä ha pukarä 19

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 19 07/03/2017 10:37:00 a.m.


Jahai haçua – Redacción
Ñemongeta jehai – Redacción de diálogo
1. Ahai peteï ñemongeta’i che irü ndive. Escribo un diálogo con mi amigo. Respuesta libre.

Ikatu aiporu ko’ä ñe’ë: Mba’éichapa, maitei, aguyje, che réra, moöpa reho…

2. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo al profe.

oï porä
oï poräiterei

Redacta diálogo.
Emplea vocabulario según la situación comunicativa.

20 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 20 07/03/2017 10:37:01 a.m.


Ñandekatupyryve haçua – Repaso
1. Amoñe’ë. Leo.

Aregua
Che táva Areguápe oï heta mba’e porä, che sy Marta ojogua upégui guyra,
jagua ha vaka ra’anga ojejapóva ñai’ügui.
Avei oñeikuave’ë upépe kambuchi, yvotyryru ha heta mba’e.
Oï avei jakaru haçua umi tenda neporäva Las Palmeras,
La Terracita ha hetave.

2. Anohë mombe’upýgui umi terotee ha terorei. Extraigo del texto sustantivos propios y
comunes.

Terotee Terorei
Areguá - Marta - Sy - jagua - guyrakambuchi
Las Palmeras - La Terracita - yvotyryru

3. Aikytï kuatia ha amboja moköi (Togue 113). Corto y pego dos (Pág. 113).

terotee terorei tero jurugua tero tïgua

4. Ahai porä ko’ä ñe’ëjoaju. Escribo correctamente estas oraciones.

ha’e peteï Pedro mitä arandu. - Pedro ha’e peteï mitä arandu.
jagua Capullo che iñaro - Che jagua Capullo iñaro.
so’o ho’u Ne Pintita mbarakaja. - Ne mbarakaja Pintita ho’u so’o.

5. Amaña ta’angáre ha ahai küjererä. Observo los dibujos y escribo trabalenguas.


Respuesta libre.
Tapiti para… Mbyja mimbi…

Jatyta oho oho ha… Panambi…

6. Ambojoaju papapy hérare. Uno con flecha los números con sus nombres.

7 pa 2
moköi 9
10 irundy
porundy
8 poköi 4
Unidad 1 Mba’éichapa – Küjererä ha pukarä 21

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 21 07/03/2017 10:37:02 a.m.


Unidad

2
Nde ha che – Ta’anga apo
Unidades temáticas
Expresión oral, Comprensión de textos orales, Comprensión
de textos escritos y Expresión escrita

Expresión oral
• Oporandu hapichápe ha ha’e avei omombe’u: héra, mboy arýpa
oguereko, mba’e mbo’esyrýpepa oike, mboýpa iteléfono número ha
moöitépa oiko ha’e. (Pide y da informaciones personales: nombres,
edad, grado, número de teléfono y dirección de su domicilio).
• He’i hembipota ha hemikotevë oikoha rupi hapichakuéra apytépe.
(Comunica sus deseos y necesidades en situaciones sociales
cotidianas).
Comprensión de textos orales
• Oikümby mba’épa oje’e ichupe hembiaporä: omomba’apo haçua
tembiporu, omohenda haçua oje’ehápe ichupe térä omomýi
haçua oje’eháicha ichupe. (Sigue instrucciones breves para realizar
determinadas acciones como utilizar electrodomésticos del hogar,
manipular objetos, ubicarlos en un lugar determinado y trasladarse de
un lugar a otro).
• Ombohovái oñeporandúva ichupe ohendúva’ekue rehe. (Responde
preguntas sobre el contenido del texto).
Comprensión de textos escritos
• He’i mba’épa he’íne jehaipyrépe oma’ëvo ta’anga rehe. (Anticipa el
posible contenido del texto a partir de datos que se le facilitan).
• Oikümby mba’épa oje’e pe omoñe’ëvape hembiaporä. (Comprende
la información contenida en textos tales como: instrucciones).
• Ohechakuaa mba’épa he’ise umi ñe’ë oïva jahaipyrépe. (Comprende
el significado de vocablos que contienen textos leídos).
• Ohechauka oikümbyha omoñe’ëvo ombohováivo porandu hesegua.
(Responde preguntas sobre el contenido del texto).
Expresión escrita
• Ohai kuatiañe’ë’i. (Redacta esquela).

Ñañomongeta - Expresión oral comprensiva


Cherehegua Jehaipyre: «Marcio ra’anga»
Ñahendu haçua - Comprensión de Ñe’ëtekuaa - Gramática
textos orales Teroteï - Teroeta
Pitúko ra’anga Jehai hekopegua - Ortografía
taikuéra ha ñe’ëndy - Letras y Muanduhe
vocabulario Jahai haçua - Redacción
Ñe’ëndy Kuatiañe’ë’i
Ñamoñe’ë haçua - Lectura Ñandekatupyryve haçua - Repaso
22 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 22 07/03/2017 10:37:08 a.m.


Mbo’éhara ñanembo’e
nde ha che, ko mbo’esyrýpe
jajapóta heta mba’e.

Unidad 2 Nde ha che – Ta’anga apo 23

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 23 07/03/2017 10:37:11 a.m.


Ñañomongeta – Expresión oral
Cherehegua – Mis datos personales
1. Amboja che ra’anga térä añemoha’anga. Pego mi fotografía o me dibujo.
Respuesta libre.

2. Amoïmba. Completo. Respuesta libre.

- Areko ary. Che akärague isa’y ha che resa .


- Areko kyvy - kypy’y – reindy.
- Aiko pe.
- Che róga opyta .
- Che pumbyry papapy ha’e .
- Che sy héra ha che ru héra .

Ambue mba’e che gustavéva ha’e. Respuesta libre.

Sa’y Mymba
Tembi’u Aranduka
Purahéi Ta’angasysýi

3. Amoñe’ë ha amombe’u ahaíva chejehegua. Leo y comento mis datos y gustos


personales.

24 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 24 07/03/2017 10:37:11 a.m.


4. Ambohovái. Contesto. Respuesta libre.

- Mba’éichapa héra che mbo’ehao. ¿Cómo se llama mi escuela?

- Moöpa opyta che mbo’ehao. ¿Dónde queda mi escuela?

5. Amombe’u che irü ahayhuvéva réra ha amoha’anga ichupe. Digo el nombre y le


dibujo a mi amigo/a quien más aprecio. Respuesta libre.

6. Ahaiguy che gustavéva. Subrayo lo que más me gusta. Respuesta libre.

Ahugáramo che irünguéra ndive: avy’a ndavy’ái

Aipytyvöramo che sy ha che rúpe: che rasë avy’a

Che irünguéra nachepytyvöiramo: avy’a ndavy’ái

7. Amboja che cédula de identidad ra’anga. Pego la fotocopia de mi cédula de identidad.

8. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo al profe.

oï porä
oï poräiterei

Pronuncia con claridad las palabras.


Conoce sus datos personales.

Unidad 2 Nde ha che – Ta’anga apo 25

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 25 07/03/2017 10:37:11 a.m.


Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales
Pitúko ra’anga – Origami de Pituko
1. Ahendu che mbo’ehára omoñe’ëvo. Escucho cuando lee mi profe.

Pitúko

Pitúko ha’e che rymba jagua ijukyetereíva.


Hete ipuku, hetyma mbyky, inambi jero’a ha hague hü.
Ahayhueterei che rymba Pitúkope, ha upévare ajapóta ichupe ha’anga.

Aikotevë. Necesito.

Peteï kuatia

Peteï haiha

2. Ajapo péicha. Sigo estos pasos.

1.º Aipyso kuatia. 2.º Amopë mbytépe kuatia, ajapo peteï triángulo.

3.º Ahai mbytépe ha ijyképe ha amopë. 4.º Ambojero’a kuatia inambirä.

5.º Aipepy yvate gotyo ha amopë itïrä. 6.º Ambohesa ha péicha opyta.

26 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 26 07/03/2017 10:37:12 a.m.


3. Amongora oï poräva. Encierro en lo correcto.

Pitúko ha’e peteï: mitä guyra jagua


Hete: puku mbyky kyra
Hetyma: mbuku mbyky karapä

4. Ambohovái. Contesto.

- Mba’épa ojapóta mitä ohayhuetereígui Pitúkope.


Ojapóta pitúko ra’anga.

- Mba’epamba’épa oikotevë ojapo haçua Pituko ra’anga.


Oikotevë kuatia ha haiha.

- Mba’éichapa oñepyrüva’erä.
Oipysova’erä kuatia.

- Mba’éichapa ojapova’erä inambi.


Ambojero’a kuatia inambirä.

- Moö gotyopa opytava’erä inambi.


Inambi opytava’erä yvy gotyo.

- Ipahaitépe mba’épa amoïva’erä ichupe.


Omoïva’erä ichupe hesarä.

5. Ajapo jagua ra’anga ojehechauka háicha origami-pe. Hago el dibujo del perro
como se muestra en el origami.
Respuesta libre.
6. Amombe’u mba’emba’épa ikatu ajapo avei origami-gui. Digo que otras imágenes
puedo hacer con la técnica del origami.
Respuesta libre.
7. Amboja ko’ápe che origami ajapóva. Pego aquí mi trabajo de origami.
Respuesta libre.

Interpreta instrucciones.
Sigue los pasos para la construcción de origami.

Unidad 2 Nde ha che – Ta’anga apo 27

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 27 07/03/2017 10:37:12 a.m.


Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario
Ñe’ëndy – Vocabulario
1. Amoñe’ë. Leo.

Martita

Martita oguereko peteï jagua rague chororï, ha’e ningo iletradoiterei.


Oiko oikónte ha ho’use vori vori, iñirü ha’e peteï chavurro oikóva ho’u ñúre
arro. Martita he’i: -Ko chavurro oike arrotýpe ho’upa che arro.

2. Amohenda porä ä ñe’ëpehetai. Ubico correctamente las sílabas.

gua ja ta-ku-ña-mi ma-y-vy-ta-ra


ja gua mi ta ku ña y by ra ma ta

cha vu rro
rro-cha-vu

3. Ambosa’y ha ambojoaju hérare. Pinto las imágenes y uno con su nombre.

mbyky jasy
mbya jatevu
mbyja jagua

mitä’i mesa
mitäkuña’i merö
mitäkuña ména

4. Amoñe’ë ñe’ë oïva ojoykére ha amongora umi ñe’ëpehetai ojerrepetíva. Leo


las palabras que están en fila y encierro en círculo las sílabas que se repiten.

mbarakaja mbaraka kamba


kyse peky mbyky
ka’ygua pykasu mboka

28 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 28 07/03/2017 10:37:16 a.m.


5. Aheka ko’ä ñe’ë sopa de letras-pe. Busco estas palabras en la sopa de letras.
Jagua – chavurro – arroty – Martita

ch j a g U a s
ä u mb u ch ÿ A
t y a rr O t Y
u a mb ë R l Ï
M a r t i t a
Ch a v u rr o i

6. Amoñe’ë ha upéi apurahéi che mbo’ehára ndive. Leo y luego canto con mi profe.

11 pateï, 12 paköi, 13 paapy, 14 parundy, 15 papo japopo ha vy’ápe jaiko.


Papo + teï: papoteï
Papo + köi: papoköi
Papo + apy: papoapy
Papo + irundy: paporundy
Moköipa jajeroky ha taipu polka kyre’ÿ.

7. Ahai papapy 10 guive 20 peve. Escribo los números del 10 al 20 en letras.

pa – pateï – paköi – paapy – parundy- papo – papoteï – papoköi – papoapy – paporundy –

moköipa

8. Ahai papapy tyteï ha papapyteï oïva ko’ápe. Escribo el número de decenas y unidades
que hay.

15 = 18 =

1 tyteï 5 papyteï 1 tyteï 8 papyteï

Identifica vocabulario contextual.


Identifica numeral hasta 20.

Unidad 2 Nde ha che – Ta’anga apo 29

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 29 07/03/2017 10:37:16 a.m.


Ñamoñe’ë haçua – Lectura comprensiva
Marcio ra’anga - Origami de Marcio

1. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Marcio

Marcio ningo peteï karumbe, oikóva korapýre oguata


mbegue.
Kuarahy aku isa’y ichugui omboje’o, ha’e hesay pokä
pokä, haimete isa’y ichugui ohopa.
Iñirü Manolo he’i chupe: -Ani nerasë che apinta jeýta
ndéve nde ape.

2. Aipytyvö Manólope opinta haçua Marcio ape. Le ayudo a Manolo para pintarle de
nuevo a Marcio.

Aikotevë: Necesito:
– ryguasu rupi’a ryrukue – diariokue – mbojaha – jetapa – pincel – mbosa’yha
(témpera)

Péicha ajapova’erä. Pasos a seguir.

1.º Aikytï cartulina karumbe ruguái ha hetymarä ha upéi


amboja ryguasu rupi’a ryrukuére.
2.º Amyakÿ diariokue engrudope ha amboapu’a
iñakäräicha, ha amboja avei ryguasu rupi’a ryrukuére.

3.º Ambojere ryguasu rupi’a ryrukue ha ambosa’y témpera-


pe.

4.º Amoï chupe hesa, ijuru ha itï.


Péicha opyta Marcio. ¡Iporäiterei!

3. Amoïmba mba’éichapa oñeñandu Marcio isa’y pyahu haguére. Completo como


se sintió Marcio después de su nueva pintura. Respuesta libre.

30 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 30 07/03/2017 10:37:17 a.m.


4. Aiporu papapy amoï haçua mba’éichapa ajapora’e Marciope. Enumero la
secuencia que seguí para construir la tortuga.

4 Ambosa’y Marcio ape.


3 Ambojere ryguasu rupi’a ryrukue.
2 Amohe’ö engrúdope diariokue iñakarä.
1 Aikytï cartulina karumbe retyma ha huguairä, ha mboja ryguasu
rupi’a ryrukuére.

5. Amombe’u mba’éichapa pe avatee. Describo al personaje principal. Respuesta libre.

Marcio ha’e...

6. Ahaiguy mba’eichagua ñe’ë porä hai pyrépa. Subrayo la figura literaria que corresponde
a la expresión.

- Marcio hesay pokä pokä: mbo’avava je’e jey mbojoguáva

7. Ambohovái. Contesto. Respuesta libre.

- Mba’épa hi’ä ndéve oiko Marciogui. ¿Qué habrá pasado de Marcio?

- Mba’érepa jaiporujeyva’erä umi mba’e oñemombótava ytýramo. ¿Por qué

debemos reciclar?

- Mba’emba’épa ikatu avei aiporujey. ¿Qué otros materiales puedo reutilizar?

- Mba’éichapa ñañangarekova’erä ñande rekoháre. ¿Cómo debemos cuidar

nuestro medioambiente?

Identifica la secuencia para seguir instrucciones.


Responde preguntas.

Unidad 2 Nde ha che – Ta’anga apo 31

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 31 07/03/2017 10:37:17 a.m.


Ñe’ëtekuaa – Gramática
Teroteï ha teroeta – Sustantivo simple y compuesto
1. Ajesareko ta’angáre ha amoñe’ë. Observo las imágenes y leo.

Che akärague puku. Che popyte remói.

akä + rague po + pyte

Tero hetepy rupive Teroteï (sustantivo simple): está formado por una sola
oñemohenda palabra. Ej.: po, py, tata.
(Clasificación por Teroeta (sustantivo compuesto): está formado por dos o
su estructura) más palabras. Ej.: popyte, pypyte, tatakua.

2. Amongora pytäme teroteï ha sa’yjúpe teroeta. Encierro en rojo los sustantivos


comunes y con amarillo los compuesto.

pirapire jasy ararundy pira jasyra’y akärague ára akä

3. Amohenda umi tero amongorava’ekue. Clasifico los sustantivos que diagramé.

Teroteï (simple) Teroeta (compuesto)


ára akä ararundy akärague
pira jasy pirapire jasyra’y

4. Ambohovái. Contesto.
- Mba’épa hína pe teroteï. ¿A qué llamamos sustantivo simple?
Sustantivo simple está formado por una sola palabra.
- Mba’épa hína pe teroeta. ¿A qué llamamos sustantivo compuesto?
Sustantivo compuesto está formado por dos o más palabras.

5. Ambojoaju ha ahai ñe’ë oikóva. Uno con y escribo la palabra que se forma.

tata pepo ogapepo


óga roguekúi araroguekúi
apyka hai apykahai
ára kua tatakua
Identifica sustantivos simples.
Identifica sustantivos compuestos.

32 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 32 07/03/2017 10:37:19 a.m.


Jehai hekopegua – Ortografía
Muanduhe – Acentuación
1. Amoñe’ë ha ha’e moöpa ipu hatäve ñe’ë. Leo y atiendo dónde se carga la voz.

Mb’éicha che irü. Aime porä.

Pu’ae atä (vocal tónica) pu’ae atä

Muanduhe ojehaíva (acento gráfico o tilde): lleva el acento gráfico o


tilde cuando la vocal tónica no es la vocal final en una palabra. Ejemplos:
mbo’ehára, purahéi.

2. Ahai muanduhe ko’ä ñe’ëme. Escribo la tilde a estas


palabras.
Ñe’ëndy
´
oga mbarakaja ´
vevui muaduhe: acento
muanduhe ojehaíva:
´
kokuepe ´
tahyi ´
yvyryryi acento gráfico o tilde
muanduhe ojehai’ÿva:
3. Amongurusu umi ñe’ë ojehaivaíva imuanduhe. acento fonético
Marco con las palabras mal acentuada. pu’ae atä: vocal tónica
pu’ae paha: vocal final
óga ka’arú X pyharé X

pira kokuépe tatakúa X

4. Amoï muanduhe oñeikotevëhape. Coloco la tilde donde corresponda.

´
hogape ombyaty ´
mbo’ehara
tujuju ´
tuguai ogapepo

5. Ajapo kuatiarä. Dictado.

Martita ogueraháta hymba chavurro ñúme okaru haçua.

Chavurro okarupa rire oñenóta oke sapy’ami.

Oï porä oke che rymba he’i Martita.

Identifica la regla de acentuación de las palabras.


Utiliza correctamente los acentos.

Unidad 2 Nde ha che – Ta’anga apo 33

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 33 07/03/2017 10:37:19 a.m.


Jahai haçua - Redacción
Kuatiañe’ë’i – Esquela
1. Ahai kuatiañe’ë’i ajerure haçua che irüme toipurukami chéve ikuatiañe’ë.
Redacto una esquela solicitando a mi compañero que me preste su cuaderno. Respuesta libre.

Mávape çuarä
(destinatario)

Mba’épa oje’e
(mensaje)

Mávapa ohai
(Firma de remitente)

Moöpa - Lugar Arange - Firma

2. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Presento mi trabajo a la profe.

oï porä
oï poräiterei

Redacta esquelas atendiendo sus partes.


Emplea las palabras precisas para expresar el mensaje adecuado.

34 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 34 07/03/2017 10:37:19 a.m.


Ñandekatupyryve haçua – Repaso
1. Ajesareko ha ajapo peteï sobre arahauka haçua che kuatiañe’ë’i. Observo y
realizo un sobre para enviar mi esquela.

Aikotevë: Necesito:
Peteï kuatia (cuadrado), jetapa, regla, haiha
Péicha ajapóta: Pasos a seguir:

1.º 2.º 3.º 4.º

5.º 6.º 7.º 8.º Péicha opyta.

2. Amoïmba teroeta ahai porä haçua ñe’ëjoaju. Completo el sustantivo compuesto para
escribir correctamente las oraciones.

- Pe tata kua oï chipa guasu.


- Che po pyte hemói.
- Amo guyra jetapa oveve yvate.

3. Ahai muanduhe ko’ä ñe’ëme. Escribo la tilde a estas palabras.

´
purahei ´
mba’epa ´
mavapa

´
vy’ape mombyry ´
ka’aruma

4. Ahai papapy tyteï ha papapyteï oïva ko’ápe.

16 20

1 tyteï 6 papyteï 2 tyteï

Unidad 2 Nde ha che – Ta’anga apo 35

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 35 07/03/2017 10:37:20 a.m.


Unidad

3
Ta’angahai – Ta’angahaiete
Unidades temáticas
Expresión oral, Comprensión de textos orales, Comprensión
de textos escritos y Expresión escrita

Expresión oral
• Omba’eporandu umi oikóva ijere rehe, mba’e oïva ijere rehe, tenda
oikuaaséva rehe, mba’éicha oñeñandu, mba’e oñandúva rehe
hesäipa téräpa nahániri. (Realiza preguntas sobre situaciones dadas,
objetos, lugares, estados de ánimo, sentimientos y estado de salud).
• Omombe’u mba’éichapa ha’e ohecha umi mba’e oïva ijere rehe.
(Describe oralmente objetos).
Comprensión de textos orales
• Ohechakuaa mba’e rehetéguipa oñeñe’ëhína umi ohendúvape.
(Infiere el tema de los textos escuchados).
• Ombohovái oñeporandúva ichupe ohendúva’ekue rehe. (Responde
preguntas sobre el contenido del texto).
• Oikümby oje’e pe ohendúvape: ta’angahai. (Comprende la
información contenida en textos breves escuchados: descripciones).
Comprensión de textos escritos
• He’i mba’épa he’íne jehaipyrépe oma’ëvo ta’anga rehe. (Anticipa el
posible contenido del texto a partir de datos que se le facilitan).
• Oikümby mba’épa oje’e pe omoñe’ëvape hembiaporä. (Comprende
la información contenida en textos).
• Ohechakuaa mba’épa he’ise umi ñe’ë oïva jahaipyrépe.
(Comprende el significado de vocablos que contienen textos leídos).
Expresión escrita
• Ohai ta’angahai. (Redacta descripciones teniendo en cuenta la
estructura de cada tipo de texto).
• Oiporu ñe’ënguéra hendapete. (Utiliza vocablos adecuados a la
situación comunicativa).
• Omboysýi hendápe pe omombe’úva. (Secuencia sus ideas en orden
lógico).

Ñañomongeta - Expresión oral Ta’angahaiete: «Rosita»


Ñembosaraiha renda Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñahendu haçua - Comprensión de Teroja tekome’ëva ha teroja
textos orales techaukarä
Maymáva Jehai hekopegua - Ortografía
taikuéra ha ñe’ëndy - Letras y Pundie «K - k»
vocabulario Jahai haçua - Redacción
Ñe’ëndy - Ñe’ëryru Ta’angahai tenda rehegua
36 Guarani 3 Ñamoñe’ë haçua - Lectura
comprensiva
Ñandekatupyryve haçua - Repaso

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 36 07/03/2017 10:37:28 a.m.


Amombe’u mba’éichapa che irü.
Ha’e maymáva marangatu,
ha upévare che ichupe ahayhu.

Unidad 3 Ta’angahai – Ta’angahaiete 37

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 37 07/03/2017 10:37:31 a.m.


Ñañomongeta – Expresión oral
Ñembosaraiha renda – Juguetería
1. Amaña ta’angáre ha ha’e mba’emba’épa ahecha. Observo la imagen y la describo.

2. Ambosa’y umi mba’e ndaipóriva ñembosaraiha rendápe. Pinto los objetos que no
hay en la juguetería. Respuesta libre.

3. Ha’e mba’épa aimo’ä ojoguáne umi mitä. Digo lo que creo que compraron los niños.
Respuesta libre.

4. Amongora ñembosaraiha arekóva voi. Encierro en el juguete que tengo.


Respuesta libre.

5. Amombe’u mba’épa añembosarái che irünguéra ndive. Digo lo que juego con mis
amigos. Respuesta libre.

38 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 38 07/03/2017 10:37:40 a.m.


6. Añomongeta che irü ndive ko’ä mba’ére. Converso con mi compañero sobre estos
temas. Respuesta libre.

- Mba’e ñembosaraihápa ahayhuve.

- Moöguipa ajogua.

- Mba’éichapa héra.

- Mba’épa ahuga hendive.

- Mávandipa ahuga.

7. Ahaiguy mba’éichapa añeñandu ahuga rire che irü ndive. Subrayo cómo me siento
después de jugar con mi amigo. Respuesta libre.

avy’a cheretia’e ndavy’ái cherasë

8. Amoha’anga che ñembosaraiha ahayhuvéva. Dibujo mi juguete favorito.


Respuesta libre.

9. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo al profe.

oï porä
oï poräiterei

Pronuncia con claridad las palabras.


Responde preguntas en forma oral.

Unidad 3 Ta’angahai – Ta’angahaiete 39

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 39 07/03/2017 10:37:40 a.m.


Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales
Maymáva - Todos
1. Amaña ha amombe’u mba’éichapa maymáva. Observo y describo.

mitära’y mitä kuñataï karai

2. Mboy arýmapa oiméne omboty hikuái, amoïmba. ¿Cuántos años tendrían? Completo.
Respuesta libre.

Mitära’y: ombotýma ary.


Mitäkuña’i: ombotýma ary.
Kuñataï: ombotýma ary.
Karai: ombotýma ary.

3. Amoïmba mba’e sa’ýpa ipire ha iñakärague hikuái ha upéi ahai. Completo como
es la piel y el cabello de cada uno y luego escribo.

morotï – pytä – mbyky – cha’ï – marrö – sa’yjungy – iñapesÿi – chororï - kamba

María Jorge Susan Mika Luis

María: ipire morotï ha iñakärague pytä ha cha’ï .


Jorge: ipire morotï ha iñakärague mbyky ha marrö .
Susan: ipire kamba ha iñakärague hü ha chororï .
Mika: ipire sa’yjungy ha iñakärague sa’yju ha iñapesÿi .
Luis: ipire kamba ha iñakärague mbyky ha chororï .

40 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 40 07/03/2017 10:37:42 a.m.


4. Amombe’u mba’épa ojapo hikuái ha upéi ahai. Describo lo que hacen y luego escribo.
óga
pohanohára apoha pohanohára

tembi’u
tahachi omba’apo pohanohára
apoha

5. Amombe’u mba’éichapa hikuái ha mba’épepa ikatu aipytyvö ichupekuéra


ha ahai. Comento cómo son y en qué puedo ayudarlos. Respuesta libre.

6. Amoha’anga che irü ahayhuvévape, amombe’u mba’éichapa ha ahai. Dibujo


y describo a mi mejor amigo y luego escribo. Respuesta libre.

Ipire
Iñakärague
Ijuru
Hesa
Hete
Heko

Responde preguntas.
Identifica características y cualidades de las personas.

Unidad 3 Ta’angahai – Ta’angahaiete 41

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 41 07/03/2017 10:37:43 a.m.


Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario
Ñe’ëndy - Ñe’ëryru – Palabras en contexto
1. Amoñe’ë. Leo.

Silvana

Ha’e peteï kuñataï


akärague chororï,
rembe pytä,
ropea ha tyvyta karapä.
Oiporu sái ha sapatu yvate.
Katuete oho oguata hymba jagua ndive.

2. Aiporu ñe’ëryrü amyesakä haçua ko’ä ñe’ë. Utilizo el diccionario para aclarar el
significado de…

tyvyta: ceja sái: pollera/vestido


kuñataï: señorita karapä: arqueada

3. Amohenda ko’ä ñe’ë ñe’ëryrúpeguáicha. Ordeno alfabéticamente estas palabras.

mitäkuña – óga – ára – karape – hü – asu – mbarete – yvate


ára - asu - hü - karape - mitäkuña - mbarete - óga - yvate

4. Amongora ñe’ë oïva jehaipyrépe. Encierro en la palabra que corresponden al texto.

Silvana ha’e peteï: mitä’i mitäkuña’i kuñataï


Kuñataï hopea: karapä po’i kyra
Mitäkuña oiporu: typói sái chumbe

5. Amohenda ko’ä ñe’ëpehëtai ha ahai ñe’ë. Ordeno las sílabas y escribo las palabras.

ña-tä-mi-ku: mitäkuña vy-ty-ta: tyvyta rï – cho- ro: chororï

6. Ambosa’y ha ahai héra. Pinto y escribo su nombre.

mitäkuimba’e karai mba’yruguata mitäkuña

42 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 42 07/03/2017 10:37:43 a.m.


7. Ajapo crucigrama. Completo el crucigrama.

m k
i a
m i t ä r
ä a a
v a k a p i p o p o
u
ñ
k a s ö

8. Amoñe’ë ha upéi apurahéi che mbo’ehára ndive. Leo y luego canto con mi profe.

5 po, 10 pa, 15 papo, 20 moköipa, akóinte jaipapa


25 moköipapo, 30 mbohapypa
Jaku’e jaku’e ha ára ha ára papapy jaikuaave.

9. Ahai papapy 20 – 30 peve. Escribo los número del 20 al 30 en letras.

moköipa – moköipateï – moköipaköi – moköipaapy – moköiparundy – moköipapo – moköipapoteï

– moköipapoköi – moköipapoapy – moköipaporundy – mbohapypa

10. Aipapa ha ahai mboýpa oï. Cuento y escribo en letra y número cuánto hay.

moköipaköi 22
+ =

25
+ + = moköipapo

Identifico vocabulario contextual.


Identifico numeral hasta 30.

Unidad 3 Ta’angahai – Ta’angahaiete 43

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 43 07/03/2017 10:37:48 a.m.


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Ta’angahaiete: «Rosita» - Retrato: «Rosita»
1. Amaña, amoñe’ë ha ha’e mba’érepa hi’ä chéve oñe’ëta haipy. Observo, leo y
digo de qué trata el texto.

Che ha’e peteï


mitäkuña’i karape Che ha’e peteï
ha che resa rovy. mitä’i kyra ha che
resa marrö.

2. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.


Ñe’ëndy
Rosita ipire: su piel
kamba: moreno/na
Ha’e peteï mitäkuña iporäitereíva:
hembe: su labio
Ndaijyvatéi, ndaikarapéi, ndaikyrái, ndaipirúi,
hete joja asy. hova: su cara
Ipire kamba, hova apu’a, hembe pytä ñeimo’ä hatypykua: hoyuelos
yvoty rope. mba’yruguata: automóvil
Opukávo hatypykua jovái.
Rosita ojapokuaa heta mba’e: okosina tembi’u héva, ombo’e mitänguérape,
ha opurahéi porä avei.
Osë jave omonde sái ipukúva ha omoï sapatu yvate.
Oguereko peteï mba’yruguata michïmíva;
upévape oho imba’apohápe.

3. Amoïmba. Completo.
- Rosita ha’e:
- Ipire: kamba - Hova: apu’a

- Hembe: pytä - Opukávo: hatypykua jovái

- Ojapokuaa: okosina tembi’u héva, - Oguereko: peteï mba’yruguata michïmíva


ombo’e mitänguérape, ha opurahéi porä
avei

4. Ambosa’y Rosita oguerekóva. Pinto lo que tiene Rosita.

44 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 44 07/03/2017 10:37:49 a.m.


5. Amongora mba’emba’épa umi Rosita omondéva. Encierro en lo que Rosita
viste y calza.

6. Ahaiguy oiporäva. Subrayo lo correcto.

Rosita opukavo: ijukyeterei ivai hatypykua jovái


Imba’yruguata: michïmi tuicha ituja
Isapatu: karape michï yvate
Rosita ha’e mitäkuña: ijukyetereíva iporäitereíva imbaretetereíva

7. Ambosa’y ñe’ëtemiandu oï poräva. Pinto las imágenes sensoriales que corresponde.

Mitäkuña iporäitereíva.
Opurehéi porä.
Okosina tembi’u héva.

8. Amoha’anga moöpa hi’ä chéve oiko Rosita. Dibujo y describo el lugar donde vive
Rosita. Respuesta libre.

Identifica características de una persona.


Reconoce imágenes sensoriales.
Responde preguntas.

Unidad 3 Ta’angahai – Ta’angahaiete 45

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 45 07/03/2017 10:37:54 a.m.


Ñe’ëtekuaa – Gramática
Teroja tekome’ëva ha teroja techaukarä – Adjetivo calificativo y
demostrativo

1. Amoñe’ëjey mba’éichapa Rosita. Vuelvo a leer cómo es Rosita.

Rosita ipire kamba, hova apu’a, hembe pytä.

Teroja tekome’ëva

Teroja tekome’ëva (Adjetivo calificativo): es la clase de palabra que indica


una cualidad del sustantivo. Ejemplos: iporä, yvate, michï, kyra.
Teroja techaukarä (Adjetivo demostrativo): indica el lugar o la distancia
en que se encuentra la persona, el animal, la cosa o el vegetal del que se
habla. Ejemplos: pe (ese/esa), ko (este/esta), amo (aquel/aquella), ko’ä
(estos/estas), ä (estos/estas), umi.

2. Aiporavo teroja tekome’ëva ha ahai umi terópe. Elijo los adjetivos calificativos y
escribo al lado del sustantivo. Respuesta libre.

michï - hü - porä - tuicha - apu’a – haviju

3. Ahai teroja techaukarä ko’ä terópe. Escribo adjetivo demostrativo a estos sustantivos.
Respuesta libre.
kuñatäi ovecha
mba’yruguata mitä

4. Ahai teroja tekome’ëva ha teroja techaukarä terópe. Completo con adjetivos


demostrativos y calificativos.

Pe apyka michï . Amo ype sa’yju . Ko pelota apu’a .

5. Amohenda. Clasifico.
pe – porä – amo – ko’ä – yvate – tuicha – umi – ko – katupyry – morotï – pyahu

Teroja tekome’ëva Teroja techaukara


porä - yvate - tuicha - pe - amo - ko’ä -
katupyry - morotï - pyahu umi - ko
Identifica adjetivo calificativo.
Identifica adjetivo demostrativo.

46 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 46 07/03/2017 10:37:59 a.m.


Jehai hekopegua – Ortografía
Pundie «K - k» – Consonante «K - k»
1. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Kíko kokue
Kíko ndaje ogueru ikokuégui kumanda peky ha kurapepë aky.
Hembireko okosina ichugui kumanda kesu ha kiveve.

2. Amongora poteï ñe’ë oguerekóva «K - k» ha upéi ahaijey. Encierro en seis


palabras con «K - k» y luego lo escribo.

Kíko – kokue – kumanda – peky – kurapepë - aky

Pundie «K-k» jeporu - Uso de la consonante «K-k»


Los sonidos ca - que - qui - co - cu del castellano, en guaraní se escriben
con «K-k». Ejemplos: káva, kesu, kiveve, kokue, kumanda, kygua.

3. Aikytï kuatia ha amboja po ñe’ë oguerekóva «K - k» (togue 115). Corto y pego


cinco palabras con «K - k» (Pág. 115).

kuñatai mita karai zapatu vakapipopo


ao kasö sái michï iporä
ñe’ëjoaju ype hova hesa karape
4. Ambosa’y, ambohéra ha amongora pundie «K - k». Pinto, escribo su nombre y encierro
en círculo la consonante «K - k».

kuarahy pykasu kygua

5. Amyesakä ko’ä ñe’ë ha ajapo ñe’ejoaju. Busco en el diccionario el significado de estas


palabras y luego redacto oraciones.

ko’ë: amanecer

kambuchi: cántaro

kamby: leche

Identifica el uso adecuado de la consonante «K - k».


Utiliza correctamente la consonante «K - k».

Unidad 3 Ta’angahai – Ta’angahaiete 47

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 47 07/03/2017 10:37:59 a.m.


Jahai haçua – Redacción
Ta’angahai – Descripción
1. Amaña ta’angáre ha ahai hesegua. Observo la imagen y la describo. Respuesta libre.

Ahai peteï ñe’ëjoaju ahecha ñepyrümbývare.

Ahai ñe’ëjoaju ahechávare upéi.

Ahai ñe’ëjoaju ahecháva huguaitépe rehe.

Ahai peteï ñe’ëjoaju oïva asu gotyo rehe.

Ahai ñe’ëjoaju ta’anga oïva akatúva gotyo rehe.

2. Ajapo ta’angahai. Redacto una descripción. Respuesta libre.

Señala las características físicas de un lugar.


Emplea vocabulario adecuado.

48 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 48 07/03/2017 10:38:00 a.m.


Ñandekatupyryve haçua – Repaso
1. Amoñe’ë ha amoïmba. Leo y completo. Respuesta libre.

Che ha’e peteï mitä , ambotýma, che pukukuévo,


che kyvy katu , ombotýma, ipukukuévo.
Ndorojojoguái ore retépe; che che akärague ha ha’e
iñakärague kuarahýicha.
Ha’e hesa , che katu ha’ete voi ambotýva.
Che ha’e mitä , ndaikatúi voi apyta, katuete ajapóva’erä tembiapo;
che kyvy katu ,ndojapurái mba’évere, ndaipochýi voi. Ndorojojoguái
ramo jepe, araka’eve noroñoräiröi.

2. Aguenohë mombe’upýgui teroja tekome’ëva. Extraigo del texto adjetivo calificativos.


Respuesta libre.
Teroja tekome’ëva:

Ñe’ë oiporúva k:

3. Aikytï ha amboja moköi (togue 115). Corto y pego dos (Pág. 115).

Teroja techaukarä Teroja tekome’ëva


amo kamba
pe apyka
michï

4. Ambojoaju . Uno con .

mbohapypa 25 papo

moköipapo 15 moköipa

pa 30 papoteï

Unidad 3 Ta’angahai – Ta’angahaiete 49

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 49 07/03/2017 10:38:00 a.m.


Unidad

4
Ñe’ëpoty – Purahéi

Unidades temáticas
Expresión oral, Comprensión de textos orales, Comprensión
de textos escritos y Expresión escrita

Expresión oral
• He’ijeyjey ñe’ëpoty ha purahéi. (Reproduce poesías y canciones).
Comprensión de textos orales
• Oikümby mba’épa oje’e pe ohendúvape: ñe’ëpujoja, ñe’ëpoty ha
purahéi. (Comprende la información contenida en textos breves
escuchados: rimas, poesías y canciones).
• Ombohovái oñeporandúva ichupe ohendúva’ekue rehe.
(Responde preguntas sobre el contenido del texto).
Comprensión de textos escritos
• He’i mba’épa he’íne jehaipyrépe oma’ëvo ta’anga rehe. (Anticipa
el posible contenido del texto a partir de datos que se le facilitan).
• Oikümby mba’épa oje’e pe omoñe’ëvape ñe’ëpoty ha purahéi.
(Comprende la información contenida en textos tales como:
poesías y canciones).
• Ohechakuaa mba’épa he’ise umi ñe’ë oïva jahaipyrépe.
(Comprende el significado de vocablos que contienen textos
leídos).
• Ohechauka oikümbyha omoñe’ëvo ombohováivo porandu
hesegua. (Responde preguntas sobre el contenido del texto).
Expresión escrita
• Oiporu ñe’ënguéra hendápe. (Utiliza vocablos adecuados a la
situación comunicativa).
• Ohai ñe’ëpoty ha acróstico. (Redacta poemas y acrósticos
teniendo en cuenta la estructura de cada tipo de texto).

Ñañomongeta - Expresión oral comprensiva


Ñe’ëpoty: «Araroguekúi» Ñe’ëpoty: «Tok, tok, tok»
Ñahendu haçua - Comprensión Ñe’ëtekuaa - Gramática
de textos orales Teroja mba’éva
Purahéi: «Areko peteï vaka» Jehai hekopegua - Ortografía
taikuéra ha ñe’ëndy - Letras y Pundieköi
vocabulario Jahai haçua - Redacción
Ñe’ëndy Acróstico
Ñamoñe’ë haçua - Lectura Ñandekatupyryve haçua - Repaso

50 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 50 07/03/2017 10:38:06 a.m.


Purahéi ha ñe’ëpoty
omyasäi ñane mborayhu,
ha upéicha avei
ikatu ñañemokunu’ü.

Unidad 4 Ñe’ëpoty 51

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 51 07/03/2017 10:38:07 a.m.


Ñañomongeta – Expresión oral
Ñe’ëpoty: «Araroguekúi» – Poesía: «Araroguekúi»
1. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Tan, tan

-Mávapa nde.
-Araroguekúi ha’e che. Ñe’ëndy
-Mba’épa reipota. arajere: estaciones
-Aipota resë óga okárape jahuga. del año
-Mba’épa rehugase. arapoty: primavera
-Tateti ha Anton Pirulero. arahaku: verano
Che ahugase. araroguekúi: otoño
-Mávandipa reju.
araro’y: invierno
-Ou che ndive arai ha yvytu.
-Asëta açaite.
Jahuga haçua oñondivepaite.

-Tan, tan.
-Mávapa nde.
-Araroguekúi ha’e che;
Aju ahuga haçua nendive.

Ohai Susana Ortega

2. Amoïmba. Completo.

Tan, tan.
Mávapa nde.
Araroguekúi ha’e che.
Mba’épa reipota.
Aipota resë óga okárape jahuga .
Mba’épa rehugase.
Tateti ha Anton Piruléro che ahugase.
Mávapa ou nendive.
Ou che ndive arai ha yvytu .

52 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 52 07/03/2017 10:38:07 a.m.


3. Ambohovái. Contesto.

Mávapa oporohenói. Araroguekúi.


Mba’épa ojapose Araroguekúi. Aipota resë óga okárape jahuga.
Mba’épa ohugase. Tateti ha Anton Piruléro.
Mávapa ou hendive. Ou che ndive arai ha yvytu.

4. Amongora . Encierro en .

Araroguekúi: hasëse oñanise ohugase

Araroguekúi ndive ou: aratiri ha yvytu arai ha kuarahy arai ha yvytu

Ñe’ëpoty oñe’ë: arahakúre araro’ýre araroguekúire

5. Ambosa’y umi ao aiporúva araroguekúipe. Pinto las prendas que utilizo en el otoño.

6. Amoha’anga arajere che gustavéva ha ha’e mba’érepa. Dibujo la estación del año
que más me gusta y digo el porqué. Respuesta libre.

7. Ha’e ñe’ëpoty aikuaáva. Declamo un poema que conozco. Respuesta libre.

8. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo al profe.

oï porä
oï poräiterei

Pronuncia con claridad las palabras.


Reproduce poesías.

Unidad 4 Ñe’ëpoty 53

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 53 07/03/2017 10:38:08 a.m.


Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales
Purahéi: «Areko peteï vaka» - Canción: «Areko peteï vaka»
1. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Vaka ikamby poräva

Areko peteï vaka ikamby poräva,


Ñe’ëndy
kamby: leche
ha’e ndaha’éi ambue vakáicha
ome’ë chéve heta kamby vakara’y: ternero
Tilín, tilín, tolón, tolón. ñúre: por el campo
mberu: mosca
Ajogua chupe peteï vakara’y oguata: camina
ha ha’e hese oñemomemby
ha’ekuéra ñúre oguata
omomýi huguái
ha mberu ojuka
Tilín, tilín, tolón, tolón.

Areko peteï vaka ikamby poräva


ome’ë chéve heta kamby
ha ichugui ajapo kesu
ha kesúgui ajapo chipa guasu
Tilín, tilín, tolón, tolón.

(Adaptación de la canción «La vaca lechera»)

2. Apurahéi che irünguéra ndive. Canto con mis compañeros.

3. Ambohovái. Contesto.

- Mba’éichapa pe vaka. ¿Cómo es la vaca?


Ha’e ndaha’éi ambue vakáicha.
- Mba’épa ha’e ome’ë ijárape. ¿Qué le da a su dueño?

Ome’ë chéve heta kamby.


- Mba’épa ijára ojogua ichupe. ¿Qué le compró su dueño?
Ajogua chupe peteï vakara’y.
- Kambýgui mba’épa ijára ojapo. ¿Qué hace de la leche?

Ojapo kesu.

54 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 54 07/03/2017 10:38:08 a.m.


4. Amoïmba. Completo.

Moöpa oiko. Mba’éichapa


ñañangarekova’erä hese.
Ñúre.
Respuesta libre.

Mba’épa ho’u. Mba’éichapa hasë.


Kapi’ipe. Muuuuu.

Mba’éichapa hete. Mba’épa ome’ë ñandéve.


Respuesta libre. Kamby ha so’o.

5. Amongora ojejapóva’ekue kesúgui. Encierro en lo que se hizo del queso.

6. Amoha’anga umi mba’e ome’ëva ñandéve vaka. Dibujo lo que nos da la vaca.
Respuesta libre.

Responde preguntas.
Identifica contenidos del texto.

Unidad 4 Ñe’ëpoty 55

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 55 07/03/2017 10:38:08 a.m.


Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario
Ñe’ëndy - Palabra en contexto
1. Amoñe’ë. Leo.

Pykasu morotï

Oï peteï pykasu morotï


limasutï rovyü guýpe,
ipepópe oikytï hogue
ha ijurúpe oikytï ipoty.
¡Ai! ¡ai! mávapa ome’ëta chéve imborayhu.
¡Ai! ¡ai! Araka’épa ahecháta ichupe.

Adaptación de la canción «La paloma blanca».

2. Ambosa’y ha ambojoaju hérare. Pinto las imágenes y uno con su significado.

kasö ára
kamisa arapy
kesu arai

kamby kóga
kavara óga
karumbe kokue

3. Amyesakä ko’ä ñe’ë ha ajapo ñe’ëjoaju. Busco el significado de estas palabras y redacto
oraciones.

mborayhu: amor

rovyü: verde oscuro

poty: flor

4. Amoïmba ñe’ëjoaju ta’angápe. Completo las oraciones con ilustración. Respuesta libre.

Umi ho’u kapi’ipe.

Amo oï limasutï guýpe.

56 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 56 07/03/2017 10:38:08 a.m.


5. Ambosa’y ha ambohéra. Pinto y escribo sus nombres.

araroguekúi arai ro’y ha yvytu

6. Amoñe’ë ha upéi apurahéi che mbo’ehára ndive. Leo y luego canto con mi profe.

5 po, 10 pa, 15 papo, 20 moköipa, 25 moköipapo,


30 mbohapypa aikónte jaipapa.
35 mbohapypapo, 40 irundypa, 45 irundypapo, 50 popa
jaku’eke mitä ha oñondive jaipapa.

7. Ahai papapy 5-10-15-20-25-30-35-40-45-50. Escribo los números de cinco en cinco en


letras.

po- pa- papo- moköipa-moköipapo-mbohapypa-mbohapypapo- irundypa – irundypapo - popa

8. Ahai papapy tyteï ha papapyteï oïva ko’ápe. Escribo el número de unidades y decenas
que hay.

3 tyteï 5 papyteï 4 tyteï 7 papyteï

Identifica vocabulario contextual.


Identifica numeral hasta 50.

Unidad 4 Ñe’ëpoty 57

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 57 07/03/2017 10:38:10 a.m.


Ñamoñe’ë haçua – Lectura comprensiva
Ñe’ëpoty: «Tok, tok, tok» - Poesía: «Tok, tok, tok»

1. Amaña ta’angáre ha ha’e mba’érepa hi’ä chéve oñe’ë jehaipy. Observo la


imagen y digo de qué trata el texto. Respuesta libre.

2. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Tok, tok, tok


Oï ohenóiva che rokëme
tok, tok, tok Ñe’ëndy
mávapa nde arajere: estaciones
tok, tok, tok. del año
ama: lluvia
Che ha’e ama resay aikeséva
yvytu: viento
tok, tok, tok
che ha’e yvytu yvoty: flor
tok, tok, tok. sa’y: color

Ajerokyséva, ahekáva yvyra rogue piru


tok, tok, tok
che ha’e yvoty oguerúva heta sa’y
tok, tok, tok.

Che ha’e kuarahy;


ahekáva añembopiro’y haçua y
tok, tok, tok
che ha’e arajere, ajúma jahuga haçua jere, jere.

3. Amoï G gua’úramo ha A añetéramo. Completo con G si es fantasía y A si es realidad.

Mitä he’i: Mávapa nde. ( A )


Yvoty he’i: Aru heta sa’y. ( G )
Ama resay tok, tok, tok ombota okë. ( G )
58 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 58 07/03/2017 10:38:11 a.m.


4. Ambosa’y umi oïva ñe’ëpotýpe. Pinto los que hay en el poema.

5. Ambohéra ko ñe’ëpoty. Escribo otro título al poema. Respuesta libre.

6. Ahaiguy mba’éichagua ñe’ëjoajungatúpa. Subrayo la figura literaria correspondiente.

Tok, tok, tok yvytu ombota oke: mbotuicháva je’ejey mbojoguáva


Yvytu he’i: che ajerokyse: mbo’aváva je’ejey mbojoguáva

7. Ambohovái. Contesto.

Mba’épa ojapo ama resay. ¿Qué hace la gota de lluvia? Oikese.


Mba’épa ogueru yvoty. ¿Qué trae la flor? Ogueru heta sa’y.
Mávapa ojerokyse. ¿Quién quiere bailar? Yvytu.

8. Aiporu papapy amoï haçua oiko haguéicha ñe’ëpotýpe. Enumero secuencialmente


de acuerdo a lo ocurrido en el poema.

2 Yvoty ogueru sa’y.


3 Kuarahy oheka y.
1 Ama resay oikese.

9. Amoha’anga che gustavéva ñe’ëpotýpe. Dibujo la escena que más me gustó del
poema. Respuesta libre.

Identifica fantasía y realidad.


Responde preguntas.
Identifica figura literaria.

Unidad 4 Ñe’ëpoty 59

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 59 07/03/2017 10:38:11 a.m.


Ñe’ëtekuaa – Gramática
Teroja mba’éva – Adjetivo posesivo
1. Ajesareko ha amoñe’ë. Observo y leo.

Nde sy. Che rymba jagua.

Teroja mba’éva Teroja mba’éva

Teroja mba’éva (Adjetivo posesivo): es la clase de palabra que indica la


propiedad, posesión o pertenencia a una o varias personas de animal,
persona o cosa a que se refiere, son: Che (mi), nde (tu, con palabra oral),
ne (tu, con palabra nasal), ñande (nuestro/a, con palabra oral), ñane
(nuestro/a, con palabra nasal), ore (nuestro/a), pende (de ustedes, con
palabra oral), pene (de ustedes, con palabra nasal).

2. Amongora umi teroja mba’éva. Encierro en los adjetivos posesivos.

pende porä nde che ore

ñane yvate pene peë

3. Amoïmba teroja mba’évape. Completo con sustantivos posesivos.

Che aranduka iporä. Nde jopói.

60 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 60 07/03/2017 10:38:14 a.m.


4. Amoïmba teroja mba’éva ohoporävéva. Completo con adjetivos posesivos adecuados.

nde – ne ñande – ñane

Nde haiha. Ñane mbaraka.

Nde róga. Ñane mbo’ehao.

5. Aiporu teroja mba’éva amoïmba haçua ñe’ëjoaju. Completo las oraciones con
adjetivos posesivos. Respuesta libre.

che - ne - nde - pene - pende - ore - ñane - ñande

Moöpa oï mba’yrumýi.
kóva ha’e mbo’ehao.
ru ha’e óga apoha.
ryguasukuéra ombo’a heta.
haiha ho’a yvýpe.
kamby haku.

Identifica adjetivos posesivos.


Emplea correctamente adjetivos posesivos.

Unidad 4 Ñe’ëpoty 61

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 61 07/03/2017 10:38:16 a.m.


Jehai hekopegua – Ortografía
Pundieköi – Digramas
1. Amoñe’ë. Leo.

Ch – mb – nd – ng – nt ohóva’erä oñondivete.
Aníke nderesarái rr avei ha’e iñirünguéra ohaíva heta téra.
Pundieköi ha’e umi tai ndaikatúiva ñamboja’o, ohova’erä katuete oñondive
ha ipu peteïnte.

2. Amongurusu umi pundieköi. Marco con los digramas.

X
ch g Xrr X
nd a X
ng
X
nt X
mb p k v y

3. Amoñe’ëpehë. Separo en sílabas.

mbaraka: mba-ra-ka kambuchi: ka-mbu-chi


angete: a-nge-te akanundu: a-ka-nu-ndu
arroty: a-rro-ty kachape: ka-cha-pe
kuehente: kue-he-nte

4. Aikytï kuatia ha amboja po ñe’ë oguerekóva pundieköi (togue. 115). Corto y


pego cinco palabras con digramas (Pág. 115).

kambuchi

mbopi

chavurro

andai

akangao

Identifica digramas.
Utiliza correctamente los digramas.

62 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 62 07/03/2017 10:38:16 a.m.


Jahai haçua – Redacción
Acróstico jehai – Acróstico
1. Amoñe’ë ha ahesa’ÿijo. Leo y aclaro los términos.

Araro’ýpe
Romoi
Ao
Ijavevóva

2. Ahai acróstico ko’ä ñe’ëgui. Redacto acróstico con estas palabras. Respuesta libre.

KUARAHY YVOTY

U V

A O

R T

A Y

3. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo al profe.

oï porä
oï poräiterei

Crea acróstico.
Emplea vocabulario según la situación comunicativa.

Unidad 4 Ñe’ëpoty 63

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 63 07/03/2017 10:38:16 a.m.


Ñandekatupyryve haçua – Repaso
1. Amoñe’ë ha amba’apo. Leo y trabajo.

Arajere
Araro’y oçuahë ha ógape roñembyaty rojapo mbujape he’ë.
Oúvo arapoty mymba’ikuéra ijayvu.
Kuarahy tini ndive ou arahaku ha ñane akäre akängao oho.
Oipeju yvytu kangymi ha araroguekúi mbegue, mbegue yvyra rogue
omosarambi.

2. Amoïmba ñe’ë ha ambojoaju ha’angáre. Completo la palabra y uno con el dibujo.

poty: arapoty

roguekúi: araroguekúi

Ara
haku: arahaku

ro’y: araro’y

64 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 64 07/03/2017 10:38:16 a.m.


3. Anohë haipýgui 3 ñe’ë oguerekóva pundieköi ha ajapo chugui ñe’ëjoaju.
Extraigo del texto tres palabras con digramas y empleo en oraciones.

Akängao:

Mbegue:

Ndéve:

4. Ahai teroja mba’éva a ñe’ëjoajúpe. Completo con adjetivos posesivos. Respuesta libre.

Umi ña’ëmbe ha’e mba’e.

Pe vakapipopo ha’e mba’e.

mba’yruguata ipora.

5. Ahai papapy 5-10-15-20-25-30-35-40-45-50. Escribo los números de cinco en cinco en letras.

po- pa- papo- moköipa-moköipapo-mbohapypa-mbohapypapo- irundypa – irundypapo - popa

Unidad 4 Ñe’ëpoty 65

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 65 07/03/2017 10:38:17 a.m.


Unidad

5
Mombe’upy

Unidades temáticas
Expresión oral, Comprensión de textos orales, Comprensión
de textos escritos y Expresión escrita

Expresión oral
• Omombe’u mba’épa ha’e ohecha porä térä ohecha vai, ÿrö katu mba’épa ha’e
oguerohory térä ndoguerohorýi umi ohendu térä omoñe’ëva’ekuégui. (Expresa
sus ideas acuerdos, desacuerdos, gustos, disgustos sobre situaciones habituales).
• Omombe’ujey ha’e oikümby haguéicha hembiasakue. (Recrea anécdotas).
Comprensión de textos orales
• Oikümby mba’épa oje’e pe ohendúvape: mombe’upýpe. (Comprende la
información contenida en textos breves escuchados: leyendas).
• Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’e pe ohendúva moñe’ëräme ha
mba’éichagua tekovépa umíva. (Identifica los personajes de un texto escuchado
y los caracteriza brevemente).
• Ombohovái oñeporandúva ichupe ohenduva’ekue rehe. (Responde preguntas
sobre el contenido del texto).
• Oikümby mba’e mba’épa oikora’e pe ohendúvape. (Establece la secuencia
básica de hechos que ocurren en un texto).
Comprensión de textos escritos
• He’i mba’épa he’íne jehaipyrépe oma’ëvo ta’anga rehe. (Anticipa el posible
contenido del texto a partir de datos que se le facilitan).
• Oikümby mba’épa oje’e pe omoñe’ëvape: mombe’upýpe. (Comprende la
información contenida en textos tales como: leyendas).
• Ohechakuaa mba’épa he’ise umi ñe’ë oïva jehaipyrépe. (Comprende el
significado de vocablos).
• Ohechakuaa máva rehetepa oñeñe’ë pe jehaipýre omoñe’ëvape, mba’épa
hembiapo, moöpa ha araka’épa oiko umíva. (Analiza un texto narrativo
considerando personajes, acciones, lugar y tiempo).
• Omombe’u mba’e mba’épa oikóra’e ojuapykuéri pe jehaipyrépe
omoñe’ëva’ekuépe. (Expresa la secuencia de los hechos ocurridos en el texto).
• Ohechakuaa omoñe’ëvape mba’épa ikatu oiko añetehápe ha mba’épa
oje’énteva oñeimo’águirei. (Distingue hechos posibles de imaginarios).
Expresión escrita
• Ohai mombe’urä mbykymi. (Redacta narraciones breves, teniendo en cuenta la
estructura de cada tipo de texto).
• Oiporu ñe’ënguéra hendapete. (Utiliza vocablos adecuados a la situación
comunicativa).
• Omboysýi hendápe pe omombe’úva. (Secuencia sus ideas en orden lógico).

Ñañomongeta - Expresión oral comprensiva


Mombe’upy Mombe’upy: «Piri»
Ñahendu haçua - Comprensión de Ñe’ëtekuaa - Gramática
textos orales Ñe’ëndy - Ñe’ëryru
Mombe’upy: «Mandi’o» Jehai hekopegua - Ortografía
taikuéra ha ñe’ëndy - Letras y Ta’anga’i kuatiapyre
vocabulario Jahai haçua - Redacción
Ñe’ëndy Ahai mombe’upy
66 Guaraní 3 Ñamoñe’ë haçua - Lectura Ñandekatupyryve haçua - Repaso

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 66 07/03/2017 10:38:22 a.m.


Ñañembyaty ñamombe’u
ha ñahendu
mombe’upy.

Unidad 5 Mombe’upy 67

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 67 07/03/2017 10:38:23 a.m.


Ñañomongeta - Expresión oral
Mombe’upy - Leyenda
1. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive umi mombe’upy réra. Leo con mi profe los títulos de
las leyendas.

Ñanduti Ka’a Ykua Bolaños

2. Amombe’u umi mombe’upy réra aikuaáva avei. Cito otras leyendas que conozco.
Respuesta libre.

3. Ambosa’y mba’éichapa añeñandu oñemombe’úrö chéve mombe’upy che


gustavéva. Pinto como me siento cuando me cuenta una leyenda que es de mi agrado.
Respuesta libre.

4. Amongora . Encierro en . Respuesta libre.

Avy’a jave: apukavy ajeroky che rasë


Ndavy’ái jave: che rovasy apuka che rasë
Che pochy jave: asapukái akirirï che rova puku

68 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 68 07/03/2017 10:38:24 a.m.


5. Aiporavo umi ñe’ë atýgui amombe’u haçua. Elijo una de estas situaciones para
describirla. Respuesta libre.

Añembosarái jave che irünguéra ndive.


Aháramo ahecha ta’angasysýi.
Che rymba jagua aroguatávo.
Oñemoñe’ëvo chéve mombe’upy.
Aháramo che irü rógape.

6. Amombe’u che irünguérape. Realizo mi descripción en forma oral. Respuesta libre.

Amoñepyrü péicha…
Peteï jey…
Upéi…
Ipahaitépe…

7. Amoha’anga pe mombe’u ha’éva’ekue che irünguérape. Dibujo la anécdota que


narré a mis compañeros. Respuesta libre.

8. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo al profe.

oï porä
oï poräiterei

Pronuncia con claridad las palabras.


Identifica leyendas.
Narra anécdotas.

Unidad 5 Mombe’upy 69

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 69 07/03/2017 10:38:24 a.m.


Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales
Mombe’upy: «Mandi’o» – Leyenda: «Mandi’o»
1. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Mandi’o

Mandi’o ndajeko raka’e peteï mitäkuña ivai, ijyvate


ha ipirúva. Ñe’ëndy
Ipo tuichaicha ha ikuä mbukumbuku, oikóva mandi’o: mandioca
ka’aguýpe. Ha’e ndohugaséi ha ndojaposéi
ka’aguy: selva/monte
mba’eve.
Oñembo’yva’erä omaña hapichakuérare ohuga Tupä: Dios
jave, ha’etéva ku ohugaséva. táva: ciudad
Ha opytánte oñembo’y upépe. Ha’ete otïva mba’eve: nada
ivaihaguére.
Isy he’i jepi chupe: -Ko’ëröite nderapóta upépe.
Peteï jey Tupä ombyasyeterei ichupe ha upémaramo he’i mandi’ópe:
-Ajapóta ndehegui peteï ka’avo hapo tuichaicháva ikatu haçuáicha oje’u
tembi’úramo távape.
Péicha ndajeko oiko ypy raka’e mandi’o.

2. Ambohovái porandu. Contesto preguntas.

Mba’épa ndojaposéi Mandi’o. ¿Qué no quiere hacer Mandi’o?


Mba’épa he’i isy Mandi’ópe. ¿Qué le dice su madre?
Mba’épa ojapo Tupä Mandi’ógui. ¿Qué hizo Dios con Mandi’o?

3. Ambojoaju . Uno con .

Mba’éicha ha’e Mandi’o

ijyvate ikarape

ikyra ipiru

ivai iporä

70 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 70 07/03/2017 10:38:24 a.m.


4. Ambosa’y moöpa oiko ko mombe’upy. Pinto donde ocurrió la acción.

ysyrýpe ka’aguýpe távape

5. Aiporu papapy amoï haçua oiko haguéicha mombe’upy. Ordeno secuencialmente


las oraciones según ocurrieron.

4 Tupä ojapo Mandi’ógui peteï ka’avo.


1 Mandi’o oñembo’y omaña hapichakuérare.
2 Ha’e otï ivaígui.
3 Isy ha’e ichupe: —Ko’ëröite nderapóta.

6. Amoha’anga umi oïva mombe’upýpe. Dibujo a los personajes de la leyenda.


Respuesta libre.

7. Amombe’u ambue mombe’upy réra aikuaáva. Cito los nombres de algunas leyendas
que conozco. Respuesta libre.

Establece secuencia básica.


Identifica personajes de la leyenda.
Identifica espacio donde ocurre la acción.

Unidad 5 Mombe’upy 71

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 71 07/03/2017 10:38:25 a.m.


Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario
Ñe’ëndy - Ñe’ëryru - Palabras en contexto
1. Amyesakä ä ñe’ë. Aclaro estos términos.

ñembo’y: pararse

otï: se avergüenza

rapo: su raíz

ka’avo: planta

2. Ajapo ñe’ëjoaju umi ñe’ëgui. Empleo en oraciones las palabras aclaradas. Respuesta libre.

3. Amohenda porä ñe’ëpehëtai ha ahai ñe’ë mombe’upypegua. Ordeno las sílabas


formando palabras de utilizadas en la leyenda.

’o ma ndi ña tä ku mi
Ñe’ë: mandi’o Ñe’ë: mitäkuña

rä te ’u mbi

Ñe’ë: tembi’urä

4. Ahai umi tai ndaipóriva. Escribo la letra que falta.

ma nd i’o ma nd uvi y v oty

72 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 72 07/03/2017 10:38:25 a.m.


5. Amohenda achegety rupive ko’ä ñe’ë. Ordeno las palabras alfabéticamente.

mandi’o Tupä ára ára - mandi’o - piru


táva piru vai - táva - tupä - vai

6. Ambosa’y mboy ñe’ëpehëtaípa oguereko ñe’ë. Pinto las casillas inferiores las sílabas
que tiene cada palabra.

karumbe taguato kuñakarai karai mitä

1-2-3-4-5 1-2-3-4-5 1-2-3-4-5 1-2-3-4-5 1-2-3-4-5

7. Amoñe’ë ha upéi apurahéi che mbo’ehára ndive. Leo y luego canto con mi profe.

10 pa, 20 moköipa, 30 mbohapypa, jaguata, jaguata


40 irundypa, 50 popa, 60 poteïpa, jaipapa, jaipapa
70 poköipa, 80 poapypa, 90 porundypa, 100 sa, sa, sa,
japuka, japuka hetarasa, sa, sa.

8. Ahai papapy 10 - 20 - 30 - 40 - 50 - 100 peve. Escribo los números de 10 en 10 hasta 100


en letras.

pa - moköipa - mbohapypa - irundypa - popa - poteïpa - poköipa - poapypa - porundypa - sa

9. Ambojoaju. Uno con flecha.

sa
70 moköipa 90
irundypa
porundypa 20
100 poapypa
80 poköipa 40

Identifica vocabulario contextual.


Identifica numeral hasta 100.

Unidad 5 Mombe’upy 73

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 73 07/03/2017 10:38:25 a.m.


Ñamoñe’ë haçua – Lectura comprensiva
Mombe’upy: «Piri» - Leyenda: «Piri»
1. Amaña ta’angáre ha ha’e mba’érepa hi’ä chéve oñe’ëta ko haipyre. Observo
la imagen y digo de qué trata el texto.

Piri yrembe’ýpe Piri yvyra porupyrä

2. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Piri

Piri ndaje raka’e peteï mitäkuña iñate’ÿetereíva,


noipytyvöi avavépe. Ñe’ëndy
Ohasa aravo y rembe’ýpe, oñakäkaräi ha omaña iñate’ÿ: perezosa
ha’angáre. yrembe’ýpe: a orillas del
–Orepytyvöna -he’i ichupe isy.
agua/arroyo
–Ndaikatúi, che pomimi ikangy, -he’i Piri.
Tupä ipochy upévare Piri ndive. ypóra: duende del agua
Peteï ára oï jave yrembe’ýpe, Ypóra ogueraha upévare: por eso
ichupe Tupä rendápe. upéicha: así mismo
Ha kóva he’i Pirípe: -Ko’áça guive oikóta ko’áça: ahora
ndehegui yvyra porupyrä, ikatuhaçuáicha
ojejapo ndehegui mba’e porä.
Ha upéicha ko’áça peve, jahecha Piri oiko ysyry rembe’ýre.

3. Ambohovái. Contesto.

Mba’éichapa héra mitäkuña iñate’ÿetereíva. ¿Cómo se llama la chica perezosa?


Héra Piri
Mba’épa he’i ichupe isy. ¿Qué le dijo su madre?
Orepytyvöna he’i ichupe isy.

Mávapa ogueraha chupe Tupä rendápe. ¿Quién la llevó junto a Dios?


Ypóra ogueraha ichupe Tupä rendápe.

74 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 74 07/03/2017 10:38:25 a.m.


4. Aikytï kuatia ha amboja moöpa oiko mombe’upy (togue 117). Recorto y pego el
lugar donde ocurrió la acción (Pág. 115).

5. Ahaiguy oï poräva. Subrayo lo correcto.

Piri oñakäkaräi: hógape y rembe’ýpe ikotýpe


Ypóra ogueraha ichupe: isy rendápe Tupä rendápe
Piri ha’e peteï: mitäkuña mitä’i kuñakarai

6. Ahai G gua’úramo ha A añetéramo. Escribo G si es fantasía y A si es realidad.

A Piri ha’e peteï yvyra porupyrä.


G Mitäkuñágui oiko yvyraporupyrä.
A Piri oñakäkaräi.

7. Ahai oikóva térä oje’éva. Completo si es hecho u opinión.

Piri iñate’ÿetereíva. ( oje’éva )


Piri ha’e peteï mitäkuña. ( oikóva )
Piri oiko ysyryrembe’ýre. ( oikóva )

8. Amoha’anga Piri oñakäkaräivo. Dibujo a Piri peinándose. Respuesta libre.

Identifica lugar donde ocurre la acción.


Responde preguntas.
Identifica fantasía y realidad.

Unidad 5 Mombe’upy 75

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 75 07/03/2017 10:38:29 a.m.


Ñe’ëtekuaa – Gramática
Teraränguete – Pronombres personales
1. Ajesareko ha amoñe’ë. Observo y leo.
che nde ha’e
papyteï
(singular)

ñande - ore peë ha’ekuera


papyeta
(plural)

Teraränguete (Pronombres personales): es la clase de palabra utilizada para


sustituir a los nombres o sustantivos. Además, se emplea en la conjugación de
los verbos, son: che (yo), nde (tú), ha’e (él/ella), ñande (nosotros incluyente),
ore (nosotros excluyente), peë (vosotros/ustedes), ha’ekuéra (ellos/ellas).

2. Amoñe’ë ha amyengovia tero teraränguetépe. Leo y sustituto los sustantivos por los
pronombres personales.

Mitakuña okaru. Marina ha Juan ojeroky.

Ha’e okaru. Ha’ekuéra ojeroky.

3. Aheka sopa de letrape umi teraränguete ha amongora. Busco en la sopa de letras


los pronombres personales y encierro en círculo.

H A ’ E Y O ND E P
Ñ A ND E CH E MB RR E
CH Ñ U’ T V J A S Ē
NT A P O R E N Ç T
H A ’ E K U É R A

4. Ahai teraränguete umi ñe’ë ojehaiguývape. Reemplazo por pronombres personales las
palabras subrayadas.

Luis ha Eloisa ojupi mba’yruguatápe. Ha’ekuéra ojupi mba’yruguatápe.


Martina oho mbo’ehaópe. Ha’e oho mbo’ehaópe.
Mbo’ehára ha che roho roguata. Ore roho roguata.
Antonio, nde ha che jaháta jakaru. Ñande jaháta jakaru.

Identifica pronombres personales.


Utiliza pronombres personales.

76 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 76 07/03/2017 10:38:33 a.m.


Jehai hekopegua – Ortografía
Ta’anga’i kuatiapyre - Signos de puntuación
1. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

¡Iporaitépa! Nde sapatu pyahu;


Ko’ërö aháta ajogua peteï sapatu, voko, haiha, sái aikotevéva.
Nepytuhë ha
Epytáke, che kyta. Nepytuhë, che kyguái. eha’arö, che
kytäguái.

Amombe’úta
¡Emañáke! Ore kyndýi.
ndéve, che kytäköi.

Kyta (punto): su principal función es señalar la pausa que marca al final


de una oración o enunciado, párrafo, la primera palabra debe escribirse
siempre con inicial mayúscula.
Kyguái (coma): indica una pausa breve dentro de una oración o enunciado.
Kytaguái (punto y coma): indica una pausa mayor que la marcada por la
coma y menor que la del punto.
Kyndýi (signo de exclamación): encierran enunciados exclamativos dándole
énfasis acentual y entonación.

2. Amoï umi ta’anga’i kuatiapyre ko mombe’upýpe. Ubico correctamente la puntuación


al texto.

Karai Antonio ha Andrea oho kokuépe__ , ogueru haçua ka’avoita .


-Iporäiterei umi ka’avo he’i che sy .
Mba’épa rejapota ichugui oporandu che tia__Ha’ekuéra
. ¡
he’i:__Ko’ërö
rogueraháta Mercádope.!

Identifica signos de puntuación.


Emplea correctamente los signos de puntuación.

Unidad 5 Mombe’upy 77

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 77 07/03/2017 10:38:33 a.m.


Jahai haçua – Redacción
Ahai mombe’upy – Redacta leyenda
1. Amoñe’ë ha amïmba ko mombe’upy. Leo y completo esta leyenda. Respuesta libre.

Amoñepyru péicha.
Mombe’upy Ykua Bolaños
Peteï ára ndaje oiko oguata hína táva Caazapáre

Upéi, are ndokyvéi ha oïva yvyra okaipa ha mymbakuéra ohopa.

Peichahágui

Ipahaitépe

2. Amoha’anga ko mombe’upy. Dibujo esta leyenda. Respuesta libre.

Escribe narraciones breves.


Emplea vocabulario adecuado.

78 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 78 07/03/2017 10:38:33 a.m.


Ñandekatupyryve haçua – Repaso
1. Amoñe’ë. Leo.

Nde, ha’e ha che ñamombe’úta mombe’upy ñane irünguérape.


Peë pemombe’úta pende sýpe.
Ore romombe’úta ore rogayguakuérape, ha ha’ekuéra omombe’u jeýta óga
jerére. Péicha enterove jaikuaáta heta mombe’upy.

2. Anohë mombe’upýgui umi teraränguete. Extraigo del texto pronombres personales.

Nde – ha’e – che – peë – ore- ha’ekuéra

3. Ahai 3 mombe’upy réra ha amoha’anga. Escribo el nombre de tres leyendas y luego dibujo.
Respuesta libre.

4. Ahai ta’anga’i kuatiapýre a ñe’ëjoajúpe. Escribo correctamente signos de puntuación a


estas oraciones.

Pe mitäkuña ho’u so’o mbujape yvary ha so’o ka’ë


Pe jagua oñarö amo karaíre upévare ipochy
Iporäitepa pe yvoty pytä

5. Aiporu teraränguete amoïmba haçua ñe’ëjoaju. Utilizo pronombres personales para


completar las expresiones.

Pedro ha Julia oñoirü. Ha’ekuéra ohóta ohuga vakapipopo.


Pedro ha Julia oipota avei ou isy ohuga. Ha’e ndaikatúi ohuga,
ohova’erä itia ndive omba’ejogua. Ha’ekuéra oho mercado-pe. Pedro
ipochy. Ha’e oipotakuri isy ohuga.
Julia he’i chupe: -Ani ndepochy, upéi jaháta hendápe.

6. Ambojoaju he’isévare. Uno con flecha con su significado.

kytaguai kyguái kyta kytaköi

Unidad 5 Mombe’upy 79

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 79 07/03/2017 10:38:33 a.m.


Unidad

6
Morangu

Unidades temáticas
Expresión oral, Comprensión de textos orales, Comprensión
de textos escritos y Expresión escrita

Expresión oral
• Omoha’anga iñe’ë rupi umi mba’e oikomeméva ijere rehe. (Dramatiza
escenas sencillas de fabulas).
• Omombe’ujey ha’e oikümbyhaguéicha morangu. (Recrea fábulas).
Comprensión de textos orales
• Ohechakuaa mba’e rehetéguipa oñeñe’ëhína umi ohendúvape. (Infiere el
tema de los textos escuchados).
• Oikümby mba’épa oje’e pe ohendúvape: morangu. (Comprende la
información contenida en textos breves escuchados: fábulas).
• Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ë pe ohendúva moñe’ërame ha
mba’éichagua tekovépa umíva. (Identifica los personajes de un texto
escuchado y los caracteriza brevemente).
• Ombohovái oñeporandúva ichupe ohenduva’ekue rehe. (Responde
preguntas sobre el contenido del texto).
• He’i haçua mba’épa ha’e oimo’ä umi ohenduva’ekuégui. (Emite su opinión
de manera sencilla sobre lo ocurrido en textos narrativos escuchados).
• Ohechakuaa mba’épa oï porä ha mba’épa nahániri umi ohendúvape.
(Identifica valores y antivalores presentes en textos breves escuchados).
Comprensión de textos escritos
• He’i mba’épa he’íne jehaipyrépe oma’ëvo ta’anga rehe. (Anticipa el posible
contenido del texto a partir de datos que se le facilitan).
• Oikümby mba’épa oje’e pe omoñe’ëvape: morangu. (Comprende la
información contenida en textos tales como: fábulas).
• Ohechakuaa mba’e porä ha mba’e vai oïva jehaipyrépe. (Reconoce valores
y antivalores presente en texto leído).
Expresión escrita
• Oiporu ñe’ënguéra hendapete. (Utiliza vocablos adecuados a la situación
comunicativa).
• Ohai omombe’úvo mombe’urä mbykymi. (Redacta narraciones breves,
teniendo en cuenta la estructura de cada tipo de texto).
• Oiporu ñe’enguéra hendapete. (Utiliza vocablos adecuados a la situación
comunicativa).
• Omboysýi hendápe pe omombe’úva. (Secuencia sus ideas en orden lógico).

Ñañomongeta - Expresión oral Morangu: «Karai ha Tungusu»


Morangu: «Tapiti ha karumbe» Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñahendu haçua - Comprensión de textos Ñe’ëtéva
orales Jehai hekopegua - Ortografía
Morangu: «Kirikiri ha yryvu» Puso «’» jeporu
taikuéra ha ñe’ëndy - Letras y vocabulario Jahai haçua - Redacción
Ñe’ëndy – Ñe’ëryru Morangu jehaijey
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva Ñandekatupyryve haçua - Repaso
80 Guaraní 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 80 07/03/2017 10:38:35 a.m.


Morangu mombe’u
chemoarandu
ajepy’amongeta
ha heta mba’e aikuaa.

Unidad 6 Morangu 81

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 81 07/03/2017 10:38:36 a.m.


Ñañomongeta – Expresión oral
Morangu: «Tapiti ha Karumbe» – Fábula: «Tapiti ha Karumbe»
1. Amaña ta’angáre ha amombe’u. Observo la imagen y comento. Respuesta libre.

Mba’e mymbápa ahecha. ¿Qué animales veo?


Moöpa oiko hikuái. ¿Dónde viven?
Mba’épa ikatu ahuga hendivekuéra. ¿Qué podría jugar con ellos?

2. Amoñe’ë morangu. Leo la fábula.

tapiti ha karumbe

Oha’ämba rire Tapiti ha karumbe mávapa ipya’eve oñani haçua,


jeko ojojuhu hikuái tape rehe:
-Mba’éichapa che irü karumbe.
-Iporänte ha nde, akóinte ne akuäite.
-Che akuä añete, áça katu naha’ävéima nendive. Añembohorysemo’ä ha
osë vai chéve. Atïeterei apyta upe rire.
-Ani ne angekói che irü, opavavéva ko’árupi oikuaa ndeha pe neakuävéva.
Che naha’ämo’ävéima avei nendive.
-Karumbe oñoangirü upéicharö ñande.
-Upéicha. Terehasa poräite.
-Nde avei, terehasa poräite.

3. Ambohovái. Contesto.

-Mávapa umi avatee. ¿Quiénes son los personajes?

Tapiti ha karumbe
-Mba’épa oiméne oñandu hikuái opytávo oñoirü hikuái. ¿Qué habrán sentido al
quedarse como amigo?

Respuesta libre.

82 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 82 07/03/2017 10:38:43 a.m.


4. Aha’ä mba’épa ojapo Tapiti oñani aja. Dramatizo la escena de Tapiti cuando jugaba la
carrera.
Respuesta libre.
5. Ha’e cheremimo’ä morangu rehegua. Expreso mis sentimientos sobre la fábula.
Respuesta libre.

6. Ajapo aty che irünguéra ndive ha romba’apo. Formamos grupos y trabajamos.


Respuesta libre.
- Jaguapy peteĩ korápe.
- Ñakirirĩmbaite ha jajapysaka porä morangu mombe’uháre.
- Omombe’úva morangu oñe’ë poräva’erä ha omoñe’ë hatä.
- Roha’ä pe oikóva morangúpe.
- Romombe’u tekombo’erä ohejáva morangu.

7. Amaña ta’angáre amombe’u haçua morangu. Observo las imágenes para narrar la
fábula. Respuesta libre.

8. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo al profe.

oï porä
oï poräiterei

Pronuncia con claridad las palabras.


Recrea fábula.

Unidad 6 Morangu 83

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 83 07/03/2017 10:38:44 a.m.


Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales
Morangu: «Kirikiri ha Yryvu» - Fábula: «Kirikiri ha Yryvu»
1. Amaña ta’angáre, ha’e mba’érepa hi’ä chéve oñe’ëta jehaipyre. Observo la
imagen, pienso de qué tratará el texto. Respuesta libre.

kirikiri yryvu

2. Ahendu che mbo’ehára omoñe’ëvo. Escucho mientras lee mi profe.

Kirikiri ha Yryvu

Peteï ka’aru Yryvu oguapy takuru ári ojepe’e. Kirikiri oveve karape ohasávo
hi’áripi ha oñe’ëreity ichupe kóicha:
–Mba’éichapa nde ka’aru pa’i.
–E, ndetarovámaiko nde -he’i ojerévo Yryvu. Ñe’ëndy
–Nahániri -ombohovái Kirikiri -Ndaha’éipa nde pa’irä ñe’ëreity: echar
térä pa’i voi. indirectas
–Mba’érepa -oporandu Yryvu. oveve: vuela
vHa nde ao hü guasu ha ne akä perö niko -he’i Kirikiri. yryvu: cuervo
Yryvu ipochy ha he’i chupe: -Anína reñembotavy.
kirikiri: halcón
Jajokuaa poräiterei niko ñande. Che ndaha’éi pa’irä
térä pa’i, nde ndaha’éi pa’ikue térä pa’irängue. ndetarovámaiko: ya
Moköivéva ñande reko vai. estás loco
Che jepe ha’u mymba re’öngue ha upévare che ao
hü, nde katu re’u ryguasu ra’y oikovére.
Ha nde ao para’i asy.
Upéva he’ise nde reko vaive ha nde rova’ätäveha chehegui, mba’e tï karë.

3. Ahesa’ÿijo ha ambohovái porandu. Analizo y contesto las preguntas.

Mba’épa ojapo yryvu peteï ka’aru. ¿Qué estaba haciendo una tarde el cuervo?
Oguapy takuru ári ojepe’e.
Mba’érepa Kirikiri he’i Yryvúpe pa’i. ¿Por qué el Kirikiri le dice sacerdote al cuervo?
Ijao hü guasu ha iñakä perö.
Mba’érepa ipochy yryvu. ¿Por qué se enojó el cuervo? He’i haguére chupe pa’i.
Mba’épa ha’e Kirikiri rembiapóre. ¿Qué digo sobre la acción de Kirikiri? Respuesta libre.

84 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 84 07/03/2017 10:38:47 a.m.


4. Ajepy’amongeta, ahaiguy mba’e vai ha amongurusu mba’e porä oïva
morangúpe. Reflexiono, subrayo el antivalor y coloco una al valor de la fábula.

- Che jepe ha’u mymba re’öngue ha upévare araha ao hü ahechauka


haçua añeangajevyha. X
- Ha nde ao hü guasu ha ne akä perö.

5. Aiporu ko’ä ñe’ë amoïmba haçua ñe’ëjoaju. Completo las oraciones utilizando las
palabras del recuadro.

kirikiri – takuru – yryvu - ao

Kirikiri oveve karape.


Yryvu oguapy takuru ári.
Nde ao para’i asy.

6. Ahendujey ha amoïmba. Escucho nuevamente y completo el cuadro de la fábula.


Respuesta libre.

Peteï ára ñande Yryvu Upévare Yryvu ombohovái


oguapy peteï takuru ári péicha Kirikirípe

Ipahaitépe

7. Aiporu papapy amoï haçua oiko haguéicha morangu. Ordeno secuencialmente las
oraciones según ocurrieron.

2 Nde ao hü guasu ha ne akä perö. 3 Ani reñembotavy reína Kirikiri.


4 Nde katu re’u ryguasu ra’y. 1 Kirikiri oveve karape.

8. Amoha’anga umi avateépe ha ahai mba’éichapa hikuái. Dibujo a los personajes


de la fábula y escribo cómo es el carácter de cada uno. Respuesta libre.

Identifica valores y antivalores en textos escuchados.


Identifica personajes de la leyenda.
Responde preguntas.

Unidad 6 Morangu 85

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 85 07/03/2017 10:38:47 a.m.


Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario
Ñe’ëndy - Ñe’ëryru – Vocabulario en contexto
1. Amyesakä ä ñe’ë. Aclaro estos términos.

takuru: termitero pa’i: sacerdote

ao hü: ropa negra para’i: color grisáceo, atigrado, estampado

2. Ajapo ñe’ëjoaju umi ñe’ëgui. Empleo en oraciones las palabras aclaradas. Respuesta libre.

3. Amohenda achegety rupive ko’ä ñe’ë. Ordeno alfabéticamente estas palabras.

yryvu kirikiri takuru ryguasu pa’i ao


ao kirikiri pa’i ryguasu takuru yryvu
4. Amohenda umi ñe’ë tïgua ha jurugua. Clasifico las siguientes palabras en orales y nasales.

pa’irä - akaru - ryguasu - kirikiri - nahániri - porä - akä - perö

Ñe’ë jurugua Ñe’ë tïgua

akaru pa’irä

ryguasu akä perö

kirikiri nahániri

5. Amongora ñe’ë ndaipóriva morangúpe. Encierro en círculo la palabra que no hay en la fábula.

taguato pa’i takuru hü


kirikiri yvoty yryvu karumbe

86 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 86 07/03/2017 10:38:47 a.m.


6. Amoï herakuéra ko’ä ta’ángape. Escribo sus nombres a estos dibujos.

karumbe yryvu takuru

7. Amoñe’ë ha upéi apurahéi che mbo’ehára ndive. Leo y luego canto con mi profe.

100 sa, 200 moköisa, 300 mbohapysa, 400 irundysa jaipapa, jaipapa, jaipapa
pa, pa, 500 posa, ejere, ejere jere, eguapy eguapy guapy.

Epu’ä epu’ä a, aaaa, eipapa, eipapa papa pa, paaaaa.

8. Ahai papapy 100 guive 500 peve. Escribo los números de 100 en 100 hasta 500 en letras.

sa – moköisa – mbohapysa – irundysa – posa

9. Aipapa, ahai papapy ha héra guaraníme. Sumo, escribe el resultado y en letras.

100 + 250 + 50 = 400 irundysa

200 + 110 + 190 = 500 posa

150 + 100 + 50 = 300 mbohapysa

Identifica vocabulario contextual.


Identifica numeral hasta 500

Unidad 6 Morangu 87

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 87 07/03/2017 10:38:52 a.m.


Ñamoñe’ë haçua – Lectura comprensiva
Morangu: «Karai ha Tungusu» – Fábula: «Karai ha Tungusu»
1. Amaña ta’angáre ha ha’e mba’érepa hi’ä chéve oñe’ëta ko haipyre. Observo
la imagen y digo de que trata el texto. Respuesta libre.

2. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Karai ha tungusu

Peteï karai oke hína, upeichahágui añandu


Ñe’ëndy
hemoïmba hete.
tungusu: pulga
Ipochy eterei upévare, oheka hupápe ha ijerére
mba’épa oisu’upáva ichupe. hemói: picar, escozor
Otopa peteï tungusúre ha he’i ichupe: -Mba’éiko apeno: roncha, urticaria
rejapo cherehe nde vicho’i. ñyrö: disculpar, perdonar
Ombohovái tungusu: –Che moñyrö karai; anichéne: no, no será
ajerure ndéve ehejamínte taikove. Che ningo tekombo’erä: moraleja
chemichïeterei, anichéne rombyajy.
Karai opuka hese ha he’i chupe: –Ndaikatumo’äi
romoñyrö; ndarekói mba’érepa reikónte che su’u.
Tuicha mba’e vai rejapo cherehe, ndaikatúi ake ha chemoapenomba.
Tekombo’erä: Jajapóramo mba’e vai, ñambohovakemanteva’erä
jajapova’ekue.

3. Ambohovái. Contesto.

- Mba’épa ojapo hína karai. ¿Qué estaba haciendo el señor? Karai oke hína.
- Mba’épa ojuhu. ¿Qué encontró? Otopa peteï tungusúre.
- Mba’épa ojehu karaípe. ¿Qué le sucedió al señor? Oñandu hemoïmba hete.
88 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 88 07/03/2017 10:38:56 a.m.


4. Ambosa’y moöpa oiko morangu. Pinto el lugar donde ocurrió la acción de la fábula.
Dibujos sin pintar

5. Amongurusu mba’e vai oïva morangúpe aiguyhai oï poräva. Marco con el


antivalor y subrayo lo correcto.

Tungusu omohemoïmba karaípe. X Karai oke.

6. Aiporu papapy amoï haçua oiko haguéicha morangu. Enumero secuencialmente


los hechos.

4 Karai opuka tungusúre. 3 Che moñyrö karai, he’i tungusu.


1 Peteï karai oke hína. 2 Karai otopa peteï tungusu.

7. Amongora mba’éichagua ñe’ëjoajungatúpa. Encierro en a que figura literaria


corresponde.

Tungusu he’i: -Che moñyro Karai.

je’e jey mbojoguáva mboaváva

8. Amoha’anga. Dibujo. Respuesta libre.

Karai oñe’ë jave tungusu ndive

Establece secuencia básica.


Responde preguntas.
Identifica valores y antivalores.

Unidad 6 Morangu 89

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 89 07/03/2017 10:38:57 a.m.


Ñe’ëtekuaa – Gramática
Ñe’ëtéva - Verbos
1. Amaña ta’angáre ha ha’e ahecháva. Observo las imágenes y describo. Respuesta libre.

Ñe’ëtéva (Verbos): es la palabra que denota acción, estado o proceso.


Ejemplos: añani, avy’a, amba’apo.
Para conjugar el verbo se tienen en cuenta los morfemas que expresan:
persona, número y tiempo.
Papapy ha ava ñe’ëpehëtai (morfemas de número y persona): el morfema
o partícula prefija indica el número y persona del verbo.

1.a pers. che a


Papyteï (singular) 2.a pers. nde re
3.a pers. ha’e o

1.a pers. ñande ja (oral) ña (nasal) ore ro


Papyeta (plural) 2.a pers. peë pe
3.a pers. ha’ekuéra o

Ñe’ëpehëtai upeigua (Morfemas temporales): el morfema o partícula


sufija indica cuándo se realiza la acción, es decir, el tiempo y se escribe al
final del verbo. Presente perfecto: sin partícula. Pretérito perfecto: lleva la
partícula «’akue». Futuro perfecto: lleva la partícula «ta».

90 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 90 07/03/2017 10:39:00 a.m.


2. Amosusũ ñe’ëtéva: guata. Conjugo el verbo caminar.
Ára açaguaite Ára mboyveguaite Ára upeiguaite
Teraränguete
(presente) (futuro perfecto) (pretérito perfecto)
Che aguata aguatáta aguata’akue
Nde reguata reguatáta reguata’akue
Ha’e oguata oguatáta oguata’akue
Ñande jaguata jaguatáta jaguata’akue
Ore roguata roguatáta roguata’akue
Peë peguata peguatáta peguata’akue
Ha’ekuéra oguata oguatáta oguata’akue

3. Amaña ta’angáre ha amoïmba ñe’ëjoaju ñe’ëtévape. Observo la lámina y completo


las oraciones con verbos.

ñarö - karu – moñe’ë - vy’a - ke

Mitäkuña okaru . Kuñakarai omoñe’ë diario.

Jagua oñarö korapýpe. Ñande javy’a .

4. Amoï umi ñe’ëtéva hendapete. Ubico correctamente los verbos.

ahuga’akue ahuga ahugáta


kuehe ahuga’akue

Ko’áça ahuga

Ko’ërö ahugáta

5. Amoïmba. Completo.

Mba’épa ojapo tapiti.

oñarö oke opo

Identifica verbos.
Identifica tiempos verbales.

Unidad 6 Morangu 91

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 91 07/03/2017 10:39:07 a.m.


Jehai hekopegua – Ortografía
Puso «’» jeporu – Uso del puso «’»
1. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Ka’i ho’u hu’itï ha okirirï.


Tu’ï oñe’ë hatä ha
ju’i oiko ha’eñorei.

2. Ahekýi jehaipyrégui umi ñe’ë oguerokóva puso «’». Extraigo del texto palabras con
puso «’».

Ka’i – ho’u – hu’itï – tu’ï – oñe’ë – ju’i – ha’eñorei

El puso «’» es una consonante glotal que siempre se usa entre vocales para
cortar momentáneamente el sonido, y forma sílaba con la vocal que le
sigue. Ejemplos: ka’a se separa ka-’a; ky’a se separa ky-’a.

3. Aheka sopa de letras-pe ñe’ë oguerekóva «’» puso. Busco en la sopa de letras las
palabras con puso «’». so’o - ko’ë - tu’ï - ka’i - mbo’epy - ka’a.

k s o ’ o t K
o u mb u ch ÿ A
’ t u ’ ï t ’
ë a mb ë r l I
m b o ’ e p y
ch a y r ç ö I

4. Ahai héra. Escribo sus nombres.

ka’i ka’a so’o tu’ï

Identifica el puso «’».


Escribe palabras utilizando correctamente el puso «’».

92 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 92 07/03/2017 10:39:09 a.m.


Jahai haçua – Redacción
Morangu jehaijey – Reescritura de fábula
1. Amaña ta’angáre ha ahaijey peteï morangu. Observo la imagen y escribo una fábula.
Respuesta libre.

2. Amoñepyrü péicha. Inicio así. Respuesta libre.

Karumbe ha tapiti

Peteï ára ñande oha’äta tapiti ha karumbe

mávapa

Tapiti oñeno yvyraguýpe ha upeichahágui

Ipahaitépe

3. Amoha’anga pe morangu paha. Dibujo el final de la fábula. Respuesta libre.

Reescribe una breve fábula.


Utiliza vocabulario adecuado.

Unidad 6 Morangu 93

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 93 07/03/2017 10:39:10 a.m.


Ñandekatupyryve haçua – Repaso
1. Amoñe’ë. Leo.

Japuka, japuka ha jajeroky heta.


Jajere, jajere ha ja’e heta ñe’ë.
Japopo, japopo ha yva jaipo’o.
Jaguapy, jaguapy ha ñañembyaty.
Ñañe’ë, ñañe’ë ha guarani he’ë.
Upeiechaiteeeeee.

2. Anohë jehai pyrégui: Extraigo del texto:

- 6 ñe’ëtéva:
japuka jajeroky jajere

ja’e japopo ñañe’ë

- 3 ñe’ë oguerekóva puso:


ja’e he’ë jaipo’o

3. Ahai 3 morangu réra ha amoha’anga. Escribo el nombre de tres fábulas y luego dibujo.
Respuesta libre.

94 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 94 07/03/2017 10:39:10 a.m.


4. Amosusũ ñe’ëtéva: karu. Conjugo el verbo: comer.
Ára açaguaite Ára mboyveguaite Ára upeiguaite
Teraränguete
(presente) (futuro perfecto) (pretérito perfecto)
Che a karu akarúta akaru’akue
Nde re karu rekarúta rekaru’akue
Ha’e o karu okarúta okaru’akue
Ñande jakaru jakarúta jakaru’akue
Ore ro karu rokarúta rokaru’akue
Peë pe karu pekarúta pekaru’akue
Ha’ekuéra o karu okarúta okaru’akue

5. Ahai papapy 100 guive 500 peve. Escribo los números de 100 en 100 hasta 500 en letras.
sa – moköisa – mbohapysa – irundysa – posa

Unidad 6 Morangu 95

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 95 07/03/2017 10:39:10 a.m.


Unidad

7
Mombe’urä

Unidades temáticas
Expresión oral, Comprensión de textos orales, Comprensión
de textos escritos y Expresión escrita

Expresión oral
• Omoha’anga iñe’ë rupi umi mba’e oiko meméva ijere rehe. (Dramatiza escenas
sencillas de cuentos).
• Omombe’u jey ha’e oikümby haguéicha mombe’urä. (Recrea cuentos).
Comprensión de textos orales
• Ohechakuaa mba’e rehetéguipa oñeñe’ëhína umi ohendúvape. (Infiere el tema
de los textos escuchados).
• Oikümby mba’épa oje’e pe ohendúvape: mombe’urä. (Comprende la
información contenida en textos breves escuchados: cuentos).
• Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ë pe ohendúva moñe’ëräme ha
mba’éichagua tekovépa umíva. (Identifica los personajes de un texto
escuchado y los caracteriza brevemente).
• Ombohovái oñeporandúva ichupe ohenduva’ekue rehe. (Responde preguntas
sobre el contenido del texto).
• Oikümby mba’emba’épa oikóra’e pe ohendúvape. (Establece secuencia básica
de hechos que ocurren en un texto).
Comprensión de textos escritos
• Ohechakuaa omoñe’ëvape mba’épa ikatu oiko añetehápe ha mba’épa
oje’énteva oñeimo’ägui rei. (Distingue hechos posibles de hechos imaginarios).
• Oikümby mba’épa oje’e pe omoñe’ëvape: mombe’urä. (Comprende la
información contenida en textos tales como: cuentos).
• Ohechakuaa mba’épa he’ise umi ñe’ë oïva jehaipyrépe. (Comprende el
significado de vocablos que contienen los textos leídos).
• Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ë pe jehaipyre omoñe’ëvape, mba’épa
hembiapo, moöpa ha araka’épa oiko umíva. (Analiza un texto narrativo
considerando personajes, acciones, lugar y tiempo).
Expresión escrita
• Ohai omombe’úvo mombe’urä mbykymi. (Redacta narraciones breves, teniendo
en cuenta la estructura de cada tipo de texto).
• Oiporu ñe’ënguéra hendapete. (Utiliza vocablos adecuados a la situación
comunicativa).
• Omombe’u mba’emba’épa oikóra’e ojoapykuéri pe omoñe’ëva’ekue
jehaipyrépe. (Secuencia sus ideas en orden lógico).

Ñañomongeta - Expresión oral Ñe’ëtekuaa - Gramática


Mombe’urä: «Mbohapy kure’i» Ñe’ëtéva, tero, teraränguete, teroja
Ñahendu haçua - Comprensión de textos Jehai hekopegua - Ortografía
orales Pundie «J-jj»
Mombe’urä: «Pinocho» Puso, muanduhe, pundieköi jeporu
taikuéra ha ñe’ëndy - Letras y vocabulario Jahai haçua - Redacción
Ñe’ëndy – Ñe’ëryru Ahai jey Ype’i vai
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva Ñandekatupyryve haçua - Repaso
Mombe’urä: «Ryguasu Pytä’i»
96 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 96 07/03/2017 10:39:15 a.m.


Mombe’urä ahai
ndéve guarä.
Emoñe’ë ha emombe’u
ikatuhaçuáicha ojehayhu.

Unidad 7 Mombe’urä 97

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 97 07/03/2017 10:39:17 a.m.


Ñañomongeta – Expresión oral
Mombe’urä: «Mbohapy kure’i» - Cuento: «Mbohapy kure’i»

1. Amaña umi ta’angáre ha ambohovái porandu. Observo las imágenes y respondo.


Respuesta libre.

- Mba’épa ahecha pe ta’anga peteïhávape. ¿Qué veo en la primera imagen?


- Mba’épa hi’ä chéve ojehu pe ta’anga moköihávape. ¿Qué creo que pasa en la
segunda imagen?
- Pyharépa térä árape ojehu ko’ä mba’e. ¿La acción sucede de día o de noche?
- Mba’épa oiméne ojehu pe ta’anga mbohapyhápe. ¿Qué será que ocurre en la
tercera imagen?
- Mba’éichapa ikatu ñambohéra ko mombe’urä. ¿Cómo se puede titular este cuento?
- Mba’éichapa hi’ä ndéve opa ko mombe’urä. ¿Cómo creo que termina este cuento?
- Amombe’ujey pe mombe’urä ambohovái haguéicha porandu. Narro el cuento
según las respuestas de las preguntas.

2. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Mbohapy kure’i

Peteï ára ndaje mbohapy kure’i ohótama isy ha Ñe’ëndy


itúva rógagui ojapo haçua hikuái hóga tee. ate’ÿ: perezoso/sa
Peteï hérava Ate’ÿ ojapo hóga kapi’íguinte. jaguarundi: lobo
Ambue katu hérava Karuvai ojapónte yvyrágui ha mbeguekatu:
ipahaguete hérava Mba’apo katu ojapo lentamente
mbeguekatu ñai’ügui. upémaramo: entonces
Peteïjey ndajeko ou Jaguarundi ombota Ate’ÿ
ytaku: agua caliente
rokë ho’uségui ichupe.
Ate’ÿ he’irö çuara ndoipe’amo’äiha hokë,
Jaguarundi oñepyrü oipeju hatä ha Ate’ÿ róga ovevepaite. Ate’ÿ ñaniháme
oho Karuvai rógape, oikemívonte.
Ombotajey Jaguarundi Karuvai rokë. Ambue he’i ndoipe’amo’äiha hokë.
Upémaramo Jaguarundi oñepyrü oipeju hatäve ha oitypaite avei Karuvai
róga.

98 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 98 07/03/2017 10:39:23 a.m.


Ate’ÿ ha Karuvai ñaniháme oho Mba’apo rógape; ohojeýma Jaguarundi
ombota okë.
Mba’apo he’i ichupe ndoipe’amo’äiha, upémaramo Jaguarundi oñepyrü
oipeju, oipejuvénteramo ha ndoitýi Mba’apo róga. Opyta ikangypa.
Omaña porä Mba’apo rógare ha oho óga rapykuépe ha oikétavo ovetä
rupi.
Oñehemba hese ytaku, omoïva’ekue umi kure’i ovetä ári.
Jaguarundi ñani ha tasëme ose oho upégui.

(Traducción y adaptación de Susana Ortega)

3. Ambosa’y umi oïva mombe’uräme. Pinto los personajes del cuento.

4. Aha’ä mba’épa ojapo umi mbohapy kure’i. Imito lo que hacen los tres cerditos.
Respuesta libre.
5. Ha’e moöpa oiko ko mombe’urä. Digo dónde ocurre la acción.
Respuesta libre.
6. Ha’ejey mombe’urä ha amoambue ipaha. Narro nuevamente el cuento y cambio el final.
Respuesta libre.
7. Ajapo aty che irünguéra ndive ha romba’apo. Formamos grupo y trabajamos.
Respuesta libre.
- Romoñe’ë pe mombe’urä romoambuéva.
- Roha’ä pe oikóva mombe’uräme.

8. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo al profe.

oï porä
oï poräiterei

Pronuncia con claridad y tono de voz adecuado.


Reconoce cuentos.
Dramatiza cuentos.

Unidad 7 Mombe’urä 99

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 99 07/03/2017 10:39:24 a.m.


Ñahendu haçua – Comprensión de textos orales
Mombe’urä: «Pinocho» – Cuento: «Pinocho»
1. Amaña ta’angáre, ha’e mba’érepa hi’ä chéve oñe’ëta mombe’urä ha ha’e
che irünguérape. Observo la imagen, pienso de qué tratará el texto y lo comento con mis
compañeros. Respuesta libre.

2. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Pinocho

Karai Gepetto ndajeko omba’apóva yvyráre


hógape. Ñe’ëndy
Peteï ára ñande ojapo mitä’i ra’anga iporä itereíva añete: cierto
yvyrágui, ombohérava Pinócho. jepi: siempre, con
He’i: –Aipotaitépa che ra’yrä, hi’änga’ura’e toikove. frecuencia
Upe pyharépe ou Jarýi ha omoï peteï korasö anive: no más
Pinóchope ha ha’e oiko ichugui mitä añete.
hasyete: muy enfermo
Pyhareve opu’ävo Gepetto otopa oiko hague mitä
haimete: casi casi
añete Pinóchogui; ha ovy’aiterei upévare.
Ha’e omondo ichupe mbo’ehaópe.
Pinócho mbo’ehao rapére ijúnta vai, ha haimete voi ndohói mbo’ehaópe.
Ha ou jepi he’i itúvape oï poräitereíha mbo’ehaópe. Iñirü Kyju’i he’i jepi
ichupe: –Anive nde japu.
Peteï ára Gepetto hasyete Pinócho ndojeréigui hógape.
Upémaramo ou Jarýi Pinócho rendápe ha he’i ichupe: -Ko’áça nde japúramo
nde rúpe ne tï okakuaáta; Pinócho ndogueroviái Jarýipe.
Oçuahë pyharéma hógape. Itúva oporandu ichupe mba’érepa oçuahëramo,
ha ha’e he’i: –Ndotopáiha hóga rape, upepete itï oñepyrü ipuku. Ha’e
oñemondýi ha hasë, he’i itúvape omoñyrö haçua ichupe ijapu haguére ha
ndaijapumo’äveimaha.
Upete guive oiko hikuái vy’ápe ha japu’ÿre oñondive.
(Traducción y adaptación de Susana Ortega)

100 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 100 07/03/2017 10:39:24 a.m.


3. Ambohovái porandu. Contesto las preguntas.

- Mba’épepa omba’apo karai Gepetto. ¿En qué trabaja don Gepetto?


- Mba’épa ojapo peteï ára. ¿Qué hizo un día?
- Mba’éichapa ombohéra pe ta’anga ojapova’ekue. ¿Cómo llamó al muñeco?
- Mba’épa ome’ë Jarýi Pinóchope. ¿Qué le dio el hada a Pinocho?

4. Aiporu papapy amoï haçua oiko haguéicha mombe’urä. Enumero secuencialmente


según ocurrieron en el cuento.

5 Pinócho tï oñepyrü ipuku.


2 Jarýi omoï Pinóchope peteï korasö.
4 Gepetto hasyete.
3 Gepetto otopa oiko mitä añete Pinóchogui.
1 Karai Gepetto omba’apo yvyráre.

5. Amongora moöpa oiko ko mombe’urä. Encierro en donde ocurrió el cuento.

yvyratýpa ñemba’apoha yvyráre yvotytýpe

6. Amombe’u jey mombe’urä. Narro nuevamente el cuento. Respuesta libre.

Karai Gepetto ñande Ou peteï Jarýi ha omoï


omba’apo yvyráre ha Pinóchope

Ipahaitépe Pinócho he’i


Gepettope omoñyrö haçua

7. Ahai che remimo’ä ko mombe’uräre. Escribo mi opinión sobre el cuento.


Respuesta libre.
8. Amoha’anga Pinócho tï okakuaa jave. Dibujo cuando le creció la nariz a Pinocho.
Respuesta libre.

Establece la secuencia básica.


Identifica personajes del cuento.

Unidad 7 Mombe’urä 101

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 101 07/03/2017 10:39:24 a.m.


Taikuéra ha ñe’ëndy – Letras y vocabulario
Ñe’ëndy - Ñe’ëryru – Vocabulario contextual
1. Amyesakä ä ñe’ë. Aclaro estos términos.

yvyra: madera

jarýi: hada

tï: nariz

kyju: grillo

2. Ajapo ñe’ëjoaju umi ñe’ëgui. Empleo en oraciones las palabras aclaradas. Respuesta libre.

3. Amohenda achegety rupive ko’ä ñe’ë. Ordeno alfabéticamente estas palabras.

karai kure’i kyju


Kapi’i kokue
yvyra puku Jarýi
jarýi kapi’i karai kokue kure’i kyju puku yvyra
4. Amongora umi ñe’ë oiporúva pundieköi. Encierro en círculo las palabras con digramas.

mba’apo kyju ndojeréi

ñemondýi kure’i renda nda’ijapúi

5. Ahaiguy umi ñe’ëjoaju oïva mombe’uräme. Subrayo las oraciones que corresponden al
cuento.

Karai Gepetto omba’apo yvyráre.


Kyju’i he’i Pinócho-pe: -Jaha jahuga.
Jarýi omoï Pinóchope peteï korasö.
Gepetto ojapo peteï kure’i ra’anga.

102 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 102 07/03/2017 10:39:24 a.m.


6. Aikytï kuatia ha amboja mbohapy ñe’ë tïgua ha jurugua. Corto y pego tres palabras
orales y nasales. Respuesta libre.

7. Amoñe’ë ha upéi apurahéi che mbo’ehára ndive. Leo y luego canto con mi profe.

100 sa, 200 moköisa, 300 mbohapysa, 400 irundysa, aipapa, aipapa ha posa
mevéma aikuaa.
600 poteïsa, 700 poköisa, 800 mbohapysa, 900 irundysa, ahave hese ha
1000 su peve aipapa.
Apu’ä, aguapy, ajere, apopo, aipapa ha supe amohu’ä.

8. Ahai papapy 100 guive 1000 peve. Escribo los números de 100 en 100 hasta 1000 en letras.

sa – moköisa – mbohapysa–irundysa–posa–poteïsa–poköisa – poapysa - porundysa - su

9. Aipapa, ahai papapy ha héra guaraníme. Sumo, escribe el resultado y en letras.

700 + 250 + 50 = 100 su

200 + 350 + 150 = 700 poköisa

250 + 600 + 50 = 900 porundysa

Identifica vocabulario contextual.


Identifica numeral hasta 1000.

Unidad 7 Mombe’urä 103

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 103 07/03/2017 10:39:24 a.m.


Ñamoñe’ë haçua – Lectura comprensiva
Mombe’urä: «Ryguasu pytä’i» – Cuento: «Ryguasu pytä’i»
1. Amaña ta’angáre ha ha’e mba’érepa hi’ä chéve oñe’ëta mombe’urä. Observo
la imagen y digo de qué tratará el cuento. Respuesta libre.

2. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Ryguasu pytä’i

Kokue ykére ndajeko oï peteï óga tuicháva oïha heta mymba,


ko’ëju vove ndajeko ryguasume oñepyrü otokoro’o.
Peteï Ryguasu pytä’i ndajeko ojatypeka hína ha ojuhu peteï avati ra’ÿi sa’yju
mimbíva kuarahýicha.
Oporandu iñirünguérape ikatútapa oipytyvö ichupe oñotÿ haçua.
-Ndaikatumo’äi -he’i ichupe Ype.
-Ndaikatumo’äi -he’i ichupe Mbarakaja.
-Ndaikatumo’äi -he’i ichupe Jagua.
-Oï porä -he’i Ryguasu pytä’i ha oho ha’eño oñotÿ.
Oñangareko hese ko’ëko’ëre heñói meve.
Avati heñói ha hi’a tuichaicha.
Ohenói iñirünguérape ohechauka ha ojerure haçua ichupekuéra
ikatútapa oipytyvömi ichupe omono’ö ha omongu’i haçua avati ra’ÿi.
-Ndaikatumo’äi -he’i Ype.
-Ndaikatumo’äi -he’i Mbarakaja.
-Ndaikatumo’äi -he’i Jagua.
Ryguasu pytä’i ipochy eterei, upémaramo ojapopa tembiapo ha’eño.
Opyta okerei kane’ögui anga.
Upéi opu’ä ojapo mbujape hyakuä asýva pe avati ku’ígui oñemboja Ype,
Mbarakaja ha Jagua ha ojerure ichupe
Ryguasu pytä’i he’i ichupekuéra: -Oime rire peë che irü, che
pytyväva’erämo’ä.
Peë ndaha’éi che irü ha upévare name’ëmo’äi peëme.

(Traducción y adaptación de Susana Ortega)

104 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 104 07/03/2017 10:39:26 a.m.


3. Ambohovái. Contesto.

- Mba’épa otopa Ryguasu pytä’i. ¿Qué encontró la gallinita roja?


Ojuhu peteï avati ra’ÿi sa’yju.
- Mba’épa ojapo Ryguasu pytä’i. ¿Qué hace la gallinita roja?
Oñotÿ ha oñangareko hese ko’ëko’ëre heñói meve.
- Mba’épa he’i iñirünguérape. ¿Qué le dijo a sus amigos?
Peë ndaha’éi che irü ha upévare name’ëmo’äi peëme.
4. Ambosa’y avatee ha amongora umi avatee’ÿ. Pinto al personaje principal y
encierro en a los personajes secundarios.

5. Ahaiguy mba’éichagua ñe’ë porä haipyre. Subrayo la figura literaria correspondiente.

Avati ra’ÿi sa’yju mimbíva kuarahýicha: mbojojáva mbojoguáva je’ejey

6. Aiporu papapy amoï haçua oiko haguéicha mombe’urä. Enumero secuencialmente


los hechos.

4 Ryguasu pytä’i ojapo mbujape. Ñe’ëndy


2 Ryguasu pytä’i otopa avati ra’ÿi. ñe’ë porä haipyre: figuras
1 Ryguasume otokoro’o. literarias
3 Ryguasu pytä’i ipochyeterei. mbojojáva: comparación
mbojoguáva: metáfora
7. Ahai A añetéramo ha G gua’úramo. Escribo A si la je’ejey: repetición
expresión indica realidad y G si es fantasía.
mboaváva: personificación
Ryguasume otokoro’o. ( A )
Ype he’i ndaikatumo‘äi. ( G )
Ryguasu pytä’i ojapo mbujape. ( G )

8. Amoha’anga. Dibujo.
Ryguasu pytä’i oñe’ëramo iñirünguérape.
Establece secuencia básica.
Identifica personajes del cuento.
Identifica fantasía y realidad.

Unidad 7 Mombe’urä 105

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 105 07/03/2017 10:39:26 a.m.


Ñe’ëtekuaa – Gramática
Tero, teroja, ñe’ëtéva, teraränguete – Sustantivo, adjetivos, verbos,
pronombres

1. Amoñe’ë. Leo.

Teroeta, teroteï, teratee


haipýpe heta amoñe’ë.
Teroja tekome’ëva, teroja techaukarä
ahai pukarä.
Ñe’ëtéva ha teraränguete
amombe’u mba’épa ajapokuaa.

2. Amoñe’ë umi tero ha upéi amohenda. Leo los sustantivos y luego los clasifico.

karai Capiata guyra


jagua tata mitä
Bolivia mitäkuña tatakua Luque

terorei terotee teroteï teroeta


karai Capiata mitä mitäkuña
guyra Luque tata tatakua

3. Aiporu ñe’ëtéva amoïmba haçua ñe’ëjoaju. Completo las expresiones con verbos.

Ryguasu ho’u avati. Kure’i ojapo hogarä.

4. Aheka sopa de letras-pe umi teraränguete. Busco en la sopa de letras los pronombres
personales.

H A ‘ E Y O ND E P
Ñ A ND E CH E MB RR E
CH Ñ U T V J A S Ē
NT A P O R E N Ç T
H A ‘ E K U É R A

106 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 106 07/03/2017 10:39:28 a.m.


5. Ambojoaju ha ahai mba’e teroetápa ajapo. Uno con flecha y escribo el sustantivo
compuesto que se formó.

mba’yru jára Ñandejára

koty roguekúi araroguekúi

Ñande guata mba’yruguata

ara keha kotykeha

6. Ahai teroja tekome’ëva a terópe. Escribo adjetivo calificativo a los sustantivos.


Respuesta libre.

7. Aiporu teroja mba’éva amoïmba haçua ñe’ëjoaju. Completo las oraciones con
adjetivos posesivos. Respuesta libre.

che - ne - nde - pene - pende - ore - ñane - ñande

kóva ha’e aranduka.


sy ha’e ao apoha.
ryguasukuéra ombo’a heta.
haiha ho’a yvýpe.
y ro’ysä.

Identifica sustantivos.
Identifica adjetivos.
Identifica pronombres personales.
Identifica verbos.

Unidad 7 Mombe’urä 107

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 107 07/03/2017 10:39:28 a.m.


Jehai hekopegua – Ortografía
Puso «’», muanduhe, pundieköi – Puso «’», acentuación, digramas
1. Aikytï ha amboja 3 ñe’ë oguerekóva puso «’» ha upéi ajapo ñe’ëjoaju. Corto y
pego tres palabras con puso y luego escribo oraciones. Respuesta libre.

2. Amongora umi ñe’ë oguerekóva pundieköi. Encierro en las palabras con


digrama.

mburika taguato karumbe ryguasu

tungusu chavurro ype andai

3. Amoïmba. Completo.

Diego Maradona ha Gabriela Sabatini heñóiva’ekue Argentina -pe


José Luis Chilavert heñóivaekue Paraguay -pe.
Shakira heñóiva’ekue Colombia -pe.

4. Ahai muanduhe ko’ã ñe’ëme. Escribo el acento a estas palabras.

mbo’ehara
´ ara
´ heñoi
´
ojatypeka ikatupa
´

Utiliza puso «’».


Identifica palabras con digramas
Acentúa correctamente las palabras.

108 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 108 07/03/2017 10:39:28 a.m.


Jahai haçua - Redacción
Ahaijey Ype’i vai – Reescritura de Patito feo
1. Amoña ta’angáre ha ahai peteï mombe’urä. Observo la imagen y reescribo un cuento.
Respuesta libre.

2. Amoñepyrü péicha. Inicio así. Respuesta libre.

Ype’i vai

Peteï ára ndajeko osë ype ra’y apytépe peteï ype’i ivai etereíva anga

Ha’e osë oho

Upeichahágui

Ipahaitépe

Unidad 7 Mombe’urä 109

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 109 07/03/2017 10:39:31 a.m.


3. Amoha’anga pe mombe’urä. Respuesta libre.

4. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo al profe.

oï porä
oï poräiterei

Escribe narraciones breves.


Emplea vocabulario adecuado.

110 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 110 07/03/2017 10:39:32 a.m.


Ñandekatupyryve haçua – Repaso
1. Amoñe’ë. Leo.

Peteï kure’i karape ndajeko


oho kokuépe oheka isýpe.
Oï, oï, oï he’i ha oje’ói.
Isy ohendu imemby hasë
Ha ogueru ichupe mandi’o pehëngue.

2. Aguenohë haipýgui: Extraigo del texto:

- 3 ñe’ëtéva: oho – oheka – ohendu

- 3 ñe’ë oguerekóva puso (’): kure’i - he’i - mandi’o

- 3 ñe’ë jurugua: kure’i – karape – kokuépe

- 3 ñe’ë tïgua: ohendu – imemby - hasë

3. Amoïmba teroja techaukarä ha teroja tekome’ëvape. Completo con adjetivos


demostrativos y calificativos. Respuesta libre.

amo – kyra – umi – sa’yju – amo – porä – karape

oveve.

ojeroky.

4. Ambojoaju umi ñe’ëtévandi hendapete. Uno con flecha con los verbos correspondientes.

kuehe aguata
ko’áça aguatáta
ko’ërö akaru’akue

5. Ahai papapy 100 guive 1000 peve. Escribo los números de 100 en 100 hasta 1000 en letras.

aa – moköisa – mbohapysa – irundysa – posa – poteïsa – poköisa – poapysa - porundysa - su

Unidad 7 Mombe’urä 111

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 111 07/03/2017 10:39:32 a.m.


Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 112 07/03/2017 10:39:32 a.m.
9. Aikytï kuatia ha amboja tembi’u ojapóva hikuái (Togue 17). Recorto y pego las
comidas que preparan (Pág. 17).

3. Aikytï kuatia ha amboja moköi (togue 21). Corto y pego dos (Pág. 21).

terotee terorei tero jurugua tero tïgua

113

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 113 07/03/2017 10:39:36 a.m.


Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 114 07/03/2017 10:39:37 a.m.
3. Aikytï kuatia ha amboja po ñe’ë oguerekóva «K - k» (togue 47). Corto y pego
cinco palabras con «K - k». (Pág. 47).

kuñatai mita karai zapatu vakapipopo

ao kasö sái michï iporä

ñe’ëjoaju ype hova hesa karape

3. Aikytï ha amboja teroja techaukarä ha tekome’ëva (togue 49). Corto y pego dos
(Pág. 49).

Teroja techaukarä Teroja tekome’ëva

Rosita amo kamba

pe apyka michï

4. Aikytï kuatia ha amboja po ñe’ë oguerekóva pundieköi (Togue 62). Corto y pego
cinco palabras con digramas (Pág. 62).

kambuchi

mbopi

chavurro

andai

akangao

115

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 115 07/03/2017 10:39:37 a.m.


Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 116 07/03/2017 10:39:37 a.m.
4. Aikytï kuatia ha amboja moöpa oiko mombe’upy (Togue 75). Recorto y pego el
lugar donde ocurrió la acción (Pág. 75).

117

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 117 07/03/2017 10:39:42 a.m.


118 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 118 07/03/2017 10:39:42 a.m.


Bibliografía
Aguilera Jiménez, D. A. (2013). Folklore paraguayo. Asunción: Servilibro.
Ayala, J. V. (1996). Gramática guaraní. Buenos Aires: Ministerio de Educación de la Nación.
Baker, C. (1997). Fundamentos de educación bilingüe y bilingüismo. Madrid: Editorial Cátedra.
Benítez Ojeda, E. M. (2012). Lengua guaraní 3. Tercer grado. Asunción: Grupo Editorial Atlas.
Benítez, E. (2010). Gramática de la lengua guaraní. Asunción: Atlas Representaciones S. A.
Contrera Moreira, M. T. y Gómez Santacruz, S. C. (2007). Evaluación en el primer ciclo de la
EEB. Asunción: Atlas Representaciones S. A.
De Guarania, F. (2010). Cuentos de animales y fábulas de Esopo. Asunción: Atlas
Representaciones.
De Guarania, F. (2010). Diccionario de la lengua guaraní. Asunción: Atlas Representaciones.
De Guarania, F. (2014). Atlas diccionario escolar bilingüe. Asunción: Grupo Editorial Atlas.
De Guarania, F. (2014). Diccionario escolar bilingüe. Asunción: Grupo Editorial Atlas.
De Martínez, M. E. C. (2010). Diccionario de sinónimos, antónimos, parónimos y polisemia en
guaraní. Asunción: Atlas Representaciones S. A.
Encina Ramos, P. y Tatajyv. (1997). Las cien mejores poesías en guaraní. Asunción: Imprenta
Salesiana.
Gauto, N. D. Vega de Gómez, A. y Sena González, B. (2005). Comprensión lectora segundo
grado. Asunción: Atlas Representaciones.
González Torres, D. (2007). Folklore del Paraguay. Asunción: Servilibro.
Guasch, A. (1983). El idioma guaraní. Gramática y antología de prosa y verso. Asunción:
Loyola.
Guasch, A. y Ortiz, D. (1986). Diccionario castellano-guaraní, guaraní-castellano. Sintáctico,
fraseológico, ideológico. Asunción: CEPAG.
Krivoshein de Canese, N. (1983). Gramática de la lengua guaraní. Asunción: Colección
Ñemity.
Mazacote de Aguilar, M. M. (2002). Guaraní 3. Tercer grado. Asunción: Atlas Representaciones,
Melià, B. y otros. (2007). Guarani ñe’ë paraguái - Gramática pedagógica. Asunción: Fe y
Alegría.
Noguera Espinoza, F. (2008). Guaraní segunda lengua. Tercer grado. Asunción: Atlas
Representaciones.
Paraguay: Ministerio de Educación y Cultura. (2000). La educación bilingüe en la reforma
educativa paraguaya. Asunción: MEC.
Paraguay: Ministerio de Educación y Cultura. (2009). Evaluación del aprendizaje en la
Educación Escolar Básica: primer y segundo ciclo. Asunción: MEC.
Paraguay: Ministerio de Educación y Cultura. (2014). Programa de estudio 3.º. Educación
Escolar Básica. Asunción: MEC.
Zarratea, T. (2013). Gramática elemental del guaraní paraguayo. Asunción. Servilibro.

Bibliografía 119

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 119 07/03/2017 10:39:42 a.m.


120 Guarani 3

Guarani 3er grado SIN RESPUESTAdany.indd 120 07/03/2017 10:39:42 a.m.

También podría gustarte