Documentos de Académico
Documentos de Profesional
Documentos de Cultura
Leiguasú, Edición Decidamos
Leiguasú, Edición Decidamos
Li Guasu
Editado por
Decidamos, Campaa por la Expresin Ciudadana
Coln 1700 esq. Pars
Telfono: 425 850/2
Fax: 421 888
Techaukaha
endy 16
Moepyrmby 19
vore w . Kuaapyr Mopyrendaha rehegua,
Derecho, Deber ha
Garanta-kura rehegua 20
t e p y s p . Kuaapyr Mopyrendahakura rehegua
art .1 . Estado ha tekui rehegua 21
art .2 . Puakapav jeheguiete rehegua 21
art .3 . Estado ha tekui rehegua 21
t e p y s pp . Derecho, Deber ha Garanta-kura rehegua
moakha i . Tekove ha Tekoha rehegua
pehngue a . Tekove rehegua
art .4 . Derecho ojeikovvo rehegua 22
art .5 . Tortura ha ambue tembiapo vai rehegua 22
art .6 . Yvypra rekove por rehegua 22
pehngue aa . Tekoha rehegua
art .7 . Derecho tekoha resi rehegua 23
art .8 . Tekohre eangareko rehegua 23
moakha ii . Tekos rehegua
art .9 . Yvypra rekos ha
jeiko kyhyje rehegua 24
art .10 . Tembiguiramo jeiko rehegua 24
art .11 . Libertad jepea rehegua 24
art .12 . emonambi ha embokoty rehegua 24
art .13 . Devehre preso jeho rehegua 25
art .14 . Li pyahu embojevykuaa rehegua 25
art .15 . Justicia jejupe apokuaa rehegua 25
art .16 . Defensa juicio-pe rehegua 26
art .17 . Proceso-hapegua derecho-kura rehegua 26
art .18 . emombeu rembirupity rehegua 27
art .19 . Prisin preventiva rehegua 27
art .20 . Maerpa pena rehegua 27
art .21 . Tekove embokoty rehegua 28
art .22 . Proceso jekuaauka rehegua 28
art .23 . Aetegua jehechauka rehegua 28
art .24 . Libertad, religin ha ideologa rehegua 28
art .25 . Teko tee eanduka rehegua 29
art .26 . Jee jeesva ha ikatva
oemombeu rehegua 29
art .27 . Tembiporu marandu mosarambiha rehegua 29
art .28 . Marandu jehupity rehegua derecho 30
art .29 . Tekos periodismo-pe embaapo rehegua 30
art .30 . Seal electromagntica jerereko rehegua 31
art .31 . Marandupavha Estado mbava rehegua 31
art .32 . Libertad atyr ha eandukar rehegua 31
art .33 . Derecho teko aohapegua rehegua 32
art .34 . Koty oembotvare
ndojepokivo rehegua derecho 32
art .35 . Kuatia mva kuaaukaha rehegua 32
art .36 . Kuatiakura ha comunicacin
privada rehe ndojepokivo rehegua 32
art .37 . Derecho oembotovvo
pyaremiandu oipotava rehegua 33
art .38 . Derecho oepysyrvo opavavpe
ou porva rehegua 33
art .39 . Derecho oemuengovivo perjuicio rehegua 33
art .40 . Derecho oembaejerurvo
mburuvichakurape rehegua 34
art .41 . Derecho ojeguatvo ha ojepytvo
tekohpe rehegua 34
art .42 . Libertad joaju apo ha@ua rehegua 34
art .43 . Derecho de asilo rehegua 34
art .44 . Tetme ojehepymeva rehegua 35
art .45 . Derecho ha garanta-kura ojeeva rehegua 35
moakha iii . Jojareko rehegua
art .46. Yvypora-kura pete^chapanteha rehegua 35
art .47 . Joja reko aete rehegua 36
art .48 . Derecho joja kua ha
kuimbavape @uar rehegua 36
moakha ij . Derecho oguerekova familia rehegua
art .49 . emoanga rehe eangareko rehegua 36
art .50 . Derecho ojererekvo familia rehegua 37
art .51 . Menda ha joajurei rapykuere rehegua 37
art .52 . Joaju menda rupi rehegua 37
art .53 . Mitngura rehegua 37
art .54 . Mit angareko rehegua 38
art .55 . Sy reko ha tva reko rehegua 38
art .56 . Mit pyahukura rembiapor rehegua 38
art .57 . Tekove ikaarmava rehegua 38
art .58 . Tekovekura o^mbava derecho rehegua 39
art .59 . emoanga mbae teva rehegua 39
art .60 . Mbaretgui epysyr rehegua 39
art .61 . Mit reru yvy ri ha
kua imembva resi rehegua 40
moakha j . Ypykura Ret rehegua
art .62 . Ypykura ret ha ijatykura rehegua 40
art .63 . Ypykura reko tee rehegua 40
art .64 . Imbae rereko oondivepa rehegua 41
art .65 . Derecho ojeparticipvo rehegua 41
art .66 . Tekomboe ha pytyv rehegua 41
art .67 . Jejopy rehegua 41
moakha ji . Tesi rehegua
art .68 . Derecho tesi rehegua 42
art .69 . Tet remimo^mby tesir rehegua 42
art .70 . Tekopormba ojoapytpe rehegua 42
art .71 . Kaamonge evende,
hiu ha jekuera jey rehegua 42
art .72 . Mbaeapopykue jehecha rehegua 43
moakha jii . Tekomboe ha Aranduka rehegua
. Tekomboe jehupyty ha maerpa rehegua
art .73 43
art .74 . Derecho arandu kuaa pyhy ha
eporombovo jejoko rehegua 44
art .75 . Mva ppepa o^vaer tekomboe rehegua 44
art .76 . Estado ojapvaer katuete rehegua 44
art .77 . e tepe eporomboe rehegua 45
art .78 . Aporeko ehekomboe rehegua 45
art .79 . Universidad ha mboeha yvateve rehegua 45
art .80 . Viru tekomboe pytyvor rehegua 45
art .81 . Tet mbae teva tembikuaa rehegua 46
art .82 . Iglesia Catlica-pe tembiechakuaa rehegua 46
art .83 . Tetygua mbaekuaa mosarambi
ha impuesto jepaga rehegua 46
art .84 . embosaraikura ratapya rehegua 47
art .85 . Igure presupuesto-pe o^vaer rehegua 47
moakha jiii . Mbaapo rehegua
pehngue a . Mbaapo rehegua Derecho-kura
art .86 . Derecho o^va oembaapvo rehegua 47
art .87 . embaapopaite rehegua 48
art .88 . ombojoavy rehegua 48
art .89 . Kuangura mbaapo rehegua 48
art .90 . Mitmbaapo rehegua 48
art .91 . Ara oembaapo ha ojepytuvaer rehegua 49
art .92 . Mbaapo jehepyme rehegua 49
art .93 . Mbaapohrape @uar pytyv rehegua 49
art .94 . emongui jehepyme rehegua 50
art .95 . Seguridad social rehegua 50
art .96 . Mbaapohra joaju rekosy rehegua 50
art .97 . e omejoa rehegua 51
art .98 . Huelga ha paro apo rehegua 51
art .99 . Mbaapopegua li emoaete rehegua 51
art .100 . Derecho ga jeguereko rehegua 51
pehngue aa . Tet rembijokuaipy rehegua
art .101 . Estado-pe ombaapovakura rehegua 52
art .102 . Derecho oguerekva Estado-pe
@uar ombaapva rehegua 52
art .103 . Jubilacin rehegua 52
art .104 . Oemombeuvaerha katuete
ojererekva ha oeganva rehegua 53
art .105 . Moki sueldo jererekokuaa rehegua 53
art .106 . Estado-pe ombaapva
responsabilidad rehegua 53
moakha ik . Derecho Econmico ha
Reforma Agraria rehegua
pehngue a . Derecho econmico rehegua
art .107 . Mbaapo he emumegua libertad rehegua 54
art .108 . Mbaerepy gueroguata jejoko rehegua 54
art .109 . Mbae tee reko rehegua 54
art .110 . Derecho mbae apoha
ha apytu rembiapo rehegua 55
art .111 . Empresa Pblica eme
particular-pe rehegua 55
art .112 . Estado mbava rehegua 55
art .113 . Cooperativa-kura rehegua 55
pehngue aa . Reforma Agraria rehegua
art .114 . Reforma agraria rembireka rehegua 56
art .115 . Reforma agraria ha okaraygua
akrapu pyrenda rehegua 56
art .116 . Yvyguasu rekorei rehegua 58
moakha k . Tet emboguatar Derecho ha Deber
art .117 . Derecho tet emboguatar rehegua 58
art .118 . Voto mo^ rehegua 59
art .119 . Voto mo^ atyha mich^vvape rehegua 59
art .120 . Poravokura rehegua 59
art .121 . Referendum rehegua 59
art .122 . eporanduguasu pogupe hoava rehegua 60
art .123 .
Tetygua ikatuha omoepyr
li apo rehegua 60
art .124 . Partido Poltico-kura reko
ha rembiapor rehegua 60
art .125 . Joaju poltica pegua rekos rehegua 61
art .126 . Partido ha Movimiento-kura
ikatuva ojapo rehegua 61
moakha ki . Tembiapor tee rehegua
art .127 . Li emoaete rehegua 61
art .128 . Opavave rembipota itenondevaerha
ha pytyv o^vaerha rehegua 62
art .129 . Servicio Militar rehegua 62
art .130 . Tet pysyrhare rehegua 62
moakha kii . Jeroviakura Leiguasu pegua rehegua
art .131 . Jeroviaukakura rehegua 63
art .132 . Ohova Leiguasre rehegua 63
art .133 .Habeas Corpus rehegua 63
art .134 . Amparo rehegua 65
art .135 .Habeas Data rehegua 65
art .136 . Juez-kura ikatva ojapo
ha hova hesekura rehegua 66
art .143 . Tet ambue ndive omoir reko rehegua 71
art .144 . orair mbotove rehegua 71
art .145 . Tet arigua leikura reko rehegua 72
moakha iii . Tetygua reko ha Ciudadana rehegua
art .146 . Tetygua tee rehegua 72
art .147 . Mva tetygua jepeakuaa rehegua 73
art .148 . Derecho emboparaguair rehegua 73
art .149 . Nacionalidad heta rehegua 73
art .150 . Nacionalidad re jepyta rehegua 73
art .151 . Nacionalidad honoraria rehegua 74
art .152 . Ciudadana rehegua 74
art .153 . Ciudadana jeporu jejoko rehegua 74
art .154 . Poder Judicial aoite ikatva ojapo rehegua 74
moakha ij . Tet Yvy emohenda rehegua
pehngue a . Apoukapy opaichagua rehegua
art .155 . Tet yvy puakapav ha
embohasakuaa ambue akre rehegua 75
art .156 . Estado smbyhyr emohenda rehegua 75
art .157 . Capital rehegua 75
art .158 . Servicio tetme @uarva rehegua 76
art .159 . Departamento ha municpio-kura rehegua 76
art .160 . Regin-kura rehegua 76
pehngue aa . Departamento-kura rehegua
art .161 . Departamento smbyhyha rehegua 76
art .162 . Oekotevva rehegua 77
art .163 . Tembiapor rehegua 77
art .164 . Viru tembiappe @uar rehegua 78
art .165 . Intervencin rehegua 78
pehngue aaa . Municipio rehegua
art .166 . Jekue jehegui rehegua 79
art .167 . Municipalidad smbyhy rehegua 79
art .168 . Tembiapor katu rehegua 80
art .169 . ga ha yvy jererekre, jehepyme rehegua 81
art .170 . Guerokopy angareko rehegua 81
art .171 . Categora rehegua 81
moakha j . Fuerza pblica rehegua
art .172 . Ipype o^va rehegua 82
art .173 . Fuerza Armada-kura rehegua 82
art .174 . Tribunal Militar-kura rehegua 82
art .175 . Polica nacional rehegua 83
moakha ji . Estado poltica econmica rehegua
pehngue a . Tet akrapu rehegua
art .176 . Akrapu mongakuaa rehegua 84
art .177 . Apopyr reko akrapur rehegua 84
moakha ji . Viru eorganiza rehegua
art .178 . Mbae herekopy Estado mbava rehegua 84
art .179 . Tributo-kura emo^ rehegua 85
art .180 . Impuesto joa rehegua 85
art .181 . Tributo jojareko rehegua 85
t e p y s pp . Estado yta ha iorganizacin rehegua
moakha i . Poder Legislativo rehegua
pehngue a . Opaichagua disposicin
art .182 . O^va ipype rehegua 86
art .183 . Congreso-pe embyaty rehegua 86
art .184 . embyatykura rehegua 87
art .185 . Cmara aty aondiveguva rehegua 88
art .186 . Comisin-kura rehegua 88
art .187 . Poravo ha ieime pukukue rehegua 89
art .188 . Juramento tr eme rehegua 89
art .189 . Senador-va hekove pukukue aja rehegua 89
art .190 . Reglamento rehegua 89
art .191 . Jepoko rehegua 90
art .192 . Informe jerure rehegua 90
art .193 . eheni ha ehakio rehegua 91
art .194 . Voto de censura rehegua 91
art .195 . Comisin myeskhar rehegua 91
10
art .196 . Ojoguerahava rehegua 92
art .197 . Ikatuva rehegua 93
art .198 . Ambue ikatuva avei rehegua 94
art .199 . Mbaaporeja mone^ rehegua 94
art .200 . Mburuvichakura poravo rehegua 94
art .201 . Tekokuaaha jepea rehegua 94
art .202 . Ikatva ojejapo rehegua 95
pehngue aa . Leikura apo ha imone^ rehegua
art .203 . Moepyr reko rehegua 97
art .204 . Leir emone^ha ikuaauka rehegua 97
art .205 . emone^ jeheguirei rehegua 97
art .206 . Aporeko embotovepaitr rehegua 98
art .207 . Aporeko moambuepar rehegua 98
art .208 . Mbotoveite rehegua 99
art .209 . embotovepaite rehegua 99
art .210 . Jehecha pyae rehegua 100
art .211 . Oemboajva ijehegui rehegua 100
art .212 . Jehejarei rehegua 101
art .213 . emboaje ha jekuaauka rehegua 101
art .214 . e ojeportava rehegua 101
art .215 . Tembiapo atype embohasa rehegua 101
art .216 . Presupuesto guasu Tet rehegua 102
art .217 . Presupuesto ojeporvaerva rehegua 102
pehngue aaa . Congreso pegua Comisin
Permanente rehegua
art .218 . Ipypeguakura rehegua 103
art .219 . Hembiapor rehegua 103
art .220 . Tembiapokue mombeu paha rehegua 104
pehngue ab . Diputado-kura Cmara rehegua
art .221 . Ipypegua rehegua 104
art .222 . Diputado Cmara aoite
rembiapor rehegua 105
11
pehngue b . Senador-kura Cmara rehegua
art .223 . Ipypegua rehegua 105
art .224 . Cmara de Senadores
aoite rembiapor rehegua 105
pehngue ba . Juicio Poltico rehegua
art .225 . Aporeko rehegua 106
moakha ii . Poder Ejecutivo rehegua
pehngue a . Presidente de la Repblica ha
Vicepresidente rehegua
art .226 . Imboguata rehegua 107
art .227 . Vicepresidente rehegua 107
art .228 . Tekotevva rehegua 107
art .229 . Are pukukue rehegua 108
art .230 . Jeporavo rehegua 108
art .231 . Tetsme jejupi rehegua 108
art .232 . Tets japyhy rehegua 108
art .233 . Pore rehegua 109
art .234 . Tet Smbyhyha rehegua 109
art .235 . Ikatuha rehegua 110
art .236 . Ikatuha Leiguasu contra-pe
oes rupi rehegua 111
art .237 . Ojoguerahava rehegua 111
art .238 . Repblica Presidente rembiapor
tee ha hembiapor katu rehegua 111
art .239 . Repblica Vicepresidente rembiapopyr
katuete ha ikatva rehegua 113
pehngue aa . Ministro-kura ha Ijaty rehegua
art .240 . Tembiapor tee rehegua 114
art .241 . Tekotevva, tekojogueraha
ha jepoko rehegua 114
art .242 . Ministro-kura rembiapo tee
ha hembiapo katu rehegua 114
art .243 . Ministro aty ha hembiapor tee
ha hembiapor katu rehegua 115
12
pehngue aaa . Repblica Procuradura General rehegua
art .244 . O^va pype rehegua 115
art .245 . Tekotevvakura ha imo^ rehegua 115
art .246 . Tembiapor tee ha
tembiapor katu rehegua 116
moakha iii . Poder Judicial rehegua
pehngue a . Opaichagua disposicin rehegua
art .247 . Tembiapor tee ha ipypegua rehegua 116
art .248 . Poder Judicial kue jeheguiete rehegua 116
art .249 . Viru poru jehegui rehegua 117
art .250 . eme rehegua 117
art .251 . Juez-kura mo^ rehegua 117
art .252 . Juez-kura emongui rehegua 118
art .253 . Juez jeprocesa ha jeity rehegua 118
art .254 . Ikatuva rehegua 118
art .255 . Jepoko rehegua 119
art .256 . Juicio apo rehegua 119
art .257 . Tekotevha oepytyv
justicia rembiapo regegua 119
pehngue aa . Corte Suprema de Justicia rehegua
art .258 . Ipypegua ha oekotevva rehegua 119
art .259 . Tembiapor tee ha tembiapor katu rehegua 120
art .260 . Sala Contitucional rembiapo tee
ha rembiapo katu rehegua 121
art .261 . Ministro-kura Corte Suprema
de Justicia pegua emongi rehegua 121
pehngue aaa . Magistratuta Consejo rehegua
art.262 . Ipypegua rehegua 122
art.263 . Oekotevva ha tembiapo arekue rehegua 122
art.264 . Tembiapor tee ha tembiapor katu rehegua 123
art.265 . Tribunal de Cuenta ha ambue Magistratura
ha temimo^ pytyvrngura rehegua 123
13
pehngue ab . Ministerio Pblico rehegua
art .266 . Ipypeguakura hembiapor rehegua 123
art .267 . Tekotevva rehegua 124
art .268 . Tembiapor tee ha
tembiapor katu rehegua 124
art .269 . Jeporavo ha jeiko arekue rehegua 125
art .270 . Agente Fiscal-Kura rehegua 125
art .271 . Cargo jejapyhy rehegua 125
art .272 . Polica Judicial rehegua 125
pehngue b . Justicia Electoral rehegua
art .273 . Ikatva ojapo rehegua 125
art .274 . emo^mba rehegua 126
art .275 . Tribunal Superior de
Justicia Electoral rehegua 126
moakha ij . Ambue organismo-kura
Estado pegua rehegua
pehngue a . Tetygua pysyrha rehegua
art .276 . Tetygua pysyrha rehegua 127
art .277 . Tae ae, emo^ ha emoingi rehegua 127
art .278 . Oekotevva, jogueraha
ha jepokuaa rehegua 127
art .279 . Tembiapor tee ha
tembiapor katu rehegua 128
art .280 . Tembiapor tee rehegua 128
pehngue aa . Contralora General
de la Repblica rehegua
art .281 . Heko, hetakue ha o^ arekue rehegua 129
art .282 . Mombeu ha jehechakue remiandu rehegua 129
art .283 . Tembiapor tee ha
tembiapor katu rehegua 130
art .284 . Jepoko, ikatuva ha emongi rehegua 131
pehngue aaa . Banca Central del Estado rehegua
art .285 . Heko hembiapor tee ha
hembiapor katu rehegua 131
14
art .286 . Ikatuva rehegua 131
art .287 . Ijoaju reko ha iemongue rehegua 132
t e p y s ppp . Estado de Excepcin rehegua
art .288 . Kuaapyr, mbaicharpa, ipukukue
ha arapangura rehegua 133
t e p y s pq . Leiguasu embopyahu
ha iemyatyr rehegua
art .289 . embopyahu rehegua 135
art .290 . emyatyr rehegua 135
art .291 . Tet Atyuguasupav
mo^mbahra pokatu rehegua 136
t e p y s q . Temimo^ ipahapegua ha sapyagua
art .1 . 137
art .2 . 137
art .3 . 137
art .4 . 138
art .5 . 138
art .6 . 138
art .7 . 139
art .8 . 139
art .9 . 139
art .10 . 140
art .11 . 140
art .12 . 140
art .13 . 140
art .14 . 141
art .15 . 141
art .16 . 141
art .17 . 141
art .18 . 141
art .19 . 141
art .20 . 142
15
endy
16
Teko Marangatu: Dignidad humana.
Tekoavy repy: Multa.
Tekome, tembiapoukapy: Ley, resolucin.
Tekos: Libertad.
Tekongatu: Accidente, catstrofe.
Tekui: Gobierno.
Tekuaitra: Gobernador.
Tembiapokue rechaukaha: Prueba
Tembiapor katu: Atribucin.
Tembiapor tee: Deber.
Tet rembijokuai: Funcionarios o
empleados pblicos.
Tetve tee: Mayora absoluta.
Tetave tee: Mayora simple
Tuva reko: Paternidad.
Yta: Base, estructura, fundamento.
Jeroviauka: Garanta.
Monyrhra: Reparador.
Rangavoaha: Sello.
Gueroro: Condenar, Censurar.
Ijapy: Su lmite.
Tembiasakue: Historia, trayectoria.
Mbohapy vorgui moki: Dos tercios.
Irundy vorgui pete^: Cuarta parte.
17
18
Moepyrmby
19
Vore w
Kuaapyr Mopyrendaha
rehegua, Derecho, Deber
ha Garanta-kura rehegua.
20
Tepys p . Kuaapyr
Mopyrendahakura rehegua
artculo 1 .
Estado ha tekui* rehegua
Paragui Repblica opaite rama oikta hae ae* ha po-
guype*. Hae Estado ojeikohpe leietre ha oean-
garekohpe tetygure, ipete^ ha oembojaokuava
ha oguerekopava pete^ hendpe ipokatu* smbyhyr,
Leiguasu ha leikura heihicha. Paragui ret oipuru i-
emboguatpe tekui tetygua remimo^mbva, jokuaihra
rupiveguva, ijahpe tetygua maymva, opaichaguva,
ha ipyendva teko marangatu* jehechakuape.
artculo 2 .
Puakapav* jeheguiete rehegua
Paragui retme puakapav o^ tetyguakura ppe, ha
va oipuru ko Leiguasu omohendahicha.
artculo 3 .
Tet puaka* rehegua
Tetyguakura oipuru ipuaka vto rupive. Tekui ombo-
guata oondive Poder Legislativo, Ejecutivo ha Judicial;
maymva oguereko hembiapor tee, omandare ojue-
he; oomoir, oopytyv ha omaa ojuehe. Mavavva
ko Poder ndikati ome ijupe tr ambupe, tr pete^
yvypra r yvypra atpe, pokatu o^va lipe, tr
ombyatypa ipogupe puakva o^va. Dictadura oste
voi ligui.
artculo 4 .
Derecho ojeikovvo rehegua
Mayma yvypra oguereko ijeheguiete voi derecho oi-
kovvo. Ko derecho iaetvaer, ikatma guive, ma-
ymvape oikove ypy guive isy ryeppe. Juez ndaikati
ojukauka avavpe hembiapo vaikure. Estado oanga-
rekvaer mayma tekovre oembyai ha@ua hete ha
iakme, hra ha heraku porme. Lipe o^vaer mo
mevpa pete^ tapicha ojapokuaa ojaposva hetgui oi-
pytyvmbotvo mbaekuaaver tr tesir.
artculo 5 .
Tortura ha ambue tembiapo vai rehegua
Avavre ndojepuruvaeri tortura tr embosari vai
ojojava yvypra rekre. Jejukapaguasu, tortura, yvypra
embohapykuerekay mbaretpe, ha jeporojuka poltica-
kure, jepeve arma oiko hague, ndopytareivaeri.
artculo 6 .
Yvypra rekove por rehegua
Estado oehane yvyporakura rekove ipor ha@ua, ha
upevar omo^ne tembiapor ohechakuava o^ha imbori-
ahuetva, o^mbaporva, imititerei, ha ikaarmava. Es-
tado oipytyvvaer avei oemyesak ha@ua opa mbae
artculo 7 .
Derecho tekoha resi rehegua
Mayma yvypra oguereko derecho oikovvo tekoha
hesivape, oguerekopva tekover. Tenondetegua tem-
biapor, tekohre eangareko, oembyai ha@ua, ipor
porve ha@ua, ha picha omoir ha@ua yvypra akarpu.
Ko tembipota rapykuri okuvaer leikura ha tekuai-
tra rembiapo.
artculo 8 .
Tekohre eangareko rehegua
Li ohechvaer tembiapo ikatva opoko vai tekohre. Ika-
tu voi ojoko umva umi tembiapo ohechakuar ombyane
ha@ua. Ko tetme ndojejapovaeri arma atmica, avei arma
ahapva ha onvenenva tekoha; kova ndaikati ojejapo,
ojegueru ambue tetgui, ojejogua, ojeguereko tr ojepuru;
upichante avei ndaikati oemoinge ko tetme koicha-
gua veneno rembyre. Li omo^ngekuaa voi ko ikatuva
ojeguereko apytepe hetave mbae ombyaikuava tet
resireko. Lipe o^vaer mbaicharpa oiko delito tekoha
contra-pe ha mbae castigo-pa oguerekvaer. Oembyar
tekoha oemopor jey ha ojehepymevaer.
artculo 9 .
Yvypra rekos ha jeiko kyhyje* rehegua
Mayma yvypra oguereko derecho oeangarekvo
hese ilibertpe ha kyhyjere oiko ha@ua. Avavpe ndika-
ti ojejopy ojapo ha@ua Li omandava, tr ojejoko
chugui ojapvo Li oproiviva.
artculo 10 .
Tembiguiramo jeiko rehegua
Ndaikati ojeguereko tembigui ramo yvyprape; upi-
cha avei ambue pogupe jeiko, tr jejogua ha evende
mvape. Lipe o^vaer jokuaipy ikatva ojejapo Esta-
do-pe @uar.
artculo 11 .
Libertad jepea rehegua
Avavgui ndaikati ojepea hekosy tr ojeprocesa
hekope; o^vaer mbarepa ha oikvaer heihicha
Leiguasu ha ambue leikura.
artculo 12 .
emonambi ha embokoty rehegua
Avave ndikati ojejoko ha oemonambi, mburuvichae-
tva nomei rire ramo kuatia upevar, ndahai ramo
ojejapyhva hembiapo vai javete. Opaite oembokotva
oguereko derecho:
1 Oemombevo chupe, mamo ojejapyhyhpe, mbarepa
ojereraha preso; ndojejopivo oe ha@ua ha oipytyv-
vo chupe pete^ engra* ijeroviaha. Oporomonambi
jave, mburuvicha ohechaukvaer kuatia heva ikatuha
upva ojapo;
artculo 13 .
Devehre preso jeho rehegua
Avave ndaikati oemonambvo idevehre. Juez hera-
mo upicha ha@ua mante, nombohasi hagure hoga-
ygupe hiupyr, tr ohepymerngue tekoavy repy*
ha jerovia repy*.
artculo 14 .
Li pyahu embojevykuaa rehegua
Mbaevichagua li ndaikati ojeporu hae os mboyve
oikovaekure; oime ramo ou porve procesado ha con-
denado-pe mante.
artculo 15 .
Justicia jejupe apokuaa rehegua
Avave ndaikati ojapo justicia ipo rupi tr ojerure ide-
recho mbaretpe. Ha katu oemboaete pysyr tee ije-
heguva opavavpe.
artculo 17 .
Proceso-hapegua derecho-kura rehegua
Proceso-pe tembiapo vaikure, tr mamo ikatutahpe
oecondena, maymva tapicha oguereko derecho:
1 Ojererekvo hembiapovaiva ramo;
2 Ojehuzgvo emihape; ikatuvaer ambuehicha Juez
ohecha ramo tekovha, oepysyrmbotvo ambue de-
recho-kura;
3 Noecondenivo juiciore, li osvaekue ojeprocesa
mboyve rupi, ndaikati avei ojeprocesa tribunal oemo^va
chupe @uar ante rehe;
4 Ndojehuzgajoivo pete^ mbare. Ndaikati oemoe-
pyr jey pete^ proceso opamavaekue, o^meramo ojeju-
hu ikatva ou porve oecondenavaekupe, li proceso
rehegua ohechaukahpe;
5 Oepysyrvo hae aete, tr oepysyrukvo ijeroviaha
hae oiporavva rehe;
6 Omevo chupe Estado reiete ipysyrharar ndoguere-
kiramo ohepyme ha@ua ijehegui;
7 Oemombeupaporvo ichupe, oepyr mboyve, mbapa
oemboja hese ha upicha avei, oemevo chupe kuatia
iproceso rehegua ha opaite oikotevva, oembosakoi
ha@ua oepysyrvo ha tojehecha chupe toe oesva
ndive;
artculo 18 .
emombeu rembirupity rehegua
Avave ndaikati ojehekojopy hei ha@ua ivava ijehe,
hembirekre, imna tr hekoirre, ha ipariente a@ui
rehe. Tapicha rembiapo vaikue ndohupiti hogaygua
tr iparientekurape.
artculo 19 .
Prisin preventiva rehegua
Nambis sapyarer @uarguva ojepurukuaa tekotev
jave mante, oipytyvramo oho por ha@ua juicio rehe-
gua tembiapo. Mbaeveichavr ndaipukuvevaeri pena
mich^vvagui, ikatuva os chupe hembiapo vaikure.
artculo 20 .
Maerpa pena rehegua
Umi tekojejopy oipeva tekos ojeaplicta jahechpa
noemboguatajei tape pot^re umi hembiapo vavape
ha avei ojeproteje ha@ua sociedad. Ndaiporimovima
arakaeve pena-ramo propiedad jepea ha tetgui emos.
artculo 22 .
Proceso jekuaauka rehegua
Ojekuaauktar marandu rupi umi proceso judicial o@ua-
h mboyve hume, ojejapvaer ojeere mbapa
oepensa hese ha mbaichapa vaicha opatahna. Oje-
procesvare ndojeevaeri haeha katuetei mbae vai
apohare os mboyve icntrape sentencia ikatuvemava
oembojevy.
artculo 23 .
Aetegua jehechauka rehegua
Umi juicio ojejapva o^gui publicacin oheja vava mva
rra, heraku por tr heko por, har delito privado
tr conducta privada ijahpe Juez-kura pokatu, hegui
upicha ko Leiguasu tr li sai, ndojeporuvaeri aete
rechaukaha ramo umi mbae vai oiko hague aetehpe
tr ojee hagure ojekuaapaha voi. Ko prueba ikatu
ojeporu tet rembigui rembiapo vaikure ha avei umi
li heihpe ikatuha ojepuru.
artculo 24 .
Libertad, religin ha ideologa rehegua
Ojehechakuaa opaite tapichpe hembireroviapykura
maymva, ndohima guive ko Leiguasu ha leikura con-
tra-pe. Estado nahembireroviapi. Estado ojoguerahne
artculo 25 .
Teko tee eanduka rehegua
Maymva tetygua oguereko derecho oeandukvo
oipotahicha heko tee, oguenohvo iapytu poty ha
ojekuaaukvo haechaite. Oemoaete ikatuha o^ opai-
chagua ideologa.
artculo 26 .
Jee jeesva ha ikatva oemombeu rehegua
Ikatu ojee ha oemosarambi oimehichagua temiandu
ha apytu poty, oecensurare, ndohapejokima guive
ko Leiguasu; upvare noeguenohvaeri li ojokva
ko derecho. Ndaiporimoi delito de prensa, o^tar jepe
delito comn oikva prensa rupive. Maymva oguereko
derecho omohei, ombyaty, tr omosarambvo oime-
hichagua marandu, ha ikatu avei mbaer ojeguereko
opaichagua tembiporu, proividoma guive.
artculo 27 .
Tembiporu marandu mosarambiha rehegua
Tembiporu marandu mosarambiha, o@uah rupi opa-
vavpe, ndaikati oemboty ni ojejoko hembiappe.
Ndaikati o^vo prensa ismbyhyhra jekuaava. No-
embojoavyvaeri avavpe oeme tr oevendeku-
vo chupekura oikotevva prensa-pe @uar, noehe-
artculo 28 .
Marandu jehupity rehegua derecho
Oemoaete maymvape iderecho oemevo chupe
marandu aeteguva ha hendpe por ojeva. Ndaipori-
vaeri avei jejoko oimerava ohupity ha@ua oimehaicha-
gua marandu mburuvichakuragui. Lipe oemo^vaer
mbaeichaitpa ojejapta kva ko derecho ojepuru ha@ua.
O^r opyta vava marandu ijapva, tr hesak porva
rupi, oemosarmbivaekue, oguereko derecho ogueno-
huka jevo iepyr hagueichaite ambue marandu oheja
por jeyvaer ichupe, ha ikatu avei ojehechakuaa chupe
oimerava mbape perjuicio oikva hese.
artculo 29 .
Tekos periodismo-pe embaapo rehegua
Oembaapo ha@ua periodismo-pe, tahae haehicha,
o^ libertad ha nakotevi oemone^ ra. Umi perdiodista,
ojapokuvo hembiapo, ndaikati mavave ojopy chupe-
kura ojapo ha@ua iconciencia heihicha, ahnirir
katu omombeu ha@ua imarandu mamguipa ogueno-
hrae. Umi ombaapva marandpe ikatu ohai ogue-
noh hemiandu, hra reheve, pe Medio ombaapohpe,
ojeporavore ichugui hembiapokue. Huvicha katu omo-
mbeu kuaa ojoavyha upe temiandu ndive ha ojeheki
upicha responsabilidad-gui. Periodista-kurape oe-
artculo 30 .
Seal electromagntica jerereko rehegua
Umi mbae jehechava omyenyhva arapy ha ojeporva
oemosarambi ha@ua yvytre e, tyapu ha tanga, um-
va Estado mbae; ha hae, omoaetvo tet puakapav,
ombohapvaer ojeporupaite ha@ua, tet mbae tee rupi,
ha omohendahicha em haipyre ambue tetngura
ndive. Li oaseguravaer, oporombojuavyre, ikatuha
maymva oiporu umi mbae ha tombipurukura hesegua
avei, ombyaty ha omyatyrva marandu tet rehegua; li
hevaer mbaichapa ojeporta, ha jekopyty tet ambue
ndive aoite ikatu omopychi^ ko mbae jeporu. Mburu-
vichakura oasegurvaer ani ojepurtei ko mbae oe-
mbyai ha@ua mva reko, hogaygua reko, ha avei oenega
ha@ua derecho aete ko Lei Guaspe o^va.
artculo 31 .
Marandupavha Estado mbava rehegua
Umi marandupavha Estado mbava, li hevaer
mbaichapa oembohekta ambaapo ha@ua, ha oe-
moaetvaer ikatu ha@uicha maymavva aty oipuru
pete^chapa , ojeporavore ha eporombojoavyre.
artculo 32 .
Libertad atyr ha eandukar rehegua
Mayma yvypra oguereko derecho oembyaty ha oean-
dukvo pyaguappe, armare ha iporvar, tekotevere
upevar ojerure emone^; upichante avei oguereko de-
recho ndojejopivo chupe ko atyr. Li saive hevaer
artculo 33 .
Derecho teko aohapegua rehegua
Ndaikati ojepoko aohapegua ha ogapypegua teko
rehe, ha avei emboaje o^vaer teko ogapy rehe. Yvyp-
ra reko ndohiramo hna embohenda tetpypegua
contra-pe, tr ambuekura derecho contra-pe, ndoi
mburuvicha pogupe. Oemoaete mayma yvyprape
angareko heko ogapre, heko marangatu ha mandua-
por hesegure.
artculo 34 .
Koty oembotvare ndojepokivo rehegua derecho
ga imbaeme ndaikati mavave oikntevo Ikatuvaer
jepe ojeike tr onembotyete, Juez ojapouka ramo lipe
heihicha. Ikatta avei ojeike oiko jave uppe tembiapo
vai, tr upva ojejokopotvo oikta katuetr, avei oje-
joko ha@ua ivava oiktar tapicha tr imbae tee rehe.
artculo 35 .
Kuatia mva kuaaukaha rehegua
Avavgui ndaikati ojepea kuatia ikuaaukaha tr omom-
beva hembiapo r hembiapokue. Mburuvichaku-
ra ndaikati oheja umi kuatia noimiramo li upicha
heva.
artculo 36 .
Kuatiakura ha comunicacin privada
rehe ndojepokivo rehegua
Ndaikati ojejavyky umi kuatia pete^ tapicha mbaeteva,
upichante avei imarandu tr iomongetaha carta, tel-
artculo 37 .
Derecho oembotovvo
pyaremiandu oipotava rehegua
Maymva ikatu omomar tembiapopy ohejava chu-
pe ojapo ipya remiandu ha itupandu ko Leiguasu ha
leikura ombohapma guive.
artculo 38 .
Derecho oepysyrvo opavavpe ou porva rehegua
Mayma yvypra oguereko derecho, haeo r ambue-
kura ndive, ojerurvo mburuvichakurape tomo^ tem-
biapor oipysyrva tekoha, oembyai ha@ua; avei o^
ha@ua tesi, angareko tet reko tee rehe, ha consumi-
dor-kura derecho rehe; toipysyryr tekove comunidad
reko iporve ha@ua.
artculo 39 .
Derecho oemuengovivo perjuicio rehegua
Mayma yvypra oguereko derecho Estado omuengo-
vivo chupe, hendpe ha hekpe por, perjuicio chugui
ohupitva. Li saive omohendavaer ko derecho kva.
artculo 41 .
Derecho ojeguatvo ha ojepytvo tekohpe rehegua
Mayma paraguayo oguereko derecho oikovvo hetme.
Tetyguakura ikatu oemongue ilibertpe por tetpre,
ova hga tr hekohgui, oho tet ambure ha upi ou
jey hetme, ogueru imbaekura tr ogueraha kogui,
ojapma guive li kova rehegua heihicha. Jeike ha
es rehe oevaer umi li hesaivva, oguerekoku-
vo hesa renondpe ko derecho. Pytaguakura jeike
ovaitere kope, lipe oemo^-vaer ojehechakuapy-
pe tetngura jekopyty kova ko mbae rehegua. Pyta-
guakura opytaitmava, ndaikatuvmai oemos kogui
Juez nomeir kuatia upevar.
artculo 42 .
Libertad joaju apo ha@ua rehegua
Mayma yvypra ikatu oomoir ha ojoaju iporvar;
upicha avei avavpe ndaikati ojejopy oike ha@ua
pete^ atyhpe. Li heivaer mbaichapa profesional-
kura ojoajta. Ndaikati ojejapo joaju emi, ha umi aty
paramilitar.
artculo 43 .
Derecho de asilo rehegua
Paragui omombaete asilo eme ijyvpe ha iembajda-
pe umi hetgui oemuvape poltica kure ha opaite
artculo 44 .
Tetme ojehepymeva rehegua
Avave ndaikati ojejopvo ohepyme ha@ua tetme tr
ombaapvo chupe @uar, oimema guive lipe, tapykue-
vma osvaekue. Ndojejopyvaeri avavpe ome ha@ua
jeroviarepy hateitareva ha tekoavyrepy ipohyirasva.
artculo 45 .
Derecho ha garanta-kura ojeeva rehegua
Derecho ha garanta oembohysiva ko Li Guaspe,
ndeisi oembotoveha umi ambue asva voi yvypra
rekgui, jepevnte kope noemo^ri. Ndaipri hagure
li orreglamentva, ndeisi oembotove kuaaha tr
ndojejapi ha@ua mbaevr umi derecho ha garanta.
artculo 46 .
Yvypora-kura pete^chapanteha rehegua
Opaite oikva ko Repblica-pe pete^chapnte hekokatu
ha iderchope. Ndaikati oeporombojoavvo. Estado
ojapne tekotevva upicha oiko ha@ua. Joja rehe
angareko ndojehechavaeri oeporombojojava ra-
moguicha.
artculo 48 .
Derecho joja kua ha kuimbavape @uar rehegua
Kua ha kuimbae ojoja idercho-pe: oporoporavvo,
ojeporavvo, oemombavo hekpe, mbaerekoppe ha
arandukuape. Estado ojapovaer tekotevva upe joja-
reko upva iaete ha@ua, oipevo opaite mbaeojokva
ijapo ha ombohapvo kuangurape oike ha@ua ombaapo
opa mbape tet tuichakue javeve.
artculo 49 .
emoanga* rehe eangareko rehegua
emoanga omopyenda tetygura aty. Estado ojapo-
vaer tekotevva, oeangareko pormbaite ha@ua hese.
Ojeguereko avei emoanga ramo, kuimbae ha kua
artculo 50 .
Derecho ojererekvo familia rehegua
Maymva oguereko derecho oguerekvo hemimoanga,
ha upva appe, kua ha kuimbae pete^chante hambia-
por katu ha tembiapor tee.
artculo 51 .
Menda ha joajurei rapykuere rehegua
Lipe o^vaer mbaichapa ojejapta omenda ha@ua kui-
mbae kua ndive, mbapa oekotevta upevar, mbai-
chapa ikatu ojueja jey hikui, ha oparei jerpa mbae ha-
pykuere; o^vaer avei lipe mbaichapa ojeporta mbae
oguerekva hikui; hevaer avei mbae mbapa hembia-
por katu ha hembiapor tee mokivva. Umi ojoajureva,
ikatma guive omenda ojuehe, ha oikma guive hikui
omendaitvaicha, oheja hapykuere ku omendaitr gui-
cha, ndohima guive li contra-pe.
artculo 52 .
Joaju menda rupi rehegua
Kuimbae ha kua joaju, menda rupigua, hae emoanga
yta tee pete^va ha tenondetegua.
artculo 53 .
Mitngura rehegua
Tva ha sykura oguereko hembiapor katu ha hembia-
por teva ramo oangarekvo mitngura iemoare
rehe mich^ aja, omongarvo ha ohekombovo. Lipe
o^vaer tekojopy umi ombohasavape @uar imitngu-
rape hiupyr. emoare okakuaapa pyre oangareko ha
oipytyvvaer isy ha itvape, kova oikotevr. Lipe
artculo 54 .
Mit angareko rehegua
emoanga*, tapicha aty ha Estado omoaetvaer mit-
me okakuaa por ha@ua ha oipuru ha@ua mayma tekokatu:
ndojehejavaeri haeorei prupi, tr iembyahi, oe-
embosari hese, ojejopyeterei hendive, oevende tr
oemombaapo vaipa. Kova mbae oikr, oimerava
ikatu ojerurejopy mburuvichpe opa ha@ua ha ojeheko-
jopy ha@ua ijapohakura. Mit rekokatukura itenond-
vaer ambue tekokatu rovi, o^r ontende.
artculo 55 .
Sy reko ha tva reko rehegua
Sy reko ha tva reko ohechagiva hembiapor rehe, Es-
tado oangarekvaer ha oehane omo^ tekotevva
umi mbae ojejapo por ha@ua.
artculo 56 .
Mit pyahukura rembiapor rehegua
Estado oehavaer ikatu ha@uicha mit pyahukura
oike ha ombaapo avei ambuekura javeve tet ha te-
tygua akrapurre, opaichagua tembiappe.
artculo 57 .
Tekove ikaarmava rehegua
Maymva tekove ikaarmava ohvo oguereko derecho
oipytyv ha oangarekvo hese hogayguakura, tetygua
artculo 58 .
Tekovekura o^mbava derecho rehegua
Oemoaete tekove o^mbavape iderecho oeangarek-
vo hese, hesi, oehekomboe, oiko pytuu rory ha@ua, ha
avei oembokatupyry ha@ua oimerava tembiappe ikatu
ha@uicha oike ha ojehea hapichre. Estado omo^vaer
mbaichapa oehenondeta mbae vai ikatva ojehu
umi tekovpe, o^mbava hetpe, iakme ha heteandpe,
ha oipytyvvaer opicha kovape hemikotev ohupity
ha@ua. Ojehechakuavaer ko tekovpe opichagua
tekor ko Leiguasu omeva mayma yvypra tetpre oi-
kvape, oembojoavyre, ikatu ha@uicha ogueropuaka
por hekove ku o^mbaitr guicha.
artculo 59 .
emoanga mbae teva rehegua
Ojehechakuaa pe emoanga mbae teva tekotevha o^
oiko porve ha@ua tekovekura oondivepa; lipe ha-
vaer mbaichapa oemohendta. Nemoanga mbae
tevape oike ga oijeikoha tr yvy oeemitha, tembi-
poru ogapypegua ha mbaapohapegua, ha va mbae
ndaikati ojepea devehre mbaeveichavr.
artculo 60 .
Mbaretgui epysyr rehegua
Estado ombohapevaer ani ha@ua mbarete oike ojo-
hogayguakura pame, ha upicha avei ani ha@ua oike
ijapytepekura mbae vai ikatva omoingo me@ua oo-
ndive.
artculo 62 .
Ypykura ret ha ijatykura rehegua
Ko Leiguasu ohechakuaa o^ha ypykura ret, pete^cha heko
teva, o^mavaekue voi oiko mboyve Estado paraguayo.
artculo 63 .
Ypykura reko tee rehegua
Ojehechakuaa ha oemoaete tekor katu ypykura ret
oguerekva oangareko ha omombaretvo heko tee
hekohaitpe. Upicha avei oguereko derecho oiporvo,
apytire, heko yma, tekoha emboguatpe, jeiko oo-
ndivpe, mbae jererekpe, teko rechaukahpe, ha mbae
reroviappe. Upichante avei oikovaer heko ymre
nomomarima guive umi tekor katu o^va ko Leiguas-
pe. Indgena rekokue emyesakme ojehechvaer ha
ojeporu hekor katu imbae teva.
artculo 65 .
Derecho ojeparticipvo rehegua
Oemoaete indgena retngurape tekor katu oikvo
tet Paragui rekovpe, herekopyr appe, jeiko porme,
tet sambyhpe ha arandukuape, teko yma, Leiguasu ha
leikura heihicha.
artculo 66 .
Tekomboe ha pytyv rehegua
Estado omoaetvaer ypykura reko yma, tenonderite
tekomboe rehegupe. Oeangarekne avei, ani ha@ua
ipokve ohvo, oembyai ha ykyapa ha@ua hekoha;
ani oemombaapo reipa chupekura, ha ani ha@ua teko
ambue ojapyhy vai.
artculo 67 .
Jejopy rehegua
Indgena-kura ndojejopvaeri ojapo ha@ua tembiapo
Estado mbava, ha cuartel-pe jeho; ndohupiti avei chu-
pekura umi tet rembiapoukapy* o^va lipe.
artculo 68 .
Derecho tesi rehegua
Estado oangareko ha omombarete tesi, hae rupi kva
yvypra derecho tenondegua ha comunidad rembipota.
Avavpe noemboykvaeri Estado angarekgui, oje-
hapejoko tr oemonguera ha@ua mbaasy opaichagua
tr plga; avei oiko jave sarambiguasu ha tekongatu*.
Mayma yvypra ojapvaer katuete tembiapor li
omo^va tesir, nomomarima* guive teko marangatu.
artculo 69 .
Tet remimo^mby tesir rehegua
Estado omboguatvaer temimo^mby tesir ikatuhpe
tembiapokura oomoir ha oomo^mba; tomo^ avei
tape ikatu ha@ume o^ ejoja, ha opytyv Estado ha
tetyguakura oondive.
artculo 70 .
Tekopormba ojoapytpe rehegua
Li rupive oemohendvaer tembiapo tetygua reko
porr ha imboguatpe ipyendvaer tekomboe tesir
ha tekohayguva omoirme.
artculo 71 .
Kaamonge evende, hiu ha jekuera jey rehegua
Mburuvichakura ojopvaer ani ojejapo ha oevende
kaamonge ha opichagua droga tekove mbyaiha; upi-
cha avei ojokvaer pirapire umvagui guare ani ojeporu.
Ojopne avei ani ha@ua umi droga ojeporu ojeporu
ha@ume. Li hane mbaichapa ojeporvaer poh
ramo. Oemo^ne apopyr oemboe ha@ua ani ojeporu
artculo 72 .
Mbaeapopykue jehecha rehegua
Mburuvichakura ojapne tekotevva ipor ha@ua mbae
apopyre: Hiupyr, poha@ua, kmikova ha opaite mbae te-
kove reheguva, ojejapohpe, ojereru jave ambue tet ru-
pigui ha oevende jave. Upicha avei, Estado ojapvaer
ikatva mboriahu ohupity ha@ua umi poh tekotevva.
artculo 73 .
Tekomboe jehupyty ha maerpa rehegua
Maymva oguereko derecho oemboeukvo hekpe
por, tekotevhicha, ojejapohicha voi opavave tetygua
emboeukpe. Tekomboe rembiapor hae: yvypra-
pe omongakuaapvo hekpe, tekosa embyaire ha
pyaguapyr; hae avei tekojoja ha opytyv jepyso ha
tetngura joaju emombarete por; oemboaje derecho
humano ha democracia pyenda, oemombarete tet ra-
yhu, oemombae guasu Paragui reko; oemomgakuaa
apytu rembiapo; oemombareteve teko marangatu
ha tapicharayhu; upicha avei, ojepeapaite umi mbae
oporombojojava arandukuape. Kuatia moekuaa
opaitvaer ha oembokatupyrvaer maymvape
ombaapo kuaa ha@ua.
artculo 75 .
Mva ppepa o^vaer tekomboe rehegua
Tekomboe o^vaer tetygua aty ppe ha tenonderi-
te emoanga, municipalidad-kura ha Estado ppe.
Estado ombohapvaer tembiapopy mitngura te-
mimboe omokarapachi ha@ua hembiu mboehape
ha avei ohupity ha@ua hemikotev mboehape umi
oguerekokatuva hepyr.
artculo 76 .
Estado ojapvaer katuete rehegua
Mit mboe oikvaer katuete. Mboehao tet mbavape,
upva revaer. Estado oipytyvvaer oiko ha@ua e-
moporomboe mbytepegua, oeporomokatupyry ha@ua
mbae appe, mbaapo kokupe, mymba mongakuape,
industria appe ha pe yvatevegua tr universitaria-pe;
upicha avei arandu pypukuve ha mbae apo kuaa rek-
pe. eporomoarandu rehegua tembiapo, hae Estado
rembiapor tee. Ha ijappe oikvaer avei tetygua aty.
Upe tembiapo ahupity tet jokuappe ha jokuaipype,
mboehape ha mboehaope.
artculo 78 .
Aporeko ehekomboe rehegua
Estado oipytyvvaer maymva ikatupyry ha@ua mbaa-
ppe, oemboe rupi chupekura upevar, ikatu ha@ui-
cha tet oguereko oikotevva oakarapu ha@ua.
artculo 79 .
Universidad ha mboeha yvateve rehegua
Universidad ha umi mboeha yvateve oguerekvaer
hembiapo tenondete ramo, oporomoarandu pypuku por-
vo, ohekvo arandukuaave ha aporeko kuaave, ha upicha
avei, omosarambvo universidad rembiapo. Universidad-
kura oiko ijehegui. Oikuane haekueraite mbaichapa
oesmbyhvaer, oikuane mbapa ombovaer ombo-
jojma guive tembiapor ehekomboe rehegua Estado
omo^vare tet akrapur. Oemoaete eporomboe
tekosme. Universidad-kura tahae tet mbae tr
imbae, oikoypyvaer li rupive, heva mbae mbapa
oembovaer ipype, ha mbae tembiappe @uarpa
tekovta ttulo universitario.
artculo 80 .
Viru tekomboe pytyvor rehegua
Lipe hene oemo^vaeraha viru oepytyv ha@ua aran-
du kuaa, mbae apo kuaa ha arte-pe @uar tenondete umi
imboriahuvva ykekor.
artculo 82 .
Iglesia Catlica-pe tembiechakuaa rehegua
Ojehechakuaa Iglesia Catlica-pe hembiapo porngue
tet emongakuape ha tetygua mbaekuape.
artculo 83 .
Tetygua mbaekuaa mosarambi
ha impuesto jepaga rehegua
Estado ha Municipalidad nomo^vaeri impuesto
umi mbae, henohmby ha tetygua mbaekuaa rere-
kua rehegua ri. Lipe o^vaer ko exoneracin ha
oemokyrevaer tembiapo ojereru ha@ua tetme
opichagua tembiporu tekotevva oembaapo ha@ua
arte-pe, investigacin cientca ha tecnolgica-pe ha
artculo 84 .
embosaraikura ratapya rehegua
Estado ohatapyvaer embosari, tenonderite umi
ndahaiva profesional, ha omokyreva tete mboe reko;
omembotvo pytyv omo^vaer lipe impuesto jepa-
ga ko mbare. mokyrevaer avei tetygua oho
ha@ua umi oha oikohpe tet ambue rupi.
artculo 85 .
Igure presupuesto-pe o^vaer rehegua
Viru tekomboer o^va Presupuesto de la Nacin-pe nambo-
vyvevaeri sgui mokipa (20%) mayma viru Estado-pe
@uar oikvagui, ojepapare ojeporva ambue tetgui
ha aomerenteva tetme.
artculo 86 .
Derecho o^va oembaapvo rehegua
Maymva tetygua iderecho oguerekvo oimehichagua
tembiapo iporma guive, oiporavovaekue ijeheguiete ha
omboguatva t^ndyre tekojojpe. Li oipysyrvaer
mbaapo opaichagua ha umi derecho ameva mbaapo-
hrape ndaikati hae oiporuvo.
artculo 88 .
ombojoavy rehegua
Noembojoavyvaeri mbaapoharakurape ijypykue re-
i rehe, kuimbae tr kua hagure, ituja, i@uai@ui, tr
imit hagure, itupandu rekre, henda sociedad-pegure
ha poltica tr mbaapohra aty ijeroviahre. O^mbava
hetpe tr iakme rembiapo oepysyrvaer pete^rre
imbaappe.
artculo 89 .
Kuangura mbaapo rehegua
Kua ha kuimbae ombaapva pete^chante hembiapor
katu ha hembiapor tee mbaappe, ha syreko katu
oemotenondvaer pytyvme; oeangarekvaer
sy rehe ha opytuvaer tekotev hicha, mbovyvr
doce semana. Kua ndaikati oembogivo imbaapo-
hgui hyeguasu aja ha opytuvaer imemby mboyve ha
imemby rire avei. Lipe hane kuimbae ikatuha ndohi
imbaapohpe hembireko imembyha ra.
artculo 90 .
Mitmbaapo rehegua
Oemotenondvaer mit mbaapo rehegua derecho-
kura oemoaete hegu chupe okakuaa porvo, oe-
moarandvo ha oemboheko porvo.
artculo 92 .
Mbaapo jehepyme rehegua
Ombaapva oguereko derecho ojehepymevo chupe
hekpe hembiapokure, ikatu ha@uicha hae ha hogay-
gua oikove jejopyre ha teko marangatu ojerure hicha.
Li hene mbovpa igure tekotev oegana, ha pva
okuevaerha ha oguerekvaer avei mbaaporepy mbo-
joaha ao pahapegua, hogaygupe ojehechakuaaha ra-
mogua, jehepyme mbaapo hesiva tr ipeligrsova
rehegua, ra ipukuvr rehegua pyharekue ha pytuuha
ra jave rehegua. Pete^chagua tembiapre pete^cha avei
ojehepymevaer.
artculo 93 .
Mbaapohrape @uar pytyv rehegua
Estado ohechakuaa ha omokyrevaer empresa-kurape
kova ome ramo imbaapohara-kurape sueldo ri ambue
pytyv. Kova ndoikeihna umi jehepyme tapiaguvape
ha ambue pytyvngura li voi omo^vape.
artculo 95 .
Seguridad social rehegua
Lipe o^ne mbaapohra ha hogaygua oguerekovaerha
katuete seguro social. Oeehavaer kva ohupity ha-
@ua mayma tetygupe. Seguridad social ikatu o^ Estado
tr particular r katu mokivva ppe tahae hava,
Estado tapiaite oguerekvaer hespe. Viru ijatva se-
guro social-pe @uar ndaikati ojeporu ambue mbape,
o^vaer tapiaite ojepru hua@uicha hendpe; hetave
ha@ua mante ikatu oemohenda o^ por ha@ume.
artculo 96 .
Mbaapohra joaju rekosy rehegua
Mayma ombaapva Estado tr particular-pe @uar
oguereko derecho ojapvo sindicato oikotevere upe-
var permiso. Ko derecho ndohupyti Fuerzas Armadas
ha polica-kurape. Upeichaitnte avei umi oporombaa-
pva ikatu ojapo ijatyha. Avavpe ndaikati ojejopy
oike ha@ua pete^mbaapohra atyhpe. Estado omoaete
ha@ua pete^ sindicato ha pva oemo^ ha@ua hembiapo
tepe, tekotevta ojehai hra institucin del Estado upe-
var o^vape, ha upvantema. Sindicato smbyhyhra mo^
ha iemboguata ojejapvaer democracia rekpe, lipe
o^hicha; li avei omoaetvaer sindicato smbyhra
okui ha@ua imbaapohgui.
artculo 98 .
Huelga ha paro apo rehegua
Mayma ombaapva Estado ha particular-kurape oguereko
derecho ojapvo huelga, sapyante o^ramo ontende
imombaapohakura ndive. Upicha avei, oporomombaa-
pva oguereko derecho ojokvo mbaapo umcha jave. Ko
derecho kova, huelga ha paro rehegua, ndohupyti
Fuerza Armada ha polica-kurape. Lipe o^vaer mbai-
chapa ojeporta ko derecho opoko ha@ua umi apopy
opavave oikotevva rehe.
artculo 99 .
Mbaapopegua li emoaete rehegua
Leikura emoaete, mbaapo, eangareko ha mbaa-
poha pot^ rehegua, hae mburuvichakura rembiapo tee;
kova oguerekvaer hespe leikura remimo^ngue;
haekura avei amevaer tekojopy umva umi li ae-
momar ramo.
artculo 100 .
Derecho ga jeguereko rehegua
Mayma tetygua iderecho oguerekvo ga hekope-
guva. Estado ombohapvaer iaete ha@ua ko dere-
artculo 101 .
Estado-pe ombaapovakura rehegua
Mayma tet rembijokui o^ tetygua rembijokuaipy ramo.
Mayma paraguayo oguereko derecho ombaapvo Es-
tado oporombaapohpe tr ojupvo mburuvicha ramo.
Li rupi oemohenda porne mamo mampa ikatukuaa
oembaapo Estado-pe @uar, tahae Judicial, poromboe,
diplomacia, consular, arandu hypyve ha apokuaa reka, te-
tygua pytyv, militar ha polica tr ambue hicha.
artculo 102 .
Derecho oguerekva Estado-pe
@uar ombaapva rehegua
Opaite ombaapva Estado-pe @uar oguereko umi de-
recho omo^va ko Leiguasu mbaapohrape, tekojojpe
opaichagua embaapoha ndive, li heva ohupityha peve,
opytarere tekorngatu ohupitmavaekue.
artculo 103 .
Jubilacin rehegua
Li omohenda por vaer mbaichapa umi tet rem-
bijokui ojejubilta tet remimo^mby epytyv aete
rehegua ryeppe, ojejapo ha@ua ko tembiapo kva Es-
tado eangarekpe, ha upvape teike avei maymva, to-
artculo 104 .
Oemombeuvaerha katuete
ojererekva ha oeganva rehegua
Opaite ombaapva Estado rembijokui ramo, umi oju-
pivaekue voto rupi jepeve, umi tet rrape ombaapva
ambue tet ndive, umi tet empresa heko jeheguvape
mombaapva, ha amo ipahpe opaite ogana tapiva
Estado-gui, omombevaer oguerekva ha oganva
quince da ahasa mboyve ojupi hague ha oheja hague
guive imbaapoha.
artculo 105 .
Moki sueldo jererekokuaa rehegua
Oimehichagua ombaapva Estado rembiguir ndaika-
ti oguerekvo moki tr hetave mbaapo repy oo-
ndive, ndahai ramo eporomboe repy.
artculo 106 .
Estado-pe ombaapva responsabilidad rehegua
Opaite ombaapva Estado-pe @uar ndaikati ojehekivo
hembiapokugui. Ojehekoavy tr hembiapo vai ramo
ombaapohpe, hae omyatyrvaer jehepyme rupi; upi-
cha avei Estado o^ta responsable omyengovia ha@ua upe
mbaeavykue ha ikatu oho hembijokui ri upe rire.
artculo 107 .
Mbaapo he emumegua libertad rehegua
Maymva oguereko derecho ombaapvo ombaapo-
svape, hekopeguma guive, tekojojpe por. Oe-
moaete opavavpe oemu jojvo. Ndojehejavaeri
avavpe ombae monombaguasu, ha avei ojehupi ha
oemboguejvo hekope mbaerepy ombohasvaer
emu joja por. Viru poruka hepy ha mbaerepy opo-
rombyava eme, ohekojopvaeri li.
artculo 108 .
Mbaerepy gueroguata jejoko rehegua
Opaite mbae ojejapva tetppe, ha umi ambue tetgui
hekpe por ojererva, ojegueroguatakuaa jejokore
tet tuichakue javeve.
artculo 109 .
Mbae tee reko rehegua
Oemoaete mbae tee reko, ha li havaer mamo pe-
vpa, ojehechakuaa pype o^ha akrapur ha jeikoporr
ha tekoteveha ohupity opavavpe. Mbae tee reko rehe
ndojepokvaeri. Avavgui ndaikati ojepevo imbae
tee, ndahai ramo sentencia judicial rupi, ikatu jepe oje-
pea tet ha tetygua oikotevramo, li rupive. Li avei
omoaetvaer jehepyme ojepea mboyve, pete^ e-
me ijra ndive, r katu sentencia judicial rupi, ndahai
ramo yvyguasu rekorei ikatva ojepea Reforma Agraria
pe@uar, heihicha li upevar o^va.
artculo 111 .
Empresa Pblica eme particular-pe rehegua
Estado ombohasta ramo pete^ empresa pblica tr
imbae o^va pype, sector privado-pe, omotenondvaer
ijogupe umi ipype ombaapovakurape ha avei umi sec-
tor upe empresa ndive ojoajvape. Li hevaer mbai-
chapa oikta upe emotenonde.
artculo 112 .
Estado mbava rehegua
Estado mbavaer opaite mbae yvygupe o^va ijehe-
gui voi, hidrocarburos, ha opaichagua mineral, tahae
hatva, hykva, tr ot^mbva, ojejuhva tet tuichakue
javeve; ndahaima guive ita, yvyrei ha cal-kura. Es-
tado ikatu ome mvape tr umi empresa tet mbae,
imbaevape ha ojehevape, apeguva ha tet ambue-
peguvape, oikuaa ha, oheka, ojepovyvy, ojoo ha ogue-
noh ha@ua umi mbae, oemeha ra peve chupekura.
Lipe oemone^ne mbaichapa ojejapvaer ko mbae
oupor ha@ua Estado-pe, umi empresa oemehpe ha
yvy jarakurape.
artculo 113 .
Cooperativa-kura rehegua
Estado omokyrevaer ojejapo ha@ua cooperativa ha
ambue hichagua joaju ojejapo ha@ua mbaerepy ha te-
mbiapo techakuaar, oemopyrendva opytyvmbpe
ha akrapu oondiveppe, ha vape oemoaetvaer
artculo 114 .
Reforma agraria rembireka rehegua
Reforma Agraria hae pete^ mbae tenondete omopyre-
ndva akrapu, okarayguakurape @uar. Upevar
okarayguakurape oike aetne tet rembiapoguasu
akrapurme. Oemevaer yvy oeporombojoavyre,
oembohapvaer viru jeporuka ha pytyv aporeko, te-
komboe ha tesirme; oemokyrevaer cooperativa
apo chokokura apytpe ha opichagua ambue joaju;
ha oeehavaerha hetave ha@ua mbaerepy, toei-
ndustrialisa ha ievende tojejapo hekpe ikatu ha@ua
oakrapu opicha okaraygua.
artculo 115 .
Reforma agraria ha okaraygua
akrapu pyrenda rehegua
Reforma Agraria ha okaraygua akrapu oemopyre-
nda kovape:
1 O^vaer impuesto jepaga omokyreva okaraygupe
oprodusive ha@ua ha omokangva yvyguasu jereko;
oemoaetvaer umi yvyi ha tuichaiteva jerereko,
ha ijra akrapu, ikatuhicha ha mamo ikatuhpe;
2 Ojejapo ha oemohenda porve vaer yvy jeporu ha e-
mit reko, ani oembyai ohvo yvy, ha oeehavaer
avei ajeprodusi pyaeve ha oeot hetave mbae;
artculo 116 .
Yvyguasu rekorei rehegua
Ikatu ha@uicha opa ohvo mbeguekatpe umi yvyguasu
rekorei, li omavaer umi yvpa ome opu por
ha@ua kga, o^pa tekotev yvypra oasingva koku-
re apytpe ha ojekuapa ojejapvaer okakuaa joja
ha@ua tembiapo emit, mymba mongakuaa, yvykura
ha industria rehegua; ha upicha avei ojeporpa heko-
pete ha tekotev haichaite umi mbae omeva ijehegui
voi ha oeangarekpa tekohre. Ojepea ha@ua ijra-
gui umi yvyguasu rekorei, tekotevva Reforma Agraria-r,
asvaer li pete^te^vare ha ojehepymevaer hae hei-
hicha, mbaichapa ha arakapa.
artculo 117 .
Derecho tet emboguatar rehegua
Tetyguakura, kua ha kuimbava pete^cha oguereko
derecho oikvo tet emboguatpe, ijeheguiete tr
artculo 118 .
Voto mo^ rehegua
Mburuvichakura jeporavo hae tetygua rembiapor tee
ha hembiapor katu. Omopyrenda democracia rekpe;
oguata voto rupive, ha pva hae maymva rembiapor,
jejopyre, jejokuaire, mvarepa, pete^chapa; voto jepa-
pa oikvaer tesarekohra renondpe, ha umi ojeporav-
va ojepoka voto retakure ha oikvaer joja rame.
artculo 119 .
Voto mo^ atyha mich^vvape rehegua
Umi partido poltico, umi sindicato ha organizacin so-
cial smbyhyhra ojeporavo ha@ua, ojejapovaer yvate
ojee haguichante avei.
artculo 120 .
Poravokura rehegua
Hae poravohra voto rupi mayma Paraguayi oikva
Paraguipe, oembojoavyre, ombotma guive 18 ary.
Mayma tetygua, ikatuhicha oiporavo mburuvichar, ika-
tu avei ojeporavo mbaevichagua jejokore, ndahaima
guive umi o^va ko Leiguasu ha ambue Leikurape. Pytagua
oikoitva ko tetme oguereko avei derecho ovotvo mu-
nicipalidad-kuera smbyhyhra emo^me.
artculo 121 .
Referendum rehegua
eporanduguasu li rupive ojapva Congreso, ikatu oe-
moaete tr nahniri. Li oe vaer hese.
artculo 123 .
Tetygua ikatuha omoepyr li apo rehegua
Ojehechakuaa umi ovotakuavape okuvo ijehegui ha
omo@uah Congreso-pe lir. Lipe havaer mbai-
chapa upva o@uahvaer ha mbovy poravohrapa
omo^vaer hese hra.
artculo 124 .
Partido Poltico-kura reko ha rembiapor rehegua
Partido poltico-kura hae mva li renondpe. Ijvaer
ipype opaichagua tetygua, ha hembiapor hae: oipytyv
mburuvichar emo^me, ombohape Estado rembiapor
tet tuichahicha ha ipehnguehicha; ha oipytyv te-
tygua ehekombope.
artculo 126 .
Partido ha Movimiento-kura ikatuva ojapo rehegua
1 Oepytyvuka virpe tr hembiapor embohappe
atyha r Estado pytaguvape;
2 Ojapo joaju ojeporu ha@uicha mbarete poltica appe;
ha
3 Oemo^ omyengovia ha@uicha mbaretpe tekos ha
tekui tetygua remimo^mbva tr omo^ peligro gupe
Repblica rekove.
artculo 127 .
Li emoaete rehegua
Mayma yvypra ojapvaer li hava. Ikatu ojee ojee-
sva lire, ha katu ndaikati ojee ojejapo ha@ua he-
mbiapoukapy.
artculo 129 .
Servicio Militar rehegua
Mayma Paraguayo oembosakoi ha oearmvaer oi-
pysyr ha@ua tet. Pevar oemo^ servicio militar obli-
gatorio. Lipe hevaer mbaeichaitpa ojejapta ko
tembiapor kva. Servicio militar apokuvo oemboaj-
vaer tekovereko. Ha orairguasu mbae ndoikr, ndai-
pukuvevaeri dse jasgui. Kua ndojapvaeri Servicio
Militar, oipytyv peve vaer, tekotevr, orairguasu
aja ambue tet ndive. Umi oikuaaukva hembireroviapy
ndohejaiha chupe ojapo, umva ojejokuivaer ambue
henda tekoteveha rupi. Oemboheko ha aemboguatvo
ko derecho, ndojejapvaeri chugui tekojopy ha ndaipo-
hyivvaeri servicio militar-gui. Ndaikati ojejapo servicio
militar lipe o^va, tr pete^ mva r entidad privada
provechornte. Lipe o^vaer pytaguakura pytyv rehe-
gua tet pysyrme.
artculo 130 .
Tet pysyrhare rehegua
Umi oorairvaekue Chkope ha ambue tet ndive
orair oiko jey ramo, tet pysyrpotvo, umva oje-
hecharamo ha oemombaeguasvaer, oemo^vaer
chupekura pensin oiko ha@ua jejopyre, itenond-
artculo 131 .
Jeroviaukakura rehegua
Ojeporu aete ha@ua maymva derecho o^va ko Leigua-
spe, oemo^ avei jeroviaukakura hysiva ko moakha
kvape; li ombohapvaer ijeporu.
artculo 132 .
Ohova Leiguasre rehegua
Corte Suprema de Justicia ipokatu havo o^merava li
ha o^vva tembiapoukapy juez-kura oguenohvaekue,
ndohoiha Leiguasre. Omboguatvo kva ko tembiapo,
nosvaeri ko Leiguasu ha li havagui.
a r t c u l o 133 .
Habeas Corpus rehegua
Kva ko jeroviauka ikatu ojerure tapicha ojejopva, ije-
hegui tr ambue rupi, tekotevre ome pokatu upe-
artculo 134 .
Amparo rehegua
Maymva tekove oimo ramo oikoha hese mbae vai
tr ohecha ramo oikta katuete hese, tr ojepeta
chugui iderecho tr jeroviauka o^va ko Leiguasu ha
ambue lipe, o^gui pete^ mburuvicha tr mburuvicha
ojapva mbae hendape, tr ndojapiva ojapvaer,
ha ndaikati ramo Juez omohenda ikso jepiveguicha,
tekotevgui ojehecha pyae oiko mboyve ivava, ikatu
ojerure Amparo Juez upevar o^vape. Tembiapo upva
pyae, mbyky ha revaer ha ikatvaer omboguata te-
tygua aty, upeichavaerha hei ramo lipe. Juez oguere-
kvaer pokatu oipysyr ha@ua derecho tr jeroviauka,
tr omohenda jey ha@ua oes ramo li rapgui. Umva
oiko ramo jeporavor rehegua rehe, tr organizacin
poltica rehe, juez oguerektava pokatu, haevaer jus-
ticia electoral-pegua. Amparo ndaikati ojejerure juicio
mbytpe ni rgano Judicial-kura rembiapo contra-pe
ni umi li appe. Li ombohapvaer aporeko kova
rehegua. Juez heva Amparo jerurpe, ikatu ojehecha
jey ha oemoambue avei.
artculo 135 .
Habeas Data rehegua
Mayma Tekove ikatvaer oikuaa marandu ha dato-kura
hesegua tr herekopy imbava rehegua o^va umi Re-
gistro ocial tr privado-ha rupi; ikatvaer avei oikuaa
mbaichapa ojeporu umi mbae ha maerpa ojeguereko.
Ikatu ojerure juez upevar o^vape oembopyahu, oe-
artculo 136 .
Juez-kura ikatva ojapo ha hova hesekura rehegua
Juez oguerekva pokatu ndaikati ohechagvo recurso
ojejerurva chupe umi artculo kva mboyve o^va hei-
hicha. Ndohechasi ramo mbaevere, oenjuicivaer
upvare ha tekotev ramo, oemongivaer.
Juez hevaer avei hembiapoukappe mamo mevpa
oho mburuvicha jejavykue ha ojejuhu ramo mbaevai apo
pe tekoavpe, amonambiukvaer mbae vai apoharpe
ha ojapvaer tekotevva oemoaete ha@ua pe res-
ponsabilidad. Oguereko ramo pokatu omoepyrvaer
sumario omyesak ha@ua mbae vai apokue ha omo-
mbevaer Ministerio Pblico-pe, r katu omboha-
svaer kuatiakura hesegua hapicha juez ipokatvape
ombosyryry ha@ua upe tembiapo.
68 T et ha E stado rehegua
Tepys p . Tet ha Estado rehegua
artculo 137 .
Leiguasu puakapav rehegua
Repblica li pav hae Leiguasu. Constitucin, e-
membyre ambue tetngura ndive, oemoe^ ha oe-
moaetvaekue, leikura Congreso remimo^ngue ha
tembiapoukapy oemoe^vaekue avei upe rire, kova
hae derecho positivo Paraguipe ha ojererekvaer
ovalekupe kope hysi hicha. Oimerava omoa-
mbuesva kva ko temimo^mby tape omo^va Leiguasu
rehe oguatare, ojekoavy ha hembiapo vaikure, li
ohekojopvaer chupe. Ko Leiguasu ndopytareivaeri
oemomar hague rehe mbarete rupive tr ojehejarei-
se ramo hape tee rupi. Ndaikati oembovale mbae-
vichagua tembiapoukapy ha tembiapokue opuva ko
Leiguasu rehe.
artculo 138 .
Orden jurdico epysyr rehegua
Mayma tetygua ikatu ojepytaso, opaite mbae ohupitva
reheve, umi hekope tets ojapyhva renondpe. Oi-
merava tr tekove aty, tahae hava rrape, o^r ko
Li Guaspe, ojapyhy ramo tets, ndaikati ombovale
hembiapoukapy ha upvare, tetygua iderechope por
ikatu opu hesekura ha ndojapi haekura heva. Tet
ambuekura ojokupytva oimerava mbare umi mbare-
tpe ajapyhvaekue tets ndive, ndaikati upe rire ombo-
hra umi tembiapor omoir hague, ojopy ha@ua tet
Paraguipe omoaete ha@ua umi e membyre.
T et ha E stado rehegua 69
artculo 139 .
Tet reko rechaukaha rehegua
Kova hae tet Paragui mva reko rechaukaha:
1 Tet Poyvi;
2 Tet Raangavoaha (sello)
3 Tet Puraheiguasu.
Lipe oemo^ne mbaeichagua vaerpa ha mbaicha-
pa ojeporne umi tet mva reko rechaukaha o^va upe
Congreso General 25 de Noviembre de 1842 rembia-
poukappe.
artculo 140 .
engura rehegua
Paragui hae tet hembikuaa arandu heta ha ie
mokiva. Estado e tee hae castellano ha guarani. Li-
pe havaer mbaichapa ojeporta mokivva. Mayma
ypykue emoare e ha opaite imbovyvva e hae
tet rembikuaa arandu avei.
artculo 141 .
Tet ambue ndive eme rehegua
Umi eme ambue tet ndivegua oemoaete por ha
oemone^vaekue li rupi, hesegua kuatia oemohasma-
va ojupe, opyta avei tet leikura apytpe ha oemohe-
ndne ko Leiguasu omohendahicha artculo 137-pe.
70 T et ha E stado rehegua
artculo 142 .
eme emondoro rehegua
Umi eme ambue tet ndive, derecho humano rehe-
guva ndaikati oemondoro oimehicha rei, ojejap-
mantevaer Leiguasu emyatyrr aporeko rupive.
artculo 143 .
Tet ambue ndive omoir reko rehegua
Tet Paragui iomoir rekpe omboaje derecho inter-
nacional ha ojehekombojoja ko mbae rupive:
1 Tet jeiko poguype;
2 Tetngura jeiko ijehegui;
3 Tetngura ombojoja por;
4 Tetngura opytyv ha tembiappe omoir;
5 eangareko derecho humano-re;
6 Ysyryguasu ojepysva heta tetre jeporu joja;
7 Tetngura jeike ojohekovpe; ha
8 Opichagua dictadura, tet oporojopva ha imperialismo,
gueroyr.
artculo 144 .
orair mbotove rehegua
Paragui ombotove aete orair, ha katu omone^ tet
epysyr hekopeguva. Upva nombyari derecho ha
emembyre, oguerekva Organizacin de las Nacio-
nes Unidas ndive, Organizacin de Estados Americanos
ndive, tr umi tet omoir rembiapo ndive.
T et ha E stado rehegua 71
artculo 145 .
Tet arigua leikura reko rehegua
Tet Paragui, jojpe por ambue tetngura ndive,
omboaje leikura o^va tet ri jey ogarantizva dere-
cho humano, tekoguapy, tekokatu, opytyv akrapur,
tekuipe, mbae jererekpe, jeiko ondivpe ha arandu
kuape. Ko mbae oiko ha@ua oemo^vaer ooeme
mokive Cmara Congreso pegua, tetave tee rupi.
artculo 146 .
Tetygua tee rehegua
Paraguayo tr paraguaya teete hae:
1 Opaite onacevaekue tetppe;
2 Mva isy tr itva paraguayo-va, onacvaekue ombaa-
po jave Estado-pe @uar tet ambupe.
3 Isy tr itva paraguayo-va, onacvaekue ambue tetme,
ovo Paraguipe opytaite; ha
4 Umi mit ojejuhu reva tetpre, ojekuaava itva ha isy.
72 T et ha E stado rehegua
artculo 147 .
Mva tetygua jepeakuaa rehegua
Mavave Paragui emoare tegui ndaikati ojepevo
inacionalidad, ikatu jepe hae orrenuncia ijeheguiete
chugui.
artculo 148 .
Derecho emboparaguair rehegua
Pytaguakura ikatu oemboparagui naturalizacin rupi;
ohechaukma guive ko mbae pe hysiva:
1 Okakuaapamaha;
2 Oikmaha igure tres aos ko tetme;
3 Ombaapomaha ko tetme o^merava mbape; ha
4 Teko por, lipe heihicha.
artculo 149 .
Nacionalidad heta rehegua
Nacionalidad heta ikatu ojeguereko eme rupi
ambue tet ndive. Ikatu avei, upicha hegui pytagua
ret Leiguasu.
artculo 150 .
Nacionalidad re jepyta rehegua
Umi Paraguio naturalizado ikatu opyta jey inacionali-
dare iporeramo kogui, oire mbarepa, tres aos
aja pukukue, upicha her Juez, tr ojapyhy ramo ije-
hegui ambue nacionalidad.
T et ha E stado rehegua 73
artculo 151 .
Nacionalidad honoraria rehegua
Pytaguakura oipytyv aete vaekue Paraguipe, ikatu
ojehechakuaa potvo, li rupi oeme chupekura na-
cionalidad honoraria.
artculo 152 .
Ciudadana rehegua
Hae ciudadano tr ciudadana:
1 Tekove paragui teetva, dieciocho aos omboty guive;
ha
2 Tekove oemboparaguivaekue naturalizacin rupi, oha-
sa rire 2 aos oeme hague chupe upe nacionalidad.
artculo 153 .
Ciudadana jeporu jejoko rehegua
Ojejoko ciudadana tetygugui:
1 Ojejapyhr ambue nacionalidad, no^rima guive ekua-
avejoja hesegua;
2 Juicio rupi ojer upe mva hasyha iakme ha ndaika-
tuiha upvare ojapo mbaeve ijeheguiete;
3 O^ro tekos reheve, Juez ome rupi chupe jeheko jopy.
Ciudadana jejoko opa, opr avei umi causa hesegua
lipe oemboysiva.
artculo 154 .
Poder Judicial aoite ikatva ojapo rehegua
Lipe o^vaer mbaicharpa ikatu ojejapyhy naciona-
lidad ha avei mbaicharpa ikatu ojejoko ciudadana.
Poder Judicial aoite oguerekta pokatu kova mbae
omohenda ha@ua.
74 T et ha E stado rehegua
Moakha ij . Tet Yvy
emohenda rehegua
artculo 155 .
Tet yvy puakapav ha embohasakuaa
ambue akre rehegua
Tet Paragui yvy arakaeve ndaikati oemevo, oe-
mbohasvo ambue okre, ojeporukvo, ha mbaeveicha-
vr ojehejvo, tasapynte jepe, mavave tet ambupe.
Umi Estado oguerekva tet Paragui ndive relaciones
diplomticas ha umi tet atyha o^hpe avei hae, ikatu
ojogua kope yvy vore oikotevva omopu ha@ua ipype
ga irrepresentacin-kura rendagu, ha upva ojejap-
vaer lipe heihicha. Upicha ramo jepe umi yvy peh
akinte opyta tet puakapav pogupe.
artculo 156 .
Estado smbyhyr emohenda rehegua
Ikatu ha@uicha oesmbyhy ha oemboguata Estado,
tet yvy oembojoa Departamento ha Municipio-pe, ha
va ko Leiguasu ha leikura haiha peve oikvaer ijehe-
gui iemboguatpe, ha hekor emo^me ha ijeheguiete
oipuru hagu opaite mbae oguerekva.
artculo 157 .
Capital rehegua
Tva Paraguay hae tet Paragui tavaguasu ha Estado
pokatukura renda. Hae pete^ municipio, o^va mavave
departamento-pe. Lipe o^vaer mamo mampa ijapy.
T et ha E stado rehegua 75
artculo 158 .
Servicio tetme @uarva rehegua
Departamento ha municipio-kura ryeppe oemo^tar
apopyr ohupitva tetygua maymavpe, upe guive oe-
mboguata ha@ua, li rupive oemo^vaer.
artculo 159 .
Departamento ha municpio-kura rehegua
Oemo^ yptar, ha avei oembojoaju tr oemo-
ambuta ramo Departamento ha itavaguasukura,
municipio ha distrito-kura, li rupive ojejapvaer,
ojeguerekvo tesa renondpe mbaichapa o^ iakra-
pume, yvypra retakue ipype ha tekoha rekpe, kuaa-
ha rechaukapy ha tembiasakupe.
artculo 160 .
Regin-kura rehegua
Departamento-kura okatu ojoaju ha ojapo hikui regin,
upva rupive ikattar oakrapu pyaeve umi comu-
nidad hyeppe o^va. Li hevaer mbaichapa upva
oikta ha okuta.
artculo 161 .
Departamento smbyhyha rehegua
Departamento oismbyhvaer pete^ Tekuaitra ha pete^
Junta Departamental. Kovape oiporavo ha omo^vaer
tetyguakura upe departamento pegua ivto rupive,
jeporavo guasu tetppe oiko jave, ha o^vaer hembia-
ppe cinco aos pukukue. Tekuaitra hae upe Depar-
tamento-pe Poder Ejecutivo rrape omboguatva tet
76 T et ha E stado rehegua
rembiapo. Ndaikati ojeporavojoa. Li hane mbacha-
pa oemo^vaer Junta Departamental-kura ha mbapa
hembiapor.
artculo 162 .
Oekotevva rehegua
Tekuaitra ramo ojeiko ha@ua tekotev:
1 Tahae paraguayo teete;
2 Tombotma treinta ao; ha
3 Tonace rakae upe departamento-pe, ha toikoitma rae
uppe pete^ ao guivnte jepe;
4 Tekuaitra ramo ndaikati oiko umi Presidente ha vice-
presidente ramo ikatuva avei. Ndahair upe Depar-
tamento-gua voi, tekotevta oikma uppe cinco on-
te jepe. Mokive ara pa ojepapvaeri jeporavo oiko
mboyve guive.
artculo 163 .
Tembiapor rehegua
Departamento rekui rembiapor hae:
1 Ombojoaju municipalidad-kura rembiapopy upe De-
partamento pegua; omboguata umi apopyr upe Depar-
tamento-pe oekotevva, tape apo, energa emo^, y
hesiva jeguereko hambae; omomivaer municipio-
kurape ojoaju ha oopytyv ha@ua hembiapo tepe;
T et ha E stado rehegua 77
2 Ombosakoi apopyr Departamento akrapuar rehegua;
pva aguatvaer apopyrguasu tetmegua ndive; oja-
pvaer avei presupuesto ao jey jere oike ha@ua tet
presupuestoguasu ryeppe;
3 Omboguata Departamento rembiapo pytyvme Gobier-
no Nacional ojapva ndive, tenonderite voi tesi ha
tekomboe rehegupe;
4 Omo^mba ombaapo ha@uicha umi Consejo de Desarro-
llo Departamental; ha
5 Ambue tembiapor Leiguasu ha leikura omo^va.
artculo 164 .
Viru tembiappe @uar rehegua
Viru oikotevva Departamento hembiappe @uar hae:
1 Umi impuesto, tasa ha contribucin vore, ko Leiguasu
heva;
2 Umi viru ombohasva chupe Gobierno Nacional,
3 Umi viru haete omonova lipe heihicha, ha avei te-
mime ha hejapyre chupe @uarva; ha
4 Umi ambue viru monor recurso li omo^va.
artculo 165 .
Intervencin rehegua
Poder Ejecutivo ikatu ointerveni Departamento ha mu-
nicipio-kura, omone^ rire Cmara de diputado, ko
ksope:
1 Ojerurr Junta Departamental tr Municipal, teta teeve
rupi;
78 T et ha E stado rehegua
2 Oembojaopr Junta Departamental tr Municipal ha
upicha rupi ndaikatuvi ombaapo; ha
3 Ojeporuvai ramo iviru, upicha herire Contralora Ge-
neral de la Repblica.
Intervencin oikva ndaikati ipukuve noventa das-gui,
ha uppe hesakr oiko hague upe punto 3-pe hava,
Cmara de Diputado, tetave tee rupi, ikatu omongi
gobernador tr Intendnte-pe; upichar Tribunal de
Justicia Electoral ombosakovaer jeporavo ipyahva
upgui os ha@ua okuivaekue rekoviar; pva oikvaer
umi noventa das ovape Cmara de Diputado oguenoh
hagupe tembiapoukapy.
artculo 166 .
Jekue jehegui rehegua
Municipalidad hae temimo^mby smbyhyr tetyguva
hendapegua oguerekva; hae mva li renondpe, ha
hembiapor ryeppe okue ijeheguiete mburuvicha
emo^me, tembiapo emboguatpe, ha ili teer appe,
avei hae aetntee okue viru embyaty ha iporpe.
artculo 167 .
Municipalidad smbyhy rehegua
Municipalidad-kura oismbyhvaer pete^ intendente
ha pete^ Junta Municipal, ivto rupi ohupva umi ikatva
hekopete ovota.
T et ha E stado rehegua 79
artculo 168 .
Tembiapor katu rehegua
Municipalidad-kura rembiapor yjyvpe ha li hei hi-
cha, hae kova:
1 Tekosme ombaapne opaite mbae ikatva appe,
tenondete tva moporme, tekoha angarekpe, teko-
tevmby emo^me, emoporombope, teko jechaukpe,
oha vype, mbohupa rembiecharme, tesir ha jeiko
porr angarekpe, viru jeporukar emo^me, aty jesa-
rekor ha polica emo^me;
2 Oiporukuavo imbaerekopy ha ojapvo chugui ojapo-
sva ohecha porve hicha;
3 Ojapvo presupuesto oikvaer rehe ha ojeporuvaer
rehe;
4 Oguerekvo avei imbaer tetme @uar oikvagui,
5 Omohendvo hekpe por mbopa ojehepymevaer
chupe servicio ojapo aete vaekure, ahasare hepyku-
gui ijapopyr;
6 Oguenohvo ordenanza, reglamento ha opaite tembia-
poukapy;
7 Ikatvo ojeporuka chupe viru, Estado mbava ha
mbaeva, tetppe ha ambu tet rupi;
8 Ombohekorvo ha oguerekvo hespe tetygua emo-
mi opichagua mbayru jeiko; ha
9 Ojapvo opaite mbae omo^va chupe @uar ko Leiguasu
ha ambue leikura.
80 T et ha E stado rehegua
artculo 169 .
ga ha yvy jererekre, jehepyme rehegua
Municipalidad-kura ha umi Departamento-pe @uar
opytapaite impuesto inmobiliario repykue. Opyta avei ip-
pe imono. Cien oemonovagui, setenta opytvaer
municipalidad-pe, quince departamento-pe ha quince
hembva katu oembojaovaer municipalidad-kura
iviruivvape, lipe o^hicha.
artculo 170 .
Guerokopy angareko rehegua
Mbaevichagua institucin del Estado, tahae rae umi
oiko poguypeva, tr umi ijeheguietva viru jerereko
ha iporpe, tr umi descentralizdova, ndaikati oemo-
mbae Municipalidad-pe @uar oemonovaekure.
artculo 171 .
Categora rehegua
Municipalidad, rekor ha pete^te^va mbae categora-pa
oguereko, hevaer li, ahechakuapype tekove retakue,
iakrapu katu, mamoitpa o^, hekohpa mbaicha,
mo mevpa ikuaarandu, mbapa hembiasakue, ha
opaite mbae ikatva oipytyv opu ha@ua. Munici-
palidad-kura ikatu oomoir ojapo ha@ua oondive
hembiaporngura ha, li rupi, ambue tetmegua muni-
cipalidad ndive.
T et ha E stado rehegua 81
Moakha j . Fuerza pblica rehegua
artculo 172 .
Ipype o^va rehegua
Fuerza pblica-pe oike fuerza Militar ha Fuerza Policial-
kura aoitnte.
artculo 173 .
Fuerza Armada-kura rehegua
Fuerza Armada-kura hae pete^ institucin oemohenda
tembiapor tapia @uaricha, profesional, ikatuva ija-
tye, ierendva Estado-pe ha Leiguasu ha ambue
leikura hevape. O^ oangareko ha@ua ani jepoko tet
yvre, ha oipysyr ha@ua mburuvichakura vto rupi
ojehupivaekupe, hei hicha ko Leiguaspe ha ambue
leikurape. Lipe hene mbaichapa oeorganizvaer
ha mbonepa ypypeguakura.
Militar-kura servicio activope o^va ombaapne hei
hicha li ha reglamento-kura oemo^va, ha ndaikati
ojealivo partido tr movimiento poltico-pe, ha no-
mbaapivaer mbaevichagua poltica-pe.
artculo 174 .
Tribunal Militar-kura rehegua
Tribunal Militar-kura ohuzgvaer tembiapovaikue
militar pamegua mante, umi ojehechva upeichaha
li rupi, ha ojapva militar o^va servicio activo-pe. Umi
Sentencia omo^vaekue Tribunal Militar, ikatu ojehecha
jey Justicia Ordinaria-pe.
Oimva tembiapovaikue ojehechva voi ojecastiga-
vaerha mokivva tribunal-pe, ndohasvaeri tribunal
Militar-pe, noimi guive upe tembiapo vai ojaprae pete^
82 T et ha E stado rehegua
militar o^va servicio activo-pe. Ndojekuaapori ramo
mbaetpa, ohasavaer delito comn-va ramo. Oe-
orair jave ambue tet ndive mante ikatukuaa ohuzga
civl-pe ha militar retirado-pe, hei hicha li.
artculo 175 .
Polica nacional rehegua
Polica nacional hae pete^ institucin profesional
ikatuva ijatye oemohendva tembiapor tapia-
richa, ierendva mburuvichakura Poder Ejecuti-
vo omo^vape oangareko ha@ua antei oiko sarambi
tetppe. Ko Leiguasu ha umi ambue leikura hevare
o^ oangareko ha@ua antei oiko sarambi, oemboaje
ha@ua maymva derecho ha ojepoko avavre hekome,
ha upicha avei opaite oguerekvare; o^ ojoko ha@ua ani
oiko tembiapovai, ojapo ha@ua mburuvicha imo^mbyre
heva, ha omyesak ha@ua, Juez-kura pogupe, tembia-
povaikue. Lipe oembohysine mbaeichaitpa oemo-
hendvaer ha mbapa hembiapor. Polica nacional-pe
oismbyhvaer pete^ ocial mburuvicha ipypeguavo-
va. Polica-kura ndaikati ojealivo mbaevichagua
partido tr movimiento poltico-pe ha ndoguereki-
vaer actividad poltica. Polica ijeheguirekva, ikatu o^
li rupi, hevaerva avei mbaerpa oemo^ ha mbapa
hembiapor, ambuekura Estado pokatu ryeppe ha mu-
nicipalidad ryeppe
T et ha E stado rehegua 83
Moakha ji . Estado poltica
econmica rehegua
artculo 176 .
Akrapu mongakuaa rehegua
Tet emboguata herekopy rehegua ohekavaer tet
akrapu oondivepa ha arandukuaa pe@uar. Estado
oehavaer omongakuaa akrapu, oipurukuavo
opaite mbae oguerekva upevar, ikatu ha@uicha
okakuaa mbarete por tet economa; omo^vvo oe-
mbaapo ha @ua ha heta hetavvo herekopy ha oase-
gurvo ipor porve ha@ua ohvo tetygua rekove.
Upevar oembohysine tembiapor tet tuichakupe
@uar, ikatvaer omopete^ ha ombohape opaichagua
mbaapo tet economa mopuhar.
artculo 177 .
Apopyr reko akrapur rehegua
Apopyr oemo^va tet akrapur, particular-kura
ikatu omboguata tr nahniri ha Estado pe@uarngura
katu oemboguatvaer katuete.
artculo 178 .
Mbae herekopy Estado mbava rehegua
Estado, ojapo ha@ua hembiapor tee, omo^ impuesto
ha ambue hichagua viru emono ha mbae jerere-
ko; oguenoh haete tr ambue rupi umi mbae rekopy
o^va ipogupe, ha omo^ mbaichapa ajehepymevaer
84 T et ha E stado rehegua
chupe umi mbae rehe, tekojojpe ha oupor ha@uicha
tet remikotevme; omo^ ha omohenda hembiapor ha
omono hembiapo repy; oiporu viru kogui tr ambue
tetgui ombaapo ha@ua tet akrarapurre; omo^ por
tet viru jerereko ha ojapo mboereko* viru rehegua.
artculo 179 .
Tributo-kura emo^ rehegua
Maymva tributo, tahae haehichagua ha tahra hra
hicha, oemo^vaer li rupive aoitnte, ahechakuavo
viru reko ha oondive jeiko rehegua tekojoja, emongue
tet akrapurme ou porva. Li aoite avei amo^vaer
pe tributo pyrenda, mva umi ohepymetava ha mbai-
chatapa pe mboereko tributo rehegua.
artculo 180 .
Impuesto joa rehegua
Ndaikati pete^ impuesto pyrenda ojeporu jevo oe-
mo^ ha@ua ambue impuesto. Tet ambuekura ndive,
Estado ikatu, ekuave joja* rupi, oemo^ pete^ eme
ani ha@ua oiktei pe impuesto joa.
artculo 181 .
Tributo jojareko rehegua
Jojareko hae tributo pyrenda. Mbaevichagua impues-
to ndaipohyietereri vaer ipuaka ha@uicha hese
tetygua. Oemo^vo, ojehechakuavaer mboy pevpa
ikatu ohepyme pete^ tetygua ha avei tet economa
mbaichapa o^.
T et ha E stado rehegua 85
Tepys pp . Estado yta ha
iorganizacin rehegua
artculo 182 .
O^va ipype rehegua
Poder Legislativo omboguata Congreso ha kva ryeppe
o^ Cmara de Senadores ha Cmara de diputados. Umi
miembro teete ha ipyruharakura, mokive camara-ygua,
ojeporavovaer tetygua ijeheguiete, lipe heihi-
cha. Umi miembro pyruhra oipyrvaer titular-ku-
rape kova omanr, ohajr icargo tr ojepea ramo
chuguikura ipokatu, periodo constitucional rembyre
pukukue aja, tr o^ aja pokatu hiarikura. Ambue
caso-pe, jepyru oemohendvaer pete^te^va cmara
reglamento-pe hei hicha.
artculo 183 .
Congreso-pe embyaty rehegua
Mokive Cmara mante ijatvo Congreso-pe, ikatu oja-
po ko mbae:
1 Ohendu eme ojapva Presidente de la Repblica,
Vicepresidente ha Corte Suprema de Justicia peguakura,
ojapyhvo hembiaporngura,
2 Omone^ tr ombotove Repblica Presidente oheja
sapya ha@ua icargo ko Leiguaspe heihicha.
artculo 184 .
embyatykura rehegua
Mokive cmara Congreso pegua oembyatvaer jepi-
veguicha ary pukukue aja, primero de julio guive 30 de
junio peve, ha opytuvaer 21 de Diciembre guive pri-
mero de marzo peve, ha pva pe rape omombevaer
hembiapokue Repblica Presidente-pe. Mokive C-
mara oohenivaer aty hiarapeguar tr oipys-
vaer iembyatykura upicha her iryndy vorgui
pete^ voto rupive oimerava umi Cmara; ikatu avei ko
mbae oiko Comisin Permanente del Conreso upicha
her mbohapy vorgui moki voto rupive, tr Poder
Ejecutivo her decreto rupive. Presidente Congreso
pegua tr Comisin Permanente-gua ohenivaer
embyatyr 48 aravo ohasa mboyve. Upichante avei
ojejapovaer o^ta ramo aty embojoapy. Umi aty oi-
kva hiarape aehenivaer ojehecha ha@ua pete^
tr hetave mbae ojekuaa porva, ha opvo tembiapo,
oembotyjevaer.
artculo 186 .
Comisin-kura rehegua
Cmara-kura ombaapvaer oondivepa ha avei atyivpe
pete^ Cmara pegua tr mokive pegua oondive. Opavai-
te umi atype oikvaer, ikatuhaguicha, bancada-kura
retakue o^va pe Cmara-pe, jojarame. Oepyrvo tembia-
po, ary pyahpe, mokivva Cmara omo^vaer icomi-
sin-kura ipytyvhra. Kova ikatu ojerure informe tr
temiandu opichagua tapichpe ha tet remimo^mbpe
tr haevape, omopyenda ha@ua hembiapo ha oguata
porve ha@ua Congreso rembiapotee.
artculo 188 .
Juramento tr eme rehegua
Senador ha Diputado-kura, oike ypvo pete^va Cma-
ra-pe, ojapvaer juramento tr eme ombaapo-
taha hekoitpe upe apykpe ha ojapotaha ko Leigua-
su heihicha. Mavavva Cmara ndaikati omoepyr
hembiapo ijatypaite mboyve tetave tee. Mbovyve o^r,
kova ikatu ojopy umi ouvape ijaty ha@ua, pe Cmara
rembiapoukappe hei hicha.
artculo 189 .
Senador-va hekove pukukue aja rehegua
Umi Repblica Presidente ramo o^vaekue, tetygua
remimo^nguva, oikta chuguikura senador oikove aja
pukukue, noimi ramo rae oiko hesekura juicio poltico
ha ojejuhu hembiapovai hague. Ndoiki haekura ojepa-
pvo quorum-r. Ikatu oe ha ndaikati ovota.
artculo 190 .
Reglamento rehegua
Mokivva Cmara ojapovaer iembohekor. Mbohapy
vorgui moki voto rupive hema guive, ikatu oemo-
artculo 191 .
Jepoko rehegua
Mavave Congreso-yguva ndaikati ojegueraha Juez re-
nondpe heivaekure hembiapohpe. Mbaevichagua
Senador tr Diputado ndaikati oemonambi ojepo-
ravoha ra guive hembiapo paha ra peve, ndojejuhi
mbar hese ojapo javete mar omeresva emboko-
ty. Upicha ojehr, mburuvicha oangarekoukvaer
hese hgape, pvape oemo@uahvaer kuatia hesegua.
Juez omoepyrtr juicio pete^ Senador tr Diputado
contra-pe, tenonderite omo@uahvaer Cmara o^hpe
kuatia heva tembiapovai oembojaha hese. Pe Cmara
ahesaijvaer ha mbohapy vorgui moki voto rupi-
ve hevaer opytpa r nahniri justicia ppe. Opyta
ramo justicia ppe, ojepeavaer ichugui jepokokuaa
oguerekva li apoha hekpe.
artculo 192 .
Informe jerure rehegua
Mokive Cmara ikatu ojerure ambuekura Estado poka-
tpe, mo^mbyre ijeheguvape, oemboviru teva ha des-
centralizado-kurape, ha avei tet rembiguaikurape,
tomombeu tekotev jave umi mbae kuaapyr opavave
oikuaasva. Umi picha oeativa, tekotev ombohovi
arapa oemo^vape, ndaikativa mich^ve quince ragui.
artculo 194 .
Voto de censura rehegua
Pe aeheniva ndohi ramo Cmara oehenoihpe, tr
pvape nahesakiramo heva hembiapokure, upichar,
mokivva Cmara, tetave mbohapy vorgui moki voto
rupive, ikatu hei ndojapoporiha hembiapo ha ojerure
Repblica Presidente tr pe tet rembigui ruvichpe
oemongi ha@ua. Noeguahir pete^ eme jejaor
ndaikatumoavima ojepoko upe tema-re, upe Ministro
r tet rembigui oeheniva rehe, upe ary pukukue.
artculo 195 .
Comisin myeskhar rehegua
Mokivva Cmara omo^kuaa oondive Comisin oe-
hava omyesak opavave mbae ojekuaasva, ha avei
artculo 196 .
Ojoguerahava rehegua
Ikatu ojeporavo, ha katu ndaikati ombaapo li ap-
pe: mbohapeharakura institucin del Estado peguva,
jokuaipy ha ambue mbaapohra ohepymeva chupe
Estado tr Municipio, o^ aja pukukue hembiappe.
Ndoiki ko mbae ikatuvape: mbaapo ijykpe teko-
mbope ha arandukuaarekpe. Mbaevichagua diputa-
do tr Senador ndaikati o^ umi mbaapoha ojapva tet
rembiapoppe, tr Estado-gui oguerekva hembiapor-
me, ni oiko mbohapehra tr oiko umva rrape, haete
voi, r ambue tekove rupive.
artculo 199 .
Mbaaporeja mone^ rehegua
Senador ha Diputado-kura ikatukuaa oho Ministro tr
Diplomtico ramo mante. Upevar ojerurne oehembia-
poreja ha@ua upe Cmara o^hpe, ha ikatu oho jey uppe
opa vove ambue tembiapo aemevaekue chupe.
artculo 200 .
Mburuvichakura poravo rehegua
Cmara-kura, pete^te^, omo^vaer imyenondehra ha
haekueraite oiporavovaer hembijokuairngura.
artculo 201 .
Tekokuaaha jepea rehegua
Senador ha Diputado-kuragui ojepene hekokuaaha
umi ojechmavaekue voi yvate rehe, ha ko mbae ko-
pe oembosysiva rehe:
1 Os ramo, ikatuha ha nahembiapomokivaerhgui,
ojeehicha ko Leiguasu kvape; ha
2 Ojehecha aete ramo oiporuha hekope imbaapoha.
artculo 202 .
Ikatva ojejapo rehegua
Congreso rembiapora hae:
1 Oangareko oiko ha@ua opaite mbae heva ko Leiguasu
ha ambue leikura;
2 Ojapo Cdigo ha leikura, omyatyr tr oipea Leiguasu
oipotahicha;
3 Hei mbaichapa oemohendta ko tet, regin-pe, de-
partamento ha municipio-pe;
4 Hei mbaichapa tetygua maymva omevaer me-
mbyr tetme;
5 Omone^ li tet presupuestoguasu rehegua;
6 Ojapo li mburuvichakura jeporavo rehegua;
7 Omo^ li rupi mbaichapa ijra ambuekuaa herekopy tet
mbava, umi departamento ha Municipalidad mbava;
8 Oguenoh tembiapoukapy ha ejoja; oikuaauka he-
miandu ikatuhpe ojapo;
9 Omone^ tr ombotove umi umi eme ambue tet
ndive ojapva Poder Ejecutivo;
10 Omone^ tr ombotove viru jeporu ojejapva;
11 Omone^ ojeheja ha@ua, ra ojehaiha peve, tetygupe
tr tetyguavape, ypopekura tet rembiapopy, tr
omombaapo ha@ua tet mbava, upicha avei oguenoh
ha oiporu ha@ua mineral hatva, hykyva, tr ot^mbva;
artculo 203 .
Moepyr reko rehegua
Lei apo ikatu oepyr oimerava Cmara-pe, ipype-
guakura haivare, tr Poder Ejecutivo rembijerure rupi;
ikatu avei ojejerurgui tetygua aty apytpe ha Corte Su-
prema de Justicia ohecha ramo tekotevha, ko Leiguasu
ha ambuekura li ombohapehicha. O^ li oepyrvaer
katuete Cmara pete^vape mante, tr Poder Ejecutivo
rupive mante, ha umva o^mbamavoi ko Leiguaspe. Opa-
vaite lir ipyrenda ha hembireka emombe-vaer.
artculo 204 .
Leir emone^ha ikuaauka rehegua
Oemone^ vove leir Cmara oemoepyr hagupe,
pyae ohasvaer ojehecha ha@ua ambue Cmara-pe.
Kva omone^ ramo avei, upe leirgui oikmane leiete,
ha Poder Ejecutivo ohecha por ramo, hae omone^ne ha
oikuaauka cinco ra mboyve.
artculo 205 .
emone^ jeheguirei rehegua
Ojerereko omone^va ramo Poder Ejecutivo, opaite leir
noembojevivaekue Cmara oemoepyr hagupe;
seis ra pukukupe, upe leir oguereko ramo diez art-
culo peve; doce ra pukukupe, artculo-kura oho ramo
once guive veinte peve; ha veinte ra pukukupe, artculo-
kura ohasa ramo veinte. Picha ramo, upe leir opytma
leiete ramo ha ojekuaaukntemavaer.
artculo 207 .
Aporeko moambuepar rehegua
Pete^ leir oemone^vaekue oepyr hagupe, ha
oemone^mbava ambue Cmara-pe, ojevvaer oe-
pyr hagupe ha uppe ojehecha jey umi oemoambue
haguntema. Koicha jave:
1 Ojejuhu por ramo umi oemoambue hague, oikma
chuguii li;
2 Umi oemoambuehagupe oembotovepaitr tetave
tee rupi, ohojevaer Cmara oemoambue hagupe;
ha uppe, oembohat ramo hikui heivaekupe tetave
tee rupi, oikma chugui li; ndohupyti ramo tetave tee
katu, oiko avei chugui li pe Cmara oepyr hagupe
haihaguicha;
3 Umi oemoambuvagui, oime ramo oemone^ha ha
ambue aembotovva, upe leir ohasa jevaer pe C-
mara oemoambue hagupe, mamo ojehechavaerhpe
umi oemoambue hagunte ha oemone^ ramo tetave
tee rupi, tr oembotove ramo, upe leir opyta leiete
ramo pe Cmara oepyr hagupe haihicha.
Pe leir, oikvo chugui li, oimerava umi ojee haguicha
ko artculo-pe, ahasvaer Poder Ejecutvope omboaje
ha oikuaauka ha@ua.
artculo 209 .
embotovepaite rehegua
Pete^ leir ombotovepaite ramo Por Ejecutivo ojevvaer
Cmara oepyr hagupe, kva ahecha pyahuete
jevvaer ha oemohat ramo tetave tee rupive, oha-
sajeyvaer Cmara Revisora-pe; kva avei omoe^ ramo
tetave tee rupive, Poder Ejecutivo oguenohne ha oi-
kuaaukntemavaer. Mokive Cmara hemiandu joavy
ramo pe mbotovepaite rehe, upe leir ndaikati ojehecha
jevo upe arpe.
artculo 211 .
Oemboajva ijehegui rehegua
Pete^ leir oikva oimerava Cmara-pe ha oemone^ma
aty hiarapegupe, ohasvaer Cmara Revisora-pe, kva
ohecha ha oguerojevvaer katuete mbohapy jasy mbo-
yve. Upicha rire ha pe Cmara de origen myenonde-
hra omomarandu rire ramo, kuatia rupi ambue Cma-
ra myenondehrape, upva heista Cmara Revisora
omone^maha, ha ombohasntemavaer Poder Ejecuti-
vo-pe omboaje ha oikuaauka ha@ua. Pe arapu ojeva
ndojepapamoi 21 de diciembre guive 1 de marzo peve.
Cmara Revisora ikatu oguenoh upe leir aty hiarape-
artculo 212 .
Jehejarei rehegua
Poder Ejecutivo ikatu oheki jey Congreso-gui umni leir
oguerahaukavaekue tr heiuka ohejareiha, ha opyta-
rei nimi rire Cmara oemoepyr hagupe omone^
jepma rae.
artculo 213 .
emboaje ha jekuaauka rehegua
Li ndoporojopi noemboaji ha ndokuaauki aja. Po-
der Ejecutivo nombyaji ha ndoikuaauki ramo heihi-
cha ko Leiguaspe, Congreso myenondehra tr Cmara
de Diputado myenondehra, oguenoh ha opikuaauk-
ntemavaer.
artculo 214 .
e ojeportava rehegua
ejoaju ojeportava oemone^vo umi li hae: Tet
Paragui Congreso omone^ li rekoetpe. Ojekuaauka
ha@ua katu ojeevaer: Tojeguereko Repblica lir, to-
jekuaauka ha toemboguapy Registro Ocial-pe.
artculo 215 .
Tembiapo atype embohasa rehegua
Mokive Cmara, tetave tee rupive, ikatu oheja umi atyi-
vpe ohecha ha@ua umi leir, tembiapoukapy ha temian-
du mombeur. Tetave tee rupi ikatu oheki umi atygui,
to^ o^hicha, neir ramo haekura omone^ tr ombotove,
umi tembiapo. Ndaikati ojehejvo atype aheja ha@ua
tet Presupuesto guasu, cdigo-kura, ejekopyty ambue
tet ndive, impuesto rehegua leir ha militar-kura e-
artculo 216 .
Presupuesto guasu Tet rehegua
Tet Presupuesto guasu rehegua leir, omo@uahvaer
Poder Ejecutivo 1 de Setiembre ohasa mboyve, ha Con-
greso omboykvaer omboykva omotenonde potvo
upe leir jehecha. Ojejapvaer pete^ atyive mokive
Cmara-guigua, ohachavaerva ha hemiandu rehe-
ve, ombohasa mokive Cmara-pe sesenta ra mbo-
yve. O@uahvo umi tembiechakue, Cmara de Diputado
oepyrvaer ombaapo hese, aty o^mbahpe ipype-
guakura, ha ombohasmavaer ambue Cmarape quince
ra mboyve. Cmara de Senadores oguereko upva upe
arapante avei ohecha ha@ua pe proyecto ha umi e-
moambue ojapva hese Cmara de Diputado, ha ohecha
por ramo, opytma li ramo. Ndaupichai ramo, ohasa
jevaer ambue Cmara-pe ikatu ha@uaicha ojehecha
umi oembotovevaekue aoitnte ha diez ra mboyve
omohuvaer hembiapo ha ojapo pe artculo 207 hai-
hicha, inciso 1, 2 ha 3-pe. Ko mbae ojapvaer diez
ra mboyve. Umi arapa kope oemo^va opa vove,
opma ha umi oembotovevaekue ojeguerekta ku
oemone^va ramoguicha. Umi Cmara ikatu, mbohapy
vorgui moki o^ haguicha voto rupi, ombotovepaite
leir ombohasva Poder Ejecutivo.
artculo 217 .
Presupuesto ojeporvaerva rehegua
Sapynte Poder Ejecutivo nomo@uahi mbae ramo
Poder Legislativo-pe, arapa upevar o^vape, Presu-
puesto guasur tet rehegua, tr upva oemboto-
artculo 218 .
Ipypeguakura rehegua
Quince ra omohu mboyve hembiapokura pete^te^va
Cmara oiporavvaer, tetave tee rupive, Congreso pe-
gua Comisin Permanente-r: seis Senador tee ha mbo-
hapy pyruhar, avei doce Diputado tee ha sei pyruhar.
Ko comisin kva ombaapvaer Congreso pytuu aja.
Ijatyvove ko Comisin Permanente omo^vaer im-
yakhar ambue muruvicha hyeppe @uar ha upva
oemomaranduvaer pokatukura Estado-pegupe,
kuatia rupive.
artculo 219 .
Hembiapor rehegua
Congreso pegua Comisin Permanente rembiapor hae:
1 Oangareko tojejapo Leiguasu ha leikura heva;
2 Ombosakoi embohekor ijupe @uar;
3 Oheni Cmara-kurape ijaty ha@ua ha omo^ tekotevva
Congreso rembiapo oepyr ha@uicha hirape;
4 Oheni ha ombosakoi aty hiarame @uarva mokivva
Cmara-pe ko Leiguasu heihicha;
artculo 220 .
Tembiapokue mombeu paha rehegua
Congreso pegua Comisin Permanente, omo@uah-
vo hume hembiapo, omombevaer hembiapokue
pote^te^va Cmara pe ha oykekvaer ojapo tr oja-
poukvaekue.
artculo 221 .
Ipypegua rehegua
Diputado Cmara hae Departamento rra pegua kura
o^ha. Oguerekta mbovyvr ochenta ipypegua teva ha
ochenta pyruhar, ojeporavvaekue pete^te^va Departa-
mento-hre. Tva Paraguay oguerekta avei herapegua
upe Cmara-pe. Mayma departamento orekta pete^
Diputado teetnte jepe ha pete^ ipyruhar. Tribunal Su-
perior de Justicia Electoral, jeporavo oiko mboyve, ha
ojehechakuavo poravohra retakue pete^te^va departa-
mento-pe heta mboy diputado-pa oguerekta pete^te^
departamento-pe. Li ikatu ohupi Diputado retakue, he-
tavvo avei poravoharakura.
Diputado tee ha ipyruhar ramo ojeiko hagua tekotev
hae paraguayo tee ha veinticinco ary ombotvaekue.
artculo 223 .
Ipypegua rehegua
Senador-kura Cmara-pe o^ta cuarenta y cinco ipype-
gua teva, mbovyvr, ha treinta pyruhra, ojeporavva
voto rupive tetpy tuichakue javeve. Li ikatta ohupi
senador-kura retakue, hetavvo avei poravoharakura.
Senador ramo ojeiko ha@ua tekotev hae paraguayo tee,
treinta y cinco ary ombotyvaekue.
artculo 224 .
Cmara de Senadores aoite rembiapor rehegua
Senador-kura Cmara mante ojapokuava hae ko mbae:
1 Omoepyr jehecha oemo^ ha@ua li omone^va e-
me tetngura ojapva;
artculo 225 .
Aporeko rehegua
Tet Rendotaguasu, Ministro-kura Poder Ejecutivo pe-
gua, Corte Suprema de Justicia pegua, Fiscal General
del Estado, Tetygua pysyrhra, Contralora General
de la Repblica, Sub-Contralor ha umi Tribunal Superior
de Justicia Electoral pegua, oikekuaa juicio poltico-pe
ndojapi ramo hekpe hembiapor, hembiapo vai ramo
oiko aja mburuvicha ramo, ha o^mehichagua tembiapo
vaikue rehe. Tembiapo vaikue oikuaaukvaer Cmara
de Diputado, ipypeguakuragui mbohapy vorgui moki
artculo 226 .
Imboguata rehegua
Poder Ejecutivo omboguata Tet Rendotaguasu.
artculo 227 .
Vicepresidente rehegua
Tet oguerekvaer pete^ Tendotaive oipyrvaer Presi-
dente pe opaite mbae hae ojapvape, ku ndaikati jave,
tr ipore sapya ramo tr ojepyta ramo hese.
artculo 228 .
Tekotevva rehegua
Tet smbyhyhra, Presidente tr Vicepresidente ramo
ojeiko ha@ua, oekotev:
1 Paraguayo tee vaer;
2 Ombotmavaer treinta y cinco o; ha
3 Ndaiprivaer mbaeve ojokva iderecho-kura, poltico
ha tetygua hicha guva.
artculo 230 .
Jeporavo rehegua
Tet smbyhyhra Presidente ha Vicepresidente-pe oipo-
ravovaer tetyguaete voi, voto retave rupi, jevota guasu
oikvape, noventa ra guive ciento veinte peve ohupity
mboyve tet smbyhyha oemyengovia ha@ua.
artculo 231 .
Tetsme jejupi rehegua
Sapynte, Presidente ha Vicepresidente ndojapyhi
ramo tets pe ra ojupivaerhpe hikui, ko Leiguas-
pe o^hicha, tr ojehejarei rire ramo jeporavo guasu, pe
Presidente oemyengoviatahna ohejvaer tets Cor-
te Suprema de Justicia myenondehra ppe, omboguata
ha@ua tet rekove, oiko peve tets embohasa; upe aja
ohejne hembiapo tee justicia rehegua.
artculo 232 .
Tets japyhy rehegua
Presidente ha Vicepresidente ojapyhyvaer tets
Congreso rovake, omevo ie omboaje vaerha he-
kopete ha tetrayhpe tets jejapyhyha rape, Congre-
artculo 233 .
Pore rehegua
Presidente, tet myenondehra tr ipyruhra, ndikati
osvo tetpgui omomarandure Congreso ha Cor-
te Suprema de Justicia-pe. Ipore ipuktar cinco ra,
omemantevaer chupe permiso Senador-kura Cmara.
Cmara-kura opytuu aja katu, ombokatvaer chupe
Comisin Permanente Poder Legislativo pegua. Mbae-
veichavr ndaikati ipore jojvo tetgui Presidente
ha Vicepresidente.
artculo 234 .
Tet Smbyhyha rehegua
Sapynte oime ramo ojokva ichupe tr ipore
ramo, Presidente-pe omyengovivaer Vicepresiden-
te, ha ipore ramo avei kva, Senado pegua Presidente
oismbyhvaer tet, r Cmara de Diputado myeno-
ndehra tr Corte Suprema de Justicia peguva, kope
oembohysi hicha. Vicepresidente ojeporavvaekue
omyengovine Presidente-pe, kva oguapy rire tr
oguapy mboyve, tets opyta rei ramo, ha ogueroguatne
tet ohupity peve ra oguejy ha@ua o^hicha Leiguaspe.
Vicepresidente iporeete ramo mbohapy ary jave ojupi
hagupe, oehenivaer jeporavoguasur ojehupi ha@
ua hekoviar noventa ra ohasa mboyve. Ipore ramo
moki ary ombopaha mboyve hembiapo, Congreso oi-
poravvaer hekoviar tetave tee voto rupive, ha pete^
ojupvaer opa peve umi ra eime pukukue apykpe.
artculo 236 .
Ikatuha Leiguasu contra-pe oes rupi rehegua
Umi mburuvicha militar tr partiku ojapva golpe de Es-
tado, tr oporomopuva mboka reheve tr o^mehicha
ombyai ha@ua tekor omo^vaekue ko Leiguasu , ha upi-
cha rupi ojapyhva tets Repblica Presidente ramo,
Vicepresidente ramo, Poder Ejecutivo pegua Ministro
ramo, tr mando militar-pe ocial guasu ramo, opyta
ndaikatuvivo ojupi cargo pblico-pe moki periodo
constitucional aja ha upva ojehechare gueteri mbapa
ikatu ohupity hembiapo vaikure.
artculo 237 .
Ojoguerahava rehegua
Repblica Presidente ha Vicepresidente ndaikati ombaa-
po ambue hendpe tahae Estado tr particular-pe @uar,
hepre tr rei, o^ aja mburuvichr. Ndaikati avei ombaa-
po comercio-pe, industria-pe ni iprofesin tepe. Haekura
omo^mbaitvaer ijehegui o^ aja pukukue mburuvichr.
artculo 238 .
Repblica Presidente rembiapor tee
ha hembiapor katu rehegua
O^va Repblica Presidente ramo oguereko ko tembia-
por tee ha tembiapor katu:
1 Orrepresenta Estado-pe ha oismbyhy tet rembiapo
tuichicha;
artculo 239 .
Repblica Vicepresidente rembiapopyr
katuete ha ikatva rehegua
O^va Repblica Vicepresidente ramo oguereko ko
tembiapopyr katuete guva ha avei ikatva ojapo:
1 Omohendague pyae por Repblica Presidente-pe umi
caso ko Leiguasu ohechaukahpe;
artculo 240 .
Tembiapor tee rehegua
Poder Ejecutivo Ministro-kura ppe oemo^ opavaite
tet mbaeapopy, haekura omyak ha ombohapvaer;
mbovpa o^vaer ha hembiapo teerngura o^ne lipe.
Ipore sapya javr omyendaguvaer chupekura umi
Vice-Ministro upepegua.
artculo 241 .
Tekotevva, tekojogueraha ha jepoko rehegua
Ojeiko ha@ua Ministro ramo oekotev umi mbae Di-
putado-rme ojejerurva. Tembiapo ojoguerahava
hembiapo ndive o^ma voi ha umva hae Presidente de
la Repblica ikatuva ojapo, ndahai ramo eporo-
mboe. Ndaikati ojepoko ilibertre, ndahai ramo umi
oembohysiva parlamentario-kurape @uaricha.
artculo 242 .
Ministro-kura rembiapo tee
ha hembiapo katu rehegua
Ministro-kura omyak administracin iministriope, ha
upe guive, presidente pogupe ha iere, omongue ha
ojapo hembiapor tee. Opaite mbae ambue ndive ojap-
artculo 243 .
Ministro aty ha hembiapor tee
ha hembiapor katu rehegua
Presidente eheni rupive, ijaty Ministro-kura conse-
jo-pe, ombojoe ha@ua tembiapo, omboguata Gobierno
poltica ha oguenoh oondivepa tembiapor.
Upe Consejo rembiaporva hae:
1 Ohendu opaite mbae tet remikotev, Presidente
omboguejva hesakura renondpe, oemongue oon-
divepa, ha ohecha umi proyecto oembohasvaer Con-
greso-pe;
2 Oikuaauka erenoh rupi, sapya pya hembiapoukapy-
kura.
artculo 244 .
O^va pype rehegua
Repblica Procuradura General o^ procurador General
ha ambuekura tet rembijokui li heva ppe.
artculo 245 .
Tekotevvakura ha imo^ rehegua
Procurador General oguerekvaer opaite oekotevva
Fiscal General del Estado ramo ojeiko ha@ua. Ohupi
ha omongi chupe ter Rendotaguasu. Umi ikatuha
oemo^vaer lipe.
artculo 247 .
Tembiapor tee ha ipypegua rehegua
Poder Judicial hae ko Leiguasu angarekoha. Omoe
ha omyesak, omboaje ha omboajeuka. Justicia embo-
guata o^ Poder Judicial ppe ha kva oismbyhy Corte
Suprema de Justicia, Tribunal ha Juzgado-kura, omohe-
ndahicha ko Leiguasu ha ambue li.
artculo 248 .
Poder Judicial kue jeheguiete rehegua
Poder Judicial omboguatvaer hembiapo ijeheguiete.
Hae aoite ikatu omyesak o^ jave ontende. Mbae-
veichavr ambue Poder-pegua, r ambue tet rembi-
artculo 249 .
Viru poru jehegui rehegua
Poder Judicial okue ijeheguiete viru rehegupe. Oe-
mo^vaer chupe @uar Presupuesto de la Nacin-pe
namboyvyvivaer sgui mbohapy (3%) Administracin
Central-pe @uargui. Congreso omone^vaer Poder Judi-
cial presupuesto, ha Contralora General de la Repblica
omavaer viru porre.
artculo 250 .
eme rehegua
Oepyrvo hembiapo, Corte Suprema de Justicia pegua
Ministro-kura oemevaer Congreso rovake. Umi
Tribunal ha Juzgado peguakura katu ojapvaer Corte
Suprema de Justicia rovake.
artculo 251 .
Juez-kura mo^ rehegua
Mayma Juez o^va tribunal ha juzgado-kurape havaer
Corte Suprema de Justicia remimo^ngue; upevar Con-
greso de la Magistratura omo@uahne chupe mbohapy
candidato ichuguikura oemo^ ha@ua pete^.
artculo 253 .
Juez jeprocesa ha jeity rehegua
Juez-kura ojeprocesa ha oemongi hembiapo vai jave
ha ndojapi ramo hekpe hembiapo tee, lipe o^hicha,
upicha he^r pete^ Jurado upevar oemo^va. Ko Jurado-
pe o^vaer moki Corte Suprema-ygua; moki Consejo
de la Magistratura pegua, moki Senador ha moki Di-
putado, ko irundy tapykuevegua engravaer. Lipe
o^ne mbaichapa omboguatvaer hembiapo ko Jurado
ojeprocesva juez-kurape.
artculo 254 .
Ikatuva rehegua
Juez-kura, o^ aja pukukue hembiappe, ndaikati ogue-
reko ambue tembiapo tetmeguva tra tetmegua, oje-
hepymeva r renteva, ndahai ramo eporombope
ha arandukuaa rekpe. Ndaikati avei ombaapo mbae
emme, mbae appe ter profesin, tr ombaapo
mbaevichagua poltica-pe; ndaikati avei omyenonde
pete^ temimo^ Estado mbava tr imbaeva.
artculo 256 .
Juicio apo rehegua
Juicio ikatu ojejapo e rupi ha opavave renondpe upi-
cha ikatuha hei ramo li. Mayma Juez rembiapoukapy
asva oemopuendver Leiguasu ha leikura hevare.
Ikatu ojee ojeesva juez heva rehe. Mbaapo rehegua
proceso ojejapvaer e rupive ha oemboguata pyae
pete^ juez ppe meme.
artculo 257 .
Tekotevha oepytyv justicia rembiapo regegua
Institucin-Kura Estado-pegua ojapvaer li heva
ha mayma ombaapva ichupe oipytyvvaer justicia-pe
ikatva guivpe, omoaete ha@ua hembiapo.
artculo 258 .
Ipypegua ha oekotevva rehegua
Corte Suprema de Justicia oguereko nueve miembro.
Oeorganiza Sala pete^te^me, ha umva apytgui pete^
artculo 259 .
Tembiapor tee ha tembiapor katu rehegua
Corte Suprema de Justicia rembiapor kova:
1 Omyenonde Poder Judicial rembiapo ha hei mbapa
ojejapvaer pete^ tembiapo nahesaki jave mva Juez
ppepa opytvaer pete^ tembiapo;
2 Hae voi ojapo irreglamentor ombohasa ary rasa
pete^te^vo hembiapokue rehegua marandu Ejecutivo-pe
ha Poder Legislativo-pe, ha mbaichapa o^ ha mbapa
oikotev justicia tetmegua;
3 Ohecha ha oresolve mbapa ojejapvaer opite mbae
jerure tapiaguvape, hehicha li;
4 Ohecha ha hei oikvaer oepyrhpe voi, umi hbeas
corpus, ombyaire ojokore pokatu ogueredva ambue
juez ha tribunal-kura;
5 Ohecha ha hevaer, oime ramo ohova Leiguasu-re;
6 Ojecha ha he oikvaer, oime ramo ojerurva ojehe-
jarei ha@ua sentencia, li ohechaukahicha;
7 Oipea hembiapohgui sapyarei ramo @uar, tetave tee
artculo 260 .
Sala Contitucional rembiapo tee
ha rembiapo katu rehegua
Sala Constitucional rembiapor hae dova:
1 Ohecha ha hevaer mampa umi li ha opave tembia-
poukapy ndohi ko Leiguasre ha hevaer umcha
ramo ndaikatuiha ojeporu maymva tembipoukapy o^va
ko Leiguasu cntrape; pe Sala heva ovalta upe caso
pe@uarnte; ha
2 Hevaer umi Juez rembiapoukapy ikatumava opyta
rei ohpa Leiguasre ha ndaupichai ramo hevaer
opytareha.
Aporeko ikatu oepytyr Sala Constitucional-pe ha
sapynte oimerava instancia-pe ha upicha ramo oe-
mo@uahvaer Corte-pe kuatiakura hesegua.
artculo 261 .
Ministro-kura Corte Suprema de Justicia
pegua emongi rehegua
Ministro-kura Corte Suprema de Justicia pegua ikatu
oemongi juicio poltico rupi mante. Haekura oheja
vaer imbaapoha omboty vove setenta y cinco ary.
artculo 262 .
Ipypegua rehegua
Magistratura Consejo-pe o^:
1 Pete^ Corte Suprema de Justicia pegua, hae omo^va;
2 Pete^ Poder Ejecutivo pegua;
3 Pete^ Senador ha pete^ Diputado, Cmara-kura omo^va;
4 Mok engra* omo^va iirngura voto rupi;
5 Pete^ mboehra Facultad de Derecho Univesidad Na-
cional peguva, ojeporavo vaekue voto rupi iirngura
moehra apytgui; ha
6 Pete^ mbohra umi Facultad de Derecho, omboguatmava
veinte ary hembiappe, Universidad privada-kura pegua,
ojeporavva voto rupi, iirngura mboehra apytgui.
artculo 263 .
Oekotevva ha tembiapo arekue rehegua
Magistratura Consejo-pe oe^me ha@ua oekotev; Pa-
raguayo tee vaer. Ombotmavaer treinta y cinco ary
oguerekvaer titulo engaraha, ha 10 ary aja pukukue
ombaapmavaer rae profesin-pe, tr Magistratura
Judicialpe; tr omboe rae leikura rehegua Universidad-
pe; ko tembiapo ojapvaer rae oondivepa, pete^te^
tr ojoapykueripa.
Mbohapy ary o^vaer hembiappe ha ndaikati oje-
poko hesekura umi Corte Suprema de Justicia peguicha
avei. Li hevaer umi tembiapokuaa hesekura guva.
artculo 265 .
Tribunal de Cuenta ha ambue Magistratura
ha temimo^ pytyvrngura rehegua
Oemo^ Tribunal de Cuentas; lipe o^vaer ipypegua ha
hembiapor rehegua. Mbaicha vaerpa ha mbaichapa
ombaapovaer ambueve Magistratura Judicial ha orga-
nismo ipytyvharakura, ha upicha avei Escuela Judicial,
lipe o^vaer.
artculo 266 .
Ipypeguakura hembiapor rehegua
Ministerio Pblico omyengovia tetygua atpe, rganos
jurisdiccionales del Estado renondpe, ha ombaapo ije-
artculo 267 .
Tekotevva rehegua
Ojeiko ha@ua Fiscal General del Estado ramo oekotev;
tahae Paraguayo teete, treinta y cinco ary ombotvaekue,
tahae engra (abogado), ombaapo aete rae ipro-
fesin-pe tr Poder Judicia-pe, tr omborae Uni-
vesidad-pe leikura rehegua cinco ary pukukunte jepe;
Ko tembiapo ikatu omboguata rae ojojapa, pete^te^ tr
ojoapykuri. Umi Poder Judicial peguichante avei o^me
ikatuha ojepoko hesekura ha umi ikatuva ojapo.
artculo 268 .
Tembiapor tee ha tembiapor katu rehegua
Ministerio Pblico rembiapor tee ha hembiapor katu,
hae:
1 Oangareko oemboaje ha@ua derecho ha garanta-ku-
ra ko Leiguasu pegua;
2 Omboguata accin penal pblico oipysyr ha@ua tet ha
tetygua mbaerekoeta, tekoha ha opaite mbae osva
chugui, upicha avei derecho oguerekva ypykura aty;
3 Omboguata accin penal natekotevi hpe oemoepyr
ambue hendgui, ikatu ramo jepe avei juez tr tribunal
ojapo upva ijehegui, li hei hicha;
4 Ojerure marandu umi funcionario pblico-pe ojapo aete
ha@ua hembiapo; ha
5 Ambueve li omo^va.
artculo 270 .
Agente Fiscal-Kura rehegua
Umi Agente Fiscal oemo^ Juez-kura oemo^hicha ha
Leiguasu heihicha. Hiare hembiappe ha ikatu oe-
mongi juez-kuraicha.Upicha avei o^ umi ikatuva
ijapo ha ndaikati avei ojepoko hesekura, umi Poder
Judicial peguichante avei.
artculo 271 .
Cargo jejapyhy rehegua
Fiscal General del Estado ojapvaer ieme Senado
rovake ha umi Agente Fiscal-kura katu Corte Suprema
de Justicia rovake.
artculo 272 .
Polica Judicial rehegua
Li ikatu omo^ pete^ Policia Judicial ombaapovaer
Poder Judicial pogupe, oipytyv ha@ua ministerio p-
blico-pe.
artculo 273 .
Ikatva ojapo rehegua
eheni, jehuzga, emohenda, esmbyhy, emaa ha
angareko, maymva tembiapo jeporavor rehegua, ta-
artculo 274 .
emo^mba rehegua
Justicia Elctoral-pe o^ Tribunal Superior de Justicia
Electoral, umi Juzgado-kura, umi Fiscala ha avei umi
li remimo^mby; li avei omohendvaer hekor ha
hembiapor.
artculo 275 .
Tribunal Superior de Justicia Electoral rehegua
Tribunal Superior de Justicia Electoral oguerekta mbo-
hapy miembro oemo^tava ha ikattava oemongi umi
Corte Suprema de Justicia-pe guichante avei.
Tribunal Superior de Justicia Electoral-pe oeime ha-
@ua oeikotev: Paraguayo tevaer, ombotmavaer
treinta y cinco ary, oguerekvaer ttulo universitario
doctor derecho pegua ha ojekuavaer imbaeporha.
Upicha avei ombaapo aetevaerrae iprofesin-pe,
ombaapvo Magistratura Judicial-pe tr ombovo
universidad-pe leikura rehegua, diez ao pukukue. Ko
tembiapo ikatu omboguata jojaprae r pete^te^.
Li hevaer mbaicharpa ikatta hembiapoukapy
ojegueraha ohecha ha@ua Corte Suprema, ha omohenda
ha@ua mbykyvehicha.
artculo 276 .
Tetygua pysyrha rehegua
Tetygua pysyrha hae pete^ Parlamento rembijokui
oguerekva hembiapor apytpe derecho humano e-
pysyr, tetyguakura jerure ehendu ha hembipotre
eangareko. Mbaevichar ndaikati ojapo Juez-kura
rembiapo tee ha mburuvichakura rembiapo tee.
artculo 277 .
Tae ae, emo^ ha emoingi rehegua
Tetygua Pysyrha ombaapo hae ae ha ndaikati oe-
mongivo o^mehicha rei. Iemo^ ojapo Diputado-kura
Cmara, mbohapy vorgui moki voto rupive, oipora-
vokuvo mbohapy candidato apytgui; kovape oikua-
vevaer Senado ha o^ta cinco ary hembiappe ojoja
ha@uicha Parlamentario-kura jeporavo rare. Ikatu
ojehupijey ha ikatu oemongi avei hembiapo var
ijapykpe; upevar ojeporta aporeko juicio poltico-pe
@uar o^va ko Leiguaspe.
artculo 278 .
Oekotevva, jogueraha ha jepokuaa rehegua
Tetygua Pysyrha oguerekvaer umi ojejerurva Di-
putado-rme, hembiapo ndojoguerahi ambue tembiapo
ndive ha ndaikati ojepoko hese, umi juez-icha avei. O^
aja ijapykpe ndaikati oguereko ambue tembiapo Est-
do-pe @uar ha ndoikvaeri poltica partidaria-pe.
artculo 280 .
Tembiapor tee rehegua
Lipe o^vaer hembiapor ikatu ha@uicha iaete, ha
ikatu avei oemo^ pysyrhra Departamento ha Muni-
cipio-pe.
artculo 281 .
Heko, hetakue ha o^ arekue rehegua
Contralora General de la Repblica omavaer a
mbaichapa oemboguata tembiapo, tet, Departamen-
to ha Municipio-kura viru rehegua, Leiguasu ha ambue-
kura lipe heihicha. Okue ijeheguite hembiapo ha
iviru porpe. Contralora mboguata o^ pete^ contralor
ha subcontralor ppe; kova havaer Paraguayo teete,
treinta ary ombotvaekue, ha ojegraduavaekue Derecho
tr Ciencias Econmicas, Administrativa tr Contable-
pe. Mokivvape omo^ Cmara de Diputado, teta tee ru-
pive, mbohapy candidato omo^va Cmara de Senadores
apytgui, teta tee rupive avei. O^ hembiappe cinco ary
pukukue, ha upva ndojojivaer tet Rendotaguasu
e^me pukukure, ha ikatu o^ve ambue cinco ary, Se-
nador ha Diputadokura upicha omone^ ramo. O^ aja
pukukue ndaikati oemongi, ndahair hembiapovai
ha hembiapo tee mboguata vaikure.
artculo 282 .
Mombeu ha jehechakue remiandu rehegua
Tet Rendotaguasu hae rupi Estado mboguata myakh-
ra, omo@uahvaer Contralora-pe irundy jasy ary pyahu
oepyr hagupe, mbaichapa ojeporrae Presupuesto
ary ohasavaekupe. Cuatro jasy uperiregupe Contralora
omoguahvaer Congreso-pe imombeu ha ijehechakue
remiandu, ohesaijo ha@ua pete^te^va Camara-kura.
artculo 284 .
Jepoko, ikatuva ha emongi rehegua
Umi juez-chaitnte avei, contralor-kura rehe ndaikati
ojepoko, ha ndaidati oguereko ambue tembiapo. Oe-
mongitar katu ojejapvaer juicio poltico hei hicha.
artculo 285 .
Heko hembiapor tee ha hembiapor katu rehegua
Oemo^ pete^ Banco Central Estado mbava, aporekpe
haevva. Hae mante ikatu ojapo tet viru; ha economa
emboguata Gobierno ojapva ryeppe, oike ambue-
kura organismo tcnico Estado pegua ndive, ombohape
ha@ua viru emboguata, iporuka ha iemu rehegua; hae
responsable imboguata ha imongakuaa rehe, aangare-
kvo hepyreko tapia ha@ure.
artculo 286 .
Ikatuva rehegua
Banca Central del Estado ndaikati ojapo:
1 Oiporuka viru Estado rembiapre ojepaga ha@ua oire
presupuesto-pe; ikatta:
Ome voive sapyar viru upe arpe @uar impuesto-
a
kure ijatva;
artculo 287 .
Ijoaju reko ha iemongue rehegua
Lipe o^ne mbaichapa oemohenda ha ombaap-
vaer Banca Central del Estado, ombohapehicha ko
Leiguasu. Banca Central omo^vaer Poder Ejecutivo ha
Congreso Nacional ppe hembiapotee emboguata re-
hegua marandu.
artculo 288 .
Kuaapyr, mbaicharpa,
ipukukue ha arapangura rehegua
Oiko ramo orair ambue tet ndive, ojedeclara tr
ojedeclarava, tr oiko ramo sarambiguasu tetppe
ombyaikuava Leiguaspe tr institucin hae omo^vape,
upichar Congreso tr Poder Ejecutivo odeclarakuaa
Estado de Excepcin, ohupitva tetppe tuichakue ja-
veve r pete^ vornte, hiarekupe ndaikativa ohasa
sesenta ra hetave ramo. O^mr rae odeclara Poder
Ejecutivo, Congreso upva ikatu omone^ r mbotove
cuarenta y ocho aravo ohasa mboyve.
Upe sesenta ra pukukue ikatta ojepysove ambue
treinta ra rysi peve, mokivva Cmara upicha hai
ramo tetave tee rupive. Congreso ndaijati aja, Poder
Ejecutivo ikatu omo^ pete^ jey, Estado de Excepcin
ndaipukuveivaer treinta ragui, ha katu tekotevta omo^
upi Congreso-pe rembiechar umi ocho ra ovape,
omone^ tr ombotove ha@ua; ijaty ha@ua upevarite li
voi oheni Congreso-pe.
Decreto tr li oemo^ha Estado de Excepcin,
omombevaer mbarepa oemo^, arakae pevpa
o^ta, mamo pevpa ohupyty tetppe, ha mbae derecho
rehepa opoko.
O^ aja pukukue Estado de Excepcin, Poder Ejecutivo
ikatva ojapo, Decreto pete^te^ rupive, hae: Oemo-
nambi umi tekove oembojva hese oikeha o^merava
umi mbape, ojereraha pete^ hendgui ambue hendpe
tetppe, ha ndojeheji ojejapo aty ha eandukapa-
artculo 289 .
embopyahu rehegua
Ko Leiguasu ikatta oembopyahu diez ary oemboa-
je hagupe. Ojerurekuaa oembopyahu ha@ua, irundy
vorgui pete^ li apohakura o^merava Cmara pegua,
tet Rendotaguasu, r treinta mil poravohra, omo^
ramo hra kuatire upevar. Ojekuaauka ha@ua teko-
tevha oembopyahu omo-ne^vaer katuete mbohapy
vorgui moki tetave tee rupi mokivva Cmara pegua.
Ojekuaauka rire tekotevha oembopyahu, Tribunal
Superior de Justicia Electoral ohen^vaer jeporavor
tetppe, ciento ochenta ra mboyve oembojoare
jeporavo ambue ndive. Tet Atyguasupav Mo^mbahra
retakue ndaikati ohasvo Congreso pegua retakugui.
Lipe hene mbaeichagupa ojeporavovaer ha umi
mbae kova ojapokuaava. Convencional-kura rehe
ndaikati ojepoko umi Congreso peguaichaitnte avei.
Oemoaete vove Leiguasu pyahu, upete guive oe-
mboaje ijeheguiete.
artculo 290 .
emyatyr rehegua
Ohasa rire mbohapy ary ko Leiguasu oemboaje hague,
ikatma oemyatyr ojerure ramo irundy vorgui pete^
(25%) li apoharakura oimerava Cmara pegua, tet
Rendotaguasu, tr treinta mil poravohra, kuatia rupi-
ve. Opaite emyatyr ha@ua tekotev oemone^ Cma-
ra oemoepyr hagupe, tetave tee rupive. Upe rire,
tekotevta upeichaite avei ojejapo ambue Cmara-pe.
artculo 291 .
Tet Atyuguasupav mo^mbahra pokatu rehegua
Tet Atyguasupav Mo^mbahra noasingi ambuekura
pokatu o^mava rehe. Ombaapo pukukue embopyahu tr
emyatyr appe, upvante ojapvaer, ambue mbape
oikere. Noemombavaeri umi Estado pegua Poka-
tukura rembiaporre, ha ndaikati omongi mburuvi-
chakurape, omombykyve tr oipysove hiare pukukue.
artculo 1 .
Ko Leiguasu kva ovale ko ra guive. Oemboaje ijehe-
gui opvo ko ra. Aporeko ojeporvaekue ko Leiguasu
appe, iemo^ ha ikuaauka, ha tembiapoukapy ipype-
gua, ndaikatuvima ojehecha jey ha oemoambue, nda-
haima guive embopyahu tr emyatyr aporekpe.
Leiguasu aemo^vaekue 1967-pe Agosto 25-ramo, ha
emyatyr oikovaekue 1977-pe, ojepeaitma jepnte
oikovaer gueteri ko ttulo-pe heihicha .
artculo 2 .
Tet Rendotaguasu, Congreso ha Corte Suprema de Jus-
ticia Presidente omevaer ie ojapo ha ojapoukata-
ha ko Leiguasu heva, tet atyguasu pav mo^mbahra
rovake 1992-pe junio 20-ramo.
artculo 3 .
Repblica Presidente, Senador ha Diputado-kura oho-
vta hese pete^te^va hembiappe, mburuvichakura oje-
poravva 1993-pe ojupi peve. Hembiapor tee ha hem-
biapor katne opaite heva ko Leiguasu Presidentepe
@uar, Congreso pegua kurape @uar. Upe Congreso
ndaikati oemohendague. Ojupi peve Senador ha Di-
putado-kura ojeporavva 1993-pe, tembiapo li oemo^
ha@ua oikne ohechau-kahicha umi artculo 154 guive
167 peve, Leiguasu 1967-pe guarpe.
artculo 5 .
Ambuekura mburuvicha ha opaite tembijokuaikura
omboguatavvaer ohvo hembiapo ohupity peve ra
os ha@ua, oheja haguicha Leiguasu 1967-pe guare, ha
o@uahvo upe ra ne^r ramo oemo^ hekoviarngura,
ombaapovvaer ohvo oike peve ipyruha. Haekura
ikatu oemohendague, ambue tembijokui ha Juez-ku-
ra rupi, oemo^va sapyamiricha ha ohechauka hicha
Leiguasu 1967-pe guare. Umi picha ojehupva hiarne
hikui ojeporavo peve hekoviarngura, heihicha ko
Leiguasu kva. Upicha avei ombaapovvaer ohvo
Contralor General ha Sub Contralor, oemo^ meve heko-
viar, ohechaukahicha artculo 281 ko Leiguasu pegua.
artculo 6 .
Oiko mboyve jeporavoguasu voto rupive tet tuichakure,
1993-pe, oiporavo ha@ua Repblica Presidente, Senador,
Diputado, Gobernador ha Junta Departamental peguaku-
ra, ojeporta umi organismo electoral-kura ko@a o^va
voihna: Junta Electoral Central, Junta Electoral Seccional
ha Tribunal Electoral-kura. Kova okuta Cdigo Elec-
toral heihicha no^rima guive ko Leiguasu contra-pe.
artculo 8 .
Juez-kura oemone^va hembiaporme ohechaukahicha
kva ko Leiguasu, opytma okuive ha@ua, heihicha
vore mokiha artculo 252-pe Juez-kura emongui
rehegua, moki jeyha oemone^ hague guive.
artculo 9 .
Umi Juez-kurape ohakitava ha hembiapokuerakue
ohesaijtava ojeporavvaer pete^te^ha pete^te^
pokatukura ekuave rupi, sesenta ra ohasa mboyve
ko Leiguasu kva oshague. Noemo^ri aja pukukue
Consejo de la Magistratura, ipypeguakura oikvaer
ipype, pete^ mboehra, cada Facultad de Derecho-pe-
gua Consejo Directivo kuave rupi. Kva ko Jurado-pe
oembohasvaer ahecha ha ohakio ha@ua denun-
cia o^va guive koa@aite Corte Suprema de Justicia-pe.
Nosi aja pukukue upe li upva, ovalnte heva rehe-
gua Ley 879/ 81, Cdigo de Organizacin Judicial.
Jurado de Enjuiciamiento de Magistrado oemo^va
kva ko artculo rupi, hiarne ijapykpe li osva upe-
var heihicha.
artculo 11 .
Os mboyve li omohendva Departamento emboguata,
umi Gobernador ha Junda Departamental ojeporavva,
okuta ko Leiguasu hehichante. Umi Delegado de
Gobierno ko@a o^vahna ha umi o^vaekue upva upe
apykpe, 1991 ha 1992 aja, ndaikati ojeporavo go-
bernador-r ni Diputado-r jeporavo guasu oiktavape
1993 arpe. Os mboyve li omohendva departamen-
to emboguata, Junta Departamental-kura oguerekta
mbovyvr siete miembro ha hetavr veintin miembro.
Tribunal Electoral Paraguaipegua hevaer mboy miem-
bro-pa oguerekta umi Junta Departamental; upevar
omavaer tetygua oporoporavokuava retakue umi
pete^te^va departamento-hre.
artculo 12 .
Ogakura o^hpe ko@a umi Delegacin de Gobierno
ohasa ijeheguite, Gobierno Departamental akre ha
opytma imbaerite ohepymere mbaeve hese.
artculo 13 .
O@uahr primero de Octubre de 1992 ha umi Departa-
mento Chaco ha Nueva Asuncin ne^rar gueteri
oemohenda jeporavor, mokive Diputado imbava
ojeporavta Colegio Electoral Departamento-pe. Pre-
sidente Hayes, Boquern ha Alto Paraguaipegua rupi;
ojehechvaer upevar poravohra tetygua retakue
umi Departamento-pe.
artculo 15 .
Oiko mboyve aja pukukue ambue Tet Atuguasupav
Mo^mahra, maymva o^vaekupe kva ko Constituyente-
pe, ojeevaer Ciudadano Convencional.
artculo 16 .
Mbaekura herekopy ojoguvaekue Convencin ha umi
oeme revaekue chupe, ohasapa Poder Legislativo-pe
ohepymere mbaeve.
artculo 17 .
Banco Central del Paraguipe ojeheja ha uppe oean-
garekvaer hese, opaichagua kuatia, diario ha acta-ku-
ra osvaekue atyguasu ha Comisin Redactora-gui, Poder
Legislativo rrape. Uppe o^ta kuatia os meve Li heva
oembohasapa ha@ua Archivo Nacional-pe.
artculo 18 .
Poder Ejecutivo oguenohukvaer Estado rrape
ko Leiguasu 10.000 ejemplares; castellano ha guara-
nme. Nahesaki ramo guaranme imbohasapyre, oje-
hechavaer haipy castellano-pe. Tetrekomboe rupi
oehesaijovaer ko Leiguasu.
artculo 19 .
Hesak ha@ua mamoite pevpa o@uah ko Leiguasu
heva jeporavo jore, oemoinge avei kva ko periodo
constitucional maymva Estado pokatpe oguapvape
@uar.