Está en la página 1de 12

EMBAJADA DE LOS ESTADOS UNIDOS EN GUATEMALA

Programa de lenguaje

IDIOMA K’ICHE’
CLASE DOS

Instructor:
Manuel H. Guarchaj.
BIENVENIDOS A TODOS

Utz ipetik iwonojel


Vocales Simples

a e i o u
Lej= tortilla Ixoq= mujer Oxib’= tres Uq = corte
Ab’ix= milpa
Eqa’n=carga Ixim = maíz Ojer = antes Uj =nosotros
Ab’aj=piedra
Pek= cueva Ik = chile Oq’ej= llanto Ul=derrumbe
Ala = joven
Elem = salir Ik’ = luna. Ojob’=flema Uk’ = piojo.
Ak’ = gallina
Kem = tejido Iwir = ayer Oj=aguacate Us=mosquito
Am = araña
Vocales Glotalizadas

a’ e’ i’ o’ u’
Q’a’am=puente Q’e’l= viejo Ti’ij = carne Po’tz’= pelota Su’t = perraje
K’a’n=enojado Xe’p =Isabel Pi’n =bicolor Jo’ = vamos Su’ =chirimía
Xa’n = zancudo Chwe’q = mañana Wi’aj=cabello K’o’x= bache Tu’= leche
Xa’r = jarra / vaso Che’ = árbol Ki’= dulce. To’n=Antonio Ku’=Domingo.
K’a’am = pita Re’n = Lorenzo Si’ = leña Po’t = güipil Lu’=Pedro
Consonantes simples glotalizadas

B’
b’
B’aluk = Cuñado B’e = camino B’alam = jaguar

K’
k’ K’ak’ = nuevo K’aslemal = vida K’at = red
Consonantes simples glotalizadas

T’
t’
T’u’y = Olla T’o’r = nudo T’ot’ = caracol

Q’
q’
Q’aq’ = fuego Q’ux = musgo Q’an = amarillo
Consonantes compuestas glotalizadas

Ch’
ch’
Ch’at = cama Ch’am = ácido Ch’ich’ = carro

Tz’
tz’
Tz’um = pecho Tz’il = sucio Tz’ikin = pájaro/ave
Q
q
Aq = cerdo Aqan = pie / Poqon = Picante
columna

Tz
tz
Tze’= sonrisa / risa Tzam = cerveza Tza = salado
Consonantes
Chaj = ceniza. Jul = hoyo. Kaj = cielo.
Chak = trabajo. Jal = mazorca. Kaxlanwa=pan.
Ch Chom = gordo. J Je’lik = hermoso. K Kej = Caballo.
ch Che’ = árbol. j Jolom = cabeza. k Kinaq’ = frijol.
Chim = morral. Ji’s = grieta. Kolob’ = lazo
Cho = lago Kamikal = muerte
Lol = grillo. Makaj= pecado. Naj = lejos.
Lu’ = Pedro. Maj = nada. No’j = sabiduría.
L Lo’m = Gerónimo. M Meq’in = cálido. N No’s= chompipe/pavo.
l Lej = tortilla. m Me’s = gato. n Nan = mamá/señora.
Lomanik = paseo. Mes = basura. Naqaj = cerca.
Lotz = trébol
Po’t = güipil. Rajil = dinero. Su’t = perraje.
Pop = petate. Rax = Verde. Swan = barranco.
P Poqon = picante. R Rikil = comida. S Saq = blanco/limpio.
p Pamaj = estómago r Ramib’al = cortador. s Sipanik = regalo.
Pexb’al = balanza. Ri’j = anciano Saqwach= papa.
Consonantes k’iche’
Tara’s = durazno. Wakax = toro. Xul = esófago / gorgorito
Tanatik = acantilado. Wokaj = comunidad, Xe’p = Isabel.
T Toj = ofrenda. W socieda. X Xojowem = baile.
t Tiko’n = cultivo. w Waral = aquí. x Xik = gavilán/águila.
Tuj = temazcal Winaq = persona. Xa’r = jarra / vaso
Tat = papá / señor Web’al = Plato. Xkanul = volcán
Yak = gato de monte.


Yab’il = enfermedad. K’a’am = pita
Y Yo’x= gemelo Sotz’ = muciélago
y Yaj = regaño.
Yuq’ = pastoreo
GLOTAL Ch’umil = estrella
Ch’u’j = loco
Frases del k’iche’
• Q’aw = hola
• Utz ipetik = bienvenidos
• Saqirik = buenos días
• Xeq’ij = buenas tardes
• Xokaq’ab’ = buenas noches
• Maltyox = muchas gracias
• Ajaw kat tewechi’nik = Dios le bendiga
• Saq b’e = camino limpio/recto
• Eb’a’ = Adiós
• Ew = Adiós (de respuesta)
• Chwe’q chik = Hasta mañana
Maltyox

Muchas gracias

También podría gustarte