Documentos de Académico
Documentos de Profesional
Documentos de Cultura
Apresentasaun Monografia
Apresentasaun Monografia
UNTL
FACULDADE DE ENGENHARIA CIENCIA E TECNOLOGIA
DEPARTAMENTU DE ENGENHARIA CIVIL
APREZENTASAUN MONOGRAFIA
Titulu
Komparasaun Dimensionamentu Espessura Pavimentu Fleksibel
Utiliza Métodu Bina Marga ho Métodu AASHTO ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun 8 + 740.00 – 13 + 290.00
I
N
T
R
O
D
U
S
A
U Métodu BINA MARGA Métodu AASHTO
N
1 2. FORMULASAUN PROBLEMA
1. Oinsa prosedimentu atu planea espesura pavimentu ne’ebe diak ba iha estrada
Tasi-Tolu Tibar ba tinan 10 oin mai, relasiona ho prediksaun dadus volume tráfegu?
I
N 2. Oinsa atu halo ekivalensia ba eixu Padraun ba Dimensionamentu espessura
T Pavimentu Fleksibel?
R
O 3. LIMITASAUN PROBLEMA
D 1.Planeamentu bazeia ba predisaun dezemvolvimentu tráfegu kada tinan iha 5% no
U planeia ba tinan 10.
S 2.Métodu planeamentu ba kamada pavimentu Fleksibel, kalkula utiliza métodu Bina
A Marga hodi halo komparasaun ho métodu AASHTO.
U 3.Analiza Dadus seluk mak hanesan, Media tráfegu lor-loron (MTL), ho dadus
N California Bearing Ratio (CBR).
4. OBJETIVU
1 1. Atu hatene total volume trafegu ne’ebe assesu ba Estrada Tasi-Tolu Tibar;
2. Kalkula hodi determina espesura kamada ne’ebe eziste utiliza Fali Métodu
Bina Marga Bazeia ba Kontajen Trafiku real, tuir tinan planeamentu ba
I
Estrada refere no hare liu ba numeru ne’ebe akomuladu ba eixu padaun,
N tanba iha Futuru sei iha kresimentu tráfegu ba estrada refere.
T 3. Atu determina espessura ba kamada Pavimentasaun dalan Tasi-Tolu Tibar
R ne’ebe sura utiliza fali métodu BINA MARGA hodi halo komparasaun ho
O métodu AASHTO.
D
5. BENEFISIU
U
1. Atu hatene kle’an liu kona ba, oinsá atu hekerek projetu peskija
S
monografia tuir sistemátiku no padraun ne’ebé iha.
A
U 2. Aumenta koñesimentu, atu nune’e direitamente ba implementasaun iha
área servisu dalan nian.
N
2. ENKUADRAMENTU TEÓRIKU
Pavimentasaun estrada mak prosesu konstrusaun ida ne’ebe atu hatos
1. DEFINISAUN PAVIMENTU
superfisie husi dalan ka rai ne’ebe ita uza ba nesesidade moris lor-loron nian, no
pavimentasaun estrada mak hanesan pavimentu ne’ebe jeralmente uza material
misturasaun asfaltu hanesan kamada superfisial no mós uza material granular
hanesan kamada ne’ebe iha kraik.
LOKALIZASAUN PESKIZA
Remata Sta.
(13+290.00)
Tibar
3. METODOLOJIA PESKIZA
Hahu
Determina Valor
Espessura Pavimentu
Remata
4. ANALIZA DADUS NO REZULADU MÉDIA TRÁFEGU LORON-LORON (MTL) Katak Volume
tráfegu ne’ebe hetan husi valor total tráfegu durante
DADUS JERAL iha loron hirak ne’ebe halo peskiza.
KLASSIFIKASAUN ESTRADA
Klasse Estrada : Estrada Arteria
DADUS TRÁFEGU
Tipu pavimento : Pavimentu Fleksíbel Tipu Veíkulu Total Veíkulu MTL/3
Eskavasaun,rai natural no
3 Kamada subleitu 6%
aterru (timbunan)
CBR kamada Subleitu 6.0 % foti husi espesifikasaun CBR minimu ba iha
Konstrusaun dalan Tasi-Tolu Tibar.
4. ANALIZA DADUS NO REZULADU
MTL BA TINAN HAHU PLANEA MTL BA TINAN IKUS PLANEA
*Light Truck 10ton 10% 548 603 *Light Truck 10ton 10% 603 1564
**Med Truck 13ton 10% 1004 1104 **Med Truck 13ton 10% 1104 2865
Trailer Eixu 3 25ton 10% 198 218 Trailer Eixu 3 25ton 10% 218 565
Movimentu ekivalente Hahú (MEH/LEP) Movimentu Ekivalente Ikus (MEI/LEA) Planea ba Tinan 10
MTL ba tinan
MTL tinan
Tipu Veíkulu C E MEH/LEP Tipu Veíkulu ikus planea C E MEI/LEA
hahu planea
MTLtp 10
Veíkulu Kaman 2 ton 3820 0.3 0.00045 0.517 Veíkulu Kaman 2 ton 7873 0.3 0.00045 1.065
Bus 8ton 358 0.45 0.1592 25.632 Bus 8 ton 737 0.45 0.1592 52.828
*Light Truck 10ton 603 0.45 0.35 95.013 *Light Truck 10ton 1564 0.45 0.35 246.438
**Med Truck 13ton 1104 0.45 1.065 529.191 **Med Truck 13ton 2865 0.45 1.065 1372.585
Trailer Eixu 3 26ton 218 0.45 3.245 317.995 Trailer Eixu 3 25ton 565 0.45 3.425 824.796
Trailer Eixu 4 36ton 4 0.45 5.651 9.325 Trailer Eixu 4 36ton 10 0.45 5.651 24.186
Trailer Eixu 5 40ton 1 0.45 4.141 1.367 Trailer Eixu 5 40ton 2 0.45 4.141 3.544
Trailer Eixu 6 50ton 4 0.45 10.72 17.688 Trailer Eixu 6 50ton 10 0.45 10.72 45.879
Planeamentu Movimentu
Meiu Tráfegu MTE/LET Total PME/LER
MEH MEI TOTAL MTE Ekivalente
Ekivalente
PME (LER) tinan 10 1784.02 1 1784
MTE (LET) tinan 10 996.73 2571.32 1784.02
=
2098
x100%
KSR/DDT = 8
5736
= 37%
CBR Base Course = 100%
Relasiona ho kalkulasaun ne’ebe iha
hatudu katak pursentajen total ba Veíkulu KSR/DDT = 4.30 Log (CBR) + 1.7
todan/pezadu > 30%, no klima <900 KSR/DDT = 4.30 Log (6) + 1.7
mm/tinan ne’ebe mak aprezenta iha
tabela 2.5 pájina 15, ho ida ne’e valor ba KSR/DDT = 10
Fator Rejinal ba dalan foun ho valor
Fr = 1.0 - 1.5
4. ANALIZA DADUS NO REZULADU INDISE ESPESSURA PAVIMENTU
(IEP/ITP)
NOMOGRAMA 1
IEP/ITP
IEP/ITP
Atu detrmina valor IEP/ITP presija 2 3 15
1
dadus ne’ebe apoiu mak hanesan
14
13 3
KSR/DDT = 5, 8 no 10
P = 8.16 Ton
9 IPt = 2.5 4
10 IPo = 4
LER
ISt/IPt = 2.5, I
1.0
IEP = 6.9
100 2.0 7 Subbase Course
5 6
50
5.0
So/IPo = 4 4 10
8
5
5
9
11
IEP = 10.5
Surface Course
CBR DDT 14
6.0 5.0 15
IEP/ITP = 10.5
4. ANALIZA DADUS NO REZULADU
Korelasaun IEP/ITP ba tinan 10
Ist = 2.5
IPo =4 IEP1 = 10.5 (Husi Korelasaun Nomograma)
KSR/DDT = 5.0
IEP2 = 4.9 ( Husi Korelasaun Nomograma)
PME/LER =1784
IEP3 = 6.9 (Husi Korelasaun Nomograma)
FR = 1.0 - 1.5
Koefisiente
Tipu Material Forsa material Observasaun
Forsa Relativa
LASTON AC 744 MS (Kg) a1 = 0.40 D1 = Kamada Superfisie
(0.11 x 18))
10.5 = ((0.40 x D1) + (4.9 + 2))
0.40 x D1 = 3.60
D1 =
D1 = 9 cm
5. KONKLUZAUN
Husi Rezultadu kalkulasaun Autor halo Konkluzaun hanesan tuir mai ne’e:
Epessura ba kamada pavimentu Fleksibel ba métodu BINA MARGA planeamentu ba tinan
10 kamada superfisie 9 cm, kamada fundasaun leten base course material fatuk rahun
klasse A (CBR 100%) ho nia espessura 35 cm no kamada fundasaun okos subbase course
material sirtu klase C (CBR 30%) ho nia espessura 18 cm. No espessura ba kamada
pavimentu Fleksibel ba métodu AASHTO planeamentu ba tinan 10 kamada superfisie 10
cm, kamada fundasaun leten base course 20 cm no kamada fundasaun okos subbase course
40 cm.
Relasiona ho rezultadu ba kalkulasaun hatudu diferente tanba autor utiliza dadus ba veíkulu real ho
total media tráfegu lor-loron 5736 veíkulus. No total ba dadus veíkulu anterior husi kompañia
kontraktor nian 6737 veíkulus.
Atu Garantia kualidade pavimentu rodoviariu ne’ebe iha relasaun ho rezultadu ba traballu final
Manutensaun regras estrada no halo marka espesial ba tipu veíkulu ne’ebé maka ultrapassa
loron-loron iha estrada ne’e rasik, todan Veíkulu labele liu kapasiidade estrada nian no tenke
konstrusaun sei lao hela, kontrolu Veíkulu hotu-hotu ne’ebe maka hala’o movimentu
iha estrada refere no tenke halo manutensaun tuir kriteria ne’ebe maka iha.
Faktor Seguransan Sai impotante tebes wainhira halo planu ba estrada foun ida.
REFERÉNSIA
[1] Silvia Sukirman (2010). Perencanaan Tebal Struktur Perkerasan Lentur. Bandung: NOVA.
[2] Silvia Sukirman (2003) Perkerasan Lentur Jalan Raya Bandung NOVA.
[3] IR. HAMIRHAN SOADANG, MSCE. (2014). Buku 2 Perancangan Perkerasan Jalan Raya.
Penerbit Nova Bandung.
[4] Petunjuk Perencanaan Tebal Perkerasan Lentur Jalan Raya Dengan Analisa Komponen (SKBI-
2.3.26.1987, UDC :625.75(02)).
[5] SNI - 1732-1989-F (Tata Cara Perencanaan Tebal Perkerasan Jalan Raya dengan Metode
Analisa Komponen).
[6] Shirley L. Hendarsin Perencanaan Teknik Jalan Raya Jurusan teknik Sipil-Politeknik Negri
Bandung (2000)