Está en la página 1de 26

BEM VINDO

UNTL
FACULDADE DE ENGENHARIA CIENCIA E TECNOLOGIA
DEPARTAMENTU DE ENGENHARIA CIVIL

APREZENTASAUN MONOGRAFIA
Titulu
Komparasaun Dimensionamentu Espessura Pavimentu Fleksibel
Utiliza Métodu Bina Marga ho Métodu AASHTO ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun 8 + 740.00 – 13 + 290.00

Elabora Husi : Simplíçio Tomás Gonçalves


N.R.E : 2015 02 02 042
Orienta Husi : Humbelina Maia Soares Viegas, B.CC,. M. Sc
K 1 INTRODUSAUN
O
2 ENKUADRAMENTU TEÓRIKU
N
T 3 METODOLOJIA PESKIZA

E 4 ANALIZA DADUS NO REZULTADU


U
5 KONKLUZAUN NO SUJESTAUN
D
U 6 REFERÉNSIA
1. FUNDU PROBLEMA
1

I
N
T
R
O
D
U
S
A
U Métodu BINA MARGA Métodu AASHTO
N
1 2. FORMULASAUN PROBLEMA
1. Oinsa prosedimentu atu planea espesura pavimentu ne’ebe diak ba iha estrada
Tasi-Tolu Tibar ba tinan 10 oin mai, relasiona ho prediksaun dadus volume tráfegu?
I
N 2. Oinsa atu halo ekivalensia ba eixu Padraun ba Dimensionamentu espessura
T Pavimentu Fleksibel?
R
O 3. LIMITASAUN PROBLEMA
D 1.Planeamentu bazeia ba predisaun dezemvolvimentu tráfegu kada tinan iha 5% no
U planeia ba tinan 10.
S 2.Métodu planeamentu ba kamada pavimentu Fleksibel, kalkula utiliza métodu Bina
A Marga hodi halo komparasaun ho métodu AASHTO.
U 3.Analiza Dadus seluk mak hanesan, Media tráfegu lor-loron (MTL), ho dadus
N California Bearing Ratio (CBR).
4. OBJETIVU
1 1. Atu hatene total volume trafegu ne’ebe assesu ba Estrada Tasi-Tolu Tibar;
2. Kalkula hodi determina espesura kamada ne’ebe eziste utiliza Fali Métodu
Bina Marga Bazeia ba Kontajen Trafiku real, tuir tinan planeamentu ba
I
Estrada refere no hare liu ba numeru ne’ebe akomuladu ba eixu padaun,
N tanba iha Futuru sei iha kresimentu tráfegu ba estrada refere.
T 3. Atu determina espessura ba kamada Pavimentasaun dalan Tasi-Tolu Tibar
R ne’ebe sura utiliza fali métodu BINA MARGA hodi halo komparasaun ho
O métodu AASHTO.

D
5. BENEFISIU
U
1. Atu hatene kle’an liu kona ba, oinsá atu hekerek projetu peskija
S
monografia tuir sistemátiku no padraun ne’ebé iha.
A
U 2. Aumenta koñesimentu, atu nune’e direitamente ba implementasaun iha
área servisu dalan nian.
N
2. ENKUADRAMENTU TEÓRIKU
Pavimentasaun estrada mak prosesu konstrusaun ida ne’ebe atu hatos
1. DEFINISAUN PAVIMENTU
superfisie husi dalan ka rai ne’ebe ita uza ba nesesidade moris lor-loron nian, no
pavimentasaun estrada mak hanesan pavimentu ne’ebe jeralmente uza material
misturasaun asfaltu hanesan kamada superfisial no mós uza material granular
hanesan kamada ne’ebe iha kraik.

2. TIPU BA KAMADA KONSTRUSAUN PAVIMENTASAUN ESTRADA

Pavimentu Fleksibel Pavimentu Rijidu Pavimentu Kompositu


2. ENKUADRAMENTU TEÓRIKU
3. PAVIMENTU FLEKSIBEL
Maioria estrada uza liu mak tipu pavimentu fleksibel tanba efisien liu
no utiliza asfaltiku, sai hanesan material ligante ba kamada Superfisie.
Pavimentu Fleksibel iha kamada ha’at (4) mak hanesan :

Kamada Superfisie (Surface Course)

Kamada Fundasaun leten (Base Course)

Kamada Fundasaun Okos (SubBase


Course)

Kamada Baze Rai (Subgrade)


3. METODOLOJIA PESKIZA

LOKALIZASAUN PESKIZA

Remata Sta.
(13+290.00)
Tibar
3. METODOLOJIA PESKIZA
Hahu

MÉTODU ANALIZA Preparasaun Dadus

DADUS Média Trafegu Loron-lolor (MTL/LHR)


Kressimentu Trafegu (%)
Deklividade/ Kelandaian (%)
Dadus Udan been
CBR ba Kamada Subleitu rai nian

Determina Valor Planea Deternina Valor Determina Valor


Movimentu Ekivalente Fator Rejional KSR tuir
(PME/LER)   (FR) Korelasaun CBR
 
Determina
Valor ISo/IPo Determina
Valor
Determina Nomograma
Valor ISt/IPt
Determina valor
IEP  

Determina Valor
Espessura Pavimentu

Remata
4. ANALIZA DADUS NO REZULADU MÉDIA TRÁFEGU LORON-LORON (MTL) Katak Volume
tráfegu ne’ebe hetan husi valor total tráfegu durante
DADUS JERAL iha loron hirak ne’ebe halo peskiza.
KLASSIFIKASAUN ESTRADA
Klasse Estrada : Estrada Arteria
DADUS TRÁFEGU
Tipu pavimento : Pavimentu Fleksíbel Tipu Veíkulu Total Veíkulu MTL/3

Funsaun Estrada : Vias 4 no faixas 2 (4/2 D) Car/Taxi 758 253


Jeep 2841 947
Kondisaun campu : Seksaun plana
Pick up 3296 1099
Velosidade : (60 km/h) Microlet 3188 1063
Faixa de rodagem : 11 m Mini bus 831 277
Bus 1022 341
Largura berma : 0.5 m - 1.0 m
*Light Truck 1645 548
Intensidade udan been : 500 mm/Tinan **Med.Truck 3012 1004
Eixu 3 594 198
Inklinasaun Estrada :2% Tipu Seluk
Eixu 4 10 3
ne'ebe mak
Planeamentu dalan ba Tinan : 10 Eziste Eixu 5 2 1
Eixu 6 10 3
Total Veíkulu 17209 5736
Total Veíkulu Kaman* 2 ton 10914 3638
Total Veíkulu todan** 6295 2098
% Total ba Veíkulu Todan 37%
4. ANALIZA DADUS NO REZULADU TAXA KRESIMENTU BA TINAN
PLANEA (VIDA ÚTIL).
TAXA KRESIMENTU BA TINAN Tipu Veíkulu Kressimentu Tráfegu % (i)
HAHU PLANEA.
Veíkulu Lizeiru 7.5%
Tipu ve ikulu Kre s s ime ntu tráfe gu (i) % Bus 7.5%

Veikulu lijeiru 5% *Light Truck 10%


**Med. Truck 10%
Bus 5%
Treiler Eixu 3 10%
* Light Truck 10% Treiler Eixu 4 10%
**Med. Truck 10% Treiler Eixu 5 10%

Treiler Eixu 3 10% Treiler Eixu 6 10%

Treiler Eixu 4 10% DADUS MATERIAL BA PAVIMENTU.


No Kamada Tipu material Valor CBR
Treiler Eixu 5 10% 1 kamada Fundasaun Leten Agregadu (classe A) 100%
Treiler Eixu 6 10% 2 Kamada Fundasaun Okos Sirtu/pitrun (classe C) 30%

Eskavasaun,rai natural no
3 Kamada subleitu 6%
aterru (timbunan)

CBR kamada Subleitu 6.0 % foti husi espesifikasaun CBR minimu ba iha
Konstrusaun dalan Tasi-Tolu Tibar.
4. ANALIZA DADUS NO REZULADU
MTL BA TINAN HAHU PLANEA MTL BA TINAN IKUS PLANEA

MTLba tinan ikus planea 2015 – 2024 (n = 10)


MTLba tinan hahu ba planea 2014 - 2015 (n = 1)
MTL ba tinan ikus planea Planea
MTL ba tinan hahu planea
MTLba tinan
Kresimentu Mediu Tráfegu Lor- Kresimentu MTLba tinan hahu
Tipu Veíkulu MTLx(1+i)^n Tipu Veíkulu hahu planea x
tráfegu % (i) loron (MTL) tráfegu % (i) planea (1+i)^n
Veíkulu Kaman 2 ton 5% 3638 3820 Veikulu Kaman 2 ton 7.5% 3820 7873

Bus 8ton 5% 341 358


Bus 8ton 7.5% 358 737

*Light Truck 10ton 10% 548 603 *Light Truck 10ton 10% 603 1564

**Med Truck 13ton 10% 1004 1104 **Med Truck 13ton 10% 1104 2865

Trailer Eixu 3 25ton 10% 198 218 Trailer Eixu 3 25ton 10% 218 565

Trailer Eixu 4 36ton 10% 3 4 Trailer Eixu 4 36ton 10% 4 10

Trailer Eixu 5 40ton 10% 1 1 Trailer Eixu 5 40ton 10% 1 2

Trailer Eixu 6 50ton 10% 3 4 Trailer Eixu 6 50ton 10% 4 10


4. ANALIZA DADUS NO REZULADU
NÚMERU EKIVALENTE (E) TODAN EIXU TRÁFEGU
4
Totan husi Eixu ida [kg] (EK. 2.2)
Eixu Simples =
8160
Koefisiente distribuisaun transporte (C),
4
Eixu Duplu = 0.086 X
Todan Eixu duplu [kg] (EK. 2.3) valor ne’e bazeia ba dadus ba fuunsaun
8160 dalan nian ne’ebe aprezenta iha Tabela
Todan Eixu triple [kg]
4
(EK. 2.4)
2.3 Pájina 11,
Eixu Triple = 0.053 X
8160 ba Dalan vias 4 no diresaun 2.
Númeru ekivalente (E) Koefisiente Distribuisaun transporte (C)
Númeru
Tipu V eíkulu Eixu Padraun Koefisiente Distribuisaun
Ekivalente (E) Tipu veikulo
transporte (C)
Veíkulu Kaman 2T (1+1) 0.00045 Veikulo Kaman 0.3
Bus 8T (3+5) 0.1592 Bus 0.45

*Light Truck 10T (4+6) 0.35 * Light Truck 0.45

**Med. Truck 13T (5+8) 1.065 ** Med. Truck 0.45

Trailer Eixu 3 25T (5+10+10) 3.245 Trailer Eixu 3 0.45

Trailer Eixu 4 36T (6+10+10+10) 5.651 Trailer Eixu 4 0.45


Trailer Eixu 5 0.45
Trailer Eixu 5 40T (6+7+7+10+10) 4.141
Trailer Eixu 6 0.45
Trailer Eixu 6 50T (6+7+7+10+10+10) 10.72
4. ANALIZA DADUS NO REZULADU
MOVIMENTU EKIVALENTE HAHU (MEH/LEP) MOVIMENTU EKIVALENTE IKUS (MEI/LEA)

Movimentu ekivalente Hahú (MEH/LEP) Movimentu Ekivalente Ikus (MEI/LEA) Planea ba Tinan 10
MTL ba tinan
MTL tinan
Tipu Veíkulu C E MEH/LEP Tipu Veíkulu ikus planea C E MEI/LEA
hahu planea
MTLtp 10

Veíkulu Kaman 2 ton 3820 0.3 0.00045 0.517 Veíkulu Kaman 2 ton 7873 0.3 0.00045 1.065

Bus 8ton 358 0.45 0.1592 25.632 Bus 8 ton 737 0.45 0.1592 52.828

*Light Truck 10ton 603 0.45 0.35 95.013 *Light Truck 10ton 1564 0.45 0.35 246.438

**Med Truck 13ton 1104 0.45 1.065 529.191 **Med Truck 13ton 2865 0.45 1.065 1372.585

Trailer Eixu 3 26ton 218 0.45 3.245 317.995 Trailer Eixu 3 25ton 565 0.45 3.425 824.796

Trailer Eixu 4 36ton 4 0.45 5.651 9.325 Trailer Eixu 4 36ton 10 0.45 5.651 24.186

Trailer Eixu 5 40ton 1 0.45 4.141 1.367 Trailer Eixu 5 40ton 2 0.45 4.141 3.544

Trailer Eixu 6 50ton 4 0.45 10.72 17.688 Trailer Eixu 6 50ton 10 0.45 10.72 45.879

Total MEH/LEP 996.726 Total MEI/LEA MTL planea ba tinan 10 2571.321


4. ANALIZA DADUS NO REZULADU
PLANEAMENTU MOVIMENTU EKIVALENTE
MEIU TRÁFEGU EKIVALENTE (MTE/LET) (PME/LER)

Meiu Tráfegu Ekivalente (MTE/LET) Planeamentu Movimentu Ekivalente (PME/LER)

Planeamentu Movimentu
Meiu Tráfegu MTE/LET Total PME/LER
MEH MEI TOTAL MTE Ekivalente
Ekivalente
PME (LER) tinan 10 1784.02 1 1784
MTE (LET) tinan 10 996.73 2571.32 1784.02

Indise Superfisie ba Tinan ikus Planea (ISt ou IPt)


PME/LER
Klassifikasaun dalan
(Planea
Movimentu
Ekivalente) Lokál Koletor Arteri Tol

< 10 1.0 – 1.5 1.5 1.5 -2.0 -


10 - 100 1.5 1.5 – 2.0 2 -
10 - 1000 1.5 – 2.0 2 2.0 – 2.5 -
>1000 - 2.0 – 2.5 2.5 2.5
4. ANALIZA DADUS NO REZULADU
KORELASAUN ENTRE CBR Subgrade = 6%
Gráfiku
CBR NO KAPASIDADE KSR/DDT = 4.30 Log (CBR) + 1.7
Tabela
SUPORTA RAI (DDT) KSR/DDT = 4.30 Log (6) + 1.7
Métodu Bina Marga Ekuasaun
KSR/DDT = 5.0
FATOR REGIONAL
Númeru Purcentajem (% ) Total transporte
todan hasoru transporte kama’an.
CBR Subbase Course = 30%
=
Transporte Todan
Transporte Kama’an + Transporte Todan
x100% KSR/DDT = 4.30 Log (CBR) + 1.7
=
2098
x100% KSR/DDT = 4.30 Log (6) + 1.7
3638 + 2098

=
2098
x100%
KSR/DDT = 8
5736

= 37%
CBR Base Course = 100%
Relasiona ho kalkulasaun ne’ebe iha
hatudu katak pursentajen total ba Veíkulu KSR/DDT = 4.30 Log (CBR) + 1.7
todan/pezadu > 30%, no klima <900 KSR/DDT = 4.30 Log (6) + 1.7
mm/tinan ne’ebe mak aprezenta iha
tabela 2.5 pájina 15, ho ida ne’e valor ba KSR/DDT = 10
Fator Rejinal ba dalan foun ho valor
Fr = 1.0 - 1.5
4. ANALIZA DADUS NO REZULADU INDISE ESPESSURA PAVIMENTU
(IEP/ITP)
NOMOGRAMA 1
IEP/ITP
IEP/ITP
Atu detrmina valor IEP/ITP presija 2 3 15

1
dadus ne’ebe apoiu mak hanesan
14

13 3

tuir mai ne’e:


DDT
 IPo  IPt 
10 12 G  log  
 4 .2  1 .5 
11

KSR/DDT = 5, 8 no 10
P = 8.16 Ton
9 IPt = 2.5 4
10 IPo = 4
LER

PME/LER 10 = 1784 Veíkulus 8 10000 9


IEP = 4.9
5000 5
Base Course
8
7

Fr = 1.0 - 1.5 1000 FR


6
500
7 0.5
6

ISt/IPt = 2.5, I
1.0
IEP = 6.9
100 2.0 7 Subbase Course
5 6
50
5.0

So/IPo = 4 4 10
8

5
5
9

Ho dadus refere bele determina 3


1 10

Nomograma ne’ebe utiliza mak 2


0.5 4

11
IEP = 10.5
Surface Course

Nomograma 1. PME/LER = 1784 FR = 1.0 - 1.5 12


1
13
3

CBR DDT 14
6.0 5.0 15
IEP/ITP = 10.5
4. ANALIZA DADUS NO REZULADU
Korelasaun IEP/ITP ba tinan 10

Ist = 2.5
IPo =4 IEP1 = 10.5 (Husi Korelasaun Nomograma)

KSR/DDT = 5.0
IEP2 = 4.9 ( Husi Korelasaun Nomograma)
PME/LER =1784
IEP3 = 6.9 (Husi Korelasaun Nomograma)
FR = 1.0 - 1.5

Koefisiente
Tipu Material Forsa material Observasaun
Forsa Relativa
LASTON AC 744 MS (Kg) a1 = 0.40 D1 = Kamada Superfisie

Fatuk rahun Klasse A 100% a2 = 0.14 D2 = Kamada Fundasaun Leten

Sitru Klasse C 30% a3 = 0.11 D3 = Kamada Fundasaun Okos


4. ANALIZA DADUS NO REZULADU
INDISE ESPESURA PAVIMENTU (IEP)
Atu determina espessura pavimentu identifika husi indise Espessura pavimentu (IEP), utiliza
ekuasaun tuir mai ne’e :

IEP = ((a1 x D1) + (a2 x D2 ) + (a3 x D3)) (Ek. 2.19)

Planeamentu ba espessura kamada pavimentu Kalkulasaun ba espessura Kamada Fundasaun okos


Fleksibel ba tinan 10. (Subbase Course) Material Kamada Fundasaun okos
Kalkulasaun ba espessura Kamada Fundasaun ho CBR 30%, husi korelasaun CBR no KSR/DDT
leten (Base Course) Material Kamada Fundasaun ne’ebe hetan.
leten ho CBR 100%, husi korelasaun CBR no Valor IEP/ITP = 6.9
KSR/DDT ne’ebe hetan. IEP3 = ((a2 x D2) +( a3 x D3))
Valor IEP/ITP = 4.9
6.9 = ((0.14 x 35) + (0.11 x D3))
IEP2 = a2 x D2 6.9 = 4.9 + 0.11x D3
(0.11x D3) = 6.9 – 4.9
D2 =
D3 =
D2 = 35 cm
. D3 = 18 .182 18 cm
4. ANALIZA DADUS NO REZULADU
Kalkulasaun ba espessura Kamada Superfisie ESPESSURA BA KAMADA PAVIMENTU BA
(Surface Course) Material Kamada Superfisie ho PLANEAMENTU TINAN 10
CBR baze rai (Subgrade) 6%, husi korelasaun CBR
no KSR/DDT ne’ebe hetan
valor IEP/ITP = 10.5
IEP1 = ((a1 x D1) + (a2 x D2 ) + (a3 x D3))

10.5 = ((0.40 x D1) + (0.14 x 35) +

(0.11 x 18))
10.5 = ((0.40 x D1) + (4.9 + 2))

10.5 – 6.9 = 0.40 x D1

0.40 x D1 = 3.60
D1 =
D1 = 9 cm
5. KONKLUZAUN

Husi Rezultadu kalkulasaun Autor halo Konkluzaun hanesan tuir mai ne’e:
Epessura ba kamada pavimentu Fleksibel ba métodu BINA MARGA planeamentu ba tinan
10 kamada superfisie 9 cm, kamada fundasaun leten base course material fatuk rahun
klasse A (CBR 100%) ho nia espessura 35 cm no kamada fundasaun okos subbase course
material sirtu klase C (CBR 30%) ho nia espessura 18 cm. No espessura ba kamada
pavimentu Fleksibel ba métodu AASHTO planeamentu ba tinan 10 kamada superfisie 10
cm, kamada fundasaun leten base course 20 cm no kamada fundasaun okos subbase course
40 cm.

Relasiona ho rezultadu ba kalkulasaun hatudu diferente tanba autor utiliza dadus ba veíkulu real ho
total media tráfegu lor-loron 5736 veíkulus. No total ba dadus veíkulu anterior husi kompañia
kontraktor nian 6737 veíkulus.

Ba parametru atu design Tráfegu, Métodu AASHTO baseia ba ESAL.

Métodu Bina Marga parametru atu design utiliza planeamentu movimentu


ekivalente (PME).
5. KONKLUZAUN
Rezultadu husi Kalkulasaun Utiliza Métodu Bina Marga

Rezultadu Husi Kalkulasaun Métodu AASHTO husi Kompañia Kontraktor Katahira


5. SUJESTAUN

Atu Garantia kualidade pavimentu rodoviariu ne’ebe iha relasaun ho rezultadu ba traballu final

ida ne’e autor hakarak fo Sujestaun hanesan tuir mai ne’e:

Manutensaun regras estrada no halo marka espesial ba tipu veíkulu ne’ebé maka ultrapassa

loron-loron iha estrada ne’e rasik, todan Veíkulu labele liu kapasiidade estrada nian no tenke

bazeia ba planu hirak ne’ebe iha ona.

Ba Parte Kompetente tenke kontrolu maksimu ba kualidade estrada nian wainhira

konstrusaun sei lao hela, kontrolu Veíkulu hotu-hotu ne’ebe maka hala’o movimentu

iha estrada refere no tenke halo manutensaun tuir kriteria ne’ebe maka iha.

Faktor Seguransan Sai impotante tebes wainhira halo planu ba estrada foun ida.
REFERÉNSIA
[1] Silvia Sukirman (2010). Perencanaan Tebal Struktur Perkerasan Lentur. Bandung: NOVA.

[2] Silvia Sukirman (2003) Perkerasan Lentur Jalan Raya Bandung NOVA.

[3] IR. HAMIRHAN SOADANG, MSCE. (2014). Buku 2 Perancangan Perkerasan Jalan Raya.
Penerbit Nova Bandung.

[4] Petunjuk Perencanaan Tebal Perkerasan Lentur Jalan Raya Dengan Analisa Komponen (SKBI-
2.3.26.1987, UDC :625.75(02)).

[5] SNI - 1732-1989-F (Tata Cara Perencanaan Tebal Perkerasan Jalan Raya dengan Metode
Analisa Komponen).

[6] Shirley L. Hendarsin Perencanaan Teknik Jalan Raya Jurusan teknik Sipil-Politeknik Negri
Bandung (2000)

[7] AASHTO GUIDE FOR Design of Pavement Structures 1993.


O B RI GA DU B A R A K

También podría gustarte