Está en la página 1de 62

KOMPARASAUN ESPESSURA PAVIMENTU FLEXIVEL

UTILIZA MÉTODU BINA MARGA HO MÉTODU AASHTO BA


DALAN NASIONÁL TASI-TOLU TIBAR HUSI ESTASAUN
(8+740.00)- (13+290.00)

MONOGRAFIA

HUSI:
SIMPLÍÇIO TOMÁS GONÇALVES
NRE: 2015 02 02 042

DEPARTAMENTU DE ENJIÑERIA SÍVIL


FAKULDADE DE ENJIÑERIA SIÉNSIA NO TEKNOLOJIA
UNIVERSIDADE NACIONAL TIMOR LOROSA’E

DÍLI
NOVEMBRO DE 2019
KOMPARASAUN ESPESSURA PAVIMENTU FLEXIVEL
UTILIZA MÉTODU BINA MARGA HO MÉTODU AASHTO BA
DALAN NASIONÁL TASI-TOLU TIBAR HUSI ESTASAUN
(8+740.00)- (13+290.00)

MONOGRAFIA

Monografia ne’e aprejenta bá Departamentu Enjeñeria Sívil, Fakuldade Enjeñaria


Siénsia no Teknolojia no Univercidade Nacional Timor Lorosa’e atu kompleta rekizitu
akademiku hodi hetan grau akademika Lisensiatura iha Enjeñaria Sívil.

HUSI:
SIMPLÍÇIO TOMÁS GONÇALVES
NRE: 2015 02 02 042

DEPARTAMENTU ENJIÑERIA SÍVIL


FAKULDADE ENJIÑERIA SIÉNSIA NO TEKNOLOJIA
UNIVERSIDADE NACIONAL TIMOR LOROSA’E

DÍLI
JANEIRU DE 2019
DEKLARASAUN HUSI AUTOR

Ha’u (Simplíçio Tomás Gonçalves), deklara katak monografia ho títulu


“KOMPARASAUN ESPESSURA PAVIMENTU FLEXIVEL METODU BINA MARGA HO
METODU AASHTO BA DALAN NASIONÁL TASI-TOLU TIBAR HUSI ESTASAUN
(8+740.00)-(13+290.00)”, ha’u hakerek tuir ona regra monografia grau ba lisensiatura
Enjeñaria Sivil-UNTL no mos konteúdu sira lo’os tuir referensia no akumula ona ho nia títulu
ne’ebé iha. Nune’e aprezenta hodi defende iha sesaun diskusaun.

Dili, loron 11 fulan Jullu 2019

Estudante

Simplíçio Tomás Gonçalves _____________________________________


NRE: 2015 02 02 042
ASEITASAUN HUSI ORIENTADÓRA

Informa katak proposta monografia ne’ebé dezenvolve no aprezenta husi estudante Simplíçio Tomás

Gonçalves ho nia títulu “KOMPARASAUN ESPESSURA PAVIMENTU FLEXIVEL METODU


BINA MARGA HO METODU AASHTO BA DALAN NASIONÁL TASI-TOLU TIBAR HUSI

ESTASAUN (8+740.00)-(13+290.00)”, hakerek tuir ona regra monografia ba grau lisensiatura


Enjeñaria Sivil-UNTL no nia konteúdu sira lo’os tuir referensia no akumula ona ho nia títulu ne’ebé
aprezenta. Nune’e nu’udar orientador aseita hodi lori ba sesaun diskusaun iha loron 11 fulan Jullu
2019.

Dili, loron 11 fulan Jullu 2019

Humbelina Maia Soares Viegas M. Sc. _____________________________________

Professora orientadora principal


APROVASAUN

Monografia ne’ebé dezenvolve husi estudante Simplíçio Tomás Gonçalves ho nia títulu
“KOMPARASAUN ESPESSURA PAVIMENTU FLEXIVEL METODU BINA MARGA HO
METODU AASHTO BA DALAN NASIONÁL TASI-TOLU TIBAR HUSI ESTASAUN

(8+740.00)-(13+290.00)”, defende ona iha sesaun diskusaun iha loron 11 fulan Jullu 2019, ho
rezultadu aprovadu, nune’e aseita hodi kontinua ba servisu peskiza no hakerek monografia.

Díli, loron 11 fulan Jullu de 2019

Panca do Júri:

1. Humbelina Maia Soares Viegas, Bcc. M.Sc.;


Orientadora__________________________________________________________________

2. Hugo Ximenes, St. M.Eng.;


Primeiro Júri_________________________________________________________________

3. Alfredo Ferreira, St. M.Sc.;


Segundo Júri_________________________________________________________________

koñesementu husi:
Diretúr Departamento Engenharia Civil

Carimbo

Alfredo Ferreira, St. M.Sc;_________________________________________


DEDIKATÓRIA:

Monografia ida ne’e atan hau hakarak, dedika ba:


Hau nia Apá, Mamá, Maun-Alin, bin no Familia sira hotu; Ba Orientadora, no espesialmente
ba kolega Enjeñaria Sivil sira iha tinan anu letivu 2015 no mos ba kolega sira iha Dormitoriu
FEST Hera.

EPÍGRAFE/MOTTO:
Le’e ba Buat ne’ebe o hatene, Komprende buat ne’ebe o Le’e Aplika ba buat ne’ebe o
komprende iha moris lor-loron.Read Something You Know, Understand Something You
Read And Apply Something That You Understand In You Life And Your Days

Success It’s Not Easy But Try To Be Sure.

(Simplíçio Tomás Gonçalves)

AGRADESIMENTU
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Ba dahuluk hau la haluha agradese ba Aman Maromak tanba Aman Maromak mak matenek no siensia
nia hun, Nai hau hakarak husu nafatin ita nia tulun atu haraik espiritu matenek nian mai hau atu hau
bele hakerek hau nia monografia ida ne’e fim, ne’ebe ho nia titulu “KOMPARASAUN ESPESSURA
PAVIMENTU FLEXIVEL METODU BINA MARGA HO METODU AASHTO BA DALAN
NASIONÁL TASI-TOLU TIBAR HUSI ESTASAUN (8+740.00)-(13+290.00)” , lao ho diak no
prepara ona ba peskija monografia nian. Monografia ida ne’e submete ba atu bele kontinua ba hau nia
projetu final ida ne’e sai hanesan kriteria ida atu hetan grau Lisensiatura iha Departamentu Enjeñaria
Sivil, Fakuldade Enjeñaria siesia no Teknolojia, Universidade Nasionál Timor – Lorosa’e (UNTL).

Nune’e mós eskritor la haluhan hato’o agradese wain ba :

1. Hau nia Apá, Mamá ho terus no susar tomak ne’ebe mak imi hasoru, maibe nunka mais iha liafuan
kolen ba sakrifisiu hirak ne’e no kontinua ho vontade tomak hodi suporta nafatin hau iha kualker
situasaun ne’ebe hau hasoru.
2. Hau nia Apá ki’ik Domingos Lobato (matebian), no mos hau nia Tiu Padre Herminio de Fatima
Goncalves no Tiu Francisco Goncalves, Maun Gio ho Bin Geby, no mos maun-alin, bin no familia
sira hotu ne’ebe mak durante fo apoiu moral no suporta finanseiru mai hodi hala’o hau nia estudu to’o
ohin loron la haluha hakark hato’o hau nia hakuak bo’ot no agradese ba imi hotu.
3. Hau nia familia bo’ot Tomás, Gonçalves, Lobato no hau nia uma Lisan Leobate no Behale
4. Sr. Prof. DR. Fransisco Muiguel Martins, M.Hum hanesan reitor iha Universidade Nacional
Timor Lorosa’e.
5. Sr. Dr. Eng. Ruben Jeronimo Freitas, ST, M.Eng.Sc, nu’udar Dekanu iha Fakuldade Enjeñeria
Siensia no Teknolojia, Universidade Nacional Timor Lorosa’e no nia estrutura tomak.
6. Sr. Alfredo Ferreira, St, M.Sc. nu’udar Xefe Departamentu iha Enjeñeria Sivil ho nia estrutura
tomak.
7. Sra. Humbelina M.S.Viegas, M.Sc. nu’udar orientadora Prinsipal ne’ebé mak fo ona sujestaun no
orienta hakerek nain durante hakerek trabállu final ne’e ho di’ak.
8. Dosentes hotu-hotu iha Fakuldade Enjeñeria Siensia no Teknolojia, liuliu bá dosentes iha
Departamentu Enjiñeria Sivil, ne’ebé mak fahe sira nia matenek durante hakerek nain hala’o estudu
iha fatin fatin no fo sujestaun bárak bá hakerek na’in durante hakerek trabállu final ida ne’e.
9. Kolega sira iha Dormitoriu FEST Hera mak hanesan Mizo, Mico,Arman, Ino, Ason, Aparicio,
Cipry, Abay. Liu-liu kolega sira iha Departamentu Enjeñaria Sívil anu letivu 2015, hanesan, Pit,
Riky,.Firmino, Jerry, Filo, Cesar, Vono, Eliseu, Avelino, Chiquinho, Romana, Joanina, Dija,
Tity Tifania, no kolega sira hotu ne’ebe mak hau la temi naran ida ba ida ne’ebe mak durante ami
hala’o estudu hamutuk no mos bá kolega sira seluk ,ne’ebé maka fó apoiu no korazem hodi halo
trabállu final ne’e ho di’ak.no to’o nia rohan.
10.Ha’u nia Almamater Universidade Nacional Timor-Lorosa’e (UNTL).

Iha parte ida ne’e mós hakerek na’in espera katak trabállu final ida ne’e bele fó benefisiu, no haklean
liu tan iha siensia Engenharia sívil nian bá hakerek na’in nomós bá lee na’in sira.

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Durante prosesu hakerek trabállu Monografia ne’e hakerek nain hetan aijuda husi parte barak mos
tanba ne’e ho haraik an la haluha hakarak hato’o obrigadu wain ba parte sira hotu husi korajen no
aijuda nain sira hotu.

Dili, loron 11 fulan Jullu tinan 2019

Autór

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

KOMPARASAUN ESPESSURA PAVIMENTU FLEXIVEL


UTILIZA MÉTODU BINA MARGA HO MÉTODU AASHTO BA
DALAN NASIONÁL TASI-TOLU TIBAR HUSI ESTASAUN
(8+740.00)- (13+290.00)
Simplíçio Tomás Gonçalves1, Humbelina M.S.Viegas2.
Departamentu de Enjiñeria Sivil, Fakuldade de Engeñaria Siénsia no Teknolojia
Universidade Nacional Timor Lorosa’e-UNTL

Rezumu
Iha trabállu monografia ne’e halo analiza kona-bá valor CBR husi báze rai nian ne’ebé liu husi teste
Ekipamentu DCP (Dynamic cone penetrometer) iha fatin terenu husi estrada Asalaitula – Ossu Desima
ho nia Sta : 6 + 000 – 11 + 000 km.
Iha trabállu monografia ne’e mos halo analiza kona-bá valor CBR husi material nian ne’ebé liu husi
teste iha laboratoriu hodi utiliza bá kamada fundasaun Sub-báse course no bá kamada fundasaun Báse-
course husi Estrada Asalaitula – Ossu Desima.
Faktor laboratoriu sai importante tebes hodi halo teste bá material sira ne’ebé maka atu utiliza bá
Estrada refere hodi nune’e bele fó garantia kualidade diak bá konstrusaun Estrada refere.
Ne’e duni bá material ne’ebé maka halo teste iha laboratoriu bázea bá estandarte MOPTC 2014, ho
nune’e husi rezultadu teste ne’ebé maka Autor identifika iha laboratoriu maka hanesan rezultadu husi
Maximum Dry Density (MDD), Optimum moisture content no rezultadu CBR material bá kamada
fundasaun Sub-báse course ho Báse course.

PALAVRA-CHAVE :

Analiza Valor CBR bá Báze Rai, Valor CBR bá Material husi Kamada Fundasaun Okos ho
Kamada Fundasaun iha Leten.

1
Autor, o estudante de Engenharia Civil - UNTL
2
Orientador Principal, Docente da UNTL

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

SURA MAHAR PAVIMENTU FLEXIVEL METODU BINA MARGA HODI HALO


KOMPARASAUN HO METODU AASHTO BA DALAN NASIONÁL TASI-TOLU TIBAR IHA
ESTASAUN (8+740.00)- (13+290.00)
Smplíçio Tomás Gonçalves3, Humbelina M.S.Viegas4.
Departamentu de Enjiñeria Sivil, Fakuldade de Enjiñeria Siénsia no Teknolojia
Universidade Nacional Timor Lorosa’e-UNTL

Abstract
Iha trabállu monografia ne’e halo analiza kona-bá valor CBR husi báze rai nian ne’ebé liu husi teste
Ekipamentu DCP (Dynamic cone penetrometer) iha fatin terenu husi estrada Asalaitula – Ossu Desima
ho nia Sta : 6 + 000 – 11 + 000 km.
Iha trabállu monografia ne’e mos halo analiza kona-bá valor CBR husi material nian ne’ebé liu husi
teste iha laboratoriu hodi utiliza bá kamada fundasaun Sub-báse course no bá kamada fundasaun Báse-
course husi Estrada Asalaitula – Ossu Desima.
Faktor laboratoriu sai importante tebes hodi halo teste bá material sira ne’ebé maka atu utiliza bá
Estrada refere hodi nune’e bele fó garantia kualidade diak bá konstrusaun Estrada refere.
Ne’e duni bá material ne’ebé maka halo teste iha laboratoriu bázea bá estandarte MOPTC 2014, ho
nune’e husi rezultadu teste ne’ebé maka Autor identifika iha laboratoriu maka hanesan rezultadu husi
Maximum Dry Density (MDD), Optimum moisture content no rezultadu CBR material bá kamada
fundasaun Sub-báse course ho Báse course.

PALAVRA-CHAVE :

Analiza Valor CBR bá Báze Rai, Valor CBR bá Material husi Kamada Fundasaun Okos ho
Kamada Fundasaun iha Leten.

3
Autor, o estudante de Engenharia Civil - UNTL
4
Orientador Principal, Docente da UNTL

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

INDISE

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

AGRADESIMENTU..............................................................................................................i
REZUMU.........................................................................................................................iv
ABSTRACT......................................................................................................................vi
ÍNDICE..........................................................................................................................viii
LISTA FIGURA................................................................................................................xii
ABREVIATURA...............................................................................................................xvi
AKRONIMO/SIGLA........................................................................................................xviii
1 - INTRODUSAUN.....................................................................................................20
1.1. FUNDU PROBLEMA..................................................................................................20
1.2. FORMULASAUN PROBLEMA......................................................................................20
1.3. LIMITASAUN PROBLEMA...........................................................................................21
1.4. OBJETIVU PESKIZA..................................................................................................21
1.5. BÉNEFISIU PESKIZA...............................................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
1.6. SISTEMÁTIKU HAKEREK...........................................................................................22
2 - ENKUADRAMENTU TEÓRIKU............................................................................24
2.1. DEFINISAUN RAI.....................................................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
2.2. TEORIA KARAKTERISTIKA FISIKA RAI......................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
2.2.1. DIFERENSA KAMADA RAI BÁZE...............................Error! Bookmark not defined.
2.2.2. DIFERENSA FATUK HO RAI....................................Error! Bookmark not defined.
2.2.3. ORIZEN RAI..........................................................Error! Bookmark not defined.
2.2.4. TIPU RAI...............................................................Error! Bookmark not defined.
2.2.5. PARTIKULA RAI.....................................................Error! Bookmark not defined.
2.3. MÉTODU TESTE CBR RAI BÁZIKU IHA FATIN TERENU NE’EBÉ UTILIZA EKIPAMENTU
DCP (DYNAMIC CONE PENETROMETER)......................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
2.3.1. INTRODUSAUN.......................................................Error! Bookmark not defined.
2.3.2. INSTRUMENTU DYNAMIC CONE PENETROMETER (DCP).......Error! Bookmark not
defined.
2.3.3. FORMULASAUN DCP HO KONUS 60O.....................Error! Bookmark not defined.
2.4. KAPASIDADE SUPORTE RAI BÁZIKU (KSR).............ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
2.4.1. TESTE CALIFORNIA BÉARING RATIO (CBR)...........Error! Bookmark not defined.
2.4.2. TIPU TIPU CBR....................................................Error! Bookmark not defined.
2.4.3. VALOR CBR HUSI PONTU DE VISTA IDA...............Error! Bookmark not defined.

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

2.4.4. CBR SEGMENTU DALAN.......................................Error! Bookmark not defined.


2.4.5. ASUNTU NE’EBÉ PRESIZA HARE BÁ IHA ESTABÉLESIMENTU KAPASIDADE SUPORTE
RAI BÁZIKU.....................................................................Error! Bookmark not defined.
2.5. DEFINISAUN GERAL HUSI KAMADA FUNDASAUN PAVIMENTU FLEXIVEL............ERROR!
BOOKMARK NOT DEFINED.
2.5.1. KAMADA SUPERFISIE (SURFACE COURSE).............Error! Bookmark not defined.
2.5.2. KAMADA FUNDASAUN LETEN (BASE COURSE).......Error! Bookmark not defined.
2.5.3. KAMADA FUNDASAUN OKOS (SUB-BASE COURSE) Error! Bookmark not defined.
2.5.4. KAMADA SUBLEITU / KAMADA BÁZE (SUB-GRADE).Error! Bookmark not defined.
2.6. STANDART SPESIFICATION MOPTC (MINISTRY OF PUBLIC WORK TRANSPORTATION
AND COMUNICATION)...................................................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.

2.6.1. ESPESIFIKASAUN MATERIAL BÁ KAMADA FUNDASAUN OKOS Error! Bookmark not


defined.
2.6.2. ESPESIFIKASAUN MATERIAL BÁ KAMADA FUNDASAUN IHA LETENError! Bookmark
not defined.
2.6.3. ETAPA TESTE IHA LABORATORIU...........................Error! Bookmark not defined.
3 - MÉTODOLOJIA PESKIZA......................................................................................1
3.1. LOKALIZASAUN PESKIZA............................................................................................1
3.1.1. TERENU................................................................................................................1
3.1.2. LABORATORIU.......................................................................................................1
3.2. MÉTODU TRABLLU....................................................................................................1
3.3. MÉTODU REKOLLA DADUS........................................................................................1
3.3.1. DADUS PRIMÁRIU..................................................................................................1
3.3.2. DADUS SEKUNDARIU.............................................................................................1
3.4. DADUS PESKIZA........................................................................................................1
3.5. MÉTODU ANALIZA REZULTADU..................................................................................1
3.6. INSTRUMENTUS NO EKIPAMENTUS.............................................................................1
3.6.1. INSTRUMENTUS.....................................................................................................1
3.6.2. EKIPAMENTUS.......................................................................................................1
3.7. PROSESU TESTE.......................................................................................................1
3.7.1. TERENU................................................................................................................1
3.7.2. LABORATORIU.......................................................................................................1

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

3.8. ESKEMA PESKIZA......................................................................................................1


3.9. PROSESU ANALIZA REZULTADU.................................................................................1
3.9.1. TERENU................................................................................................................1
3.9.2. LABORATORIU.......................................................................................................1
4 - ANALIZA DADUS NO DISKUSAUN REZULTADU PESKIZA..............................1
4.1. LOKALIZASAUN HUSI LIÑA ESTRADA..........................................................................1
4.2. INTRODUSAUN...........................................................................................................1
4.3. DESKRISAUN GERAL.................................................................................................1
4.4. DISKUSAUN REZULTADU PESKIZA..............................................................................1
4.4.1. REZULTADU PESKIZA IHA TERENU.........................................................................1
4.4.2. REZULTADU PESKIZA IHA LABORATORIU................................................................1
4.4.2.2.1. REZULTADU TESTE ANALIZA PINERASAUN (RAI MUTIN). Error! Bookmark not
defined.
4.4.2.2.2. REZULTADU TESTE ANALIZA PINERASAUN (RAI HENEK)...................................1
4.4.2.2.3. REZULTADU TESTE LIMITE LIQUIDES...............Error! Bookmark not defined.
4.4.2.3.1. REZULTADU TESTE ANALIZA PINERASAUN (RAI MUTIN)....................................1
5 - ENSERAMENTU.....................................................................................................1
5.1. KONKLUZAUN............................................................................................................1
5.2. SUJESTAUN..............................................................................................................1
REFERENSIA NO BIBLIOGRÁFIA..............................................................................1
ANEKSU.......................................................................................................................1
SOBRE O AUTOR..........................................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

LISTA FIGURA

FIGURA 2. 1 - TIPU KAMADA RAI BAZE...........................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.


FIGURA 2. 2 - RAI RIZIDU/RAI TO’OS (RESIDUAL SOILS)..ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
FIGURA 2. 3 - RAI SEDIMENTARES (TRANSPORTED SOILS)...........ERROR! BOOKMARK NOT
DEFINED.
FIGURA 2. 4 - RAI AEOLIAN..........................................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
FIGURA 2. 5 - RAI ALUVIAL...........................................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
FIGURA 2. 6 - DYNAMIC CONE PENETROMETER (DCP). ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
FIGURA 2. 7 - DYNAMIC CONE PENETROMETER (DCP). ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
FIGURA 2. 8 - EKIPAMENTU CBR IHA LABORATORIU......ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
FIGURA 2. 9 - EKIPAMENTU CBR TERENU....................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
FIGURA 2. 10 - TESTE CBR TERENU............................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
FIGURA 2. 11 - (LAPISAN TANAH DI BÁWAH SATU TITIK PENGAMATAN) ERROR! BOOKMARK NOT
DEFINED.
FIGURA 2. 12 - ILUSTRASAUN KONA-BÁ PONTUS CBR SEGMEN , NO RUAS JALAN ........ERROR!
BOOKMARK NOT DEFINED.
FIGURA 2. 13 - ILUSTRASAUN KONA-BÁ KAMADA FUNDASAUN BÁ PAVIMENTASAUN RODOVIARIUS
....................................................................................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
FIGURA 2. 14 - ILUSTRASAUN KONA-BÁ UTILIZASAUN EKIPAMENTU LIMITE LIQUIDES......ERROR!
BOOKMARK NOT DEFINED.
Y
FIGURA 3. 1 - FATIN PESKIZA (ASALAITULA-OSSU DESIMA), 23 INISIU FEBÉREIRU 2018....1
FIGURA 3. 2 - FATIN PESKIZA (LABORATORIO NASIONAL DILI)..........................................1
FIGURA 3. 3 - EKIPAMENTU DCP.....................................................................................1
FIGURA 3. 4 - ESKEMA PESKIZA.......................................................................................1
FIGURA 3. 5 - PROSESU ANALIZA REZULTADU IHA TERENU................................................1
FIGURA 3. 6 - PROSESU ANALIZA REZULTADU IHA LABORATORIU.......................................1
FIGURA 4. 1 - FATIN PESKIZA (ASALAITULA-OSSU DESIMA), 23 INISIU FEBÉREIRU 2018....1
FIGURA 4. 2 - IDENTIFIKA DADUS IHA TERENU NE’EBÉ UTILIZA EKIPAMENTU DCP..............1
FIGURA 4. 3 - PROSESU TESTE ANALIZA PINERASAUN.......................................................1
FIGURA 4. 4 - GRAFIKU ANALIZA PINERASAUN BÁ KOMBINASAUN MATERIAL RAI MUTIN.......1
FIGURA 4. 5 - TEORIA KONA-BÁ TIPU GRADASAUN............................................................1
FIGURA 4. 6 - PROSESU TESTE LIMITE LIQUIDES..............................................................1
FIGURA 4. 7 - PROSESU TESTE LIMITE PLASTIKU HO INDEKS PLASTISITAS.........................1
FIGURA 4. 8 - PROSESU TESTE KOMPAKTASAUN (SOIL COMPACTION)...............................1
FIGURA 4. 9 - PROSESU TESTE CBR MATERIAL BÁ KAMADA PAVIMENTASAUN........ERROR!
BOOKMARK NOT DEFINED.
FIGURA 4. 10 - GRAFIKU ANALIZA PINERASAUN KOMBINA MATERIAL RAI HENEK.................1
FIGURA 4. 11 - PROSESU TESTE CBR MATERIAL BÁ KAMADA PAVIMENTASAUN.................1
FIGURA 4. 12 - REZULTADU GRAFIKU HUSI CBR 10 PANKADAS, 25 PANKADAS NO 56
PANKADAS.......................................................................................................................1

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

FIGURA 4. 13 - GRAFIKU ANALIZA PINERASAUN COMBINA MATERIAL RAI MUTIN..................1


FIGURA 4. 14 - GRAFIKU ANALIZA PINERASAUN KOMBINA MATERIAL RAI HENEK.................1
FIGURA 4. 15 - REZULTADU GRAFIKU HUSI CBR 10 PANKADAS, 25 PANKADAS NO 56
PANKADAS.......................................................................................................................1

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

LISTA TABELA

TABELA 2. 1 - ESTANDARTE BÁ KARGA HODI HALO PENETRASAUN FATUK RAHUN


(AGREGADU)................................................................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
TABELA 2. 2 - VALOR R ATU KALKULA CBRSEGMEN...........ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
TABELA 2. 3 - GRADING REQUIREMENTS.......................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
TABELA 2. 4 - PROPERTIES REQUIREMENTS.................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
TABELA 2. 5 - GRADING REQUIREMENTS.......................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
TABELA 2. 6 - AGGREGATE BASE PROPERTIES.............ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
TABELA 2. 7 - ILUSTRASAUN KONA-BÁ TABÉLA (PL).......ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
Y
TABELA 4. 1 - DADUS DINAMIKU CONE PENETROMETER (DCP).......................................1
TABELA 4. 2 - (REZULTADU KALKULASAUN HUSI DCP PONTU 1).......................................1
TABELA 4. 3 - (REZULTADU KALKULASAUN HUSI DCP PONTU 2).......................................1
TABELA 4. 4 - (REZULTADU KALKULASAUN HUSI DCP PONTU 3).......................................1
TABELA 4. 5 - (REZULTADU KALKULASAUN HUSI DCP PONTU 4).......................................1
TABELA 4. 6 - (REZULTADU KALKULASAUN HUSI DCP PONTU 5).......................................1
TABELA 4. 7 - REZULTADU TESTE ANALIZA PINERASAUN...................................................1
TABELA 4. 8 - DADUS LIMITE LIQUIDES (L.L)....................................................................1
TABELA 4. 9 - REZULTADU TESTE LIMITE LIQUIDES (LL)...................................................1
TABELA 4. 10 - DADUS LIMITE PLASTIKU (P.L).................................................................1
TABELA 4. 11 - REZULTADU TESTE HUSI LIMITE PLASTIKU HO INDEKS PLASTISITAS (P.L &
P.I)............................................................................................................................... 1
TABELA 4. 12 - DADUS KOMPAKTASAUN (SOIL COMPACTION)...........................................1
TABELA 4. 13 - REZULTADU TESTE KOMPAKTASAUN (SOIL COMPACTION).........................1
TABELA 4. 14 - REZULTADU TESTE ANALIZA PINERASAUN (RAI MUTIN) ERROR! BOOKMARK
NOT DEFINED.
TABELA 4. 15 - REZULTADU TESTE ANALIZA PINERASAUN (RAI HENEK).............................1
TABELA 4. 16 - DADUS LIMITE LIQUIDES (L.L)...............ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
TABELA 4. 17 - REZULTADU TESTE LIMITE LIQUIDES (LL)............ERROR! BOOKMARK NOT
DEFINED.
TABELA 4. 18 - DADUS PLASTIC LIMIT (P.L)..................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
TABELA 4. 19 - REZULTADU TESTE HUSI LIMITE PLASTIKU HO INDEKS PLASTISITAS (P.L &
P.I).............................................................................ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
TABELA 4. 20 - DADUS KOMPAKTASAUN (SOIL COMPACTION)...........................................1
TABELA 4. 21 - REZULTADU TESTE KOMPAKTASAUN (SOIL COMPACTION).........................1
TABELA 4. 22 - DADUS HUSI CBR MD.............................................................................1
TABELA 4. 23 - REZULTADU TABÉLA HUSI CBR MD.........................................................1
TABELA 4. 24 - DADUS HUSI CBR 10 PANKADAS.............................................................1
TABELA 4. 25 - REZULTADU TABÉLA HUSI CBR BÁ 10 PANKADAS.....................................1
TABELA 4. 26 - DADUS HUSI CBR 25 PANKADAS.............................................................1
TABELA 4. 27 - REZULTADU TABÉLA HUSI CBR BÁ 25 PANKADAS.....................................1

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

TABELA 4. 28 - DADUS HUSI CBR 56 PANKADAS.............................................................1


TABELA 4. 29 - REZULTADU TABÉLA HUSI CBR BÁ 56 PANKADAS.....................................1
TABELA 4. 30 - REZULTADU TABÉLA HUSI CBR PLOT (CBR RATA RATA)..........................1
TABELA 4. 31 - REZULTADU TESTE ANALIZA PINERASAUN (RAI MUTIN)..............................1
TABELA 4. 32 - REZULTADU TESTE ANALIZA PINERASAUN (RAI HENEK).............................1
TABELA 4. 33 - REZULTADU TESTE ANALIZA PINERASAUN (STONE CRUSHER 1/2").............1
TABELA 4. 34 - REZULTADU TESTE ANALIZA PINERASAUN (STONE CRUSHER 2/3”).............1
TABELA 4. 35 - DADUS KOMPAKTASAUN (SOIL COMPACTION)...........................................1
TABELA 4. 36 - REZULTADU TESTE KOMPAKTASAUN (SOIL COMPACTION).........................1
TABELA 4. 37 - DADUS HUSI CBR MD.............................................................................1
TABELA 4. 38 - REZULTADU TABÉLA HUSI CBR MD.........................................................1
TABELA 4. 39 - DADUS HUSI CBR 10 PANKADAS.............................................................1
TABELA 4. 40 - REZULTADU TABÉLA HUSI CBR BÁ 10 PANKADAS.....................................1
TABELA 4. 41 - DADUS HUSI CBR 25 PANKADAS.............................................................1
TABELA 4. 42 - REZULTADU TABÉLA HUSI CBR BÁ 25 PANKADAS.....................................1
TABELA 4. 43 - DADUS HUSI CBR 56 PANKADAS.............................................................1
TABELA 4. 44 - REZULTADU TABÉLA HUSI CBR BÁ 56 PANKADAS.....................................1
TABELA 4. 45 - REZULTADU TABÉLA HUSI CBR PLOT (CBR RATA RATA)..........................1

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

ABREVIATURA

Km = kilometru
m = metru
Cm = sentimetru
mm = milímetru
m2 = metru kuadradu
m3 = metru kubiku
g = grama
m/s = metru por segundu
m3/s = metru kubiku por segundu
kg/m2 = kilo grama por metru kuadradu
kg/m3 = kilo grama por metru kubiku
g/cm = grama por sentimetru
g/cm3 = grama por sentimetru kubiku
P = komulativu penetrasaun
Cn = rezultadu presaun husi DCP ne’ebé sei prosesu
Cn-1 = rezultadu presaun husi DCP ne’ebé hahu
K = konstante
A = todan husi bikan mamuk (weight of pan)
B = todan husi bikan + sampel orijinal (weight of pan+ sample original)

C = todan husi bikan + sampel maran (weight of pan+ sample oven dried)
D = pezu be (weight loss)
E = pezu rai ho kondisaun maran (weight of oven dried sample)
F = kuantidade be husi representasaun kada sample (moisture content)
J = porsentu hela (percent retained)
Ni = todan ne’ebé hela (weight retained)
Mi = todan ne’ebé hela (weight retained)
Li = porsentu ne’ebé passa (percent passing)
LL = limite liquides
PL = limite plastic
IP = indeks plastisitas

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Ws = pezu rai ho kondisaun maran (weight of oven dried sample)


Ww = pezu be (weight of moisture loss / weight of water)
W = kuantidade be (moisture content)
Σw = somatoriu husi kuantidade be (somatoriu moisture content)
Wo = todan rai ne’ebé bokon iha mold laran (weight of wet sample)
WA = todan mold + rai ho kondisaun bokon (weight of mold+sample)
WC = todan mold mamuk (weight of mold)
W1 = todan kontainer (weight of cont.)
W2 = todan kontainer + rai ho kondisaun bokon (weight of cont.+wet sample)
W3 = todan kontainer + rai ho kondisaun maran (weight of cont.+oven dry sample)
Vo = volume mold
Do = diametru mold
Lo = largura mold
γb = densidade rai ho kondisaun bokon (density wet of soil sample)
γd = densidade rai ho kondisaun maran (density dry of soil sample)
MC = kuantidade be (moisture content)
OMC = kuantidade be maximu (optimum moisture content)
MDD = densidade be maximu ho kondisaun maran (maximum dry density)

AKRONIMO/SIGLA

RDTL = republika demokratika timor-leste

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

UNTL = universidade nacional timor-lorosa’e


FECT = fakuldade enjiñeria siensia no teknolojia
DEC = departamentu enjiñeria sívil
MOPTC = ministeriu obras publika transporte no komunikasaun
DNPD = diresaun nasional peskija i dezenvolvimentu
DCP = dynamic cone penetrometer
CBR = california bearing ratio
KSR (DDT) = kapasidade suporte rai (daya dukung tanah)
SPT = standart penetration test
SNI = estandarte nasional indonesia
MTLR = material testing laboratory for road
ASTM = american society for testing material
AAHSTO = american association of state highway and transportation

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

1
INTRODUSAUN

1.1. FUNDU PROBLEMA

Dalan mak hanesan xave ba dezemvolvimentu ekonomia iha nasaun ida nia laran. Tanba dalan mak
fasilita ema husi fatin ida ba fatin seluk ho lais no ho efisiente. Tanba ne’e presija iha planeamentu ba
dalan ne’ebe diak atu ema bele assesu ba liña trasportasaun ho diak, seguru no mos komfortabidade ba
ema ida-idak nia an rasik. Timor–Leste hanesan nasaun foun ne’ebe agora dau-daun iha faze konstrusan
nian iha seitor hotu-hotu. Infraestrutura sai hanesan seitor ne’ebe Governu, seitor privadu no Povu tau
atensaun maka’as hodi halo obra sira hanesan dalan, ponte, uma no mos obra sira seluk ne’ebe sai hanesan
passu primeiru atu hari nasaun foun ida ne’e. Tanba ne’e atu atinji objetivu dezemvolvimentu nasaional
ne’ebe sai hanesan prioridade uluk, ne’ebe presija servisu maka’as no mos kualidade rekursu Umanu
ne’ebe diak, hodi fo bénefisiu no servisu maximu ba prosesu dezemvolvimentu nasaun Timor – Leste.

Dalan sai hanesan infraestrutura importante ida husi transporte rai (terrestre) ho nia papel importante iha
sektór komunikasaun iha ligasaun ba Bens no Servisu. Razaun ida husi dezemvolvimentu dalan ida mak
dezemvolve ba poténsia territoriu ida, bele mos poténsia industria no mos fo poténsia ekonomia, sosial
kultura dezeemvolvimentu turista rai laran no defeza seguransa hodi apoiu dezemvolvimentu nasionál.
Rezultadu husi dezemvolvimentu ne’ebe mensiona iha leten mak automatikamente sei hamosu aumenta
tráfiku sai hanesan transporte ida ne’ebe fasilita ema hodi tranfere sasan husi fatin ida ba fatin seluk liu
husi transporte ne’ebe lao ho diak ka hakmatek no halo tuir planeamentu nian.

Díli-Tibar hanesan hanesan dalan prinsipál ba trasporte rai, iha Díli ne’ebe sai hanesan dalan ba assesu
husi parte Loromonu nian ne’ebe mak ligasaun terrestre entre munisipiu Likisa, Ermera, Maliana, Suai no
mos Nasaun Vizinu Indonezia hodi assesu ba munisipiu Díli ne’ebe sai hanesan mos kapital Nasaun
Timor- Leste nian. Ho ida nue’e Monografia ne’e hakerek nain sei halo komparasaun ba dimensionamentu
Pavimentu Flexivel utiliza métodu Bina Marga ho Métodu AASHTO.

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

1.2. FORMULASAUN PROBLEMA

Bazeia ba fundu ne’ebe iha leten hakerek nain hakarak halo formulasaun ba problema mak hanesan tuir
mai ne’e :

1. Oinsá prosedimentu atu planeia espesura pavimentu ne’ebe diak ba iha segmentu estrada
Tasi-Tolu Tibar ba tinan 20 oin mai, relasiona ho prediksaun dadus volume tráfegu.
2. Analiza kapasidade suporta Rai baze (KSR ou DDT) / CBR.
3. Oinsa atu halo ekivalensia ba eixu Padraun ba Dimensionamentu espessura Pavimentu
Flexivel

1.3. LIMITASAUN PROBLEMA

Ba parte traballu final ida ne’e hakerek nain hakarak halo limitasaun ba prolema mak hanesan tuir mai
ne’e :

1. Planeamentu bazeia ba predisaun dezemvolvimentu tráfegu kada tinan iha 5.0 % no planeia
ba tinan 20.
2. Métodu planeamentu ba kamada dalas pavimentu dalan, kalkula uza métodu analiza
komponente “Bina Marga hodi halo komparasaun ho métodu AASHTO.
3. Dadus seluk hanesan, Media tráfegu lor-loron (MLT), ho dadus California Bearing Ratio
(CBR).
1.4. OBJETIVU PESKIZA

Objetivu husi peskiza ida ne’e mak :

 Atu aumenta koñesimentu hakerek nain nian kona-ba implementasaun ba pavimentu dalan.
 Atu determina espessura ou mahar ba kamada dalan Tasi-Tolu Tibar ne’ebe sura utiliza
métodu Bina Marga hodi halo komparasaun ho métodu AASHTO.

1.5. BÉNEFISIU PESKIZA

Bénefisiu peskiza ba hakerek traballu final ida ne’e mak hanesan tuir mai ne’e :

a. Atu halo komparasaun ba teoria iha prosesu apendizajem iha nivel akademiku ou banku
Universidade no mos atu halo aplikasaun iha terrenu no espesialmente ba kalkulasaun iha
traballu ida ne’e
b. Atu aumenta koñesimentu hakerek nain nian, atu nune’e direitamente ba implementasaun iha
área servisu dalan nian bainhira Governu ka kompañia sira presija.

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

1.6. SISTEMÁTIKU HAKEREK

Sistemátiku hakerek bá traballu final ne’e mak hanesan ;

1. Parte primeiru

Iha parte primeiru forma husi pajina : títulu, deklarasaun husi autor, aseitasaun husi orientador,
legalizasaun husi orientador, agradesimentu, motto, prefasiu, índise, Lista figura, lista kuadru,
lista gráfiku nó lista notasaun.

2. Parte konteúdu

Iha konteúdu ne’e forma husi :

KAPÍTULU I : Introdusaun
Ko’alia kona-bá fundu problema, formulasaun problema, limitasaun problema, objektivu peskiza,
bénefisiu peskiza no sistemátiku hakerek.

KAPÍTULU II : Enkuadramentu teóriku

Ko’alia kona-bá baze teória ne’ebé iha relasaun hó títulu monografia hodi rezolve problema
ne’ebé iha.

KAPÍTULU III : Metodolojia peskiza

Iha parte ne’e, sei koalia kona-bá métodu rekolla dadus, métodu rekolla dadus primáriu, métodu
rekolla dadus sekundariu, dadus peskiza, métodu analisa resultadu, instrumentu no ekipamentu,
nomos etapa ou prosesu teste, eskema peskiza no kalendariu peskiza,

KAPÍTULU IV : Analiza no diskusaun

Ko’alia kona-bá analiza no diskusaun ba rezultadu peskiza.

KAPÍTULU V : Enseramentu

Ko’alia kona-bá konkluzaun no sujestaun.

3. Parte ikus

Iha parte ikus nian forma husi Bibliografia nó Anexu.

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

2
ENKUADRAMENTU TEÓRIKU

2.1. KLASIFIKASAUN FUNSAUN DALAN PÚBLIKU

Sistema liña dalan primariu define mos hanesan liña dalan públiku primariu ne’ebe mak hanesan
responsabiliza no kompetensia husi Governu sentral no hanesan Sistema dalan ne’ebe atu aijuda
dezemvolvimentu ba area hotu-hotu ho relasaun husi fatin ida ba fatin seluk.

Tabela 2.1 klasifikasaun dalan

Klasifikasaun Funsaun Klasse Médiu Transporte Diariu (MTD)

_
Primariu : - Arteria I

- Koletor I > 10.000

II <10.000

Sekundariu : - Arteria I > 20.000

II < 20.000

- Koletor III >6000

III < 6000

- Dalan Lokal III >500

IV < 500

Fonte : Konstruksi Jalan Raya “Buku 2 Perencanaan Perkerasan Jalan Raya Ir. Hamirhan Saodang MSCE.

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

2.2. KONSTRUSAUN PAVIMENTU DALAN

2.2.1. PAVIMENTU FLEKSIIVEL (FLEXIVEL PAVIMENT)


Planeamentu pavimentu fleksivel bazeia ba analiza sistema kamada ne’ebe mak todan tranporte fo ho
kondisaun ne’ebe hamutuk husi kamada pavimentu hotu-hotu hanean ida ba ida. Kontribuisaun kada
kamada pavimentu simu todan transporte, ne’ebe identifika husi karakteristika material no mahar husi
kada mahar pavimentu refere. Material pavimentu ho kualidade ne’ebe diak jeralmente utiliza hanesan
kamada pavimentu ne’ebe iha leten liu. I no mos kamada iha nia okos utiliza material pavimentu ne’ebe
kualidade naton, maibe kualidade tenke diak liu husi kualidade baze rai ne’ebe suporta nia. Pavimentu ida
ne’e jeralmente iha kamada tolu ou liu. Estrutura pavimentu fleksivel tipikal. Forma husi kamada
superfisie, kamada fundasaun leten, kamada fundasaun okos no kamda rai baze.

Em kuandu todan roda ne’ebe akontese ba superfisie dalan hanesa P ton, maka todan ida ne’e sei distribui
ba kamada iha okos ho sistema transmite presaun tanba ne’e se kuandu aumenta tan ba okos presaun
ne’ebe fo sei menus / ki’ik.

Dezeñu 2.1 : parte kamada pavimentu

P
ton

Kamada Superficie

Kamada Fundasaun Mahar Pavimentu

Kamada Fundasaun Okos

Figura 2.1 Estrutura mahar pavimentu

Fonte : Pedoman Penentuan Peraturan Tebal Perkerasan Lentur Jalan Raya, 1983.

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

2.2.2. PAVIMENTU RIJIDU (RIGID PAVIMENT)


Pavimentu rijidu katak pavimentu ne’ebe forma husi betaun. Parte sira ne’ebe husi pavimentu rijidu
kompostu husi :

 Kamada pavimentu husi betoria (Slab betaun)


 Rai baze

Kamada pavimentu rijidu nia espesura / Mahar determina deit husi todan pavimentu ho forsa betaun deit.

2.3. ESTRUTURA PAVIMENTU FLEKSIVEL (FLEXIVEL PAVIMENT)

2.3.1. KAMADA RAI BAZE (SUBGRADE)


Kamada rai nia espesura / mahar 50-100 cm ne’ebe nakonu iha nia leten no sei hatur iha kamada
fundasaun karaik hanaran kamada rai baze. Kamada rai baze ne’e hanesan rai orijinal, rai ku’ak ou rai
habutuk. Kompaktasaun ne’ebe diak hetan se hala’o ba konteúdu bee máximu no haka’as an nafatin
durante tinan planeia, asuntu ne’e bele hetan ho ekipamentu sasukat ne’ebe halo tuir kriteria. Hare husi rai
orijinal nia oin, entaun kamada rai baze iha parte tuir mai ne’e :

 Kamada rai baze klean.


 Kamada rai baze, rai habutuk
 Kamada rai baze, rai orijinal

Kamada pavimentu nia espesura / mahar determina husi rai baze hanesan konsekuensia todan tráfegu.

2.3.2. KAMADA FUNDASAUN OKOS (SUB BASE COURSE)


Kamada ne’ebe hatur entre kamada fundasaun leten no rai baze ne’ebe hanaran kamada fundasaun okos,
ho funsaun hanesan :

a) Parte husi konstrusaun pavimentu atu simu roda nia todan ba rai baze.
b) Efisiente uzuariu material
c) Hanesan mahar kamada iha nia leten ne’ebe karun liu.
d) Kamada permeasaun, atu nune’e labele hamutuk iha fundasaun.
e) Kamada primeiru, atu nune’e servisu bele la’o ho diak.
f) Kamada atu evita partikula-partikula kaber husi rai baze sa’e ba kamada fundasaun leten.

2.3.3. KAMADA FUNDASAUN LETEN (BASE COURSE)


Kamada fundasaun leten (base couse ) mak hanesan kamada pavimentu ne’ebe lokaliza iha kamada
fundasaun nia okos no hanesan kamada superfisienia klaran. Ho nia funsaun hanesan tuir mai ne’e :

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

a) Parte husi pavimentu ne’ebe mak simu forsa kortante husi roda nia todan no transfere todan
ba kamada fundasaun sira iha okos.
b) Kamada ne’ebe hanaran permeasaun ba kamada fundasaun sira ihaokos.
c) Hanesan rolamentu (sumasu) hasoru kamada superfisie.
Material ne’ebe uza ba kamada fundasaun leten, maka forsa ka kualidade. Ba fundasaun
leten la iha material ne’ebe ka’er hamutuk (bahan penikat) no baibain uza material ne’ebe
ho valo CBR > 80% no indise plastisidade (IP) < 4%. Material natureza mak hanesan :
fatuk rahun, fatuk ki’ik nia rahun, ba estabilidade rai ho simentu no ahu ne’ebe baibain
utiliza ba kamda fundasaun leten. Tipu kamada fundasaun leten baibain utiliza iha Timor –
Leste maka hanesan agregadu ho tekstura diak ne’ebe nakfahe ba parte : fatuk rahun klase
A, fatuk rahun klase B no fatuk rahun klase C.

2.3.4. KAMADA SUPERFICIE (SURFACE COURSE)


Kamada surperfisie katak kamada ida ne’ebe mak hatuur dalas ida leten liu no nia funsaun, mak ;

a. Hanesan atu simu roda nia todan, kamada ida ne’e iha estabilidade ne’ebe aas atu simu roda
nia todan iha tempu servisu.
b. Hanesan dalas apertadu bee’ udan been ne’ebe tun iha pavimentu superfisie nia leten la
infiltra ba dalas ne’ebe iha karaik liu ne’ebe bele hafraku kamada ne’ebe temi ona iha leten.
c. Hanesan kamada desgaste (wearing course), dalas ne’ebe kose direitamente ho roda kareta
nian atu nune’e bele koko nia desgaste.
d. Hanesan kamada ne’ebe habelar todan ba kamada ida ne’ebe iha okos, atu nune’e bele hi’it
husi dalas ne’ebe iha kapasidade atu suporta fali ba ida ne’ebe a’at liu.

2.4. PLANEAMENTU TRÁFEGU


Tuir Sukirman (1999), kondisaun tráfegu ne’ebe atu identifika pavimentasaun dalan maka total eixu
ne’ebe liu, todan eixu, konfigurasaun eixu. Ba tipu pavimentu hotu, performasaun pavimentu hetan
impaktu prinsipal husi transporte todan.

2.4.1. KONFIGURASAUN EIXU NO FAKOR EKIVALENTE


Tipu transporte ne’ebe utiliza dalan ho diversidade modelu, variasaun medida diak, todan total,
konfigurasaun, no todan eixu, forsa no seluk tan.

Influensia husi kada tipu transporte refere no mos ba kualidade atendimentu tráfegu bele mos ba estrutura
pavimentasaun ou bele mos ba estragus estrutura pavimentasaun klaru katak la hanesan. Infulensia bo’ot
refere klarifika iha fator unidade kareta passajeirus (UKP) /SMP. Tanba ida ne’e atu analiza liñas, vias,

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

volume tráfegu kontajen tuir UKP laos iha unidade transporte. Maibe influensia unidade variasaun tipu
transporte ba integridade estrutura pavimentasaun flexivel identifika maximu husi todan eixu transportes
no todan ne’ebe kleur. Transporte ne’ebe todan no naton bainhira para mak sei estragus estrutura
pavimentasaun kompara ho transporte ne’ebe kmaan no ne’ebe lao hela. Todan eixu ne’ebe bo’ot hasoru
estragus pavimentasaun dalan identifika iha fator ekivalensia (FE).
2.4.2. TINAN PLANEIA
Tuir Almsyah (2001), Tinan planeamentu dalan konstrui total tinan bainhira dalan naktemi loke ba tráfegu
kareta kareta to’o presija hadia planu ruma ne’ebe nia karakteristiku estrutural (presija hadia dalas
pavimentu). Durante tinan planeia naktemi manten planeamentu dalan sei nafatin hala’o, hanesan dalas
non estrutural ne’ebe nia funsaun hanesan. Tinan planeia ba pavimentu dalan foun jeralmente foti husi
tinan 20 no aumenta dalan ba tinan 10. Tinan planeia ne’ebe bo’ot liu tinan 20 ne’e laos ekonomiku,
tanba dezemvolvimentu tráfegu ne’ebe bo’ot demais no difisil atu hetan forma adekuadu (aumenta
espesura dalas pavimentu hamosu presu prinsipiu ne’e aas).

Tinan dezeñu foti durante tinan 10, ne’e hanesan estandarte presu ne’ebe bele simu ou uza ba pavimentu
rekonstrusaun dalan no bazeia ba sasukat ekonomiku pratiku katak dalan mmunisipiu barak mak oras ne’e
planeia badak liu (tinan 3-5) ne’ebeimpaktu nesesidade ba rehabilitasaun bo’ot ba bebeik ho presu ne’ebe
relativu aas.

2.4.3. PLANEAMENTU LIÑA (PERENCANAAN LAJUR)


Dezemvolvimenu kamada pavimentu ne’ebe foun ou kamada adisionamentu ne’ebe sei halao ba liña 2 ou
liu, possibilidade iha nessesidade ne’ebe la hanesan ba iha mahar kamada ne’ebe la hanesan, maibe ba
iha pratika halo hanesan. Tanba ne’e halo planeamentu liña ne’ebe simu todan bo’ot.

2.4.4. NÚMERU DEZEMVOLVIMENTU TRÁFEGU (I %)


Total trafegu ne’ebe aumenta ba tinan planeamentu hotu-hotu ou ba parte metade tempu refere. Numeru
dezemvolvimentu transporte hetan identifika husi rezultadu survey ba kada projetu. Total trafegu ne’ebe
utiliza dalan aumenta husi tinan ba tinan. Fator ne’ebe impaktu ba dezemvolvimentu trafeguu mak
mudansa fatin aumenta populasaun, no mos kbiit hola transporte ne’ebe aumenta no mos seluk tan.

Fator dezemvolvimentu transportes nia unidade mak pursentu pur anu.

MTLn
i=(

n
MTLo
)−1x100
(Ek. 2.1)

Observasaun :

i = Fator kresimentu trafegu

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

n = Tinan

MTLo = Media Transporte Loron hahu

MTLn = Media Transporte Loron ba tinan

2.4.5. MÉTODU KONTAJEM PLANEAMENTU TRÁFEGU


Metodu ne’ebe sei uza bajeia husi data trafegu ne’ebe iha no prosedimentu planeamentu ne’ebe sei
utiliza. Maneira ideal data trafegu tenke tuir total no todan kada tipu eixu.

2.5. PLANEIA KAMADA PAVIMENTU

Pavimentu dalan mak konstrusaun ne’ebe hari iha kamada rai baze (Subgrade), ho nia funsaun atu simu
todan transportes nian.

2.5.1. PLANEAMENTU DALAN FOUN


Dimensionamentu pavimentu Flexivel bazeia ba analiza sistema kamada iha ne’ebe todan transporte
fo ho maneira ne’ebe hamutuk husi kamada pavimentu hanesan ida ba ida. Kontribuisaun kada
kamada pavimentu iha simu todan transporte, identifika husi karakteristika material no mahar husi
kada kamada refere. Material pavimentu ho kualidade ne’ebe diak jeralmente utiliza hanesan
kamada pavimentu ne’ebe iha leten liu. Maske kamada sira ihaokos utiliza material pavimentu ho
nia kualidade ne’ebe baibain, maibe kualidade diak liu kualidade rai baze ne’ebe fo apoiu nia.
Pavimentu ida ne’e jeralmente hamriik husi kamada tolu ou liu. Estrutura pavimentasaun flexivel
hamriik husi kamada superfisie, kamada fundasaun, kamada fundasaun okos, no kamada rai baze.

2.5.2. PLANEIA DALAN TUAN (OVERLAY)


Manutensaun Konstrusaun dalan kontinua ba nafatin no mos bele aumenta tan tinan konstrusaun
dalan, espesial pavimentu dalan nian. Estragus ne’ebe akontese ba konstrusaun dalan, parte bo’ot
ida akontese tanba impaktu husi bee ne’ebe mai husi leten (udan been) bele mos husi rai (bee rai),
tanba manutensaun ba estabilizasaun soe bee fatin (drenajem) presija hetan atensaun ne’ebe seriu.
Ba implementasaun manutensaun dalan bele aumenta tan kamada adiosional (overlay) ne’ebe
hanesan asaun ne’ebe forte atu prevene estragus ne’ebe mak maka’as liu ou hanesan esforsu ba
aumenta tinan konstrusaun pavimentu. Kamada adisional (Overlay) hamriik husi kamada betaun
asfaltu ou butas (butaun asfaltu).

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

2.6. PLANEIA PAVIMENTU MÉTODU BINA MARGA

2.6.1. TOTAL VIAS NO KOEFISIENTE DISTRIBUISAUN TRÁFEGU (C).


Planeia Vias (PV) hanesan vias trafegu husi espasu dalan ida ne’ebe hamriik husi vias ida ou liu. Se dalan
la iha sinal ou marka limitasaun ba iha vias, mak total vias identifika husi luan pavimentu hanesan tuir
tabela iha okos.

Tabela 2.2 Total Vias bazeia ba largura pavimentu

Luan Pavimentu (L) Total Vias (n)

L < 5,5 m Via 1

5,5 m < L < 8,25 m Vias 2

8,25 m < L < 11, 25 m Vias 3

11,25 m < L < 15,00 m Vias 4

15,00 m < L < 18,75 m Vias 5

18,75 m < L < 22,00 m Vias6

Fonte : Petunjuk perencanaan tebal perkerasan lentur Jalan Raya dengan metode analisa
komponen SKBI – 2.3.26.1987

Koefisiente distribuisaun transporte (C) ba transporte kmaan no todan ne’ebe liu ba planeia vias
determina tuir tabela iha okos mai :

Tabela 2.3 Koefisiente Distribuisaun Transporte

Total Vias Karreta ki’ik *) Karreta todan **)

Diresaun 1 Diresaun 2 Diresaun 1 Diresaun 2

Via 1 1,00 1,00 1,00 1,00

Vias 2 0,60 0,50 0,70 0,50

Vias 2 0,40 0,40 0,50 0,475

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Vias 2 __ 0,30 __ 0,45

Vias 2 __ 0,25 __ 0,425

Vias 2 __ 0,20 __ 0,40

Fonte : Petunjuk Perencanaan tebal Perkerasan lentur Jalan Raya dengan Metode Analisa komponen
SKBI – 2.3.26.1987.

Nota :

 *) Total todan < 5 ton : kareta ki’ik ezemplu karreta pasajeiru pick up, no seluk-seluk tan.
 **) Total todan > 5 ton : karreta todan, ezemplu Bus, Truck, semo trailer, trailer.

2.6.2. NÚMERU EKIVALENTE (E) TODAN EIIXU KARRETA


Numeru ekivalente (E) grupu ida-idak husi Eixu todan determina tuir formula hirak ne’e :
todanhusi eixuida ( kg )
 Eixu mesak = ( 8160 )
4

(Ek. 2.2)

 Eixuduplu = 0.086 ( todan husieixu


8160
duplu ( kg )
)4 (Ek.2.3)

Kalkulasaun numeru ekivalente bazeia ba formula iha leten produz valor numeru ekivalente (E) tuir
tabela ne’ebe fo sai tiha ona husi Bina Marga hanesan hare’e iha tabela 4.
Tabela 2.4 Numeru Ekivalensia

Todan Eixu Numeru Ekivalente

Kg Lb Eixu Uniku Eixu Duplu

__
1.000 2.205 0,0002

2.000 4.409 0,0036 0.0003

3.000 6.614 0,0183 0.0016

4.000 8.818 0,0577 0.0050


Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL
Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

5.000 11.023 0,1410 0.0121

6.000 13.228 0,2923 0.0251

7.000 15.432 0,5415 0.0466

8.000 17.637 0,9238 0.0794

8.160 18.000 1,0000 0.0860

9.000 19.841 1,4798 0.1273

10.000 22.046 2,2555 0.1940

11.000 24.251 3,3022 0.2840

12.000 26.455 4,6770 0.4022

13.000 28.660 6,4419 0.5540

14.000 30.864 8,6647 0.7452

15.000 33.069 11,4184 0.9820

16.000 35.276 14,7815 1.2712

Fonte : Petunjuk Perencanaan tebal Perkerasan lentur Jalan Raya dengan Metode Analisa komponen
SKBI – 2.3.26.1987.

2.6.3. MÉDIA TRÁFEGU LORON-LORON (MTL OU LHR) NO FORMULA IHA EKIVALENSIA


Media Tráfegu Loron-loron (MTL ou LHR) katak Volume tráfegu loron-loron ne’ebe hetan husi valor
total karreta durante iha loron hirak ne’ebe halo peskiza. Nia formulasaun mak hanesan tuir mai ne’e :
Total karreta Durante Halo Peskiza
MTL= (Ek.2.4)
Total Loron Halo Peskiza
Media Tráfegu Loron-loron (MTL ou LHR) kada modelu karreta determina husi tinan hahuuk planeia,
ne’ebe sura ba diresaun rua ba dalan laiha median ou diresaun dalan ida-idak ba dalan median.

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

MTLTP¿ MTLo(1+i )n (Ek. 2.5)

Observasaun :

MTLO = MTL ou LHR ba Tinan hahuuk planeia

i = Dezemvolvimentu tráfegu/tinan

TP = Tinan Planeia

a. Movimentu Ekivalente Hahuuk (MEH ou LEP) Sura ho formulasaun hanesan tuir mai
ne’e :
n
MEH (LEP) = ∑ MTLt x Ct X Et . (Ek. 2.6)
t =1

Katak :
t = Tipu Karreta
MTL = Media tráfegu Loron-loron
E = Numerou Ekivalente tuir Tipu Karreta
C = Koefisiente Distribuisaun Karreta

b. Movimentu Ekivalen ikus (MEI ou LAE) sura ho formulasaun hanesan tuir mai ne’e :

n
MEI (LEA) = ∑ MTLt x ¿ ¿ (Ek. 2.7)
t =1

Observasaun :
i = Dezemvolvimentu Tráfegu
t = Tipu Karreta
E = Numeru Ekivalente tuir Tipu Karreta
C = Koefisiente Distribuisaun Karreta

c. Meiu Tráfegu ekivalente (MTE ou LET) Sura ho formulasaun hanesan tuir mai ne’e :

1
MTE (LET) = ( TEH +TEF ) (Ek. 2.8)
2
d. Planeia Tráfegu Ekivalene ( PTE ou LER) sura ho formulasaun hanesan tuir mai ne’e :

PTE (LER) = MTE x FA (Ek. 2.9)


Katak :
FA = Fatór Adaptasaun
Fatór Adaptasaun (FA) Naktemi iha leten determina ho formula

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

TP
FA = (Ek. 2.10)
10

2.6.4. KAPASIDADE SUPORTA RAI BAZE (KSR)


Kapasidade Suporta Rai Baze (KSR ou DDT) nafatin bazeia ba diagrama korelasaun diagrama 1 signifika
husi Valor CBR iha ne’e mak CBR kampu ou CBR laboratorium.

Bainhira uja CBR kampu presija foti ezemplu rai baze ho tubu (undistrub), depois hoban no verifika valor
CBR nian. Nomós sukat kedas iha kampu (rai udan hoban ) CBR kampu bain-bain uja ba pavimentu
kamada Adisional (Overlay). Se ita halo tuir teste kompaktasaun ki’ik ou kmaan (SKBI 3.3.30.1987 /
UDC 624.131.43(02)) ou teste kompaktasaun bo’ot ou todan (SKBI 3.3.30.1987 /UDC 624.131.53(02))
tuir ho nesessidade. CBR laboratorium bain-bain uja ba planeamentu dezemvolvimentu dalan foun.
Momentu ne’e bazeia ba kapasidade suporta rai baze (KSR ou DDT) so bele sukat deit valor CBR. Dalan
seluk so uja deit bainhira dadus-dadus hamutuk tiha ona ne’ebe bele responsabiliza dalan seluk
ne’ebenaktemi bele hanesan : Grupu indise, plate bearing test, ou R-value.

Valor ne’ebe reprezenta husi total CBR ne’ebe fo sai/hatene, determina hanesan tuir mai ne’e :

a. Sura valor CBR ne’ebe kiik liu


b. Sura valor hir-hira husi valor CBR ida-idak ne’ebe hanesan no bo’ot liu husi valor CBR
ida-idak
c. Valor total barak liu bele dehan katak hanesan 100%. Total seluk fali konstitui pursentazen
husi 100%.
d. Halo grafiku relasaun entre valor CBR no pursentazen total ohin
e. Valor CBR ne’ebe reprezenta mak hetan husi valor pursentazen 90%.

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Figura 2.2 Korelasaun KSR ou DDT ho CBR

Nota :relasaun valor CBR ho risku tesik ba sorin karuk ita hetan rezultadu kapasidade suporta rai baze
KSR ou DDT. Alende uja nomogram korelasaun KSR ou DDT no CBR, valor KSR ou DDT
analitikamente hetan husi formula kraik ne’e :
KSR ou DDT =( 4.3 x log CBR ) +1.7 (Ek. 2.11)

2.6.5. FATÓR REJIONAL (FR)


Tuir Anonim 2(1987), Kondisaun kampu hetan mós permeabilitasaun rai,ekipamentu sasukat forma
alinamentu nomós pursebtazen karreta ho todan 13 tonelada, no karreta ne’ebe para, maibe kondisaun
klima hetan mós total klima kada tinan. Fo ezijensia uja kriteria tuir ho “regra hala’o dezemvolvimentu
Dalan” edisaun ikus, entaun influensia kondisaun kampu ne’ebe foti permeabilitasaun rai no ekipamentu
sasukat bele haree hanesan. Ho ida ne’e determinasaun iha espessura pavimentu ne’e fator rejional so
influensia deit ba forma alinamentu (inklinasaun /hakli’is ho kurva), pursentazen kareta bo’ot ne’ebe para
tuir inklina hanesan ita haree iha tabela 2.3. ba kondisaun railuan iha dalan-sorin, para fatin,kurva skun (R
≤ 30 m¿, entaun
FR = FR tabela +0.5 (Ek. 2.12)

Maibe ba Area debu,


FR = FR tabela +0.1 (Ek. 2.13)

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Tabela 2.5 Fatór Rejonal

Achatamentu I Achatamentu II Achatamentu III


(> 6 %) (> 6 -10 %) (> 6 -10 %)

% Karreta todan % Karreta todan % Karreta todan

≤ 30 % >30 % ≤ 30 % >30 % ≤ 30 % >30 %

Klima I < 900


mm/tinan
0.5 1.0 - 1.5 1.0 1.5 - 2.0 1.5 2.0 - 2.5

Klima II > 900


mm/tinan
1.5 2.0 – 2.5 2.0 2.5 – 3.0 2.5 3.0 – 3.5

Fonte : Petunjuk Perencanaan tebal perkerasan lentur Jalan Raya degan metode analisa Komponen

2.6.6. INDEKS SUPERFISIE (IS)


Tuir Anonim 2 (1987). Indeks superfisie ne’e hatudu valor liu hatetuk / hakbeer nomós oin estavél ne’ebe
aumenta servisu ba tráfegu ne’ebe liu. Iha mós Indeks Superfisie (IS) hira-hira tuir sentidu katak hanesan
mensiona ou temi ona iha kraik ne’e :

IS (IP) = 1.0 : katak superfisie dalan iha kondisaun aat maka’as ne’e duni inkomoda tebes tráfegu
transportes.

IS (IP) = 1.5 : katak aumenta servisu mínimu ne’ebe sei possivél (dalan la kotu).

IS (IP) = 2.0 : katak servisu mínimu ba dalan ne’ebe sei diak.

IS (PI) = 2.5 : katak hatudu superfisie dalan ne’ebe sei estavél no diak.

Determina iha indeks superfisie (Ist ou Ipt0 ba tinan ikus planeia, presija tau atensaun ba fatór-fatór
klassifikasaunál dalan no total planeia movimentu ekivalente (PME ou LER), tuir tabela 2.4 tuir mai
ne’e :

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Tabela 2.6 Indeks Superfisie ba Tinan ikus planeia (ISt ou IPt)

PME (Planeia Klassifikasaun dalan


Movimentu
Ekivalente) Lokál Koletor Arteri Tol

< 10 1.0 – 1.5 1.5 1.5 -2.0 __

10 - 100 1.5 1.5 – 2.0 2.0 __

10 - 1000 1.5 – 2.0 2.0 2.0 – 2.5 __

>1000 __ 2.0 – 2.5 2.5 2.5

Fonte : Buku 2 perancangan perkerasan Jalan Raya (IR. HAMIRHAN SOADAN MSCE).
Penerbit Nova Bandung

Determina iha indeks hahuuk inisiu (ISO ou IPO) presija atu tau atensaun ba tipu dalas superfisie dalan
(hatetuk / hakbeer nomós roughness) batinan hahu ou inisiu planeia halo tuir tabela 2.7 tuir mai :

Tabela 2.7 indise superfisie ba tinan hahu ou inisiu planeia (ISO)

Tipu Kamada Pavimentu ISO (Roughness) [mm/km)

≥4 ≤ 1000
LASTON
3.9 – 3.5 >1000

3.5 – 3.5 ≤ 2000


LASBUTON/HRA
3.4 – 3.0 > 2000

BURDA 3.9 – 3.5 < 2000

BURTU 3.4 – 3.0 > 2000

3.4 – 3.0 ≤ 3000


LAPEN
2.9 – 2.5 ¿ 3000

Dalas protetór 2.9 – 2.5 > 2000

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Dalan Rai ≤ 2.4 ≤ 3000

Dalan Fatuk - Musan ≤ 2.4 ¿ 3000

Fonte : Buku 2 perancangan perkerasan Jalan Raya (IR. HAMIRHAN SOADAN MSCE).
Penerbit Nova Bandung

Informasaun/ Katak :

1. Laston (dalas alkatraun betaun) konstitui mós ba dalas konstrusaun dalan ne’ebe kompostu
husi agregadu vulgár, agregadu kaber, Filer no alkatraun to’os ne’ebe kahur hamutuk, no
halo kaber iha kondisaun manas ba temperatura ne’ebe iha ona.
2. Lasbutag (dalas asbuton mistura malirin) katak mistura ne’ebe kompostu husi agregadu
vulgár, agregadu kabeer, asbuon, no filer ( se uja) ne’ebe mistura ou kahur malu no halo
kabeer ho malirin.
3. HRA (Hot Rolled asphalt) konstitui dalas taka kompostu husi mistura entre agregadu
gradasaun timpang, filer no alkataun to’os ho komparasaun ne’ebe iha, ne’ebemistura ou
kahur malu no halo kaber ho kondisaun manas ho temperatura ne’ebe iha.
4. Burda ( laburan alkataun dalas rua) konstitui dalas taka ne’ebe kompostu husi dalas alkatraun
halekar agregadu ne’ebe servisu dala rua halo tuir forma ho nia mahar kabeer máximu 3.5 cm.
5. Burtu (dalas alkaraundala ida) konstitui dalas taka ne’ebe kompostu husi dalas alkataun
ne’ebe halekar ho dalas ida agregadu gradasaun uniforme, ho nia espessura máximu 2 cm.
6. Lapen (dalas Penetrasaun) konstitui dalas pavimentu ida ne’ebe kompostu husi agregadu bai-
bain ho agregadu bai-bain ho agregadu xave gradasaun nakloke no uniforme ne’ebe kesi husi
alkatraun to’os ho dalan rega iha nia leten no halo kabeer dalas ida-ida no wainhira uja
hanesan dalas oin presija fo laburan alkatraun ho taka fatuk.
7. Latasbum (dalan mihis asbuton mo’os) kosntitui dalas taka ne’ebe kompostu husi mistura
asbuton no material hamahar ho komparasaun mistura malirin ho mahar kabeer máximu 1
cm.
8. Buras (laburan alkatraun) konstitui dalas taka kompostu husi dalas alkataun kari rai henekho
medida maxima 3/8 inci.

Fonte : perencanaan Tebal Perkerasan Lentur Jalan Raya Dengan Metode Analisa Komponen Bina Marga
SKBI 2.3.26.1987/UDC 625.73 (02) paj.2

2.6.7. KOEFISIENTE POTÉNSIA RELATIVU (a)


Tuir Anonim 2 (1987), Koefisiente poténsia relativu (a) material idak-idak uza hanesan dalas ou kamada
superfisie, Kamadada ou dalas fundasaun leten, kamada ou dalas fundasaun kraik (Base Course), hetan
korelasionamente tuir valor marshall teste (ba material ho alkatraun), Forsa presaun (ba material ne’ebe

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

iha estabilizasaun ho sementi ou ahu), ou CBR ( ba material kamada ou dalas Fundasaun kraik ou Base
ccourse).

Se instrumentu Marshall Teste laiha, entaun forsa (estabilidade) Material alkatraun bele sukat ho dalan
seluk hanesan Hveem Teste, Hubbard field, Smith Triaksial hanesan 2.8 tuir mai ne’e.

Tabela 2.8 Limete Minimu Espesura Kamada Pavimentu.

I. Kamada ou Dalas Superfisie

IEP (IEP) Espessura Mínimu (cm) Material

< 3.00 5.0 Dalas Maksorik, Buras / Burtu / Burda

3.00 -6.70 5.0 Lapen / Alkatraun Macadam, HRA, Asbuton


Laston

6.71 – 7.49 7.5 Lapen / Alkatraun Macadam, HRA, Asbuton,


Laston

7.50 7.75 Asbuton, Laston

≥ 10.00 10.0 Laston

II. Kamada ou Dalas Fundasaun Leten (LFD)

IEP (IEP) Espessura Mínimu (cm) Material

< 3.00 15 Fatuk fera, Stab. Rai ho Sementi, Stab. Rai ho


Ahu.

3.00 – 7.49 20*) Fatuk Fera, Stab. Rai ho Semente, Stab. Rai ho
Ahu

10 Laston

Fatuk fera, Stab. Rai ho Sementi, Stab. Rai ho


7.50 – 9.99 20 Ahu, Fundasaun Macadam, Lapen.

10.0 – 12.24 15 Laston Leten

20 Fatuk fera, Stab. Rai ho Sementi, Stab. Rai ho

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Ahu, Fundasaun Macadam, Lapen, Laston Leten

25 Fatuk fera, Stab. Rai ho Sementi, Stab. Rai ho


≥ 12. 25 Ahu, Fundasaun Macadam, Lapen, Laston Leten

III. Kamada ou dalas Fundasaun kraik (DFK)

Kada Valor IEP (IEP), Espessura Mínimu DFK mak 10 cm

Tabela 2.9 Koefisiente Forsa Relativu (a)

Koefisiente Forsa Relativa Forsa Material Tipu Material

A1 A2 A3 MS (Kg) KT CBR (%)


(Kgg/cm)

0,40 __ __ 744 __ __ Laston

0,35 __ __ 590 __ __

0,32 __ __ 454 __ __

0,30 __ __ 340 __ __

0,35 __ __ 744 __ __ Lasbutag

0,31 __ __ 590 __ __

0,28 __ __ 5454 __ __

0,26 __ __ 340 __ __

0,30 __ __ 340 __ __ HRA

0,26 __ __ 340 __ __ Alkatraun Mekániku

0,25 __ __ __ __ __ Lapen (Mekanis)

0,20 __ __ __ __ __ Lapen (manual)

__ 0,28 __ 590 __ __ Laston Leten

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

__ 0,26 __ 454 __ __

__ 0,24 __ 340 __ __

__ 0,23 __ __ __ __ Lapen (Mekanis)

__ 0,19 __ __ __ __ Lapen (manual)

__ 0,15 __ __ __ __ Estab. Rai ho Sementi

__ 0,13 __ __ __ __

__ 0,15 __ __ __ __ Estab. Rai ho Ahu

__ 0,13 __ __ __ __

__ 0,14 __ __ __ 100 Fatuk Rahun Klase A

0,13 __ __ 80 Fatuk Rahun Klase B

0,12 __ __ 60 Fatuk Rahun Klase C

__ 0,13 __ __ 70 Sitru/Pitrun Klase A

__ 0,12 __ __ 50 Sitru/Pitrun Klase B

__ 0,11 __ __ 30 Sitru/Pitrun Klase C

__ 0,10 __ __ 20 Rai Henek Mean

Fonte : Buku 2 Perancangan Perkerasan Jalan Raya (IR. HAMIRHAN SAODANG MSCE.) Penerbit Nova
Bandung.

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

2.6.8. INDEKS ESPESURA PAVIMENTU (IEP)


Tuir Sukirman (1999), komponente pavimentu relativu (a) husi kada kamada pavimentu tipu naruk, iha
ne’ebe bele determina espessura pavimentu identifikahusi indeks pavimentu (IEP), utiliza ekuasaun tuir
mai ne’e :

IEP Subgrade = a1 . D1 + a2 . D2 + a3 . D3 Ek. 2.14

IEP Sub base = a1 . D1 + a2 . D2 Ek. 2.15

IEP Base = a1 . D1 Ek. 2.15

Katak :

IEP = Indeks Espessura Pavimentu


ai = Koefisiente Relativu kamada ba- i(cm)

Di = Koefisiente kada kamada pavimentu ba- i(cm)

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL

Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)


Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan Nasionál
Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Tabela 2.10 Distribusaun Todan Eixu Husi Tipu Karreta

Fonte: buku Silvia Sukirman, perencanaan tebal perkerasan jalan raya, hal.40

Departamentu Enjeñaria Sívil, Fakuldade Enjeñaria Siênsia no Teknolojia-UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves,(2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

2.6.9. KAMADA ESPESURA PAVIMENTU


Tabela 2.11 Minimu Espessura Kamada Superficie

Dalas Superfisie (Surface Course)

IEP Espessura Minimu (cm) Material

< 3,00 5 Kamada/Dalas Protetor :


(Buras/Brutu/Burda)

3,00 – 6,70 5 Lapen/Aspal Makadam, HRA, Lasbutag,


Laston

6,71 – 7,49 7,5 Lapen/aspal Macadam, HRA,

Lasbutag, Laston

7,50 – 9,99 7,5 Lasbutag, Laston

≥ 10,00 10 Laston

Fonte: Petunjuk Perencanaan Perkerasan Lentur Jalan Raya Dengan Metode Analisa Komponen

Tabela 2.12 Espessura Minimu Dalas Fundasaun Leten (DFL)

Tipu Dalas Fundasaun Espessura DFL Koefisiente Forsa Forsa Material


Leten (DFL) (cm) Relativu (a2)

Laston Leten 8 0.24 340

0.26 454 MS/Kg

0.28 590

Estabilidade Rai ho 14 0.13 18 KT kg/mm2


Sementi
0.15 22

Estabilidade Rai ho Ahu 14 0.13 18

0.15 22

Departamentu de Enjeñaria Sivil, Fakuldade de Enjeñaria Siênsia no Teknolojia – UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)
Sura mahar Pavimentu Flexivel Métodu Bina Marga hodi halo komparasaun ho métodu AASHTO ba dalan Nasionál Tasi Tolu -
Tibar ho STA : (8+740.00)- (13+290.00)

Fundasaun Makadam 14 0.14 100


(Bokon)
15 0.12 60

Fundasaun Makadam 13 0.14 100 CBR


(maran)
14 0.13 80

Fatuk Rahun Klasse A 15 0.12 60

Fatuk Rahun Klasse B

Fatuk Rahun Klasse C

Tabela 2.13 Espessura Dalas Fundasaun Kraik (DFK)

IEP Espessura Mínimu Material


(cm)

< 3.00 15 Fatuk Rahun, Estabilidade Rai ho sementi ;


estabilidade rai ho ahu.

3.000 -7.47 20 Fatuk musan, estabilidade rai ho sementi,


estabilidade rai ho ahu, laston leten.

10

7.50 - 9.99 20 Fatuk musan, Estabilidade rai ho sementi,


estabilidade rai ho ahu, Fundasaun
makadam, laston leten
15

10.0 – 12.24 20 Fatuk rahun, estabilidade rai ho sementi


estabilidade rai ahu, fundasaun makadam,
lapen, laston leten

>12.25 25 Fatuk musan, stabilidade rai ho sementi,

stabilidade rai ho ahu, fundasaun


macadam, lapen; Laston leten.

Nota: * ) limite 20 cm naktemi bele hatun sai fali 15 cm se Fundasaun Kraik uja materiál vulgár .

Departamentu de Enjeñaria Sivil, Fakuldade de Enjeñaria Siênsia no Teknolojia – UNTL


Simplício Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

2.7. PLANEAMENTU PAVIMENTU MÉTODU AASHTO

Tuir Siegfriend (2007) , ida husi métodu planeamentu espessura pavimentu maka métodu AASHTO.
Métodu ida ne’e utiliza tiha ona jeralmente iha nasaun hotu-hotu i no mos adopta hanesan estandarte
iha nasaun idak-idak.

Baze prinsipiu ne’ebe habelar husi AASHTO (American Association of State Highay and
Transportation Official) teste dalan (road test) maka utiliza grafiku sira bazeiaba analiza trafegu
durante tinan planeia tinan 20, maibe ba planeamentu menus husi tina 20 grafiku refere presija
korresaunruma ne’ebe bo’ot TP/20.
2.7.1. MOVIMENTU EKIVALENTE HAHUUK/DAHULIK
Maka hanesan total movimentu transporte media ba tinan hahuuk/dahuluk ba planeia liña ho unidade
as uniku 8,16 ton (18,000 lbs = 18 kips) ou 18 KSAL (15 Kips Sigle Axle Load)
2.7.2. TRÁFEGU EKIVALENTE DURANTE TINAN PLANEAMENTU (AE 18 KSAL)
2.7.3. DETERMINA FATOR EKIVALENTE BA PAVIMENTU FLEKSIVEL
2.7.4. SUPORTA RAI (SOIL SUPPORT) (S)
2.7.5. RELIABILITY (R)
2.7.6. SERVICEABILITY INDEX
2.7.7. DEFINISAUN KUALIDADE DRENAJEM
2.7.8. NÚMERU ESTRUTURA (SN)
2.7.9. KOEFISIENTE KAMADA PAVIMENTU (A)
2.7.10. ESPESURA KAMADA MINIMU
2.7.11. MÉTODU KONTAJEM PLANEAMENTU TRÁFEGU

Departamentu de Enjeñaria Sivil, Fakuldade de Enjeñaria Siênsia no Teknolojia – UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)
Sura mahar Pavimentu Flexivel Métodu Bina Marga hodi halo komparasaun ho métodu AASHTO ba dalan Nasionál Tasi Tolu -
Tibar ho STA : (8+740.00)- (13+290.00)

3
MÉTODOLOJIA PESKIZA

3.1. LOKALIZASAUN PESKIZA


Iha peskiza ne’e hakerek nain iha planu ona,hakarak bá peskiza iha dalan Nasional Munisipiu Baucau
ho Munisipiu Viqueque nia klaran, komesa husi Aldeia Asalaitula – Suku Ossu Desima,Ho (STA :
6+000 ) – (STA : 11+000) km, nó mos iha fatin laboratoriu, fatin peskiza mak hanesan iha Figura
3.1.1. nó 3.1.2.

3.1.1. TERENU

Figura 3. - Fatin Peskiza (Asalaitula-Ossu Desima), 23 inisiu febéreiru 2018.

Departamentu de Enjeñaria Sivil, Fakuldade de Enjeñaria Siênsia no Teknolojia – UNTL


Simplício Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

Fonte : ( Google Maps )

3.1.2. LABORATORIU

Figura 3. - Fatin Peskiza (Laboratorio Nasional Dili)

Fonte : (Google Maps)

3.2. MÉTODU TRABLLU


Iha métodu traballu ne’e hakerek nain halo ho métodu estudu projetu no estudu laboratoriu, tamba sei
foti dadus kona-bá rai baze nian no dadus material iha fatin peskiza, hanesan iha fatin terenu no iha
fatin laboratoriu.

3.3. MÉTODU REKOLLA DADUS


Iha métodu rekolla dadus ne’e hakerek nain identifika iha peskiza maka kompostu husi dadus rua, mak
hanesan dadus primariu no dadus sekundariu.

3.3.1. DADUS PRIMÁRIU


Iha metodu ne’ebé hakerek nain utiliza hodi halibur dadus primáriu mak hakerek nain diretamente
halo teste iha terenu ho Ekipamentu DCP, nó mós iha Laboratoriu Nasional hodi rekolla dadus
material ne’ebé atu utiliza bá kamada Embakmentu, kamada fundasaun okos nó bá kamada fundasaun
leten.

Departamentu de Enjeñaria Sivil, Fakuldade de Enjeñaria Siênsia no Teknolojia – UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)
Sura mahar Pavimentu Flexivel Métodu Bina Marga hodi halo komparasaun ho métodu AASHTO ba dalan Nasionál Tasi Tolu -
Tibar ho STA : (8+740.00)- (13+290.00)

3.3.2. DADUS SEKUNDARIU


Métodu ne’ebé utiliza hodi rekolla dadus sekundariu mak estudu literatura
 Estudu literatura
Referensia ne’ebé ligadu ba karakteristika rai,kapasidade suporta rai, ekipamentu DCP nó teste
material iha laboratoriu kona-bá rai (Sifat Fisis Tanah Dasar,DDT, Alat DCP dan Material testing
Laboratory for road),ne’e duni referensia sira ne’ebé halibur iha parte ida ne’e maka hanesan teoria
sira ne’ebé utiliza iha kapítulu rua (2), teoria hirak ne’e foti husi livru no internet ne’ebé mak iha
relasaun hó titulu monografia.

3.4. DADUS PESKIZA


Dadus ne’ebé hakerek nain utiliza maka dadus sekundariu, katak dadus ne’ebé hetan direitamente iha
fatin terenu nó iha fatin laboratoriu mak hanesan :
1. Dadus ne’ebé mak determina husi ekipamentu DCP,neebé halo teste iha fatin terenu ka fatin
projetu
2. Dadus CBR iha terenu kada perfundidade
3. Dadus material bá embakmentu,kamada fundasaun okos no fundasaun leten neebé liu husi
prosesu teste iha laboratoriu.

3.5. MÉTODU ANALIZA REZULTADU


iha métodu analiza rezultadu ne’e sei uza métodu 2, mak hanesan :
 Métodu SNI
 Métodu estandarte ASTM 1557
Métodu SNI katak métodu ne’ebé Autor utiliza hodi halo kalkulasaun bá valor CBR husi rai báze, no
husi rezultadu kalkulasaun ne’e sei hetan liu husi dadus Ekipamentu DCP.
Métodu estandarte ASTM 1557 katak métodu ne’ebé Autor utiliza hodi halo teste kualidade material
iha laboratoriu hanesan: Material bá kamada ateru, Material bá kamada fundasaun okos no Material bá
kamada fundasaun leten.

3.6. INSTRUMENTUS NO EKIPAMENTUS


3.6.1. INSTRUMENTUS
Instrumentus sira ne’ebé utiliza hodi halo pesquiza ho teste iha terenu no iha laboratoriu sei fahe bá
parte 2 mak hanesan, Instrumentu zeral no Instrumentu espesifiku.
A. INSTRUMENTU TERENU
a. Instrumentu zeral :
1. Sapatu

Departamentu de Enjeñaria Sivil, Fakuldade de Enjeñaria Siênsia no Teknolojia – UNTL


Simplício Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

2. Rompi
3. Kapaseti
4. Luvas + masker
b. Instrumentu espesifiku :
1. Formulariu DCP (Suratahan)
2. Lapizeira + potlot
3. Metru roda + metru
4. Kanuru boot
5. Chave ingles
6. Aisu’ak bési
B. INSTRUMENTU LABORATORIU
a. Instrumentu zeral :
1. Sapatu
2. Luvas
3. Masker
b. Instrumentu espesifiku :
1. Suratahan (Formulariu DCP)
2. Lapizeira + potlot
3. Tudik
4. Pinsel
5. Bési hodi halo tetuk

3.6.2. EKIPAMENTUS
Ekipamentus sira ne’ebé utiliza hodi halo peskiza ho teste mak hanesan tuir mai ne’e :
A. EKIPAMENTU TERENU
a) Dynamic Cone Penetrometer (DCP), hanesan iha imazen 3.4
1. Espesifikasaun ekipamentu DCP
a) Konus : konus ho nia diametru Ø 20 mm ho ninia inklinasaun 60ᴼ
b) Martelu (Hummer) : todan 8 kg ho ninia as ne’ebé mak halo monu 575 mm
c) Medida penetrasaun : ho nia as 100 cm
d) Bési penetrasaun : Ø 16 mm

Departamentu de Enjeñaria Sivil, Fakuldade de Enjeñaria Siênsia no Teknolojia – UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)
Sura mahar Pavimentu Flexivel Métodu Bina Marga hodi halo komparasaun ho métodu AASHTO ba dalan Nasionál Tasi Tolu -
Tibar ho STA : (8+740.00)- (13+290.00)

Figura 3. - Ekipamentu DCP


Fonte : (Buku pedoman Bahan Konstruksi Bangunan dan Rekayasa Sipil, 2007)

Objetivu husi teste ne’e atu determina valor kapasidade suporte rai (DDT) hanesan valor CBR husi rai
báziku (CBR Tanah dasar), ne’ebé hahu husi pontu inisiu – pontu final ho nia unidade (%).
B. EKIPAMENTU LABORATORIU
 SIEVE ANALYSIS
1. Ekipamentu
a) Timbangan electric
b) Saringan set 1
c) Ekipamentu sieve shaker electric
d) Oven
e) Container (Cawan)

2. Material
a) Rai-mutin
b) Rai-henek
 ATTERBÉRG LIMIT

Departamentu de Enjeñaria Sivil, Fakuldade de Enjeñaria Siênsia no Teknolojia – UNTL


Simplício Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

1. Ekipamentu
Limite liquides no Limite plastic
a) Casagrande+Alat pembarut
b) Bikan (Cawan porselen dan pestel)
c) Timbangan electric
d) Tudik (Spatel)
e) Vidru (Plat kaca)
f) Saringan no. 40
g) Oven
h) Fatin bée (Air destilasi)
i) Container (Cawan)
j) Bikan

2. Material
a) Rai-mutin
b) Bé
 KOMPAKTASAUN (PROCTOR)
1. Ekipamentu
a) Mold proctor

Departamentu de Enjeñaria Sivil, Fakuldade de Enjeñaria Siênsia no Teknolojia – UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)
Sura mahar Pavimentu Flexivel Métodu Bina Marga hodi halo komparasaun ho métodu AASHTO ba dalan Nasionál Tasi Tolu -
Tibar ho STA : (8+740.00)- (13+290.00)

b) Timbangan electric
c) Fatin rai (Talam)
d) Penumbuk
e) Kanuru
f) Air gelas ukur
g) Saringan no. 19
h) Kontainer

2. Material
a) Rai-mutin
b) Rai-henek
c) Bé
 CBR LABORATORIU
1. Ekipamentu
a) Mold CBR
b) Timbangan electric
c) Fatin rai (Talam)
d) Penumbuk
e) Kanuru
f) Air gelas ukur
g) Saringan no. 19
h) Kontainer

Departamentu de Enjeñaria Sivil, Fakuldade de Enjeñaria Siênsia no Teknolojia – UNTL


Simplício Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

2. Material
a) Rai-mutin
b) Rai-henek
c) Fatuk 2/1 no 2/3

3.7. PROSESU TESTE


3.7.1. TERENU
Prosesu teste iha terenu ne’ebé utilizasaun ekipamentu Dynamic Cone Penetrometer DCP, Lala’ok
teste DCP tenki tuir prosesu hanesan tuir mai ne’e :
1. Kontrola ou hare instrumentus sira ne’ebé atu prepara antes atu ba teste .
2. Hili pontu teste iha parte estrada klaran ou ninin, alista estasaun, numeru estrada, munisipiu,
no postu administrativu.
3. Azusta posisaun Ekipamentu DCP iha diresaun vertical bá pontu ne’ebé atu halo teste bá ;
4. Nain ida operator hodi monta Ekipamentu DCP atu nune’e nia diresaun nafatin ho vertikalkal,
no nain ida kusus halo penetrasaun no ida seluk kusus alista dadus Ekipamentu DCP ;
5 Alista eskala husi regua (ruller) antes hal’o prosesu penetrasaun ;
6 Hit/dada sa’e karga bési/martelu hodi halo prosesu penetrasaun iha fatin terenu ;
7 Husik ka hamonu karga bési ne’ebé atu halo prosesu penetrasaun ;
8 Alista valor ne’ebé lee husi penetrasaun Ekipamentu DCP ho nia valor kada penetrasaun
5mm-20mm bá kondisaun kamada pavimentasaun ne’ebé normal ;
9 wainhira atu hahu, tenki alista uluk valor nebé mak iha eskala regua nian,antes atu halo teste ;
10 Etapa sira atu hasai konus ne’ebé halo penetrasaun bá rai laran antes remata teste ;

Departamentu de Enjeñaria Sivil, Fakuldade de Enjeñaria Siênsia no Teknolojia – UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)
Sura mahar Pavimentu Flexivel Métodu Bina Marga hodi halo komparasaun ho métodu AASHTO ba dalan Nasionál Tasi Tolu -
Tibar ho STA : (8+740.00)- (13+290.00)

a Hit/dada sa’e karga bési/martelu depois prepara instrumentus ne’ebé atu uza hodi hasai;
b Instrumentu ne’ebé atu uza hodi hasai mak : save Ingris, aisuak bési (nst),no kuidadu antes
atu hasai instrument ne’ebé halo ligadu Ekipamentu ne’e rasik

3.7.2. LABORATORIU
Prosesu teste material iha laboratoriu sei liu husi, Sieve analysis, Atterbérg limit, Compaktasaun
(proctor) nó CBR.
 PROSESU TESTE BÁ SIEVE ANALYSIS :
1. Prepara formulariu
2. Foti material ho nia todan ± 2000 g, depois bá tetu
3. Hatama oven selama 24 jam, depois tetu sampel ne’ebé hasai husi oven antes atu halo
teste sieve analysis
4. Forma saringan set 1 ho diametru husi boot bá to’o ki’ik (pamp)
5. Foti saringan hodi hatama bá Ekipamentu Sieve shaker electric hodi doko to’o ± 5
minutus, depois Rai ne’ebé hela iha saringan ne’e nia laran (yang tertahan) muda bá
bikan (piring) laran hodi tetu ida por ida
6. Kalkula butiran ne’ebé sieve ona baibain la hanesan, tamba nia lakon ne’ebé hela iha
saringan (tertahan pada saringan)
 PROSESU TESTE BÁ ATTERBÉRG LIMIT :
Limite liquides hó Limite plastisidade
1. Prepara formulariu, Material nó Ekipamentu ne’ebé atu utiliza hodi halo teste
2. Prepara container mamuk, bá liquid limit ± cont. 5 Nó bá plastic limit ± cont. 2.
3. Alista ID husi container nian ida por ida
4. Tetu container (cawan) mamuk
5. Kontrola Ekipamentu Casagrande ne’ebé atu utiliza, atu nune’e nia baut sira labéle longar nó
labéle goyang-goyang
6. Foti rai ne’ebé atu halo teste liquid limit, ho nia todan ± 100g, depois kahor ho bé ± 15cc-20cc
7. Tau rai ne’ebé kahor ona ho bé’e bá iha Ekipamentu Casagrande hodi dulas ± 10-40 pukulan,
depois hasai hodi dulas atu halo nia plastic limit ± 3mm.
8. Hatama bá iha container (cawan) laran
9. Tetu container mamuk + sampel bokon ida por ida
10. Hatama iha oven durasaun 24 horas nia laran
11. Tetu kontainer mamuk + sampel maran, ne’ebé hasai husi oven
12. Halo kalkulasaun ne’ebé sei tuir mai

Departamentu de Enjeñaria Sivil, Fakuldade de Enjeñaria Siênsia no Teknolojia – UNTL


Simplício Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)
Komparasaun Dimensionamentu Espessura pavimentu Flexivel Utiliza Métodu Bina Marga Ho Metodu AASHTO Ba Dalan
Nasionál Tasi-Tolu Tibar Husi Estasaun (8+740.00)-(13+290.00)

 PROSESU TESTE BÁ KOMPAKTASAUN (PROCTOR) :


1. Prepara material ne’ebé atu halo compaktasaun iha laboratoriu, depois habai hela kondisaun
maran hafoin halo teste
2. Foti material tau plastiku hodi prepara halo kompaktasaun, material ne’ebé prepara ± plastiku
5, kada plastiku ida ho nia todan ± 5,6 kg nó husi 2% to’o 10% hanesan, plastiku 1=2%,
plastiku 2=4%, plastiku 3=6%, plastiku 4=8% nó plastiku 5=10%, hanesan figura iha kraik,
depois prepara Mold silinder hodi halo compaktasaun
3. Tetu Material ho nia todan presiza 5,6 kg, nó Mold silinder nia todan 6,73 kg, depois fakar rai
bá talam laran hodi halo compaktasaun hamutuk lapis 3, por lapis hamutuk 56 pertumbukan
4. Antes atu soe foti hela sampel entre husi Mold ida teste bá dala 3 ka dala rua nian ne’e, hodi
nune hatama hela bá container mamuk, depois tetu ho kondisaun bokon, hafoin lori bái hatama
iha oven durasaun 24 horas
5. Husi durasaun 24 horas remata, hasai hodi tetu fali container + sampel (dry),, hafoin halo
kalkulasaun MDD ho OMC.
 PROSESU TESTE BÁ CBR :
1. Prepara material ne’ebé atu halo compaktasaun iha laboratoriu, depois habai hela kondisaun
maran hafoin halo teste
2. Foti material tau plastiku hodi prepara halo kompaktasaun, material ne’ebé prepara ± plastiku
3, husi 2% to’o 6% hanesan, plastiku 1=2%, plastiku 2=4%, plastiku 3=6%, hanesan figura iha
kraik, depois prepara Mold CBR hodi halo compaktasaun
3. Tetu Mold mamuk ida por ida, depois ense material ka sampel bá Mold CBR laran hafoin halo
kompaktasaun, iha kompaktasaun sei fahe bá mold 3, mold 1 ho nia kompaktasaun 10 Blows,
mold 2 ho nia kompaktasaun 25 blows no mold 3 ho nia kompaktasaun bá 56 blows
4. Tetu Mold + sampel ne’ebé halo compaktasaun ona ka (wet sampel), depois halo kabér hafoin
hoban ho durasaun loron 3
5. Antes atu tetu nó hoban Mold CBR tau hela balun bá iha container, husi Mold ida tau
container tolu (3), depois tetu container + sampel (wet) hafoin hatama bá iha oven laran ho
durasaun 24 horas
6. Husi durasaun loron 3 remata hafoin teste iha Ekipamentu CBR, antes atu teste kontrola
didi’ak Ekipamentu nó muda nia ponteiru bá zero (0) hafoin halo prosesu penetrasaun husi
Ekipament CBR, ho nia operador tenki nain 3
7. Husi durasaun 24 horas remata, hasai hodi tetu fali container + sampel (dry),, hafoin halo
kalkulasaun tuir mai.
3.8. ESKEMA PESKIZA

Departamentu de Enjeñaria Sivil, Fakuldade de Enjeñaria Siênsia no Teknolojia – UNTL


Simplíçio Tomás Gonçalves, (2015.02.02.042)

También podría gustarte