0% encontró este documento útil (0 votos)
1K vistas104 páginas

Guarani 1

Este módulo presenta los temas que se abordarán en el Nivel 1 de Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas. Los temas incluyen el aprendizaje del idioma guaraní, la comunicación, el autoconocimiento y la convivencia social. El objetivo es que los participantes desarrollen habilidades para la vida diaria y se familiaricen con conceptos básicos de diferentes áreas del conocimiento.
Derechos de autor
© © All Rights Reserved
Nos tomamos en serio los derechos de los contenidos. Si sospechas que se trata de tu contenido, reclámalo aquí.
Formatos disponibles
Descarga como PDF, TXT o lee en línea desde Scribd
0% encontró este documento útil (0 votos)
1K vistas104 páginas

Guarani 1

Este módulo presenta los temas que se abordarán en el Nivel 1 de Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas. Los temas incluyen el aprendizaje del idioma guaraní, la comunicación, el autoconocimiento y la convivencia social. El objetivo es que los participantes desarrollen habilidades para la vida diaria y se familiaricen con conceptos básicos de diferentes áreas del conocimiento.
Derechos de autor
© © All Rights Reserved
Nos tomamos en serio los derechos de los contenidos. Si sospechas que se trata de tu contenido, reclámalo aquí.
Formatos disponibles
Descarga como PDF, TXT o lee en línea desde Scribd

Educación Media para Personas Jóvenes y Adulta

Módulo para el participante

Guaraní Ñe` ẽ ha
Iñe' ẽpor ãhaipyre

1° Nivel
ISBN: 978-99953-72-50-7
© Dirección General de Educación Permanente del Ministerio de Educación
y Cultura
Dirección: Av. Eusebio Ayala Km. 4 ½
Teléfono: 512-304/5, 506-794/5
Sitio web: www.educacionpermanente.edu.py
Impreso y hecho en: AGR S.A. - Austria 2832 c/ Cnel. Cabrera - Tel.: 612 797
E-mail: agr@agr.com.py - Asunción - Paraguay
1ª edición: año 2015
Tirada: 2.000 ejemplares
Material de distribución gratuita. Prohibida su comercialización.
REPÚBLICA DEL PARAGUAY
MINISTERIO DE EDUCACIÓN Y CULTURA

Horacio Manuel Cartes Jara


PRESIDENTE DE LA REPÚBLICA

Marta Lafuente
MINISTRA DE EDUCACIÓN Y CULTURA

Gerardo Gómez Morales


VICEMINISTRO DE EDUCACIÓN SUPERIOR

Myrian Mello
VICEMINISTRA DE EDUCACIÓN PARA LA GESTIÓN EDUCATIVA

María Gloria Pereira de Jacquet


DIRECTORA GENERAL DE CURRÍCULUM,
EVALUACIÓN Y ORIENTACIÓN

María Inés Flecha Villalba


DIRECTORA GENERAL DE EDUCACIÓN PERMANENTE

Nilsa Alúm de Valiente


DIRECTORA DE ALFABETIZACIÓN, EDUCACIÓN BÁSICA Y MEDIA
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Módulo del participante


Guaraní Ñe`ë ha Iñe'ëporãhaipyre
1° Nivel

ELABORACIÓN
Maria Cristina Invernizzi de Santos

DISEÑO CURRICULAR
César Gustavo Rojas Álvarez
Nora Lucila Benítez Núñez
María Lucía Centurión Morales

Coordinación de edición y producción gráfica


Diosnel Cuellar
Indice

Presentación........................................................................................................ 9
Ñe’ë ñepyrü........................................................................................................ 11
Ta'angakuéra he'iséva........................................................................................ 12
Mba’épa oñeha’ärö temimbo’ekuéragui omohu’ävo Educación Media.............. 13
Mbo’epy oipytyvöta temimbo’ekuérape ikatupyryve haçua nivel 1ha................ 13
Mbo’epy aty 1ha
Jaiko porãve ára ha ára...................................................................................... 17
Mbo’epy aty 2ha
Ñañomomaranduve............................................................................................ 35
Mbo’epy aty 3ha
Kuatia jehaipyre jepuru....................................................................................... 73
Ñamyesakävo ñe’ënguéra ojepurúva ko módulo apópe.................................. 101
Bibliografía....................................................................................................... 103
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

PRESENTACIÓN

La Dirección General de Educación Permanente del Ministerio de Educación y Cultura,


en el marco de las políticas de equidad, de las actualizaciones y del mejoramiento con-
tinuo del Sistema Educativo Nacional, y en respuesta a las aspiraciones de la sociedad
paraguaya plasmadas en las inquietudes y expectativas de todas las personas que
conforman esta modalidad; ha gestionado conjuntamente con todo el equipo técnico
que responde a su gerencia, la elaboración de este material para apoyar la formación
de personas jóvenes y adultas de la Educación Media.
La elaboración estuvo a cargo de profesionales docentes especialistas en el área; para
la validación didáctica-pedagógica de los cuatro módulos de aprendizaje se contó con
el apoyo de personas que conforman el equipo técnico de la Dirección General y una
consultora contratada para ello.
El material tiene como finalidad facilitar el aprendizaje de las personas jóvenes y adul-
tas participantes en la disciplina durante todo el año lectivo.
La Dirección General de Educación Permanente espera que el material sea aprove-
chado y valorarado.

¡ÉXITOS!

María Inés Flecha


Directora General de Educación Permanente

9
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñe’ëñepyrü

Temimbo’ekuéra:
Ko tembiapo oñemotenonde ndekatupyry haçua ñe’ë guaraníme, remba’apóta
ñe’ëpoty rehe, ha reñepyrüta reikuaa mba’éichapa ojeipuruva’erã ñe’ë Guaraní.
Ko tembiapo rupi ojehupytyséva niko teremoñe’ëkuaa avei terehai neremimo’ä,
neremiandu ha reikuaaykasemíva guive. Upevarä reikuaava’erä taikuéra ryapu,
mba’éichapa ojehai ha ojoaju oiko haçuáicha chugui ñe’ë. Oï tembiapo rejapova’erã
atýpe ha avei neañónte.
Emohendáke nde aravo remba’apo haguã py’aguapýpe.
Ñañopytyvomína ha ñaçuenohë tenonde katupyry ñe’ë Guaraníme.
Mba’eräpa oñembo’éta Guaraní Ñe’ë Educación Mediape
Umi mbo’epy Guaraní Ñe’ëme oñeme’ëtava nepytyvöva’erä ikatu haçuáicha:

yy Eipuru ko ñe’ë reikuaa ha reikuaauka haçua opa mba’e nde rekoha rehegua,
reñemoaranduve haçua, remba’apohápe ha regueraha poräve haçua nde ra-
pichakuéra ndive.
yy Rehecharämo ha rejapokuaa haçua opaichagua ñe’ëporä guaraníme,
reñe’ënguévo térä rehaikuévo.
yy Ehechakuaa ko ñe’ëme hetaiterei kuaapy ohechaukaha, ñande paraguaiguáva
rekove ha ñane remiandu rehegua.
yy Reñeha’ämbaite reipytyvö ojepuruve haçua ohóvo ko ñe’ë opa hendárupi.

11
TA’ANGAKUÉRA HE’ISÉVA
Ko’ã ta’anga nepytyvõta rejapo haçua ne rembiapo hekoitépe.Ejesareko porãke he-
sekuéra, rehechahápe ta’anga peteïva he’ise:

Ñañepyrü Ejesarekomína Ñahendu Jaikuaave


haçua ta’angakuéra rehe ñande cd haçua

Para Traba
saber mas en gr
Ñamba’apo Ñamba’apo Jahechajeyrä
ñane añomi oñondivepa jaikuaa pyahúva
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

abajo Para
trabajo solo ValoroTrabajo
lo Entrabajo
accionsolo Valoro lo
grupo saber mas aprendido
en grupo aprendido

Para Trabajo trabajo solo Valoro lo En a


saber mas en grupo aprendido

12
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Mba’épa oñeha’ärö temimbo’ekuéragui


omohu’ävo Educación Media
Oikümby opa mba’e ohendu térä omoñe’ëva oñeme’ëva ichupe
térä ojuhúva upe rupi, oñe’ë ha ojapo jehaipyre omyesakä porähápe
opa mba’e hypy’üva oguerojeráva iñakägui ikatuva’eräichagua oi-
puru opaite henda rupi avei. Upéicha, ha’e oñemoarandu ha oporo-
moarandukuaa hogapy, imbo’ehao ha hekoha rupi.

Ko’ä mbo’epy oipytyvöta temimbo’ekuérape


ikatupyryve haçua NIVEL PETEÏHAPE

TEMIMBO’E
IKATUPYRYVÉTA KO’Ä TEMIMBO’EKUÉRA OJAPOVA’ERÄ KO’Ä MBA’E
MBA’ÉPE

Ohechakuaa mba’epahína pe ohendúva ha mba’éichapa upéva


oñemohenda.
Ohechakuaa mba’éichapa pe ohendúvape oñemoñepyrü
oje’eséva ha mba’éichapa oñemohypy’ü ohóvo upe oje’eséva.
Ohechakuaa mba’éichapa pe mba’e ohendúvape oñemoñepyrü
pe oje’eséva, mba’éichapa oñembohete upéva ha mba’éichapa
Oikümbyva’erã ohendúva oñemohu’ä.
guaraníme. Ohesa’ÿijo mba’e rehetépa oñeñe’ë pe ohendúvape ha, avei,
mba’emba’épa oñemombe’u upéva jere rehe.
Ohesa’ÿijo mba’éicha rupípa oiko umi mba’e ohendúva ha
mba’épa ogueru umíva hapykuéri.
Omomba’e hapichakuéra remimo’ä ohenduva’ekuégui, ojua-
výramo jepe hemimo’ägui.
Oñandukuaa umi mba’e porä oguerekóva umi mba’e ohendúva.

13
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Omombe’u ha’e oikümbyhaguéicha ha oñanduháicha umi maran-


du ohendu térä omoñe’ëva’ekue.
Omoñepyrü, ombohete ha omohu’ä iñe’ë he’i haçua hemimo’ä ha
hemiandu.
Ombojoaju ojuehe iñe’ënguéra opyta porä haçua oñondive: omoïve
haçua marandu, ombojoavy haçua pe he’íva ohóvo, omboapu’a
haçua iñe’ë térä omombyky haçua pe he’íva.
Omohenda hekópe porä iñe’ë oikuaágui mba’eapohándipa oñe’ë:
hogapypegua ndive, iñirü mbo’ehaopegua ndive, ikakua’agua ndi-
ve, huvicha ndive térä ambue ndive.
Oñe’ëkuaava’erã Omohenda porä pe he’iva oikuaa rupi mávandipa ha
guaraníme. mba’éichahápepa oñe’ë hína, ha avei mba’épa hembipota.
Oipurumeme oñe’ënguévo umi ñe’ë oikuaa pyahúva ohóvo.
Omohenda porä iñe’ë hesakä haçua pe he’iséva oñe’ëvo umi mba’e
rehe ko’ägä rupi herakuäitéva, taha’e iporäva térä ivaíva.
Oñangareko ipu porä haçua oñondive umi ñe’ë ñane tï rupi osëva.
Oipuru hekopete umi ñe’ë oporombohérava.
Oipuru hekopete umi ñe’ë omombe’úva mba’épa ojejapo ha
mba’éichapa oñeï.
Oipuru hekopete umi ñe’ë ohechaukáva moöpa oï ha araka’épa
oiko pe oje’éva.

14
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ohesa’ÿijo mba’e rehetépa oñe’ë pe jehaipyre ha, avei,


mba’emba’épa oje’e upéva jere rehe.
Ohesa’ÿijo mba’emba’épa oiko pe jehaipyrépe oñemombe’uháicha,
mba’éicha rupípa umíva oiko ha mba’épa umíva ogueru hapykuéri.
Ohechakuaa moöitépa oiko pe oñemombe’úva jehaipyrépe, ha
avei, araka’épa oiko umíva.
Ohechakuaa mba’eichagua tekove rehepa oñeñe’ë pe jehaipyrépe.
Ohechakuaa mba’etépa he’ise pe jehaipyre omoñe’ëvape umi ñe’ë
ikatúva he’ise moköi térä hetave mba’e.
Ohechakuaa umi ñe’ë noikümby poräiva ha oñeha’ä ojeporeka
mba’épa he’ise umíva.
Oikümbýta jehaipyre Ohechakuaa mba’eichagua jehaipyrépa pe omoñe’ëva ha
omoñe’ëva guaraníme mba’éichapa upéva oñemohenda.
Ohechakuaa mba’éichapa pe jehaipyre omoñe’ëvape oñemoñepyrü
pe oje’eséva, mba’éichapa oñembohete upéva ha mba’éichapa
oñemohu’ä.
Ohesa’ÿijo mba’éichapa pe oñe’ëva ombojoaju ojuehe iñe’ënguéra
opyta porä haçua oñondive: omoïve haçua marandu, ombojoavy
haçua pe he’íva ohóvo, omboapu’a haçua iñe’ë térä omombyky
haçua pe he’íva.
Ohesa’ÿijo mba’éicharäpa haihára oipuru umi ñe’ë omoporävéva
hembiapo (metáfora, comparación).
Ohechakuaa mba’eicharäpa haihára omoï umi signokuéra oi-
pytyvötava omoñe’ëvape hembiapo, oikümby poräve haçua hem-
bipota (punto, coma, punto y coma)

15
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ohai ha’e oikümbyhaguéicha ha oñanduháicha umi marandu


ohendu térä omoñe’ëva’ekue.
Omoñepyrü hendápe porä pe ohaíva, ombohete ha omohu’ä pe
he’iséva.
Ombojoaju ojuehe iñe’ënguéra opyta porä haçua oñondive:
omoïve haçua marandu, ombojoavy haçua pe he’íva ohóvo,
omboapu’a haçua iñe’ë térä omombyky haçua pe he’íva.
Omohenda ijehaipy ohechakuaágui mávapa omoñe’ëta hembia-
pokue: hogayguápa, iñirü mbo’ehaopeguápa, imburuvichápa,
ikakuaaguápa, ha mba’e.
Ohaíta guaraníme Omohenda hekopete iñe’ë opyta porä haçuáicha omombe’úvo
mba’éichapa ha’e ohecha umi mba’e herakuäitéva ko’áça rupi:
taha’e iporäva térä ivaíva.
Oipuru hekopete umi taikuéra guaranimegua, avei muanduhe
ha tyapu tïgua rechaukaha.
Ombojoaju hendaitépe umi morfemakuéra ñe’ërapo rehe.
Oipuru hekoitépe umi signokuéra oipytyvötava ichupe omyesa-
käve haçua hemimombe’u (punto, coma, punto y coma).
Oipuru hendápe porä umi ñe’ë ombojoajúva ambue ñe’ë oje-
purúva ojogueraha porä haçua oñondive pe oje’eséva (upéva-
re, upevarä ha katu, avei).

16
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Mbo’epy aty 1 ha JAIKO PORÃVE


ÁRA HA ÁRA

Ñañepyrü haçua
Jajesarekomína ta’angakuéra rehe

Para Trabajo trabajo solo Valoro lo En acc


saber mas en grupo aprendido

17
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo oñondivepa
Ñañomongetamína ñamombe’umi:
- Mba’emba’épa jahecha?
- Jaikuaápa umi tapicha ohóva’ekue tetã ambuépegui?
Trabajo
- Oïpa ñane pehëngue trabajo solo
ohóva’ekue? Valoro lo En accion
r mas en grupo
- Mba’éicha rupípa oho? aprendido
- Mba’épa jaikuaa ojehumimíva ichupekuéragui?

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporã 1ha
A) Emoñe’ë mboyve
Eremína mba’épa he’ise ko’ã ñe’ë ndéve çuarã
o trabajo solo
Jepy’apy: Valoro lo En accion
...............................................................................................................
po aprendido
Katupyru: ...............................................................................................................
Kérayvoty: .............................................................................................................
Ñembyasy: ............................................................................................................
Tapere: ..................................................................................................................

Eremína mba’épa rehechaga’úne rehóramo ambue tetãme.


Techapyrã:
- Aháramo ambue tetãme che ahechagaúne che rogaguy piro’y.
- Aháramo ambue tetãme, che ahechaga’úne…………………(che valle ka’aguy).
- Aháramo ambue tetãme, che ahechaga’úne........................ (che rapichakuérape)
- Aháramo ambue tetãme, che ahechaga’úne..........................................................
- Aháramo ambue tetãme, che ahechaga’úne.........................................................

18
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ejapo ha ere ko’ã ñe’ëjoajúpe he’íva.


yy Che roipojopy:................................................................................................
yy Aipojopy ichupe: ............................................................................................
yy Aipojopývo ichupe tesay okukúi heságui: . ....................................................

Mba’épa rejuhu “diario-pe”, ha rehendu ñande rapicha ohóva mombyry omba’apóvo


rehegua.
Oho ojepaseávo. Oiko asyha avei.
Oporohechaga’uha. Oikoporãiteveha.
Oguerukaha “platami ihéntepe” Ousetehajey hógape.

Mba’épa reikuaa omba’apóva kokuépegui.


Hembi’u heta Hy’ái rykuépe ojahu.
Nahembýi mba’eve ichupekuéra. Ijao potï heta.

Embojoapymíta
-Mba’épa he’ise

Ijetu’úgui Sambyhyhára, omoakãva tetã.


Ipohýi(ve) Omandáva, oïva tetãgua sambyhyhágui
karapemie.
Mayma Imbaretéva, nome’ëiva pu’aka térã pytu’u.
Tendota Oipurúva aña, mbarete, ha aranduka’aty.
Mburuvicha Oguereko mba’e ome’ë’ëva pu’aka.
Moñái Opavave, oïva guive.

19
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

ÑANEMBOKATUPYRY ÑAMOÑE’ËNGUÉVO
ÑE’Ë GUARANÍME

Ñahendu ha ñamoñe’ë

“Jeiko poräve rekávo”


Jeiko poräve rekávo Kueráigui asëta che ave
Paraguáipe ndaikatúigui Aharei pe yvytúre
Osëva guive kuartélgui Ko’ápe mbegue katúpe
Mitä katupyryveta Che opívota katuete.
Tetä ambuére ohopa Tendota ha mburuvicha
Ko’ëvére ijetu’úgui Ndoikuaaséi mboriahúgui
Ha itúa pópe ohechágui Hyguatä guive ha’ekuéra
Kérayvoty ipirupa. Tokapupa tetäygua
Mayma ikakuaa irüngue Jahapa ñembyasypópe
Chupe ohechaga’úva Mba’éiko ä moñái poguýpe
Ha hese roporandúva Japytáta jaikopa.
Akói py’ÿínte ojuhu. Jahayhu ñane retä
Ndoroikuaái mavave Ñande sy ha ñande rúpe
Mba’épa oiko hekovégui Ku heta jepy’apýpe
Mamópa tekotëvégui Imitä omongakuaa.
Oho ha opyta ha’e. Upéima opyta haçua
Hepýpa opaite mba’e Tuja, çuaiçui, tavapýpe
Ha ipohyive jahavére Hasykue itapere guýpe
Ñamba’apóva kokuerépe Oha‘arõvo imano.
Nahembyvéi mba’eve.

Jaikuaave haçua
Ñamoñe’ëmi: Adrián Barreto
Heñói va’ekue Peguahomi, departamento de Concep-
ciónpe 1949-pe. Ko ñe’ëpotýpe ogueropurahéi oje-
húva ichupe ha ijaveguakuérape. Ko karai ikatupyry
Para
mbaraka ñembopúpe ha ijahy’o porã purahéipe. Trab
saber
Opurahéi rupi ohohápe oheja pypore heta tetã mas
ambué- en g
pe – Argentina, Inglaterra, Suiza-pe.

20
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñe’ëndy.
Oje’óivo: Ohóvo hikuái. Su partida, al irse.
Pytü: Ára pytu .Che pytu..Aire, respiración, vaho.
Kukúi: kúi .Yvyra rogue okukúi. Desprenderse, despegarse.
Tesay: Otykýva teságui.Lágrima.
Apytépe: Pa’ume.En medio
Py’ÿi: Tapiagua. Frecuentemente, a menudo.
Ojupe:(forma de tercera persona recíproca). Ojoayhu ojupe.
Hyçuatã: Ipy’a henyhë.Satisfecho, saciado.
Tokapupa: Ovu ha opu. Que explote o reviente.

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporã 2ha
1-Eñamindu’ami ha emba’apo kyre’ÿme
Mba’épa ogueropurahéi hikuái.
ajo trabajo solo
Mba’érepa Valoro
penemandu’a lo heí’va pehendúrõ.
purahéipe En accion
upo aprendido pe ñahenduva’ekuégui.
Ja’emína oñondive penemandu’áva

2- Ejapysakami jevýta ha remoñe’ëta ijaveve ko ñe’ëpoty.

3- Ejapysakami jevýta ha epurahéita.

4- Ehaiguy oï porävante.
Ko ñe’ëpotýpe he’i:
yy Paraguaigua oiko poräha.
yy Paraguaigua osëha hetägui
yy Paraguaigua ndohayhuiha hetäme.
yy Paraguaigua ombyasy oikóva.
Ko ñe’ëpotýpe oikóva:
yy Hemby heta pirapire.
yy Mburuvichakuéra ombyasy ojehúva.
yy Jepy’apy ojehúvare.
yy Tuja ha imitäva oho mombyry.

21
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñañembokatupyry jahaikuévo ñe’ë guaraníme


Tembiaporä 3ha
A) Emoïmba ñe’ëpoty he’iséva.
- Jeho mombyry, tekove ijetu’úgui:.........................................................................
- Jehekaojehejava’ekuépe: . ..................................................................................

Ehekami moñe’ërame ko’ã ñe’ë ha eipuru ñe’ëjoajúpe


Ohóje - jeiko porãve - pyharevete - ore mitãmi guive - naimo’ái - kerayvoty.

Emoñe’ëjey ha ere verso opytáva ne apytu’üme.


Ehai ne mandu’áva.
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

Ñamba’apo oñondivepa
1. Ñambohovái ko’ã porandu
- Mba’éichapa héra ko ñe’ëpoty haihára?.
...............................................................................................................................
Trabajo trabajo solo Valoro lo En accion
...............................................................................................................................
r mas en grupotapichápa umi ohóva tetã ambuépe
- Mba’éichagua aprendido
he’iháicha ko purahéipe?.
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
- Mba’épa he’i haihára imitãme oñanduva’ekue ikakuaagua apytépe?
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
- Mavaitépa umi ohóva, he’iháicha ñe’ëpotýpe?
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

22
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamomba’apomi ñane akã.


- Jahai mbohapy mba’e omombe’úva mba’érepa mitã katupyryeta oho pe tetã am-
buépe.
1 ............................................................................................................................
2 ............................................................................................................................
3 ............................................................................................................................

- Ñambojoja mba’épa iporãvéne.


Japytáramo ñane retãme Jaháramo tetã ambuépe.
…………………………………….. ……………………………...
…………………………………….. ……………………………...
…………………………………….. ……………………………...
…………………………………….. ……………………………...

- Ñamboysýi mba’épa ikatúne ojejapo mitãrusukuéra ani haçua oho tetã ambuépe
mante oñakã rapu`ã haçua
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

-Ñamoñe’ërire Crítica sociológica ñamohenda umi “características sociológicas”


ojekuaáva ko ñe’ëpotýpe.

Crítica sociológica: rupive ojehesaÿijo umi mba’e ojehúva tekoatýpe ha


mba’éichapa ojogueraha tapicha yvypóra oñondive (tembijerovia, jepokuaapy,
tekotee, ñe’ë).
(Guaraní ñe’ë-MEC-pág.22)

...............................................................................................................................
...................................................................................................................................
...................................................................................................................................
...................................................................................................................................

- Jahaiguy pe ohaiva’ekue ko ñe’ëpoty oñandúva.


- Vy’apavë oikógui hetãme.
- Ohasaha heta tekotevë imboriahúgui
- Ikueráima hetä rekotevëgui

23
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñaikumby ha jaipuru ñe’ë omoporãvéva jehaipyre


Ñanemandu’ami jaikuaáva rehe
Omobojojáva (Comparación)
Ñamoï ojovake tekove, mymba, yvyra,mitã,tuja ta ha’e ha’éva ha jahecha
mba’épa oguereko ojojoguáva térã ojojogua’va Jaipuru ñe’ë pehëtai “icha”ipype.
Péicha jahai:
Nde pire morotï kambýicha

Ombojoguáva (Metáfora)
Pe oñembojojáva, ojehai térã oje’e mbykyve, ha ndoipuruvéi ñe’ë pehëtai.
Péicha jahai:
Nde pire kamby, aníke okái.

Ombohekoaváva (Personificación)
Pe ñe’ëme oje’éramo pe ava’ÿva ojapoha mba’e avánte ikatúva.
Péicha jahai:
Umi guyra’i omombe’u ndéve che mborayhumi.

Ñamba’apo ñane añomi


Emoïmi mba’e ñe’ëangápa ko’ãva.
Tokapupa tetãgua (.......................)
Itúva pópe ohechágui kerayvoty ipirupa (.......................)

o Mba’éikosolo
trabajo moñái poguýpe.(.......................)
Valoro lo japytáta jajapo.
En accion
po aprendido
- Ehaimi mba’épa ñandéve çuarã he’ise “Kerayvoty”
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
- Eipurumi kerayvoty ñe’ëjoajúpe
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

24
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñanemomandu’ami
Ñamoñe’ëmína ko’ã verso kuéra.
Aipojopývo ichupe
tesay okukúi heságui
Tetã ambuére ohopa,
ko’ëvére ijetu’úgui
ha itúa pópeohechágui
kerayvoty ipirupa.

Jaikuaave haçua
Jahechami mba’éichapa umi tero (téra) ko’ã ñe’ëme oñemohenda.
- Ñamboja’o
ijetu’úgui

Para Trabajoi - jetu’ú - gui


Marca de 3ra persona trabajo solo
Posposición Valoroindica
nominal lo causa En accio
saber mas en grupo aprendido
téra

heságui

Posesivo nominal h(t)esá - gui Posposición indica procedencia

tesa

Jahaiguy ñe’ë ojoguáva ko’ã rehesa’ÿjova’ekuépe.


Jeiko porãve rekávo
Paraguáipe ndaikatúigui,
osëva guive cuartélgui
mitã katupyryveta
tetã ambuére ohopa,
ko’ëvére ijetu’úgui
ha itúa pópe ohechágui
kerayvoty ipirupa.
25
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñañembokatupyry jahaikuaa haguã


Jajapomína peteï ñe’ëjovake “Entrevista”
Jahaive haçua mba’épa ohasa añetehápe tapicha hetãme, ajeve ohose tetã
ambuépe, jajapomíta peteï “ñe’ëjovake”.
Ko “esquema” ñanepytyvõta jajapo haçua cuestionario.
-Mávapa oñe’ëjovakéta?.
-Mba’épa omondo ichupe? Mamópa oho? .Mba’épa ojapovara’e? Mba’éicha ou
chupe ijeho?.
-Mba’épa he’i jajapova’erãha ko ñane retãme ojeiko porãve haçua?
-Mba’érepa oujey? .Mba’épa ojapo ko’áça?
Jahechauka mbo’ehárape ñane rembiapo.
Jaha ñe’ëjovakehápe.
Jaikuaauka ñane rembiapokue pytyvõhárape ha ñane irünguérape.

Jaikuaave haçua
Jaikuaami haçua taikuéra jaipuruva’erä jahaikuévo guaraníme.
Ko’ä tai jaipuruva’erä rehai haçua ñe’ënguéra guaraníetéva.
a ä ch e ë g ç h i ï j
k l m mb n nd ng nt ñ o ö
Para Trab
p r rr s t u ü v y ÿ ’ saber mas en g

Ñahendu ñande CD
-Ere jeyjey ndehaitéma mba’éichapa hyapu umi tai.

Ko’ä tai katu jaipurukuaa jahaítaramo umi ñe’ë guaraní oipurúva ambue ñe’ëgui.
d- odeve-odispara
f – ofalla-ififi- ofia
ll- ollanta

26
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñañepyrüta jaikuaa ñane ñe’ë taikuéra.Jaikuaáma guaraníme oïha 33 tai.


Pu’ae ha’e umi tai ipúva voi ijehegui.Pu’ae ou moköi ñe’ëgui:
Pu: Sonido
‘ae: Por sí sola
Guaraníme oï paköi pu’ae
Poteï jurugua: a-e-i-o-u-y
Poteï tïgua: ä-ë-ï-ö-ü-ÿ
Ko’ä tai castellano pegua katu ndojepurúi guaraníme, oguerekoguivoi guaraní tai
umi tyapúpe çuarä.
b–c-q–w–x-z
Umi guaraní taikuéra ikatu ñamohenda moköime:
yy Umi ipúva ijeheguivoi, oikoteve’ÿva ambue rehe ipu porä haçua.
Umivanikohína:
a–ä–e–ë–i–ï–o–ö–u–ü–y–ÿ

yy Umi ipu asýva ha’eño osërö, ýrö katu umi ndaipuietevavoi ha’eño osëtaramo.
Umivanikohína:
ch - g - ç – h – j – k – l- m – mb – n – nd – ng – nt – ñ – p – r – rr – s – t – v- ‘. (puso).

Ñamba’apo ñane añomi


Jaipuru jaikuaa pyahúva
Eguenohë ñe’ëpoty “Jeiko porãve rekávogui”:
-10 ñe’ë oguerekóva pu’ae jurugua
...............................................................................................................................
ajo trabajo solo Valoro lo En accion
...............................................................................................................................
rupo aprendido
-10 ñe’ë oguerekóva pu’ae tïgua
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
-5 ñe’ë oipurúva d, f ha ll
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
27
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ehaimína
-Ñe’ëndy remono’õva’ekue mbo’epy peteïhágui.
……………………. …………………. ……………….
……………………. …………………. ……………….
……………………. …………………. ……………….

-Mba’épa rehecharamove ko mbo’epy peteïme?


...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
-Mba’emba’épa reikuaaseve?
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
-Mba’épepa reiporúta umi reikuaapyahúva?
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
-Mba’emba’érepa oñe’ë ko mbo’epy?
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
-Hasyvéva ko mbo’epýpe?
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
-Mba’éicha reñeñandu ko mbo’epy jajapokuévo?
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
-Jaikuaa pyahúva?
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

28
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamba’apo oñondivepa
Ñamba’apomína Proyecto rehe.
ProyectoRéra: Mba’érepa jajapóta:
Jehupytyrã:
ra Trabajo
Tembiaporã trabajo solo Valoro lo En accion
ber mas en grupo
Mavamávapa ojapóta aprendido
Araka’etépa oikóta
Mávape çuarãpa:
Moõitépa ojejapóta
Tapicha omba’apova’erã
Mba’emba’épa ojeporúta
Mba’emba’épa ojehepyme’ëva’erã
Jahecháke mba’éichapa oguata ñane rembiapo
Mba’épa ikatu ñenemopysanga térã ñandejoko

29
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñañembokatupyry jahaikuévo ñe’ë guaraníme


Jahaimína ko’ápe ñande jahaiséva

...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

30
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

1-Ndahupytýi
2-Ahupyty’imi
Jahechajeyrä jaikuaa pyahúva 3-Ahupytyvéma
Mba’éichapa rehechakuaáta nde katupyrymaha rehóvo 4-Ahupyty porã
Guaraní Ñe’ëme 5-Ahupyty porãiterei

Ñamongurusu umi mba’e rehupyháicha.

Ere haçua reikümbyha moñe’ërã jahendúva,


1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:

Erekuaa mba’eichagua moñe’ërãpa pe jahenduvahína.

Erekuaa mba’éichapa oñepyrü ha hypy’ü pe moñe’ërã rehendúva.

Ere mba’erehetépa oñe’ëhína pe moñe’ërã rehendúva.

Reiporavokuaa rehendu haçua, moñe’ërã neipytyvötava


nearandu ha ndereko poräve haçua.

Erekuaa mba’épa reñandu rehendu rire moñe’ërã guaranímegua.

Ko’ä mba’e pytyvõhára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.
Ere haçua reñe’ëkuaaha guaraníme, rehechakuaava’erä
1 2 3 4 5
ndejehe ikatuha:
Erekuaa neremiandu tapichakuéra rekove rehe, ñande re-
koteete térä sy mborayhu rehe.
Reipuru ñe’ë pyahu eñe’ënguévo.
Rembohyapu hatäve térä kangyve neñe’ë, oikotevëháicha
ere haçua neremiandu.
Remohenda porä neñe’ë reikuaágui mávapa nerenduhína

Remoñepyrü, rembohete ha remohu’ä poräha pe remombe’úva.

Reipuru umi ñe’ë omoporäva pe erevahína.

31
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ko’ä mba’e pytyvõhára ohechakuaáta “observación ha registro” rupive.

Ere haçua reikumbyha moñe’ërã remoñe’ëva


1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:

Erekuaa mba’éichagua moñe’ërãpa pe remoñe’ëva.

Erekuaa mávapa ojapóra’e pe moñe’ërã remoñe’ëva,


mba’érehepa ojapo ha mba’eichahápepa ojapóra’e.

Erekuaa mba’erehetépa oñe’ëhína pe moñe’ërã remoñe’ëva.

Erekuaa mba’e ñe’ëpa oipurúra’e haihára iporä haçua hembiapo.

Erekuaa mba’e porä ha mba’e vai rejuhúva moñe’ërã


remoñe’ëvape.

Reiporavo, remoñe’ë haçua, moñe’ërã guaranímegua.

Ko’ä mba’e pytyvõhára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.

Ere haçua rehaikuaaha guaraníme, rehechakuaava’erä


1 2 3 4 5
ndejehe ikatuha:
Rehai guaraníme neremiandu ha neremimo’ä.

Remohenda ñe’ë tekotevëháicha rehaikuévo ñe’ëpoty,


kuatiañe’ë, mombe’urä térä ambueichagua moñe’ërã.

Reipuru hekoitépe umi ñe’ë hyapu tïguáva.

Rembojoapy poräha ñe’ënguéra rehaikuévo moñe’ërã.

Remoñepyrü, rembohete ha remohu’ä ne moñe’ërã.

Reipuru siynokuéra omohesakäva mba’épa ereséhina


neñe’ë rupi.

32
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ehai ko’ápe reporandu térã rehechaukava’erã pytyvõhárape


...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
……………………………………………………………….......

...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
…………………………………………………………………….

Nahesakãiva térã jaikuaasevéva


...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
…………………………………………………………………….

33
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Tembiaporä mbohovái
Tembiaporä 1
- Jepy’apy: Temiandu oguahëva oimo’ärö oiko, térä oikóta mba’e vai ohayhúvape.
- Katupyru: Máva reko ohechaukáva ojapokuaaha opa mba’e hekopete.
- Kéra yvoty: Ánga pytu’urä jajapóva ñenohápe pyharekue ÿramo arakuépe. Ojei-
potáva.
- Ñembyasy: Vy’a’ÿ ome’ëva mávape omboguapýramo ijehe umi mba’eojehúva
ichupe.
- Tapere: Tenda ojeikohague, oñembyai mimíva, térä oñembyaipámava.

Tembiaporä 2
4) Ehaiguy oï porävante
Ko ñe’ëpotýpe he’i:
a) Paraguaigua oiko poräha.
ä) Paraguaigua osëha hetägui
ch) Paraguaigua ndohayhuiha hetäme.
e) Paraguaigua ombyasy oikóva

Ko ñe’ëpotýpe oikova
a) Hemby heta pirapire.
ä) Mburuvichakuéra ombyasy ojehúva.
ch) Jepy’apy ojehúvare.
e) Tuja ha imitäva oho mombyry.

Tembiaporä 3
A) Jeho mombyry, tekove ijetu’úgui:
Techaga’u
Tekotevë
- Jeheka ojehejava’ekuépe:
Tesarái ha jepoyhu oñandu tendotakuéra, paraguaiguáre
34
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Mboepy aty 2 ha ÑAÑOMOMARANDUVE

Ñañepyrü haçua
Ñepyrümby
Ñañepyrüvo ñamba’apo oñondive, katuete jajuhúta tembiapoita ñane pytyvötava
jaikuaa haçua mba’eichaitépa ikatu ñañomomaranduve jaipurúvo ñane ñe’ë, térã
ambue mba’e omyesakãtava heta mba’e ñañomongetávo, térã ñañe’ëmondóvo
mávape. Ikatu haçua ñamba’apo porãve iñepyrüete guive,jaipurúta ñe’ëryru
ñandeipytyvötava jaikuaave haçua heta mba’e.
Jaikuaáta mba’e mba’épa ñaikotévë ñañomomarandu porãve haçua, avei jaikuaáta
mba’éichagua marandúpa oï.
Ñe’ëryru ñanemoirüva’erã iñepyrü guive ipahaite peve ko tembiapópe, upévare
amombe’úta ndéve mba’épa ikatu reipuru:

yy “Ñe’ëmyesakãha – Diccionario Lexicológico Guaraní – Guaraní” ISE pe


ojejapova’ekue.

yy “Ñe’ëryru Guaraní – Castellano; Castellano – Guaraní” Pa’i Antonio Guasch


rembiapokue.
Para Trabajo trabajo solo Valoro lo En acc
saber mas Guaraníen– Castellano;
yy “Ñe’ëryru grupo Castellano – Guaraní” Feliciano
aprendido
Acosta ha
Natalia de Canesse rembiapokue.

Heta mba´e ikatu omombia momarandúpe, upévare ajerure ndéve ejesareko haçua
nerembiapóre ani haçua repytarei tapére.
Avei hi’ã nemandu´a peteï mba´ére “Marandu ombotuichave ha omoporãve ñane
ánga”, nde rekove pukukue javeve emoñe’ëva’erã heta mba’e nde katupyryve
haçua.

35
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Tembiaporä 1ha
Ejesarekomína ta’anga rehe

1) Ñambohovái ñeporandu
-Mba’érepa oñemongetáne ko’ã tapicha?
...............................................................................................................................
-Mba’érepa ja´e?
...............................................................................................................................
-Moõvaichápa ñandéve oï hikuái?
...............................................................................................................................

2-Ñamoñe’ëmína ko ñe’ëjovái
Hose: – Mba’éichapa nde ka’aru Lui?
Lui: – Che ka’aru porä ha nde?
Hose: – Aime poräiterei, avy’aiterei ahatajeýre mbo’ehaópe.
Lui: – Mba’éicha rehóta mbo’ehaópe katu piko?, nde ningo nde tujaitereíma
Hose: – Aikuaa upéva, ha che tujaite mboyve, ahendu ikatuha educación media
para personas jóvenes y adultas rupive, ambojoapy ahejava’ekue,upéva ajapóta
ikatu haçua che título peteï profesiónpe upe rire.
Lui: – Iporäitépa upéva, che avei ahejava’ekue ha ñañomoïrüta.Mba’épa ere chupe?.
Hose: Avy’aitépa che irü.Jahajeýkatu!

36
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamba’apo ñane añomi


a) Emoïmba oñeikotëvéva ko ñomongetápe.
Omombe’úva Oikuaaukaséva Ohesa’ÿijóva
……………… ……………….. ……………….
ajo trabajo solo Valoro lo En accion
upo aprendido
Oipyaháva marandu: .............................................................................................
Ohesa’ÿijóva marandu:...........................................................................................
Mba’e ojeikuaaukaséva:.........................................................................................
Ñe’ë ojeipurúva: ....................................................................................................
Mba’e rupípa oçuahëta marandu: .........................................................................
Mba’eichahápepa oñemomarandu:........................................................................

ã) Eremína mba’épa ñanemomarandu ko’ä ta’anga

Ta’anga 1ha: ..........................................................................................................


Ta’anga 2ha:...........................................................................................................
Ta’anga 3ha: ..........................................................................................................

37
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

ch) Emoñe´ë jevy ko ñe´ëpoty ha emoïmba oñeporandúva ndéve


Hepypa opaite mba`e Jahárö ambue tetäme, ambue
Ha ipohyive jahavére tendápe, py´ÿite ojehu
Ñamba`apóva kokuére ñandéve heta mba´e
Nahembyvéi mba`eve. ndajaikuaái rupi
Kueráigui asëta che ave mba´éichapa ikatu marandu
Aharei pe yvytúre oçuahë poräve. Upévare, ápe
Ko`ápe mbegue katúpe ñanemandu´áta mba´éichapa
Che opívota katuete hetave jevy ikatuha jaipuru
ñe´ë, ýrö ñe´ë´ÿ rupi ikatu
haçua jaikuaauka ja´eséva.
1) Mba’épa ñanemomarandu ko’ápe.
...............................................................................................................................
2) Mba’épa oipuru omoçuahë haçua hemiandu.
...............................................................................................................................

Péicha oiko marandu.


Oipyaháva marandu
- Iñakäme oguereko heta mba’e oikuaaukaséva
- Oiporavo ñe’ë ikatúva omombe’u oguerekóva iñakäme.
- Oñe’ë, térä ohai oikuaaukaséva.

Ohesa’ÿijóva marandu
- Ohendu, térä omoñe’ë ojeikuaaukaséva.
- Oporandu oiméramo nahesakäiva chupe.
- Ombohovái oje’éva chupe.

38
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamba’apo oñondivepa
Tembiaporä 2ha

Momarandu ñe’ë ha ñe’ë’ÿ rupive


A) Jaikuaa piko mba’épa ñanemomaranduse hikuái ko’ä mba’e rupive
ra Trabajo trabajo solo Valoro lo En accion
a) ch )
ber mas en grupo aprendido

ä)
e)

39
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Reikuaave haguã
yy Marandu ojehai’ÿva
Ñe’ë ojehai’ÿva pya’eve iñambue.Oipuru ñe’ë oje’éva añónte.
Oñemondo yvytúre añónte ñe’ë oje’eséva.
Opavave ikatu oipuru.
Para
Ikatu ojeipuru hendive: ta’anga, tatatï, sa’y, poyvi opaichaguáva, ñande rete. Trab
yy Marandu jehaíva saber mas en g
Ñe‘ë jehaipyre areve oikove peteï hendáicha.
Ikatu hetave mba’erä jaipuru ñane ñe’ë ha hetave hendáicha.
Ohai ha omoñe’ëkuaávante oipuru.
Ohaikuaáva añónte oipuru.
Oipuru kuatia ha ñe’ë omondo haçua oje’eséva.v

Jajesarekomína
- Yvyporaháicha ndajaikói ñaneaño yvy ape ári. Ñañomoirü ambue tapichakuéra
ndive.
- Jaiko haçua ojoapytépe jaipuru ñe’ë, térä ñe’ë’ÿ. Ñañe’ëvo, ñañomomarandu.
- Marandu rupi ikatu jaikuaauka ñañandúva, ñaimo’äva, ojehúva.
- Ikatu oñembyaty mokõi aty guasúpe: marandu ojehai’ÿva ha marandu jehaíva.
Ko’äva ojoavy ojuehegui péicha:
Marandu ojehai’ÿva ikatu oipuru heta mba’e:

Ñeha’änga – gesto: Hetaiterei mba’e ikatu ja’e ñeha’änga rupive.

40
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ejesarekomína ta’angakuéra rehe


A) Mba’e he’ise ñandéve ko’ä ta’anga?

Ta’anga 1ha: ..........................................................................................................


Ta’anga 2ha: ..........................................................................................................
Ta’anga 3ha: ..........................................................................................................

- Señal: mba’e ikatúva jahecha, ñahetü, ñañandu, japoko. Ojeipuru ikatu haçua
omomarandu tavaygua ndive, oïrö ambue hendápe ndahe’isevéima mba’eve.

Tembiaporä 4ha
Ñanemandu’amína hese
A)Mba’e he’ise ñandéve ko techapyrä

Umi mba’e ohechaukáva ñandéve umi mba’e ikatu ñambyaty jevy péicha
- Iconos: Ta’anga ohechaukáva ñandéve pe mba’e jaikuaase, térä jajuhuséva
ra’anga. Hetave jevy ikatu nahesakäi ñandéve pe omombe’uséva ñandéve.

41
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporä 5ha
A) Emombe’umína mba’épa he’ise ndéve ko’ä ícono

o trabajo
a) solo Valoro lo ã) En accion
po aprendido

Ko’áça jaikuaavéta
Reikuaave haçua
- Indicios: ha’e hína umi mba’e ojehúva jepi
voi, ohechauka, oikuaauka ñandéve oikóva. - Hetave jevy umi símbolo ndao-
pavavéi oikuaa he’iséva. Oikuaa
- Símbolo: oikuaauka umi mba’e avakuéra oi- umi oipurúvante.
potáva oñemoï rire peteï ñe’ëme,techapyrä:
Peteï poyvi ikatu oikuaauka ñandéve peteï
tetä, térä ava aty. Para Trab
Tembiaporä 6ha saber mas en g
Ejesarekomína ta’angakuéra rehe
A) Emongurusu nde kuatiahaípe marandu ojehai’ÿva ha emongora marandu jehaipy.
a)___ ã)___ ch)___

42
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ä) Ehecháramo ko’ä indicio piko mba’e he’ise ndeve

a)...................................................... ã)..................................................

CH) Ehai mba’épa he’ise ndéve ko’ä símbolo

a)................................. ã).................................. ch)........................

E) Ehai mba’épa he’ise ndéve ko’ä símbolo avei.

a)........................... ä)........................... ch)...........................

e)........................... ë)...........................

43
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñomongeta rupi opavavéva ikatu ñamoçuahë pya’eve jaikuaaukaséva, avei ñomon-


geta rupive añónte ndohaikuaáiva ikatu he’i hemiandu. Ápe, upévare, jaikuaamivéta
heseguáva.
- Ñaïramo peteï ñande rapicha ndive ñañomongetase katuete. Upéicha jajuhu “Ma-
randu Mongeta”.

Jajesarekomína
Maria: -Maitei, moõiko rehóta, ajeve hetaite mba’e regueraha
Kame: - Aháta niko Espáñape.
Maria: - Mba’éiko ojehu ndéve, ajeve rehóta mombyryete ha rehejáta ne membykuéramimi
Kame: - Ha, tekotëvégui, che áma. Àpe oho vai che ménape ha chéve,
noromba’apovéi, ha oïmírõ katu ndojehepyme’ë poräi.
Péichante roikórõ ore familiakuéra mimi omanombáta ñembiahýigui.
Maria: - Ñandejára ha isy tanderovasa, taneresäi ha terejuhu pe mba’e rehekáva
che áma.

Tembiaporä 7ha
A)Embohovaimi ko’ä ñeporandu nde kuatiahaípe.
a) Máva kuña omba’e porandúva
ä) Máva piko kuña ombohováiva ñeporandu
ch) Mba’e ojapo ko’ä kuña

Tekojoja ha’e opamba’e tekoporã mburuvicha


Cicerón

44
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

- Marandu mongeta oikuaauka mba’e oikóva, térä ojekuaáva peteï mba’égui.


Marandu mongeta ombohovaiva’erä ko’ä ñeporandu:
Mba’épa?

Mba’éichapa?

Mávapa?

Mba’érepa?

Moõpa?

Araka’épa?

Marandu mongeta jesarekorä


- Ojekuaava’erä ñe’ëmbyrä (mba’éguipa oñeñe’ëta)
- Noñesëiva’erä ñe’ëmbyrägui.
- Oñemohendava’erä oje’éva oikohaichaite (ñepyrü – mbyte ha paha)
- Oñeñe’ëva’erä teko’akärakúpe (pukavy – vy’a – katupyrýpe)
- Oñe’ëva’erä pa’ü porandu, térä oñembojoapyve haçua ñe’ëmbyrä.
- Oñehenduva’erä marandu mongeta hekopete.

Reikuaave haguã
Jajepy’amongetamírö ñande rekovére, ha jahechakuaárö umi mba’e
jajapova’ekuére, katueete jahechakuaáta jahasa ha ñañomoma-
randúvo ñande rapicha ndive. Áraipukukue jave ñañomomarandú-
vo ñanderogaygua ndive,jaikuaáva ha jaikuaa’ÿva ndive. Ja’e ja’eséva
jakaru aja, ñañe’ë jave pumbyry rupive, mbo’eharakuéra ndive,
ñane irü ndive. Ñande rekovépe ñe’ë jaipurúva ñañomongeta Parahaçua Tr
mba’eguasueterei.
saber mas en

45
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ejesarekomína ta’angakuéra rehe

Tembiaporä 8ha
A)Jajepy’amongetami ha ñambohovái nde kuatiahaípe
a) Mba’éichapa héra ehecháva ta’angápe?
...............................................................................................................................
ä) Mba’éichapa: hete, hogue, ipoty, ikuarahy’ä?
...............................................................................................................................
ch) Mba’erápa ojeipuru?
...............................................................................................................................
e) Mba’éichagua yvyramáta oï reikohápe?
.................................................................................................................

Reikuaave haguã
Ñane ñe’ë guaraní ha’e ñande rekotee, ñande kuaaukáva ambue tetä ha arapýre.
Ñane ñe’ë guaraní avei ñanembyaty ojuehe, ñanemopeteï, ñanembojoayhuve.
Ñorairö Guasúpe ñe’ë guaraní rupi ñane retäygua ojehe’ave ojuehe ha ohe-
chauka tetä rayhu.
Para Trab
Avei Chákope tetäygua ojepytaso guaraníme ñande yvy pysyröme.
saber mas en g
Tetä ambuépe ñe’ë guaraní rupi tetäygua oñombyaty.

46
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä 9ha
A) Jahai ñande kuatiahaípe ñomongeta oñemomaranduhápe:
Moköi oñoirü he’i ojupe “Açaitéma osëta aviö ohóva ambue tetäme”.
Oñe’ëva:......................................... Ohendúva:...........................................
Omomarandúva:............................ Ñe’ë oipurúva:.....................................

Ñe’ëjovake
- Ñahendúrö pukoe rupi karai Humberto Rubín pe jahechakuaáta ha’e oñomongeta-
ha ambue tapicha ndive, ha’e oporandu oikuaaséva, ha ambue ombohovái chupe,
upéva ha’e ñe’ëjovake. Ko’ápe jaikuaamivéta hesegua.

Ã) Ñañembosako’i jajapo haçua ñe’ëjovake.


Reikuaave
Nde rogayguápe. Nde tavayguápe. haguã
Jahai porandu jajapótava ñande rogaygua ha ta- - Ejepy’amongeta ha ere
vayguápe.
mba’éichagua ñe’ëjovake
rejapóta: peteï teï, térä
Ä mba’e ikatu japorandu: Para T
atýpe.
- Mba’épa reikuaa ñe’ë guaraní reheguáva saber mas e
- Eru rire ñe’ëjovake
- Moöpa reipuru
apopyre, emboguapy
- Mba’éichapa ojeipuru
kuatiaguasúpe, térä
- Oïpa kuatiañe’ë guaraníme ojehaíva
ehenduka pukoe rupive ne
- Ojehaípa guaraníme kuatiahaipyre
rembipo.
- Mba’épa ja´e oñembo’ére guaraní mbo’ehaópe
- Ere mba’éichapa
- Mba’épa ñandéve çuarä ñe’ë guaraní
reñeñandu reikórö
- Mba’épa ja´ekuaa guaraníre
ñe’ëjovake apoha ramo.
- Mba’e mba’épa jaikuaa oïha guaraníme ñande
rekotee rechaukahárö
- Mba’épa ja´ese ñane retäyguápe ñane ñe’ë guaraníre

47
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporä 10ha
Reikuaave haguã
A) Ejapo peteï ñe’ëjovake
Py’ÿinte oje’éva pe ojehaítava hasyveha - Ñe’ëjovake oipuru kuatiahaihá-
ojejapo haçua, ikatu avei ja’e ñe’ëjovái rakuéra (periodista), avei omba’apóva
o trabajo soloupévare
hasyha avei, Valoro
ajerurelo
ndéve re- En accion pumbyry ha pukoe
ta’angambyry,
rupi. Upéicha rupi oikuaa pya’eve pe
po aprendido
jesarekomi haçua mba’épa oje’ë ndéve
omombe’u jevýtava ñandéve.
ko’ápe hesegua. Para Trab
saber mas en g
Ñe’ëjovái:
- Ñanemandu’ami jevýna ñe’ëjovake rejapo’akue rehe.
- Ehai kuñakarai, térä karai rerakuéra.
- Emohenda ehai haçuáicha ñe’ëjovái.
- Ehai herakuéra ykére he’iva’ekue.

Reikuaave haçua
- Ñe’ëjováipe ñahendukuaava’erä ñane irüme, ñamomba’eva’erä
oñoarandu.
- Ñe’ëjovái rupi jaikuaa heta mba’e ha jakakuaa arandu ha katupyrýpe.

Para Trab
Mba’e tuichávape, jejapónte voi herakuã
saber mas en g
Propercio

Reikuaave haçua
Tembiaporä 11ha Ñañangarekova’erä ko’ä mba’ére
A)Jaheka peteï neirürä ha ñañomongeta ikatu haçua ñañomongeta porä
hendive ko’ä mba’égui. - Ñahenduva’erä oñe’ëvape.
mborayhu - Ñañe’ë peteïteïva’erä.
Para Trab
poriahuvereko - Ja’eva’erä avei ñane remimo’ä.
saber mas en g
jepoyhu - Natekotëvéi ñamomýieterei ñan-
de jyva ha ñande juru.

48
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Aeropuértope
Ã) Ñamañáta ko’ä ñembohysýire ha jahecháta karai ha kuñakaraikuéra oguapysé-
va oho haçua mombyry. Ñamohendáta chupekuéra ikatu haçuáicha oñe’ëmi oñon-
dive oçuahë meve ohohápe.
Maria: - ipukahýi ha iñakähatä.
Lui: - ojepy’apy ojehúva ñane retäme rehe.
Hose: - iñe’ëngatu ha kásore mante oñemongetase.
Poli: - pastor peteï tupäópe.
Ána: - hesangy. Ndohejaséi imembykuéra.
Lolo: - iména oñemosëva’ekue imba’apohágui.

Marandu Je’eukapy rehegua


Reikuaave haçua
- Ñande rekópe hetave jevy oçuahë ma-
randu je’eukapy rupive, umi omombe’úva Joaju tekotevëme, sã’ÿ ñemoherãme,
ñandéve oikóva ñande jerére. poriahuvereko opávape
San Agustín

Para Tr
Ñamba’apo oñondivepa saber mas en
Tembiaporä 12ha
A)Ko aranduka ñepyrurä ñamoñe´ëkuri “Jeiko poräve rekávo”, pe ñe’ëpoty iporäité-
vagui, jajapomi ko’ä tembiapo ñande kuatiahaípe.
ra Trabajo
Ñanerembiaporã trabajo solo Valoro lo En accion
ber mas en grupo
a) Ja´emi aprendido
1) Mávapa ohai:......................................................................................................
2) Mba’épa he’i ñe’ërysýipe: . ................................................................................
3) Mba’éichapa ñane retä ko’áça: .........................................................................
4) Mba’épa ombohekopyahúne ñane retäme: . .....................................................

ä) Jaiporavo ñe’ëmbyrä apytégui peteï oçuahëva ñandéve.


- Mborayhu - Py’aguapy - Tesáï - Py’apy
- Pukoe, ta’angambyry, kuatiahaipyre rupive jaikuaa hetáiterei mba’e, upévare
jajesarekova’erä mba’emba’e ñaikotëve ko’ä mba’e jahai haçua.
49
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Marandu’anga oikótavo ejesarekóva’erä ko’ä mba’ére


- Ha’angahaíva’erä ojesareko haçua hese.
- Ñe’ëmondo hesakäva’erä.
- Ta’angahai isa’yva’erä.
- Ta’angahai ha ñe’ëmondo oñemohenda ojepotaháicha.
- Ojehaiva’erä oporomomarandúva réra, ýrö ñemuhä réra.

Marandu rerakuäme
- Ojekuaauka peteï mba’e.
- Oïva’erä jerovia mba’e oñemoherakuävare ikatu haçuáicha ojejapo ipype he’íva.

Tembiaporä 13ha
A) Jahai marandu, marandu’anga, térä marandu rerakuä.
Upe ñane rembiapo oguerekova’erä ko’ä mba’e:

Marandu oguerekova’erä Marandu’anga Marandu rerakuä

Mba’épa omomarandu.
Mba’eräpa.
Mávapepa oho
Moöpa
Araka’épa

Mávapa omomaranduka
Marandu’anga, térä
marandurerakuä
oñemoha’angahai ha ikatúrö
isa’yva’erä.

50
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ä) Jaheka peteï marandu’anga ha peteï marandu rerakuä.

CH) Ñamyesakä rire ko’ä mba’e, jahai marandu’anga ha marandu rerakuä ikatúva
omomarandu:
- Mborayhu oïva’eräha ñanderogaygua ndive.
- Tesäire ñañangarekova’erä

E) Jajesarekomi jaikoha rupi ha jahechakuaáta mba’épa oñeikuave’ë upe rupi.

Ë) Upe rire ñañepy’amongetami mba’éichapa oguahë ñandéve umi mba’e he-


rakuäva, ha iporäpa jajapo katuete marandu rerakuäme he’íva.

G) Neremimo’ä rehaívo rejesarekóta ko’ä mba’ére: hesakäpa rehaíva, ojoaju poräpa


ñe’ënguéra, eipuru poräpa ñe’ënguéra.
Oñeikuave’ëva réra: ..............................................................................................
Neremimo’ä:...........................................................................................................

51
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Kuatia’atä’i ha kuatiañe’ë’i jehai

Ñañepyrü haçua
- Kuehe ka’aru ou ógape che angirü Selva, ha’e omombe’u imemby
hi’arambotypotaiteha, upévare imandu’aha cherehe aha haçua hógape upe árape.

Ñamba’apo oñondivepa Reikuaave


haçua
Tembiaporä 14ha
Ndajahejaiva’erä oiketerei
A)Ñambohovái ñane akäme opa mba’e he-
a) Mba’e ojehu kuehe ka’aru? rakuäva marandúpe.

...............................................................................................................................
Trabajo trabajo solo Valoro lo En
Para accion Trab
ä) Mba’e ojapo Selva?
r mas en grupo aprendido saber mas en g
...............................................................................................................................
Para Trabajo
ch) Mba’e oiméne ogueru chupe oipepirü haçua?
trabajo solo Valoro lo En accio
saber mas en grupo aprendido
...............................................................................................................................

Jajesarekomi ko kuatia’atä’ire

Jeruti Rodríguez
Omondóva
Amboty potaite 15 ary, che sy ha che ru
ojapóta aty guasu javy’a ha jajeroky haçua.
Oje’eséva Aipota reju rehasa che ndive upe árape.
Ára: 21- jasyporundy – 2011
Paha: Ára, Tenda: che rógape. Pakuri 670Aravo: 21:00
tenda,aravo,
mbo’ýpa ikatu oho. Ikatu ou ..... angirü

52
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Reikuaave haçua
- Kuatiañe’ë’i katuete ojehaiporäva’erä, pype oñemoguahëse rupi pe-
teï momarandu.
- Ikatu ojejapo hetaiterei mba’ére; opytaporäiterei máva omondóva, oipytyvö
rupi opyta porä haçua hapicha ndive.
- Ápe rejuhúta avei ambue techapyrä; pete’ï omoçuahëva vy’apavë Para
ha ambue Tr
oipepirüva.
saber mas en

Jajesarekomína avei ko kuatia’atä’ire

Mbo’ehao ko’ë pyahu


Promoción “Ñañomomaranduve”

Omyakäva ko mbo´ehao, Mbo´ehára ha Temimbo´ekuéra


omohu´äva mbo´esyry ndeguerohoryetéta rejumíramo remoirü
ichupekuéra Kuatiarandu techaukaha ñeme´ëme.

Tenda: Mbo´ehao. Avda. Eusebio Ayala Km. 4 ½

Aníke nde resarái


- Hetave jevy ndaikatúi ñamoguahë marandu ñomongeta rupivénte, upévare
jahaimanteva’erä pe ja’éva jehaipyrépe opyta, oje’éva ñomongetápente ikatu
ñanderesarái, ýrö katu jahaírö, upéva opyta ha hasyvéma ñanderesaráivo.Upé-
vare, jajesarekoveva’erä jahaívare.- Ko’ápe jahechami haçua jaikuaáta moköi
momarandu ojeha’iva.

53
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamoñe’ë rire kuatia’atä’i, ikatu oje’e oguerekóva’erä


- Hetepy: Ko’ápe ojehai oje’eséva.
- Máva omondo.
- Ipaha: arange ha táva réra.
- Mávapepa oñemondo.

Hyru apére oñemboguapyva’erä


- Mávapepa oñemondo.
- Moöpa oiko.

Kuatia’atä´i ikatu ojehai opaichagua atýpe çuarä: ikatu peipurü, arambotýre,


mbo’epymohu’äre, kuatiañe’ë pyahu jehechauka vy’apavë rehegua, ñemanóme
çuarä ha opa mba’e apopy tembiapo rehegua.

Tembiaporä 15ha
A)Jahai kuatia’atä’i, ko’ä mba’ére:
yy Angirü oïva mombyrýpe çuarä,
yy Vy’apavë mitära’y pyahu oúva ko yvy ape ári, ary pahápe.

Kuatiañe’ë’i jehai
- Ko’áça rupi opavave oguereko pumbyry Reikuaave
iporämbajepéva oñe’ë haçua mávape, upéi- haçua
charö jepe oikotëve hetave jevy, pya’eporä
Ehaikuévo ejesarekova’erä ko’ä
ojerure, térä oñyrö, omboaguyje hapichápe
mba’ére:
heta mba’ére.
- Ojeikuaava’erä máva omondo
Umi mba’e ojejapo haçua jajapokuaava’erä
ha mávapepa oñemondo
kuatiañe’ë’i; ápe romomandu’áta mbykymi
Para
- Hesakäva’erä oje’eséva. Trab
saber mas en g

54
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñañepyrü haçua
- Mbo’ehára Lili ojerure oréve rogueru haçua hetaiterei ñane mba’e teetéva, umi
mba’e ohechaukáva umi ojejapóva ñane retäme.
- Heta mba’e ndaguerekói umi mba’e apytépe, upévare ajerure che angirünguéra,
oikóva açuimie avei oikóva mombyry che rógaguipe.
Upéicha amono’ö umi aikotëvéva. Hetaiterei amba’apo.

Tembiaporä 16ha
A) Ñambohovái
a) Mba’e oipota ojapo pytyvõhára?
Reikuaave
................................................................................. haçua
ä) Mba’éicha oñepyrü pe ñembyaty? -Ehaikuévo terotee
eipuruva’erä tai tuicháva.
.................................................................................
Para Trabajo - Kytänguéra
trabajo solo avei lo
Valoro En acc
ch)Mba’éicha oiméne ojerure hapichakuérape? reipuruva’erä hekopete.
saber mas en grupo aprendidoPara Tr
................................................................................. - Kuatia jehaihápe ipotï ha
namichïeteiva’erä.saber mas en
- Kuatiañe’ë’i
mbykymínteva’erä.
Ñamba’apo ñane añomi
Ejesarekomi

Che angirü Lili:


- Mbo’ehára ojerure oréve rojapo haçua tembiapo ohechaukáva umi mba’e porä
ajo trabajo solo
ojejapóva Valoro
ñane retäme, lo ajerure ndéve
upévare En accion
reipurukami hagua chéve ko’ã
upo mba’e, reguerekóramo: Ajaka, mba’yru ojejapova’ekue ñai’ügui, ao po’i, ñandu-
aprendido
ti, mba’yru ojejapova’ekue karanda’ýgui, ñande ypykuéra rembiapo.
Amondo che kyvy Vitópe.Eme’ëmínte chupe ogueru haguã chéve.
Aguyjevete ndéve.
19-04-10 Lolo

55
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Jajesarekomi, eikuaa haçua


Kuatiañe’ë’i ha’e marandu mbykymíva. Ojeguerahauka ojeikuaávape.
Katuete oguerahava’erä.
- Ñepyrümby: Mávape oho.
- Hetepy: Mba’e oje’eukáva.
- Paha: aguije, teraguapy ha arange.

Tembiaporä 17ha
A) Ehai kuatiañe’ë’i, ikatu mba’ejerure haçua aranduka ñane irüme, térä ne ñyrö
haçua nde rapicha, nderesaráire ha’e ojerureva’ekue ndéve.

Ñepyrümby:
Hete:
Paha:

Ehaikuévo rejesarekomíta:
- Kuatiañe’ë’i ryepýpe oïmbava’erã hetepy.
- Hesakäpa ereséva

Umi mba’e omombiáva marandu Reikuaave haçua


- Ñaírö jepe moköi ñañomongetaséva, Hetave jevy, jahechakuaa’ÿre noguahëi,
hetave jevy ndaikatúi oiko ñomongeta térä ndoikói ñemomarandu.
oï rupi omombiáva ha ndaikatúiva Hetaiterei umi mba’e ikatúva omombia,
omohesakä ja’eséva. Ko’ápe ñane umíva apytépe oïhína:
mandu’áta umi mba’e ikatúva omombía,
ja’eséva. - Nahesakäirö ñe’ë Para Trab
- Ñañe’ë vaírö saber mas en g
Emoñe’ëmi ko techapyrä
- Nahesakáirö oje’éva ñandéve.
- Maria oñomongeta iñirü ndi-
- Ndajajesarekóirö oñe’ëvare.
ve pumbyry rupive, upe aja ohasa
mba’yruguata ogueraháva hatävai - Tyapu oïvare ñande jerére.
hasývape, oñepyrü hyapu hatäiterei
- Ñamomyietereírö ñande juru, jyva, rete.
(sirena), upévare nohendúi he’íva
chupe iñirü. - Oñeñe’ërö ñandéve ñe’ë ndajaikuaáivape.

56
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä 18ha
A) Eremi mba’épa omombia marandu ko’ã kásope.
Ña Lolo.
Kuehe ka’aru oguahë peteï pytagua Ña Lolo rógape, ha he’i chupe:
Karai: ¡Buenos días!
Ña Lolo: Buen día, mba’épa eikotëvemi.
Karai: Estoy ofreciendo electrodomésticos de la marca “Electrolux”, traigo una her-
mosa y práctica multiprocesadora, cumple diversas funciones que facilitarían su
labor diaria.
Ña Lolo: Ndaipóri che memby, ndaikuaái mba’épa ere chéve.
Karai: Estoy ofreciendo electrodomésticos de la marca “Electrolux”, traigo una hermosa y
práctica multiprocesadora, cumple diversas funciones que facilitarían su labor diaria.
Ña Lolo: Ndaipóri che memby, ndaikuaái mba’épa ere chéve.

Mbo’ehára Pablina
Pablina, peteï mbo’ehára omba’apóva mbo’ehao opytáva
Paraguayetépe, ohendu haçua ichupe hemimbo’ekuéra
oñe’ëhatäitereiva’erä; mbo’ehao yke rupi ohasa hetaiterei mba’yru guata hyapúva
opaicharei. Ha’e py’ÿinte ijahy’orasy.

Mombyky
Momarandu: Ha’e pe oje’éva, ojeikuaaukáva máva ñomongeta, térä jehai rupive.
Momarandu oiko haçua oñeikotëve: Oipyaháva marandu, ohesa’ÿijóva marandu,
ojeikuaaukaséva, peteï ñe’ë ojeipurúva, mba’e rupípa oguahë marandu,
mba’eichahápepa oiko.

Momarandu ikatu ñamohenda moköi aty guasúpe: Ñe’ë rupi oikóva ha ñe’ë´ÿ rupi
oikóva.

- Ñe’ë rupi oikóvape: Ikatu ñamohenda jevy: oikóva ñe’ë ñomongeta, ñe’ëjovake
rupive; oikóva jehai rupive: marandu je’eukapy (marandu’anga – marandu
rerakuä), kuatia’atä’i, kuatiañe’ë’i ha ambueichagua.

- Ñe’ë’ÿ rupive oikóva: Ikatu ñoha’anga, sapukái, sa’y, ta’anga, tasë, tatatï, jeroky,
savï, hu’u, yvytimbo, mymba ha umi mba’e noñeikotëveihápe ñe’ëre ha ikatúva
he’i ijehegui hetaiterei mba’e.

57
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Umi mba’e ikatúva omombia oje’eséva: oñembotavýrö máva oñe’ëvagui, nahe-


sakäirö oje’éva, oñeñe’ëvaírö, oñeñe’ërö ambue ñe’ëme, oïro tyapu oñe’ëva jerére.

Aranduka ha ambue reipurukuaáva reñemomaranduve haçua


- Amombe’u jevýta ndéve, ñe’ëryru ha’eva’erä ñane irü iñepyrü guive opahaite
peve ko tembiapo aporäme ha opaite ára remyesakä haçua re’eséva, upévare
romomandu’a mba’épa ikatu reipuru:
- “Ñe’ëmyesakäha – Diccionario Lexicológico Guaraní – Guaraní”
ISE pe ojejapova´ekue.
- “Ñe’ëryru Guaraní – Castellano; Castellano – Guaraní” Pa’i Antonio
Guasch rembiapokue.
- “Ñe’ëryru Guaraní – Castellano; Castellano – Guaraní” Feliciano
Acosta ha Natalia de Canesse rembiapokue.
- “Gramática de la Lengua Guaraní”, mbo´ehára Natalia de Canese rembiapokue.
Ko aranduka ryepýpe rejuhúta heta mba´e ikatúva ndeipytyvö emysakäve haçua
ñane ñe´ë guaraníre reikuaaséva.
- “Guaraní 5° – 6° – 7° – 8° – 9” ojejapova’ekue MEC pe, ko’ä arandukápe rejuhúta
opaichagua mbo’epyrä, téksto ndipytyvötava eikuaave haçua ñane ñe’ëre.
- “Arandu 7° – 8° – 9°” mbo’ehára Bernarda Ortellado rembiapokue. Ko’ävape reju-
húta avei hetaite tembiaporä ikatúva omyesakä poräve ndéve heta mba’e.
- “Kuatiahaipyrépe osëva temimbo’épe çuarä”, ikatu ABC – Última
Hora – La Nación - Popular

58
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñe’ëndy
- Jepoyhu: Respeto.
- Kuatiahaihára: Periodista.
- Kuatia’atä’i: Tarjeta.
- Kuatiajegua: Cartel.
- Momarandu: Mensaje, información, noticia.
- Marandu mongeta: Comunicación oral.
- Marandu rerakuä: Corte publicitario.
- Marandu’anga: Afiche, cartel.
- Ñe’ëmbyrä: Tema.
- Oipyaháva: Emisor.
- Pepirü: Invitación.
- Poriahuvereko: Caridad, piedad.
- Pumbyry: Teléfono.
- Pukoe: Radio.
- Pyaha: Tejer, zurcir, el que organiza, arma el mensaje.
- Pysyrö: Defensa.
- Resa’ÿijo: Analizar, estudiar paso por paso.
- Ta’ängambyry: Televisión.
- Teko’akäraku: Entusiasmo.

59
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo oñondivepa
Emba’apomína Proyecto rehe.
ProyectoRéra:
Mba’érepa jajapóta:
Trabajo
Jehupytyrã: trabajo solo Valoro lo En accion
r mas en grupo
Tembiaporã aprendido
Mavamávapa ojapóta
Araka’etépa oikóta
Mávape çuarãpa:
Moõitépa ojejapóta
Tapicha omba’apova’erã
Mba’emba’épa ojeporúta
Mba’emba’épa ojehepyme’ëva’erã
Jahecháke mba’éichapa oguata ñane rembiapo
Mba’épa ikatu ñanemopysanga térã ñandejoko

60
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñanembokatupyry jahaikuévo ñê’ë guaraníme


Ehaimína ko’ápe nde rehaiséva

...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

61
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

1-Ndahupytýi
2-Ahupyty’imi
3-Ahupytyvéma
Jahechajeyrä jaikuaa puyahúva
4-Ahupyty porã
Mba’éichapa Rehechakuaáta nde katupyrymaha rehó- 5-Ahupyty porãiterei
vo Guaraní Ñe’ëme
Emongurusu umi mba’e rehupyháicha.

Ere haçua reikümbyha moñe’ërã rehendúva,


1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:

Erekuaa mba’eichagua moñe’ërãpa pe rehenduvahína.

Erekuaa mba’éichapa oñepyrü ha hypy’ü pe moñe’ërã re-


hendúva.

Ere mba’erehetépa oñe’ëhína pe moñe’ërã rehendúva.

Reiporavokuaa rehendu haçua, moñe’ërã neipytyvötava


nearandu ha ndereko poräve haçua.

Erekuaa mba’épa reñandu rehendu rire moñe’ërã guaranímegua.

Ko’ä mba’e pytyvöhára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.

Ere haçua reñe’ëkuaaha guaraníme,


1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:
Erekuaa neremiandu tapichakuéra rekove rehe, ñande re-
koteete térä sy mborayhu rehe.

Reipuru ñe’ë pyahu eñe’ënguévo.


Rembohyapu hatäve térä kangyve neñe’ë, oikotevëháicha
ere haçua neremiandu.
Remohenda porä neñe’ë reikuaágui mávapa nerenduhína

Remoñepyrü, rembohete ha remohu’ä poräha pe remombe’úva.

Reipuru umi ñe’ë omoporäva pe erevahína.

62
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ko’ä mba’e pytyvöhára ohechakuaáta “observación ha registro” rupive.

Ere haçua reikumbyha moñe’ërã remoñe’ëva


1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:

Erekuaa mba’éichagua moñe’ërãpa pe remoñe’ëva.

Erekuaa mávapa ojapóra’e pe moñe’ërã remoñe’ëva,


mba’érehepa ojapo ha mba’eichahápepa ojapóra’e.

Erekuaa mba’erehetépa oñe’ëhína pe moñe’ërã remoñe’ëva.

Erekuaa mba’e ñe’ëpa oipurúra’e haihára iporä haçua hembiapo.

Erekuaa mba’e porä ha mba’e vai rejuhúva moñe’ërã


remoñe’ëvape.

Reiporavo, remoñe’ë haçua, moñe’ërã guaranímegua.

Ko’ä mba’e pytyvöhára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.

Ere haçua rehaikuaaha guaraníme,


1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:

Rehai guaraníme neremiandu ha neremimo’ä.

Remohenda ñe’ë tekotevëháicha rehaikuévo


ñe’ëpoty, kuatiañe’ë, mombe’urä térä
ambueichagua moñe’ërã.

Reipuru hekoitépe umi ñe’ë hyapu tïguáva.

Rembojoapy poräha ñe’ënguéra rehaikuévo moñe’ërã.

Remoñepyrü, rembohete ha remohu’ä ne moñe’ërã.

Reiipuru siynokuéra omohesakäva mba’épa ereséhina


neñe’ë rupi.

63
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ehai ko’ápe reporandu térã rehechaukava’erã mbo’ehárape


...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

Nahesakãiva térã reikuaasevéva


...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

64
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Jahechajeyrä jaikuaa pyahúva


1. Momarandu he´ise mba´e ja´eséva mávape
2. Oiko haçua momarandu oñeikotëve ohendúva
3. Marandu rupive ikatu jaikuaauka ñañandúva
4. Mboy atýpe oñemohendakuaa marandu
5. Señal ojeipuru ikatu haçua máva oñemomarandu
6. Pya´eve oçuahë marandu oikóva oje´ékáö mávape
7. Ikatu omombia momarandu nahesakäirö oje´eséva
8. Kuatiañe´ë´i niko marandu ipukúva
9. Kuatia´atä´i ojehai ojepeipirü haçuánte.
10. Marandu mongeta ejapótarö natekotevëi reikuaa mba´éguipa reñe´ëta.

Ehechauka ndekatupyryha. Mbohovái


1. Heë, momarandu ha´e pe mba´e ja´eséva mávape, avei umi mba´e ojeikuaauka-
séva ñandéve.
2. Nahániri, oñeikotëve oñe´ëva- ohendúva – marandu - ñe´ërape ha mba´eichahápepa
oiko momarandu.
3. Nahániri, ikatu jaikuaa heta mba´e ha jaikuaauka ñañandúva, ñaimo´äva, oje-
húva ñandéve ha hetave mba´e.
4. Heë, moköi atýpe ikatu ñamohenda: marandu oipurúva ñe’ë (ojehaíva) ha ñe´ë´ÿ
rupi oikóva (ojehai´ÿva)
5. Heë, ojeipuru señal ikatu haçua máva oñemomarandu tavaygua ndive, oïrö am-
bue tendápe ndahe´isevéima mba´eve.
6. Nahániri, pya´eve marandu oikóva ñomongeta rupi oçuahë oje´ére mávape voi
oje´eséva. Upepete ikatu oñeçuahë peteï ñe´ëme.
7. Heë, ikatu omombia momarandu: nahesakäirö oje´eséva; ñe´ë ojeipurúva; tyapu; ñembotavy.
8. Nahániri, kuatiañe´ë´i ha´e marandu mbykýva; orahava´erä ñepyrümby, oje´eséva, paha.
9. Nahániri, kuatia’atä’i ojepuru ojepepirü, oñemoñyrö, oñeme’ë haçua vy’apavë ha
heteaitereí mba’épe çuarä.
10. Nahániri, marandu mongeta oiko haçua katuete reikuaava’erä mba’éguipa reñe’ëta.

65
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Tembiaporä mbohovái
Tembiaporä 1ha
A)
- Oipyaháva marandu: Hose.
- Ohesa’ÿijóva marandu: Lui.
- Mba’e ojeikuaaukaséva: Ovy’aha oñemoaranduvére educación media rupive.
- Ñe’ë ojeipurúva: guaraní ñomongeta rupive.
- Mba’e rupípa oguahëta marandu: ñe’ë rupive.
- Mba’eichahápepa oñemomarandu: oñomongeta jave hikuái.

ä)
ta’anga 1) Karai omoñe’ë peteï kuatiahaipyre.
ta’anga 2) Kuñakarai oñe’ëva pumbyry rupive.
ta’anga 3) Mitärusu oñembosaráiva mangáre.

ch)
1) Ñanemomarandu oiko asyha, ndoikuaavéimaha mba’épa ojapóta, upévare oho-
taha mombyry.
2) Oipuru ñe’ë.

Tembiaporä 2ha
A)
a) Oñangarekoha hasývare ha máva oikotëvéva pytyvõre.
ä) Ndaikatúi ojepita upépe.
ch) Ojepuruva’erä oïramo okái ñepyrüva.
e) Upe tendápe ikatu ojekaru.

66
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä 3ha
A)
Ta’anga 1: he’isehína ovy’aha
Ta’anga 2: ohupi ipo omomaitei haçua hapichápe
Ta’anga 3: osavï hapichápe ijapu rupi

Tembiaporä 4ha
A)Ehechávo kygua ra’anga ikatu he’ise ndéve açui oïha peluquería, térä
ojehepyme’ëhápe kygua.

Tembiaporä 5ha
A)
a) Tenda váño kuñáme guaränte. Térä upépe omba’apo kuñánte.
ä) Tenda váño kuimba’épe guaränte. Térä upépe omba’apo kuimba’énte.

Tembiaporä 6ha
A)
a) Emongurusu.
ä) Emongurusu.
ch) Emongora.

Ä)
a) Jahechárö tatatï he’ise ñandéve oïha okáiva.
ä) Jahechárõ áravai he’ise ñandéve okytaha.

CH)
a) Ohechauka Paraguáipe.
ä) He’ise ñandéve ñaçuahëha Itaguápe, térä ojejapoha upépe ñanduti.
ch) He’ise ñandéve bomberos voluntarios tenda.

67
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

E)
a) He’ise upépe oïha electricidad.
b) He’ise ipeligrosoha, ani oje’u.
ch) Ñase pya’eve haçua.
e) Ñañatende jahasa haçua.
ë) Ohechuka ñandéve upe rupi ouha tren.

Tembiaporä 7ha
A)
a) Maria
ä) Kame
ch) Oñomongeta.

Tembiaporä 8ha
A)
a) Naranhamáta.
ä) Hakä guasu, hatïmba; hogue hovyü, heta; ipoty morotï, hyakuävu asy.
ch) Ojeipuru pohärä, avei ojeipuru pe yvyrarykue heta mba’erä.
e) Oï pomelo, limõ, apepu, mandarina ha mangomáta.

Tembiaporä 9ha
Ko tembiaporä participantekuéra háicha pe japota peteïteïchaite.
Ndaikatúi ojoja ánga katu oguerekopava’erä ñamongeta rehegua.

Tembiaporä 10ha
A) Ñe’ëjovake
Ko tembiaporä participantekuéra háicha pe japota peteïteïchaite.
Ndaikatúi ojoja ánga katu oguerekopava’erä ñe’ëjovake rehegua

68
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä 11ha
Ko tembiaporä participantekuéra háicha pe japota peteïteïchaite.

Tembiaporä 12ha
A)
a)
- Mávapa ohai: Adrián Barreto
- Mba’épa he’i ñe’ërysýipe: He’i ñañe retäme oïha heta avakuéra ohasa’asýva,
osëmanteva’erä ñane retägui, ndohoséirö jepe, omba’aposéva ikatu haçuáicha oiko
porämive.
- Mba’éichapa ñane retä ko’äga: Oï heta tavaygua oiko asýva, nomba’apóigui.
- Mba’épa ombohekopyahúne ñane retäme: Ikatu oïverõ mba’aporã mitärusukuéra-
pe guarä.
ä) Pya’py

Tembiaporä 13ha
A)
Marandu oguerekova’erä Marandu’anga Marandu rerakuä

Mba’épa omomarandu Pañales Solcito.

Mba’eräpa. Oipurúva mitä.

Mávapepa oho Sýpe.

Moöpa Opa rupi.

Araka’épa Ára ha ára.

Mávapa omomaranduka
Marandu’anga, térä
marandurerakuä
Ohepyme’ëséva.
oñemoha’angahai ha
ikatúrö
isa’yva’erä.
distribuidoramaster.com.ar

69
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ä) Techapyrä

Marandu oguerekova’erä Marandu’anga Marandu rerakuä

Mba’épa omomarandu

Mba’eräpa.

Mávapepa oho

Moöpa

Araka’épa

Mávapa omomaranduka
Marandu’anga, térä
marandurerakuä
oñemoha’angahai ha
ikatúrö
isa’yva’erä.

CH) Ko tembiaporä participantekuéra háicha pe japota peteïteïchaite.

E ) Ko tembiaporä participantekuéra háicha pe japota peteïteïchaite.

Tembiaporä 14ha
A)
a) Selva ou ógape kuehe ka'aru.
ä) Ha'e omombe'u imemby hi'arambotypotaiteha.
ch) Kuatia'atä'ire.

70
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä 15ha
Ko tembiaporä participantekuéra háicha pe japota peteïteïchaite.
ánga katu oguerekopava’erä kuatiañe´ë´i rehegua
- omondova.
- hete.
- paha.

Tembiaporä 16ha
A)
a) Mbo’ehára Lili ojerure ñandéve jagueru haçua ñande mba’e teetéva.
ä) Hetaiterei omba’apo.
ch) Oñepurü pe ñembyaty ojerure iñangirunguérape oikotevëva.

Tembiaporä 17

A) Techapyrä

Ñepyrümby Che angirü Toni.


Ikatúpa reipurukami chéve ne
Hete aranduka guarani rehegua ajapopa
haçua che rembiapo, ko’ërõ araháta
ndéve mbo’ehaópe.
paha Aguije ndéve Kalo

71
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Tembiaporä 18ha
A)

Ndoikuaái ñe’ë Hasyeterei mitäme Mitä nohendúi, Hetaiterei tya-


oipurúva. he’íva kuñakarai. pu oïva
Oñembotavy
ojesareko rupi Ijerekuérare.
ambue mba’ére.

Tembiaporä 19ha

A)
a) Marandu ndoikói hekopete, Ña Lolo ndoikuaái rupi he´íva chupe karai, avei pe
karai noñe´ëi rupi chupe guaraníme.
Ha´e omohendase umi mba´e ohepyme´ëva, upévare avei
oñeha´äva´erä oñe´ëvo guaraníme.
ã) Mbo´ehára ndaikatúi omba´apo porä oï rupi ijerére hetaiterei tyapu.

72
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Mbo’epyaty 3ha Kuatia


Jehaipyre Jepuru

Ñañepyrü haçua

Kuimba’e térä kuña paraguái oi-


puru ha oñe’ëkuaava’erä karaiñe’ë
ha avañe’ëme ikatu haçua oikuaa
Paraguái rekotee, upéicha avei
ohaikuaava’erä opaichagua kuatia,
upeva’erä oikotevë oikuaa avei tai ha
signokuéra ojepurúva guaraníme.

Para Trabajo trabajo solo Valoro lo En acc


saber mas en grupo Temimbo’ekuéra ohaikuaava’erä
aprendido
omombe’u, omba’e jerure, omomarandu,
oporandu omoçuahë haçua vy’apavë térä
iñembyasy iñirünguérape.
Mitärusu ha kuñataïnguéra ohai poräva’erä
ñane avañe’ëme.
Heta niko oúva tetä ambuégui oikuaaséva
Guaraní ñe’ë.
Omyangekói hetápe ñane ñe’ëköi upévare
ñande Paraguaikuéra ñañeha’äva’erä opa
ára jahupi yvate yvateve Guaraní ñe’ë ha
upéva ikatu ojejajapo haipyre rupi.

73
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñañepyrû ñane rembiapo

Mba’épa reikuaa
1. Mba’éichagua kuatiahaipyrépa reipurúva.
Kuatiañe’ë marandu, momarandu.
2. Maeräpa ojepuru ko’ä kuatiahaipyre.
Oñemomarandu haçua térä oñemba’ejerure haçua.
3. Mávapa pe kuatiahaipyre ojepuruvéva.
Marandu, mba’ejerure.

Mba’épa reikuaáta
Néi, ñañepyrüta jahecha jehaipyre oïva guaraníme, oiméne niko nde reikuaáma
térä remoñe’ëma voi ko’äva. Aça ñahesa’ÿijóta mba’emba’épa oguerahava’erä,
ma’eräpa ojepuru ha jaikuaáta máva, mávapa umi kuatuiahaipyre. Rehai porä
haçua reipurukuaava’erä tai ha signokuéra, hekopete.
Hetaichagua jehaipyre niko oï mbo’epýpe reikuaáta mba’éicha ha maeräpa ojejapo
peteï tekove arandupy, mba’ejerure, mandu’apy ha marandu.
Ko’ä jehaipyre rejapo haçua reikotevëta tai ha signokuéra, upévare jahecha jeýta
mba’éichapa ojepuru, iporä niko reipuru hekopete ko’ä mba’e ikatu haçua hesakä
ha oñeikümby poräve nde haipyre.

74
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ema’ë sapy’a ha reikuaáta

- Tekove arandupy
O - Marandu
Jehaipyre opáichagua
P - Mandu’apy
A - Mba’ejerure
I
CH
A Pu’ae
G Taikuéra Achegety
U Pundie
A

Signokuéra
Ñ
E
M . kyta (punto)
O
: kytaköi (dos puntos)
M
; kytaguái (punto y coma)
A
¡! kyndýi (signo de admiración)
R
¿? kyta porandu (signo de interrogación
A
ND ( ) rokái (paréntesis)

U ... kytasoso (puntos suspensivos)


. kyta iguýpe (punto aparte)
. kyta paha (punto final)
- taiky (guión)
. kyta syry (punto seguido)
, kyguái (coma)

75
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñañepyrü
Ñamba’apóta jave katuetei jajapova’erä ñande rekove arandupy upevahína pe kua-
tia oguerekopaitéva ñande rekovekue, kóva niko oñeikotevë umi remba’apotahápe
ñande kuaa haçua, ko’ápe jahecháta mba’e mba’épa oguerahava’erä.
Tekove arandupy
Ha’e peteï kuatia omombe’úva nde rekove arandupy, rejapova’erä rehe-
kávove nerembiaporä.

Tekove arandupy orekova’erä: Reikuave


haçua
a. Mávapa nde (Datos Personales)
ä. Arandupy (Estudios realizados) Rehai poräva’erä nde
rekove arandupy rejuhu
ch. Moöpa remba’apova’ekue (Experiencia Laboral)
haçua ne mba’apora.
e. Tekove ndekuaáva (Referencias personales)

TEKOVE ARANDUPY Para Trab


Mávapa che saber mas en g
Téra: Juan Pablo
Terajoapy: Souza López
Arange chereñói hague: 22 - 03 – 1980
Teko: Nomendávai
Oga renda: Samu’u haimete Arasa Nº 3345.
Paraguaýpe.
Cédula de Identidad: 1.345.208.
Pumbyry: 503-421.
Che arandupy
Tekombo’e Ñepyrü: Mbo’esyry peteïha guive poteïha
peve Mbo’ehao “Gral Díaz-pe”
Tekombo’e Moköiha: Poköiha mbo’esyry guive
mbohapypa mbo’esyry peve
Mbo’ehao E.N.C. Nº 1
Tekombo’e Mbohapyha: I.S.E. “Dr. Raúl Peña”
Mbo’ehára mitäme çuarä.
Che mba’apokue: Mbo’ehao “Maestro Herminio
Giménez” 1999 guive 2003 peve.
Tekove chekuaáva
Mbo’ehára Natividad Benítez.
Pumbyry: 200.078
Ing. Raúl Giménez.
Pumbyry: 502.425

76
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporä 1ha
A) Emoïmba ko tekove arandupy
Reikuave
haçua
ajo trabajo solo Valoroche
Mávapa lo En accion
Ñemandu’áke umi rejehe-
upo Téra: aprendido cha vaihápe, ne akãgua-
py va’erãha.
Terajoapy:
Arange chereñói hague:
Para Trab
Teko:
saber mas en g
Oga renda:
Cédula de Identidad:
Pumbyry:

Che arandupy
Tekombo’e Ñepyrü:
Tekombo’e Moköiha:
Tekombo’e Mbohapyha:
Che mba’apokue:
Tekove chekuaáva:

Ä) Embohovái ko’ä porandu


a) Mba’épa tekove arandupy
...............................................................................................................................
ä) Mba’e mba’épa oguerekova’erä
...............................................................................................................................
ch) Maeräpa ojehai tekove arandupy
...............................................................................................................................

77
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Marandu
Marandu jaipuru jaikuaauka haçua ñande ruvichápe térä ñande rapichápe mba’e
jahecha, ñañemoarandu, ñahesa`ÿijo térä jahekava’ekue.
Ikatu jajapo ñe’ë térä jehai rupi.

Marandu ombohovaiva’erä katuete ko’ä porandu:


Mba’épa oikóta.
Moöpa oikóta
Araka’e oikóta
Mba’ére oikóta.
Techapyrä:
Teresa Ramírez omotenondéva “Centro de Salud”, ojapóta peteï aty, tasyo Para-
guari távape ha’e oñe’ëta mba´éíchapa oñangarekova’erä tekovekuéra hóga, ani
haçua okakuaa ñati ‘ü, mba’asy “ Dengue “ rehegua.
Ko aty ojejapóta araköi porundy aravo pyhareve jave. Upépe avei oñeñe’ëta
mba’éichapa ikatu oñepohäno ko mba’asy.

Tembiaporä 2ha
A) Emoïmba emoñe’ë rire marandu.
- Oikóta:

- Ojapóta:

- Araka’épa:

- Moõpa:

78
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Mandu’apy
Mandu’apy: Ha’e kuatia ojepurúva momarandurã mba’apo ryepýpe.
Mandu’apy oguerekova’erã:
- Mba’apoha réra.
- Arange.
- Mávapepa ojehai.
- Maerãpa.
- Mba’e oje’éva.
- Teraguapy.

Techapyrã:

Ñemuha Pohä Raity


Pakuri 2133 - Táva Paraguari

Mandu’apy
Mávape: Pohänohára Marcos Lesme
Mávagui: Pohänohára Margarita Benítez
Maeräpa: Aty ojeykuaauka haçua pohä “Dengue”-pe çuarä.
Arange: 26-03-2006
Ko’ërö pyhareve oïta peteï aty tasyópe upépe ojehecháta
pohä oñeme’ëva’erä tekove oguerekóva “Dengue”-pe.
Pohanohára Margarita Benítez
Tasyo Motenondehára

79
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Tembiaporä 3ha
A) Ehai nde kuatiahaípe ha emoïmba ko mandu’apy

Mbo’ehao “Centro de Alfabetización de Adultos”


Akä Karaja 235 - Táva Aregua
Mandu’apy
Mávape:
Mávagui:
Maeräpa:
Arange:
Marandu:

Teraguapy

Mba’ejerurehai
Reho ramo reheka haçua ne mba’aporä pe kuatia remyenyhëva’erä peteï solicitud.
Rejeinscribi haçua “Centro de Educación de Adultos”-pe kuatia remyenyhëva’erä
ha’e peteï solicitud de inscripción.
Ojeipuru solicitud oñemba’e jerure haçua, upévare guaraníme ojehero
mba’ejerurehai.

Mba’ejejurehai.
Mba’ejejurehai ha’e peteï kuatiahaipyre ojejapóva ojejerurehápe peteï mba’e.

Mba’ejerurehai oguerekova’erä katuete:


- Arange.
- Mávape çuarã.
- Ojejeruréva.

80
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Techapyrä:

Mba’ejerurehai mba’aporä
Paraguay, 6 jasyrundy 2010-pe
Diesa S.A.
Avda. Eusebio Ayala Km. 4 ½
Paraguay
Karaikuéra:
Amoñe’ëkuri pe marandu osëva’ekue kuatiahaipyre ABC
Color-pe, oñeikotevëha peteï “Auxiliar Contable”.
Che niko aimo’ä ikatutaha ajapo porãitemi umi mba’e pejeruréva pe mba’aporä
añemoarandúgui Escuela Nacional de Comercio Nº
1 “Alfonso B Campos”-pe ha upéi amba’apóma voi moköi ary
Cuevas Hnos. S.A.-pe.
Ikatu haçuáicha chekuaa poräve aguerahauka avei peëme che rekove arandu-
py.
Vokoiete aha’äröta pene mbohovái.
Aguijevete peëme
Luis Alberto Benítez

Ñamba’apo oñondivepa
Tembiaporä 4ha
A) Jahai ñande kuatiahaípe peteï mba’ejerurehai motenondehára “Centro de Edu-
cación de Adultos”-pe çuarä ñañemoarandu haçua mbo’ehaópe.

ra Tai ha signokuéra
Trabajo trabajo solo Valoro lo En accion
ber mas en grupo guaraní
- Rehaikuaápa aprendido
Ahaikuaa.
- Ndépa reikuaa taikuéra guaraníme
Aikuaa.

81
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

- Reipuruvápa signokuéra rehai jave


Aipurúva.
Ape ñanemandu’a jeýta taikuérare.

Achegety
A ä ch e ë g ç h i ï j k l m mb n nd ng nt ñ o ö p r rr s t u ü v y ÿ ’

Ape jaikuaáta umi signokuéra ojepurúva jehaípe.


. kyta (punto) Muanduhe pu’atä (´).
: kytaköi (dos puntos) Muanduhe tïgua (~).
; kytaguái (punto y coma).
… kytasoso (puntos suspensivos).
, kyguái (coma).
¡! kyndýi (signo de admiración).
¿? kyta porandu (signo de interrogación.
( ) rokái (paréntesis). kyta syry (punto seguido).
. kyta iguýpe (punto aparte).
. kyta paha (punto final).
- taiky (guión).

Jaikuaáma guaraníme oïha 33 tai.


Pu’ae ha’e umi tai ipúva voi ijehegui.
Pu’ae ou moköi ñe’ëgui:
Pu: sonido.
‘ae: por sí sola.

Guaraníme oï paköi pu’ae

Poteï Jurugua:
a-e-i-o-u-y

82
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Poteï Tïgua:
ä-ë-ï-ö-ü-ÿ
Pundie: ha’e umi tai ndaipúvai ijeheguínte, ipu haçua oikotevë pu’aére.
Pundie ou moköi ñe’ëgui
Pu: sonido
Ndie: acompañado de
Guaraníme oï moköipa peteï pundie:
ch, g, ç, h, j, k, l, m, mb, n, nd, ng, nt, ñ, p, r, rr, s, t, v, ‘ (puso)

Tembiaporä 5
A) Ñamoï porä ñande kuatiahaípe taikuéra ha jaikuaáta mba’e ñe’ëpa osë

a)............ e ä)............ a’ ch)............ o e)............. ý


ra jsu e i r ja
í y k i

Ä) Jahai nde kuatiahaípe ha emoïmba

Guaraní Achegety

Pu’ae jurugua

Pu’ae tïgua

Pundie tïgua

Pundie jurugua

Ahy’opy

83
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

CH) Jahai ñande kuatiahaípe ko’ä mymba réra ha ñamongora pundiekuéra

a )................................... ã ).....................................

ch) ......................................... e) ..........................................

ë) ................................. g) ..........................................

84
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Signokuéra
Ñamoñe’ënguévo niko ñaikotevë umi signokuérare, ape jahecháta maerä
ha araka’épa jaipurúta.
Kyta: Ojeipuru opakuévo ñe’ëjoaju, oï hetaichagua.
Kyta syry: Ojeipuru ñañe’ë ramo gueteri upe mba’e ñañe’ë ypyva’ekuégui.
Kyta iguýpe: Opakuévo peteï haipyvo.
Kyguái: Ha’e pete’ï jepyta mbykymi ojejapóva moñe’ëräme.
Kytaguái: Ha’e peteï jepyta pukumíve kyguáigui.
Kytaköi: Ojeipuru oñemoï haçua he’iháichaite tekove oñe’ëva.
Rokái: Oñemoï oñemohesakä poräve haçua umi mba’e oñeñe’ëvagui.
Kyta soso: Ojeipuru noñemoïmbairö térä ndopái ramo pe ojehaíva.
Kyta porandu: Ojeipuru oñeporandu haçua.
Kyndýi: Ojeipuru ojechauka haçua vy’a, ñemondýi, ñembyasy.
Tayky: Ojeipuru ñe’ë apytépe oï ramo mba’e oñemyesakäséva ñe’ëjoaju mbytépe

Techapyrä.
Ema’ë ha ehechakuaa mba’éichahápepa ojepuru signokuéra.

1. Peru oguereko peteï olla’i de virtud, ha oguapy tape yképe ha ombochovi yvyku’i
aku. Upéva ári omoïta hi’olla de virtud y revé.
2. Kuehe aha mbo’ehaópe; açuahë voi añe’ë haçua mbo’ehára ndive.
3. Hesu he’i: Pehejáke mitänguera tou cherendápe.
4. Teodoro S. Mongelós (1914 - 1966) heñói táva Ypakaraípe.
5. Tamyapesä che ñe’ë mayma yvoty rekovia ha…
6. Moöpa rehoreína, Kali.
7. ¡Aichenjaranga! Ko mitämi mboriahu.
8. Umi mitä akähatä - nohendúi oje’éva - ijayvu ha isaraki.

85
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporä 6ha
A) Emoï signokuéra ogueraháva’erä ko’ä ñe’ëjoaju:
a) Araka’etéma kokue rerekuára neko’ë yvy jára Hipa javy’a.
ä) Mba’éichapa neko’ë Kola
ch) Nati oguereko hógape kure ype jagua tapiti ha tu’ï.

o e) Kuehesolo
trabajo oky hatäveValoro
jave oñani
lo oúvo. En accion
po ë) Ma’emína iporäitépa ko yvy pytä.
aprendido

Muanduhe pu’atä
Guaraníme ndojehaíri muanduhe pu’atä oï ramo ipahápe.
Techapyrä:
ka’i - jagua - yvoty.
Muanduhe pu’atä ojehai oï’ÿramo ipahápe.
Techapyrä:
áva - mbói - eíra - ánga.

Muanduhe tïgua
Guaraníme ikatu ogueraha muanduhe tïgua Reikuaave
oï ramo ñe’ë oguerekóva ñe’ëpehë ipu’ae tï- haçua
guáva oïva pundie jurugua ndive. Signokuéra reipuruva’erä re-
Techapyrä: haikuévo moñe’ëra ikatu haçuai-
cha oñeikümby porä.
Porä - akä - moköi - osëva.
Para Trab
Tembiaporä 7ha
saber mas en g
A) Ehai nde kuatiahaípe ha emoï muanduhe pu’atä ñe’ë oguerahava’eräme.
Sai - oga - ara - kyju - mboi - eira - yvoty – yvaga

Ä) Ñamoñe’ë ko ñe’ëpoty ha jahai ñande kuatiahaípe upépe ñamoï muanduhe tïgua


ñe’ë oguerekova’eräme.
Nañepyruta che iru
86
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Jaikuaa ñane ñe’e


Ñamoike tetia’e
Ñamoike kyre’y
Feliciano Acosta.

Mombyky
Achegety
Guaraníme oï 33 tai, 12 pu´ae ha 21 pundie.

Signokuéra
tekove arandupy
Jehaipyre opaichagua mba’ejerure
mandu’apy

. kyta (punto) Muanduhe pu’atä (´)


; kytaguái (punto y coma)
: kytaköi (dos puntos) Muanduhe tïgua (~)
- taiky (guión)
… kytasoso (puntos suspensivos)
¡! kyndýi (signo de admiración)
¿? kyta porandu (signo de interrogación
, kyguái (coma)
( ) rokái (paréntesis)
. kyta iguýpe (punto aparte)
. kyta syry (punto seguido)
. kyta paha (punto final)

{
marandu

87
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Aranduka ha ambue reipurukukuaáva reñemomaranduve haçua


- Anike nderesarái ne Ñe’ëryrùgui ikatu reipuru Guaraní – Castellano, Castellano -
Guaraní. Pa’i Antonio Guash rembiapokue ha avei Ñe’ëryru Guaraní - Castellano;
Castellano- Guaraní Feliciano Acosta ha Natalia Canesse rembiapokue.
- Acosta Feliciano, Tuguaijetapa - 2º Edic. 1993.
- Carballo Neto, Paulo. Folklore del Paraguay- 1961
- Colección de los números 1, 2. 3. 4. 5 de la revista bilingüe Ñemity - Asunción -
1993.
- González Torres, Dionisio - Folklóre del Paraguay - Edic.1980.
- Martínez de Campos María Elvira - Tembiaporä Mbohapyha
Feliciano Acosta Alcaraz - 1985.
- Reñemoaranduseverö ko’ä mbo’epýpe ikatu emoñe’ë “Gramatica de la lengua
Guaraní”, mbo’ehára Natalia de Canesse rembiapokue ha umi Kuatiahaipyre osëva
temimbo’epe çuarä, ABC - Ultima Hora ha Popularpe.
- Zarratea, Tadeo. Avane´ë. Edic-1985.

88
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñe’ëndy
Arandupy: Estudios realizados.
Arange: Fecha
Kuatiarandu: Título, Certificado.
Kuatiaryru: Carpeta.
kyguái: Coma
kyndýi: Signo de admiración
kyta iguýpe: Punto aparte.
kyta paha: Punto final.
kyta porandu: Signo de interrogación
kyta soso: Puntos suspensivos.
kyta syry: Punto seguido.
Kyta: Punto.
kytaguái: Punto y coma.
kytaköi: Dos puntos.
Mandu’apy: Memorándum.
Marandu: Informe.
Mávapa nde: Datos personales.
Mávapa ohai: Remitente.
Mávapepa ojehai: Destinatario.
Mba’apoha réra: Membrete.
Mba’ejerujehai mba’aporä: Solicitud de empleo.
Mba’ejerure: Solicitud.
Mba’épa oje’éva: Contenido, Texto.
Mba’eräpa: Asunto.
Moöpa remba’apova’ekue: Experiencia laboral.
Motenondehára: Director.
Muanduhe pu’atä: Acento tónico.
Muanduhe tïgua: Acento nasal.
Muanduhe: Acento.
Pumbyry: Teléfono.
Rokái: Paréntesis.
Tai: Letra.
Tekove arandupy: Currículum vitae.
Tekove ndekuaava: Referencia laboral.
Tekove ndekuaáva: Referencias personales.
Teraguapy: Firma.

89
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo oñondivepa
Ñamba’apomína Proyecto rehe.
Proyecto Réra:
Mba’érepa jajapóta:
Trabajo trabajo solo Valoro lo En accion
Jehupytyrã:
r mas en grupo aprendido
Tembiaporã
Mavamávapa ojapóta:
Araka’etépa oikóta:
Mávape çuarãpa:
Moõitépa ojejapóta:
Tapicha omba’apova’erã:
Mba’emba’épa ojeporúta:
Mba’emba’épa ojehepyme’ëva’erã:
Jahecháke mba’éichapa oguata ñane rembiapo:
Mba’épa ikatu ñanemopysanga térã ñandejoko:

90
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñañembokatupyry jahaikuévo ñê’ë guaraníme


Jahaimína ko’ápe ñande jahaiséva
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

91
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

1-Ndahupytýi
2-Ahupyty’imi
3-Ahupytyvéma
Jahechajeyrä jaikuaa puyahúva 4-Ahupyty porã
5-Ahupyty porãiterei
Mba’éichapa Rehechakuaáta nde katupyrymaha rehóvo
Guaraní Ñe’ëme
Emongurusu umi mba’e rehupyháicha.
Ere haçua reikümbyha moñe’ërã rehendúva,
1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:

Erekuaa mba’eichagua moñe’ërãpa pe rehenduvahína.

Erekuaa mba’éichapa oñepyrü ha hypy’ü pe moñe’ërã re-


hendúva.

Ere mba’erehetépa oñe’ëhína pe moñe’ërã rehendúva.

Reiporavokuaa rehendu haçua, moñe’ërã neipytyvötava


nearandu ha ndereko poräve haçua.
Erekuaa mba’épa reñandu rehendu rire moñe’ërã guaraní-
megua.

Ko’ä mba’e pytyvöhára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.
Ere haçua reñe’ëkuaaha guaraníme,
1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:
Erekuaa neremiandu tapichakuéra rekove rehe, ñande
rekoteete térä sy mborayhu rehe.

Reipuru ñe’ë pyahu eñe’ënguévo.

Rembohyapu hatäve térä kangyve neñe’ë, oikotevëhái-


cha ere haçua neremiandu.

Remohenda porä neñe’ë reikuaágui mávapa nerenduhína

Remoñepyrü, rembohete ha remohu’ä poräha pe


remombe’úva.

Reipuru umi ñe’ë omoporäva pe erevahína.

92
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ko’ä mba’e pytyvöhára ohechakuaáta “observación ha registro” rupive.

Ere haçua reikumbyha moñe’ërã remoñe’ëva


1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:

Erekuaa mba’éichagua moñe’ërãpa pe remoñe’ëva.

Erekuaa mávapa ojapóra’e pe moñe’ërã remoñe’ëva,


mba’érehepa ojapo ha mba’eichahápepa ojapóra’e.

Erekuaa mba’erehetépa oñe’ëhína pe moñe’ërã


remoñe’ëva.

Erekuaa mba’e ñe’ëpa oipurúra’e haihára iporä haçua hem-


biapo.

Erekuaa mba’e porä ha mba’e vai rejuhúva moñe’ërã


remoñe’ëvape.

Reiporavo, remoñe’ë haçua, moñe’ërã guaranímegua.

Ko’ä mba’e pytyvöhára ohechakuaáta “prueba escrita” térä “prueba oral” rupive.

Ere haçua rehaikuaaha guaraníme,


1 2 3 4 5
rehechakuaava’erä ndejehe ikatuha:

Rehai guaraníme neremiandu ha neremimo’ä.

Remohenda ñe’ë tekotevëháicha rehaikuévo ñe’ëpoty,


kuatiañe’ë, mombe’urä térä ambueichagua moñe’ërã.

Reipuru hekoitépe umi ñe’ë hyapu tïguáva.

Rembojoapy poräha ñe’ënguéra rehaikuévo moñe’ërã.

Remoñepyrü, rembohete ha remohu’ä ne moñe’ërã.

Reiipuru siynokuéra omohesakäva mba’épa ereséhina


neñe’ë rupi.

93
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ehai ko’ápe reporandu térã rehechaukava’erã mbo’ehárape


...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

Nahesakãiva térã reikuaasevéva


...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
……………………………………………………………………

94
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Jahechajeyrä jaikuaa pyahúva

Jahechauka ñandekatupyryha
1. Ñamba’apo haçuapa jajapova’erä ñande rekove arandupy
2. Marandúpa ojehai ojekuaauka haçua peteï mba’e
3. Marandu ojepuru ogapýpe
4. Mba’ejerurehai ndojeruréi mba’eve
5. Guaranímepa oï mbohapypa mbohapy tai
6. Pusópa oï avei karaiñe’ëme
7. Muanduhe pu’atä ndaikatuiri ojehai guaraníme ñe’ë pahápe
8. Muanduhe tïgua guaraníme añónte ojepuru
9. Siynokuérapa ndaipóri guaraníme
10. kyndýipa ojeipuru oñeporandu haçua

Jahechauka ñandekatupyryha. Mbohovái


1. Heë, jajapova´erä.
2. Heë, ojepuru ejeikuaauka haçua peteï mba´e.
3. Nahániri, ojepuru empresakuérape.
4. Nahániri, ojepuru ojejerure haçua.
5. Heë, guaraní acheguetýpe oï mbohapypa mbohapy tai.
6. Nahániri, puso ndaipóri castellano-pe.
7. Heë, ndojehairi.
8. Heë, ndaipórigui castellano-pe.
9. Nahániri, oï avei guaraníme.
10. Nahániri, upéva ojehai exclamativa-pe.

95
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Tembiaporä mbohovái
Tembiaporä 1ha

A) Mávapa che, techapyrä:


Téra: Cándido
Terajoapy: González Torres
Arange chereñói hague : 25 - 04 -1980
Teko: nomendávai
Oga renda: Araukano ha Paraisope N° 3354(Paraguaýpe)
Cédula de Identidad : 1.384.524
Pumbyry 408 886

Che arandupy
Tekombo’e Ñepyrü: Mbo’esyry peteïha guive poteïha peve
Mbo’ehao “Pedro Juan Caballero”-pe.
Tekombo’e Moköiha : Poköiha mbo’esyry guive mbohapypa mbo’esyry peve
Mbo’ehao “Juan Alberto Samaniego”-pe.
Che mba’apokue: “Textil Paranáme”

Tekove chekuaáva
Karai José Dolores Mendoza: Pumbyry 334 450.
Kuñakarai Margarita Benítez López: Pumbyry 408 634.

Ä)
1- Kuatiahaipyre omombe`úva nde rekove arandupy.
2- Téra ha terajoapy. Arange nereñói hague, teko, óga renda, cédula de identidad.
Pumbyry, tekombo´e, mba´apokue, tekove ndekuaáva.
3- Ojekuaa haçua ñane arandupy.

96
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä 2ha
A)
- Oikóta: Peteï aty guasu.
- Ojapóta: Oñeñe’ëta mba’asy “ Dengue “ rehegua
- Araka’épa: Araköi porundy aravo pyhareve jave
- Moöpa: Centro de Salud

Tembiaporä 3ha
A)
Mbo’ehao “Centro de Alfabetización de Adultos”
Akä Karaja 235 - Táva Aregua
Mandu’apy
Mávape: Mbo’ehára Maria Luisa Pérez
Mávagui: Motenondehára Ramona Martínez
Maeräpa: Oho haçua Paraguaýpe oñemoarandu haçua educación
media para personas jóvenes y adultas-pe
Arange: 07 jasyköi - 2011-pe
Marandu: Arapoköitýpe oïta Paraguaýpe aty guasu
Oñemoarandu haçua Bachillerato
Upévarä rehova’erä.
Paraguaýpe araköi 09 ha araapy 10 educación media para personas
jóvenes y adultas-pe

Motenondehára Ramona Martínez Teraguapy

97
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Tembiaporä 4ha
A)
Ko tembiaporä, participante kuéraháicha pejapota peteïteïchaite. Ágä katu
oguerekopava´erä "mba'ejerure hai" hetepy.

Tembiaporä 5ha
A)
a) eíra ä) sa’yju ch)oike e) jarýi

Ä)
Achegety:
a, ä, ch, e, ë, g, ç, h, i, ï, j, k, l, m, mb, n, nd, ng, nt, ñ, o, ö, p, r, rr, s, t, u, ü, v, y, ÿ, ‘
Pu’ae
- Jurugua: a-e-i-o-u-y
- Tïgua: ä-ë-ï-ö-ü-ÿ
Pundie
- Jurugua: ch, g, h, j, k, l, p, r, rr, s, t, v
- Tïgua: ç, m, mb, n, nd, ng, nt, ñ
Ahy’opy’a: ‘(puso)

CH)
a) p i r a
ä) y p e
ch) j a g u a
e) m b a r a k a j a
ë) t a p i t i
g) o v e c h a

98
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä 6ha
A)
a) Araka’etéma kokue rerekuára neko’ë yvy jára. ¡Hipa javy’a!
ä) ¿Mba’éichapa neko’ë, Kola?
ch) Nati oguereko hógape: kure, ype, jagua, tapiti ha tu’ï.
e) Kuehe oky hatäve jave oñani oúvo...
ë) ¡Ma´ëmína, iporäitépa ko yvy pytä!

Tembiaporä 7ha
A)
sái - óga - ára - kyju - mbói - eíra - yvoty – yvága

Ä)
Nañepyrüta che irü
Jaikuaa ñane ñe’ë
Ñamoïke tetia’e
Ñamoïke kyre’ÿ
Feliciano Acosta

99
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamyesakävo ñe’ënguéra
ojepurúva ko módulo apópe.

Área: Conjunto de disciplinas que guardan relación y conexión lógica y psicológica


determinada.
Capacidad: Talento de un individuo para desempeñarse en forma eficiente en dife-
rentes contextos sociales.
Disciplina: Asignatura que forma parte del plan de estudios. Contiene conocimien-
tos sistematizados e integrados a través de conceptos, métodos y procedimientos
propios, configurada con una lógica interna.
Eje vertebrador: Tema alrededor del cual se organizan las disciplinas que integran
un área académica.
Jehaipyre he’i pe oñeha’aröva ichugui: Ohendúva térä omoñe’ëva pe téysto
nikooikuaava’erä mba’eräpahína upe téysto ha upévagui, jehaipyréramo, oïmavoi pe-
teï siluéta oikuaaukáva upevapahína ñe’ëpoty, mombe’urä, memorandum, ha mba’e.
Upéicha avei, oñeñe’ënguévo, oñembohyapu hatäve térä kangyve ñe’ënguéra,
’ýrö katu oje’e mbeguekatumi ha mba’e ojekuaauka haçua ojeporoja’opahína,
oñekuave’ëpahína, ojeporoguerohorypahína, ha mba’e.
Jehaipyre ojoapy: Téysto ñahendúva térä ñamoñe’ëva niko oipuru ñe’ë oñembojoa-
py haçua pe ipype he’íva ani haçua oñemondoho pe oñemombe’uséva. Upevarä
ojepuru ñe’ë he’isejojáva (...óga... – ...upe tapÿime....), ñe’ë he’íva hetaháicha (
...jagua .... - ... ko mymba....), ñe’ë he’i avýva (...arakue.... - ... pyharekue katu...), ha
ambueichagua ñe’ë.
Jehaipyre oñemoñepyrü pe marandu ojekuaavaguivoi ha oñemohypy’ü ohóvo: Opa-
vave téysto apoha ojeporeka mba’éichapa omoñepyrüta pe omombe’uséva ikatu
haçuáicha pe hapicha ohendúva chupe ’ýrö katu omoñe’ëva hembiapokue oikümby
porä. Upévare oipuru marandu moköive oikuaáva (téma) ha upéva omopyenda
ambue marandu téysto apohára oikuaaukaséva hapichápe (rréma). Upe marandu
oikuaámarö moköive omopyenda jeýta ambue marandu ha upéicha okakuaa ha
ojepyso ohóvo téysto.
Ñe’ë ombojoajúva ijeheguivoi: Ko’ävahína umi ñe’ë ojepurúva ambue ñe’ë apytépe
oñembojoaju haçua oje’emava’ekue pe oje’etavahína rehe (...upévare...., ..peicha-
hágui..., ...upémarö....)
Ñe’ëporä: Oje’éniko péicha umi téystope ojejapova’ekue ikatu haçuáicha umi ohen-
dúva térä omoñe’ëva oguerohory ha ohecharamo upe tembiapo. Upevarä ojeipora-
vo ha oñemohenda umi ñe’ë he’i porävétava pe téysto apoha remiandu.
Objetivo de unidad: Enunciado que resume las intenciones de aprendizaje orienta-
das al desarrollo de capacidades que se relacionan a una unidad temática.

101
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Objetivos orientados al logro de competencias específicas: Enunciado de intencio-


nes relacionado al logro de competencias a través del desarrollo de capacidades
específicas y propias de una disciplina.
Objetivos orientados al logro de competencias generales: Enunciado de intencio-
nes relacionado al logro de competencias a través del desarrollo de capacidades
comunes de las disciplinas que integran el área académica.
Organizador de temas parciales: Articulados entre sí que forman parte de un todo.
Téysto: Peteï térä heta ñe’ë jaipurúva jaikuaauka haçua ñane remiandu térä ñane
remimo’ä. Umi ñe’ë ikatu ja’e ñañe’ë térä jahaikuévo.
Eje temático: Tema que organiza capacidades afines en una disciplina.

102
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Bibliografía

Alvarez, M. R. (2002) Selección e introducción de “Lo mejor del folklore paraguayo”.


Editorial El Lector. Asunción.
Ayala, Pbro. J. V. (1996) “Gramática Guaraní”. Edición del Ministerio de Cultura y
Educación de la Nación, Rca. Argentina.
Canesse de Krivoshein, N. (1987) Gramática Guaraní.
Cassany, D. (1987) Describir el escribir. Barcelona: Ediciones Paidós Ibérica.
Correa de Báez, M. (2004) Lengua Guaraní actual. Asunción: Distribuidora ARAMI.
Guaranía, F. de. (2006) “Martín Fierro rekovekue guaraníme”. Asunción: Edición del
autor.
Guaranía, F. de. (2007) “Diccionario guaraní ilustrado”. Asunción: Ediciones Coli-
hue-Mimbipa.
Guash, A. s.j. “Diccionario Básico”. (2003) Centro de Estudios Paraguayos CEPAG
2002 nueva edición por Bartomeu Meliá. Ediciones y Arte.
Guash, A. S.j.- Diego Ortiz, S.J. (1995) “Diccionario Castellano – Guaraní” 12ª. edi-
ción CEPAG. Asunción: Editora Litocolor.
Gynan, S. N. (2001) “Metodología de enseñanza de segunda lengua”. Facultad de
Lenguas Vivas. Asunción: QR Producciones Gráficas.
Krivoshein, N. & Acosta, F. (2001) “Diccionario ñe’ëryru guaraní - español español-
guaraní”. Colección Ñemitÿ. Instituto Superior de Lenguas Universidad Nacional de
Asunción. Asunción: Ediciones y Arte.
MEC. (1997) Ministerio de Educación y Cultura Paraguay- Departamento de Cu-
rrículo- “El proyecto de educación bilingüe de la reforma educativa”- un desafío de
calidad.
MEC-BIC. (1998) Ministerio de Educación y Cultura - “Plan estratégico de la refor-
ma educativa paraguay 2020”. Asunción.
MEC/MECES. (2000) “Lengua y Literatura castellano-guaraní 9º grado”. Asunción.
MEC. PYTYVORÄ (1995) “Guía didáctica para el aprendizaje del guaraní como
lengua materna”. Asunción: Editora Litocolor.
MEC/BIRF. (2007) “Guaraní Ñe’ë Mokoïha Educación Media 2. Asunción: Editorial
Servilibro.
Meliá, B. (1992). La lengua guaraní del Paraguay. Historia, sociedad y literatura,
Madrid: MAPFRE.
Melià, B. (1999, 3 de julio). Política lingüística en la época colonial: Nuevos intentos
de castellanización. Correo Semanal, Diario Ultima Hora, pp. 22 – 23.
103
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Melia, B. Sj. (2006) Equipo de Educ. Intercultural Fe y Alegría. “Guaranía ñe’ë para-
guái” gramatica pedagógica. Asunción: Editora Litocolor.
Newmark, P. (1987) Manual de traducción. Madrid: Edic. Cátedra.
Pérez Grajales, H. (1995) “Comunicación Escrita”. Bogotá: Editorial Aula Abierta.
Peralta Heisecke, M. J. (2002) (Editora); Melia, Bartomeo; Bacsh, Marcela et al.
“Lengua y Literatura 9”. Asunción: Santillana Paraguay.
Richards, J. & Rodgers, T. (1997) Enfoques y métodos en la enseñanza de idiomas.
Silva, R. R. (1990) “Arandu Ka’aty aty” Ediciones Taller. Asunción: Imprenta SALE-
SIANA.
Zarratea, T. (2002) “Gramática elemental de la lengua guaraní”. Asunción: Editora
y Gráfica Marben.

104

También podría gustarte