Documentos de Académico
Documentos de Profesional
Documentos de Cultura
Ecuaciones Diferenciales PDF
Ecuaciones Diferenciales PDF
Solucionario de Problemas
de Ecuaciones
Diferenciales
Primer parcial (3ra versión)
Roberto Cabrera
09
Ecuaciones diferenciales de primer orden
Se tiene una ecuación diferencial ordinaria de primer orden:
Se dice que ecuación diferencial de primer orden es separable si se puede expresar la esa
ecuación diferencial de la siguiente manera:
Donde
se lo expresa como una multiplicación de dos funciones, una que depende de la
variable “x” y otra de la variable “y”. En este caso se obtiene la siguiente solución de esta
ecuación diferencial:
Donde la solución de esta ecuación diferencial separable tiene la siguiente forma:
dy(xy - 2x + 4y - 8) - dx(xy + 3x - y - 3) = 0
dy xy + 3x - y - 3
=
dx xy - 2x + 4y - 8
dy x(y + 3) - (y + 3)
=
dx x(y - 2) + 4(y - 2)
dy (y + 3)(x - 1)
= = f ( y )g ( x );
dx (y - 2)(x + 4)
(y − 2 )dy (x − 1)dx
= ⇒ Integramos a ambos lados de la ecuación
(y + 3 ) (x + 4 )
(y − 2 )dy (x − 1)dx
∫ (y + 3 ) = ∫ (x + 4 )
( y + 3 )dy 5dy (x + 4 )dx 5dx
∫ ( y + 3)
−∫
y+3
=∫
(x + 4 )
−∫
(x + 4 )
5dy 5dx
∫ dy − ∫ y + 3 = ∫ dx − ∫ (x + 4 )
y − 5 ln y + 3 = x − 5 ln x + 4 + c
ESPOL 2009 2
Ecuaciones diferenciales de primer orden
ln tan(y) = 3ln 2 − e x + c;
(2 − e x )sec 2 (y)dy = −3e x tan(y)dx;
3ln 2 − e x + c
dy − 3e x tan(y) e ln tan(y) = e ;
= x 2
= f(x).g(y); x 3
dx (2 − e )sec (y) tan(y) = (2 − e ) K;
2 x
sec (y)dy 3e dx La solución general es :
=− x
;
tan(y) (2 − e ) y = arctan[(2 − e x )3 K ];
sec 2 (y)dy 3e x dx si y(0) = $/4;
∫ tan(y) ∫ (2 − e x ) ;
= −
⇒
u = tan(y) ⇒ du = sec 2 (y);
$/4 = arctan[(2 − e 0 )K ];
v = 2 − e ⇒ dv = − e dx;
x x
$/4 = arctan(K);
⇒ Reemplazan do :
$
du 3dv tan = K; ⇒ K = 1;
∫ u =∫ v ; 4
La solución particular es :
ln u = 3ln v + c;
y = arctan[(2 − e x )3 ];
dx
e x/2 ydy − = 0
e (1 + ex/2 )
y
2du 2
⇒∫ = − − 2 ln u + 2 ln 1 + u + c ;
dx 2
u (1 + u ) u
∫ e x/2 (1 + e x/2 ) = ?
dx 2
⇒∫ = − x/2 − 2 ln e x/2 + 2 ln 1 + e x/2 + c ;
1 e x/2 x/2
(1 + e ) e
u = e x /2 ⇒ du = e x /2 dx ;
2 dx
1 2du ye y − e y = ∫ ;
du = udx ⇒ dx = ; e (1 + e x/2 )
x/2
2 u
La solución implicita general es :
2du
dx 2du 2
⇒ ∫ x/2 =∫ u =∫ 2 ⇒ ye y − e y = − x/2
− 2 ln e x/2 + 2 ln 1 + e x/2 + c ;
e (1 + e ) x/2
u(1 + u ) u (1 + u ) e
ESPOL 2009 3
Ecuaciones diferenciales de primer orden
Re emplazando :
+∞
y2n ln( x )
∫∑
n = 0 (2 n + 1 )!
dy = ∫
x 1 + ln( x )
dx ;
+∞
y2n
Integrando ∑ dy obtenemos que :
n = 0 (2 n + 1)!
+∞
y2n +∞
y 2 n +1
∫∑
n = 0 (2 n + 1 )!
dy = ∑
n = 0 (2 n + 1 )(2 n + 1)!
;
ESPOL 2009 4
Ecuaciones diferenciales de primer orden
ln(x)
Ahora integrando dx :
x 1 + ln(x)
ln(x)
∫x 1 + ln(x)
dx = ?
dx
Si u = ln(x) ⇒ du =
x
ln(x) udu
⇒∫ dx = ∫ ;
x 1 + ln(x) 1+u
Ahora z 2 = 1 + u ⇒ 2 zdz = du ;
udu (z 2 - 1)2zdz
⇒∫
1+u ∫
= ;
z
(z 2 - 1)2zdz z3
⇒∫ = 2 ∫ (z - 1)dz = 2 − z + C ;
2
z 3
udu ( 1+ u ) 3
⇒∫ = 2 − 1+ u +C
1+u 3
ln(x) 1 + ln(x) 3
( )
⇒∫ dx = 2 − 1 + ln(x) + C ;
x 1 + ln(x) 3
La solucion general de forma implícita es :
+∞
y 2 n +1 ( 1 + ln(x))3
∑
n = 0 (2 n + 1)(2 n + 1)!
= 2
3
− 1 + ln(x) + C
ESPOL 2009 5
Ecuaciones diferenciales de primer orden
u(x) = e ∫
p(x)dx
;
u(x)[y' + p(x)y] = u(x)g(x);
d
[u(x)y] = u(x)g(x);
dx
∫ d[u(x)y] = ∫ u(x)g(x)dx;
u(x)y = ∫ u(x)g(x)dx;
1
u(x) ∫
y= u(x)g(x)dx;
y = e∫
− p(x)dx g(x)
∫ yh
dx;
ESPOL 2009 6
Ecuaciones diferenciales de primer orden
x3
1) xy'−2 y = ;
sen 2 (x)4 ctg(x)
2 x2
y' − y= ;
x sen 2 (x)4 ctg(x)
Tiene la forma y' + p(x)y = g(x);
Por lo tanto podemos aplicar el método del factor integrante :
Encontremos el factor integrante u(x) :
u(x) = e ∫
p(x)dx
2
u( x) = e ∫ x = e − 2 ln( x ) = e ln( x ) = x −2 = 2 ;
− dx −2 1
x
Multipliquemos el factor integrante u(x) a ambos lados de la ecuación :
1 2 1 x2
;
y' − y =
x2 x x 2 sen 2 (x)4 ctg(x)
d 1 1
;
2 y =
dx x sen 2 (x)4 ctg(x)
1 1
⇒ ∫ d 2 y = ∫ dx ;
x sen (x)4 ctg(x)
2
1 1
⇒ 2 y = ∫ dx ;
x sen 2 (x)4 ctg(x)
1 csc 2 ( x )
⇒∫ dx = ∫ dx ;
sen 2 (x)4 ctg(x) 4 ctg(x)
Si u = ctg( x) ⇒ du = − csc 2 ( x )dx ;
csc 2 ( x ) − du u 3/4 4u 3 / 4
⇒∫ dx = ∫ 4
= − ∫ u −1 / 4
du = − 3 /4 = −
4 ctg(x) u 3
1 4 4 ctg 3 ( X )
⇒ y = − + C;
x2 3
La solución general de la ecuacion diferencial es :
4 4 ctg 3 ( X )
y=x − 2
+ C ;
3
ESPOL 2009 7
Ecuaciones diferenciales de primer orden
1 ; 0 ≤ x < 2
y'+ p(x)y = 1; y(0) = 1; p(x) =
2) - 2x ; x ≥ 2
Para el intervalo 0 ≤ x < 2 resolvemos la ecuación diferencial, donde p(x) = 1 :
Ahora para x ≥ 2, p(x) = -2x;
y'-2xy = 1; (Ec. dif. lineal)
u( x ) = e ∫
− 2 xdx 2
y'+ y = 1; = e −x ;
2 2
dy
+ y = 1; ⇒
dy
= 1 − y ; (Ec. dif. separable); e −x (y'- 2 xy ) = e − x (1);
dx dx 2
d(e −x y ) 2
dy dy = e −x ;
= dx ⇒ ∫
1−y ∫
= dx ; dx
1−y
∫ d(e y) = ∫ e dx; ⇒ e y = ∫ e dx;
2 2 2 2
−x −x −x −x
− ln 1 − y = x + C ; 2
Pero para integrar e −x dx necesitamos
ln 1 − y = −x + K
usar series de potencias :
e ln 1− y = e − x+K ; +∞
(− 1 ) n x 2 n
⇒ e −x y = ∫ ∑
2
1 − y = k 1e ; −x dx ;
n =0 n!
y 1 = 1 − k 1e −x ; +∞
(− 1 ) n x 2 n + 1
⇒ e −x y = ∑
2
Pero y(0) = 1; + k2 ;
n =0 ( 2 n + 1)n!
1 = 1 − k 1e 0 ; ⇒ k 1 = 0 ; +∞
(− 1 ) n x 2 n + 1
∑ ( 2n + 1)n!
2 2
⇒ y2 = ex + e x k 2 ; para x > 2;
⇒ y 1 = 1 para 0 ≤ x < 2 n =0
⇒ lim y = lim y ;
1 2
x→2 − x→2 +
2 + ∞ (− 1 ) n x 2 n + 1
⇒ lim 1 = lim e x ∑
2
+ e x k 2 ;
x→2 − x→2 + n = 0 (2 n + 1)n!
n 2 n +1
+∞
(− 1 ) 2 +∞
(− 1 ) n 2 2 n 2 4
⇒ 1 = e2 ∑ + e2 k 2 ;⇒ 1 = e4 ∑
2 2
+e k2 ;
n = 0 (2 n + 1)n! n = 0 (2 n + 1)n!
(− 1 ) n 2 2 n 2 4
+∞
1 + ∞ (− 1 ) n 2 2 n 2
⇒ 1−e4 ∑ = e k2 ;⇒ k2 = 4 − ∑ ;
n = 0 (2 n + 1)n! e n = 0 (2 n + 1)n!
1 +∞
(− 1 ) n 2 2 n
⇒ k 2 = 4 − 2∑ ;
e n = 0 (2 n + 1)n!
e ∑ + e 4 − 2 ∑ ; x ≥ 2
n = 0 (2 n + 1 )n!
n =0 ( 2 n + 1)n! e
ESPOL 2009 8
Ecuaciones diferenciales de primer orden
u(y) = e ∫
p(y)dy
;
2
2 ∫ − dy
p( y ) = − ; entonces u(y) = e y = e −2 ln y = y -2 ⇒ u(y) = y - 2
y
Multiplicando el factor integrante u(y) = y -2 a ambos lados de la ecuación diferencial :
2x e y 2x ey
x'− = ⇒ y -2 x'− = y - 2 .
y y y y
142 4 43 4
d −2
dy
y x[ ]
∫ ∫
d −2 ey ey ey
dy
[y x ] = 3 ⇒ d[y −2 x ] = 3 dy ⇒
y y
d[y − 2 x ] =
y3
dy
∫ ∫
y y
e e
y −2 x = dy ⇒ x = y 2 dy
y3 y3
y
e
Para integrar dy usamos series de potencias :
y3
+∞ +∞
ey =
∑ yn
n!
ey
⇒ 3 =
y ∑ y n −3
n!
La solución es:
1 +∞
1
∑ yn
n =0 n =0
1
x = − − y + y 2ln(y) + + Cy 2
y n −3
+∞ +∞
∫∑ ∑ 2
∫
y n −3 1 1 2 (n − 2)n!
dy = 3
+ 2
+ + n =3
n! 0! y 1! y 2! y n!
n =0 n =3
1 +∞
∫ ∑ y n −2
y
e 1 1
x( y ) = y 2
3
dy = y 2
− 2 − + ln( y ) + + C ;
y 2y y 2 ( n − 2 )n!
n =3
ESPOL 2009 9
Ecuaciones diferenciales de primer orden
∫ ∫
d −1
dx
[x y] = sen( ln (x)) ⇒ d[x −1y] = sen( ln (x))dx ⇒ d[x −1 y] = sen( ln (x))dx
x −1 y =
∫ sen( ln (x))dx
∫
y = x sen( ln (x))dx
∫ sen(ln( x))dx = ?
Encontremo s ahora la solución particular si y(1) = 0;
dx x 2 [sen (ln( x )) − cos(ln( x))]
z = ln( x); ⇒ dz = ; y= + Cx ;
x 2
dx = xdz ; Pero x = e z ; y( 1) = 0 ;
dx = e zdz ; 12 [sen (ln( 1)) − cos(ln( 1))]
⇒0= + C( 1);
2
∫ sen(ln( x))dx =
∫ sen(z )e zdz ;
⇒0=
[sen(0) − cos( 0)] + C ;
2
∫ sen(z )e zdz , integrando por partes obtenemos que : 1
⇒ 0 = − + C; ⇒ C = ;
2
1
2
e z [sen(z ) − cos(z )]
∫ sen(z )e zdz =
2
+ C;
La solución es :
x[sen(ln( x)) − cos(ln(x))]
⇒
∫ sen(ln(x ))dx =
2
+ C;
y=
x 2 [sen(ln(x)) − cos(ln(x))] x
+
x[sen(ln( x)) − cos(ln(x ))] 2 2
⇒ y = x + C
2
x 2 [sen(ln( x)) − cos(ln( x))]
y= + Cx;
2
ESPOL 2009 10
Ecuaciones diferenciales de primer orden
ESPOL 2009 11
Ecuaciones diferenciales de primer orden
+∞
(x )n (y )n
F( x , y ) = x y − ln( y ) − ∑
4
+ yx ln( x ) − xy + h ( x );
n = 1 (n )(n !)
ESPOL 2009 12
Ecuaciones diferenciales de primer orden
ESPOL 2009 13
Ecuaciones diferenciales de primer orden
ESPOL 2009 14
Ecuaciones diferenciales de primer orden
Entonces reemplazando Fy :
y3
2 xy − x + ln x + 1 + x 2 y + h' ( y ); = 2 xy − x + ln x + 1 + x 2 y +
y8 − 2
Eliminando términos :
y3
h' ( y ) = ;
y8 − 2
Obteniendo h(y) :
y3
h( y ) = ∫ dy ;
y8 − 2
y3
h( y ) = ∫ dy ;
(y )4 2
−2
z = y 4 ; ⇒ dz = 4 y 3 dy ;
1 dz 1 1 z− 2
h( z ) = ∫ 2
= ln
4 z − 2 4 2 2 z + 2
+ K;
1 z− 2
h( z ) = ln + C;
8 2 z+ 2
1 y4 − 2
h( y ) = ln + C;
8 2 y4 + 2
Entonces :
x2y2 1 y4 − 2
F( x , y ) = xy 2 − xy + y ln x + 1 + + ln 4 + C;
2 8 2 y + 2
La solución implicitaes F(x, y) = 0, es decir :
x2 y2 1 y4 − 2
xy 2 − xy + y ln x + 1 + + ln 4 + C = 0;
2 8 2 y + 2
3.- Determine el valor de N(x,y) para que la siguiente ecuación diferencial sea
exacta, luego encuentre la solución de forma implícita:
1/2 −1/2 x
y x + 2 dx + N(x, y)dy = 0
x + y
Para que la ecuación diferencial sea exacta debe cumplirse que My = Nx
Nx = My ;
1 x
Nx = y − 1 / 2 x − 1 / 2 − ;
2 (x + y )2
2
∂N( x , y ) 1 −1 / 2 −1 / 2 x
= y x − 2 ;
∂x 2 (x + y )2
1 x
∂N( x , y ) = y − 1 / 2 x − 1 / 2 − ∂x ;
2 (x 2
+ y )2
ESPOL 2009 15
Ecuaciones diferenciales de primer orden
1 x
∫ ∂N( x, y) = ∫ 2 y ∂x ;
−1 / 2
x −1 / 2 −
(x 2 + y )
2
x
N( x , y ) = y −1 / 2 x 1 / 2 − ∫ 2 ∂x ;
(x + y )
2
2
u = x + y;
∂u = 2 x∂x ;
1 ∂u
2 ∫ u2
N( x , y ) = y −1 / 2 x 1 / 2 − ;
1
N( x , y ) = y −1 / 2 x 1 / 2 + + C;
2u
1
N( x , y ) = y −1 / 2 x 1 / 2 + + C;
2 (x + y )
2
1 /2 − 1 /2 x 1
y x + dx + y −1/2 x 1/2 + + C dy = 0
x 2
+ y 2 (x 2
+ y )
Ahora como My = Nx;
Fx = M(x, y)
⇒ Existe una función F(x, y), donde
Fy = N(x, y)
Si Fx = M(x, y), entonces se obtiene lo siguiente :
x
Fx = M(x,y) = y 1/2 x −1/2 + 2 ;
x +y
∂(F(x,y)) x
= y 1 /2 x − 1 /2 + 2
∂x x +y
x
∂(F(x,y)) = y 1/2 x −1/2 + 2 ∂x;
x + y
x
F(x,y) = ∫ y 1/2 x −1/2 + 2 ∂x;
x + y
x
F(x,y) = 2 y 1/2 x 1/2 + ∫ 2 ∂x;
x +y
u = x 2 + y;
∂u = 2 x∂x;
1 ∂u
2∫ u
F(x,y) = 2 y 1/2 x 1/2 + ;
1
F(x,y) = 2 y 1/2 x 1/2 + ln x 2 + y + h(y);
2
Ahora si Fy = N(x, y), entonces se obtiene lo siguiente :
Fy = N(x, y);
1
Fy = x 1 / 2 y −1 / 2 + 2
+ h' ( y );
2( x + y )
ESPOL 2009 16
Ecuaciones diferenciales de primer orden
Entonces reemplazando Fy :
1 1
x 1 / 2 y −1 / 2 + + h' ( y ); = y − 1 / 2 x 1 / 2 + + C;
2( x 2 + y ) 2(x 2 + y )
Eliminando términos :
h' ( y ) = C ;
Obteniendo h(y) :
h( y ) = Cx + K ;
Entonces :
1
F(x,y) = 2 y 1/2 x 1 /2 + ln x 2 + y + h(y);
2
1
F(x,y) = 2 y x + ln x 2 + y + Cx + K;
1 / 2 1 /2
2
La solución implicitaes F(x, y) = 0, es decir :
1
2 y 1 /2 x 1 /2 + ln x 2 + y + Cx + K ; = 0 ;
2
ESPOL 2009 17
Ecuaciones diferenciales de primer orden
M( x , y ) + N( x , y )y' = 0 ;
Si My ≠ Nx;
Entonces es una ecuación diferencial no exacta, por lo tanto se necesita un factor integrante :
Un factor integrante que solo depende de x es :
My-Nx
∫ N(x,y) dx
u(x) = e ;
u(x)M(x,y) + u(x)N(x,y)y' = 0 ;
Ahora la ecuación diferencial es exacta.
Un factor integrante que depende de y :
Nx-My
∫ N(x,y) dx
u(y) = e ;
u(y)M(x,y) + u(y)N(x,y)y' = 0 ;
Ahora la ecuación diferencial es exacta.
1) xydx + (2x 2
+ 3y 2 − 20 )dy = 0; Si y(1) = 1;
M(x,y) = xy;
My = x;
N(x,y) = 2 x 2 + 3 y 2 − 20 ;
Nx = 4 x;
My ≠ Nx; entonces la ecuación diferencial no es exacta;
Por lo tanto debemos encontrar su factor integrante :
Nx-My
∫ M(x, y) dy
u(y) = e
4x-x 3
∫ dy
xy ∫ y dy
u( y ) = e =e = y 3;
u( y ) = y 3 ;
Luego mulitiplicando u(y) a ambos lados de la ecuación :
(
y 3 ( xydx ) + y 3 2 x 2 + 3 y 2 − 20 dy = 0 ; )
(
xy 4 dx + 2 x 2 y 3 + 3 y 5 − 20 y 3 )dy = 0;
M ( x , y ) = xy 4 ;
My = 4 xy 3 ;
N ( x , y ) = 2 x 2 y 3 + 3 y 5 − 20 y 3 ;
Nx = 4 xy 3 ;
ESPOL 2009 18
Ecuaciones diferenciales de primer orden
Si y(1) = 1;
x2 y 4 y6
+ − 5y 4 + C = 0 ;
2 2
(12 )(14 ) + (16 ) − 5(14 ) + C = 0 ;
2 2
1 1
+ − 5 + C = 0;
2 2
C = 5 − 1;
C = 4;
x2 y 4 y6
+ − 5y 4 + 4 = 0 ;
2 2
La solución :
x 2 y 4 + y 6 − 10 y 4 + 8 = 0 ;
ESPOL 2009 19
Ecuaciones diferenciales de primer orden
[y + xy 3
(1 + ln(x))]dx - 2xdy = 0;
M(x,y) = y + xy 3 (1 + ln (x));
My = 1 + 3xy 2 + 3xy 2 ln (x);
N( x , y ) = -2x;
Nx = -2;
Nx − My
∫ M ( x , y ) dy
u(y) = e ;
− 2 − 1 − 3 xy 2 − 3 xy 2 ln (x); − 3 − 3 xy 2 − 3 xy 2 ln (x);
∫ dy
∫ dy
y + xy 3 (1 + ln (x) )
= e y (1+ xy (1+ ln( x ) ))
2
u( y ) = e
− 3 (1 + xy 2 (1 + ln( x ) )) −3
∫ y (1+ xy 2 (1+ ln( x ) )) dy ∫ y dy 1
u( y ) = e e = 3;
y
Luego mulitiplicando u(y) a ambos lados de la ecuación :
1 1
y 3
[y + xy 3 (1 + ln (x))]dx- 3 (2 xdy ) = 0 ;
y
1 2x
2 + x(1 + ln (x))dx − 3 dy = 0 ;
y y
1
M( x , y ) = 2 + x(1 + ln (x));
y
2
My = − ;
y3
2x
N( x , y ) = − ;
y3
2
Nx = − ;
y3
My = Nx, por lo tanto la e.d. es exacta :
Fx = M(x, y);
∃(F(x, y)) talque :
Fy = N(x, y);
Fx = M(x, y);
∂( F( x , y )) 1
= 2 + x(1 + ln (x));
∂x y
1
F( x , y ) = ∫ 2 + x(1 + ln (x)) ∂x ;
y
2 2
x x x x2
F( x , y ) = 2 + + ln( x ) − + h( y ); Entonces :
y 2 2 4
Fy = N(x, y); x x2 x2 x2
F( x , y ) = + + ln( x ) − + C;
2x 2x y2 2 2 4
− 3
+ h'(y) = − 3 ;
y y x x2 x2 x2
+ + ln( x ) − + C = 0;
h'(y) = 0 ; y2 2 2 4
h( y ) = C
ESPOL 2009 20
Ecuaciones diferenciales de primer orden
3) (
x 2 + y 2 y 2 + 1 y' = −2xyln(y); )
[
2 xy ln (y) + x 2 + y 2 y 2 + 1 y' = 0 ; ]
M( x , y) = 2 xy ln (y);
My = 2 x[1 + ln( y )];
[
N( x , y) = x 2 + y 2 y 2 + 1 ; ]
Nx = 2 x ;
Nx − My
∫ M ( x , y ) dy
u( y ) = e ;
2 x − 2 x [1+ ln( y ) ] − 2 x ln( y ) 1
∫ 2 xy ln (y)
dy ∫ 2 xy ln( y ) dy ∫ − y dy
u( y ) = e
=e =e ;
1
u( y ) = ;
y
Luego se multiplica u(y) a ambos lados de la ecuación :
1
y
[
(2xy ln (y)) + 1 x 2 + y 2 y 2 + 1 y' = 0 ;
y
]
x2
2 x ln (y) + + y y 2 + 1 y' = 0 ;
y
M( x , y) = 2 x ln (y);
2x
My = ;
y
x2
N( x , y) = + y y2 + 1 ;
y
2x
Nx = ;
y
My = Nx, por lo tanto la e.d. es exacta :
Fx = M(x, y);
∃(F(x, y)) talque :
Fy = N(x, y);
Fx = M(x, y);
∂(F( x , y ))
= 2 x ln (y); ;
∂x
F( x , y) = ∫ [2 x ln (y)]∂x ;
F( x , y) = x 2 ln( y ) + h( y );
Fy = N(x, y);
x2 x2 1 2
+ h'(y) = + y y2 + 1 ;
y y h(y) = (y + 1) y 2 + 1 + C;
3
h'(y) = y y 2 + 1 ; Entonces :
(
h( y ) = ∫ y y 2 + 1 dy ; ) 1
F( x , y ) = x 2 ln( y ) + (y 2 + 1) y 2 + 1 + C ;
u = y 2 + 1; 3
1
du = 2 ydy ; x 2 ln( y ) + (y 2 + 1) y 2 + 1 + C = 0 ;
1 2 3
1 1
h( y ) =
2 ∫ udu = u 3 /2 + C = u u + C ;
2 3 3
ESPOL 2009 21
Ecuaciones diferenciales de primer orden
(1 − n) y − n dy + (1 − n) y − n p( x ) y = (1 − n) y − n g( x ) y n
dx
Se obtiene lo siguiente :
(1 − n) y − n dy + (1 − n) p( x ){
y 1− n = (1 − n )g( x )
14 dx
4244
3 v
dv
Esto es :
dx
dv
+ (1 − n ) p( x )v = (1 − n )g ( x ) Esto es una ecuación diferencial Lineal,
dx
que se puede resolver por el método del factor integrante.
ESPOL 2009 22
Ecuaciones diferenciales de primer orden
1) xdy - [y + xy 3 (1 + ln(x))]dx = 0;
xdy-[y + xy 3 (1 + ln (x))]dx = 0 ;
y ∫ (x )
2
ln( x ) dx = ?
y' − + y 3 (1 + ln (x)) = 0 ; .
x dx
u = ln( x ); ⇒ du = ;
y x
y' − = y 3 (1 + ln (x)); n = 3;
x x3
dv = x 2dx; ⇒ v= ;
Se sustituye v = y 1−n ; 3
x 3 ln( x ) x 3
v = y −2 ; ∫ (x 2
ln( x ) dx) =
3
−
9
+ C;
dv dy
v' = = −2 y − 3 ; 2 2 x 3 ln( x ) 2 x 3
dx dx x 2v = − x 3 − + + K;
3 3 9
Luego se multiplica − 2 y − 3 a ambos de la ecuación : Despejandola solución:
y 2 2 x ln( x ) 2 x K
− 2 y − 3 y' + 2 y − 3 = −2 y − 3 y 3 (1 + ln (x)); v =− x− + + ;
x 3 3 9 x2
y −2 Reemplazando v = y-2 :
−3
− 2 y y' + 2 = −2(1 + ln (x));
x 2 2 x ln( x ) 2 x K
y −2 = − x − + + ;
Reemplazando v y v' : 3 3 9 x2
2v
v'+ = −2(1 + ln (x));
x
Resolviendo por factor integrante :
2
La solución general es:
u( x ) = e ∫ x = x 2 ;
dx
2v
x 2 v'+ x 2 = −2 x 2 (1 + ln (x));
x
1
d[x 2 v] y=
= −2 x 2 (1 + ln (x)); 2 2xln(x) 2x K
dx − x− + + ;
3 3 9 x2
x 2 v = ∫ − 2 x 2 (1 + ln (x))dx ;
x 2 v = −2 ∫ (x 2 + x 2 ln( x ))dx ;
2
x 2 v = − x 3 − 2 ∫ (x 2 ln( x ))dx ;
3
ESPOL 2009 23
Ecuaciones diferenciales de primer orden
dx
u = ln (x); ⇒ du = ;
x
dx 1
dv = 2 ; ⇒ v=- ;
x x Si y(1) = 1, entonces :
1 ln( x) dx 1
v=- +∫ 2; 1=
x x x C-1
1 ln( x) 1 C − 1 = 1;
v=- − + C;
x x x C = 2;
v = − ln( x ) − 1 + Cx ;
La solución es :
y −1 = − ln( x) − 1 + Cx ;
1
1 y= ;
y= ; − ln(x) − 1 + 2x
− ln( x ) − 1 + Cx
ESPOL 2009 24
Ecuaciones Diferenciales
1 4 (1 + x )3 1
v= − 4 1 + x + C; y= ;
1+ x 3 4(1 + x )2
− 4(1 + x ) + C 1 + x
4(1 + x )2 3
v= − 4(1 + x ) + C ;
3
4(1 + x )2
y −2 = − 4(1 + x ) + C 1 + x ;
3
ESPOL 2009 25
Ecuaciones Diferenciales
u( x ) = e ∫
2 csc( 2 x )dx
= e ln csc( 2 x )− ctg ( 2 x )
u( x ) = csc(2 x ) − ctg( 2 x );
1 cos( 2 x)
u( x ) = − ;
sen( 2 x ) sen( 2 x)
1 − cos( 2 x)
1 − cos( 2 x ) 2 sen 2 ( x )
u( x ) = = = = tan( x );
sen( 2 x ) sen( 2 x ) sen( x ) cos( x )
2
tan( x )v'+2 tan( x ) csc(2 x)v = tan( x)ctg( x );
d[tan( x )v]
= 1;
dx
tan( x )v = ∫ dx ;
tan( x )v = ∫ dx ;
tan( x )v = x + C ;
v = xctg( x ) + Cctg( x);
y 3 /2 = xctg( x) + Cctg( x );
y = 3 (xctg( x ) + Cctg( x ))2 ;
Si y( π/4) = 1;
2
π
1 = + C ;
3
4
π
1 = + C;
4
π
C = 1− ;
4
ESPOL 2009 26
Ecuaciones Diferenciales
La solución particular es :
2
π
y = 3 xctg( x) + 1 − ctg( x) ;
4
dy
Se dice que la ecuación = f(x, y) es homogénea si se puede
dx
expresar esta ecuación como :
dy y
= f ;
dx x
Se hace la siguiente sustitución :
y
v = ; entonces y = vx;
x
dy dv
= v+x ;
dx dx
Reemplazando v, y y' en la ecuación :
dy y
= f ;
dx x
dv
v+x = f( v );
dx
dv
x = f( v) − v ;
dx
dv dx
= ;
f( v) − v x
v = φ( x);
y
= φ( x );
x
y = xφ( x );
ESPOL 2009 27
Ecuaciones Diferenciales
Asumiendo que :
y
v= ⇒ y = xv;
x
dy dv
⇒ =x + v;
dx dx
y dy dv
Reemplazando en la ecuación diferencial , y = xv, v = , =x + v, se obtiene :
x dx dx
y
sec 2
dy y x dv sec 2 (v )
= + ⇒ x +v = v+ 2 2 ;
dx x y2 dx x v
dv sec 2 (v ) dv sec 2 (v )
⇒x = 2 2 ⇒ x3 = Ecuación diferencial separable.
dx x v dx v2
∫ ∫
v 2 dv dx v 2 dv dx
⇒ 2
= 3 Integrando : = ;
sec (v ) x sec 2 (v ) x3
∫
2
v dv
=?
sec 2 (v )
v 2 v 2cos(2v)
∫ ∫ ∫ ∫
v 2 dv 1 + cos(2v)
= v 2cos 2 (v)dv = v2 dv = + dv
sec 2 (v ) 2 2 2
v v cos(2v) v v cos(2v)
∫ ∫ ∫ ∫
2 2 2 2 2
v dv
= + dv = dv + dv
sec 2 (v ) 2 2 2 2
m = v ⇒ dm = 2vdv;
2
sen(2v)
dn = cos(2v)dv ⇒ n = ;
2
v2 v 3 1 v 2sen(2v) 2vsen(2v)
∫ ∫ ∫ ∫
v 2 dv 1
= dv + (v 2
cos(2v) )dv = + − dv
sec 2 (v ) 2
2 6 2 2 2
∫ ∫
2 3 2
v dv v v sen(2v) 1
2
= + − vsen(2v)dv
sec (v ) 6 4 2
m = v ⇒ dm = dv.
1
dn = sen(2v)dv ⇒ n = − cos(2v)
2
v 3 v 2sen(2v) v
∫ ∫ ∫
2 3 2
v dv v v sen(2v) 1 1
= + − vsen(2v)dv = + − − cos(2v) + cos(2v) dv
sec 2 (v ) 6 4 2 6 2 4 4
v sen(2v) v v
∫ ∫
2 3 2 3 2
v dv v 1 v sen(2v) v 1
2
= + − − cos(2v) + cos(2v) dv = + + cos(2v) - sen(2v)
sec (v ) 6 4 4 4 6 4 4 8
∫
2 3 2
v dv v v sen(2v) v 1
= + + cos(2v) - sen(2v)
sec 2 (v ) 6 4 4 8
ESPOL 2009 28
Ecuaciones Diferenciales
∫ ∫
v 2 dv dx v 3 v 2sen(2v) v 1 1
= ⇔ + + cos(2v) - sen(2v) = − 2 + C
sec 2 (v ) x3 6 4 4 8 x
3 2
v v sen(2v) v 1 1
+ + cos(2v) - sen(2v) = − 2 + C
6 4 4 8 x
y
Reemplazando v = ;
x
La solución de forma implícita queda expresada por :
3 2
y y sen 2 y
x +x x + v cos 2 y - 1 sen 2 y = − 1 + C
6 4 4 x 8 x x2
2) (xy + 4 y 2
+ 2x 2 )dx − (x 2 )dy = 0; si y(1) = 2 /2;
Aplicando tan a ambos lados se obtiene :
dy (xy + 4 y 2 + 2 x 2 )
= ; 4 ln x
dx x2 2 v = tan + K ;
dy y 4 y 2 2
= + + 2;
dx x x 2 1 4 ln x
v= tan + K ;
y 2 2
v= ;
x y 1 4 ln x
y = xv ; = tan + K ;
x 2 2
dy dv
= v+x ; x 4 ln x
dx dx y= tan + K ;
dv 2 2
v+x = v + 4v2 + 2 ;
dx 2
Si y(1) = ;
dv 2
x = 4v2 + 2 ;
dx 2 1
dv dx = tan (K );
2
= ; 2 2
4v + 2 x π
dv dx K= ;
= ; 4
4(v + 1 / 2 ) x
2
∫ ∫
dv 4dx
= ;
(v + 1 / 2 )
2
x La solución particular es :
(
2 arctan 2 v = 4 ln x + C ; ) y=
x 4 ln x π
tan + ;
4 ln x 2 2 4
arctan 2 v = ( ) 2
+ K;
ESPOL 2009 29
Ecuaciones Diferenciales
dy
3) x = y + x2 − y2 ; y(x0 ) = 0; donde x0 > 0;
dx
y(1) = >/4; v + xv' = v + 1 − v 2 ;
dy y x2 − y2 xv' = 1 − v 2 ;
= + ; dv
dx x x x = 1− v2 ;
dx
dy y x2 − y2 dv
=
dx
;
= + ; 1− v ; x
2
dx x x 2
arcsen(v ) = ln x + C ;
dy y y2 v = sen(ln x + C );
= + 1− 2 ; y
dx x x = sen(ln x + C );
x
Se asume : y = xsen(ln x + C );
y Si y(1) = 1;
v= ; 1 = sen(C );
x
π
y = xv ; 2
= C;
v
x(ln (x) − ln (y))dy − ydx = 0 ; v + xv ' = −
(ln (v ))
;
dy y (ln( v ) ) dx
=− ; ∫ v (1 + ln( v ) ) dv = − ∫ x ;
dx y
x ln
x u = ln( v );
Se asume : dv
du = ;
v
y u
v= ;
x ∫ (1 + u ) du = − ln x + C ;
y = xv; 1
y' = v + xv' ;
∫ du − ∫ (1 + u ) du = − ln x + C;
u − ln 1 + u = − ln x + C ;
ln v − ln 1 + ln( v ) = − ln x + C ;
La solución general de forma implícita es:
y y
ln − ln 1 + ln = −ln x + C;
x x
ESPOL 2009 30
Ecuaciones Diferenciales
dy (2y − x + 5 )
1) = ;
dx (2x − y − 4 )
( x − 2 y − 5)dx − (2 x − y − 4 )dy = 0 ;
a 1b2 ≠ a 2 b1 ;
(1)(1) ≠ (− 2 )( −2 );
1 ≠ 4;
Se asume :
x = (u + h );
y = (v + k );
dy dv
= ;
dx du
Reemplazando x, y, y' en la ecuación, se obtiene
dv 2(v + k ) − (u + h ) + 5
= ;
du 2(u + h ) − (v + k ) − 4
dv 2 v − u + 2k − h + 5
= ;
du 2 u − v + 2 h − k − 4
2 k − h + 5 = 0 ;
2 h − k − 4 = 0 ;
Resolviendo el sistema :
k = - 1;
h = 3;
Entonces :
dv 2 v − u
= ;
du 2 u − v
Divivdiendo para u, para poder obtener una ecuación homogénea :
2v
−1
dv u
= ;
du 2 − v
u
Resolviendo como una ecuación diferencial homogénea :
v
z= ;
u
v = zu ;
dv dz
= z+u ;
du du
dz 2 z − 1
z+u = ;
du 2 − z
dz 2 z − 1
u = − z;
du 2 − z
ESPOL 2009 31
Ecuaciones Diferenciales
dz 2 z − 1 − 2 z + z 2
u = ;
du 2−z
(z − 2 )dz du
=− ;
(z − 1)
2
u
(z )dz (2 )dz du
∫ (z 2 − 1) − ∫ (z 2 − 1) = ∫ − u ;
1 z−1
ln z 2 − 1 − ln = − ln u + C ;
2 z+1
1 z−1
ln z 2 − 1 − ln = − ln u + C ;
2 z+1
1 z−1
ln (z − 1)(z + 1) − ln = − ln u + C ;
2 z+1
1 1
ln (z − 1) + ln (z + 1) − ln (z − 1) + ln (z + 1) = − ln u + C ;
2 2
3 1
ln (z + 1) − ln (z − 1) = − ln u + C ;
2 2
3 v 1 v
ln + 1 − ln − 1 = − ln u + C ;
2 u 2 u
v = y − k; ⇒ v = y + 1;
u = x − h; ⇒ u = x − 3;
La solución de forma implícita es :
3 y+1 1 y+1
ln + 1 − ln − 1 = − ln x − 3 + C ;
2 x−3 2 x−3
(
2) 3y − 7x + 7 )dx − (3x − 7y − 3)dy = 0;
a 1b2 ≠ a 2 b1 ;
( −7 )(7 ) ≠ (− 3)( 3);
− 49 ≠ −9 ;
Usando :
x = (u + h );
y = (v + k );
dy dv
= ;
dx du
dy − 7 x + 3y + 7
= ;
dx − 3x + 7 y + 3
ESPOL 2009 32
Ecuaciones Diferenciales
Reemplazando x, y y y' :
dz − 7 + 3 z + 3 z − 7 z 2
dv − 7 (u + h ) + 3(v + k ) + 7 u = ;
= ; du − 3 + 7z
du − 3(u + h ) + 7 (v + k ) + 3
dz 7 z 2 − 6z + 7
dv − 7 u + 3v − 7 h + 3k + 7 u =− ;
= du 7z − 3
du − 3u + 7 v − 3h + 7 k + 3
(7 z − 3 )dz − du
− 7 h + 3k + 7 = 0 ;
∫ 7 z 2 − 6z + 7 = ∫ u ;
− 3 h + 7 k + 3 = 0 ;
u = 7 z 2 − 6 z + 7; ⇒ du = 14 z- 6;
Resolviendo el sistema :
7
k = 0; 7z − 3 = (14 z-6 ) − 3 + 3;
14
h = 1; 7
(14 z- 6)dz − du
dv − 7 u + 3 v 14
= ; ∫ 7 z 2 − 6z + 7 = ∫ u ;
du − 3u + 7 v
7 (14 z- 6)dz = − ln u + C ;
−7 +
3v ∫
14 7 z 2 − 6 z + 7
dv u ;
= ln 7 z 2 − 6 z + 7
du − 3 + v7
= − ln u + C ;
u 2
v ln 7 z 2 − 6 z + 7 = − ln u 2 + K ;
z= ;
u 2
v v
ln 7 − 6 + 7 = − ln u 2 + K ;
v = zu ; u u
2
dv dz y y
+ 7 = − ln ( x − 1) + K ;
2
= z+u ; ln 7 −6
du du x −1 x −1
dz − 7 + 3z La solución de forma implícita es :
z+u = ; 2
du − 3 + 7 z y y C
7 −6 +7= ;
dz − 7 + 3z x −1 x −1 ( x − 1)2
u = − z;
du − 3 + 7 z
ESPOL 2009 33
Ecuaciones Diferenciales
3) (y − x − 5)y'−(1 − x − y ) = 0;
(1-x-y) − (y − x − 5)y' = 0;
a1b2 ≠ a 2 b1 ;
(− 1)(− 1) ≠ (1)(− 1);
1 ≠ −1;
x = (u + h );
y = (v + k );
dy 1 − x − y
= ;
dx y − x − 5
Reemplazando x,y, y y’ en la ecuación:
dv 1-(u + h )-(v + k )
= ;
du (v + k ) − (u + h ) − 5
dv − u − v − h − k + 1
= ;
du − u + v − h + k − 5
− h − k + 1 = 0 ;
− h + k − 5 = 0 ;
Resolviendo el sistema de ecuaciones :
h = -2;
k = 3;
dv − u − v
=
du − u + v
v
−1−
dv u;
=
du − 1 + v
u
v
z = ;
u
v = zu ;
dv dz
=z+u ;
du du
dz − 1 − z
z+u = ;
du − 1 + z
dz − 1 − z
u = − z;
du − 1 + z
dz − 1 − z + z − z 2
u = ;
du −1+z
ESPOL 2009 34
Ecuaciones Diferenciales
dz z2 + 1
u =− ;
du z−1
(z − 1)dz du
∫ (z 2 + 1) = ∫ − u ;
1
ln z 2 + 1 − arctan(z) = − ln u + C ;
2
2
1 v v
ln + 1 − arctan = − ln u + C ;
2 u u
La solución implicita de la ecuación diferencial es :
2
1 y−3 y−3
ln + 1 − arctan = − ln x + 2 + C ;
2 x+2 x+2
Se asume el siguiente cambio de variable
Despejando y:
Reemplazando y, y’ en:
Se obtiene una ecuación diferencial de la forma:
Se obtiene una ecuación diferencial separable dela forma:
ESPOL 2009 35
Ecuaciones Diferenciales
(
1. y' = x + y + 1 )2 − (x + y − 1)2 ; si y(0) = 7/4;
Se sustituye :
z = x + y;
y = z − x;
dy dz
= − 1;
dx dx
y' = (x + y + 1)2 − (x + y − 1)2 ;
dz
− 1 = (z + 1)2 − (z − 1)2 ;
dx
dz
= z 2 + 2 z + 1 − (z 2 − 2 z + 1) + 1;
dx
dz
= 4z + 1;
dx
dz
∫ 4z + 1 = ∫ dx;
1
ln 4z + 1 = x + C 1 ;
4
ln 4z + 1 = 4 x + C 2 ;
4z + 1 = ke 4 x ;
1
z = ke 4 x − ;
4
1
x + y = ke 4 x − ;
4
1
y = ke 4 x − − x;
4
7
Si y(0) = ;
4
7 1
=k− ;
4 4
k = 2;
La solución particular es :
1
y = 2e 4 x − − x;
4
ESPOL 2009 36
Ecuaciones Diferenciales
2
2. y' = tan (x + y); si y(0) = π ;
z = x + y;
y = z − x;
dy dz
= − 1;
dx dx
y' = tan 2 ( x + y );
dz
− 1 = tan 2 (z );
dx
dz
= 1 + tan 2 (z );
dx
dz
= sec 2 (z );
dx
dz
∫ sec 2 (z) = ∫ dx;
∫ cos (z)dz = x + C ;
2
1 + cos( 2z )
∫ 2
dz = x + C ;
z sen( 2 z )
+ = x + C;
2 4
x + y sen( 2 x + 2 y )
+ = x + C;
2 4
2 x + 2 y + sen( 2 x + 2 y ) = 4 x + K ;
Si y(0) = π ;
2 π + sen( 2 π) = K ;
k = 2π;
La solución particular es :
2 x + 2 y + sen( 2 x + 2 y ) = 4 x + 2 π ;
ESPOL 2009 37
Ecuaciones Diferenciales
3. y' = 10x - 2y + 5 − 5;
y' = 10x - 2y + 5 − 5;
z = 10 x − 2 y ;
10 x z
y= − ;
2 2
dy 1 dz
= 5− ;
dx 2 dx
1 dz
5− = z + 5 − 5;
2 dx
dz
10 − = 2 z + 5 − 10 ;
dx
dz
= 20 − 2 z + 5 ;
dx
dz
∫ 20 − 2 z + 5 = ∫ dx;
u 2 = z + 5;
2 udu = dz ;
dz 2 udu udu
∫ 20 − 2 z+5
=∫
20 − 2 u
=∫
10 − u
;
udu udu
∫ 10 − u = −∫ u − 10 ;
Dividiendo u para u - 10;
u 10
= 1+ ;
u - 10 u − 10
udu du
−∫ = − ∫ du − 10 ∫ ;
u − 10 u − 10
udu
∫ 10 − u = −u − 10 ln u − 10 ;
dz
∫ 20 − 2 z + 5 = − z + 5 − 10 ln z + 5 − 10 ;
Reemplazando las integrales :
− z + 5 − 10 ln z + 5 − 10 = x + C ;
z = 10 x − 2 y ;
La solucion de forma explicita es :
− 10 x − 2 y + 5 − 10 ln 10 x − 2 y + 5 − 10 = x + C ;
ESPOL 2009 38
Ecuaciones Diferenciales
ESPOL 2009 39
Ecuaciones Diferenciales
1. Una taza de café caliente que inicialmente se encuentra a 95ºC, se enfría y llega a
80ºC en 5 minutos mientras permanece servida en un cuarto cuya temperatura
está a 21ºC. Determine en que momento el café estará a la temperatura ideal de
50ºC.
dT
= k (T − Ta )
dt
dT
∫ T − Ta = ∫ kdt
ln (T − Ta ) = kt + C
T (t ) = Ce kt + Ta
sabemos que la temperatura del cuarto es 21º C ∴
T (t ) = Ce kt + 21
en t = 0 el café está a 95º C ∴
T (0 ) = Ce k (0 ) + 21 = 95 → C = 95 − 21 = 74
T (t ) = 74e kt + 21
en t = 5 min el café está a 80º C ∴
59
ln
T (5) = 74e5 k + 21 = 80 → k = = −0.0453
74 ºC
5 min
T (t ) = 74e − 0.0453t
+ 21
en t = t1 min el café está a 50º C ∴
29
ln
+ 21 = 50 → t1 = = 20.67 min
74
T (t1 ) = 74e −0.0453t1
− 0.0453
2. El Sábado 24 de Febrero del 2007 a las 07h00 A.M. un conserje del básico
encuentra el cuerpo de un estudiante de ecuaciones diferenciales en el aula
donde rindió su examen el día anterior, que se conserva a temperatura constante
de 26° C. En ese momento la temperatura del cuerpo es de 28° C y pasada hora y
media la temperatura es de 27.5° C. Considere la temperatura del cuerpo en el
momento de la muerte de 37° C y que se ha enfriado según la Ley de
Enfriamiento de Newton, cuál fue la hora de la muerte?
Ley de enfriamiento de Newton :
dT
= −K (Tc − Ta )
dt
dT
: (Variación de la temperatura con respecto al tiempo )
dt
Tc: (Temperatura del cuerpo )
Ta: (Temperatura del aula )
ESPOL 2009 40
Ecuaciones Diferenciales
t : tiempo en horas.
Ta = 26° C
La temperatura del cuerpo cuando es hallado es 28° C.
El tiempo en que la temperatura es de 28° C es t1 .
⇒ T(t1 ) = 28° C
Después de una hora y media la temperatura del cuerpo desciende a 27.5° C.
El tiempo en que la temperatura es de 27.5° C será entonces : t1 + 1.5.
⇒ T(t 1 + 1.5) = 27.5° C
dT
= −K (Tc − 26 );
dt
dT dT
(Tc − 26 )
= −Kdt ⇔
∫ (T − 26) = ∫ − Kdt
c
⇔ ln Tc − 26 = −Kt + C
ESPOL 2009 41
Ecuaciones Diferenciales
x :# de infectados
5000 − x :# de sanos
dx dx 1 x
dt
= kx(5000 − x ) ⇔
∫ x(5000 − x) = ∫ kdt ⇔ ln = kt + C
5000 x − 5000
x
ln = 5000kt + C
x − 5000
− 5000Ce 5000 kt
x(t ) =
1 − Ce 5000 kt
en t = 0 x = 1
− 5000Ce 0 1
∴ x(0 ) = =1→C = −
1 − Ce 0 4999
e 5000 kt
x(t ) = → x(t ) = e 5000 kt
1
en t = 4 x = 50
ln (50 )
∴ x(4 ) = e 20000 k = 50 → k =
20000
x(t ) = e 0.25 t ln ( 50 ) → x(t ) = 50 0.25 t
∴ x(6 ) = 50 0.25 *6 = 50 1.5 = 353 infectados
x : cantidad existente
dx
= kx
dt
dx
∫ x = ∫ kd
ln(x ) = kt + C
x(t ) = Ce kt
en t = 0 x = x0
x(0 ) = Ce 0 = x0 → C = x0
en t = 4 x = 2x 0
ln(2 )
x(4) = x0e 4 k = 2 x0 → k =
4
t ln ( 2 ) t
x(t ) = x0e 4
→ x(t ) = x0 2 4
16
x(16) = x0 2 = 2 4 x0 = 32 x0
4
ESPOL 2009 42
Ecuaciones Diferenciales
5. Un objeto que pesa 30Kg se deja caer desde una altura de 40 mt, con una
velocidad de 3m/s. supóngase que la resistencia del aire es proporcional
a la velocidad del cuerpo. Se sabe que la velocidad límite debe ser 40m/s.
Encontrar la expresión de la velocidad en un tiempo t. La expresión para
la posición del cuerpo en un tiempo t cualquiera.
dv
mg − fr = m
dt
dv
mg − kv = m
dt
dv m k
∫m
kv − mg k ∫
= − dt → ln (kv − mg ) = − t + C → ln (kv − mg ) = − t + C
m
1 − mk t 1 − 30k t
v (t ) = Ce + mg → v ( t ) = Ce + 300
k k
en t = 0 , v = 3m/s
1
v(0 ) =
k
[Ce 0 + 300] = 3 → C − 3k = −300
en t = ∞ , v = 40 m/s
1 300
v(∞ ) = [Ce −∞ + 300] = 40 → = 40 → k = 7.5 ∴ C = −277.5
k k
v(t ) = −37 e −0.25 t + 40
dx
v (t ) =
dt ∫
→ x(t ) = v(t )dt + C
ESPOL 2009 43
Ecuaciones Diferenciales
∑ F = ma x
a)
dv dt
50 − kv = m
dt -
t
−
t
x(t) = ∫ 25 − 25e 250 dt = 25t + 25( 250 )e 250 + C
m: masa total del sistema
m = 420kg + 80 kg = 500kg. −
t
250
x(t) = 25t + 25( 250 )e +C
dv
⇒ 50 − kv = 500 , k=2 Si parte del reposo x( 0 ) = 0 ;
dt
0 = 25( 250 ) + C ⇒ C = −25( 250 )
dv
500 + 2v = 50 , Ecuación dif. separable La ecuación del movimiento es:
dt t
−
dv dv dt ⇒ x(t) = 25t + 25( 250 )e 250
− 25( 250 )
500 = 50 − 2v ⇔ =
dt 50 − 2v 500 b)
dv dt La velocidad limite o máxima es :
⇔ =−
2(v − 25) 500 -
t
dv dt t vmax = lim 25 − 25e 250 = 25 pies/seg
∫ (v − 25) = − ∫ 250 + C ⇔ ln v-25 = - 250 + C
t →∞
t t
ln v- 25 - +C -
250 250
e =e ⇔ v-25 = ke
t
-
⇒ v = 25 + ke 250
ESPOL 2009 44
Ecuaciones Diferenciales
1
i (t ) =
30
[ ]
21e −30t + 9 → i (t ) = 0.7e −30t + 0.3
en t = 1 / 5
i (t ) = 0.7e − 6 + 0.3 → i (1 / 5) = 0.301amp
ESPOL 2009 45
Ecuaciones Diferenciales
dq q
20 + = 20e − 5 t ;
dt 0.01
dq
⇒ 20 + 100q = 20e − 5 t ;
dt
dq
⇒ + 5q = e −5 t ; Ecuación diferencial lineal.
dt
u(t) = e ∫ = e
5dt 5t
∫
1
⇒ q(t) = u(t)e −5t dt
u(t)
⇒ q(t) = e −5t
∫e e ∫
5t −5t
dt = e −5t dt = e −5t (t + c )
− 5t − 5t − 5t
q(t) = e (t + c ) = e t + e c
Si inicialmente no hay carga en el capacitor, entonces :
q(0) = 0;
0=c
⇒ q(t) = e −5t t;
∫
⇒ i(t) = q(t)dt = e − 5t tdt ;
∫
u = t; ⇒ du = dt;
1
dv = e -5t dt v = − e −5t ;
5
∫ ∫
t 1 − 5t
i(t) = e −5t tdt = − e −5t + e dt
5 5
t 1
i(t) = − e −5t − e − 5t + C
5 25
Si la carga inicial es cero, entonces la corriente inicial es cero :
i(o) = 0;
t 1
⇒ i(t) = − e −5t − e −5t
5 25
ESPOL 2009 46
Ecuaciones Diferenciales
1)
3x (1 + x )3 − y' + y' ' = x 2 y' ;
dy
v= = y' ;
dx
dv d 2 y
= = y' ' ;
dx dx
Reemplazando en la ecuación :
3 x (1 + x )3 − y' + y'' = x 2 y'';
3 x (1 + x )3 − v + v' = x 2 v';
3 x (1 + x ) − v + v'-x 2v' = 0 ;
3
3 x (1 + x ) − v + v' 1 − x 2 = 0;
3
( )
( )
v' 1 − x 2 − v = −3 x (1 + x ) ;
3
− 3 x (1 + x )
3
v
v'− = ;
1− x (
2
)
1 − x2 ( )
dx dx 1 x −1
− ∫ (1− x 2 ) ∫ ( x 2 −1 ) ln
2 x +1
u( x ) = e =e =e ;
1/ 2
x −1 x −1
u( x ) = = ;
x +1 x +1
x − 1 − 3 x (1 + x ) x − 1 − 3 x (1 + x )
3 3
x −1 v ;
v'− = =
1+ x 1 − x2 ( ) x +1 (
1 − x2 ) x + 1 (1 − x )(1 + x )
x −1
d v
x +1 = 3x
;
dx x −1
1− x 3 xdx
v=∫ ;
1+ x x −1
u 2 = ( x − 1);
x = 1 + u2 ;
dx = 2udu;
ESPOL 2009 47
Ecuaciones Diferenciales
3 xdx (
3 1 + u 2 (2udu ) )
∫ x −1
=∫
u
∫ 6(1 + u )du = 6u + 2u
2 3
+ C;
3 xdx
∫ x −1
= 6 x −1 + 2 ( x − 1)3 + C ;
x −1
v = 6 x −1 + 2 ( x − 1)3 + C ;
1+ x
1+ x
v = 6 1 + x + 2 1 + x ( x − 1) + C
x −1
1+ x
v = 6 1 + x + 2 1 + x ( x − 1) + C ;
x −1
dy
v=
dx
dy 1+ x
= 6 1 + x + 2 1 + x ( x − 1) + C ;
dx x −1
1+ x
y = ∫ 6 1 + x dx + ∫ 2 1 + x ( x − 1)dx + C ∫ dx;
x −1
z 2 = 1 + x;
z = 1+ x;
2 zdz = dx;
x = z 2 − 1;
(
x −1 = z 2 − 2 ; )
y = 4(1 + x )
3/ 2
( )
− ∫ 2 z z 2 − 2 2 zdz + C ∫
(1 + x )dx ;
x2 −1
y = 4(1 + x )
3/ 2
(
− 4 ∫ z 4 − 2 z 2 dz + C ∫ ) dx
+ C∫
( x )dx ;
x2 −1 x2 −1
4 3/ 28
y = 4(1 + x ) − z 5 + z 3 + C ln x + x 2 − 1 − C x 2 − 1 + K ;
5 3
8 4
y = 4(1 + x ) +
3/ 2
3
3
1+ x − (
5
5
) ( )
1 + x + C ln x + x 2 − 1 − C x 2 − 1 + K ;
ESPOL 2009 48
Ecuaciones Diferenciales
x -1
y'+
( y' ) =y'';
2)
x
dy
v= = y' ;
dx
dv d 2 y
v' = = = y' ' ;
dx dx 2
Reemplazando en la ecuación :
x -1y' +
(y' )2
= y' ' ;
x
−1 (v )2
x v+ = v';
x
v2
v'− x −1 v = ;
x
Es una E. diferencial de Bernoulli :
z = v 1-n ; n = 2;
z = v -1 ;
dz dv
= − v −2 ;
dx dx
v2
− v − 2 v'−(− v −2 )x −1 v = − v − 2 ;
x
1
z'+ x −1z = − ;
x
u( x ) = e ∫
−1
x dx
= x;
1
xz'+ xx −1z = −x ;
x
d[x.z]
= −1;
dx
xz = − ∫ dx = −x + C ;
C
z = −1 + ;
x
C C−x
v − 1 = −1 + = ;
x x
x
v= ;
C−x
dy x x
= =− ;
dx C − x x−C
xdx
y = −∫ ;
x−C
x−C Cdx
y = −∫ dx − ∫ ;
x−C x−C
y = −x − ln x − C + K ;
ESPOL 2009 49
Ecuaciones Diferenciales
2
2y 2 y' ' +2y(y' ) = 1;
Reemplazando y' , y' ' en la ecuación :
dv 2
2y 2 v + 2y(v ) = 1;
dy
dv v v −1
+ = ; Ecuacion diferencial de Bernoulli, n = -1.
dy y 2 y 2
z = v 1 − ( −1 ) ;
z = v 2;
dz dz dv dv
= = 2v ;
dy dv dy dy
Multiplicando 2v a ambos lados de la ecuación :
dv 2v .v 2v .v −1
2v + = ;
dy y 2 y2
dz 2 z 1
+ = 2;
dy y y
2
∫ y dy
u( y ) = e = y 2;
dz 2z y 2
y2 + y2 = 2;
dy y y
[ ]
d y2z
= 1;
dy
y 2 z = ∫ dy = y + C ;
y 2 z = y + C;
1 C 1 C
z= + 2; ⇒ v2 = + ;
y y y y2
y+C y+C
v2 = ; ⇒ v= ;
y2 y
dy y+C y
= entonces separando variables dy = dx
dx y y+C
u2 = y + C ;
2 zdz = dy;
y = u2 − C;
ESPOL 2009 50
Ecuaciones Diferenciales
Re emplazando en :
∫ ∫ dx
y
dy =
y+C
(u
− C (2udu )2
)
∫ dx =
∫ u
, entonces x + K =
∫ (u 2
)
− C (2du ),
2u 3
Entonces : x + K = − 2Cu
3
1
Pero u = (y + C) 2
4) y' y
2
+ yy' ' − (y' )2 = 0;
dy
v= ;
dx
dv dv dy dv
= =v ;
dx dy dx dy
Reemplazando en la ecuación :
y' y 2 + yy' ' −(y' )2 = 0;
dv
vy 2 + yv − (v )2 = 0 ; dy
dy = − y 2 + Cy;
dv v dx
y+ − = 0; dy dy dy
dy y x= ∫
Cy − y 2
=
Cy
+ ∫ ∫
C(C − y)
;
dv v
− = −y ;
dy y
−dy La solución es:
∫ y 1
u( y ) = e = ; 1 1
y x = ln y − ln C − y + K;
C C
1 dv 1 v 1
− = −y ;
y dy y y y
1
d v
y = −1;
dy
1
v = − ∫ dy ;
y
1
v = −y + C;
y
v = − y 2 + Cy ;
ESPOL 2009 51
Ecuaciones Diferenciales
ESPOL 2009 52
Ecuaciones Diferenciales
ESPOL 2009 53
Ecuaciones Diferenciales
ESPOL 2009 54
Ecuaciones Diferenciales
1
y' = C 1 e x − C 2 e − x + (tan 2 (x) sec(x) + sec 3 (x))
2
3
y(0) = ;
16 Re solviendo :
3 7
= C1 + C2 ;
16 C1 = ;
5
32
y' (0) = −1
16 C2 = ;
5 1 1 32
= C1 − C2 + 0 +
16 2 8 7 x 1 − x tan( x) sec( x )
y= e − e +
1 32 32 2
C1 − C2 = ;
4
ESPOL 2009 55
Ecuaciones Diferenciales
(r − 3)(r − 2 ) = 0;
r1 = 3; r2 = 2 ;
y1 = e 3x ;
y2 = e2x ;
y h = C 1e 3 x + C 2 e 2 x ;
144244 3
Solución hom ogénea
ESPOL 2009 56
Ecuaciones Diferenciales
-x
4) Resuelva: y' +2y' +2y = e cosx;
y'+2 y'+2 y = 0 ;
y = e rx ; y' = re rx ; y' ' = r 2 e rx ;
Reemplazando y, y' , y' ' :
e rx [r 2 + 2 r + 2 ] = 0 ;
2
r1 +2
4 2r4
+32 = 0 ;
Ecuación
Característica
− 2 ± 4 − 4( 2 )
r1 , 2 = = −1 ± i ;
2
λ = −1; β = 1;
−x
y1 = e cos x ;
−x
y 2 = e senx ;
y h = C 1 e − x cos x + C 2 e − x senx ;
14444244443
Solución hom ogénea
ESPOL 2009 57
Ecuaciones Diferenciales
1 −x
yp = xe sen( x );
2
y = yh + yp ;
1 −x
y = C 1e − x cos x + C 2 e − x senx + xe sen( x);
2
ESPOL 2009 58
Ecuaciones Diferenciales
ESPOL 2009 59
Ecuaciones Diferenciales
[ 2c − 2 b + a ] + [ 2c + b] x + [ c] x 2 = x 2 − 1;
2c − 2 b + a = −1
−4c + b = 0
c = 1
Resolviendo el sistema:
c = 1;
b = 4;
a = 5;
La tercera solución particular:
yp 3 = 5 + 4x + x 2 ;
y p = y p 1 + y p 2 + yp 3 ;
1 3
y p = − sen(x) + x 2 e x + 5 + 4 x + x 2 ;
2 2
La solución general:
y = yh + yp ;
1 3
y = C1 e x + C2 xe x − sen(x) + x 2 e x + 5 + 4 x + x 2 ;
2 2
ESPOL 2009 60
Ecuaciones Diferenciales
ESPOL 2009 61
Ecuaciones Diferenciales
ESPOL 2009 62
Ecuaciones Diferenciales
2 2
2) Resuelva: ( x − 2 ) y' ' +3( x − 2 )y' + y = ln ( x − 2) − 5ln ( x − 2) + 6;
z
Si x - 2 = e ; entonces z = ln( x − 1);
dz 1
= ;
dx x − 2
Ahora :
dy dy dz dy 1
= = ;
dx dz dx dz x − 2
dy 1 dy
y' = = ;
dx x − 2 dz
Se necesita luego y' ' :
d 2 y d dy
= ;
dx 2 dx dx
d 2 y d dy dz
= ;
dx 2 dz dx dx
d2y 1 d2y 1 dx dy dz
= − ;
dx 2
x − 2 dz
2
(x − 2 ) dz dz dx
2
ESPOL 2009 63
Ecuaciones Diferenciales
d2 y 1 d2 y 1 dy 1
2
= 2
− 2
(x − 2 ) ;
dx x − 2 dz (x − 2 ) dz x − 2
d2 y 1 d2 y 1 dy
y'' = 2 = − ;
dx 2
(x − 2 ) dz
2
(x − 2 ) dz
2
ESPOL 2009 64
Ecuaciones Diferenciales
ESPOL 2009 65
Ecuaciones Diferenciales
ESPOL 2009 66
Ecuaciones Diferenciales
ESPOL 2009 67
Ecuaciones Diferenciales
Hallar la solución particular para x 2 y' ' + xy' + x 2 − y = x 3/2 ; si
1
4
>
y = 0; y' ( > ) = 0;
2
Como y 1 = x −1/2 cosx, y y 2 = x −1/2 senx son soluciones de
1
x 2 y' ' + xy' + x 2 − y = 0, entonces se obtiene :
4
y h = C 1 x −1/2 cos x + C 2 x −1/2 senx ;
1
Para encontrar la solución de x 2 y' ' + xy' + x 2 − y = x 3 / 2 ;
4
Se aplica variación de parámetros :
x2 x x2 1 x 3 /2
y'' + y' + −
x 2 4x 2 y = ;
x2 x2 x2
y' 1
y'' + + 1 − 2 y = x −1/2 ;
x 4x
yp = u1y1 + u 2 y2 ;
g(x) = x −1/2 ;
0 y2
g( x ) y' 2
u'1 = ;
W( y 1 , y 2 )
ESPOL 2009 68
Ecuaciones Diferenciales
W( y 1 , y 2 ) = x − 1 ;
0 x − 1/2 senx
1
x −1 / 2 x − 1 /2 cos x − x − 3 / 2 senx
2 x − 1 senx
u' 1 = = − = −sen( x);
x −1 x −1
u 1 = ∫ − sen( x )dx = cos x ;
x − 1 / 2 cos x 0
y1 0 1 −3 / 2
− 1 /2 −1 / 2
−x senx − x cos x x
y' 1 g( x) 2
u' 2 = = ;
W( y 1 , y 2 ) x −1
x − 1 cos x
u' 2 = = cos x ;
x −1
u 2 = senx ;
y p = (cos x )(x − 1 / 2 cos x ) + (senx )(x − 1 / 2 senx )
y p = x − 1 / 2 (cos 2 x + sen 2 x ) = x − 1 / 2 (1) = x − 1 / 2 ;
y p = x −1 / 2 ;
y = yh + yp ;
y = C 1 x − 1/2 cos x + C 2 x − 1/2 senx + x − 1 / 2 ;
π
Si y = 0 ; y y' ( π ) = 0;
2
y = C 1 x − 1/2 cos x + C 2 x − 1/2 senx + x − 1 / 2 ;
2 2 2
0 = C1 (0 ) + C 2 (1) + ;
π π π
2 2
C2 (1) + = 0;
π π
C 2 = −1 ;
−3 / 2
− 1 /2 1 −3 / 2 − 1 /2 1 −3 / 2 x
y' = C 1 − x senx − x cos x + C 2 x cos x − x senx − ;
2 2 2
1 1 1 1 1
0 = C 1 − (0 ) − (− 1) + C 2 (− 1) − (0 ) − ;
π 2π π π 2π π 2π π
ESPOL 2009 69
Ecuaciones Diferenciales
1 1 1
0 = C1 − C2 − ;
2π π π 2π π
1 C1 C
= − 2 ;
2π π 2π π π
1 C1 1
= + ;
2π π 2π π π
1 = C 1 + 2 π;
C 1 = 1 − 2 π;
y = (1 − 2 π )x −1/2 cos x − x − 1/2 senx + x − 1 /2 ;
ESPOL 2009 70
Ecuaciones Diferenciales
Identidad de Abel
Si una solución es y 1 = x + 1;
Se usará la identidad de abel :
W (y 1 , y 2 ) = e ∫
− p(x)dx
;
Donde la ecuación diferencial debe tener la siguiente forma :
y' ' + p( x )y' + q(x)y = 0;
(1 − 2 x − x ) y'' + 2(1 + x) y'-
2
2
y = 0;
(1 − 2 x − x ) (1 − 2x − x ) (1 − 2 x − x )
2 2 2
y1 y2
W (y 1 , y 2 ) = ;
y'1 y'2
x + 1 y2
W (y 1 , y 2 ) = = (x + 1)y'2 − y 2 ;
1 y'2
Entonces :
2 ( 1 + x )dx
∫ − (1−2 x −x 2 )
(x + 1)y'2 − y 2 = e ;
( − 2 − 2 x )dx
∫ (1−2 x −x 2 )
(x + 1)y'2 − y 2 = e ;
u( x ) = (1 − 2 x − x ); 2
du = (− 2 − 2 x )dx ;
2
ESPOL 2009 71
Ecuaciones Diferenciales
1 (x + 1)2 dx 2dx
y2 = −∫ 2
+∫ ;
x+1 (x + 1 ) (x + 1)2
1 2dx
y 2 = − ∫ dx + ∫ ;
x+1 (x + 1)2
1 2
y 2 = −x − ;
x+1 x+1
1 2
y 2 = −x − ;
x+1 x+1
y 2 = − x (x + 1 ) − 2 ;
y 2 = −x 2 − x − 2 ;
y = C 1 (x + 1) + C 2 (− x 2 − x − 2 );
Si y(0) = 1;
1 = C 1 (1) + C 2 (− 2 );
Si y' (0) = 1;
y' = C 1 + C 2 (− 2x − 1) ;
1 = C 1 + C 2 (− 1);
C 1 − C 2 = 1
C 1 − 2C 2 = 1
Resolviendo el sistema :
1 - 1 1 0 1 0
→
1 - 2 1 1 - 2 1
C2 = 0;
C1 = 1 + 2C 2 ;
C1 = 1;
La solución es :
y = x + 1;
ESPOL 2009 72
Ecuaciones Diferenciales
dv 1
= v(x)1 − ;
dx x
dv 1
∫ v(x) = ∫ 1 − x dx;
ln v( x ) = x − ln x ;
ex
v( x ) = ;
x
ex
u' ( x) = ;
x
ESPOL 2009 73
Ecuaciones Diferenciales
e x dx
u( x ) = ∫ ;
x
+∞
x n−1
u( x ) = ∫ ∑ dx;
n =0 n!
1 + ∞ x n−1
u( x ) = ∫ + ∑ dx;
x n=1 n!
+∞
xn
u( x ) = ln x + ∑ ;
n=1 (n )n!
y 2 = u( x ) y1 ;
+∞
x n −x
y 2 = ln x + ∑ e ;
n =1 (n )n!
La solución es :
+∞
xn
y = C1e − x + C 2 ln x + ∑ ;
n =1 (n )n!
ESPOL 2009 74
Ecuaciones Diferenciales
d 5y
3. + 32y = 0
dx 5
iπ +2πki
φ(m) = m + 32 = 0 → mk = 2e
5 5
; k = 0,1,2,3,4
iπ
π π
m0, 4 = 2e 5 = 2 cos + i sen = 1.618± 1.175i
5 5
i 3π
3π 3π
m1,5 = 2e 5
= 2 cos + i sen = −0.618± 1.902 i
5 5
m3 = 2eiπ = 2(cos(π ) + i sen(π )) = −2
y(x) = (C1 cos(1.175x) + C2 sen(1.175x))e1.618x + (C3 cos(1.902x) + C4 sen(1.902x))e−0.618x + C5 e −2 x
4. (D − 2D + 5 ) y = 0
2 2
φ (m ) = (m − 2m + 5) = 0
2 2
φ (m ) = (m − 2m + 5)(m − 2m + 5) = 0
2 2
2 ± 4 − 4.1.5 2 ± − 16
m1, 2 = = = 1 ± 2i
2 2
m3, 4 = 1 ± 2i
y ( x ) = e x cos(2 x )(C1 + C 2 x ) + e x sen(2 x )(C 3 + C 4 x )
ESPOL 2009 75
Ecuaciones Diferenciales
y (x ) = y c (x ) + y p (x )
Encuentro la solución complement aria :
y ' ' '+ 3 y ' '+ 2 y ' = 0 → φ (m ) = m 3 + 3 m 2 + 2 m = 0
φ (m ) = m (m 2 + 3 m + 2 ) = 0
φ (m ) = m (m + 1)(m + 2 ) = 0
m1 = 0 , m 2 = − 1, m 3 = − 2 → y c ( x ) = C 1 + C 2 e − x + C 3 e − 2 x
Encuentro la solución particular :
(
g (x ) = x 2 + 4 x + 8 → y p ( x ) = x s Ax 2 + Bx + C )
s = 0 → y p ( x ) = Ax 2 + Bx + C pero no es linealment e independie nte con y c ( x )
( )
s = 1 → y p ( x ) = x Ax 2 + Bx + C = Ax 3 + Bx 2 + Cx si es l .i. con y c ( x )
y p ( x ) = Ax 3 + Bx 2 + Cx
y p ' ( x ) = 3 Ax 2 + 2 Bx + C
y p ' ' ( x ) = 6 Ax + 2 B
y p ' ' ' (x ) = 6 A
y p ' ' '+3 y p ' '+2 y p ' = x 2 + 4 x + 8
( )
6 A + 3(6 Ax + 2 B ) + 2 3 Ax 2 + 2 Bx + C = x 2 + 4 x + 8
(6 A)x 2 + (18 A + 4 B )x + (6 A + 6 B + 2C ) = x 2 + 4 x + 8
1
6A = 1 → A =
6
4 − 18 A 1
18 A + 4 B = 4 → B = →B=
4 4
6 A + 6 B + 2C = 8 → C = 8 − 6 A + 6 B → C = 11
2 4
Por lo que decimos :
1 3 1 2 11
y p (x ) =x + x + x
6 4 4
Solución general :
1 3 1 2 11
y ( x ) = C1 + C 2 e − x + C 3 e −2 x + x + x + x
6 4 4
ESPOL 2009 76
Ecuaciones Diferenciales
y (x ) = y c (x ) + y p (x )
Encuentro la solución complement aria :
y ' ' '− y ' '− 4 y '+ 4 y = 0 → φ (m ) = m 3 − m 2 − 4 m + 4 = 0
φ (m ) = m 2 (m − 1) − 4 (m − 1) = 0
φ (m ) = (m − 1)(m 2 − 4 ) = (m − 1)(m − 2 )(m + 2 )
m1 = 1, m 2 = 2 , m 3 = − 2 → y c ( x ) = C1e x + C 2 e 2 x + C 3 e − 2 x
Encuentro la solución particular :
g (x ) = g 1 ( x ) + g 2 ( x )
(
g 1 ( x ) = 2 x 2 − 4 x − 1 → y p ( x ) = x s Ax 2 + Bx + C )
s = 0 → y p (x ) = Ax 2 + Bx + C si es l .i. con y c ( x )
y p ( x ) = Ax 2 + Bx + C
y p ' ( x ) = 2 Ax + B
y p ' ' (x ) = 2 A
y p ' ' ' (x ) = 0
y p ' ' '− y p ' '− 4 y p '+ 4 y p = 2 x 2 − 4 x − 1
(
0 − 2 A − 4 (2 Ax + B ) + 4 Ax 2 + Bx + C = 2 x 2 − 4 x − 1 )
(4 A )x 2 + (− 8 A + 4 B )x + (− 2 A − 4 B + 4C ) = 2 x 2 − 4 x − 1
1
4A = 2 → A =
2
− 4 + 8A
− 8 A + 4 B = −4 → B = →B=0
4
− 2 A − 4 B + 4C = − 1 → C = − 1 + 2 A + 4 B → C = 0
4
Por lo que decimos :
1
y p1 (x ) = x 2
2
(
g 2 ( x ) = 2 x 2 e 2 x + 5 xe 2 x + e 2 x → y p ( x ) = x s e 2 x Ax 2 + Bx + C )
( )
s = 0 → y p (x ) = e 2 x Ax 2 + Bx + C pero no es linealment e independie nte con y c ( x )
( ) ( )
s = 1 → y p ( x ) = xe 2 x Ax 2 + Bx + C = e 2 x Ax 3 + Bx 2 + Cx si es l .i. con y c ( x )
(
y p ( x ) = e 2 x Ax 3 + Bx 2 + Cx )
yp ' ( x ) = e (2 Ax + (3 A + 2 B )x + (2 B + 2 C )x + C )
2x 3 2
ESPOL 2009 77
Ecuaciones Diferenciales
1
12 A = 2 → A =
6
5 − 30 A
30 A + 8 B = 5 → B = →B=0
8
6 A + 10 B + 4C = 1 → C = 1 − 6 A − 10 B → C = 0
4
1
y p2 (x ) = x 3 e 2 x
6
1 1
y ( x ) = C1 e x + C 2 e 2 x + C 3 e − 2 x + x 2 + x 3 e 2 x
2 6
3. y'''+y'= csc(x)
y (x ) = y c (x ) + y p (x )
Encuentro la solución complement aria :
y ' ' '+ y ' = 0 → φ (m ) = m 3 + m = 0
φ (m ) = m (m 2 + 1) = 0
m1 = 0 , m 2 = i , m 3 = − i → y c ( x ) = C1 + C 2 cos (x ) + C 3 sen ( x )
Encuentro la solución particular :
y p ( x ) = u1 y1 + u 2 y 2 + u 3 y 3
1 cos ( x ) sen ( x )
W (1, cos ( x ), sen ( x )) = 0 (
− sen ( x ) cos (x ) = 1 cos 2 ( x ) + sen 2 ( x ) = 1 )
0 − cos ( x ) − sen ( x )
0 cos ( x ) sen ( x )
0 − sen ( x ) cos ( x )
csc ( x ) − cos (x ) − sen ( x ) x
u1 ' = = csc ( x )(1) → u1 = ∫ csc ( x )dx = ln tan
1 2
1 0 sen (x )
0 0 cos ( x )
0 csc ( x ) − sen ( x )
u2 ' = = − csc (x ) cos ( x ) → u 2 = − ∫ csc ( x ) cos ( x )dx = ln (csc ( x ))
1
1 cos ( x ) 0
0 − sen ( x ) 0
0 − cos ( x ) csc ( x )
u3 ' = = − csc ( x )sen ( x ) → u 3 = − ∫ 1dx = − x
1
x
y p = ln tan (1) + ln (csc ( x ))(cos ( x )) + (− x )sen ( x )
2
x
y p ( x ) = ln tan + cos ( x ) ln (csc ( x )) − x sen ( x )
2
x
y ( x ) = C1 + C 2 cos ( x ) + C 3 sen ( x ) + ln tan + cos ( x ) ln (csc ( x )) − x sen ( x )
2
ESPOL 2009 78
Ecuaciones Diferenciales
4. y''' = xln( x)
y (x ) = y c (x ) + y p (x )
Encuentro la solución complement aria :
y ' ' ' = 0 → φ (m ) = m 3 = 0
φ (m ) = m 3 = 0
m1 = 0 , m 2 = 0 , m 3 = 0 → y c ( x ) = C 1 + C 2 x + C 3 x 2
Encuentro la solución particular :
y p ( x ) = u 1 y1 + u 2 y 2 + u 3 y 3
1 x x2
W (1, cos ( x ), sen ( x )) = 0 1 ( )
2x = 1 2x 2 − x 2 = x 2
0 0 2
0 x x2
0 1 2x
x ln ( x ) 0 2 ( )
x ln (x ) x 2 x2 1
u1 ' =
x2
=
x2
→ u1 = ∫ x ln (x )dx = 2
ln ( x ) −
2
1 0 x2
0 0 2x
0 x ln ( x ) 2 x ln ( x ).2 x
u2 '= 2
=− → u 2 = − 2 ∫ ln ( x )dx = − 2 x (ln ( x ) − 1)
x x2
1 x 0
0 1 0
0 0 x ln ( x ) x ln ( x ) ln ( x ) ln 2 ( x )
u3 ' =
x2
=
x2 ∫ x
→ u3 = dx =
2
x
2
1 ln ( x ) 2
2
yp = ln ( x ) − (1) + (− 2 x (ln ( x ) − 1))( x ) + x
2 2 2
x2 x2
yp =
4
( )
2 ln 2 ( x ) − 6 ln ( x ) + 7 no es l .i. ∴ y p =
4
(
2 ln 2 ( x ) − 6 ln ( x ) )
Solución general :
x2
y (x ) = C1 + C 2 x + C 3 x 2 +
4
(
2 ln 2 ( x ) − 6 ln ( x ) )
ESPOL 2009 79
Ecuaciones Diferenciales
d 3y 2
2 d y dy
1. x 3 3
− x 2
− 6x + 18y = 0
dx dx dx
La resolveremos por dos métodos :
1° Método :
asumo y = x r como solución entonces la escución se reduce a :
x 3 r (r − 1)(r − 2)x r −3 − x 2 r (r − 1)x r −2 − 6 xrx r −1 + 18 x r = 0
[r (r − 1)(r − 2) − r (r − 1) − 6r + 18]x r = 0
[r (r − 1)(r − 2) − r (r − 1) − 6r + 18] = 0
r (r − 1)(r − 3) − 6(r − 3) = 0
(r − 3)(r 2 − r − 6) = 0
(r − 3)2 (r + 2) = 0
r1 = r2 = 3 r3 = −2
y ( x ) = (C1 + C 2 ln x )x 3 + C 3 x −2
2° Método :
aplicando el cambio x = e t → t = ln x se obtiene :
D(D − 1)(D − 2 ) − D(D − 1) − 6 D + 18 = 0
D 3 − 4 D 2 − 3D + 18 = 0
(D − 3)2 (D + 2) = 0
y ' ' '−4 y ' '−3 y '+18 y = 0 ecuación en t
φ (m ) = (m − 3)2 (m + 2) = 0 → m1 = 3 m2 = 3 m 3 = −2
y (t ) = C1e 3t + C 2 te 3t + C 3 e −2t
y ( x ) = (C1 + C 2 ln x )x 3 + C 3 x −2
d 3y 2
2 d y dy
2. x 3 3
+ 2x 2
− 10x − 8y = 0
dx dx dx
asumo y = x r como solución entonces la escución se reduce a :
x 3 r (r − 1)(r − 2)x r −3 + 2 x 2 r (r − 1)x r −2 − 10 xrx r −1 − 8 x r = 0
[r (r − 1)(r − 2) + 2r (r − 1) − 10r − 8]x r =0
[r 2 (r − 1) − 2(5r + 4)] = 0
r 3 − r 2 − 10r − 8 = 0
(r − 4)(r + 1)(r + 2) = 0
r1 = 4 r2 = −1 r3 = −2
y ( x ) = C1 x 4 + C 2 x −1 + C 3 x − 2
ESPOL 2009 80
Ecuaciones Diferenciales
d 3y 2
2 d y dy
3. x 3 3
− 4x 2
+ 8x − 8y = 4lnx
dx dx dx
aplicando el cambio x = e t → t = ln x se obtiene :
Encuentro la solución complementaria :
D(D − 1)(D − 2) − 4 D(D − 1) + 8D − 8 = 0
D(D − 1)(D − 2) − 4 D(D − 1) + 8(D − 1) = 0
(D − 1)(D(D − 2) − 4 D + 8) = 0
(D − 1)(D 2 − 6 D + 8) = 0
(D − 1)(D − 2)(D − 4) = 0 → y' ' '−7 y' '+14 y '−8 y = 0 ecuación en t
φ (m ) = (m − 1)(m − 2)(m − 4) = 0 → m1 = 1 m2 = 2 m3 = 4
y c (t ) = C1e t + C 2 e 2t + C 3 e 4t → y c ( x ) = C1 x + C 2 x 2 + C 3 x 4
Encuentro la solución particular :
y ' ' '−7 y ' '+14 y '−8 y = 4t
y p = t s ( At + B )
s = 0 → y p = At + B si es linealmente independiente con y c
y p = At + B
yp '= A
y p ''= y p '''= 0
Re emplazando :
0 − 7(0) + 14( A) − 8( At + B ) = 4t
(− 8 A)t + (14 A − 8B ) = 4t
1
− 8A = 4 A=−
2 → y (t ) = − 1 t + 7 → y (x ) = − 1 ln x + 7
7 p p
14 A − 8B = 0 B= 2 8 2 8
8
1 7
y ( x ) = C1 x + C 2 x 2 + C 3 x 4 − ln x +
2 8
ESPOL 2009 81
Ecuaciones Diferenciales
d 3y 2
2 d y dy
4. x 3 3
− x 2
+ 2x − 2y = x 3
dx dx dx
r
asumo y = x como solución entonces la escución se reduce a :
x 3 r (r − 1)(r − 2)x r −3 − x 2 r (r − 1)x r −2 + 2 xrx r −1 − 2 x r = 0
[r (r − 1)(r − 2) − r (r − 1) + 2r − 2]x r = 0
[r (r − 1)(r − 2) − r (r − 1) + 2(r − 1)] = 0
(r − 1)(r (r − 2) − r + 2) = 0
(r − 1)(r (r − 2) − (r − 2)) = 0
(r − 1)2 (r − 2) = 0
r1 = r2 = 1 r3 = 2
y c = (C1 + C 2 ln x )x + C 3 x 2
encuentro la solución particular :
y p ( x ) = u1 y1 + u 2 y 2 + u 3 y 3
x x ln x x 2
ln x + 1 2 x x ln x x2
(
W x, x ln x, x 2 ) = 1 ln x + 1 2 x = x −1
x 2
− 1 −1 =x
x 2
0 x −1 2
0 x ln x x 2
0 ln x + 1 2 x
1 x −1 2 (2 x )(x ln x ) − (ln x + 1)(x 2 ) → u = ∫ x(ln ( x ) − 1)dx =
x2 3
u1 ' = = 1 ln ( x ) −
x x 2 2
x 0 x2
1 0 2x
0 1 2 (x )(2 x ) − x 2 x2
u2 ' = =− → u 2 = − ∫ xdx = −
x x 2
x x ln x 0
1 ln x + 1 0
0 x −1 1 x(ln x + 1) − x ln x
u3 ' = = → u 3 = ∫ 1dx = x
x x
x2 3 x2
yp = ln ( x ) − ( x ) − (x ln x ) + (x )x 2
2 2 2
x3
yp =
4
Solución general :
x3
y ( x ) = (C1 + C 2 ln x )x + C 3 x 2 +
4
ESPOL 2009 82
Ecuaciones Diferenciales
d 2y dy
1. (x 2 − 1) 2
+ 3x + xy = 0, y (0 ) = 4; y' (0 ) = 6
dx dx
+∞ +∞ +∞
(x 2
− 1 ∑ C n n(n − 1)x n − 2 + 3 x ∑ C n nx n −1 + x ∑ C n x n = 0
)
n=2 n =1 n =0
+∞ +∞ +∞ +∞
− 2C2 = 0 → C2 = 0
C1 C0
− 6C3 + 3C1 + C0 = 0 → C3 = +
2 6
C n n(n + 2 ) +C n −1
C n n(n + 2 ) −C n + 2 (n + 2 )(n + 1) +C n −1= 0 → C n + 2 = ;n≥2
(n + 2)(n + 1)
C 2 2(2 + 2 ) +C 1 8C 2 +C 1 C1
n = 2 → C4 = = =
(2 + 2)(2 + 1) 12 12
C 3(3 + 2 ) +C 2 15C 3+C 2 3C1 C0
n = 3 → C5 = 3 = = +
(3 + 2)(3 + 1) 20 8 8
+∞
y ( x ) = ∑ Cn x n = C0 + C1 x + C2 x 2 + C3 x 3 + ....
n =0
x3 x5 x3 x 4 3x5
y ( x ) = C0 1 + + + ... + C1 x + + + + ... → y (0 ) = C0 = 4
6 8 2 12 8
x 2 5x 4 3 x 2 x3 15 x 4
y ' ( x ) = C0 x + + + ... + C1 1 + + + + ... → y ' (0 ) = C1 = 6
2 8 2 3 8
4 5
11 x 11x
y (x ) = 4 + 6 x + x3 + + + ...
3 3 4
ESPOL 2009 83
Ecuaciones Diferenciales
∑ C n(n − 1)x − ∑ C n nx = ∑ (− 1)
n−2 n n
n
n=2 n =1 n=0 n!
+∞ +∞
xn +∞
∑ C n + 2 (n + 2 )(n + 1)x − ∑ C n nx = ∑ (− 1)
n n n
n =0 n =1 n =0 n!
+∞ +∞
xn
2C 2 + ∑ (C n + 2 (n + 2 )(n + 1) − C n n )x n = 1 + ∑ (− 1)
n
n =1 n =1 n!
1
2C 2 = 1 → C 2 =
2
C n + 2 (n + 2 )(n + 1) − C n n =
(− 1)n → C n+2 = C n
n
+
(− 1)
n
n ≥1
n! (n + 2)(n + 1) n!(n + 2)(n + 1)
n = 1 → C 3 = C1
1
+
(− 1)1 → C = C1 − 1
3
(1 + 2)(1 + 1) 1!(1 + 2)(1 + 1) 6 6
2
n = 2 → C4 = C2
2
+
(− 1) C
= 2 +
1
→ C4 =
1
(2 + 2)(2 + 1) 2!(2 + 2)(2 + 1) 6 24 8
n = 3 → C5 = C3
3
+
(− 1)
3
3C
= 3 −
1 C
→ C4 = 1 −
1
(3 + 2 )(3 + 1) 3!(3 + 2)(3 + 1) 20 120 40 30
+∞
y ( x ) = ∑ C n x n = C 0 + C1 x + C 2 x 2 + C 3 x 3 + .....
n=0
1 2 C1 1 3 1 4 C1 1 5
y ( x ) = C 0 + C1 x + x + − x + x + − x + ......
2 6 6 8 40 30
x 3
x 5
x 2
x 3
x4 x5
y ( x ) = C 0 + C1 x + +
+ .... + − + − + ....
6 40 2 6 8 30
ESPOL 2009 84
Ecuaciones Diferenciales
encontrar la solución particular use el método de variación de parámetros).
Desarrollo.
! "#$%#&"' (
%) *% $+#$% "' ,# -,#$% %)./#+)/%
2
Se asume:
0 +1 1 -")%
13
2 2
0 +1 1 4 0 +1 #156 44
13 136
2
Primero se obtendrá las soluciones homogéneas. Se reemplaza y, y’, y’’ en la ecuación:
2 2 2
2 2 2 2
Luego se introduce los coeficientes dentro de las sumatorias
Se igualan las patencias de x de todas la sumatorias, en este caso a la que más se repite
que en este caso es n:
2 2 2 2
ESPOL 2009 85
Ecuaciones Diferenciales
2 2 2
0 +1 1
13
2 2
Se igualan los subíndices de todas las sumatorias al mayor, en este caso n=2.
13 13
2 2
+17 +1 =# >
Por lo tanto:
A/ # "#$%#&"' +B + +
Encontrando los coeficientes:
A/ # @ "#$%#&"' +C +9 +6
A/ # "#$%#&"' +D +B +
A/ # E "#$%#&"' +F +C +6
A/ # 8 "#$%#&"' +G +D +
A/ # H "#$%#&"' +I +F +
2
Volviendo a la solución:
0 +1 1 + +6 + +9 9 +B B +C C +D D J
13
+ +6 + +6 9 + B +6 C + D J
La solución homogénea:
+ K B D J 1 JS
LMMMMMMMMMNMMMMMMMMMO
PQ R
+6 K 9 C J 176 JS
LMMMMMMMMMNMMMMMMMMMO
PT R
ESPOL 2009 86
Ecuaciones Diferenciales
+ U V +6 B J 1 J
W X + U V + Y Z + <," 9 J
6
Ahora se encuentra la solución particular [ \
Normalizando la ecuación diferencial , se obtiene:
6
R
[ ,6 6 ,
Usando el método de variación de parámetros:
6
Encontrando el wronskiano: ]6 ^ 4 4^
6
]6 _ _
_ _
a a
4
`%#." ,6
]6
,6 "#$%#&"' ,6
6
_ _
a a
6 4
`%#." ,
]6
, "#$%#&"' , bc
Por lo tanto a solución particular es:
[ ,6 6 ,
[ U V bc
La solución general es:
+ U V +6 Y ZU V bc
ESPOL 2009 87