Documentos de Académico
Documentos de Profesional
Documentos de Cultura
ANALITICA Y
ALEBRA
UNIDAD III: INTRODUCCION AL ALGEBRA LINEAL
SOLUCIÓN
1. Transformación identidad. Sea V un espacio vectorial, definimos I : V → V por I( v ) = v
v V .
Probar que I es una transformación lineal.
Solución:
i. T ( v1 + v2 ) = T ( v1 ) + T ( v1 ) por probar
T ( v1 + v2 ) = v1 + v2 = T ( v1 ) + T ( v2 ) , por definición de I.
Solución:
i. T ( v1 + v2 ) = T ( v1 ) + T ( v1 ) por probar
= ( x1 + x2 , x1 − y1 + x2 − y2 , y1 + z1 + y2 + z2 ) = ( x1 , x1 − y1 , y1 + z1 ) + ( x2 , x2 − y2 , y2 + z2 )
T ( v1 ) = T ( x1 , y1 ,z1 ) = T ( x1 , y1 , z1 ) = ( x1 , x1 − y1 , y1 + z1 ) por definición de
T.
= ( x1 , x1 − y1 , y1 + z1 ) = T ( v1 ) , por definición de T.
Departamento de Ciencias 1
Por tanto la aplicación T : R3 → R3 ; T ( x , y , z ) = ( x , x − y , y + z ) Es una transformación lineal.
b) T : R2 → R3 , T ( x , y ) = ( x , −y ,2x )
Solución
i. T ( v1 + v2 ) = T ( v1 ) + T ( v1 ) por probar
T ( v1 + v2 ) = T ( x1 , y1 ) + ( x2 , y2 ) = T ( x1 + x2 , y1 + y2 ) = ( x1 + x2 , − ( y1 + y2 ) ,2 ( x1 + x2 ) )
T ( v1 ) = T ( x1 , y1 ) = T ( x1 , y1 ) = ( x1 , −y1 ,2x1 ) = ( x1 , −y1 ,2x1 ) = T ( v1 ) ,.
lineal.
c) T : R2 → R2 , T ( x , y ) = ( x + y , x − y + 1)
Solución
i. T ( v1 + v2 ) = T ( v1 ) + T ( v1 ) por probar
T ( v1 + v2 ) = T ( x1 , y1 ) + ( x2 , y2 ) = T ( x1 + x2 , y1 + y2 )
= ( x1 + x2 + y1 + y2 , x1 + x2 − ( y1 + y2 ) + 1) , por definición de T.
= ( x1 + x2 + y1 + y2 , x1 + x2 − y1 − y2 + 1) , efectuando.
= ( x1 + y1 + x2 + y2 , x1 − y1 + 1 + x2 − y2 + 1 − 1) , efectuando.
= ( ( x1 + y1 , x1 − y1 + 1) + ( x2 + y2 , x2 − y2 + 1) + ( 0 , 0 , −1) ) , efectuando.
= T ( v1 ) + T ( v2 ) + ( 0 , 0 ,1) T ( v1 ) + T ( v2 ) . No cumple.
2 0
x x
d) T : R2 → R3 , T = −1 4
y 3 8 y
Departamento de Ciencias 2
Solución
2 0 2x
x x
Sea T = −1 4 = −x + 4y
y y
3 8 3x + 8y
i. T ( v1 + v2 ) = T ( v1 ) + T ( v1 ) por probar
2 ( x1 + x 2 )
x 1 x 2 x1 + x 2
T ( v 1 + v 2 ) = T + = T = − ( x1 + x 2 ) + 4 ( y1 + y2 ) , por definición
y 1 y 2 y1 + y 2 3 x + x + 8 y + y
( 1 2) ( 1 2)
de T.
Efectuando
= T ( v1 ) + T ( v 2 )
2x1
x1 x 1
T ( v 1 ) = T = T = −x1 + 4y1 , por definición
x2 y1 3x + 8y
1 1
2x1
= −x1 + 4y1 = T ( v1 )
3x + 8y
1 1
2 0 2x
x x
Por tanto, la aplicación T : R → R 2 3
T = −1 4 = −x + 4y , es una
y 3 8 y 3x + 8y
transformación lineal.
Solución
i. T ( v1 + v2 ) = T ( v1 ) + T ( v1 ) por probar
definición de T.
Departamento de Ciencias 3
= ( x1 ,3 ,z1 ) + ( x2 , 0 ,z2 ) = T ( v1 ) + ( x2 , 0 ,z2 )
4. Sean ei ,ej ,ek la base canónica de R3 y la transformación lineal: T : R3 → R3 tal que:
T ( ei ) = (1 , 0 , 4 ) T ( ej ) = ( −2 ,1 , 5) , T ( ek ) = ( −2 , −1 , 0 ) Obtenga:
a) T ( 4 ,2 ,1)
b) T ( −2 , 0 , 4 )
Solución:
a b c
T v = Amxn v de forma única., luego T v = d e f v
g h i
Como:
1 a b c 1 a 1
T ( ei ) = (1 , 0 , 4 ) T 0 = d e f 0 = d = 0 a = 1 ,d = 0 , g = 4
0 g h i 0 g 4
0 a b c 0 b −2
T ( e j ) = ( −2 ,1 , 5 ) T 1 = d e f 1 = e = 1 b = −2 ,e = 1 ,h = 5
0 g h i 0 h 5
0 a b c 0 c −2
T ( ek ) = ( −2 , −1 , 0 ) T 0 = d e f 0 = f = −1 c = −2 , f = −1 ,i = 0
1 g h i 1 i 0
1 −2 −2
Por tanto la T.L queda de la siguiente manera: T v = 0 1 −1 v
4 5 0
Luego hallamos
Departamento de Ciencias 4
4 1 −2 −2 4 −2
T ( 4 ,2 ,1 ) = T 2 = 0 1 −1 2 = 1
1 4 5 0 1 26
Solución
i. L (p1 + p2 ) = L (p1 ) + L (p2 ) por probar.
lineal.
( )
6. Sea L : P1 → P2 definida como L p ( t ) = tp ( t ) + t . ¿Es L es una transformación lineal?
2
Solución:
i. L (p1 + p2 ) = L (p1 ) + L (p2 ) por probar
= L (p1 ) + t (p2 )
NO Cumple,
( )
Por tanto la aplicación L : P1 → P2 definida como L p ( t ) = tp ( t ) + t NO es una transformación
2
lineal.
Departamento de Ciencias 5
x x + 3y
7. Demuestre que la transformación T : R2 → R3 definida por T = es lineal.
y x + 2y
Solución:
i. T ( v1 + v2 ) = T ( v1 ) + T ( v2 ) por probar
T ( v1 + v 2 ) = T ( ( x 1 , y 1 ) + ( x 2 , y 2 ) ) = T ( x 1 + x 2 , y 1 + y 2 )
x + x x + x + 3 ( y1 + y 2 )
= T 1 2 = 1 2 , por definición de T.
y1 + y 2 x 1 + x 2 + 2 ( y 1 + y 2 )
= T ( v1 ) + T ( v 2 )
x x + 3y1
T ( v1 ) = T ( x1 , y1 ) = T ( x1 , y1 ) = T 1 = 1 , por definición de T.
y1 x1 + 2y1
( x1 + 3y1 ) x1 + 3y1
= = , efectuando
( x1 + 2y1 ) x1 + 2y1
= T ( v1 ) , por definición de T.
x x + 3y
Por tanto, la aplicación T : R → R , T =
2 3
Es una transformación lineal.
y x + 2y
Solución:
i. f ( x1 + x2 ) = T ( x1 ) + T ( x2 ) por probar
f ( x1 + x2 ) = x1 + x2 + 1 , por definición de f.
f ( x1 ) = x1 + 1
f ( x2 ) = x2 + 1
Sumando: f ( x1 ) + f ( x2 ) = ( x1 + 1) + ( x2 + 1) = x1 + x 2 + 2
f ( x1 + x 2 ) T ( x1 ) + T ( x 2 ) .
Departamento de Ciencias 6
Po tanto f : R → R f ( x ) = x + 1 , no es transformación lineal.
x + y
x
9. Sea T : R → R definida por T = x − y ¿T es una transformación lineal?
2 3
y 3y
Solución:
i. T ( v1 + v2 ) = T ( v1 ) + T ( v1 ) por probar
( x1 + x 2 ) + ( y1 + y 2 )
x 1 x 2 x1 + x 2
T ( v 1 + v 2 ) = T + = T = ( x1 + x 2 ) − ( y1 + y2 ) , por definición
y 1 y 2 y1 + y 2 3 ( y1 + y 2 )
x 1 + y1 + x 2 + y 2 x 1 + y 1 x 2 + y 2
= x1 − y1 + x 2 − y2 = x1 − y1 + x 2 − y 2
3y + 3y 3y 3y
1 2 1 2
= T ( v1 ) + T ( v 2 )
x 1 + y 1
x1 x 1
T ( v 1 ) = T = T = x1 − y1 , por definición
x
2 y
1 3y
1
( x1 + y1 ) ( x1 + y1 )
= ( x 1 − y 1 ) = ( x 1 − y 1 ) = T ( v 1 )
3y 3y
1 1
x + y
x
Por tanto, la aplicación T : R2 → R3 , T = x − y Es una transformación lineal.
y 3y
Departamento de Ciencias 7
N( T ) = v V / T ( v ) = 0 W
En nuestro caso V = R3 y W = R3
Luego N( T ) = ( x , y ,z ) R
3
/ T ( x , y ,z ) = ( 0 , 0 , 0 ) = 0 R3
x + 4y + 7z = 0 1 4 7 x 0
2x + 5y + 8z = 0 2 5 8 y = 0
3x + 6y + 9z = 0
3 6 9 z 0
Resolveremos este sistema mediante el método de Gauss Jordán, reduciendo la matriz a su
forma escalonada reducida
1 4 7 1 4 7 1 4 7 1 4 7
2 5 8 −2f + f → f 0 −3 −6 − 1 f → f 0 1 2 −1f → f 0 1 2
1 2 2 32 2 2 3
3 6 9 −3f1 + f3 → f3 0 −6 −12 0 1 2 0 0 0
1
− f3 → f3
6
1 4 7 1 0 −1
0 1 2 −4f → f 0 1 2
2 1
0 0 0 0 0 0
1 0 −1 x 0
Luego el sistema equivalente es: 0 1 2 y = 0
0 0 0 z 0
x − z = 0 x = z
Donde
y + 2z = 0 y = −2z
Para hallar la base del núcleo, trabajamos con el vector ( z , −2z , z ) = z (1 , −2 ,1) ,z R
La base para el núcleo es: B = (1 , −2 ,1) y la dimensión es 1.
R ( T ) = w W / T ( v ) = w W , para algun v V
Departamento de Ciencias 8
En nuestro caso V = R3 y W = R3
Luego R ( T ) = w = ( a ,b ,c ) W = R / T ( x , y ,z ) = (a ,b ,c ) , v = ( x , y ,z ) V = R
3 3
Por tanto, T ( x , y , z ) = ( x + 4y + 7z ,2x + 5y + 8z ,3x + 6y + 9z ) = (a ,b ,c )
x + 4y + 7z = a 1 4 7 x a
2x + 5y + 8z = b 2 5 8 y = b
3x + 6y + 9z = c 3 6 9 z c
Resolveremos este sistema mediante el método de Gauss, reduciendo la matriz a su forma
escalonada.
1 4 7 a
1 4 7 a 1 4 7 a
2 5 8 b −2f + f → f 0 −3 −6 −2a + b − 1 f → f 0 1 2 2a − b
1 2 2 32 2
3
3 6 9 c −3f1 + f3 → f3 0 −6 −12 −3a + c
1 3a − c
− f3 → f3 0 1 2
6 6
1 4 7 a 1 4 7 a
0 1 2 2a − b −1f2 → f3 0 1 2 2a − b
3 3
3a − c −a + 2b − c
0 1 2 0 0 0
6 6
Por tanto, ( a ,b , c ) está en la imagen de T si y solo si el sistema anterior es consistente,
es decir, −a + 2b − c = 0 a = 2b − c
2 −2 −1
11. Sea A = la matriz que representa una transformación lineal T : R3 → R2
−4 4 2
a. Halle T ( x , y , z )
Departamento de Ciencias 9
b. Encontrar el núcleo de T ( N (T ) ) y el rango de T ( R (T ) ), así como sus respectivas bases.
Solución:
x x
2 −2 −1 2x − 2y − z
a. Sea v = ( x , y , z ) R , T ( v ) = Av T y =
−4 4 2 y = −4x + 4y + 2z
3
z z
2x − 2y − z
Luego la transformación será T ( v ) =
−4x + 4y + 2z
b. El núcleo de T, N( T ) = v R3 | T ( v ) = 0 R2
Sea v = ( a ,b ,c ) R3 T ( v ) = 0 R2
2a − 2b − c 0
Luego, T ( a ,b , c ) = 0 =
−4a + 4b + 2c 0
a
2a − 2b − c = 0 2 −2 −1 0
b =
−4a + 4b + 2c = 0 −4 4 2 c 0
Reducimos la matriz, utilizando Gauss.
1 1 1
2 −2 −1 f1 → f1 1 −1 − 1 −1 −
−4 4 2 2
2
4f1 + f2 → f1
2 ,
el sistema es
−4 4 2 0 0 0
consistente.
c c
a−b − = 0 a = b +
2 2
c
Luego, el núcleo es N ( T ) = v = ( a ,b , c ) R3 | a = b +
2
c c 1
Del vector b + , b , c = ( b ,b , 0 ) + , 0 , c = b ( 1 ,1 , 0 ) + c , 0 , 1
2 2 2
1
Luego la base núcleo es el conjunto B (N( T ) ) = (1 ,1 , 0 ) , , 0 ,1
2
1
El núcleo es generado por los vectores (1 ,1 , 0 ) , , 0 ,1
2
1
Luego, N( T ) = Gen (1 ,1 , 0 ) , , 0 ,1 la dimensión Dim N( T ) = 2 . ( )
2
El rango T, es el conjunto R ( T ) = w = ( a ,b ) R2 | T ( v ) = w R2 ,para algun v R3
Sea w = ( a ,b ) R , v = ( x , y , z ) R luego T ( x , y , z ) = ( a ,b )
2 3
Departamento de Ciencias 10
2x − 2y − z a
T(x) = =
−4x + 4y + 2z b
2x − 2y − z = a
−4x + 4y + 2z = b
2 −2 −1 a
Luego, la matriz ampliada es
−4 4 2 b
Reduciendo la matriz ampliada a su forma escalonada reducida
1 1 a 1 a
2 −2 −1 a f1 → f1 1 −1 − 1 −1 −
−4 4 2 b 2 2 2 2 2
4f1 + f2 → f2
−4 4 2 b 0 0 0 b + 2a
El sistema es consistente si y solo si b + 2a = o b = −2a
De ( a , −2a) = a(1 , −2 ) ,a R
( )
La base del rango es: B R ( T ) = (1 , −2 ) y la dimensión del rango de la transformación es:
Departamento de Ciencias 11