Está en la página 1de 6

Maravichu - Adivinanzas

Maravichu, maravichu, mba’emotepa:

Chesarakimante

Mba’eve ndajaposéi

Ava ava ysypóre

Yva ajúmante ha’use

(ka’i – mono)

Maravichu, maravichu, mba’emotepa

Hãi heta ha ndoporosu’úi

(kygua – peine)

2
POESIA
Che mbo'ehára (ñe'ẽpoty)

Haihára: Darío Gómez Serrato

Mitã ñaime haguéicha, py'a marangatúpe


ñane mbo'ehára kuéra jaropuraheimi,
ñe'ẽ hovy satĩva ta'ipu ñande jurúpe
ha lírio morotĩcha hapépe ñamoĩ.

Ñane mbo'ehára kuéra, maestra ñahenóiva


oikóva sy ha túva rekoviáma opyta,
ñane ñe'ãnguágui joheipyre heñóiva
mborayhu hechapyrã chupekuéra ĝuarã.

Tapépe jahecháva hoky ha hendypúva,


ñane renonderãme po'a ha'e arandu
Maéstrante omoĩva, maéstrante oñopũva
ko'ẽre ñane akãgui oikóva ohavi'u.

Ko'ẽro ñaĝuahẽvoma upe po'a ru'ãme


aníke tesaráipe mbo'ehára jaheja,
jepe mombyryvérõ toikóke ñane akãme
ku mainumby hovýicha tojora mandu'a.
Mi maestra (poesía)

Autor: Darío Gómez Serrato


Todos nosotros los niños, con ánimo sincero
cantemos a nuestras maestras,
que voces melodiosas suenen en nuestras bocas
y cual blanco lirio pongámoslo en su camino.

Nuestras maestras, a quienes llamamos "maestra"


quienes actúan como madre y padre,
que broten límpidos de nuestros corazones
el entrañable amor hacia ellos.

Lo que en el camino vemos lozano y luminoso,


en nuestro futuro la suerte y sabiduría
que sólo la maestra brinda, que sólo ella obtiene
al nutrir diariamente nuestras mentes.

Cuando mañana lleguemos a la cima del éxito


no dejemos a la maestra en el olvido,
por más lejos estemos que siga en nuestra mente
como el azulado colibrí a desatar recuerdos.
CHISTE
Nde socio...Mba'ére pe jagua ogueraha so'o kangue ijurúpe??
- Ha mavavéva ndoikuaái... Mba'ére piko chera´a? he'i chupe
- Ha mbaere ta piko socio... Nda ivolsílloigui...!!

Oka’úva oike ñemuháme ha he’i:


- Aipota 10 lítro caña che socio...
- Moöpa oï hyrurä... he’i chupe ñemuha jára. Ha oka’úva he’i:
- Ha hendivevoí reñe’é hína.

TRABALENGUA
Maravichu - Adivinanzas
Maravichu, maravichu, mba’emotepa

Oĩ ojoykére ha ndojoechái

(tesa – ojo)

Maravichu, maravichu, mba’emotepa

Ñapo’ẽramo hesápe okaru

(jetapa – tijera)
OKÁI YVYTU (GUARANI) ARDE EL VIENTO
(CASTELLANO)
Pytä yvytu rembe’y,
okái yvytu Escarlata se ha vuelto,
ha hendy. la orilla del viento
se quema el viento y arde.
Ikü hakuvópe
oheréi kapi’i Con su tórrida lengua
ha omosununu. lame la hierba
y la inflama.
Ka’aguy rovykä
omocha’ï Arruga
ha omyendy avei. los árboles del bosque
y los enciende a su paso.
Hendypa yvytu,
kapi’i ha Arden el viento,
ka’aguy. las hierbas y
el monte.
Okái che retä
Ha ipyahë ryapu Mi tierra se incendia
Tatatïre ojupi. y su gemido
se levanta en humo.
Okái,
okaihágui Se calcina,
okaive más
che retä. y más
mi tierra.

También podría gustarte