Está en la página 1de 50

INSTITUTO DE EDUCACIÓN SUPERIOR DE LENGUA

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

LICENCIATURA GUARANÍ

Tembiaporãpavẽ

MBO’EKUAANGATU MBO’EPY REHEGUA OIPURUVA

MBOEHARA MBO'EHAO N° 3188 MARISCAL JOSÉ FÉLIX

ESTIGARRIBIA REPATRAICIÓNGUA, ARY 2023

APOHÁRA

María Justina Benítez

PYTYVÕHÁRA

Prof. Dra. Felicia Esther Vázquez Saucedo

FERNANDO DE LA MORA– PARAGUAY

2024
KUATIA MONEÎHA

Ore 1) Tembikuaajára Dra. Felicia Esther Vásquez Saucedo (Taperekokuaaty

Sambyhyhára), ha 2) Mbo´erokokuaahára MRK. Priscila Barreto de Mujica (Mba

´ekuaarâ Sambyhyhára).

Mbo´ekuaahára Guarani Ñe´êre ha Rekópe, romoañete ko Tembiaporâpavê

Mbo’ekuaangatu mbo’epy rehegua oipuruva mboehara mbo'ehao N° 3188 Mariscal

José Félix Estigarribia Repatraicióngua, Ary 2023, ojapova´ekue Arsenio Olmedo

Sosa, oguerekopaite umi tekotevêva hetepýpe ikatuhaĝuáicha ohechauka ha oipysyrô

hembiapo.

Kuatiachauka romoneîvo rohai ore reraguapy ko kuatiáre.

Fernando de la Mora, jasypakôi 2024-me. -

__________________________ __________________________

MRK. Priscila Barreto de Mujica TKJ. Felicia Esther Vásquez Saucedo

Mba´ekuaarâ Sambyhyhára Taperekokuaaty Sambyhyhára


AGUYJEVETE

Aguyjeve ko tembiapo che

rogaygua, che joyke’y ha che

angirũnguérape akóinte chepytyvõva opa

che tembiapope
TEMIKUAVE'Ẽ:

 Kuave'ẽmby ko tembiapo ñandejárape opa mba’e ári

 Che rogaygua ha che angirũnguérape

 Umi mbo'ehára mbo'ehaovusugua


TECHAUKAHA

Tabla de contenido
KUATIA MONEÎHA........................................................................................2

AGUYJEVETE...........................................................................................3

TEMIKUAVE'Ẽ:..............................................................................................4

..................................Kuave'ẽmby ko tembiapo ñandejárape opa mba’e ári

.........................................................Che rogaygua ha che angirũnguérape

...............................................................Umi mbo'ehára mbo'ehaovusugua

TECHAUKAHA..............................................................................................5

Vore (capítulo i): MOÑEPYRÜ (INTRODUCCIÓN).......................................6

1. mba’ereguáva (fundamentación)...............................................................7

2. APAÑUÃI............................................................................................... 8

3. Hupytyrä (Hipótesis)...............................................................................9

4. JEHUPYTYVOIRÄ...............................................................................10

4.1 Jehupytyvoirä’etáva..........................................................................10

4.2 Jehupytyvoiräite.................................................................................10

4.3 Moambueha.......................................................................................10

5. Taperekokuaaty (Metodologia)............................................................10
Apora'ãngarã:...........................................................................................10

Ko tembiapo tembikuaareka apora'ãngarã ndaha'éi experimental,

noñemanipuláigui umi variable ojehecha haguã pu'ã orekóva...........................10

Niveles:.................................................................................................... 11

Periodo:....................................................................................................11

Tetãyguára...............................................................................................11

Hechauka:................................................................................................11

6. Ñemohenda (Delimitación)...................................................................12

VORE (CAPÍTULO) II. HETEPY (DESARROLLO)..................................13

1. Marandu ikuatiapyréva (Marco Teórico)..............................................13

1.1 ÑE’ẼTEKUAA ÑE’ẼME’Ẽ...................................................................13

1.2 Mba’eichagua Mbo’epy-Ñambo’e rehegua........................................18

1.3 Fases de la Didáctica.........................................................................19

1.4 Mbo’ekuaangatu................................................................................ 22

1.5 Mbo’ekuaangatu mbo'eháragua.........................................................25

1.6 Teko opavavépe mbo’ekuaangatu constructivismo ryepýpe..............25

1.7 El aprendizaje significativo en las didácticas..................................27

2. Tembiakuaareka Rapykuere................................................................31

2.1 Mohesakã.......................................................................................... 31

2.2 Mbohovake........................................................................................ 32
VORE III: MOHU’Á (CONCLUSIÓN)...........................................................34

TEMIANDÚVA:........................................................................................ 36

VORE IV: MARANDU REÑOIHA.................................................................37

VORE V: MBOJOAPY NDAIJÁIVA HETEPÝPE..........................................39

CUESTIONARIO.........................................................................................39

OJEHECHÁVA.....................................................................................42

Gráfico 1. Utilización de diferentes metodologías de enseñanza.........42

Gráfico 2: Estrategias de enseñanzas aplicadas por los docentes......42

Gráfico 3: Utilización de materiales didácticos.....................................43

Gráfico 4: Resultado positivo en el aprendizaje...................................44

Gráfico 5: Empleo de distintas metodologías de enseñanza................44

Gráfico 6: Aplicación de algunas estrategias para el aprendizaje........45

Gráfico 7: Utilización de algunos juegos como estrategias para el

aprendizaje......................................................................................................46

Gráfico 8: Uso de la tecnología en el aula............................................46

Gráfico 9: La tecnología es un recurso importante para mejorar la

enseñanza-aprendizaje...................................................................................47

VORE (CAPÍTULO I): MOÑEPYRÜ (INTRODUCCIÓN)


Ko tembiapo tembikuaareka rehegua “Didáctica Docente” rehegua oñe’ẽ

mba’éichapa ombo’e mbo’ehára kuéra, teko rechauka tuicha mba’eha ohejáva

mba'éichapa ojejapóva'erã mbo’epy- ñembokatupyrykuévo rehegua. Ko proceso oî

peteî rembipota añoite, ha’éva ojehupyty haguã ñembokatupyrykuévo tuicha

mba'éva.

Mbo’ekuaangatu ha e opaite umi guerojera iñambuéva, recurso

metodológico, avei Mbo’ekuaangatu oiporúva mbo’ehára ohupyty haguã

ñembokatupyrykuévo tuicha mba'éva. Naentéroi temimbo e kuaapyhy petetcha,

petet tapicha kuaapyhy hagua dependeva katupyry cognitivo rehe ha umi

akãporukuaa de mbo’epy-ñembokatupyrykuévo ojeporúvare, temimbo e

oguerekógui característica imba etereíva.

Proceso docente-aprendizaje oreko haguã ohejáva favorable, tekotevê

ojeporu akãporukuaa mbo’ekuaangatu, ha'éva opavave tembiapo

oñemotenondéva temimbo'ekuéra ndive sistemáticamente ohupyty haguã umi

objetivo tekombo'épe.

Peteĩchagua línea metodológica rupive ojehechakuaava’erã umi técnica de

recolección de datos ojeporúva ha’eha: a) encuesta, b) entrevista

semiestructurada oñembosako’íva oñemopyendáva porandu oñembotýva rehe.

Ko investigación oheka oservi base teórica ha metodológica ramo

investigación oúvape guarã, ha ikatu avei oipytyvõ material de referencia ramo umi

profesional opavave área de conocimiento-pe


1. MBA’EREGUÁVA (FUNDAMENTACIÓN)

"Ko'ágã ko'ẽme'ẽ opavavéva kuña yvytu opaite omoĩva tetãre ñandejára

mba'éichapa ohupytýva'ekue ha'ekuérape ohupytýva'ekue. Mba'e oñepyrũ haguã

mba'éichapa oñemyaty hag̃ua ha'e mba'e'ẽ ha'ekuérape.

Ko'ágã ohóva oikóva'erãnte ha'ekuérape opavavéva oñemongyrypyre

ha'ekuérape ko'ãi oñemomba'eguáicha yvoty oĩha 3188 Mariscal José Félix

Estigarribia rógape, Repatriación oĩhápe, 2023-pe.

Heta ojeporúva ha'ekuérape ohendúka ojoguero ojejapóva ha'ekuérape

opavavéva ñandejára ñemombyry ojehechaukaha, ha'ekuérape hikuái

oikóva'erãnte opavavéva oñemomba'eguáicha opaite ojejapóva ñandejára.

Ñandejára oñemomba'eguáicha ojeporúva eteĩ ha'ekuérape ha'e mba'e'ẽ

ha'ekuérape opavavéva ohupytýva'ekue, oikóva'erãnte ko'ãi ojapóva ha'e mba'e'ẽ

ha'ekuérape ñandejára'ỹre ojehu vaerã tetãre ha'ekuérape ojegueraha ojapóva,

ñandejára ojejapóva mba'éicha oñemyaty ojejapóva ha'ekuérape ojejapóva tetãre

ko'ãi opavavéva.

Ko'ágã opavavéva ojoguerekói ha'ekuérape haguã ko'ẽme'ẽ oñemongeta

hína ko'ãi ojejapóva tetãre, ñandejára ha'ekuérape ha'ekuérape'ỹre, peteĩ tetãre

ha'ekuérape oiko oñemongeta hína ko'ãi ojejapóva tetãre opavavéva

oñemomba'eguáicha.

Eteĩ ha'ekuérape ojoguerekói ojogueraha opavavéva'ỹre, ñandejára'ỹre,

nande reko ha'ekuérape ha'ekuérape oikóva'erãnte opavavéva

oñemomba'eguáicha."
2. APAÑUÃI

Ko agagua mba´apo tembikuaareka, ha´eva tapereko ñemoarandura

rehegua, ojeikuaa hagua mbo´ehara heko ha avei temimbo´e kuera pe mbo

´ehaope oiva, oipurupa hikuai heta tapereko ikatu haguaicha iporave ñemoarandu-

kuaapy. Mbo´ehara oiporavo va´era tapereko oipurutava mbo´epyndi, avei mba´e

mbo´erapa ombo´eta omañavo moñondive ha jehupytyse kuaapy mbo´era oñembo

´etavare ikatu haguaicha ojehupyty peti kuaapy porahaicha hekoitepe.

Taperekokuaaty ojeipuruva ko tembikuaarekape ombohovai ñemohenda

jehekuaukava, oiva myesaka katupyry ha papaype, tembikuaarekape oñembyaty

tekoteve ñemaña rupive mbo´ehao ojejapo hape tembiapo tembikuaareka omoñe

´eva. Ojehupytyseva ha´e hina oñeme´e mbo´epy hekoitepe tapereko

ñemoarandura oipuruva mbo´ehara kuera ha avei oipuruva temimbo´ekuera

tapereko ñemoarandura kuaapype. Umi ojehupytyva´ekue ojejapo aja tembiapo

oguereko tapereko ñemoarandua, ha upeicha rupi ojeguereko oseva tembiapo

moneiva temimbo´ekuerandi ha upeicha oihagua hikuai ojapo haguaicha opa mba

´e pora avano´ope, oipytyvovo oñembyesaka pora hagua taperekokuaatupe

ojejapo petei tapereko rupive oñembyaty hagua tekoteve, ohova mbo´era

ojeporavova´ekuere, ome´e jehechauka tekoteveva ojejapo hagua ambue mba

´apo tembikuaareka rehegua.


3. Hupytyrä (Hipótesis)

Mbo’ekuaangatu mbo’epy rehegua oipuruva mboehara mbo'ehao N° 3188

Mariscal José Félix Estigarribia Repatraicióngua oñemomba'eguáicha ha'e 2023-

pe, oreko hapykueréva py'aporã ñe'ẽme'ẽ temimbo'ekuéra ha ojapokuaáva

académico, tuicha omohenda porã tembiasa ñembokatupyrykuévo ombojojávo umi

arýpe ohasávape
4. JEHUPYTYVOIRÄ

4.1 Jehupytyvoirä’etáva

Techaukaha mbo’ekuaangatu mbo'epy omboguatáva mbo'ehára mbo’ehao

N° 3188 Mariscal José Félix Estigarribia Repatraicióngua, Ary 2023

4.2 Jehupytyvoiräite

 Ojekuaa mbo'ehára kuéra ohupytýva ojoajúvo mbo’ekuaangatu

mbo'epy rehe.

 Ñamombe’u mba’épa oipuru mbo eharakuéra ombo’e jave.

 Ombojoavy umi metodología mbo’epy rehegua oiporúva mbo’ehára

ikatu haguãicha oiko ñembokatupyrykuévo.

 Jaheka umi akãporukuaa mbo’epy rehegua oguerekóva ipokatupe

ñembokatupyrykuévo oguerekóva ñandukuaáva.

4.3 Moambueha

Oikuaa haguã mbo'ehára oiporúpa mbo’ekuaangatu mbo'epy mboehao N°

3188 Mariscal José Félix Estigarribia Repatraióngua, Ary 2023

5. Taperekokuaaty (Metodologia)

Apora'ãngarã:

Ko tembiapo tembikuaareka apora'ãngarã ndaha'éi experimental,

noñemanipuláigui umi variable ojehecha haguã pu'ã orekóva


Niveles:

Yvatekueha'ã kuaa ohupytýva ko investigación ha’e descriptivo,

omombe’úgui ko’ágãgua teko ha oñeha’ã oikuaa, omombe’u ha sa'iha

mba’éichapa momba'eguasu apopyre iñarandúva mba’apohápe mbo'ehára kuera

Escuela Básica N° 3188 Mariscal José Félix Estigarribia Repatraicióngua, ary 2023

Periodo:

Ha’e arapa'ũ transversal o transeccional ojejapohaguerae arapa'ũ

ojejapohagua ko tembikuaareka (Ary 2023).

Tetãyguára

Ojoajúvo tetãyguára rehe, ojejapóta chugui:

Tetãyguára: 12 (pakõi) mbo’ehára kuéra mbo’ehao N°3188 Mariscal José

Félix Estigarribia Repatraicióngua, ary 2023

Hechauka:

Ojoajúvo muestra rehe, ojeporúta 100% tetãyguára oñeporandúvagui.


6. Ñemohenda (Delimitación)

Ko tembikuaareka oñembohovái mba'e hérava Enseñanza Didáctica,

orekóva potapy omomba'évo realidad orekóva ñe'ẽnda tekombo’e, mba'erãite

Escuela Básica N° 3188 Mariscal José Félix Estigarribia distrito de Repatriación,

Departamento de Caaguazú, periodo 2023, oimehápe heta ojehechava’erãmo’ã

apañuãi ko’ágãgua proceso de enseñanza-aprendizajepe.


VORE (CAPÍTULO) II. HETEPY (DESARROLLO)

1. Marandu ikuatiapyréva (Marco Teórico)

1.1 ÑE’ẼTEKUAA ÑE’ẼME’Ẽ

Umi estrategia mbo’epy rehegua ha’e umi mbo’ehára oiporúva ohupyty

haguã umi mba’e ojehupytyséva, peteĩva ha’e temimbo’ekuéra ñembo’e. Pe

oñeha’ãva ha’e oñembotuichave temimbo’ekuéra mba’ekuaa mboyvegua

ojeporúvo opaichagua metodología ikatu haguã temimbo’ekuéra omopu’ã

ijeheguiete iñemoarandu.

Mbo’epy - ñembo’e ojehupyty peteĩ proceso rupive, temimbo’ekuéra

ojoajuhápe iñirũnguéra ndive - mbo’ehára. Péva oiko haguã ojeporu va’erã

opaichagua estrategia ha metodología ikatúva ombohape mbo’ehára mbo’epy ha

temimbo’ekuéra ñembo’e.

Mbo’epy ha’e peteĩ tembiapo ojejapóva oñondivepa umi elementokuéra

joaju rupive: Peteĩ térã hetave mbo’ehára térã mbo’ehára térã facilitador, peteĩ térã

hetave temimbo’e térã temimbo’e, mba’ekuaarã ha tekoha tekombo’e rehegua térã

mundo educativo oikehápe mbo’ehára ha temimbo’ekuéra. (Martins, 1990, pág.23)

Ñe’ẽpoty ha ñe’ẽpoty.

Mbo’epy ha’e peteĩ tembiapo ojejapóva mbo’ehára ha temimbo’ekuéra joaju

rupive peteĩ aravo’ípe ha tekoha hekopeteguápe oikehápe ko’ã mokõi mba’e

oñembohasa haguã mba’ekuaa opaichagua tape rupive, mbo’ehára ha’e pe

ombohasáva arandu ha temimbo'e peteî recipiente ilimitado chugui, mbo'epy


ha'égui proceso de difusión peteî serie de conocimiento, técnica, norma ha

katupyry oñemotenondéva institución educativa rupive ha oipytyvõva material

docente.

Ñembo’e ha’e pe tembiapo oñemoambue ha ojehupytyhápe katupyry,

katupyry, mba’ekuaa, teko ha mba’ekuaarã, ojestudia, jeikove, mbo’epy,

razonamiento ha observación rupive. Ko proceso ikatu oñehesa’ỹijo opaichagua

perspectiva guive, upévare oĩ teoría iñambuéva. (Baranov, 1989, pág.79) Ñe’ẽ

reko ha rekosã’ỹ rehegua.

Aprendizaje oñembohasa peteî proceso rupive ojehupytyhápe mba'ekuaa,

katupyry, katupyry, teko ha valor.Ko'ã adquisición rupive mitã térã temimbo'e

omoambue heko, péva resultado estudio, observación ha experiencia ojehupytýva

ko proceso-pe.educativo, upéva rupive ojehupyty petet katupyry, upéva rupive

temimbo e oapropia umi mba ekuaa pyahu, concepto pyahu, valor, hamba e,

estrategias de enseñanza rupive.

“Estrategias docente ha'e opavave umi pytyvõ oproponéva mbo'ehára

ome'ëva temimbo'épe ombohape haguã procesamiento pypukuvéva marandu;

“Ha'e opavave procedimiento térã recurso oiporúva umi ombo'éva ogenera haguã

aprendizaje significativo”.

Estrategia mbo epy rehegua ha e umi mba e oiporúva mbo ehára mbo

ehakotýpe ikatu hag̃uáicha temimbo ekuéra oprocesa marandu ombo eva ekue

mbo ehára ndahasýiva. Ha’e opavave umi procedimiento ha recurso iñambuéva,

metodológico ha didáctico, umi ombo’éva oproduci haguã aprendizaje significativo.


Naentéroi temimbo e oaprende petetcha, oî oparticipaitereíva, ambue katu

ohechauka apatía, ha mayma temimbo e oikuaa hagua educador oipuruva era

estrategias docentes ha clave éxito rehegua ojejuhu mba éichapa mbo ehára

odiseña, mba éichapa oelabora ha mba éichapa ogueraha osẽ umi mba’e

oñemoaranduva’erã, ikatúva oñe’ẽ térã ojehai. Ha katu opa mba e oñepyrü

planificación contenido curricular rehegua naentéroi temimbo e oaprendegui

petetcha, upévare tuicha mba e ojeestima hagua umi característica petettet grupo

rehegua ha okonveni ojeporu hagua estrategias permanentemente ojehupyty

hagua aprendizaje oguerekóva sentido.

Estrategia educativa ha’e umi procedimiento mbo’ehára oiporuva’erã

iñarandu ha adaptativamente ikatu haguã oipytyvõ temimbo’ekuérape omopu’ã

haguã hekopete ikuaapy ha upéicha ikatu haguã ohupyty umi objetivo de

aprendizaje oñeproponéva.

Planificación estratégica ha’e peteĩ proceso sistemático ojejapo ha

oñemboguata haguã plan ojehupyty haguã umi mba’e ojehupytyséva (Gómez,

2003, pág. 125).

Estrategia ha'e umi procedimiento oiporúva mbo'ehára kuéra iñarandu ha

omoambuéva oipytyvõ haguã temimbo'ekuérape ikatu haguã omopu'ã

iñemoarandu estrategia rupive, mbo'ehára ikatu ohupyty umi objetivo orekóva

temimbo'ekuéra ndive.

Opaite mba’e ojehupytyséva ojehupytykuaa, odepende umi estrategia

oiporúvare mbo’ehára ojehupyty haguã tuicha.


Pe aprendizaje he’iséva ha’e, he’iháicha teórico estadounidense David

Ausubel, peteĩ tipo de aprendizaje peteĩ temimbo’e ombojoajúva marandu pyahu

oguerekómava ndive; omohenda jey ha omopu’ã jey mokõive marandu ko

proceso-pe.

Ambue ñe’ẽme, umi estructura mba’ekuaa yma guaréva ocondiciona umi

mba’ekuaa ha experiencia pyahu, ha ko’ãva, katu, omoambue ha omohenda jey.

Ko concepto ha ko teoría oñemohenda psicología constructivista ryepýpe.

(Ausubel, 2009, pág. 251) Ñe’ẽ reko ha rekosã’ỹ rehegua.

Pe aprendizaje significativo ojehu temimbo e ohupyty jave marandu pyahu

ha ombojoaju umi mba e oñemoarandumava ndive; ombojoajúvo marandu

ohupytyva ekue, temimbo e omohenda jey ha avei omopu a jey petet concepto

pyahu petet tema rehegua. Péva oiko umi mba’ekuaa mboyvegua rupive

mba’ekuaa pyahu reheve ha avei temimbo’e rekove oikovéva rupive oguerekógui

oñembojoajúvo umi mba’ekuaa mboyvegua oguerekóva pe tapicha umi mba’ekuaa

pyahu ojehupytýva ndive. Ko’ã mokõi oñembojoaju jave ojapo peteĩ joaju.

Mbo ehára ohupyty hagua aprendizaje significativo temimbo ekuérape,

ojapova era petet diagnóstico ikatu haguaicha oguereko petet idea mba épa

oikuaa pe temimbo e pe tema oñembosako ítava rehe.

Oñemotenonde haguã aprendizaje he'iséva, mbo'ehára oguerekova'erã en

cuenta temimbo'e oikuaa mboyve contenido oñembosako'ítava, ha oheka

estrategias de enseñanza apropiada ikatúva omombáy temimbo'e interés

contenido rehe.
Ojapo peteî tekoha hekopete temimbo'e oñeñandu porãhápe

omotenondeve haguã iñemoarandu. Avei oñeme'êva'erã temimbo'ekuérape pa'û

ome'ê haguã hemiandu, ointercambia haguã idea ha odebati haguã umi mba'e

oikuaáva ndive upe tema rehe.

Ausubel teoría aprendizaje orekóva sentido rehegua oikuave’ẽ pytyvõ

hekopete oñemboguata haguã tembiapo tekombo’e rehegua, avei diseño técnica

tekombo’e rehegua ojoajúva ko’ãichagua principio ndive; omoheñóivo marco

teórico teoría aprendizaje orekóva sentido rehegua; ohejávo asimilación marandu

pyahu ha umi mba’ekuaa oguerekómava temimbo’e estructura cognitiva. (Fink,

2003, pág.79) Ñe’ẽpoty ha ñe’ẽpoty.

Ko teórico oñecentra aprendizaje significativo rehe ha oî convencido péva

oiko haguã oîva'erãha asimilación mba'éichapa ñañe'êma umi texto

ohasava'ekuépe, relación marandu pyahu umi mba'e oñemoarandumava'ekue

ndive.

Iporã ja’e peteĩ yvypóra noñemoaranduiha naturaleza rupive ha katu pe

tapicha oaprendeva ohasa peteĩ proceso de ideas, conceptos, relación teoría ha

experiencia vivida ndive.

Mbo’ehára pytyvõ rupive ojehupyty aprendizaje he’iséva. Oiko haguã,

odepende mokõi elemento rehe: Mbo’ehára – Temimbo’e, mbo’ehára

omoheñóiva’erã peteĩ ambiente instructivo ikatuhápe temimbo’ekuéra oikuaa

marandu oñembohasáva ha temimbo’e oguerekova’erã pe... voluntad ha interés

orekóva marandu ikatu haguã ojehupyty resultado favorable.


“Barriga he’iháicha, aprendizaje significativo ojedefini umi mba’ekuaa

oñemopu’ãva ha ojoajúva umi mba’ekuaa mboyveguáre, upépe pe sujeto ohupyty

peteĩ rol activo, omohenda jey ha omohenda marandu” (2002, pág. 20).

Ñañeñandu jave motivado ikatu ñaaprende hetave ha iporãve.

Ikatu ñaaprende heta hendáicha, ha katu pe tape oikepaitevéva dimensión

emocional, motivacional ha cognitiva oñembohéra aprendizaje significativo.

Peteĩ temimbo’e oaprende haĝua peteĩ manera favorable-pe ha ojoaju

porãve haĝua, tekotevẽ oñandu peteĩ tapicha pytyvõ, tekotevẽ oñemokyre’ỹ chupe,

taha’e ituvakuéragui, mbo’eháragui, ipehẽnguekuéra hi’aguĩvagui, hamba’e.

1.2 Mba’eichagua Mbo’epy-Ñambo’e rehegua

- “Representaciones de aprendizaje: Kóva ha’e mitã ohupyty jave ñe’ẽryru.

“Primero oaprende umi palávra orrepresentáva umi mbaʼe añeteguáva orekóva

sentido chupe g̃uarã”. (Ausubel, 2009, pág. 20) Ñe’ẽpoty ha ñe’ẽpoty.

- Ko aichagua ñembo’e oiko mitã oguerekóramo ipoguýpe umi ñe’ẽryru.

Ñepyrũrã oikuaa umi ñe’ẽryru upéi omoheñói haguã ñe’ẽ ha ombojoaju umi mba’e

añeteguáva ndive oguerekóva joaju.

- “Conceptos de aprendizaje: Mitã, oñemopyendáva experiencia concreta

rehe, ontende pe ñe’ẽ “mamá” ikatuha avei oiporu ambue tapicha oñe’ẽvo isýre”.

(Ausubel, 2009, pág.20) Ñe’ẽ reko ha rekosã’ỹ rehegua.

- Ko aichagua ñembo'épe mitã ikatuma oikuaa ñe'ê ha ombojoaju ñe'ê

ndive.
- “Proposición de aprendizaje: Reikuaávo mba’épa he’ise umi concepto,

ikatu reforma ñe’ẽjoaju oguerekóva mokõi térã hetave concepto remoañete térã

renegahápe peteĩ mba’e”. (Ausubel, 2009, pág. 20) Ñe’ẽpoty ha ñe’ẽpoty.

- Oiko temimbo e ohechakuaáramo mba épa he ise umi ñe e, ha ikatu

oikuaauka pe ñe e concepto petet hendáicha ha ikatu omoheñói situación

omoañete téra ombotovévo petet mba e tema rehegua.

1.3 Fases de la Didáctica

Ko'ã Fase según Shuell

- Fase Inicial: “Ha’e peteĩ serie de procesos temimbo’e ohechakuaahápe

marandu segmentado ndorekóiva mba’eveichagua conexión umi parte apytépe.

Ojekarakterisa:

o Hecho, memorización de hechos ha esquema orekóva, procesamiento

ha’e global, marandu concreto, aprendizaje verbal, conocimiento, estrategias

mnemónicas” (1990, p.35).

- Fase Intermedia: “Ko fase-pe oñepyrü petet proceso oñepyrühápe

temimbo e omopyenda algún tipo de relación ha similaridad umi parte apytépe.

Oñepresenta ijehegui:

o Oñeforma estructura marandu aislado rupive, oñentende contenido,

conocimiento, abstracto, Organización mapeo cognitivo.” (1990, pág. 35) Ñe’ẽpoty

ha ñe’ẽpoty.
- Fase Terminal: “Mba’ekuaa oñembojoaju sólidove ha oñepyrũ omba’apo

ijeheguiete, ko fase-pe añetehápe ojoajuhápe mba’ekuaa estructura cognitiva

materia rehegua ndive. Oñepresenta ijehegui:

o Integración estructura-kuéra rehegua, control automático (acción)”. (1990,

pág. 35) Ñe’ẽpoty ha ñe’ẽpoty.

Mbo ehára omoheñóita jave petet tema, oikuaava era temimbo e oikuaava

era ikatu haguaicha pe contenido oñepresentátava ojoaju umi idea yma guarére.

Avei remohendava’erã umi material mbo’ehakotýpe omokyre’ỹ haguã

mbo’epy. Motivación ojehechava'erã factor fundamental temimbo'e oikuaase

haguã ha mbo'ehára oiporuva'erã techapyrã, dibujo rupive térã mba'e ojoajúva

realidad ha tekoha oikohápe temimbo'ekuéra.

Pe clave oñemoarandu hagua oguerekóva sentido oî omoheñóivo joaju umi

concepto pyahu ha estructura cognitiva yma guaréva apytépe. Péva ikatu haguã,

umi mba’ekuaa mboyvegua ha’eva’erã sólido ha’étagui base desarrollo cognitivo-

pe.

Umi dato itujavéva oikuaa porãramo pe sujeto ha ikatu ojeporu

oñeinterpreta jey haguã, ikatu ojejapo aprendizaje orekóva sentido. (Ausubel,

1918, pág.20).

Ojehupyty hagua pe ñembo’e, mbo’ehára omoheñóiva’erã joaju temimbo’e

oguerekóva conocimiento previo ramo ha marandu pyahu ohupytyva’ekue

apytépe.
Pe marandu ombyatyva’ekue oñentende porãramo oñeconcentra jave, ikatu

oipuru oñeinterpreta jey haguã.

Ojehupyty haguã aprendizaje significativo añeteguáva ha hekoitépe,

Ausubel ohecha mbo’ehára oñekompromete va’erãha omotenondévo tembiapo

ko’ãichagua: “Ojapo mboyve ñemyesakã techapyrã jeporu rupive”. (Ausubel, 1918,

pág.20).

Mbo’ehára oipuruva’erã iñemyesakã techapyrã rupive ojoajúva tekoha

oikohápe. “Opropone ha omoheñói umi tembiapo orekóva objetivo hesakãva

omombáyvo interés temimbo'ekuérape”. (Ausubel, 1918, pág.20).

Umi ejercicio ojejapova'erã ikatuhápe ojehupyty pe objetivo principal, ha'éva

omombáy haguã temimbo'ekuéra interés iñemoarandu rehe.

“Péicha avei, epropone umi acción rupive temimbo'ekuéra oparticipa

activamente ha ome'ë chupekuéra oportunidad odiskuti, odebati ha ointercambia

posición ha idea”. (Ausubel, 1918, pág.20).

Oñeproponeva'erã situación rupive ikatu haguã temimbo'ekuéra oparticipa

de manera favorable ha al mismo tiempo oreko oportunidad odebati haguã,

ome'ëvo opinión ha avei ointercambia hemiandu iñirûnguéra apytépe.

Umi tembipuru iporãvéva apytépe oguerekóva mbo’ehára ko’ã mba’épe

ha’e umi ñemombyky, porandu oñemboja’óva, gráfico ha ta’ãngamýi.

Ha katu ndajaresaraiva era ambue ideprovechoitereívagui ha eháicha

mapa, diagrama, signo téra red conceptual. (Fink, 2003, pág.79) Ñe’ẽpoty ha

ñe’ẽpoty.
Oĩ opaichagua estrategia oiporúva mbo ehára ha eháicha mapa, diagrama,

signo térã red conceptual.

1.4 Mbo’ekuaangatu

Enfoque pedagógico-pe, ko disciplina omantene umi mba’ekuaa ndojejuhúi,

oñemopu’ã: Temimbo’e omopu’ã iñarandu oñemopyendáva ha’e ha’e, opensa ha

ointerpreta marandu. Ko jesareko guive, temimbo e ha e petet ser responsable

oparticipáva activamente iproceso de aprendizaje-pe (Driver, p 1986).

Pe mba’ekuaa peteĩ asignatura rehegua ndojejuhúi, oñemopu’ã.

Umi enfoque pedagógico ha’e umi guía ojeporúva oñemboguata haguã umi

práctica mbo’epy rehegua.

Temimbo’e opensa va’erâ marandu ome’êvare mbo’ehára ha

ointerpretava’erâ;marandu oñeinterpretáva rupive temimbo’e omopu’â ikuaapy.

Káda temimbo'e oreko responsabilidad ha oparticipa activamente proceso

de aprendizaje oipytyvõva mbo'ehára oiporúva opáichagua recurso ohupyty haguã

resultado favorable.

Didáctica ohupyty aporte umi autor importante-gui, umíva apytépe oime

Juan Amos Comenio, Jean Piaget, Vygotsky, Ausubel ha Bruner.

“Comenio oipytyvõ disciplina-pe oconcibívo aprendizaje ha'eha peteî

proceso de construcción interna, ko'ápe individuo oparticipa activamente

oadquirivo estructuras complejas ohóvo, ko autor ohenóiva etapa” (1986).


Oipytyvõ oñeforma haguã apytu'ũme idea aprendizaje ha'éva proceso de

construcción íntima, ko'ápe sujeto oparticipa pya'e, ohupyty estructuras

ipypukuvéva ohóvo;autor ohecha ko'ãichagua aprendizaje ha'eha etapa. Oñe'ê

etapa ohasáva mitãnguéra, proceso de desarrollo peteîteî temimbo'e.

Peteĩ tema iñimportánteva Bruner marco teórico-pe ha’e pe aprendizaje

ha’eha peteĩ proceso activo temimbo’ekuéra omopu’ãhápe idea térã concepto

pyahu oñemopyendáva umi mba’e oikuaáva ko’áĝa térã yma guarére. Temimbo e

oiporavo ha omoambue marandu, omopu a hipótesis, odesidi, ojerovia estructura

cognitiva rehe ojapo hagua upéva. Pe estructura cognitiva (i.e., esquema, modelo

mental) ome e significado ha organización umi experiencia-pe ha oheja pe tapicha

ohasa pe marandu oñeme ẽvagui. (Bruner, 1986) Ñe’ẽpoty ha ñe’ẽpoty.

Bruner teoría constructivismo rehegua ha e petet tapicha oikuaa jave

ojejapoha petet proceso activo rupive oñemopu ahápe idea pyahu téra concepto

pyahu ohupytyháicha. Mitã, oikuaaháicha, ikatu oiporavo, omoambue ha omopu’ã

suposición umi mba’e oikuaaháicha.

Avei oñe'ê estructura cognitiva peteî tapicha rehe, estructura cognitiva ha'e

conjunto de conceptos ha ideas orekóva sujeto oaprendeva, opermitíva tapichápe

ha ohasáva marandu oñeme'êva.

Mbo'ehára didáctica oheka oipytyvõ temimbo'ekuérape ointernalisa,

omohenda jey térã omoambue marandu pyahu. Ko ñemoambue oiko ojejapo rupi

ñembo’e pyahu ha péva osẽ heñóigui estructura cognitiva pyahu, ñandehejáva

ñambohovái situación ojoguáva térã ojoguáva realidad-pe (Vygotsky 1999).


Hembipotápe didáctica he'iháicha Comenio, oipytyvõ temimbo'ekuérape

ointernalisa haguã peteî pensamiento, peteî idea, omohenda jey peteî tema ha

ikatu avei omoambue umi mba'ekuaa orekóva marandu pyahu ojehupytýva rehe.

Ko ñemoambue oiko ojejapo rupi aprendizaje pyahu ohejáva oñembohovái

situación ojoguáva pe tapicha oikuaávape, umi experiencia ohasava’ekuépe pe

sujeto.

Pe aporte principal orekóva didáctica constructivismo-pe ha'e peteî modelo

de enseñanza por exposición, omokyre'ÿ haguã aprendizaje orekóva sentido

aprendizaje de memoria rangue.

Ojekuaaháicha ñembo’e he’iséva, umi mba’ekuaa pyahu oñemoinge

sustancialmente temimbo’e estructura cognitiva-pe, ombojoajúvo umi mba’ekuaa

pyahu pe ojehupytyva’ekue ymave ndive (Ausubel, 1999).

Comenio hembipotápe oime mbo'ehára kuéra oiporu modelo de enseñanza

expositional temimbo'ekuéra ndive.

Upévare ikatu ojehupyty aprendizaje oguerekóva sentido ojeporu rupi

presentación mbo ehakotýpe, aprendizaje de memoria rangue.Ko proceso rire,

temimbo ekuéra ikatúta oguereko marandu ohupytyva ekue a largo plazo ha oipuru

oimerae situación hekovépe ára ha ára, odependéva de la mbo’ehára katupyry

rehegua.

Ambue hendáicha, umi teoría he’iháicha, aprendizaje he’iséva ojehu

temimbo’ekuéra ombojoajúramo umi mba’ekuaa pyahu umi mba’ekuaa


ohupytyva’ekue ymave ndive, ikatu haguãicha omoambue umi mba’e ojehasáva ha

ojeporúva hekovépe ára ha ára.

1.5 Mbo’ekuaangatu mbo'eháragua.

Didáctica ha'e peteî corriente pedagógica oñemopyendáva teoría

constructivista conocimiento rehe, opostuláva tekotevêha oñeme'ê temimbo'épe

umi tembiporu oñeikotevêva (ogenera andamio) opermitíva omopu'ã

procedimiento propio osoluciona haguã situación problemática, he'iséva ikatuha

ojehecha hemiandu oñemoambue ha osegi oaprende.

En resumen, didáctica hembipotápe umi educador ome'ë temimbo'ekuérape

umi tembiporu oñeikotevëva ikatu haguã oservi pytyvõ, orientación ha marandu

ramo.

Upéicha avei, ikatu oipytyvo chupekuéra osoluciona hagua situación

problema heñóiva hekovépe ára ha ára; según ko pytyvõ, pe sujeta ikatu

omoambue algunas ideas ha osegi oaprende.

Didáctica ohesa’ỹijo holísticamente yvypórape, opavave yvypóra

ojehechágui opaite mba’épe, ikatúva omopu’ã iñarandupy tee, omoambuévo

ikuaapy yma guare odependévo marandu pyahu ojehupytýva rehe.

Upévare, petet tapicha oaprende jave petet mba e pyahu, ikatu ombojoaju

umi mba e ohasava ekue yma, upéva he ise umi mba e oikuaáva oguerekova ekue

yma ha ikatu omoambue umi esquema mental sujeto rehegua rupive.


1.6 Teko opavavépe mbo’ekuaangatu constructivismo ryepýpe

“Constructivismo ha’e peteĩ teoría ohekáva omyesakã yvypóra mba’ekuaa

reko”. (Piaget, 1955) Ñe’ẽpoty ha ñe’ẽpoty.

Mbykyhápe, teoría constructivista oipota ñantende mba’épa opavave

yvypóra reko.

Upe guive, peteĩteĩ marandu pyahu peteĩ tapicha ohupytyva oñeasimila ha

oñemohenda peteĩ red de conocimiento ha experiencia oĩva’ekue yma. Asimilación

ha acomodamiento rupive sujeto ikatu ohechakuaa peteî error ha omoambue

según marandu pyahu ojehupytýva.

Upévare, yvypóra naturaleza rupive heñói ikatupyry oikuaa, oasimila,

omohenda ha omoambue marandu.

Oĩ avei umi mba’e tenondegua constructivismo rehegua, ha’éva:

- Pe ambiente constructivista ñembo’épe ome’ẽ tapichakuérape contacto

heta representación realidad rehegua ndive.

- Oñemomba’eguasu aprendizaje constructivista oñemopu’ãvo mba’ekuaa

iñemoñare ryepýpe.

- Omomba’eguasu tembiapo añetegua he’isévape contexto-pe, ndaha’éi

instrucción abstracta okápe contexto-gui.

- Umi entorno de aprendizaje constructivista oheja construcción de

conocimiento dependiente contexto ha contenido rehegua.


- Umi ambiente de aprendizaje constructivista omokyre'ÿ ojepy'amongeta

haguã experiencia rehe. (Jonassen, 1974) Ñe’ẽpoty ha ñe’ẽpoty.

Upéicha rupi, ko’ãva ha’e umi mba’e ojehechava’erã ojehupyty haguã

constructivismo rembipota.

Tekoha tekombo’e rehegua ome’ê temimbo’ekuérape joaju hekoha ndive,

upéva oipytyvô chupekuéra oikuaa ha ombojoja haguâ umi mba’e ohasava’ekuére.

Upévare, pe jahupytyséva aprendizaje constructivista rupive ha’e

temimbo’ekuéra ikatuha omopu’ã ijeheguiete iñemoarandu mbo’ehára pytyvõ

rupive. Ojejapova’erã peteĩ tekoha hekopete oñemoarandu porã haguã, ojejuhúvo

tape temimbo’ekuéra oñeñandu porã haguã.

1.7 El aprendizaje significativo en las didácticas

Pe aprendizaje tuicha mba’e umi contenido: ojoajúramo de manera no

arbitraria ha sustancial (ndaha’éi literalmente) pe temimbo’e oikuaámava ndive.

Relación sustancial ha no arbitraria rupive oñentendeva era umi temiandu ojoajuha

algún aspecto oîva específicamente relevante temimbo e estructura cognitiva

rehegua, ha eháicha petet ta anga, petet símbolo ya significativo, petet concepto

téra petet proposición. (Ausubel, 1983, pág.18) Ñe’ẽpoty ha ñe’ẽpoty.

Pe aprendizaje oguereko hagua sentido, heta mba e odepende avei

contenido rehe: Pe educador omohendava era contenido temimbo ekuéra realidad

rehe, ndaha éi ikatúva ojesegui letra peve añónte, oñeinvestigava era

conocimiento oguerekóva temimbo ekuéra upe asignatura rehegua algunas

estrategias.pe tema ikatu haguã oñerrelaciona umi mba’e reikuaámava ndive.


Pe aprendizaje oguereko hagua sentido, heta mba e odepende avei pe

contenido rehe.Pe educador omohendava era pe contenido pe realidad temimbo

ekuéra rehegua.Ndaha éi ikatúva ojesegui letra peve añónte, oñeinvestigava era

umi mba ekuaa oguerekóva temimbo ekuéra upe asignatura rehegua algunas

estrategias.tema ikatu haguã ojoaju umi mba'e reikuaámava ndive.

Upévare oñentendeva’erã arbitrario ha ndaha’éiva sustancial umi temiandu

oguerekóva temimbo’ekuéra upe tema rehegua ojoaju va’erãha pe contenido

he’ívare, ikatu haguãicha oî joaju umi mba’ekuaa oguerekómava ndive temimbo’e,

umi mba’ekuaa mboyvegua rupive, temimbo’e ikatu ogueraha techapyrãramo peteĩ

ta’ãnga térã símbolo oguerekóva contenido oñembo’éva.

Ausubel-pe guarã, pe aprendizaje ha’e sinónimo entendimiento ndive,

temimbo’e ontendeva’erã peteĩteĩ marandu ohupytyva’ekue ikatu haguãicha

ideprovécho oimeraẽ circunstancia hekovépe añoite. Mbo’ehára rembipota ha’e

mbo’epy receptivo orekóva sentido.

Temimbo’e ohupyty ramo opa mba’e mbo’ehára ombo’éva, katuete, pe

aprendizaje tuicha mba’éta.

Oiko hagua aprendizaje oguerekóva sentido, mbo ehára oipuruva era

opaichagua estrategia ha técnica, upévare tekotevẽ oñemomýi temimbo ekuérape,

mba éichapa ikatu ombohape aprendizaje, ikatu ojeporu ejercicio factible ha

eháicha mapa mental, upépe petettet temimbo e ohai hemiandu petet mba e rehe,

tema, avei umi mapa concepto-pe, ha’éva peteĩ recurso esquemático ikatuhápe

ñarrepresenta peteĩ conjunto de significados. conceptual, ikatu haguã omoheñói


temimbo'ekuéra oguerekóva iñakãme, oikotevê pytyvõ educador-kuéra ha'éva

facilitador ohupyty haguã aprendizaje efectivo.

1.7.1 La propuesta didáctica dentro del constructivismo y la educación

Constructivismo ha’e peteĩ modelo alternativo tekombo’e yma guarépe,

oñemopu’ãhápe mba’ekuaa umi mba’e ohasava’ekue rupive, ohecháva pe materia

centro de atención ramo peteĩchaite tuichavéta pe joaju orekóva hikuái tekoha

ndive.

Modelo constructivista oñepropone alternativa ramo tekombo'e tradicional-

pe ojoavy guive peteî tekombo'e ndojehecháiva temimbo'ekuérape asignatura

ramo sino objeto ramo, ome'êva tuichave relevancia transmisión ha acumulación

de conocimientos, pero ndaha'éi construcción. (Jaramillo, 2005, pág. 61) Ñe’ẽpoty

ha ñe’ẽpoty ñemohenda.

Constructivismo ha’e peteĩ tembiapo oñemopu’ãva mba’ekuaa mbo’e ha

ñembo’épe.

Upévare, ha e petet modelo alternativo ome egui temimbo epe posibilidad

oiporavo hagua mba éichapa omopu ãta iñemoarandu mbo ehára pytyvõ rupive

omoambue hagua michimi pe tape yma guaréva oñemoakãrapu ã haguã marandu

oñembo'éva. Peteĩteĩ asignatura rehegua arandu oñemopu’ã umi mba’ekuaa

oguerekova’ekue ymave rupi.Constructivismo ohecha pe tapichápe ha’eha pe

centro de atención proceso de enseñanza-aprendizaje-pe ha oguereko en cuenta

tekoha oikohápe pe tapicha ha interacción peteĩchaguápe.


Ko modelo mbo’epy-ñemoarandu rehegua tuicha mba’e, modelo

constructivista rupive, temimbo’ekuéra ikatúta omopu’ã iñarandupy ha’eñoite

ideprovéchotava hekove pukukue javeve. Pévape rohenói aprendizaje orekóva

sentido;pe marandu ojehupytýva ideprovécho temimbo'ekuérape ndaha'éi exámen,

entrevista térã prueba-pe guarãnte, sino avei hekove pukukue.

1.7.2 Estrategias de enseñanza-aprendizaje

"Umi estrategia de aprendizaje, oñentende mecanismo ramo opermitíva

adquisición ha construcción personal de conocimiento, oñemotenonde referencia

investigación psicoeducativa ha sistema educativo ko'ágãguávape (Beltrán, 1998).

Umi estrategia mbo’epy rehegua ha’e pe oiporúva mbo’ehára ohupyty

haguã aprendizaje hekoitépe temimbo’ekuéra ndive.

Umi estrategia de aprendizaje oipuru temimbo ekuéra oipytyvo hagua mbo

ehárakuérape oñemopu ávo iñemoarandu; oñentende avei mecanismo rupive

temimbo ekuéra ohupyty hagua marandu ha omopu ã hagua iñarandupy tee.

Upéicha, ko modelo educativo ojehecha sistema educativo ko'ágãguáva ñane

retãme.

Umi estrategia de aprendizaje oiko chugui peteî elemento clave ohupyty

haguã umi requisito esencial ikatu haguã temimbo'e oaprende hekove pukukue.
2. Tembiakuaareka Rapykuere

2.1 Mohesakã

"Ko proyecto de investigación ojesareko estudio estrategias docente

oiporúva umi mbo'ehára Escuela Básica No 3188 Mariscal José Félix Estigarribia,

Distrito de Repatriación, péva ary 2023. Hembipotápe principal ha'e oikuaa haguã

mba'éichapa ko'ã estrategia ipokatu ko'ã proceso mbo’epy-aprendizaje ha oipytyvõ

temimbo’ekuéra ohupyty haguã aprendizaje tuicha mba’éva.

Ojehechakuaa pe diversidad oîva umi estilo de aprendizaje peteîteî

temimbo'épe, upévare investigación oñecentra ohesa'ÿijo haguã mba'éichapa umi

estrategia oiporúva mbo'ehára oreko impacto ko'ã opáichagua habilidad cognitiva.

Oñemotenonde haguã ko estudio ojeadopta enfoque metodológico mixto

ombojoajúva elemento cualitativo ha cuantitativo. Umi encuesta ha entrevista

semiestructurada ojeporu tembiporu ramo oñembyaty haguã dato.

Ko marandu ikuatiapyrévape oime opaichagua aspecto relevante oñentende

haguã proceso educativo, oimehápe constructivismo tekombo'épe, aprendizaje

orekóva sentido, capacitación mbo'ehára, material docente ha opáichagua

metodología docente.

Ko tembikuaareka oheka ome'ëvo peteî base teórica ha metodológica

sólida ikatúva oipytyvõ investigación futura ámbito educativo-pe. Avei, oaspira


oservi material de referencia valioso ramo umi profesional opáichagua área-gua,

oikuave'ëva análisis detallado impacto orekóva estrategias docente proceso

docente-aprendizaje upe institución-pe ko arýpe".

2.2 Mbohovake

Tembikuaareka Escuela Básica No 3188 ohechauka mbo'ehára oadopta

diversa metodología docente, ohechaukáva compromiso diversificación

pedagógica. Ko enfoque multifacético ojehechakuaa positivamente, he'íva

ejecución adecuada responsabilidad docente ha beneficio orekóva capacitación

ohupytýva.

Ojeacepta oparupiete umi estrategia docente ojeporúva mbo'ehakotýpe

omomba'e guasu peteî consenso mbo'ehára apytépe efectividad ko'ã práctica. Ko

convergencia umi estrategia oproponéva Barriga omombarete noción ko'ã

estrategia ombohapéva procesamiento pypukuvéva marandu, oipytyvõva

aprendizaje significativo.

Oñemoîvo opáichagua material docente proceso educativo-pe ohechauka

oñeha'ãha mbo'ehára kuéra ome'êvo temimbo'ekuérape hetaiterei recurso de

información. Ko enfoque oñemohenda idea orekóva umi material docente ha'éva

auxiliar esencial ombohape haguã proceso de enseñanza ha aprendizaje.

Ojeporu porã haguã opáichagua metodología oñembohasa resultado

positivo aprendizaje, péicha omombe'u mayoría mbo'ehára. Ko mba'e ojejuhúva

ohechauka tuicha mba'eha diversificación pedagógica omohenda porãvo calidad


tekombo'épe, péicha oipytyvõ investigación oñemotenondéva efectividad orekóva

variado método educativo.

Oñembyatývo, umi resultado ohechauka institución ocultiva peteî ambiente

educativo oñemomba'e ha ojeporu hekoitépe diversidad enfoque pedagógico,

estrategia docente ha recurso docente jeporu. Ko'ã mba'e ojejuhúva ndaha'éi

ohechaukáva adopción exitosa práctica educativa innovadora, sino avei

consistencia tendencia ko'ágãguáva investigación pedagógica-pe.


VORE III: MOHU’Á (CONCLUSIÓN)

Didáctica Docente, eje central ramo investigación desarrollo-pe, opropone

peteî serie de enfoques tuicha mba'éva mbo'ehára kuérape guarã ombohape

haguã proceso docente-aprendizaje. Ojekuaa porãve haguã umi resultado,

oñepresenta conclusión oñemopyendáva umi objetivo específico investigación, ko

sentido-pe peteîha "capacitación ohupytýva mbo'ehára ojoajúvo estrategias

docente rehe".

Mbo’ehára ñembokatupyry oñe’ẽ umi política ha procedimiento

oñembosako’íva oñembosako’i haguã umi mbo’ehára ikatupyrývape umi

mba’ekuaa, teko, teko ha katupyry ryepýpe, peteĩteĩva oñeikotevẽva ojapo porã

haguã hembiapo mbo’ehakotýpe.

Mokõiha objetivo investigación ha'e "umi material ojeporúva mbo'ehakotýpe

rehe".

Tembiapópe ikatu ojehecha peteî serie de materiales docente oiporúva

mbo'ehára ko institución-gua, ojejuhúvo algunos elementos básicos ha'eháicha

aranduka, enciclopedia, hamba'e. Umi material didáctico oñembohéra avei ayuda

docente oservígui pytyvõ ramo educador-kuérape ha avei temimbo ekuérape ikatu

haguãicha ojuhu pya eve marandu opaichagua tema rehegua.


Ko'ã conclusión ohechauka ñandéve umi material mbo'epyrã oipytyvõha

heta mbo'ehára rembiapo ha ombohapeve temimbo'ekuéra aprendizaje.

Ikatu oñemohu'ã ko objetivo-pe, según umi mbo'ehára ha testimonio

temimbo'ekuéra, educador-kuéra oiporu metodología iñambuéva ombohovái

haguã desafío omohenda porãve haguã aprendizaje, ojehecha prioridad orekóva

individuo, especialmente mbo'ehára, oikuaáva ha ikatúva oiporu peteĩ serie de

tembiporu térã estrategia metodológica omoheñóiva jeporu incuestionable peteĩteĩ

instancia rehegua propenso temimbo ekuéra ñemongakuaápe.

Ko metodología oestructura umi tembiapo oñemoakãrapu'ã haguã

temimbo'e personalidad integral: Ipensamiénto, ikatupyry oñemongeta ha

oikuaauka haguã ha despliegue hembiapokuéra, opavave okorresponde

contenido-pe. Chupekuéra guarã, temimbo’e rembiapo oñembosako’i peteĩteĩ térã

aty’ípe, ojeporúvo ciertas fuentes ha medios de información.

Objetivo específico paha ha'e kuri "oinvestiga haguã estrategias de

aprendizaje oiporúva temimbo'ekuéra".

Ko’ápe tuicha mba’e ñamombe’u haguã umi estrategia de aprendizaje,

ha’égui mba’éichapa ñambo’e ha mba’éichapa ñane temimbo’ekuéra oaprende

oikuaa haguã ijehegui.

Umi estrategia de aprendizaje oipytyvo temimbo ekuérape omoheñói ha

omohenda hagua umi asignatura ndahasýi hagua iproceso de aprendizaje.

Upévare, estrategias ha e petet conjunto de actividades, técnica ojeporúva

contenido ñemoheñóipe.
TEMIANDÚVA:

Mbo’ehára kuérape guarã:

• Ojeporu umi mapa concepto ha red semántica rehegua, peteĩ tape ramo

ojehecha ha semánticamente oñecodifica haguã concepto térã mba’ekuaa.

• Mbo’ehára omoĩva’erã en práctica umi estrategia iñambuéva ohejáva

chupe ojapo umi jehupytyrã ha éxito oguerekóva sentido ñembo’épe, oipytyvõ

haguã temimbo’ekuérape mbo’epy-ñemoarandu pukukue javeve.

• Oñemokyre’ÿva’erâ peteî ambiente de omokyre’ÿva, ikatu haguã

temimbo’e ojuhu, oñeha’ã, omoheñói ha arte-gui oiko haguã expresión creativa

iporãvéva ijehegui.

• Oñeme’ê haguã escenario iporãva mbo’epy creativo-pe guarã, mbo’ehára

ha mbo’ehao omohenda ha oplanea va’erã experiencia didáctica oikehápe

estimulación mitã creatividad rehegua.

• Oñemokyre’ÿva’erâ mbo’epy reko ohechaukáva sociedad valor,

temimbo’ekuéra remikotevê, concepto mbo’epy reko ha creatividad

ñemongakuaápe.
VORE IV: MARANDU REÑOIHA

AUSUBEL, D. (1998). Teoría del aprendizaje significativo. México:

TRILLAS, 346 p.

ARCEO, F. D. B., Rojas, G. H., y González, E. L. G. (2002). Estrategias

docentes para un aprendizaje significativo: una interpretación constructivista.

México: McGraw-Hill. 402p.

ÁLVAREZ Méndez, Juan Manuel. 2008. “Evaluar el aprendizaje en una

enseñanza centrada en competencias”, en Educar por competencias, compilado

por José Gimeno, 206-233.Madrid: Morata.

ASTOLFI, José. (1998) El error, un medio para enseñar. Sevilla, Díada, 245

p.

BORDAS, María Inmaculada; Cabreras, Flor 2001. Estrategias de

Evaluación de los Aprendizajes centradas en el proceso. Revista Española de

Pedagogía. Año LIX, enero-abril, n.218.pp.25 a 48 2.

BRIONES S. Leopoldo. 2003. Evaluación del aprendizaje. Taller

Consultoría y capacitación Amanecer 3. Guadalajara, José Fernando, 2006.


Evaluación y supervisión médica. Seminario UNAM. México.

http://www.medicinaysalud.UNAM.mx 4. Martínez Carretero, José María. 2005.

CACERES, T. (2018) Las didácticas de enseñanza. Buenos Aires,

Argentina: Paidós Educador, 231p.

CHERCASKY, Susana. (2007) MÓDULO Estrategias y Medios para el

aprendizaje. Asunción. 128 p.

CONDEMARIN, Mabel. (2004) Evaluación auténtica de los aprendizajes. 2°

ed., Santiago, Ed. Andrés Bello. 223 p.

COLL, C. (1995). El Constructivismo en el aula. Colección Biblioteca de

Aula Barcelona: Grao,159p.

RIVIERE, A. (1998). La psicología de Vygotsky. España: Diada; 418p.

SILVA, EE. (2005). Estrategias constructivistas en el aprendizaje

significativo: su relación con la creatividad. Venezuela: Ciencias Sociales; 230 p.

TOBÓN, S. (2006). Formación basada en competencias. Bogotá: Ecoe;

132p.

PIAGET, J. (1996) Aprendizaje Significativa, Ginebra: Neuchatel,340p.

SANCHEZ I. (1996), La Construcción del Aprendizaje en el aula. Buenos.

Aires Paidós Educador. Editorial Grao.284p.


VIGOTSKY, L. (2005). Teoría del Constructivismo. Buenos Aires: Aique,

260p.

VORE V: MBOJOAPY NDAIJÁIVA HETEPÝPE

CUESTIONARIO

APRECIADO DOCENTE

Este cuestionario es de carácter confidencial y anónimo, sin embargo, es un


requisito para los alumnos de la Carrera de Licenciatura en Guarani del Ateneo de
Lengua y Cultura Guarani, aplicar la consulta para recolectar datos para culminar
la carrera. Por tal motivo se está realizando un trabajo de investigación
denominado “Didácticas de la enseñanza aplicadas por los docentes”.

Para ello se solicita complete todas las preguntas presentadas en este


cuestionario.

MUCHAS GRACIAS POR SU COOPERACIÓN…

Antigüedad: …………………
Grado de instrucción: ………………….

SEÑALA CON UNA (X) SEGÚN CORRESPONDA.

1. ¿Utilizas diferentes metodologías de enseñanza para la participación de


todos los estudiantes?

Si . . . . . . . . . . . .
No . . . . . . . . .. .

2. ¿Estás de acuerdo con las estrategias de enseñanzas aplicadas en el aula?

De acuerdo . . . . . . . . . . .

Totalmente de acuerdo . . . . . . . . . . . .

Indeciso . . . . . . . . . . .

En desacuerdo . . . . . . . . . . . .

Totalmente en desacuerdo . . . . . . . . . .

3. ¿Utilizan diversos materiales didácticos en el proceso de enseñanza-


aprendizaje?

Siempre . . . . . . . . . .

A veces . . . . . . . . . .

Nunca . . . . . . . . . . .

4. ¿Has notado resultado positivo en tu aprendizaje con el uso de diversas


metodologías de enseñanza?

Poco . . . . . . . . . . . .

Mucho . . . . . . . . . . .

Nada . . . . . . . . . . .

5. ¿Estás de acuerdo con el empleo de distintas metodologías de enseñanza?

De acuerdo . . . . . . . . . .

Totalmente de acuerdo . . . . . . . . . .

Indeciso . . . . . . . . . .

En desacuerdo . . . . . . . . . .

Totalmente en desacuerdo . . . . . . . . . .
6. ¿Estás aplicando algunas estrategias para tu aprendizaje?

Siempre . . . . . . . . . . . . . .

A veces . . . . . . . . . . . . . .

Nunca . . . . . . . . . . . . . .

7. ¿Utilizas juegos como estrategias para el aprendizaje de los estudiantes?

Poco . . . . . . . . . . . .

Mucho . . . . . . . . . . .

Nada . . . . . . . . . . .

8. ¿Utilizas la tecnología en el aula para que se produzca el aprendizaje?

Siempre . . . . . . . . . .

A veces . . . . . . . . . . .

Nunca . . . . . . . . . . .

9. ¿Crees que la tecnología es un recurso importante para mejorar la


enseñanza-aprendizaje?

Si . . . . . . . . . . .

No . . . . . . . . . .
OJEHECHÁVA

Gráfico 1. Utilización de diferentes metodologías de enseñanza

Fuente: Elaboración propia

El 100% de los docentes dicen que utilizan diferentes metodologías de

enseñanza.
Gráfico 2: Estrategias de enseñanzas aplicadas por los docentes

Fuente: Elaboración Propia.

El 77% de los docentes están totalmente de acuerdo con las estrategias de

enseñanzas aplicadas para el aprendizaje de los estudiantes y el 23% están

solamente de acuerdo.

Gráfico 3: Utilización de materiales didácticos

Fuente: Elaboración propia


El 100% de los docentes indicaron que utilizan diferentes materiales

didácticos. Esto significa que los docentes buscan la forma de que los alumnos

puedan encontrar suficientes informaciones sobre las actividades a realizar.

Gráfico 4: Resultado positivo en el aprendizaje

El 96% de los docentes respondieron que notaron resultado positivo en su

aprendizaje y el 4% que notan poco resultado.


Gráfico 5: Empleo de distintas metodologías de enseñanza

Fuente: Elaboración propia

El 77% están totalmente de acuerdo con el empleo de distintas

metodologías de enseñanza y el 23% están de acuerdo.


Gráfico 6: Aplicación de algunas estrategias para el aprendizaje

Fuente: elaboración propia

El 100% de los docentes indicaron que están aplicando estrategias

para que sea factible el aprendizaje. Es muy importante esta aplicación, a través

de las estrategias de aprendizaje aplicadas por los docentes, podrán ayudar a los

estudiantes en la construcción de su aprendizaje.


Gráfico 7: Utilización de algunos juegos como estrategias para el

aprendizaje

Fuente: elaboración propia

El 84% de los docentes indican que utilizan muchos juegos como

estrategias de enseñanza, y el 16% indican su poca aplicación.

Gráfico 8: Uso de la tecnología en el aula

Fuente: Elaboración propia


El 58% de los Docente dicen que utilizan siempre la tecnología en el

aula y 42% notan su poco uso.

Gráfico 9: La tecnología es un recurso importante para mejorar la

enseñanza-aprendizaje

Fuente: Elaboración propia

El 100% de los docentes consideran importante el uso de la tecnología.

También podría gustarte