Está en la página 1de 8

 Tipu Merkadu

1) Iha ekonomia, forma merkadu sira bele hatudu diferensa ba tipu 4 hanesan merkadu
kompetisaun perfeitu, merkadu Monopoliu, merkadu kompetisaun monopolista, no merkadu
oligopoliu (Sadono, 1994 iha Direlnudin, 2008).
Tipu merkadu Bazeia ba forma:
 A) Merkadu Kompetisaun perfeitu
Merkadu kompetisaun perfeitu iha teoria ekonomia mikro iha jerál mak merkadu ida-ne'ebé
karakteriza hosi laiha kompetisaun pesoál kompletu entre empreza individuál sira ne'ebé eziste
iha nia laran.
Iha merkadu sira ne'ebé kompetitivu tebes iha liberdade tama no sai iha merkadu ka indústria.
Produtor sira ne'ebé haree hanesan iha merkadu produtu lukrativu sira, tama livre ba merkadu
laho kualkér obstákulu. Dezafiu sira ne'ebé hasoru tenke hasoru haka'as an atu kompete. Se hetan
lukru ida ne'e hanesan lukru di'ak tebes tuir sira-nia hanoin, entaun sira nafatin iha merkadu.
Nu'udar implikasaun ba liberdade tama no sai merkadu ka indústria, mak liberdade atu aloka
rekursu ekonómiku sira ne'ebé eziste (kapital, traballu, no seluk tan). Iha merkadu kompetisaun
perfeitu la presiza promosaun, tanba iha vendedor no sosa-nain barak.

 B) Merkadu Monopoliu
Definisaun ba monopoliu ne'ebé loos mak merkadu ida
Iha de'it vendedor ka produtor ida-ne'ebé la eziste substituisaun. Estrutura merkadu ne'e iha
ne'ebé?
Só vendedor ka produtor ida de'it mak la hetan influénsia husi folin no produtu husi produtor
sira seluk. Merkadu monopoliu mak merkadu ida merkadu ida-ne'ebé iha karakteristiku katak iha
de'it merkadu ida vendedor, laiha vendedor seluk ne'ebé fa'an produtu ne'e bele troka didi'ak
(kloke subtitulu) rezultadu iha obstákulu sira (naturál no artigu) ne'ebé ema ne'ebé fa'an husi
monopolista
Ba kompañia sira seluk atu tama ba merkadu.

 C) Merkadu Kompetisaun Monopolistiku


Modelu merkadu kompetisaun monopolista kompara ho modelu merkadu kompetisaun ka
monopoliu ne'ebé perfeitu sei nafatin relativamente foun. Karateristika mak iha merkadu iha
vendedor no sosa-nain barak, produtu sira ne'ebé prodús husi produtor sira heterogeneu, iha
liberdade ba empreza sira atu tama no sai husi merkadu, iha limitasaun balun produtor sira bele
influénsia presu (maske la forte hanesan monopoliu), no presiza promosaun atu habelar merkadu.

 D) Merkadu Oligopoliu
Merkadu oligopoliu mak merkadu ida-ne'ebé kompostu husi produtor uitoan de'it, maibé iha
tempu ne'ebé merkadu oligopoliu ida-ne'ebé kompostu husi kompañia rua de'it, ne'ebé bolu
nu'udar duopoliu.
Iha merkadu oligopoliu la iha uniformidade iha karakterístika indústria oioin nian. Kompañia
balun prodús sasán ne'ebé hanesan tebes, maibé iha mós kompañia sira ne'ebé prodús sasán ho
estilu diferente. Baibain estrutura industriál iha merkadu oligopoliu kompostu husi kompañia
boot oin-oin Domina maioria merkadu oligopoliu, entre 70% To'o 80% hosi valór fa'an tomak.
Karateristika merkadu logopoliu nian mak se merkadu ida-ne'e iha se iha de'it vendedor na'in
rua mak hanaran duopoliu, se produtu ne'ebé fa'an mak omogene, ne'e hanaran poligopoliu
ne'ebé moos, se produtu ne'ebé fa'an la hanesan, ne'e hanaran oligopoliu ne'ebé diferente, iha
posibilidade katak produtor foun sira bele tama ba merkadu ka indústria, no tuir mai produtor
sira-ne'e la difisil hanesan monopoliu no asaun produtor ida-ne'ebé iha merkadu Oligopoliu sei
afeta produtor sira seluk.

 E) Merkadu Tradisionál
Tuir Laksono, merkadu tradisionál mak merkadu ida-ne'ebé governu harii no jere. Governu
Rejional, Setor Privadu, Empreza Estadu-Owned (BUMN) no Empreza Rejional-Owned
(BUMD) inklui kolaborasaun ho setór privadu ho fatin negósiu sira iha forma loja, kios, fatuk no
tenda sira ne'ebé na'in/jere husi komersiante ki'ik, médiu, organizasaun naun-governamental ka
kooperativa sira ho empreza eskala ki'ik, kapitál ki'ik, no ho prosesu sosa no fa'an merkadoria
liuhusi bargain.
 Karateristiku husi merkadu perfeitu ne'ebé kompetitivu
Merkadu kompetisaun perfeitu bele define hanesan estrutura merkadu ida
Ka indústria ida-ne'ebé iha vendedor no sosa-nain barak, no kada vendedor
Sosa-nain sira mós la bele influénsia kondisaun merkadu.
A. Empreza sira mak foti folin
Foti folin (Price taker) signifika kompañia ne'ebé iha ha merkadu labele determina ka muda
presu merkadu. Presu sasán sira iha merkadu determina husi interasaun entre ema produtor no
sosa-nain hotu.
B. Kompañia ida-idak fasil atu sai ka tama
Vendedor sira fasil atu tama ka sai husi indústria
C. Prodús Produtu hanesan
Produtu sira ne'ebé prodús hanesan. Sasán hanesan ne'e refere hanesan sasán ne'ebé hanesan. Ou
bele dehan identical. Tanba sasán sira-ne'e hanesan tebes no sosa-na'in sira la bele hateten ida-
ne'ebé mak prodús husi produtor A ka B ka produtor sira seluk.
D. Iha Kompania barak iha merkadu
Kompañia sira la iha kbiit atu muda folin. Karateristiku ida ne'e inklui aspetu rua, hanesan
númeru empreza sira boot tebes no empreza ida-idak relativamente ki'ik kompara ho empreza
ida-idak ho númeru totál empreza sira iha merkadu.
E. Sosa-nain sira iha koñesimentu perfeitu kona-ba merkadu
Atór ekonómiku sira (konsumedor no produtor) iha koñesimentu perfeitu kona-ba produtu no
folin sasán ne'ebé fa'an. Atu nune'e konsumedor sira sei la hetan presu fa'an ne'ebé la hanesan
husi kompañia ida-idak.
 Demanda/Ezijénsia iha merkadu ida-ne'ebé perfeitu no kompetitivu
Nivel presu iha merkadu ida-ne'ebé kompetitivu tebes determina husi fornesimentu no
nesesidade. Empreza ida-idak tenke simu presu ida-ne'e hanesan presu fa'an tanba númeru sasán
kompañia nian relativamente ki'ik kompara ho sasán merkadu nian, nune'e maske sasán hira mak
kompañia fa'an, presu relativu la muda. Nune'e kurva ezijénsia ne'ebé kompañia ida-idak hasoru
mak iha forma liña horizontál loos hanesan hatudu iha diagrama iha kraik.

 Kurva demanda Industria no empreza iha merkado kompetetivu perfeitu.


 Vantajen no Dezvantajen husi Merkadu Kompetitivu Perfeitu

Análize ekonómiku merkadu ne'ebé ideál liu mak atu analiza merkadu ida-ne'ebé kompetitivu
tebes, tanba iha vantajen ka di'ak barak husi merkadu ida-ne'e, maibé iha jerál mós iha fraku sira.
Jeralmente, deskreve hanesan tuir mai:

 Vantajen husi merkadu kompetisaun perfeitu

1. Kompetisaun perfeitu maximiza efisiénsia


Iha análize ekonómiku, efisiénsia mak iha utilizasaun rekursu ne'ebé efisiente liu iha sentidu
katak rekursu hotu-hotu ne'ebé eziste uza no sira-nia utilizasaun maximiza sosiedade nia moris-
di'ak. Efisiénsia kompañia nian iha merkadu ida-ne'e inklui konseitu efisiénsia rua, hanesan:

A. Efisiénsia produtivu.
Efisiénsia ida-ne'e signifika katak ba kompañia iha prosesu produsaun ida-idak kustu sira ne'ebé
hamosu mak mínimu, no iha indústria tomak tenke prodús sasán ho kustu médiu ki'ik liu. Ba
kondisaun ida-ne'e, kompañia no indústria sira iha merkadu ida-ne'ebé kompetitivu tebes hetan
ona efisiénsia produtivu, tanba iha tempu naruk kompañia sira iha merkadu ida-ne'ebé
kompetitivu tebes bele hetan lukru normál bainhira kustu produsaun ne'ebé uza mak kustu
produsaun mínimu.

B. Efisiénsia alokasaun
Efisiénsia alokativa haree husi alokasaun rekursu ba atividade ekonómika/produsaun oin-oin
atinji ona nivel másimu. Efisiénsia alokativa sei hetan bainhira folin ba sasán ida-idak hanesan
ho kustu marjinál hodi prodús sasán ne'e. Ida ne'e signifika katak ba atividade ekonómika ida-
idak, produsaun tenke kontinua hala'o to'o situasaun ida-ne'ebé atinji ona presu = kustu
marjinál/P = MC. Iha merkadu ida-ne'ebé kompetitivu tebes hatene katak presu = fa'an marjinál
(P = MR). Entretantu, kondisaun atu maximiza lukru iha merkadu ida-ne'e mak Marginal Sales =
Marginal Cost (MR = MC). Nune'e, situasaun ne'e sei mosu iha tempu naruk. Presu =
Vensimentu Marjinal = Kustu Marjinal ka P = MR = MC. Ida-ne'e signifika katak merkadu ida-
ne'ebé kompetitivu loos iha efisiénsia alokasaun.

2. Liberdade asaun no desizaun


Kompetisaun perfeitu evita konsentrasaun podér iha ema balu nia liman ne'ebé sei limita ema
nia liberdade atu hala'o atividade no hili servisu ne'ebé sira gosta, no sei limita sira-nia abilidade
atu hili sasán ne'ebé sira sei konsume.
Iha merkadu ida-ne'ebé kompetitivu tebes, laiha ema ida mak iha kbiit atu regula presu,
kuantidade produsaun no tipu produtu sira ne'ebé prodús, nune'e mós determina fatór produsaun
sira ne'ebé sei uza no forma alokasaun, iha kazu ida-ne'e efisiénsia sei determina alokasaun.
Kondisaun ida-ne'e rezulta ema iha liberdade atu prodús liuhusi aloka sira-nia rekursu ba tipu
produtu oioin. Sosiedade mós iha liberdade atu hili kombinasaun fatór produsaun ne'ebé nia
tenke prodús.

 Dezvantajen husi merkadu perfeitu kompetitivu


Frakeza balun husi merkadu ida-ne'ebé kompetitivu tebes inklui:
 Kompetisaun perfeitu la enkoraja Inovasaun
Iha merkadu ida-ne'ebé kompetitivu tebes, fasil atu halo tuir teknolojia husi kompañia sira seluk.
Tanba ne'e, kompañia ida labele hetan lukru ba nafatin husi dezenvolve teknolojia foun no
téknika produsaun. Impaktu husi dezenvolvimentu teknolojia ida-ne'e signifika katak empreza
sira la hetan enkoraja atu hala'o dezenvolvimentu teknolojia no inovasaun.
 Kompetisaun perfeitu dala ruma inklui kustu sosiál
Bainhira avalia efisiénsia kompañia nian, saida mak konsidera mak oinsá kompañia uza ninia
rekursu sira. Tuir kompañia nia hanoin, nia utilizasaun bele efisiente tebes. Maibé, haree ba
sosiedade nia interese nia perspetiva, dalaruma ida-ne'e estraga.
 Limitasaun ba desizaun konsumidor
Tanba sasán sira ne'ebé prodús husi kompañia sira mak porsentu 100 hanesan, konsumidor sira
iha opsaun limitadu atu determina sasán sira ne'ebé sira sei konsume.
 Kustu produsaun iha kompetisaun perfeitu bele aas liu
Hodi dehan katak kustu produsaun iha merkadu ida-ne'ebé kompetitivu loos mak mínimu, ne'e
implika (neebe la deklara) katak kustu produsaun la varia. Supozisaun ne'e la sempre loos.
 Distribuisaun Rendimentu La hanesan
Modelu ida kona-ba distribuisaun rendimentu hamosu modelu ida kona-ba nesesidade iha
sosiedade. Modelu ezijénsia ida-ne'e sei determina forma alokasaun rekursu. Ida ne'e signifika
katak distribuisaun rendimentu determina forma utilizasaun rekursu ho efisiente. Se distribuisaun
rendimentu la hanesan, entaun utilizasaun rekursu (neebe aloka ho efisiente) sei uza barak liu tan
ba benefísiu ema riku sira-nian.
Vantajen husi Kompetisaun iha Sistema Makroekonomia

Matenek na’in Rainer Adao mós hatutan tan buat balu ne'ebé halo kompetisaun ekonomia sai
buat di'ak iha makroekonomia. Vantajen sira ne'ebé temi iha leten inklui:
 Iha kontrolu ka kontrolu iha prinsípiu báziku ekonomia nian, hanesan nesesidade no
fornesimentu.
 Iha optimizasaun efetiva no efisiente ba rekursu ekonómiku limitadu sira.
 Motiva autór ekonómiku sira atu halo hahalok inovativu, solusaun no kriativu.
 Iha distribuisaun rendimentu tuir dezempeñu no realizasaun empregadu nian.
 Prevensaun ba konsentrasaun podér ekonómiku ka monopoliu merkadu nian, ne'ebé bele
iha implikasaun ba dominasaun polítika.

Atu bele moris iha merkadu iha tempu naruk kompañia tenke kumpre rekizitu haat:

Kompania tenke servisu ho didi'ak atu nune'e kompañia bele hetan kondisaun ne'ebé
di'ak liu.
La iha susar atu troka sasán kapitál ne'ebé uza iha produsaun. Tanba ne'e kustu médiu ba
tempu badak tenke hanesan ho folin fa'an.
La iha insentivu ba kompañia atu tama no sai, tanba lukru mak zero. Lukru zero mós
hanaran lukru normál, liuliu nivel lukru ne'ebé fornese taxa retornu ne'ebé hanesan
bainhira osan no fatór produsaun sira seluk aloka ba atividade alternativa sira.
Kompania la bele aumenta tan lukru, maske liu husi hasa'e eskala produsaun, tanba nia
prodús iha pontu mínimu kurva kustu médiu ne'ebé mínimu.

Refencias
http://id.wikipedia.org/wiki/Pasar_persaingan_sempurna
http://id.answers.yahoo.com/question/index?qid=20120426074035AAkFa41
https://sites.google.com/site/persainganpasarsempurna/

Boediono, Dr, Ekonomi Mikro, BPFE Yogyakarta, 1982.

Soeharno, Prof, Dr, TS., SU, Teori Mikro Ekonomi, Andi Yogyakarta, 2009.

Sugiarto, Said Kelana, dkk, Ekonomi Mikro : Suatu Pendekatan Praktie, Gramedia Pustaka
Utama, 2000.

Sadono Sukirno, Mikro Ekonomi, PT. Raja Grafindo Persada, 2005.

También podría gustarte