Documentos de Académico
Documentos de Profesional
Documentos de Cultura
NA’
In yuum yéetel in na’
Yuum yéetel na’
U yíichan in na’
Íichan
U yáatan in yuum
Atan
Juntúul Ts’e’ yuum
TS’E’ YUUM
In xkiit, en algunos lugares ts’e’ na’
XKIIT
In suku’une’ ko’
SUKU’UN
In ki’ichpan kiik
KIIK
In jo’otúul Láak’
LÁAK’
También se
puede decir:
Suku’uno’ob
si son
hombre,
kiiko’ob si
son mujeres
Ka’aj suku’un/ ka’a kiiik
Ka’aj kiik
Juntúul in chan paal
Se puede
PAAL decir
xibilpaal
porque
es varón
In chan paal
Se puede
decir
PAAL Ch’upulpaal
porque es
mujer
Paal es singular y paalal es plural
Algunas
PAALAL personas
pluralizan
doble:
paalalo’ob,
pero no es
necesario a
menos que
quieras decir:
son niños
usando el o’ob
como
pronumbre
sufijado (ellos)
In noole’ Pedro u k’aaba’
nool
In xki’ichpan chiich
Chiich
In nool yéetel in chiich ku tsikbalo’ob
In noolo’ob/ in nool yéetel in
chiich
U xibil áabil in yuum
Áabil
U ch’upul áabil in na’