Está en la página 1de 41

Láak’tsilil

Aprendamos maya en:


Youtube:Tradiciones yucatecas
In yuum tin wéetel
YUUM
In na’, in wíits’in yéetel teen

NA’
In yuum yéetel in na’
Yuum yéetel na’
U yíichan in na’

Íichan
U yáatan in yuum
Atan
Juntúul Ts’e’ yuum

TS’E’ YUUM
In xkiit, en algunos lugares ts’e’ na’
XKIIT
In suku’une’ ko’

SUKU’UN
In ki’ichpan kiik
KIIK
In jo’otúul Láak’

LÁAK’
También se
puede decir:
Suku’uno’ob
si son
hombre,
kiiko’ob si
son mujeres
Ka’aj suku’un/ ka’a kiiik
Ka’aj kiik
Juntúul in chan paal
Se puede
PAAL decir
xibilpaal
porque
es varón
In chan paal
Se puede
decir

PAAL Ch’upulpaal
porque es
mujer
Paal es singular y paalal es plural
Algunas
PAALAL personas
pluralizan
doble:
paalalo’ob,
pero no es
necesario a
menos que
quieras decir:
son niños
usando el o’ob
como
pronumbre
sufijado (ellos)
In noole’ Pedro u k’aaba’

nool
In xki’ichpan chiich

Chiich
In nool yéetel in chiich ku tsikbalo’ob
In noolo’ob/ in nool yéetel in
chiich
U xibil áabil in yuum

Áabil
U ch’upul áabil in na’

Áabil / Ch’upul áabil


Ts’o’ok u nuuktal a wáabilo’ob
Áabilo’ob
Ka’aj nool
Ka’aj chiich
En maya se dice yuum ( papá)
En maya se dice na’ ( mamá)
baal
Xmu’
Ja’an
Ilib
Majan yuum
Majan na’
Majan suku’un
Majan kiik
Majan paal/ xibil paal
Majan paal / ch’úpul paal
No hay esta figura en maya
X ba’al
Yáax paal
T’uup/ xt’uup

Último Hijo (a)


Máatambil paal
La familia
• Kúuchkabal. Familia o gente que uno tiene a
su cargo.
• Ch’i’ibalil. Familia, generaciones.
• Láak’tsilil. Familia, parentezco.

También podría gustarte