Está en la página 1de 1

Petei Potei Petei Potei Petei Potei Petei Potei Che rete: micuerpo

Mokoi Pokoi Mokoi Pokoi Mokoi Pokoi Mokoi Pokoi Akã: cabeza Pysape: unã
Mbohapy Pohapy Mbohapy Pohapy Mbohapy Pohapy Mbohapy Pohapy Juru: boca Nambi: oreja
Irandy Porundy Irandy Porundy Irandy Porundy Irandy Porundy Pyti`a: pecho Atiy: Hombro
Po Pa Po Pa Po Pa Po Pa Py`a:estomago Po: mano
Tevi: cola Kuã: dedo mano
Che rete: micuerpo Che rete: micuerpo Che rete: micuerpo Penarã: rodilla Iyva: brazo
Akã: cabeza Pysape: unã Akã: cabeza Pysape: unã Akã: cabeza Pysape: unã Py: pie Pysã: dedo pe
Ti: nariz Tesa: ojo Ti: nariz Tesa: ojo Ti: nariz Tesa: ojo Tyvyta: ceja Retyma: pierna
Juru: boca Nambi: oreja Juru: boca Nambi: oreja Juru: boca Nambi: oreja Akãrague: cabello
Ajura: cuello Rova: cara Ajura: cuello Rova: cara Ajura: cuello Rova: cara
Pyti`a: pecho Atiy: Hombro Pyti`a: pecho Atiy: Hombro Pyti`a: pecho Atiy: Hombro Pohanohara: Dr Ti pa`a: nariz entupido
Py`a:estomago Po: mano Py`a:estomago Po: mano Py`a:estomago Po: mano Akãnundu: fiebre Kyti: herida
Tevi: cola Kuã: dedo mano Tevi: cola Kuã: dedo mano Tevi: cola Kuã: dedo mano Tuguy: sangre Kangue rasy: reuma
Penarã: rodilla Iyva: brazo Penarã: rodilla Iyva: brazo Penarã: rodilla Iyva: brazo Ty: Orina Embarazo: Tyevu
Py: pie Pysã: dedo pe Py: pie Pysã: dedo pe Py: pie Pysã: dedo pe Teteandu: esteto Piri: calafrios
Tyvyta: ceja Retyma: pierna Tyvyta: ceja Retyma: pierna Tyvyta: ceja Retyma: pierna Mba`asypo`i: TB Pyti`a ai: ulcera
Akãrague: cabello Akãrague: cabello Akãrague: cabello Tuguyasuka: glicose Ti syry: resfrio
Kiti ha apo:operación Rasy: dolor
Hasyva: Paciente Juku`a: cansacio
Nehesa`yijo: análisis kane`o: estres
Tepoti: fezes Pyti`a kororó: asma
Apekue: piel Akytã vai: câncer
Hasyva rerekua: enfermeiro
Tasy`o: hospital Kuare: cicatriz
Areko: gripe Chivivi:Diarrea
Akãnundu: fiebre Kyti: herida Akãnundu: fiebre Kyti: herida Akãnundu: fiebre Kyti: herida
Tuguy: sangre Kangue rasy: reuma Tuguy: sangre Kangue rasy: reuma Tuguy: sangre Kangue rasy: reuma
Ty: Orina Embarazo: Tyevu Ty: Orina Embarazo: Tyevu Ty: Orina Embarazo: Tyevu
Teteandu: esteto Piri: calafrios Teteandu: esteto Piri: calafrios Teteandu: esteto Piri: calafrios
Mba`asypo`i: TB Pyti`a ai: ulcera Mba`asypo`i: TB Pyti`a ai: ulcera Mba`asypo`i: TB Pyti`a ai: ulcera
Tuguyasuka: glicose Ti syry: resfrio Tuguyasuka: glicose Ti syry: resfrio Tuguyasuka: glicose Ti syry: resfrio
Kiti ha apo:operación Rasy: dolor Kiti ha apo:operación Rasy: dolor Kiti ha apo:operación Rasy: dolor
Pohanohara: Dr Ti pa`a: nariz entupido Pohanohara: Dr Ti pa`a: nariz entupido Pohanohara: Dr Ti pa`a: nariz entupido
Hasyva: Paciente Juku`a: cansacio Hasyva: Paciente Juku`a: cansacio Hasyva: Paciente Juku`a: cansacio
Nehesa`yijo:análisis Kane`o: estres Nehesa`yijo: análisis kane`o: estres Nehesa`yijo: análisis kane`o: estres
Tepoti: fezes Pyti`a kororó: asma Tepoti: fezes Pyti`a kororó: asma Tepoti: fezes Pyti`a kororó: asma
Apekue: piel Akytã vai: câncer Apekue: piel Akytã vai: câncer Apekue: piel Akytã vai: cancer
Hasyva rerekua: enfermeiro Hasyva rerekua: enfermeiro Hasyva rerekua: enfermeiro
Tasy`o: hospital Kuare: cicatriz Tasy`o: hospital Kuare: cicatriz Tasy`o: hospital Kuare: cicatriz
Areko: gripe Chivivi:Diarrea Areko: gripe Chivivi:Diarrea Areko: gripe Chivivi:Diarrea

Karai: Señor Kuña Karai: señora Karai: Señor Kuña Karai: señora Karai: Señor Kuña Karai: señora Karai: Señor Kuña Karai: señora
Karaiguasu: bueno hombre Karaiguasu: bueno hombre Karaiguasu: bueno hombre Karaiguasu: bueno hombre
Kuña karai guasu: buena mujer Kuña karai guasu: buena mujer Kuña karai guasu: buena mujer Kuña karai guasu: buena mujer
Mitãrusuguasu: bueno joven Mitãrusuguasu: bueno joven Mitãrusuguasu: bueno joven Mitãrusuguasu: bueno joven
Kuñkaraiguasu: señora idosa Kuñkaraiguasu: señora idosa Kuñkaraiguasu: señora idosa Kuñkaraiguasu: señora idosa
Mitã: crianca mitãi: niño Mitã: crianca mitãi: niño Mitã: crianca mitãi: niño Mitã: crianca mitãi: niño
Mitãkunai: niña Mitãkunai: niña Mitãkunai: niña Mitãkunai: niña
Che: yo nde: tu ha`e: el Che: yo nde: tu ha`e: el Che: yo nde: tu ha`e: el Che: yo nde: tu ha`e: el
Ha`ã: si nahaniri: no Ha`ã: si nahaniri: no Ha`ã: si nahaniri: no Ha`ã: si nahaniri: no

Saludos Saludos
Me sinto mal (bem): añenandu vaí/porã Me sinto mal (bem): añenandu vaí/porã
Ko`e vove: al amanhecer Asaje: siesta Ko`e vove: al amanhecer Asaje: siesta
Mba`eichapa neko`e? Buenos dias, como amaneciste Mba`eichapa neko`e? Buenos dias, como amaneciste
Cheko`e porã, há nde? Amaneci bien, e tu? Cheko`e porã, há nde? Amaneci bien, e tu?
Cheko`e porã avei. Amaneci bien tb Cheko`e porã avei. Amaneci bien tb
Iporã biere/ ivai: estoy bien/mal pyhare: noche Iporã biere/ ivai: estoy bien/mal pyhare: noche
Iporã avei: bien tb ka`aru:tarde Iporã avei: bien tb ka`aru:tarde
Pyhareve vove: a la mañana Pyhareve vove: a la mañana
Ndepyhareve: como estas? Ndepyhareve: como estas?

Saludos Saludos
Me sinto mal (bem): añenandu vaí/porã Me sinto mal (bem): añenandu vaí/porã
Ko`e vove: al amanhecer Asaje: siesta Ko`e vove: al amanhecer Asaje: siesta
Mba`eichapa neko`e? Buenos dias, como amaneciste Mba`eichapa neko`e? Buenos dias, como amaneciste
Cheko`e porã, há nde? Amaneci bien, e tu? Cheko`e porã, há nde? Amaneci bien, e tu?
Cheko`e porã avei. Amaneci bien tb Cheko`e porã avei. Amaneci bien tb
Iporã biere/ ivai: estoy bien/mal pyhare: noche Iporã biere/ ivai: estoy bien/mal pyhare: noche
Iporã avei: bien tb ka`aru:tarde Iporã avei: bien tb ka`aru:tarde
Pyhareve vove: a la mañana Pyhareve vove: a la mañana
Ndepyhareve: como estas? Ndepyhareve: como estas?

También podría gustarte