Elementos de Hidrodinámica-Práctica #5
Elementos de Hidrodinámica-Práctica #5
Q1 = Q 2
A1 v1 = A2 v2
πd12 v1 πd22 v2
=
4 4
2
d2 v2
v1 = 2
d1
4 2
d2 v2
v12 = 4
d1
P1 v12 P2 v22
+ + z1 = + + z2
ρg 2g ρg 2g
P1 v12 v22
+ = + z2
ρg 2g 2g
P1 d42 v22 v22
+ = + z2
ρg 2gd14 2g
P1 v22 d42 v22
− z2 = −
ρg 2g 2gd14
P1 v22 d42
− z2 = (1 − 4 )
ρg 2g d1
2g(P1 ⁄ρg − z2 )
v2 = √
1 − d42 ⁄d14
Q 2 = A2 v2
πd22 2g(P1 ⁄ρg − z2 )
Q2 = √
4 1 − d42 ⁄d14
P2 v22 P3 v32
+ + z2 = + + z3
ρg 2g ρg 2g
v22
=h
2g
1 2g(P1 ⁄ρg − z2 )
h= [ ]
2g 1 − d42 ⁄d14
P1 ⁄ρg − z2
h=
1 − d42 ⁄d14
85000⁄1000 ∙ 9.81 − 0.8
h=
1 − (0.05)4 ⁄(0.1)4
h = 8.3889 m
2. A través del medidor de Venturi que se muestra en la figura fluye un aceite de densidad relativa s =
0.77 a una velocidad de 15 ft 3 ⁄s en la tubería de 6 in. Si se ignoran los efectos viscosos, determinar
el valor de h en el tubo abierto que está conectado a la garganta del medidor Venturi.
P1 + sρg ∙ 6 = P2
P2 = sρg ∙ 6
Q2 = Q3
A2 v2 = A3 v3
πd22 v2 πd23 v3
=
4 4
d22 v2
v3 = 2
d3
d42 v22
v32 = 4
d3
P2 v22 P3 v32
+ + z2 = + + z3
sρg 2g sρg 2g
2
P2 v2 P3 v32
+ + z2 = +
sρg 2g sρg 2g
v22 − v32
P3 = P2 + sρg ( + z2 )
2g
P3 + sρgh = P4
P3 + sρgh = P4
P3
h=−
sρg
1 v22 − v32
h=− [P2 + sρg ( + z2 )]
sρg 2g
1 v22 − d42 v22⁄d43
h=− [sρg ∙ 6 + sρg ( + z2 )]
sρg 2g
v22 − d42 v22⁄d43
h = −6 − − z2
2g
(15)2 − (0.5)4 (15)2 ⁄(4⁄12)4 8
h = −6 − −
2 ∙ 32.2 12
h = 7.52685 ft
3. En un canal rectangular que mide 0.50 m de ancho fluye agua. La profundidad corriente arriba es de
70 mm. La superficie del agua asciende 40 mm cuando pasa por una porción en que el fondo del
canal asciende 10 mm. ¿Cuál es el caudal Q si se desprecian los efectos viscosos?
Q1 = Q 2
A1 v1 = A2 v2
bh1 v1 = bh2 v2
bh1 v1 = bh2 v2
h1 v1
v2 =
h2
2 2
h1 v1
v22 = 2
h2
P1 v12 P2 v22
+ + z1 = + + z2
ρg 2g ρg 2g
v12 v22
+ z1 = + z2
2g 2g
v12 − v22
= z2 − z1
2g
h12 v12
v12 − 2 = 2g(h2 + H − h1 )
h2
h12
v12 (1 − 2 ) = 2g(h2 + H − h1 )
h2
2g(h2 + H − h1 )
v1 = √
1 − h12 ⁄h22
Q1 = A1 v1
2g(h2 + H − h1 )
Q1 = bh1 √
1 − h12 ⁄h22
Q1 = Q 2
A1 v1 = A2 v2
bh1 v1 = bh2 v2
bh1 v1 = bh2 v2
h1 v1
v2 =
h2
h12 v12
v22 = 2
h2
P1 v12 P2 v22
+ + z1 = + + z2
ρg 2g ρg 2g
v12 v22
+ z1 = + z2
2g 2g
v12 − v22
= z2 − z1
2g
h12 v12
v12 − 2 = 2g[h2 − (h1 + H)]
h2
2 2
h1 v1
= v12 − 2g(h2 − h1 − H)
h22
h12 v12
= v12 − 2gh2 + 2g(h1 + H)
h22
h12 v12
+ 2gh2 = v12 + 2g(h1 + H)
h22
h12 v12 + 2gh32
= v12 + 2g(h1 + H)
h22
h12 v12 + 2gh32 = [v12 + 2g(h1 + H)]h22
2gh32 − [v12 + 2g(h1 + H)]h22 + h12 v12 = 0
2 ∙ 32.2h32 − [(10)2 + 2 ∙ 32.2(1 + 2)]h22 + (1)2 (10)2 = 0
64.4h32 − 293.2h22 + 100 = 0
Problema 2, repetido.
6. Determinar la altura h en el manómetro si se desprecian las pérdidas en el sistema.
Q1 = Q 2
A1 v1 = A2 v2
πd12 v1 πd22 v2
=
4 4
d22 v2
v1 = 2
d1
d14 v12
v22 = 4
d2
P1 v12 P2 v22
+ + z1 = + + z2
ρg 2g ρg 2g
P1 v12 v22
+ = + z2
ρg 2g 2g
P1 v22 − v12
= + z2
ρg 2g
P1 d14 v12⁄d42 − v12
= + z2
ρg 2g
v12 (d14 ⁄d42 − 1)
P1 = ρg [ + z2 ]
2g
P1 + ρg ∙ 2.5 − sρgh = P3
sρgh = P1 + ρg ∙ 2.5
v12 (d14 ⁄d42 − 1)
sρgh = ρg [ + z2 ] + ρg ∙ 2.5
2g
1 v12 (d14 ⁄d42 − 1)
h= [ + z2 + 2.5]
s 2g
1 (2)2 [(3⁄12)4⁄(1⁄12)4 − 1]
h= { + 8 + 2.5}
13.6 2 ∙ 32.2
h = 1.137422 m
7. Despreciando las pérdidas en el canal, determinar las alturas h2 . Considere que el fluido es agua y
que h1 = 1 m, H = 3 m, v1 = 4 m⁄s. El flujo es uniforme.
Q1 = Q 2
A1 v1 = A2 v2
bh1 v1 = bh2 v2
bh1 v1 = bh2 v2
h1 v1
v2 =
h2
2 2
h1 v1
v22 = 2
h2
P1 v12 P2 v22
+ + z1 = + + z2
ρg 2g ρg 2g
v12 v22
+ z1 = + z2
2g 2g
v12 − v22
= z2 − z1
2g
2
h12 v12
v1 − 2 = 2g[h2 − (h1 + H)]
h2
h12 v12
= v12 − 2g(h2 − h1 − H)
h22
h12 v12
= v12 − 2gh2 + 2g(h1 + H)
h22
h12 v12
+ 2gh2 = v12 + 2g(h1 + H)
h22
h12 v12 + 2gh32
= v12 + 2g(h1 + H)
h22
h12 v12 + 2gh32 = [v12 + 2g(h1 + H)]h22
2gh32 − [v12 + 2g(h1 + H)]h22 + h12 v12 = 0
2 ∙ 9.81h32 − [(4)2 + 2 ∙ 9.81(1 + 3)]h22 + (1)2 (4)2 = 0
19.62h32 − 94.48h22 + 16 = 0