Documentos de Académico
Documentos de Profesional
Documentos de Cultura
1. KONDISYON YO
1.1 Kandida ka aplike pou yon pòs vid nan kou UNILA bakaloreya ki, nan zak la nan enskripsyon,
yo dwe satisfè tout kondisyon sa yo:
I - Pa gen nasyonalite brezilyen, menm si binasyonal;
II - Te fini edikasyon segondè oswa fòmasyon ekivalan antyèman deyò Brezil;
III - Pa gen yon lyen aktif ak UNILA;
IV - Gen omwen 18 (dizwit) ane akonpli jiska fevriye, 2020.
1.2 Kandida a dwe soti nan peyi ki nan Amerik Latin ak Karayib, eksepte Brezil, ka aplike pou yon
pòs nan kou UNILA bakaloreya:
I - Dwe gen kòm lang ofisyèl lang panyòl: ki aprouve e deklare epi soti nan yonn nan
peyi Amerik Latin ak Karayib yo, tankou pou anèks III;
II - Ki pa gen kòm lang ofisyèl lang Panyòl la: kandida a dwe prouve nasyonalite
legalman e deklare li soti nan youn nan peyi Amerik Latin ak Karayib yo, dapre Anèks III,
depi yo prezante youn nan atik sa yo:
a) sètifikasyon entènasyonal rekonèt konpetans nan lang Panyòl (CELU oswa DELE);
OSWA
b) sètifika ki rekonèt entènasyonalman nan konpetans lang Pòtigè (Celpe-Bras); OSWA
c) sètifikasyon yon kou lang Panyòl oswa Pòtigè ki konte omwen yon ane oswa 180 èdtan
nan kantite travay; OSWA
d) abite nan Brezil oswa nan nenpòt ki peyi ki pale panyòl Amerik Latin nan pou omwen
douz (12) mwa, anvan dat enskripsyon an, depi ke li pwouve pa vle di nan dokiman
idantifikasyon legal nan peyi a.
2.1 COSUEN Rezolisyon / UNILA No 02/2018 ansanm ak lalwa Moyiz brezilyen bay pou
rezèvasyon a nan 50% nan kantite a nan kote pou chak kou ak chanjman nan inivèsite federal
brezilyen bay elèv yo (kòm) ki konplètman ale piblik lekòl segondè nan kou regilye oswa jèn moun
MINISTÉRIO DA EDUCAÇÃO
UNIVERSIDADE FEDERAL DA INTEGRAÇÃO LATINO-AMERICANA
PRÓ-REITORIA DE RELAÇÕES INSTITUCIONAIS E INTERNACIONAIS
3. ETAP PWOSESIS YO
a) Si kandida a pa ka bay yon atik V nan dokiman ki anwo a, ka aksepte Nasyonal Egzamen
rezilta ekivalan ak lekòl segondè.
3.5 Dokiman pou aplike pou rezèvasyon plas vid: Kandida ki patisipe pou aplike pou pòs ki vid
rezève dapre atik 2 nan avi sa a dwe soumèt omwen youn nan dokiman sa yo sipò:
I - pou kandida ki soti nan yon lekòl piblik: yon dokiman ki pwouve enstitisyon kote yo
etidye a se piblik ak gratis;
a) pou rezon avi sa a, lekòl yo sibvansyone ak / oswa ofisyèl (dapre nomanklatur peyi a), yo
pral konsidere kòm ekivalan a piblik ak gratis nan peyi Brezil.
II - pou kandida ki gen frajilite sosyoekonomik: dokiman ki pwouve kondisyon yo, dapre
Anèks IV;
III - pou kandida nan sitiyasyon imanitè ak sitiyasyon refijye:
a) nan ka yon petisyon refijye, pwotokòl la nan Refij ap aksepte, an akò ak Rezolisyon an
normatif CONARE No 18 nan 04/30/2014; OSWA
b) nan ka yon aplikan pou yon viza imanitè, aplikasyon an pou Visa oswa Pwotokòl yo ap
aksepte; OSWA
c) Kat Nasyonal Enskripsyon Migran - CRNM (ansyen Rejis Nasyonal Etranje - RNE) ki
deklare estati a nan refijye oswa viza imanitè.
3.5.1 Dokiman ki gen plis pase yon sèl fèy yo ta dwe tache nan yon sèl dosye.
3.6 Sètifika, deklarasyon, sètifika, ak lòt dokiman istorik, ekri nan Panyòl, angle oswa franse, yo
egzante de tradiksyon.
3.6.1 Dokiman bay nan yon lòt lang pase sa yo dekri nan atik 3.6, yo dwe akonpaye pa yon
tradiksyon sèman nan yonn nan lang yo ki nan lis nan atik 3.6.
3.7 Apre enskripsyon nan fòm elektwonik, kandida a ta dwe enprime epi sovgade vèsyon an PDF
nan Sètifika Enskripsyon an.
3.8 li pa pral mande yo, nan nenpòt ki (a) kandida (a), notè sele oswa lapolis oswa konsila otorite
dokiman yo mande yo nan enskripsyon, reponn kandida sivil ak kriminèl penalite pou sinsérité la
nan tout enfòmasyon yo bay ak otantisite a nan tout dokiman ki soumèt.
3.9 Nan ka absans nan nenpòt nan dokiman yo mande yo, kandida a ka soumèt lòt dokiman sipòte,
pa yon sètifika bay pa otorite gouvènmantal konsilè ou polisyè.
3.10 Nan okenn ka ap aksepte lizibl kopi dokiman yo, enkonplè, oswa efasman san yo pa siyati
MINISTÉRIO DA EDUCAÇÃO
UNIVERSIDADE FEDERAL DA INTEGRAÇÃO LATINO-AMERICANA
PRÓ-REITORIA DE RELAÇÕES INSTITUCIONAIS E INTERNACIONAIS
apwopriye.
3.11 UNILA pa bezwen responsab pou enskripsyon, konfimasyon oswa nenpòt lòt aksyon sou
entènèt pa aplike akòz nenpòt pwoblèm teknik nan Teknoloji Enfòmasyon oswa echèk nan
transmisyon done, kominikasyon, konpòtman inatandi, liy kominikasyon nan anbouteyaj, osi byen
ke lòt faktè enposib done transfè.
3.12 Aplikasyon kandida a implique konesans ak akseptasyon nan tèm ak kondisyon tabli nan lalwa
ak Avi brezilyen, pou ki ou pa kapab fè reklamasyon inyorans.
4. ETAP EVALYASYON
4.1 Etap evalyasyon an, nan yon karaktè eliminatwa ak kalifye, yo pral reyalize Bank Seleksyon
espesifik, ki la pou objektif sa .
4.2 Pou chak kandida yap analize dosyew an jeneral nan yon senp aritmetik selon nòt ou te fè lèw te
nan segongè nan peyi ou, dapre Anè VIII ak, lè sa aplikab, dapre atik 5.
4.3 kandida yo ap analize e klase pa lòd dekwasan de nòt pa kou yo te etidye e pa peyi.
4.4 Klasifikasyon an pral kòmanse pa konpetitè nan premye opsyon kou ou chwazi a, si plas yo ta
fini wap pase pa dezyèm opsyon ou chwazi a.
4.5 Nan ka ou ta gen menm kantite vòt, pa senp mwayen aritmetik nan sijè yo kandida a gen chans
bon nan kou bakaloreya li vle a, selon anèks la VII. Si egalite yo pèsiste nan yon menm kantite vòt,
lwa ki la pou sa ap aplike.
5. KOU MIZIK
5.1 Pou kou a Mizik, pou li te gen de anfaz, Mizik Rechèch ak Pratik entèprete, yo te lèt la divize
an senk fòmasyon espesifik (Chante, Kreyasyon Mizik, pèkisyon, pyano ak gita), pòs ki vid pou
moun ki pa brezilyen yo pral distribye. jan sa a: 2 (de) pou Rechèch Anfaz; ak 11 (onz) pou anfaz la
sou Pratik entèprèt, yo te 2 (de) pou Chante, 3 (twa) pou pèkisyon, 2 (de) pou pyano, 2 (de) pou
Guitar ak 2 (de) pou Kreyasyon Mizik;
MINISTÉRIO DA EDUCAÇÃO
UNIVERSIDADE FEDERAL DA INTEGRAÇÃO LATINO-AMERICANA
PRÓ-REITORIA DE RELAÇÕES INSTITUCIONAIS E INTERNACIONAIS
5.1.1 Pou yon meyè itilizasyon pòs vid yo ofri yo, Komite Egzekitif Bank Seleksyon an kapab
apwouve kandida a nan anfaz chwazi, oswa nan yon konsantrasyon diferan de yon sèl kandida a.
5.2 Aplikan ki enterese nan yon kou nan Mizik, nan adisyon a sa ki bay nan atik la 3, dwe prezante
Anè II diman ranpli ak siyen, ki endike anfaz a vle ak ekri yon lèt nan prezantasyon;
5.2.1 Pratik konsène ta dwe endike fòmasyon an yo vle pouswiv: Chante, pèkisyon, pyano, gita
oswa Kreyasyon Mizik;
5.2.2 Lèt la kouvri yo ta dwe jistifye chwa a nan anfaz / fòmasyon epi rapòte eksperyans anvan ou
mizik ak konesans nan fòm ekri;
5.2.3 Enterese nan Mizik Rechèch anfaz la ta dwe gen ladan nan lèt la kouvri sijè yo nan enterè nan
jaden an nan rechèch ki motive yo chwazi sa a anfaz;
5.3 kandida ki enterese nan kou Mizik la ta dwe tache yon videyo entèprete (solo oswa nan gwoup)
omwen twa chante nan diferan estil, swiv enstriksyon sa yo:
I - nan videyo a, kandida a dwe prezante tèt li / tèt li ak non an, anfaz la / fòmasyon vle, non
otè yo nan chan yo dwe fèt;
II - Nan videyo a voye, kandida a dwe parèt tout kò nan yon minimòm de 50% (senkant
pousan) nan tan total li.
III - videyo a pa ta dwe gen koupe oswa edisyon nan son;
IV - videyo a dwe gen yon dire minimòm de 5 minit ak yon maksimòm de 10 minit, dwe
nan youn nan. Avi, .mpeg, .mp4 oswa .flv fòma, epi yo gen yon gwosè maksimòm de 150
MB (megabit);
V - videyo ak yon dire depase 10 (dis) minit pa pral gen tan an depase evalye
5.4 Kandida yo ka tache yon lyen PRIVE sou YouTube oswa yon lòt sèvis depo sou entènèt nan
jaden obsèvasyon kandida a, ki gen enstriksyon ki nan lis nan atik 5.3.
5.5 Kandida ki enterese nan chan, pyano, gita ak pèkisyon ta dwe fè chante yo sou enstriman
fòmasyon chwazi. Li pral elimine kandida a ki, nan konkirans ak sa yo fòmasyon, voye videyo nan
ki li prezante ekzekisyon nan enstriman diferan de sa ki chwazi nan fòm enskripsyon an;
5.5.1 Pou chante, chante ki fèt nan gwoup vokal (duos, triyo, quartets, koral, elatriye) pa pral
aksepte;
5.5.2 kandida a (yo) ki enterese nan fòmasyon an Kreyasyon Mizik ta dwe voye yon videyo ak twa
chante nan nenpòt enstriman, omwen youn nan yo ke yo te pwòp yo. Kandida ki enterese a ka
MINISTÉRIO DA EDUCAÇÃO
UNIVERSIDADE FEDERAL DA INTEGRAÇÃO LATINO-AMERICANA
PRÓ-REITORIA DE RELAÇÕES INSTITUCIONAIS E INTERNACIONAIS
6. ETAP KONFIMASYON
6.1 Faz konfimasyon an se yon nati eliminatwa epi li konsiste de deklare ak angaje nan tèm yo
etabli pa UNILA pou itilize nan yon pòs vid.
6.2 kandida yo chwazi yo pral rele pa yon avi espesifik epi yo pral gen konfime pòs vid la nan
SIGAA a, dapre gid la e-mail yo bay nan orè a;
6.2.1 ka kandida a klase dwe rele pou de opsyon sa yo kou.
6.2.1.1 Lè w ap konfime aksepte nan youn nan pòs vid yo, ou pral otomatikman pèdi dwa a
pòs lòt la;
6.2.2 Kandida a ki pa konfime aksepte nan pòs vid la pou ki li / li te konvoke nan limit la tan etabli
va pèdi dwa a enskripsyon an.
MINISTÉRIO DA EDUCAÇÃO
UNIVERSIDADE FEDERAL DA INTEGRAÇÃO LATINO-AMERICANA
PRÓ-REITORIA DE RELAÇÕES INSTITUCIONAIS E INTERNACIONAIS
6.2.3 Nan ka retrè, kandida a dwe enfòme PROINT, nan nenpòt ki moman, nan retrè a nan / li
pozisyon, pa SIGAA ("desistência") Bay vag! nan espas pou kandida a")
7. ENSKRIPSYON AN
7.1 Piblikasyon nan rezilta PSI a pa garanti lyen kandida a ak UNILA, ki pral sèlman pran efè apre
tout etap nan enskripsyon yo te satisfè. Lè ou premye sou entènèt la: pre-enskripsyon; ak dezyèm
lan.
7.2 Pwosedi anrejistreman yo se etap obligatwa ak eliminatwa, epi yo pral make nan yon Avi
separe, yo dwe pibliye pa Dwayen an nan gradyasyon, dapre orè a nan anèks la.
8.1 UNILA pa gen reprezantan ni rekonèt entèmedyè pou pwosesis seleksyon sa, ki pa nan vil Foz
do Iguaçu, PR - Brezil.
8.2 UNILA sibvansyon tit nan moun ki gen dwa rekonèt pa Ministè Edikasyon Brezil la, ak bay
diplòm ki koresponn nan.
8.2.1 Yo nan lòd yo dwe valab nan peyi yo ki gen orijin nan elèv yo, diplòm yo bay pa UNILA ta
dwe revalide ak tradwi an akò avèk sèten kondisyon ak kritè pou lejislasyon an entèn nan chak peyi.
8.2.2 Pou kandida a jwenn diplòm li, li esansyèl:
I - poul gen legalizasyon nan relve nòt ak lekòl segondè e diplòm yo; ak
II - revalidasyon papye segondè yo nan peyi Brezil, pou kandida yo anba la a (kòm):
a) Si kandida se pa sa ki sòti nan peyi yo MercoSur;
b) Si kandida ki rive soti nan yon peyi nan MercoSur te nan lekòl teknik.
III - yo ta dwe apostilamento a oswa legalizasyon nan dokiman sa yo ak validation nan
lekòl segondè dwe reyalize nan twa (3) semès, kòmanse nan dat la nan enskripsyon an.
8.3 Apre enskripsyon an, elèv la ap gen dwa pou fè konpetisyon pou bous rechèch rechèch,
siveyans, ekstansyon, mobilite akademik ak etap kourikoulòm, dapre règleman yo, epi edi pètèt ki
MINISTÉRIO DA EDUCAÇÃO
UNIVERSIDADE FEDERAL DA INTEGRAÇÃO LATINO-AMERICANA
PRÓ-REITORIA DE RELAÇÕES INSTITUCIONAIS E INTERNACIONAIS
te pibliye pa UNILA.
8.4 Elèv ka patisipe pita yo Pwosesis Seleksyon nan chanjman nan kou, depi li satisfè kondisyon ki
nan Avi a, si genyen.
8.5 Tout kandida ka enskri nan sistèm sante Brezilyen ki rele SUS ki se Sistèm Sante Inifye kote li
pa obligatwa pouw gen asirans entènasyonal.
8.6 Relasyon UNILA ak elèv la sispann nan konklizyon kou yo e lè gradyasyon pou ranvwaye li,
dapre Rezolisyon CONSUEN n ° 07, nan, 23 jiyè 2018.
8.7 Tout enfòmasyon ki te bay pa pati ki enterese yo pou pwosesis sa a dwe vre, reponn menm
bagay la tou ak sivilman pou verisite yo epi pou otantisite tout dokiman yo soumèt.
8.8 kandida a oswa elèv la ki nan pwosesis seleksyon yo idantifye pral elimine nan pwosesis
seleksyon an, nenpòt ki lè, oswa dekonekte soti nan enstitisyon an, menm si deja enskri:
I - enkonsistans oswa domaj pwosedi;
II - fo dokiman oswa enfòmasyon ak / oswa nenpòt mwayen ilegal;
III - echèk konfòme li avèk nenpòt ki kondisyon etabli nan avi sa a.
8.9 Tout enfòmasyon konsènan pwosesis seleksyon sa a pral divilge ofisyèlman, dapre program
nan, sou sit PROINT la (https://unila.edu.br/documentos/?
combine=&field__rg_o_respons_vel_tid=142&field_tipo_tid=All&field_errata_value=All), ak
divilgasyon li yo pa obligatwa nan jounal ofisyèl inyon an.
8.9.1 Li se sèl responsablite kandida a yo swiv pwogrè nan pwosesis la sou sit entènèt UNILA ak
nan e-mail yo pou anrejistre nan moman enskripsyon an.
8.10 Nan nenpòt ki moman pandan pwosesis seleksyon an ak enskripsyon an, yo ka mande plis
enfòmasyon oswa dokiman nan men kandida a;
8.11 Ka yo omisyon yo pral rezoud pa biwo seleksyon an ak ka rekou yo.
ANÈKS I
Fich deklarasyon
Deklarasyon (Declaraciones)
4Mwen angaje poum peye tout frè dokiman ak anrejistreman, osi byen ke tikè ale retou nan Brezil
ak retounen lakay mw, Si an ka mwen ta jwenn yon plas disponib
Mwen konfime tout sa ke mwen di nan dokiman yo se verite e mwen deside siyen ak tout volonte
mwen.
____________________________
Siyen la
Firmar aquí ↑
MINISTÉRIO DA EDUCAÇÃO
UNIVERSIDADE FEDERAL DA INTEGRAÇÃO LATINO-AMERICANA
PRÓ-REITORIA DE RELAÇÕES INSTITUCIONAIS E INTERNACIONAIS
ANÈKS II
Fòmilè enskripsyon Pou kandida nan kou Mizik
Formulário de inscripción para postulantes de la carrera de Música
1. Anfaz Preferans
( ) Pratik e entèrpretativ ou ( ) Rechèch sou mizik Música
Practicas de interpretación o Investigación en Música
( ) Chan/Canto
( ) Kreyasyon Mizikal/Creación Musical
( ) Bat enstriman/Percusión
( ) Pyano/Piano
( ) Gita/Guitarra.
2. Kat prezantasyon
Ekri yon lèt an panyòl ou pòtigè selon eleman 5 lan,kotew prezante tèt ou, jidtifye saw chwazi a, e
bay yon ti kras nan ekperyans ou nan mizik e konesans ou genyen ladanl.
Redacte aquí la carta de acuerdo con el punto 5, presentándose, justificando su indicación de
preferencia por énfasis y relatando la experiencia y conocimiento musicales que ya tenga.
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
____________________________
Siyen la
MINISTÉRIO DA EDUCAÇÃO
UNIVERSIDADE FEDERAL DA INTEGRAÇÃO LATINO-AMERICANA
PRÓ-REITORIA DE RELAÇÕES INSTITUCIONAIS E INTERNACIONAIS
ANÈKS III
Lis Peyi yo
Relasyon tout peyi ak nasyonalite ki antre nan edital a,ak tout ekzijans ,prèv langaj (pòtigè ou
panyòl) ou rezidans e stati peyi a selon konvansyon Haia.
* Kandida sitwayen peyi ki make kòm repons lan se wi, yo dwe demontre konpetans oswa rezidans,
an akò ak atik 1 nan anons sa a.
** Kandida sitwayen ke peyi make kòm repons lan se wi, li ka al gade dokiman an ki nan
konvansyon Feyè Haia ke li ta dwe prezantel.
MINISTÉRIO DA EDUCAÇÃO
UNIVERSIDADE FEDERAL DA INTEGRAÇÃO LATINO-AMERICANA
PRÓ-REITORIA DE RELAÇÕES INSTITUCIONAIS E INTERNACIONAIS
ANÈKS IV
DOKIMAN KI PWOUVE VILNERABILITE SOSYO-EKONOMIK
Lis dokiman ki pwouve vilnerabilite sosyoekonomik yo dwe aksepte pou seleksyon kandida pou
rezèvasyon plas yo.
ANÈKS V
KRONOGRAM
Dat probab enskripsyon pou moun ki pa brezilyen *** Previzyon: fevriye 2020
ANÈKS VI
KOU, PERYÒD, DIRE AK PÒS KI VID NAN KOU
ANÈKS VII
DISIPLIN KI GEN RAPÒ AK KOU
CURSOS DE BACHARELADO
Kou DISIPLIN KI GEN RELASYON AK ETID
SEGONDÈ.
Administrasyon piblik e Polítik Piblik Jewografi – Panyòl – Istwa – Pòtigè–
Matematik
Antropoloji – Divèsite kiltirèl Latino-Amerikèn Filozifi – Sosyoloji
Achitekti e Ibanis Istwa – Matematik
Bioteknoloji Bioloji – Chimi – Matematik
Syans Bioloji – Ekoloji e Biodivèsite Bioloji – Chimi – Matematik
syans Econoni – Economi, entegrasyon o e Panyòl – Istwa – Matematik – Pòtigè
Devlòpman
Syans politik e Sosyoloji – Sosyete, Eta e Politik Filozofi – Sosyoloji
nan Amerik Latin
Sinema e Odyovizyèl Panyòl – ´Pòtigè
Devlopman Riral e Sekirite Alimantè Jewografi – Bioloji
Jeni sivil enfrastrikti Fízik – Matematik
Jeni de Enèji Física – Matemática
Jeni Fízik Chimi – Fízik – Matematik
Jeni de Materyèl Chimi – Fízik – Matematik
Jeni Chimi Chimi – Fizik – Matematik
Gewografi – Teritwa e Sosyete nan Amerik Latin Jewografi – Istwa – Sosyoloji
Istwa – Amerik Latin Jewografi – Histwa – Sosyoloji
Lèt – Art e Medyasyon Kiltirèl Espanhol – Português
Medsin Bioloji – Chími – Fízik
Mizik Panyòl – Istwal – Sosyoloji – Mizik – Art
Relasyon entènasyonal e entegrasyon Jewografi –Istwa – Sosyoloji
Sante kolektiv Bioloji – Chimi – Sosyoloji
Sèvis sosyal Filozofi– Sosyoloji– Istwa
LISANS
KOU Disiplin ki lye
Syans Natirèl: Bioloji, Fízik e Chimi Bioloji – Chimi – Fízik– Matematik
Filozifi Filozofi – Istwa – Sosyoloji
Jewografi Jewografi – Istwa – Sosyoloji
Istwa Istwa– Syans Sosyal– Jewografi
Lèt – Panyòl e Pòtigè kòm lang etranjè Panyòl – Pòtigè
Matematik Chimi – Fizik – Matematik
Chimi Chimi – Fizik – Matematik
MINISTÉRIO DA EDUCAÇÃO
UNIVERSIDADE FEDERAL DA INTEGRAÇÃO LATINO-AMERICANA
PRÓ-REITORIA DE RELAÇÕES INSTITUCIONAIS E INTERNACIONAIS
ANÈKS VIII
SEGONDÈ E NÒT EKIVALAN
Tabela 1. Lis peyi, nasyonalite, nimewo ane ki ekivalan ak etid segondè Brezil, ekzanp dokiman idantifikasyon e nimewo karasktè an panyòl.
Equivalência
N° País Secundário*
de Notas
Argentina (Ley 24.195 de 1993) 1°, 2°, 3°, 4° e, 5° secundário (Antigo)
1 1º, 2º e 3º año de Educación Polimodal 0-10
Argentina (Ley 26.206 de 2006)
1º, 2º, 3º, 4º, 5º, 6º e 7.ª año de Educación Técnico
2 Belize (Education and Training Act 2010) 1º, 2º, 3º e 4º año de Educación Secundaria - (General), (Tecnológica o Vocacional) 0 - 100
Bolívia (Ley 1565 de 1994) 1º, 2°; 3° e 4° del Nível Secundário 0-70
3
Bolívia (Ley 070 de 2010 1°, 2º, 3º, 4º, 5º e 6º Educación Secundaria Comunitaria Productiva 0-100
4 Chile (Ley 20370 de 2009) 1º, 2º, 3º e 4º de Educación Media / Humanístico Científica ou Técnico-Profissional 0-70
10 e 11º grado de Educación Media 0-5
5 Colômbia (Ley 115 de 1994)
Ciclo V e ciclo VI – ensino médio – noturno EJA 0-10
7º, 8º, 9º año de Educación Secundaria – Tercer Ciclo
Costa Rica (Ley de Educación Nacional 2160 1º y 2º o 10º e 11 º grado Educación Secundaria – Diversificada (rama académica o artística)
6 actualizada en 2001) 0-100
7º, 8º, 9º año de Educación Secundaria - Tercer Ciclo
1º, 2º y 3 º o 10º, 11 º y 12º año de Educación Secundaria - Diversificada (rama técnica)
4º (10°), 5º (11°) y 6º (12°) grado Educación Média
4º(10°) y 5º(11°) grado Educación Média
6º ó 7º grado (Educación Tecnológica)
7 Cuba 0-100
4 (10°), 5(11°), 6º ó 7º (Educación Tecnológica)5
7º(1º), 8º(2º) y 9º(3º) Educación Técnico Médio
9º, 10º, 11º y 12º. de Preuniversitario
1º y 2º educación media (ciclo diversificado)
8 El Salvador (Ley 917 de 1996 actualizada 2005) 0-10
1º, 2º y 3º educación media (Bach. Técnico Vocacional)5
MINISTÉRIO DA EDUCAÇÃO
UNIVERSIDADE FEDERAL DA INTEGRAÇÃO LATINO-AMERICANA
PRÓ-REITORIA DE RELAÇÕES INSTITUCIONAIS E INTERNACIONAIS
0-10
9 Ecuador (Ley 127 de 1983) 1°, 2° e 3° año de Bachillerato
0-20
1º e 2º Bachillerato
10 Guatemala (Decreto 12-91 de 1991) 1º, 2º, 3º año de Educación Media - Nivel Básico 0-100
1º, 2º y 3º año de Educación Media - Nivel Diversificado (Formación profesional)
0-1400
11 Haiti Rétho e Philo
0-1700
1º y 2º ciclo diversificado (bachillerato)
12 Honduras (Ley Orgánica de Educación de 1966) 0-100
1º, 2º y 3º año de Ciclo Diversificado (MP, PM, CP)
México (Ley General de Educación 1993 reformada en 0-10
13 1°, 2° e 3° año de Bachillerato
2018) 0-100
1º, 2º y 3º año de Educación Media - Ciclo Diversificado (Educación Técnica o Formación Docente)
1º y 2º ciclo diversificado (bachillerato)
14 Nicaragua (Ley Nacional de Educación 582 de 2006) 0-100
4º y 5º ciclo diversificado (bachillerato)
10º y 11º ciclo diversificado (bachillerato)
10º, 11º e 12º Educación Media
15 Panamá (Ley 47-1946 modificada en 1995) 0-5
1, 2 y 3 ciclo secundario (bachillerato)
1º, 2º e 3º Educação média (Atual)
16 Paraguay (Ley 1264 de 1998) 0-5
4º, 5º e 6º Bachillerato (Antigo)
17 Perú (Ley 28044 de 2003) 1º, 2º, 3°, 4º e 5º grado de Educación Secundaria² (Secundária Alta) 0-20
República Dominicana (Ley Orgánica de Educación 66
18 1°, 2°, 3° e 4° Educación Media³ 0-100
de 1997)
1º, 2º y 3º del Bachillerato de Educación Media
19 Uruguay (Ley General de Educación 18.437 de 2009) 0-12
4º, 5º e 6º C. Bachillerato6
1º y 2º grado de Educacion Media Gral./ Ed. Media Diversificada y Profesional
5º y 6º grado Bachillerato
Venezuela (Ley 2635 de 1980)
1º, 2º y 3º técnico médio
2º y 3º grado de Educacion Media Gral.
20 0 - 20
Venezuela (programa Escuelas Bolivarianas y Proyecto
1º, 2º, 3º 4º y 5° Liceo Bolivariano
Simoncito 2004)
1°, 2º, 3º Año de Educación Media General e 4°, 5º Año de Educación Media General y/o Educación
Venezuela (Ley Orgánica de Educación de 2009)
Media Técnica
* Kantite ane edikasyon segondè ekivalan a lekòl segondè brezilyen an.